Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/73/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, proti žalovanej: Ing. Miroslava Kasaničová - ATELIER MK, miesto podnikania Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, IČO: 40 123 758, zastúpenej JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie sumy 7.546,70 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Zamieta návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . II. Žalobu zamieta. III. Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanej s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca žalobou zo dňa 19.8.2019, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 20.8.2019, žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť pozemok - parcelu registra „C“, parc. č. XXX/X., zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2668 m2, katastrálne územie Prešov, zapísanú na LV č. XXXXX, a to vrátane demontáže kamerového systému na objekte na parc. č. XXX/X., katastrálne územie Prešov, súp. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXXX a odovzdať ju žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa zároveň domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.546,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,07% ročne od 19.3.2018 do zaplatenia na účet č. X. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa 9.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku PSK, neskôr zmenená Dodatkom č. 1/2010 zo dňa 16.12.2010, Dodatkom č. 2/2012 zo dňa 29.6.2012, Dodatkom č. 3/2014 zo dňa 4.8.2014 a Dodatkom č. 4 zo dňa 7.7.2015 (ďalej len „Zmluva“) a ktorej predmetom bol prenájom nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalobcu - pozemku registra CKN, par. č. XXX/X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 2668 m2, a to za účelom vybudovania a prevádzkovania plateného systému na pozemku parc. č. XXX/ X. a kamerového systému na objekte parc. č. XXX/X. (taktiež vo vlastníctve žalobcu). Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od 15.9.2010 do 14.9.2030. Žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu z predmetnej Zmluvy, a preto žalobca v súlade s legislatívou a ustanoveniami Zmluvy od tejto zmluvy odstúpil. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.3.2018 bolo žalovanej doručené dňa 19.3.2018. Žalovaná následne dňa 3.4.2018 podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.3.2018, na základe ktorého bolo uznesením súdu zo dňa 2.5.2018,

č. k. nariadené neodkladné opatrenie, podľa ktorého bol žalobca, okrem iného povinný strpieť podmienky zmluvy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a žalovaná bola povinná v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej, a to žalobu voči neplatnosti odstúpenia od zmluvy o nájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 v znení jej dodatkov a určenie, že nájomný vzťah založený touto Zmluvou trvá aj naďalej. Žalovaná v lehote žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 v znení jej dodatkov a určenie, že nájomný vzťah založený touto zmluvou trvá aj naďalej, súdu doručila, a to dňa 25.6.2018 (), avšak nakoľko nezaplatila súdny poplatok, a to ani na výzvu súdu, súd toto konanie zastavil a zamietol aj sťažnosť žalovanej proti uzneseniu o zastavení konania. Uznesenie Okresného súdu Prešov o zamietnutí sťažnosti (č.k.22Cb/116/2018), nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2019 a vec teda bola právoplatne skončená. Žalobca považuje odstúpenie od Zmluvy za platné a nájomný vzťah za ukončený k 19.3.2018. Nakoľko uznesením Okresného súdu Prešov o zamietnutí sťažnosti (č. k. -65) proti uzneseniu o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2019 bola vec právoplatne skončená, a teda zaniklo aj neodkladné opatrenie súdu, č. k. , žalovaná užíva nehnuteľnosti - pozemok registra C KN, parc.č.XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2688 m2 a objekt parc. č. XXX/X,. na ktorom je kamerový systém, protiprávne a bez právneho dôvodu. Listom zo dňa 22.7.2019 bola žalovanej zaslaná výzva na vypratanie nehnuteľnosti a na zaplatenie 7.333 eur, ale žalovaná do dnešného dňa nehnuteľnosti nevypratala a uvedenú sumu neuhradila. V Zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 sa žalobca a žalovaná dohodli na postupnom započítavaní hodnoty kamerového a parkovacieho systému z ceny nájomného. Dodatkom č. 2 k Zmluve bolo definitívne stanovené, že výška ročného nájmu (1.100 eur) sa každoročne upraví o sumu 1.000 eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho systému, ktorého hodnota predstavuje 16.419,07 eura. Po uplynutí doby zápočtu hodnoty kamerového a parkovacieho systému sa mal kamerový a parkovací systém stať majetkom žalobcu a žalovaný mal potom platiť ročné nájomné vo výške 1.100 eur. Nakoľko žalobca od zmluvy odstúpil, nedošlo k uplynutiu doby zápočtu (a ani nedôjde), žalobca sa nestal vlastníkom kamerového a parkovacieho systému. Kamerový a parkovací systém je vo výlučnom vlastníctve žalovanej . Do doby odstúpenia však žalobca plnil žalovanej podľa zmluvy a započítal jej do nájomného hodnotu kamerového a parkovacieho systému vo výške 7.546,70 eura. Uvedená hodnota pozostáva zo sumy 7.333 eur do konca r. 2017 a sumy 213,7 eura od 1.1.2018 do odstúpenia od zmluvy, t.j. do 19.3.2018 (alikvotná časť zápočtu za rok 2018

- 1000/365x78 dní = 213,70 eura). Žalovanej teda žalobca pred odstúpením od zmluvy plnil v sume 7.546,70 eura, ktorú jej započítal do nájomného v zmysle zmluvy a ktorú by inak žalovaná platila ako nájom za užívanie nehnuteľností, ale vlastníkom kamerového a parkovacieho systému sa nestal a tieto systémy sú vo vlastníctve žalovanej, ktorá ich aj používa pri svojej činnosti. Zo zmluvy tak plnila iba jedna zmluvná strana, a to žalobca. V súlade s je preto žalovaná povinná toto plnenie žalobcovi vrátiť spolu s úrokmi z omeškania podľa , t.j. vo výške 7,07% ročne od 19.3.2018 do zaplatenia.

3. Právny zástupca žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.9.2019, okrem iného uviedol, že dňa 9.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku Prešovského samosprávneho kraja v znení Dodatkov 1/2010 zo dňa 16.12.2010, 02/2012 zo dňa 29.6.2012, 03/2014 zo dňa 4.8.2014, č. 4 zo dňa 30.6.2015, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľného majetku - pozemku reg. C KN parc. č. XXX/X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2668 m2 za účelom vybudovania a prevádzkovania plateného systému na pozemku parc. č. XXX/X. a kamerového systému na objekte parc. č. XXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od 15.9.2010 do 14.9.2030. V zmysle uvedenej zmluvy sa žalovaná ako nájomca zaviazala na vlastné náklady a vo vlastnom mene zabezpečiť inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom do 3 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy, zabezpečiť inštaláciu parkovacích automatov pre zabezpečenie prevádzky parkovacieho systému do 3 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy, nainštalovať kamerový systém na objekte do 6 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy, zabezpečiť letnú a zimnú údržbu parkoviska, vyhradiť pre zamestnancov PSK 40 parkovacích miest, do 31.8.2015 zabezpečiť montáž novej automatickej závory z čelnej strany sídla prenajímateľa, vrátane príslušenstva, bezpečnostných a ovládacích prvkov a diaľkových ovládačov, zabezpečiť vypracovanie projektu na úpravu okolia vstupu na parkovisko v bezprostrednej blízkosti novo dodanej automatickej závory a upraviť okolie v súlade s projektom, ktorý vopred odsúhlasí prenajímateľ, upraviť povrch parkoviska z čelnej strany sídla prenajímateľa tak, aby bol bez povrchových defektov, vrátane označenia parkovacích miest vodorovnými čiarami do termínu splnenia prác a v zmysle projektovej dokumentácie vybudovať múrik pri automatickej závore so znakom a erbom PSK. Zároveň sa v zmysle čl. V bod 5. Zmluvy žalobca a žalovaná dohodli,

že žalovaná predmet nájmu na svoje náklady aj stavebne upraví (zrekonštruuje, zmodernizuje), a to v súlade s vecným a časovým harmonogramom (rekonštrukcia a modernizácia bude spočívať v prepojení odstavenej plochy na predmete nájmu s odstavnou plochou na parcele C KN č. XXX/X zo severnej strany budovy, pričom rekonštrukcia a modernizácia bude zrealizovaná najneskôr do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia). Všetky vyššie uvedené dojednania zmluvy žalovaná ako nájomca dodržala, kamerový a parkovací systém bol riadne nainštalovaný a plne funkčný. Za užívanie predmetu nájmu bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté nájomné vo výške 1.100 eur ročne za vytvorenie 55 parkovacích miest. Zároveň však výška ročného nájmu bola upravená každoročne od 1.000 eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho systému, ktorého hodnota na základe predložených účtovných dokladov predstavuje 16.419,07 eura. Po uplynutí doby zápočtu hodnoty kamerového a parkovacieho systému sa kamerový a parkovací systém mal stať majetkom prenajímateľa - žalobcu a nájomca mal ďalej platiť nájomné vo výške 1.100 eur ročne. S plnením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy nebol žiaden problém až do doby zmeny vedenia Prešovského samosprávneho kraja. Zo strany žalobcu bolo po zmene vedenia PSK žalovanej doručený návrh na ukončenie zmluvy dohodou zo dňa 29.1.2018, kde bolo žalovanej za ukončenie zmluvy dohodou ponúknuté finančné vyrovnanie vo výške 3.172,73 eura. S uvedeným ukončením zmluvy na základe dohody žalovaná nesúhlasila, s čím žalobcu oboznámila listom zo dňa 9.2.2018. Zo strany žalobcu však došlo dňa 12.3.2018 k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu, že podľa žalobcu došlo zo strany žalovanej ako nájomcu k porušeniu ustanovení zmluvy, ktoré majú za následok možnosť žalobcu ako prenajímateľa od zmluvy odstúpiť. V odôvodnení odstúpenia od zmluvy zo dňa 12.3.2018 bolo uvedené: V bode 1. Je uvedené, že „nájomca znížil počet parkovacích miest vyhradených pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie z plánovaného počtu štyri na dve a v rozpore s týmito dokumentmi zmenil umiestnenie parkovacieho miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.“ S uvedeným tvrdením Prešovského samosprávneho kraja sa žalovaná nestotožňuje, nakoľko prenajímateľ vykonal stavebné úpravy, a to bez predchádzajúcej písomnej dohody a na základe týchto skutočností zanikli dve vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Na základe uvedeného žalovaná nepovažuje konanie žalovanej za porušenie článku II ods. 3 zmluvy o prenájme. Na preukázanie uvedených skutočností žalovaná predložila v prílohe fotodokumentáciu, ktorá zachytáva nájazdovú rampu, ktorá bola dodatočne postavená žalovaným a rovnako aj vstup do budovy PSK, ktorý bol dodatočne postavený. Na týchto miestach boli pôvodne umiestnené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Z uvedenej fotodokumentácie jasne vidieť, kde sú pôvodné parkovacie miesta zakreslené. Na základe týchto stavebných úprav zo strany žalovaného došlo k zániku vyhradených parkovacích miest. Čo sa týka skutočností uvedených v odstúpení od zmluvy zo dňa 12.3.2018, a to konkrétne v bode 2.1, v ktorom je uvedené, že „nájomca svojvoľne znížil počet kamier kamerového systému zo štyroch na dve“ a tiež v bode 2.3 „prenajímateľ zistil, že kamery kamerového systému sú odpojené od internetovej siete, čo znemožňuje prenos dát do záznamového média.“ K tomuto žalovaná uviedla, že pri montovaní kamerového systému nájomcom došlo k ústnej dohode medzi žalobcom a žalovanou o znížení počtu kamier zo štyroch na dve, a to z dôvodu, že kamery, ktoré mali byť umiestnené na rohoch budovy PSK tam nebolo možné umiestniť z dôvodu plánovaného umiestnenia vlastného kamerového systému prenajímateľa na uvedených miestach. Ak by nájomca umiestnil na roky budovy PSK tieto dve kamery, došlo by k vyhotovovaniu duplicitného kamerového záznamu, keďže na spomenutých rohoch budovy PSK by boli umiestnené celkovo štyri kamery, ktoré by snímali tie isté priestory. Na základe tejto skutočnosti bola montáž kamerového systému požiarnym servisom Humenné upravená zo štyroch kamier na spomínané dve kamery. K uvedeným skutočnostiam žalovaná taktiež predložila fotodokumentáciu, ktorá zachytáva budovu PSK a na nej umiestnenú kameru a rovnako aj fotografiu, ktorá zachytáva kameru vo vnútri búdky pri vstupnej rampe. Túto skutočnosť môže potvrdiť aj bývalý správca budovy pán Pavol Siry, ktorý bol pri montovaní osobne prítomný. Taktiež môže potvrdiť aj skutočnosť, že žalobkyňa ako nájomca nemohla mať vedomosť o tom, že kamery kamerového systému boli odpojené od internetovej siete, na ktorú je kamerový systém pripojený vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná nemala už od vzniku nájomného vzťahu žiaden prístup do serverovne, ktorá sa nachádza na treťom podlaží úradu PSK, kde je umiestnené záznamové zariadenie, a teda nikdy nedisponovala ani nemohla disponovať informáciou, či je predmetný kamerový systém plne funkčný. O prípadných poruchách kamerového systému sa žalovaná mohla dozvedieť len od prenajímateľa, resp. ním poverených osôb. Do dnešného dňa ju na nefunkčnosť kamerového systému nikto neupozornil. Tieto skutočnosti sa žalovaná dozvedela až z odstúpenia od zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 12.3.2018. Čo sa týka vykonávania letnej a zimnej údržby prenajatej nehnuteľnosti, žalobkyňa túto údržbu zabezpečovala pravidelne, v prípade potreby, a to počas noci, keď na uvedenom parkovisku neboli motorové vozidlá, ktorých prítomnosť by túto údržbu

znemožňovala. Túto údržbu pre žalovanú spočiatku vykonávala Správa a údržba ciest mesta Prešov, a to až do doby, kedy došlo k výmene vedenia Prešovského samosprávneho kraja. Od uvedenej doby údržbu pre žalovanú vykonáva spoločnosť J.V.S., s.r.o., Prešov, so sídlom Pionierska 24, 080 05 Prešov, ktorá na prenajatej nehnuteľnosti aj v súčasnosti vykonáva pravidelnú údržbu počas nočných hodín. S uvedeným odstúpením od Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 sa žalovaná v žiadnom prípade nestotožňuje a nesúhlasí s ním v celom rozsahu, nakoľko má za to, že neboli naplnené dôvody na odstúpenie od zmluvy, ktoré uvádza žalobca, čo uviedla aj v odpovedi na Odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.3.2018. Žalovaná má za to, že do dnešného dňa nebol zo strany žalovanej ako nájomcu porušený žiaden bod Nájomnej zmluvy zo dňa 9.9.2010, na základe ktorého by táto zmluva mala byť predčasne ukončená odstúpením zo strany žalobcu. Žalovaná zo všetkých vyššie uvedených dôvodov voči žalobcovi iniciovala konanie o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 v znení jej Dodatkov č. 01/2010, 02/2012, 03/2014 a č.4 z roku 2015 a o určenie, že nájomný vzťah založený Zmluvou o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 v znení jej Dodatkov č. 01/2010, 02/2012, 03/2014 a č.4 z roku 2015 medzi žalobcom a žalovanou trvá aj naďalej. Žalovaná sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalobcu strpieť podmienky Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 v znení jej Dodatkov č. 01/2010, 02/2012, 03/2014 a č.4 z roku 2015, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť škodu na majetku žalovanej, a to na nainštalovanom parkovacom systéme na pozemku parc. č. XXX/X. a kamerovom systéme nainštalovanom na objekt postavenom na parc. č. XXX/.1 vo vlastníctve PSK a zároveň zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by spôsobovalo škodu na zisku žalobkyne z prevádzkovania uvedených systémov. Zároveň žalovaná v tejto veci podala aj žalobu, ktorou sa domáhala neplatnosti odstúpenia od predmetnej nájomnej zmluvy a určenia, že nájomný vzťah založený touto zmluvou trvá aj naďalej. V zmysle vyššie uvedeného Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením zo dňa 2.5.2018 nariadil neodkladné opatrenie. Konanie vedené pod sp. zn. bolo uznesením zo dňa 22.11.2018 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku v zákonom stanovenej lehote, t.j. bez prejednania veci. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2019. Zároveň bolo dňa 23.8.2019 doručené žalobkyni Okresného súdu Prešov sp. zn. -73 zo dňa 21.8.2019, ktorým sa zrušuje neodkladné opatrenie Okresného súdu Prešov, č. k. -38 zo dňa 2.5.2018. Vzhľadom k uvedenému žalovaná podala dňa 17.9.2019 na Okresný súd Prešov novú žalobu, ktorou sa domáha určenia, že neboli dané dôvody na odstúpenie od vyššie uvedenej Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK a určenia, že nájomný vzťah založený touto zmluvou trvá aj naďalej. Zároveň žalovaná podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o podanej žalobe je na Okresnom súde vedené pod sp. zn. . Žalovaná má za to, že v tomto prípade nejde o prekážku rozhodnutej veci, nakoľko konanie o predchádzajúcej žalobe bolo zastavené bez prejednania veci. Vecou je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, nezaplatenie poplatku, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a podobne), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo o tejto veci rozhodnuté. Vzhľadom na ustanovenie má žalovaná za to, že v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. sa rieši otázka, ktorá bude mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, nakoľko ide o otázku ďalšieho trvania nájomného vzťahu medzi stranami sporu, a teda v prípade, že konajúci súd v konaní pod sp. zn. žalobe vyhovie, bude žaloba o vypratanie nehnuteľnosti s príslušenstvom podaná zo strany PSK bez právneho významu, nakoľko na domáhanie sa vypratania nehnuteľnosti nebude mať právny nárok. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby konajúci súd v zmysle konanie vedené pod sp. zn. prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde pod sp. zn. , nakoľko sa v tomto konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 2.10.2019, okrem iného uviedol, že vybudovanie nájazdovej rampy vôbec nijako nezasahovalo do prenajatého pozemku (parc. č. CKN 852/2), a preto ani nemohli zaniknúť nejaké vyhradené parkovacie miesta. V prílohe žalobca predložil fotodokumentáciu - Príloha č. 1, kde podľa jeho názoru je jasne vidieť, že nájazdová rampa bola vybudovaná mimo prenajatej parcely, a to parc. č. CKN XXX/X. Na tomto mieste ani nikdy neboli označené vyhradené parkovacie miesta, taktiež neboli vyznačené ani pod vstupom do budovy. Žalovaná nedodržala podmienky zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010, nakoľko porušila článok II bod 3, ktorý hovorí, že dokumenty - návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, ktorého súčasťou je aj projekt

parkoviska sú pre nájomcu (žalovanú) pri realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa (PSK). Žalovaná sama v rozpore s dokumentmi

- projektom parkoviska znížila počet parkovacích miest zo 4 na 2 a v rozpore s ním zmenila aj ich rozmiestnenie. V prílohe predložil žalobca projekt parkoviska - alternatívu č. 1 (Príloha č. 2) , na základe ktorej je podľa názoru žalobcu jasne vidieť, kde mali byť vyhradené parkovacie miesta označené a koľko ich malo byť. Žalobca priložil aj Prílohu č. 3 - fotka časti parkoviska, kde mali byť vyznačené 2 parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a nie sú. Zvyšné dve vyhradené miesta tiež neboli označené v súlade s projektom parkoviska a chýbajú. Nijakými stavebnými úpravami zo strany PSK nezanikli a nemohli zaniknúť vyhradené parkovacie miesta. Žalovaná porušila podmienky zmluvy, a to tak, že nevyhradila 4 parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, ale iba dve a nedodržala ich rozmiestnenie. Zároveň žalobca poukázal na to (vidieť to aj podľa názoru žalobcu z predloženej fotodokumentácie - Príloha č. 1 a Príloha č. 4), že označenie parkovacích miest ako aj zlé označenie vyhradených parkovacích miest už skoro vôbec nie je viditeľné, takže parkovacie miesta v skutočnosti ani označené nie sú. Akékoľvek ústne dohody boli pre tento nájomný vzťah až do jeho ukončenia odstúpením zo strany PSK irelevantné a nepodstatné. Nijaké ústne dohody nemali nijaké právne účinky, pretože dokumenty - návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, ktorého súčasťou je aj projekt parkoviska, boli pre nájomcu (žalovanú ) pri realizácii záväzné a prípadné odchýlky boli možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa (PSK). Žalobca nikdy nedal písomný súhlas na zníženie počtu kamier zo 4 na 2. Navyše podľa zmluvy a dokumentov záväzných pre žalovanú pri realizácii nájmu konkrétne v časti podnikateľský zámer mal byť predmet nájmu zabezpečený kamerovým systémom CCTV so 7 dňovým záznamom, a to pre ochranu vozidiel proti krádeži (podnikateľský zámer

- Príloha č. 5). Samotná žalovaná nepopiera umiestnenie iba dvoch kamier, jednej vo vnútri búdky pri vstupnej rampe a druhej, ktorá je nasmerovaná výlučne na spomínanú búdku (Príloha č. 6) na budove PSK. Obidve by tak slúžili výlučne na ochranu majetku žalovanej ako bývalej nájomkyne, čo je v úplnom rozpore so záväznými dokumentmi, nakoľko kamery mali byť 4, plne funkčné a mali slúžiť na ochranu vozidiel proti krádežiam. Žalobca doteraz ani nemal nainštalovaný vlastný kamerový systém, urobil tak až po odstúpení od zmluvy. Argument o nejakom vlastnom kamerovom systéme nebol dôvodom preto, aby žalovaná nebola musela plniť svoje povinnosti a záväzky zo zmluvy. Žalovaná mala mať nainštalované 4 kamery na účely ochrany vozidiel proti krádeži. Kamerový systém bol a stále je majetkom žalovanej. Jej povinnosťou bolo tento systém a kamery kontrolovať a udržiavať plne funkčné. Nikto nebol povinný žalovanú o funkčnosti alebo nefunkčnosti kamerového systému informovať. Žalovaná nevykonala zimnú údržbu pred odstúpením od zmluvy, a to ani v januári 2018, ani februári 2018, ani v predchádzajúcich rokoch, čo môže napríklad potvrdiť aj zamestnanec PSK Ing. Jaroslav Timko, ktorého žalobca navrhol vypočuť. Zároveň žalobca predložil aj fotodokumentáciu - Prílohu č. 1, na ktorej je zachytené zasnežené parkovisko, poľadovica a v tejto súvislosti žalobca uviedol, že vykonávanie zimnej údržby nespočíva len v odhŕňaní snehu, ale v celkovej starostlivosti o predmet nájmu počas zimy, a teda aj v posype v prípade poľadovice. Žalovaná hoci sa všemožne domáhala a domáha neplatnosti určenia odstúpenia od zmluvy, trvanie nájomného vzťahu súdnou cestou, strpenia podmienok zmluvy zo strany PSK návrhmi na neodkladné opatrenia, vôbec svoje povinnosti zo zmluvy neplnila, nápravu nevykonala, a to ani počas trvania neodkladného opatrenia ani do dnešného dňa, hoci parkovné naďalej neoprávnene vyberá, nedoplnila a nesfunkčnila kamery, údržbu nevykonáva ani zimnú ani letnú, parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu nie sú ani počtom ani v rozmiestnení v súlade s projektom parkoviska (celkovo označenie všetkých parkovacích miest vôbec nie je vidieť). Zásielky a výzvy zo strany PSK žalovaná vôbec nepreberá, celá jej činnosť sa sústredila a sústredí na výber parkovného. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie tohto konania zo strany žalovanej, tak k tomu žalobca uviedol, že toto konanie sa začalo skôr, ako žalovanou iniciované konanie č. , v ktorom sa domáha určenia, že neboli dané dôvody na odstúpenie od zmluvy a určenie, že nájomný vzťah trvá, pričom aj v tomto konaní môže súd posúdiť otázku platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy a trvania nájomného vzťahu a následne rozhodnúť o tejto žalobe (žalobca tu používa úplne rovnakú argumentáciu ako v konaní č. ) ; v tomto prípade by mohlo byť konanie prerušené, alebo v súlade s zastavené.

5. Právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2019, okrem iného uviedol, že aj naďalej žalovaná trvá na skutočnostiach, že PSK ako prenajímateľ vykonal stavebné úpravy, a to bez predchádzajúcej písomnej dohody a na základe týchto skutočností zanikli dve vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že nepovažuje svoje konanie za porušenie článku II ods. 3 zmluvy o prenájme. Na preukázanie uvedených skutočností v predchádzajúcom vyjadrení predložila aj fotodokumentáciu, ktorá zachytáva

nájazdovú rampu, ktorá bola postavená žalobcom dodatočne a rovnako aj vstup do budovy PSK, ktorý bol dodatočne postavený. Na týchto miestach boli pôvodne umiestnené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Z uvedenej fotografie podľa názoru žalovanej jasne vidieť, kde sú pôvodné parkovacie miesta zakreslené. Na základe týchto stavebných úprav zo strany žalobcu došlo k zániku vyhradených parkovacích miest a na základe týchto skutočností a na základe konania žalobcu majú za to, že v tomto prípade nemohlo dôjsť k porušeniu nájomnej zmluvy zo strany žalovanej. Pri montovaní kamerového systému nájomcom došlo k ústnej dohode medzi žalovanou a žalobcom o znížení počtu kamier zo štyroch na dve, a to z dôvodu, že kamery, ktoré mali byť umiestnené na rokoch budovy PSK tam nebolo možné umiestniť z dôvodu plánovaného umiestnenia vlastného kamerového systému prenajímateľa na uvedených miestach. Žalovaná ako nájomca nemohla mať vedomosť o tom, že kamery kamerového systému boli odpojené od internetovej siete, na ktorú je kamerový systém prepojený vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nemala už od vzniku nájomného vzťahu žiaden prístup do serverovne, ktorá sa nachádza na treťom podlaží úradu PSK, kde je umiestnené záznamové zariadenia, a teda nikdy nedisponovala ani nemohla disponovať informáciou, či je predmetný kamerový systém plne funkčný. O prípadných poruchách kamerového systému sa žalovaná mohla dozvedieť len od prenajímateľa, resp. ním poverených osôb.

6. Právny zástupca žalovanej ďalej poukázal, že navrhuje, aby konajúci súd v zmysle konanie vedené pod sp. zn. prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , nakoľko sa v tomto konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu (v tomto konaní bolo aj uznesením súdu sp. zn. -88 zo dňa 15.10.2019 nariadené neodkladné opatrenie). Zároveň právny zástupca žalovanej uviedol, že v prípade, že konajúci súd návrhu na prerušenie konania nevyhovie, má za to, že na odstúpenie od zmluvy neboli naplnené dôvody a na základe uvedeného navrhol konajúcemu súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.11.2019, okrem iného uviedol, že inštitút odstúpenia ako aj dôvody odstúpenia boli v Zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK v znení jej dodatkov upravené a dohodnuté. Žalovaná porušila svoje povinnostim a to malo za následok odstúpenie od Zmluvy zo strany Prešovského samosprávneho kraja. K nariadenému neodkladnému opatreniu žalobca podotkol, že PSK podal proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia č.k. -88 zo dňa 15.10.2019 v zákonnej lehote odvolanie. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania, PSK má za to, že žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku, o určenie že nájomný vzťah trvá aj naďalej a o nariadení neodkladného opatrenia bola podaná rýchlo, zbytočne a neefektívne, nakoľko už keď sa žalovaná vyjadrovala k tejto žalobe o vypratanie, nemusela podávať novú žalobu, ale otázka odstúpenia a trvania nájomného vzťahu mohla byť posúdená aj v tomto konaní, ktoré sa začalo skôr a návrh na neodkladné opatrenie tiež nemusel byť podávaný, nakoľko majetok či zisk žalovanej nie je zo strany PSK nijako reálne ohrozený.

8. Na pojednávaní konanom dňa 17.9.2020 bol vypočutý svedok Ing. František Kasanič, manžel žalovanej, ktorý okrem iného uviedol, že pred doručením odstúpenia od zmluvy žalovanej nebolo nič predtým vytýkané a nebola vyzývaná na odstránenie nedostatkov, o ktorých sa potom dozvedela, že mali existovať a boli špecifikované v odstúpení od predmetnej Zmluvy o nájme nehnuteľnosti. Čo sa týka tých vytýkaných nedostatkov, tie sa týkali kamerového systému, parkovacích miesta a údržby, hlavne zimnej údržby. Čo sa týka kamerových miest, tie boli dohodnuté že budú 4, 2 kamery na rohoch budov, jedna v búdke a jedna kamera nasmerovaná na búdku. Bolo však ústne povedané, aby na rohy žalovaná nedávala kamery vzhľadom na to, že žalobca plánoval robiť novú fasádu a v tejto súvislosti chcel urobiť aj svoj vlastný kamerový systém a vznikla by taká duplicita, že 2 kamery by snímali ten istý priestor a bol by z toho rovnaký záznam. Takže preto na tie rohy už kamery nedávali a nikdy im to nejak nebolo namietané a vytýkané, ani neboli vyzývaní, aby domontovali ďalšie dve kamery. Žalovaná ani nemohla mať vedomosť o tom, že údajne tie dve kamery nefungovali, keďže žalovaná ani on, čo to za ňu riešil, nemali prístup do tej záznamovej miestnosti - serverovne, kde tie kamery mali byť napojené na nahrávací systém a na internet. Takže nemohli mať on ani žalovaná vedomosť o tom, že údajne tie kamery boli vypnuté z elektrickej siete aj z internetu. Mohol sa len pozrieť na kameru, ale bežným pohľadom na kameru vôbec nemohol zistiť, či tá kamera robí a ukladá ten záznam alebo nie. Čo sa týka problémov s parkovacími miestami, tak presne to umiestnenie parkovacích miest, to bolo riešené projektantkou, ktorá spracovala projekt a presne podľa toho projektu boli nastriekané tie parkovacie miesta. To, že tam mali byť 4 miesta pre osoby ťažko zdravotne postihnuté, to neurčil ani žalobca ako vlastník parkoviska, ale

to bolo zadefinované a určila to projektantka vo svojom projekte a tak to bolo aj zrealizované. Pôvodne boli tie 4 parkovacie miesta pre invalidov nastriekané dve naľavo od parkovacej búdky a dve napravo od parkovacej búdky. Neskôr po nejakom čase, predtým ako bolo potrebné to nanovo prestriekať, prišla taká požiadavka zo strany žalobcu, aby tie miesta nastriekali bližšie k budove, aby to bolo výhodnejšie pre ťažko zdravotne postihnuté osoby. Preto boli dve parkovacie miesta z toho celkového počtu 4 nastriekané k vchodu, k čelu budovy. Jedno miesto, keďže sa tam robila rekonštrukcia, robil sa zadný vchod, zaniklo, ale hneď v tej súvislosti bolo nastriekané pri tom treťom mieste to štvrté zaniknuté miesto, takže fakticky vôbec nezaniklo, dokonca neskôr, keď už vznikli problémy a nevedel čo ako bude a zháňal firmu na prestriekanie, ktorá odmietala prísť, lebo mala iné zákazky, tak sám vlastnoručne natrel nanovo tie parkovacie miesta a pokiaľ ide o tie parkovacie miesta pre osoby ťažko zdravotne postihnuté, tak znovu tie presunuté miesta k budove nakreslil späť na to pôvodné miesto, ale tie presunuté miesta ostali, aj keď už sú menej viditeľné, ale tak je až 6 parkovacích miest pre osoby ťažko zdravotne postihnuté. Pokiaľ ide o problém so zimnou údržbou svedok uviedol, že žalovaná zimnú údržbu robila štandardným spôsobom, ako bežne sa to robí v Prešove, či už niekde inde. Čo sa týka hlavne zimnej údržby, tak žalovaná zakúpila snežnú frézu, ktorá bola uskladnená v sklade žalobcu. Ak napadol nejaký sneh v priebehu dňa, nie až nejaká veľká vrstva ale nie už minimálne a bolo potrebné odhŕňať, tak x-krát aj on odhŕňal sneh tou frézou. Nikto iný neodhŕňal, možno 2x, 3x sa o to pokúsil ten parker, ale ten pán je ťažko zdravotne postihnutá osoba a on to nezvládal to robiť pre ten jeho postih. Keď napadalo veľa snehu, tak tú zimnú údržbu im pomáhala robiť aj Správa a údržba ciest PSK. Proste keď odhŕňali okolo cestu, tak stále zašli aj na parkovisko a odhrnuli. Tak sa to nejakým spôsobom stále priebežne riešilo. Niežeby neboli žiadne sťažnosti, ale tie sťažnosti súviseli s tým, že nebolo možné udržať to parkovisko úplne čisté v každú minútu, keďže tá údržba s tou frézou alebo cez tú Správu údržbu ciest sa mohla kvalitne urobiť len v čase, keď tam neboli zaparkované vozidlá, teda v noci. Potom keď sa zmenilo vedenie, tak žalovaná to bola nútená urobiť nejakou inou externou firmou a bolo dohodnuté, že keď napadá viacej snehu, tak ich zavolajú, oni prídu, urobia tú údržbu a hneď to aj fakturovali. Ale samozrejme nemohli prísť, keď tam bolo minimum snehu do 5 cm, to nemali čo odhŕňať, to nebolo rentabilné a ani žalobca nemohol od nich chcieť, aby to parkovisko tam zametali.

9. Svedok ďalej uviedol, že po odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu, ktoré bolo doručené žalovanej, nedomontovali tie dve sporné kamery, lebo nebola taká požiadavka zo strany žalobcu. Vo vzťahu k vyhradeným parkovacím miestam svedok uviedol, že jedno zaniklo takým spôsobom, že bolo zablokované kontajnermi. Vo vzťahu k odhŕňaniu snehu na parkovisku svedok uviedol, že Správa a údržba ciest PSK to odhŕňanie snehu na parkovisku robila na základe ústnej dohody zadarmo.

10. Na pojednávaní konanom dňa 17.9.2020 bol vypočutý aj svedok G.y, ktorý okrem iného uviedol, že bol zamestnancom Prešovského samosprávneho kraja na pozícii vedúci správy budov PSK. Svedok sa vyjadril, že pokiaľ ide o zimnú alebo letnú údržbu, tak žalovaná alebo jej manžel sa to stále snažili riešiť. Pobehoval tam parker s lopatou alebo mali tam frézu. Manžel žalovanej to riešil s frézou. Osobne videl, že manžel žalovanej používal frézu na parkovisku. Boli na úrade aj nejaké problémy, keď boli kalamity, ale stále sa to snažili väčšinou riešiť. Boli problémy, keď boli kalamity, ale samozrejme nemohli to riešiť cez deň, keď tam bolo zaparkovaných aj 40 áut, ale museli to riešiť v noci. Aj v lete robili údržbu, zametali to parkovisko a podobne. Pokiaľ ide o parkovacie miesta pre invalidov, boli vyhradené, už si presne nepamätá, ale bol nejaký plán a podľa toho boli zakreslené, boli asi najbližšie k budove. Pokiaľ ide o kamerový systém, namontoval dve kamery a keď sa montovali ďalšie dve kamery, tak bol zastavený, že sa tam rieši tá rekonštrukcia, aby to tam nedával a potom sa aj riešil súťažou kamerový systém vnútri budovy aj na budove, takže mu bolo povedané, aby to tam nedával, tie dve ďalšie kamery na budovu.

11. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom svedkov IA., ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Faktúr za nájom od r. 2010 - 2018, LV č.XXXXX, Odstúpenia od Zmluvy zo dňa 12.3.2018, Prehľadu - zúčtovania nákladov a výnosov za používanie parkoviska a kamerový systém, Priemerných úrokových mier z úverov - NBS - rok 2010, Uznesenia súdu o zamietnutí sťažnosti č. k. -65. Uznesenia súdu o zastavení konania č. k. -57, Uznesenia súdu zo dňa 2.5.2018, č. k. -38, Výpisov z účtu o úhradách r. 2010-2018, Výzvy na vypratanie nehnuteľnosti a na zaplatenie 7.333 eura, Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK v znení dodatkov, Dodatku č. 1/2010 k Zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010, Dodatku č. 2/2012 k Zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010, Dodatku č. 3/2014 k Zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo

dňa 9.9.2010, Dodatku č. 4/2010 k Zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010, vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 19.9.2019, Návrhu na ukončenie zmluvy dohodou zo dňa 29.1.2018, Návrhu na ukončenie zmluvy dohodou-odpovede zo dňa 9.2.2018, Výzvy na vysporiadanie záväzkov zo dňa 12.3.2018, Odstúpenia od zmluvy - odpovede zo dňa 23.3.2018, Fotodokumentácie predloženej zo strany žalovanej, e -mailovej komunikácie medzi spoločnosťou J.V.S., s.r.o. a zástupcom žalobkyne, Potvrdenia od spoločnosti J.V.S, spol. s r.o., Uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 21.8.2019, č. k. -71, Žaloby o určenie, že neboli dané dôvody na odstúpenie od Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku vo vlastníctve PSK v znení dodatkov 1/2010, 2/2012, 3/2014 a č. 4 zo dňa 30.6.2015 a určenie, že nájomný vzťah touto Zmluvou trvá aj naďalej spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, fotografii predložených zo strany žalobcu, Projektu parkovacích miest - Alternatívy č.1, Podnikateľského zámeru, Cenovej ponuky kamerového systému, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 12. Dňa 9.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku PSK, neskôr zmenená Dodatkom č. 1/2010 zo dňa 16.12.2010, Dodatkom č. 2/2012 zo dňa 29.6.2012, Dodatkom č. 3/2014 zo dňa 4.8.2014 a Dodatkom č. 4 zo dňa 7.7.2015. Predmetom predmetnej Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK bol prenájom nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalobcu

- pozemku registra CKN, par. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2668 m2, a to za účelom vybudovania a prevádzkovania plateného systému na pozemku parc. č. XXX/X a kamerového systému na objekte parc. č. XXX/1 (taktiež vo vlastníctve žalobcu). V Čl. II. predmetnej Zmluvy sa konštatuje, že nájomca predložil v rámci obchodnej súťaže Návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, súčasťou ktorého je aj projekt parkoviska. Dokumenty podľa predchádzajúcej vety sú pre nájomcu pri realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od 15.9.2010 do 14.9.2030. Podľa Čl. III. ods. 2. predmetnej Zmluvy v znení jej dodatkov, nájomný vzťah založený touto zmluvou sa skončí: a) uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, b) písomnou dohodou zmluvných strán, c) odstúpením od zmluvy v prípade neplnenia podmienok podľa Čl. V tejto zmluvy. Ďalšie dôvody pre odstúpenie od zmluvy boli upravené v Čl. III. ods. 3 Zmluvy.

13. Podľa názoru žalobcu žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu z predmetnej Zmluvy, a preto žalobca dňa 12.3.2018 od Zmluvy odstúpil. Žalobca odstúpil od Zmluvy v podstate z troch dôvodov. Prvým dôvodom bolo to, že žalovaná jednostranným konaním porušila Čl. II. ods. 3 Zmluvy, a to tým, že zmenila počet a rozmiestnenie parkovacích miest určených Dokumentmi bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a Čl. V. ods. 1. písm. a) keď nezabezpečila inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom. Ako druhý dôvod bol v odstúpení uvádzaný, že žalovaná znížila počet kamier kamerového systému a tým porušila Čl. II. ods. 3 Zmluvy a Čl. V. ods. 1 písm. c) Zmluvy nakoľko nenainštalovala kamerový systém v súlade s dokumentmi a zároveň nenainštalovala funkčný kamerový systém, keďže žalobca zistil, že kamery kamerového systému sú odpojené od internetovej siete a záznamové zariadenia sú vypnuté od napájacej siete. Tretím uvádzaným dôvodom bolo to, že žalovaná vôbec nevykonávala zimnú údržbu priestorov, ktoré sú predmetom nájmu (napríklad v dňoch 17.1., 22.1., 13.2. a 21.2.2018) a uvedenými konaniami sa mala dopustiť porušenia Čl. V. ods. 1. písm. d) Zmluvy.

14. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.3.2018 bolo žalovanej doručené dňa 19.3.2018. Žalobca považuje odstúpenie od Zmluvy za platné a nájomný vzťah za ukončený k 19.3.2018. Žalovaná podľa žalobcu užíva nehnuteľnosti - pozemok registra C KN, parc.č.852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2688 m2 a objekt parc. č. 852/1, na ktorom je kamerový systém, protiprávne a bez právneho dôvodu. Listom zo dňa 22.7.2019 bola žalovanej zo strany žalobcu zaslaná výzva na vypratanie nehnuteľnosti a na zaplatenie 7.333 eur, ale žalovaná do dnešného dňa nehnuteľnosti nevypratala a uvedenú sumu neuhradila. V Zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 sa žalobca a žalovaná dohodli na postupnom započítavaní hodnoty kamerového a parkovacieho systému z ceny nájomného. Dodatkom č. 2 k Zmluve bolo definitívne stanovené, že výška ročného nájmu (1.100 eur) sa každoročne upraví o sumu 1.000 eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho systému, ktorého hodnota predstavuje 16.419,07 eura. Po uplynutí doby zápočtu hodnoty kamerového a parkovacieho systému sa mal kamerový a parkovací systém stať majetkom žalobcu a žalovaná mala potom platiť ročné nájomné vo výške 1.100 eur. Žalobca má za to, že nakoľko od zmluvy odstúpil, nedošlo k uplynutiu doby zápočtu (a podľa neho ani nedôjde), žalobca sa nestal vlastníkom kamerového a parkovacieho systému. Kamerový a parkovací systém je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Do doby odstúpenia však žalobca plnil žalovanej podľa zmluvy a započítal jej do nájomného hodnotu kamerového

a parkovacieho systému vo výške 7.546,70 eura. Uvedená hodnota pozostáva zo sumy 7.333 eur do konca r. 2017 a sumy 213,7 eura od 1.1.2018 do odstúpenia od zmluvy, t.j. do 19.3.2018 (alikvotná časť zápočtu za rok 2018 - 1000/365x78 dní = 213,70 eura). Žalovanej teda žalobca pred odstúpením od zmluvy plnil v sume 7.546,70 eura, ktorú jej započítal do nájomného v zmysle Zmluvy a ktorú by inak žalovaná platila ako nájom za užívanie nehnuteľností, ale vlastníkom kamerového a parkovacieho systému sa nestal a tieto systémy sú vo vlastníctve žalovanej, ktorá ich aj používa pri svojej činnosti. Zo zmluvy tak plnila iba jedna zmluvná strana, a to žalobca. S poukazom na ust. má žalobca za to, že žalovaná je povinná vyššie špecifikované plnenie žalobcovi vrátiť spolu s úrokmi z omeškania podľa , t.j. vo výške 7,07% ročne od 19.3.2018 do zaplatenia.

15. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa , na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).

18. Podľa , právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

19. Podľa , na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.

20. Podľa , pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

21. Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

22. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

23. Podľa , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

24. Podľa , v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

25. Podľa , pri výklade vôle podľa odsekov 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523266'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523266'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

26. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

27. Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

28. Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 29. Podľa , ak omeškanie dlžníka ( ) alebo veriteľa () znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

30. Podľa , na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

31. Podľa , ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

32. Podľa , ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

33. Podľa , ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

34. Podľa , ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti záväzku.

35. Podľa , pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní.

36. Podľa , ohľadne časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie, alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na svoju povahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo omeškanie, alebo neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.

37. Podľa , ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená

podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku.

38. Podľa , ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.

39. Podľa , odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

40. Podľa , oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

41. Podľa , ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

42. Podľa , ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.

43. Podľa , pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.

44. Podľa , odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

45. Podľa , strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

46. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 9.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku PSK, neskôr zmenená Dodatkom č. 1/2010 zo dňa 16.12.2010, Dodatkom č. 2/2012 zo dňa 29.6.2012, Dodatkom č. 3/2014 zo dňa 4.8.2014 a Dodatkom č. 4 zo dňa 7.7.2015. Predmetom predmetnej Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku PSK bol prenájom nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalobcu - pozemku registra CKN, par. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2668 m2, a to za účelom vybudovania a prevádzkovania plateného systému na pozemku parc. č. XXX/X a kamerového systému na objekte parc. č. XXX/X. (taktiež vo vlastníctve žalobcu). V Čl. II. predmetnej Zmluvy sa konštatuje, že nájomca predložil v rámci obchodnej súťaže Návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, súčasťou ktorého je aj projekt parkoviska. Dokumenty podľa predchádzajúcej vety sú pre nájomcu pri realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od 15.9.2010 do 14.9.2030. Podľa Čl. III. ods. 2. predmetnej Zmluvy v znení jej dodatkov, nájomný vzťah založený touto zmluvou sa skončí: a) uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, b) písomnou dohodou zmluvných strán, c) odstúpením od zmluvy v prípade neplnenia podmienok podľa Čl. V tejto zmluvy. Ďalšie dôvody pre odstúpenie od zmluvy boli upravené v Čl. III. ods. 3 Zmluvy.

47. Podľa názoru žalobcu žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu z predmetnej Zmluvy, a preto žalobca dňa 12.3.2018 od Zmluvy odstúpil. Žalobca odstúpil od Zmluvy v podstate z troch dôvodov. Prvým dôvodom bolo to, že žalovaná jednostranným konaním

porušila Čl. II. ods. 3 Zmluvy, a to tým, že zmenila počet a rozmiestnenie parkovacích miest určených Dokumentmi bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a čl. V ods. 1. písm. a) keď nezabezpečila inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom. Ako druhý dôvod bolo v odstúpení uvádzané, že žalovaná znížila počet kamier kamerového systému a tým porušila Čl. II ods. 3 Zmluvy a čl. V ods. 1 písm. c) Zmluvy nakoľko nenainštalovala kamerový systém v súlade s dokumentmi a zároveň nenainštalovala funkčný kamerový systém, keďže žalobca zistil, že kamery kamerového systému sú odpojené od internetovej siete a záznamové zariadenia sú vypnuté od napájacej siete. Tretím uvádzaným dôvodom bolo to, že žalovaná vôbec nevykonávala zimnú údržbu priestorov, ktoré sú predmetom nájmu (napríklad v dňoch 17.1., 22.1., 13.2. a 21.2.2018) a uvedenými konaniami sa mala dopustiť porušenia Čl. V. ods. 1. písm. d) Zmluvy. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu z predmetnej Zmluvy a že by dôvody uvádzané žalobcom v jeho odstúpení od Zmluvy zo dňa 12.3.2018 boli dôvodné. Bez porušenie zmluvných povinností, s ktorých porušením je spojená možnosť odstúpiť od predmetnej Zmluvy, je potrebné predmetné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu považovať za neúčinné, teda také ktoré nemohlo vyvolať právne následky, ktoré sa spájajú len s riadnym účinným odstúpením od zmluvy, ktoré sa vykoná v súvislosti so skutočným porušením povinnosti druhej zmluvnej strany. Právny vzťah založený predmetnou Zmluvou teda odstúpením zo strany žalobcu nezanikol, ale naopak naďalej trvá a nie je preto možné vyhovieť žalobe žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáha vypratania predmetnej nehnuteľnosti. Žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa vypratania nehnuteľnosti preto musel súd ako nedôvodnú zamietnuť. Zamietnuť potom musel súd aj žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 7.546,70 eura s príslušenstvom, keďže dôvodnosť tohto nároku sa nepochybne odvíja od riadneho ukončenia právneho vzťahu medzi sporovými stranami odstúpením od zmluvy, založeného predmetnou Zmluvou, k čomu však nedošlo. Súd preto zamietol žalobu žalobcu aj v časti uplatneného peňažného nároku a jeho príslušenstva.

48. Prvým dôvodom pre odstúpenie zo strany žalobcu malo byť to, že žalovaná jednostranným konaním mala porušiť Čl. II. ods. 3 Zmluvy, a to tým, že mala zmeniť počet a rozmiestnenie parkovacích miest určených Dokumentmi bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, ako aj čl. V ods. 1. písm. a) Zmluvy keď údajne nezabezpečila inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom. Vykonaným dokazovaním však tieto uvádzané porušenia preukázané neboli. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca v priebehu dokazovania nepredložil súdu kompletnú dokumentáciu, ktorá mu bola v rámci verejnej obchodnej súťaže predložená nájomcom a od ktorej sa potom v predmetnej Zmluve odvíjali povinnosti žalovanej. V priebehu dokazovania predložil len čiastkové listiny - projekt parkoviska, aj to len alternatívu č. 1. To znamená, že bola aj nejaká ďalšia alternatíva. Súdu však žalobca neozrejmil, ktorá alternatíva bola pre žalovanú záväzná, kto bol oprávnený určiť, ktorá alternatíva je pre žalovanú záväzná, kedy sa tak malo stať, resp. že predložená alternatíva č. 1 je alternatívou predloženou žalovanou v rámci predmetnej verejnej obchodnej súťaže a že je pre ňu aj záväzná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že porušenie Čl. II. ods. 3 Zmluvy vyššie uvedeným spôsobom by v danom prípade mohlo byť dôvodom pre odstúpenie od Zmluvy, ale nie podľa Čl. III. od. 2 písm. c) Zmluvy, ale len podľa Čl. III. od. 3 písm. a), ale tu sa pred odstúpením od zmluvy vyžaduje písomná výzva, ktorú však žalobca zjavne nezrealizoval. Ustanovenie Čl. V. ods. 1 písm. a) ukladalo žalovanej povinnosť zabezpečiť inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom do 3 mesiacov odo dňa účinnosti tejto zmluvy. Tu pre posúdenie či došlo alebo nedošlo k porušeniu povinnosti žalovanej chýba ustálenie toho aký bol vlastne záväzný projekt, podľa ktorého mala žalovaná postupovať, a teda ako mala vlastne žalovaná inštalovať dopravné značenie. Ďalej žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, kedy žalovaná prvýkrát zrealizovala dopravné značenie po uzavretí zmluvy (zo strany žalovanej predloženej fotodokumentácie je zrejme, že zrealizované bolo) a či už pri tom prvotnom vyznačení dopravného značenia porušila projekt alebo či prvotne dopravné značenie bolo zrealizované riadne a včas a až následne došlo k zmene dopravného značenia a rozmiestnenia parkovacích miest v rozpore so záväzným projektom. Ak by prípadne prvotné značenie bolo vykonané riadne a včas a až následne bolo preznačené v rozpore so záväzným projektom, nebol by to už dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa Čl. III. od. 2 písm. c), ale zase len podľa Čl. III. od. 3 písm. a) kde sa pred odstúpením od zmluvy vyžaduje písomná výzva, ktorú však žalobca zjavne nezrealizoval. Žalobca vôbec nezameral svoje dokazovanie v tom smere ako bolo vyhotovené prvotné dopravné značenie. Nepreukázal ani to, že by na parkovisku v čase jeho odstúpenia od zmluvy nebolo žiadne dopravné značenie. Na základe ním predložených fotografií poukazoval len na to, že to dopravné značenie je nevýrazné a zameriaval pozornosť súdu na to, že bol zmenený počet a rozmiestnenie parkovacích miest pre znevýhodnených občanov. Ako už však bolo vyššie uvedené, bez preukázania toho aký projekt bol pre žalovanú záväzný

nie je možné posúdiť počet a rozmiestnenie vyhradených parkovacích miest. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj vypočutý svedok p. Siry potvrdil, že žalovaná zabezpečila inštaláciu dopravného značenia, a to aj vo vzťahu k vyhradeným parkovacím miestam. Aj z fotodokumentácie predloženej žalovanou vyplýva, že dopravné značenie na parkovisku zrealizované bolo, a to aj vo vzťahu k vyhradeným parkovacím miestam, aj keď je zrejme, že jeho viditeľnosť nebola úplne v poriadku. Bez preukázania záväzného projektu nemohol však súd posúdiť, či vyhradené parkovacie miesta boli v súlade s takým projektom. Ak by aj súd bral do úvahy projekt - alternatívu č. 1 doloženú žalobcom, tak tu žalovaná predložila fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že na mieste kde malo byť podľa tohto projektu vyhradené parkovacie miesto, bol umiestnený kontajner na odpad obsahujúci odpad patriaci zjavne žalobcovi (starý kancelársky nábytok). Žalobca navyše ani jednoznačne nepreukázal, že stavebné úpravy na jeho budove a s tým súvisiace stavebné práce nemali žiadny vplyv na počet, rozmiestnenie, využiteľnosť parkovacích miest, keďže je nepochybné, že žalobca vykonal stavebné úpravy na svojej budove pri prenajatých nehnuteľnostiach po uzatvorení zmluvy so žalovanou a v súvislosti s týmito úpravami blokoval aj časť parkoviska, teda jednotlivé parkovacie miesta.

49. Ako druhý dôvod bol v odstúpení uvádzaný, že žalovaná znížila počet kamier kamerového systému a tým porušila Čl. II. ods. 3. Zmluvy a čl. V. ods. 1. písm. c) Zmluvy, nakoľko nenainštalovala kamerový systém v súlade s dokumentmi a zároveň nenainštalovala funkčný kamerový systém, keďže žalobca zistil, že kamery kamerového systému sú odpojené od internetovej siete a záznamové zariadenia sú vypnuté od napájacej siete. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že nenamontovanie dvoch, z pôvodne štyroch kamier kamerového systému, nemôže byť dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Vypočutý svedok p. X.y jednoznačne a v zhode aj so svedkom p. O.m manželom žalovanej uviedol, že pokiaľ ide o kamerový systém, namontoval (F. dve kamery a keď sa montovali ďalšie dve kamery, tak bol zastavený, že sa tam rieši tá rekonštrukcia, aby to tam nedával a potom sa aj riešil súťažou kamerový systém vnútri budovy aj na budove, takže mu bolo povedané, aby to tam nedával, tie dve ďalšie kamery na budovu. Takúto dohodu (hoci ústnu) je nutné brať do úvahy ako následné správanie sa zmluvných strán po uzavretí zmluvy v zmysle , na ktorú sa musí brať ohľad v súvislosti s posudzovaním povinnosti zmluvných strán. Nemá logiku, aby žalovaná, napriek žiadosti žalobcu, namontovala všetky pôvodne zamýšľané kamery, keď ju žalobca výslovne požiadal, aby namontovala iba dve z nich. Žalovaná nemala ani žiadny rozumný dôvod svojvoľne nenamontovať všetky kamery, keďže ich hodnota mala byť predmetom zápočtu s nájmom za prenájom nehnuteľnosti, na ktorej bolo zriadené parkovisko. V tejto súvislosti má význam aj to, že žalovaná nebola nikdy vyzvaná, aby domontovala ďalšie dve kamery. Nikdy jej ani nebolo nenamontovanie dvoch kamier vyčítané ako porušenie jej zmluvných povinností, hoci mala povinnosť namontovať kamerový systém už do 6 mesiacov odo dňa účinnosti Zmluvy. Je potrebné poukázať aj na to, že žalovaná nemala prístup do serverovne, takže nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za to, že kamerový systém v uzavretej serverovni bol odpojený od internetovej siete a že záznamové zariadenie, ktoré je jeho súčasťou nebolo zapojené do napájania elektrickou energiou.

50. Napokon tretím uvádzaným dôvodom bolo to, že žalovaná vôbec nevykonávala zimnú údržbu priestorov, ktoré sú predmetom nájmu (napríklad v dňoch 17.1., 22.1., 13.2. a 21.2.2018) a uvedenými konaniami sa mala dopustiť porušenia Čl. V. ods. 1. písm. d) Zmluvy. Vykonaným dokazovaním však ani tieto uvádzané porušenia preukázané neboli. Zo strany žalobcu predložená fotodokumentácia nepreukazuje, že by doložené fotografie zobrazovali predmetné parkovisko v nejakom kalamitnom stave, kde by boli autá uviaznuté v neodhrnutom snehu s uviaznutou posádkou. Podľa názoru súdu doložené fotografie len zobrazujú parkovisko v zimnom období, kedy nepochybne nie je možné udržať parkovaciu plochu úplne bez snehu a prípadne aj úplne bez ľadu, keď sneží viacej dní po sebe a s prihliadnutím na charakter prenajatej plochy, je možné jej dôkladnejšiu údržbu realizovať len v nočných hodinách po jej vyprázdnení. To, že p. O. ako zástupca žalovanej vykonával zimnú údržbu, opäť potvrdil vypočutý svedok p. X.y. To, že žalovanej s údržbou pomáhala Správa ciest PSK, nie je možné v žiadnom prípade považovať za porušenie povinnosti zo strany žalovanej. To, že táto organizácia žalovanej pomáhala s údržbou, nepochybne aj s vedomím a súhlasom žalobcu, možno považovať za trojdohodu týchto subjektov a subsumovať ju pod následne správanie sa účastníkov zmluvy v súlade s už uvádzaným ust. . 51. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie tohto konania zo strany žalovanej, tak ten súd ako nedôvodný zamietol, nakoľko toto konanie sa začalo skôr, ako žalovanou iniciované konanie č. , v ktorom sa domáha určenia, že neboli dané dôvody na odstúpenie od zmluvy a určenie, že nájomný vzťah trvá, keďže aj v tomto konaní môže súd posúdiť otázku platnosti alebo neplatnosti odstúpenia

od zmluvy a trvania nájomného vzťahu ako otázku predbežnú a následne rozhodnúť o žalobe, ktorá je predmetom tohto konania aj bez prerušenia tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

52. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci .

53. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa v spojení s . Podľa pomeru úspechu žalovanej vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanej s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej

lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.