Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX L., proti žalovaným: 1/ N.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W. V. XXXXX/X, XXX XX L., 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. B. XX, XXX XX L., zastúpených: JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -172 z 08.03.2021 takto

rozhodol:

I. Zamieta návrh na zmenu žaloby.

II. Potvrdzuje rozsudok s upresnením II. výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že o výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal žalobcu a výrokom III. zrušil uznesenie o v tomto spore nariadenom neodkladnom opatrení.

2. Vychádzal zo zistenia, že pôvodne žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti prevodu vlastníctva k bytu bližšie špecifikovaného v žalobe zo žalovaného 1/ (ktorý vlastníctvo k nemu nadobudol kúpnou zmluvou od žalobcov 1/ a 2/) na žalovanú 2/ a súčasne určenia ich vlastníctva k predmetnému bytu. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti prevodu medzi žalovanými 1/ a 2/ dospel k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu na takomto určení, lebo v prípade kladného určenia, by bol ako vlastník bytu opäť zapísaný iba žalovaný 1/, čím by nebola vyriešená otázka vlastníctva žalobcov k tomuto bytu. Preto v tejto časti pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobu zamietol. Otázka platnosti tohto prevodu by mohol posudzovať iba ako predbežnú otázku k otázke vlastníctva žalobcov, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa 2/ v priebehu sporu zomrela a žalobca 1/ na túto skutočnosť nereflektoval, teda neupravil petit, ktorým by sa určilo, že byt patrí do dedičstva po žalobkyni 2/ a súčasne neoznačil všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov ako strany sporu, musel zamietnuť žalobu aj v tejto časti. Úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania. Z dôvodu zamietnutia žaloby súčasné zrušil aj uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v tomto spore. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa ustanovení , Obč. zák., katastrálneho zákona; výrok o trovách konania podľa ustanovení , , .

3. Označený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, ktorého obsah je predovšetkým vyjadrením frustrácie žalobcu z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré žalobca považuje za arbitrárne. Je taktiež vyslovením nespokojnosti s procesným postupom a rozhodnutím tento spor prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho potom žalobca vyslovuje aj pochybnosti o jej nestrannosti. Samotný odvolací dôraz žalobca kladie na okolnosti týkajúce sa prvému prevodu vlastníctva bytu zo žalobcov na žalovaného 1/. Taktiež vytýka súdu prvej inštancie, že nevykonal všetky dôkazy. Podľa jeho názoru je tento spor sporom spotrebiteľským. V neposlednom rade navrhuje zmenu žaloby, aby bol za neplatný určený prevod vlastníctva bytu zo žalobcov na žalovaného 1/ a aby bolo určené, že on je vlastníkom bytu.

4. Protistrana vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Obsah následnej kontra argumentáciu strán sporu nebolo potrebné premietnuť do dôvodov tohto rozhodnutia, lebo nebol spôsobý privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj na svojej webovej stránke a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

8. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

9. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolaním žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach konštatoval (napr. v uznesení z 30.09.2013, sp. zn. , v uznesení z 11.09.2013, sp. zn. , v uznesení z 21.08.2013, sp. zn. a mnohé iné), že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebránia dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju

posúdil nadriadený súd (R 59/1997). Táto zásada platí i pre odvolacie konanie, preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu zaoberať sa aj tým, či bol takto žalobcom vymedzený odvolací dôvod naplnený ( ). Podľa odvolacieho súdu však skutočnostiam uvádzaným žalobcom v odvolaní v žiadnom prípade nemožno pripísať relevanciu spochybňujúcu nestrannosť tento spor prejednávajúcej sudkyne, ak sa navyše týkajú jej procesného postupu a jej rozhodovacej činnosti, na ktoré ani prihliadať nemožno.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , , , ). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. marca 2016). Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane aj vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

12. Ako už bolo vyššie uvedené, skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

13. Vo všeobecnej rovine do kategórie procesných vád s ústavnoprávnymi dôsledkami možno zahrnúť aj problematiku tzv. „opomenutých dôkazov“, ktorá v zásade zahŕňa aj takú procesnú situáciu, keď niektorá zo strán sporu navrhne vykonanie dôkazného prostriedku, ktorý je zamietnutý bez vecného zdôvodnenia obsiahnutého v odôvodnení konečného rozhodnutia a zodpovedajúceho povahe a závažnosti veci, prípadne je celkom opomenutý. V súvislosti s touto námietkou žalobcu odvolací súd potom považuje za rozhodujúce, že odvolateľ iba tvrdil, no nepreukázal opomenutie zaobstarania a vykonania ktorých konkrétnych dôkazných prostriedkov mohlo ovplyvniť jeho prípadný procesný úspech z pohľadu kľúčovej argumentácie súdu prvej inštancie.

14. Za spotrebiteľský spor sa považuje spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Preto tento spor tak bezpochyby spotrebiteľským sporom v žiadnej možnej interpretácii byť nemôže.

15. Pokiaľ ide o zmenu žaloby učinenú žalobcom v odvolaní, tu odvolací súd poukazuje na ust. , ktorý takúto dispozíciu v odvolacom konaní nepripúšťa a preto návrh na zmenu žaloby zamietol.

16. Preto odvolací súd podľa ustanovenia , , stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v I. zamietavom výroku ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia výrokom III. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti.

17. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (pozri, NS SR, sp. zn. ). V zmysle uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

18. Preto odvolací súd podľa ustanovenia s vyššie uvedeným upresnením potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o trovách prvoinštančného konania.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

20. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto na ďalšiu argumentáciu strán zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou a poňať ju, ako vyššie uviedol vôbec do dôvodov svojho rozhodnutia.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).