Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Cb-83-2019.pdf
PDF · 157.95 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobkyne: Ing. Miroslava Kasaničová - ATELIER MK, s miestom podnikania Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, IČO: 40 123 758, právne zastúpená: JUDr. Július Buček, advokát so sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 42 032 954, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 5043/2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, o určenie neúčinnosti odstúpenia od zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku a o určenie, že nájomný vzťah trvá aj naďalej, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že odstúpenie od Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku žalovaného zo dňa 09.09.2010 v znení dodatkov 1/2010 zo dňa 16.12.2010, 02/2012 zo dňa 29.06.2012, 03/2014 zo dňa 04.08.2014, č. 4 zo dňa 30.06.2015, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, je voči žalobkyni právne neúčinné.
II. Súd u r č u j e, že nájomný vzťah založený Zmluvou o prenájme nehnuteľného majetku žalovaného zo dňa 09.09.2010 v znení dodatkov 1/2010 zo dňa 16.12.2010, 02/2012 zo dňa 29.06.2012, 03/2014 zo dňa 04.08.2014, č. 4 zo dňa 30.06.2015, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, naďalej trvá.
III. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania žalobkyni s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa v 17.09.2019 domáhala určenia, že neboli dané právne dôvody na odstúpenie od zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku žalovaného zo dňa 09.09.2010 v znení dodatkov 1/2010 zo dňa 16.12.2010, 02/2012 zo dňa 29.06.2012, 03/2014 zo dňa 04.08.2014, č. 4 zo dňa 30.06.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným a určenia, že nájomný vzťah založený touto zmluvou trvá aj naďalej, ako aj náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 09.09.2010 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku Prešovského samosprávneho kraja (ďalej „PSK") v znení dodatkov č. 1/2010 zo dňa 16.12.2010, č. 02/2012 zo dňa 29.06.2012, č. 03/2014 zo dňa 04.08.2014 a č. 4 zo dňa 30.06.2015, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľného majetku - pozemku reg. C KN parc. č. XXX/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2668 m2 za účelom vybudovania a prevádzkovania, plateného systému na pozemku parc. č. XXX/2 a kamerového systému na objekte parc. č. XXX/1, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 15.09.2010 do 14.09.2030. Žalobkyňa sa ako nájomca okrem iného zaviazala na vlastné náklady a vo vlastnom mene zabezpečiť inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom, nainštalovať kamerový systém na objekte do 6 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy a zabezpečiť letnú a zimnú údržbu parkoviska. Za užívanie predmetu nájmu bolo medzi zmluvnými
stranami dohodnuté nájomné vo výške 1.100,00 € ročne za vytvorenie 55 parkovacích miest. Zároveň však výška ročného nájmu bola upravená každoročne o 1.000,00 € až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho systému, ktorého hodnota na základe predložených účtovných dokladov predstavuje 16.419,07 €. Po uplynutí doby zápočtu hodnoty kamerového a parkovacieho systému sa kamerový a parkovací systém mal stať majetkom prenajímateľa - žalovaného a nájomca mal ďalej platiť nájomné vo výške 1.100,00 € ročne. S plnením záväzkov nebol problém až do doby zmeny vedenia Prešovského samosprávneho kraja, kedy bol žalobkyni doručený Návrh na ukončenie Zmluvy dohodou, zo dňa 29.01.2018, kde bolo žalobkyni za ukončenie zmluvy dohodou ponúknuté finančné vyrovnanie vo výške 3.172,73,00 €. S uvedeným ukončením zmluvy žalobkyňa nesúhlasila, s čím žalovaného oboznámila listom, zo dňa 09.02.2018. Zo strany žalovaného však došlo dňa 12.03.2018 k odstúpeniu od zmluvy, keďže podľa neho došlo zo strany žalobkyne k porušeniu ustanovení zmluvy, ktoré majú za následok možnosť žalovaného ako prenajímateľa od zmluvy odstúpiť. V odôvodnení odstúpenia od zmluvy je uvedené nasledovné: a) „...nájomca znížil počet parkovacích miest vyhradených pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie z plánovaného počtu štyri na dve a v rozpore s týmito dokumentmi zmenil umiestnenie parkovacieho miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.“ tj. porušenie čl. II. ods. 3 Zmluvy o prenájme - s uvedeným tvrdením žalobkyňa nesúhlasila, pretože prenajímateľ vykonal stavebné úpravy, a to bez predchádzajúcej písomnej dohody a na základe týchto skutočností zanikli dve vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, preto nemožno konanie žalobkyne považovať za porušenie čl. II. ods. 3 Zmluvy o prenájme. K uvedenému žalobkyňa predložila fotodokumentáciu. b) „nájomca svojvoľne znížil počet kamier kamerového systému zo štyroch na dve“ (čl. II. ods. 2 a čl. V. ods. 1 písm. c)) a „..prenajímateľ zistil, že kamery kamerového systému sú odpojené od internetovej siete, čo znemožňuje prenos dát do záznamového média.“, k tomuto žalobkyňa uviedla, že pri montovaní kamerového systému došlo k ústnej dohode medzi stranami o znížení počtu kamier zo štyroch na dve, keďže kamery, ktoré mali byt' umiestnené na rohoch budovy PSK tam nebolo možné umiestniť, z dôvodu plánovaného umiestnenia vlastného kamerového systému prenajímateľa na uvedených miestach. Ak by nájomca umiestnil na rohy budovy PSK tieto dve kamery, došlo by k vyhotovovaniu duplicitného kamerového záznamu, čo môže potvrdiť aj bývalý správca budovy p. Pavol Siry, ktorý bol pri montovaní osobne prítomný. Žalobkyňa nemohla mať vedomosť o tom, že kamery boli odpojené od internetovej siete, na ktorú je kamerový systém pripojený, vzhľadom ku skutočnosti, že nemala už od vzniku nájomného vzťahu žiaden prístup do serverovne, ktorá sa nachádza na treťom podlaží Úradu PSK, kde je umiestnené záznamové zariadenie, a teda nikdy nedisponovala a ani nemohla disponovať informáciou o funkčnosti kamerového systému. Doposiaľ ju na nefunkčnosť kamerového systému nikto neupozornil a dozvedela sa o tom až z Odstúpenia od zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK. c) „nájomca vôbec nevykonával zimnú údržbu priestorov“ - žalobkyňa zimnú údržbu zabezpečovala pravidelne, v prípade potreby a to počas noci, keď na parkovisku neboli motorové vozidlá znemožňujúce údržbu. Údržbu pre žalobkyňu spočiatku vykonávala Správa a údržba ciest mesta Prešov, a to až do doby výmeny vedenia samosprávneho kraja, následne údržbu pre žalobkyňu vykonáva spoločnosť J.V,S., s.r.o, Prešov, so sídlom Pionierska 24,080 05 Prešov, ktorá na prenajatej nehnuteľnosti aj v súčasnosti vykonáva pravidelnú údržbu počas nočných hodín. Doposiaľ nebol zo strany žalobkyne porušený žiaden bod nájomnej zmluvy, na základe ktorého by táto zmluva mala byt' predčasne ukončená odstúpením zo strany žalovaného. Nájomca je ešte stále vlastníkom časti parkovacieho a kamerového systému, nakoľko za inštaláciu týchto systémov mu zo strany prenajímateľa bolo uhradených len 7.333,00 € z celkovo vynaložených 16.419,07 €, teda demontážou inštalovaných zariadení by došlo ku vzniku škody na majetku žalobkyne. Žalobca následne počas konania poukázal na rozsudok tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 21Cb/73/2019 zo dňa 15.10.2020, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie sumy 7.546,70 € s príslušenstvom, ktoré inicioval žalovaný a kde súd ako predbežnú otázku riešil účinnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy a dospel k záveru, že dôvody uvádzané PSK v odstúpení neboli dôvodné.
2. Žalovaný k podanej žalobe a k dôvodom odstúpenia od zmluvy uviedol, že vykonanie stavebných úprav (vybudovanie nájazdovej rampy a vstupu do budovy), vôbec nijako nezasiahlo do prenajatého pozemku (parc. CKN č. XXX/2), a preto ani nemohli zaniknúť nijaké vyhradené parkovacie miesta. Žalovaný predložil fotodokumentáciu, kde je vidieť, že nájazdová rampa bola vybudovaná mimo prenajatej parcely, a to na parc. CKN č. 852/3. Na tomto mieste ani nikdy neboli označené vyhradené parkovacie miesta. Taktiež neboli vyznačené ani pred vstupom do budovy. Žalobkyňa ďalej nedodržala podmienky Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 09.09.2010, nakoľko porušila čl.
II. ods. 3, ktorý hovorí, že dokumenty - Návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, ktorého súčasťou je aj projekt parkoviska sú pre nájomcu (žalobkyňu) pri realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa (PSK) a tiež čl. V. ods. 1 písm. a), ktorý hovorí, že nájomca sa zaväzuje na vlastné náklady a vo vlastnom mene zabezpečiť inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom do troch mesiacov odo dňa účinnosti tejto zmluvy. Žalobkyňa sama v rozpore s dokumentmi - projektom parkoviska znížila počet parkovacích miest zo 4 na 2 a v rozpore s ním zmenila aj ich rozmiestnenie. Nijakými stavebnými úpravami zo strany PSK nezanikli a nemohli zaniknúť vyhradené parkovacie miesta. Žalobkyňa porušila podmienky zmluvy a to tak, že nevyhradila 4 parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, ale iba dve a nedodržala ich rozmiestnenie. Taktiež označenie parkovacích miest, ako aj zlé označenie vyhradených parkovacích miest už skoro vôbec nie je viditeľné, takže parkovacie miesta v skutočnosti ani označené nie sú. K ústnej dohode o zmene počtu kamier žalovaný uviedol, že akékoľvek ústne dohody boli pre tento nájomný vzťah až do jeho ukončenia odstúpením zo strany PSK irelevantné a nepodstatné. Prípadné odchýlky boli možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa (PSK). Žalobkyňa porušila čl. II. ods. 3 a tiež čl. V. ods. 1 písm. c) zmluvy. Žalovaný doteraz ani nemal nainštalovaný vlastný kamerový systém. Urobil tak až po odstúpení od zmluvy. Kamerový systém bol a stále je majetkom žalobkyne. Jej povinnosťou bolo tento systém a kamery kontrolovať a udržiavať plne funkčné. Nikto nebol povinný žalobkyňu o funkčnosti alebo nefunkčnosti kamerového systému informovať. Žalobkyňa taktiež nevykonávala zimnú údržbu pred odstúpením od zmluvy, a to ani v januári 2018 ani vo februári 2018 ani v predchádzajúcich rokoch. Vykonávanie zimnej údržby nespočíva len v odhŕňaní snehu, ale v celkovej starostlivosti o predmet nájmu počas zimy, a teda aj v posype v prípade poľadovice. Žalobkyňa porušila čl. V. ods. 1 písm. d) zmluvy. Žalobkyňa nedoplnila a nesfunkčnila kamery, údržbu nevykonáva ani zimnú ani letnú, parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu nie sú ani počtom ani rozmiestnením v súlade s projektom parkoviska (celkovo označenie všetkých parkovacích miest vôbec nie je vidieť). Zásielky a výzvy zo strany PSK žalobkyňa vôbec nepreberá. Inštitút odstúpenia ako aj dôvody odstúpenia boli v zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK v znení jej dodatkov upravené a dohodnuté. Žalobkyňa porušila svoje povinnosti, a to malo za následok, že žalovaný - Prešovský samosprávny kraj v súlade s čl. III. ods. 2 písm. c) (viď Dodatok č. 4 k zmluve) odstúpil od zmluvy. Žalovaný v súvislosti s písomným súhlasom taktiež poukázal na § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, ktorý hovorí: všetky právne úkony spojené s nakladaním majetkom vyššieho územného celku, musia mať písomnú formu, inak sú neplatné. Ak zmluva bola uzatvorená písomne v súlade s týmto ustanovením, tak aj zmena zmluvných podmienok tam dohodnutá, by mala a mohla nastať iba písomne a to buď dodatkom, alebo písomným súhlasom. Ak majú mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu všetky právne úkony, tak aj akákoľvek jej zmena musí nastať písomnou formou, a to či už dodatkom, alebo písomným súhlasom, ktorý bol zakotvený aj z tohto dôvodu do zmluvy.
3. Súd sa oboznámil s listinami a vyjadreniami predloženými žalobcom ako aj žalovaným a za účelom prejednania veci nariadil vo veci pojednávanie. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením žaloby, Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 09.09.2010 a jej Dodatkami č. 1/2010 zo dňa 16.12.2010, č. 2/2012 zo dňa 29.06.2012, č. 3/2014 zo dňa 04.08.2014 a č. 4 zo dňa 30.06.2015, Odstúpením od zmluvy zo dňa 12.03.2018, predloženými fotografiami, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
4. Medzi sporovými stranami bola dňa 09.09.2010 uzavretá Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku Prešovského samosprávneho kraja (ďalej „PSK") uzavretá podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Zmluva o nájme“) v znení dodatkov č. 1/2010 zo dňa 16.12.2010, č. 2/2012 zo dňa 29.06.2012, č. 3/2014 zo dňa 04.08.2014 a č. 4 zo dňa 30.06.2015, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľného majetku - pozemku reg. C KN parc. č. XXX/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2668 m2 za účelom vybudovania a prevádzkovania, plateného systému na pozemku parc. č. XXX/2 a kamerového systému na objekte parc. č. XXX/1, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 15.09.2010 do 14.09.2030.
5. Žalovaný listom zo dňa 12.03.2018 (č.l.35) odstúpil od Zmluvy o nájme, a to z dôvodu porušenia čl. II ods. 3 Zmluvy o nájme, a to tým, že zmenil počet a rozmiestnenie parkovacích miest určený Dokumentmi bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a čl. V ods. 1 písm. a) nakoľko nezabezpečil inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom. Znížením počtu kamier kamerového
systému porušil nájomca čl. II ods. 3 Zmluvy o nájme, a to tým, že jednostranným aktom znížil počet zabezpečovacej techniky stanovenej dokumentmi a čl. V ods. 1 písm. c) Zmluvy nájme nakoľko nenainštaloval kamerový systém v súlade s dokumentmi. Fyzickou kontrolou prenajímateľ zistil, že kamery kamerového systému sú odpojené od internetovej siete, čo znemožňuje prenos dát do záznamového média a záznamové zariadenie je vypnuté a odpojené od napájacej siete, a teda kamerový systém je úplne nefunkčný, čím došlo rovnako k porušeniu čl. V ods. 1 písm. c) Zmluvy o nájme, nakoľko nájomca nenainštaloval funkčný kamerový systém. Nájomca podľa zistených skutočností vôbec nevykonal zimnú údržbu priestorov, ktoré sú predmetom nájmu (napr. dňa 17.01.2018, 22.01.2018, 13.02.2018 a 21.02.2018), čím porušil čl. V ods. 1 písm. d) Zmluvy o nájme.
6. Žalobkyňa listom zo dňa 23.03.2018 nesúhlasila s odstúpením od Zmluvy o nájme, nakoľko mala za to, že neboli naplnené dôvody na odstúpenie a uviedla, že PSK vykonal stavebné úpravy, na základe ktorých zanikli dve vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V súvislosti s počtom kamier došlo k ústnej dohode s prenajímateľom o znížení počtu kamier zo štyroch na dve, a to z dôvodu plánovaného umiestnenia vlastného kamerového systému prenajímateľa na budovu PSK. Nájomca nemôže mať vedomosť o tom, že kamerový systém bol odpojený od internetovej siete, pretože nájomca nemá prístup so serverovne, ktorá sa nachádza na treťom podlaží budovy PSK, kde je umiestnené záznamové zariadenie. O prípadných poruchách kamerového systému sa nájomca mohol dozvedieť len od prenajímateľa. Čo sa týka letnej a zimnej údržby, nájomca túto údržbu vykonával pravidelne, v prípade potreby, a to počas noci, keď na uvedenom parkovisku neboli motorové vozidlá, ktorých prítomnosť túto údržbu znemožňovala. Údržbu spočiatku vykonávala Správa a údržba ciest mesta Prešov, a to až do doby výmeny vedenia PSK, potom spoločnosť J.V.S., s.r.o. Prešov, so sídlom Pionierska 24, 080 05 Prešov.
7. Žalobkyňa predložila fotografie budovy PSK, na ktorých je vybudovaná nájazdová rampa a samostatný vstup do budovy. Parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie boli pozdĺžne vyznačené medzi vstupom do budovy a nájazdovou rampou. Na fotografii zároveň bol na vyznačenom parkovacom mieste pred vstupom do budovy uložený veľkokapacitný kontajner na odpad Z predložených fotografií vyplynulo, že žalobkyňa mala v suteréne žalovaného umiestnenú snežnú frézu.
8. Žalovaný predložil fotografie, na ktorých možno vidieť, že označenie parkovacích miest, ako aj zlé označenie vyhradených parkovacích miest, už skoro vôbec nie je viditeľné. Taktiež žalovaný predložil fotografie, na ktorých je zachytené zasnežené parkovisko a poľadovica (fotodokumentácia zo dňa 21.02.2018).
9. Spoločnosť J.V.S., s.r.o. Prešov, so sídlom Pionierska 24, 080 05 Prešov písomným potvrdením zo dňa 13.04.2018 potvrdila, že zabezpečovala zimnú údržbu parkoviska za VÚC Prešov v zimnom období 2017/2018.
10. Dohodou o vykonaní zimnej údržby zo dňa 01.06.2018 medzi žalobkyňou a Oľgou kaprálovou, bytom Royova 29,080 05 Prešov bolo zabezpečené vykonávanie zimnej údržby na parkovisku Nám. mieru 2 v Prešove, pričom zimná údržba sa mala vykonávať podľa potreby.
11. Podľa čl. II bod 3. Zmluvy o nájme: Nájomca predložil v rámci verejnej obchodnej súťaže Návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, súčasťou ktorého je aj projekt parkoviska. Dokumenty podľa predchádzajúcej vety sú pre nájomcu pri realizácii nájmu záväzné a prípadne odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa.
12. Podľa Podnikateľského zámeru, ktorý nájomca predložil v rámci verejnej obchodnej súťaže na prenájom predmetnej nehnuteľnosti, tj. parkoviska, v zmysle zákona č. 532/2002 Z.z. (min. 4-5% celkového počtu) budú 4 miesta so šírkou 3,50 m vyhradené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ŽTP).....Pre ochranu vozidiel proti krádežiam bude predmet nájmu zabezpečený kamerovým systémom CCTV so 7 dňovým záznamom.
13. V rámci cenovej ponuky kamerového systému, ktorá bola súčasťou listín Podnikateľského zámeru, bolo počítané so 4 kamerami.
14. Podľa čl. III bod 3. Zmluvy o nájme, nájomný vzťah založený touto zmluvou sa skončí aj odstúpením od zmluvy, ak nájomca neuhradí nájomné alebo náklady za služby podľa čl. IV tejto zmluvy riadne a včas a to v prípade, ak bude v omeškaní viac ako 3 mesiace.
15. Dodatkom č. 4 zo dňa 30.06.2015 sa Zmluva o nájme zmenila v čl. III bod 2 Zmluvy o nájme tak, že nájomný vzťah založený touto Zmluvou sa skončí: a) uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný b) písomnou dohodou zmluvných strán c) odstúpením od zmluvy v prípade neplnenia podmienok podľa čl. V. tejto zmluvy.
16. Dodatkom č. 4 zo dňa 30.06.2015 sa Zmluva o nájme zmenila v čl. III bod 3 Zmluvy o nájme tak, že prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak a) nájomca napriek písomnej výzve užíva predmet nájmu špecifikovaný v čl. II ods. 2 tejto Zmluvy v rozpore s vyhlásenými podmienkami obchodnej verejne súťaže - „nájom parkoviska“ b) nájomca užíva predmet zmluvy takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo, že mu hrozí značná škoda c) nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné alebo náklady za služby podľa čl. IV. tejto Zmluvy ani do troch mesiacov od zaslania písomnej výzvy na úhradu d) nájomca nedodrží termín vykonania prác a činností dohodnutý v čl. V ods. 1 písm. f) tejto Zmluvy a predmet nájmu nebude v stave, ktorý je v súlade s dohodnutými podmienkami Zmluvy, s účelom Zmluvy a s odsúhlasenou projektovou dokumentáciou. 17. Dodatkom č. 4 zo dňa 30.06.2015 sa Zmluva o nájme zmenila v ods. 1 písm. f) iii. v čl. V Zmluvy o nájme: upraviť povrch parkoviska z čelnej strany sídla prenajímateľa tak, aby bol bez povrchových defektov, vrátane označenia parkovacích miest vodorovnými čiarami do termínu splnenia prác podľa č. V odsek. 1 písm. f) bod i.
18. Podľa čl. V odsek 1 písm. f) v zmysle Dodatku č. 4 zo dňa 30.06.2015 Zmluvy o nájme, nájomca sa zaviazal vykonať činnosti následne uvedené v bodoch i., ii., iii. a iv. do 31.08.2015.
19. Dodatkom č. 4 zo dňa 30.06.2015 sa Zmluva o nájme zmenila v čl. VII bode 2 tak, že práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodným zákonníkom.
20. Podľa čl. V bod 1. písm. a), c) a d) Zmluvy o nájme: Nájomca sa zaväzuje na vlastné náklady a vo vlastnom mene: a) zabezpečiť inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom do 3 mesiacov odo dňa účinnosti tejto zmluvy c) nainštalovať kamerový systém na objekte do 6 mesiacov odo dňa účinnosti tejto zmluvy d) zabezpečiť zimnú a letnú údržbu parkoviska
21. Podľa čl. VII bod 1. Zmluvy o nájme: Túto zmluvu je možné meniť iba písomnými dodatkami.
22. Z výsluchu svedka Ing. Q. vyplynulo, že v roku 2010 vyhral s manželkou súťaž na parkovisko, manželka na firmu, začali prevádzkovať parkovisko za budovou vyššieho územného celku v Prešove. Urobili tam búdku parkovisko, teda manželka, ale konal v jej mene, má aj plnú moc. Spravili tam parkovací systém, kamerový systém, naťahali tam čiary, vyspravili parkovaciu plochy. Pokiaľ tam bol pán X., boli veľmi dobré vzťahy na úrade. Aj s pánom G., bol správca budov. Stále, keď niečo bolo treba, vždy sa to operatívne riešilo, všetko fungovalo. Keď sa zmenilo vedenie, keď boli voľby, prišiel pán Majerský, zavolali si ho na VÚC a oznámili mu, že mu chcú dať výpoveď, teda manželke, čo odmietol, veď má platnú zmluvu. Poslali manželke nejakú dohodu, kde navrhovali odstupné okolo 3.000 €. Samozrejme, že s tým manželka nesúhlasila. Následne bola zaslaná výpoveď a vo výpovedi uviedli dôvody, pre ktoré odstupujú od zmluvy. Boli tam uvedené tri dôvody nedodržania zmluvy, a to v kamerovom systéme, v parkovacích miestach v značení a čo sa týka zimnej údržby. Čo sa týka kamerového systému, tak tam bolo uvedené, že sme namiesto štyroch kamier boli namontované dve kamery. Situácia bola taká, že keď sa chceli montovať alebo inštalovať kamery, tak bolo upozornenie zo strany VÚC, že sa to nemá robiť, lebo sa ide robiť fasáda VÚC a idú tam dávať svoj vlastný kamerový systém na rohy, lebo sa mali dať kamery na rohy. Že sa tam nemajú dávať, že VÚC si dá vlastný kamerový systém a by bol duplicitný záznam urobený. Tak bola namontovaná kameru na búdku na príjazd a výjazd a jedna kameru do búdky
na výdajné okienko. To bola ústna dohoda so správcom budovy. Čo sa týka parkovacích miest, ktoré sa údajne znížili, tak oni tam nikdy neboli znížené. Tie parkovacie miesta ŽTP boli premiestnené bližšie k budove, takisto po dohode so správcom budov, aby ŽTP neprechádzali cez parkovisko, cez cestu, aby boli čím bližšie k budove. Následne potom sa tam stavali nejaké veci, aj sa tam postavil vchod z jednej strany, tak postupne ako zaniklo miesto, tak vedľajšie miesto sa urobilo ďalej popri budove. Dodnes ich tam vidno. Ale vždy tam boli zachované parkovacie miesta. Čo sa týka zimnej údržby, zimná údržba tam bola vždycky urobená. Žalobkyňa tam mala aj snežnú frézu, ktorá bola umiestnená v suteréne. Bolo povedané, že tú frézu zo suterénu treba zobrať, že tam zavadzia, v tom veľkom suteréne, kde mohla byť hocikde položená. Zimná údržba bola stále robená. Teraz aj posledné dva roky je zazmluvnená s inou firmou. Parkovisko je stále v prevádzke žalobkyne. V súvislosti s písomným súhlasom na zníženie počtu kamier alebo zmenou dopravného značenia svedok uviedol, že nie, všetko bolo ústnou formou. Nebolo potrebné riešiť nič písomne, lebo boli normálne vzťahy s vedením, kde keď sa niečo riešilo, išlo sa ústnou formou, nebolo potrebné mať to písomne.
23. Ďalší svedok PZ., ktorý bol správcom PSK uviedol, že viac-menej mal na starosti parkovisko, aj keď sa dávalo do prenájmu a so žalobkyňou okolo toho parkoviska všetko prechádzali, čo bolo v zmluve, v dohode. Jednalo sa o zimnú údržbu. Zimná údržba sa vykonávala. Žalobkyňa mala kúpenú frézu, odhŕňali sneh, zabezpečil si aj traktor, ktorým odhŕňal sneh. Toho snehu veľa nenapadalo. Jedná sa tam aj o nejaké miesta pre invalidov. Tiež sa dohodli, že budú tak, aby boli najbližšie k budove, že nemuseli byť umiestnené na projekte, tak sa navrhli, aby boli bližšie k budove aj pre ľudí, ktorí sú zdravotne znevýhodnení. Jednalo sa tam ešte o kamery nejaké, ale VÚC vtedy vypísala súťaž, tak po ústnej dohode sa dohodlo, že bude mať len dve kamery, lebo robila sa fasáda na budove a oni robili potom VÚC kamerový systém na budove. V súvislosti s otázkou, či svedok mal písomný súhlas od štatutárneho orgánu, že možno znížiť počet kamier svedok uviedol, že bolo to aj na vedení, aj bolo to rozprávané, čo boli schôdze, ale písomný súhlas nemali. Takto sa dohodlo, lebo robila sa súťaž, bol havarijný stav budovy a mala byť nová fasáda, tak zbytočne bolo robiť tam kamery. Kamery fungovali, boli cez informatikov spustené na 100 %. Boli aj záznamy robené. Bolo aj poškodené niečo na parkovisku, pozeralo sa. Ďalej svedok uviedol, že nemal súhlas na zmenu dopravného značenia alebo zníženie počtu miest, ale sa dohodlo s nájomcom, že lepšie je zdravotne postihnutých dať bližšie k budove a už sa nemenil potom projekt.
24. Na tunajšom súde sa viedlo konanie pod sp.zn. 21Cb/73/2019 o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie sumy 7.546,70 € s príslušenstvom, ktoré inicioval žalovaný a kde súd ako predbežnú otázku riešil účinnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy a dospel k záveru, že dôvody uvádzané PSK v odstúpení neboli dôvodné. Uvedené potvrdil aj odvolací súd uznesením sp.zn.5Cob/13/2021-213 zo dňa 14.10.2021.
25. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa nasledovných zákonných ustanovení:
26. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
27. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
28. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
29. Podľa § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani
do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.
30. Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
32. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
34. Podľa § 261 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je vyšší územný celok.
35. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
36. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
37. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
38. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
39. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
40. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
41. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
42. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
43. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
44. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
45. Podľa § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.
46. Podľa § 350 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.
47. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z.z. majetku vyšších územných celkov, všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
48. Podľa čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
49. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
50. Podľa čl. 8 zákona Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
51. Podľa § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
52. Predmetom tohto konania je posúdenie či boli dané dôvody na odstúpenie od zmluvy o nájme. Medzi stranami nebolo sporné platné uzatvorenie zmluvy o nájme spolu s dodatkami, predmetom ktorej bol prenájom parkoviska vo vlastníctve žalovaného, a to za účelom jeho vybudovania, prevádzkovania a zabezpečenia kamerového systému. Sporné medzi stranami je skutočnosť, či bolo možné od nájomnej zmluvy odstúpiť, či došlo zo strany žalobkyne k porušeniu zmluvy a následná účinnosť odstúpenia od tejto zmluvy.
53. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané uzavretie Zmluvy o nájme spolu s jej dodatkami, ktorými boli modifikované jednotlivé práva a povinnosti strán. Dodatkom č. 4 zo dňa 30.06.2018 sa Zmluva o nájme zmenila v čl. III bod 2, ktorý pôvodne umožňoval ukončenie nájmu len uplynutím času, na ktorý bol nájom dojednaný alebo dohodou. Na základe tohto Dodatku č. 4 zo dňa 30.06.2018 bolo možné nájomný vzťah založený touto Zmluvou o nájme skončiť aj odstúpením od zmluvy v prípade neplnenia podmienok podľa čl. V. tejto zmluvy.
54. Dodatkom č. 4 zo dňa 30.06.2018 sa Zmluva o nájme zmenila v čl. III bod 3, ktorý pôvodne upravoval možnosť odstúpenia od zmluvy len ak nájomca neuhradí nájomné alebo náklady za služby riadne a včas, a to ak bude v omeškaní viac ako 3 mesiace. Na základe tohto Dodatku č. 4 zo dňa 30.06.2018 bolo možné kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, okrem iného aj ak nájomca nedodrží termín vykonania prác a činností dohodnutý v čl. V ods. 1 písm. f) tejto Zmluvy a predmet nájmu nebude v stave, ktorý je v súlade s dohodnutými podmienkami Zmluvy, s účelom Zmluvy a s odsúhlasenou projektovou dokumentáciou.
55. Dodatkom č. 2/2012 zo dňa 29.06.2012 sa zmenil čl. V v bode 1 písm. f) tak, že nájomca sa zaväzuje na vlastné náklady a vo vlastnom mene zrekonštruovať parkovaciu plochu za podmienok dohodnutých v bode 5. tohto článku. Následne Dodatkom č. 3/2014 zo dňa 04.08.2014 bolo predmetné ustanovenie zmluvy bližšie špecifikované konkrétnymi prácami a povinnosťami, napr. bod iii. znel, že do 31.12.2014 upraviť povrch parkoviska z čelnej strany sídla prenajímateľa tak, aby bol bez povrchových defektov, vrátane označenia parkovacích miest vodorovnými čiarami. Následne ďalším Dodatkom č. 4 zo dňa 30.06.2015 sa zmenila lehota, do kedy mali byť tieto práce vykonané, a to do 31.08.2015.
56. Od zmluvy možno odstúpiť v prípadoch, keď si to zmluvné strany výslovne dohodnú v zmluve alebo keď to umožňuje zákon (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 344 Obchodného zákonníka). Z vyššie uvedeného vyplynulo, že Zmluva o nájme v zmysle jej dodatkov upravovala aj možnosť odstúpenia od tejto zmluvy, teda žalovaný mohol za splnenia tam uvedených podmienok od predmetnej Zmluvy o nájme odstúpiť. Súd sa ďalej zaoberal, jednotlivými žalovaným uvádzanými dôvodmi na odstúpenie.
57. Žalovaný listom zo dňa 12.03.2018 odstúpil od Zmluvy o nájme, a to z dôvodu porušenia čl. II ods. 3 Zmluvy o nájme, a to tým, že žalobkyňa ako nájomca zmenila počet a rozmiestnenie parkovacích miest určený Dokumentmi bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a čl. V ods. 1 písm. a) nakoľko nezabezpečila inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom. Základným dôvodom tohto bodu odstúpenia bolo, že nájomca v rozpore so schválenými dokumentmi znížil počet parkovacích miest vyhradených pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie z plánovaného počtu 4 na 2 a v rozpore s týmito dokumentmi zmenil umiestnenie parkovacieho miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Žalovaný poukazoval aj na zle viditeľné označenie parkovacích miest.
58. Z Podnikateľského zámeru, ktorý nájomca predložil v rámci verejnej obchodnej súťaže na prenájom predmetnej nehnuteľnosti, vyplynulo, že boli plánované 4 miesta so šírkou 3,50 m vyhradené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ŽTP). Žalovaný ďalej predložil tzv. Alternatívu č. 1 projektu parkoviska k rozmiestneniu parkovacích miest, z ktorého vyplynulo rozmiestnenie parkovacích miest vyhradených pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, a to tak, že 2 takéto miesta boli hneď pri vstupe na parkovisko, a to z oboch strán a ďalšie 2 takéto miesta boli následne na strane pri vstupe do budovy na parcele č. 852/3. Žalovaný vybudoval nájazdovú rampu do vstupu do budovy PSK, a to na parcele č. 852/2. Zo žalobcom predložených fotografií vyplynulo, že miesta vyhradené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie boli pozdĺžne vyznačené medzi vstupom do budovy a nájazdovou rampou, ale aj v časti kde bola postavená nájazdová rampa. Z výpovede svedkov vyplynulo, že vždy tam bol zachovaný počet parkovacích miest.
59. Súd zistil, že žalovaný nepredložil kompletnú dokumentáciu, ktorá tvorila podklady verejnej obchodnej súťaže, ale predložil iba čiastkové dokumenty, a to Alternatívu č. 1, z čoho možno dedukovať, že boli aj ďalšie alternatívy a táto alternatíva nie je bezpodmienečne záväzná. Nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že Alternatíva č. 1 bola jediná alternatíva umiestnenia týchto parkovacích miesta, a že teda umiestnenie týchto parkovacích miest vyplývajúce z predloženej fotodokumentácie zo strany účastníkov konania bolo v rozpore z čl. V ods. 1 písm. a) Zmluvy o nájme, a teda že dopravné značenie nebolo v súlade s projektom.
60. V súvislosti so zle viditeľným označením parkovacích miest a tak porušenia čl. V bod 1. písm. a) Zmluvy o nájme súd uvádza, že z predloženej fotodokumentácie je evidentné, že čiary ohraničujúce parkovacie miesta sú slabšie viditeľné, avšak nevyplýva z toho, že žalobca porušil čl. V bod 1. písm. a) Zmluvy o nájme, a to zabezpečiť inštaláciu dopravného značenia, keďže k zabezpečeniu dopravného značenia došlo, čo potvrdil aj svedok, akurát vplyvom času a počasia bolo slabšie viditeľné.
61. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebol preukázaný dôvod odstúpenia uvedených žalovaným, a to porušenie povinností uvedených v čl. II ods. 3 spolu s čl. V ods. 1 písm. a) Zmluvy o nájme.
62. Ďalším dôvodom odstúpenia bolo ďalšie porušenie čl. II ods. 3 Zmluvy o nájme, a to tým, že nájomca jednostranným aktom znížil počet zabezpečovacej techniky stanovenej dokumentmi a čl. V ods. 1 písm. c) Zmluvy o nájme nakoľko nenainštaloval kamerový systém v súlade s dokumentmi. Fyzickou kontrolou prenajímateľ zistil, že kamery kamerového systému sú odpojené od internetovej siete, čo znemožňuje prenos dát do záznamového média a záznamové zariadenie je vypnuté a odpojené od napájacej siete,
a teda kamerový systém je úplne nefunkčný, čím došlo rovnako k porušeniu čl. V ods. 1 písm. c) Zmluvy o nájme, nakoľko nájomca nenainštaloval funkčný kamerový systém.
63. Podľa Podnikateľského zámeru, ktorý nájomca predložil v rámci verejnej obchodnej súťaže na prenájom predmetnej nehnuteľnosti, tj. parkoviska, v zmysle zákona č. 532/2002 Z.z. (min. 4-5% celkového počtu) budú 4 miesta so šírkou 3,50 m vyhradené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ŽTP).....Pre ochranu vozidiel proti krádežiam bude predmet nájmu zabezpečený kamerovým systémom CCTV so 7 dňovým záznamom. V rámci cenovej ponuky kamerového systému, ktorá bola súčasťou listín Podnikateľského zámeru, bolo počítané so 4 kamerami.
64. Medzi stranami nebolo sporné, že v konečnom dôsledku boli nainštalované iba 2 kamery, sporná však bola skutočnosť či nájomca mohol zmeniť počet kamier len na základe ústnej dohody medzi nájomcom a prenajímateľom, resp. správcom prenajímateľa.
65. Súd konštatuje, že vo väčšine dôvodoch odstúpenia žalovaného od Zmluvy o nájme bol kladený dôraz na skutočnosť, že k zmenám došlo bez písomného súhlasu prenajímateľa, pričom v zmysle čl. VII bod 1. Zmluvy o nájme, túto zmluvu bolo možné meniť iba písomnými dodatkami. Na zdôraznenie písomnej formy zmien a pokynov žalovaný poukázal aj na § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z.z. majetku vyšších územných celkov, podľa ktorého všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
66. Z výpovede p. Ing. Y. vyplynulo, že keď chceli montovať alebo inštalovať kamery, tak bolo upozornenie zo strany VÚC, že sa to nemá robiť, lebo sa ide robiť fasáda VÚC a idú tam dávať svoj vlastný kamerový systém na rohy, lebo sa mali dať kamery na rohy, že sa tam nemajú dávať, že VÚC si dá vlastný kamerový systém a by bol duplicitný záznam urobený. To bola ústna dohoda so správcom budovy. Takisto parkovacie miesta ŽTP boli premiestnené bližšie k budove, takisto po dohode so správcom budov, aby ŽTP neprechádzali cez parkovisko, cez cestu, aby boli čím bližšie k budove, vždy tam boli zachované parkovacie miesta. Nebolo potrebné riešiť nič písomne, lebo boli normálne vzťahy s vedením, kde keď sa niečo riešilo, išlo sa ústnou formou, nebolo potrebné mať to písomne. Ďalší svedok Pavol Sirý, ktorý bol správcom PSK rovnako uviedol, že bola ústna dohoda o miestach invalidov, že budú tak, aby boli najbližšie k budove, že nemuseli byť umiestnené na projekte, tak sa navrhli, aby boli bližšie k budove aj pre ľudí, ktorí sú zdravotne znevýhodnení. VÚC vypísala súťaž, tak po ústnej dohode sa dohodlo, že bude mať len dve kamery, lebo robila sa fasáda na budove a oni robili potom VÚC kamerový systém na budove. Svedok uviedol, že zníženie počtu kamier bolo aj na vedení a bolo to rozprávané, čo boli schôdze, ale písomný súhlas nemali. Takto sa dohodlo, lebo robila sa súťaž, bol havarijný stav budovy a mala byť nová fasáda, tak zbytočne bolo robiť tam kamery.
67. Na uvedené ústne pokyny žalovaného, ktoré podľa svedka boli schválené aj štatutárnymi orgánmi, ale neboli následne dané do písomnej podoby, je potrebné prihliadať a považovať za správanie sa zmluvných strán po uzatvorení zmluvy v zmysle ustanovenia § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, na ktoré sa musí brať ohľad v súvislosti s posudzovaním povinnosti zmluvných strán. Obchodný zákonník má samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka viac uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto vôle. Súd vzal zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli (ústne pokyny), ako aj následného správania strán (zníženie počtu kamier či zmenu umiestnenia parkovacích miest žalovaný namietal až po niekoľkých rokov, či oprávnené očakávanie zo strany žalobkyne, že dohodnuté zmeny platia, nakoľko boli jednak z iniciatívy žalovaného a takáto komunikácia bola medzi stranami bežná), ktoré je tiež dôležitým interpretačným prostriedkom. Ak strany určitý čas plnili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, aj v súlade so zmenami dohodnutými ústne, a následne niektorá zo strán neskôr začne namietať a spochybňovať tieto ústne zmeny zmluvy, takéto následné správanie strán je významnou skutočnosťou objasňujúcou úmysel strán. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, t.j. akýmkoľvek spôsobom nepreukázal porušenie povinností zo strany žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo odstúpenie od Zmluvy o nájme.
68. Zároveň súd je toho názoru, že konanie žalovaného, keď, ako to vyplynulo z výpovede svedkov, sám iniciatívne ústne zmenil, resp. upravil jednotlivé povinnosti žalobkyne, bez zabezpečenia písomného dodatku, čím zanedbal svoje povinnosti a následne v dôsledku toho, že nebol písomný dodatok k Zmluve o nájme tvrdí, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobkyne a popiera predtým dané ústne pokyny,
je v rozpore s poctivým obchodným stykom ako aj takéto konanie nemôže požívať ochranu a žalovaný sa nemôže dovolávať porušenia povinností zo strany žalobkyne a vyvodzovať pre seba priaznivejší stav, ak sám takýto stav spôsobil.
69. Zásada poctivého obchodného styku znamená, že konanie podnikateľa musí rešpektovať všeobecne dané morálne pravidlá. Povinnosť konať v súlade s princípmi poctivého obchodného styku platí pre podnikateľa všeobecne, nielen v styku s podnikateľmi. Konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, neplatné nie je, zo zákona je však vylúčená jeho právna ochrana v súdnom konaní. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka má chrániť subjekty záväzkových vzťahov pred konaním, ktorým ten, kto vykonáva svoje právo, nesleduje hospodársky cieľ, ale iba poškodzovanie druhej strany, poprípade ak sa snaží dosiahnuť hospodársky cieľ nepoctivými prostriedkami.
70. Obecné soudy nemohou v soudním řízení posuzovat věc způsobem, který nerespektuje ani vůli stran a smluvní svobodu jako základní pilíř soukromého práva, ani zákon, který této svobodě v obecné rovině poskytuje ochranu. Písemně uzavřenou smlouvu se sjednanou výhradou změn v písemné podobě lze změnit i jinou formou (např. ústně učiněnými právními úkony), není-li včas namítána jejich relativní neplatnost; tento závěr se netýká smluv, u nichž písemnou formu stanoví zákon.(nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 1264/11 zo dňa 12.07.2011)
71. V súvislosti s nefunkčnosťou kamerového systému a jeho odpojenia od internetovej siete, súd na základe výsluchu svedkov dospel k záveru, že žalobkyňa nemala prístup do serverovne žalovaného a bez upozornenia na nefunkčnosť zo strany žalovaného, nebolo v jej dispozičnej sfére zistiť nefunkčnosť zaznamenávania prenosu záznamu do záznamového média ani odstránenie nedostatkov. Zároveň svedok uviedol, že kamery fungovali, boli cez informatikov spustené na 100 %, z čoho možno dospieť k záveru, že čo sa týka fungovania a pripojenia k internetovej sieti, uvedené mali na starosti informatici žalovaného, nie žalobkyňa.
72. Posledným dôvodom odstúpenia bolo porušenie čl. V ods. 1 písm. d) Zmluvy o nájme, a to tým, že nájomca podľa zistených skutočností vôbec nevykonal zimnú údržbu priestorov, ktoré sú predmetom nájmu (napr. dňa 17.01.2018, 22.01.2018, 13.02.2018 a 21.02.2018).
73. Z predložených fotografií vyplynulo, že žalobkyňa mala v suteréne žalovaného umiestnenú snežnú frézu. Z výpovede svedkov ako aj z predložených listinných dôkazov (písomné potvrdenie spoločnosti J.V.S., s.r.o. Prešov zo dňa 13.04.2018, Dohoda o vykonaní zimnej údržby zo dňa 01.06.2018) vyplynulo, že žalobkyňa riadne vykonávala údržbu, žalobkyňa mala kúpenú frézu, odhŕňali sa sneh, zabezpečil sa aj traktor, ktorým sa odhŕňal sneh. V zimnom období nie je objektívne možné udržať parkovisko bez akéhokoľvek vrstvy snehu prípadne ľadu, obzvlášť ak sneží viac dní po sebe alebo počas celého dňa. Taktiež je logické, že dôkladná údržba parkoviska, tj. kompletné odstránenie snehu a posyp, je možné objektívne vykonávať keď je parkovisko prázdne, inak hrozí poškodenie zaparkovaných vozidiel. Zo žalovaných predložených fotografií len vyplynulo, že na parkovisku bola určitá vrstva snehu, nie je však zrejme, či bezprostredne pre vytvorením fotografií nesnežilo a pod.
74. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že žalobkyňa v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nájme, resp. také podmienky zmluvy, ktoré by mali za následok a odôvodňovali odstúpenie od tejto zmluvy zo strany žalovaného, preto nemožno považovať odstúpenie od Zmluvy o nájme za účinné, a teda také, ktoré by mohlo vyvolať právne následky , ktoré sa spájajú s účinným odstúpením od zmluvy, a to zánik záväzkové vzťahu, v dôsledku čoho nájomný vzťah trvá naďalej.
75. V súvislosti s aplikáciou § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z.z. majetku vyšších územných celkov, z ktorého vyplýva sankcia neplatnosti právneho úkonu súvisiaca s nedodržaním písomnej formy právneho úkonu spojeného s nakladaním s majetkom žalovaného, súd uvádza, že predmetné ustanovenie možno aplikovať vtedy, ak by zmluva o prenájme nebola uzatvorená písomne, nie však vtedy, keď si zmluvné strany upravili povinnosť vyplývajúcu im zo zmluvy o prenájme, ktorá nemala súvis s nakladaním s majetkom žalovaného.
76. Súd zároveň konštatuje, že otázka účinnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy o nájme bola riešená ako predbežná otázka v konaní vedenom na tunajšom súde pod. sp.zn. 21Cb/73/2019, kde súd dospel
k záveru, že odstúpenie o Zmluvy o nájme je potrené považovať za neúčinné, teda za také, ktoré nemohlo vyvolať právne následky, ktoré sa spájajú s riadnym odstúpením od zmluvy. Uvedené závery potvrdil aj odvolací súd. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 289/2017 zo dňa 21.11.2017, v zmysle ktorého súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t.j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého súdu, a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu materiálneho právneho štátu.
77. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
78. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
79. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
80. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
81. O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol súd tak, že tento v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, keďže mal vo veci plný úspech s tým, že o výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.