Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-27-2019.pdf
PDF · 101.61 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v spore žalobcu J. R., B.. XX.XX.XXXX, X. I. XX, XXX XX L., proti žalovaným: 1/ N.. T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. W. W. V. XXXXX/X, XXX XX L., 2/ U. W., B.. XX.XX.XXXX, X. T. B. XX, XXX XX L., zastúpených: JUDr. Danielou Srakovou, advokátkou, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Prešov o nariadení neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 25.07.2019 pod sp. zn. 29C/27/2019-12.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2019 domáhali určenia, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, konkrétne k bytu č. XX, vchod XX, 6.poschodie, v bytovom dome súp. č. XXXX, na pozemku registra CKN XXXX/X a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku registra CKN parcelné číslo XXXX/X zo žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade je neplatný a súčasne žiadali o určenie, že sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností.
2. V odôvodnení žaloby uviedli, že žalovaného v 1.rade nepoznali; dozvedeli sa o ňom z inzercie, lebo hľadali spôsob úhrady dlhu voči exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi, ktorý vydal exekučný príkaz č. Q. na člena ich rodiny. Žalovaný ich mal osobne ubezpečiť, že dlh u exekútora za nich uhradí a následne mu čiastku vrátia postupnými mesačnými splátkami.
3. Stalo sa tak, že dňa 28.09.2017 bola podpísaná jeho verzia textu dohody o uznaní dlhu na čiastku 16.690 Eur s jeho splácaním po 200 Eur mesačne, ktorú podpísal ich syn G..
4. Ale ešte pred podpisom tejto dohody, trval žalovaný v 1.rade na tom, aby žalobcovia formálne predviedli svoju nehnuteľnosť na základe zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu za 50.000 Eur, čo sa ale zmenilo na riadny úradný úkon podpísaný u notára dňa 23.08.2017, ktorý bol potvrdený Okresným úradom v Prešove.
5. Súčasne so zmenou vlastníctva im dal žalovaný v 1.rade podpísať zmluvu o nájme predmetného bytu, podľa ktorého mali žalobcovia platiť žalovanému v 1.rade mesačný nájom 300 Eur, plus preddavky na úhradu služieb spojených s užívaním bytu 157 Eur mesačne.
6. Súčasne s týmito klamlivými úkonmi mu preukázateľne vrátili z požičaných peňazí 16.690 Eur dňa 24.08.2017 v hotovosti 10.000 Eur a dňa 31.08.2017 prevodom na jeho bankový účet 11.000 Eur, teda celkovo 21.000 Eur.
7. Súčasne žalovaný v 1.rade im nemal podľa predmetnej zmluvy uhradiť zvyšok kúpnej ceny vo výške 33.309,47 Eur.
8. Žalovaný v1.rade mal na nich naliehať, aby splnili záväzky voči nemu, lebo inak ich byt predá a následne im písomnú výpoveď.
9. Tejto žalobe predchádzalo mimosúdne konanie formou dlhodobej osobnej komunikácie, kedy sa nakoniec žalovaný v 1.rade odmlčal a prestal so žalobcami komunikovať. Podali naňho aj trestné oznámenie.
10. Majú za to, že doterajšie konanie žalovaných v 1. a 2. rade v súvislosti s pôžičkou žalovaného v 1.rade je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a súvisiacimi právnymi normami.
11. Súčasťou uvedenej žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd I. inštancie čiastočne vyhovel uznesením zo dňa 25.07.2019, s dátumom právoplatnosti dňa 27.08.2019.
12. Žalovaný v 1. a 2.rade žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
13. Žalovaný v 1.rade uviedol, že pokiaľ ide o okolnosti nadobudnutia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, niekedy v roku 2017 ho navštívili žalobcovia a požiadali ho o pomoc, keďže mali vážny problém v dôsledku exekúcie zriadenej na ich byt pre pohľadávku, ktorá vznikla ich synovi s tým, že má dôjsť k vyhláseniu dražby.
14. V tom čase už bolo na liste vlastníctva zapísané upovedomenie o začatí exekúcie Q. zo dňa 18.08.2016 predajom nehnuteľností.
15. Uvedený dlh predstavoval sumu 16.690,53 Eur. Okrem toho žalobcovia pred ním napočítali ďalšie dlhy v celkovej výške 26.000 Eur. Do tejto situácie ich mal priviesť ich syn G., ktorému sa zaručili svojím majetkom, teda bytom za jeho úvery, ktoré nesplácal. On nemal záujem o ich byt, ale ho ubezpečovali, že keď ten byt od nich odkúpi do jedného mesiaca bude mať ich dcéra schválený úver na jeho spätné odkúpenie a on dostane peniaze späť. Preto sa dohodli aj na kúpnej cene 50.000 Eur tak, aby po úhrade dlžôb a jeho odmeny zostala na účte taká suma, aby mohli preukázať, že majú finančné plnenie, teda prípadne ich dcéra na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a kúpnou cenou z vlastných prostriedkov. Tieto veci boli priamo dojednávané s dcérou žalobcov, ktorá bola u finančného poradcu a s ktorým on aj komunikoval. Vychádzalo to tak, že ustálili potom kúpnu cenu na 50.000 Eur s tým, že 80% z tejto sumy pokryje úver a zvyšok sa vyplatí z tých peňazí, ktoré im on poukáže ako úhradu kúpnej ceny. Za takto dojednaných podmienok došlo k podpisu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Prvá platba kúpnej ceny v sume 16.690,53 Eur bola splatná bezhotovostným bankovým prevodom v prospech exekútorského úradu za účelom zrušenia výkonu exekúcie; druhá platba v sume 33.309,47 Eur bola splatná bezhotovostným bankovým prevodom alebo vkladom na bankový účet z troch čiastkach, a to v sume 20.000 Eur 24.08.2017, 11.000 Eur 30.08.2017 a 2.304,47 Eur tiež 30.08.2017.
16. Keďže kúpnu cenu nevedel zaplatiť z vlastných finančných prostriedkov, získal sumu 43.000 Eur zmluvou o pôžičke uzatvorenou so žalovanou v 2.rade, s ktorou sa dlhodobo pozná a táto mu dôverovala, že ide o veľmi krátkodobú pôžičku.
17. Asi do jedného mesiaca po kúpe bytu nastal zvláštny zvrat oproti pôvodnému dohovoru, keď mu oznámili, že ich dcéra nebude môcť čerpať úver, keďže v novej práci by musela mať aspoň šesťmesačnú dobu trvania zamestnania.
18. Zároveň sa dozvedel, že žalobcovia už nemajú ani tú peňažnú sumu, ktorá mala zostať na ich účte ako vlastné prostriedky pre výplatu kúpnej ceny pri prevode vlastníckeho práva na ich dcéru.
19. Následne uzatvoril s nimi nájomnú zmluvu na čas, pokiaľ budú v tomto byte bývať bez jeho odkúpenia s tým, že naďalej platili inkaso za byt. Dal im prísľub, že je ochotný im zaplatené platby nájomného započítať, ak dôjde k spätnej kúpe bytu najneskôr do šiestich mesiacov. Zároveň títo navrhli, že keďže ich do problému dostal ich syn, aby s ním urobil dohodu o uznaní dlhu, tak aby bol aj tento tlačený k tomu na splatenie sumy 16.690 Eur, ktoré boli exekútorovi uhradené za jeho dlhy.
20. Žalobcovia ani ich syn nič zo svojich záväzkov, okrem jedinej platby 200 Eur neuhradili. Napriek tomu, že on dodržal všetky svoje záväzky, žalobcovia v ďalšom období počas roku 2017 a 2018 sa s ním niekoľko krát stretli, kde uvádzali rôzne prísľuby, ako dôjde k spätnému odkúpeniu bytu, avšak nič z nich realizované neboli. Opakovane žiadal o spätné odkúpenie bytu, naposledy písomnou výzvou zo dňa 21.06.2018. Nakoľko s nimi stratil už trpezlivosť, 12.11.2018 im zaslal výpoveď zo zmluvy o nájme bytu s výzvou na odovzdanie nehnuteľnosti z dôvodu neplatenia nájomného. Za celý čas užívania bytu mu totižto uhradili iba sumu 600 Eur. Začiatkom februára 2019 sa preto rozhodol, že prevedie predmetný byt na žalovanú v 2.rade, ktorá súhlasila s tým, že takýmto spôsobom vyporiada svoj záväzok voči nej zo zmluvy o pôžičke.
21. Pokiaľ ide o predmetnú žalobu, žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý bližšie nekonkretizujú, teda ktorý z dôvodov absolútnej neplatnosti by mal byť naplnený pri uskutočnení namietaných právnych úkonov. Právny úkon je v rozpore so zákonom, ak odporuje kogentnej právnej úprave, resp. znamená porušenie povinnosti ňou ustanovenej. Neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi je určitý korektív zmluvnej autonómie, ktorým sa zabezpečuje, aby sa právne úkony nepriečili elementárnym hodnotám spoločnosti, ide o základné všeobecne uznávané a v spoločnosti panujúce morálne zásady. Žalobcovia síce v žalobe neuvádzajú dôvody neplatnosti úkonu, pričom iba odkaz na ust. § 39 OZ je nepostačujúci z hľadiska obrany žalovanej strany. Majú však zato, že kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcami a žalovaným v 1.rade z 23.08.2017, ako aj kúpnou zmluvou medzi žalovaným v 1. a 2.rade zo dňa 12.02.2019, neboli objektívne naplnené žiadne znaky neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
22. Súd I. inštancie uznesením zo dňa 24.07.2020 pod sp. zn. 29C/27/2019 konanie voči žalobkyni v1.rade zastavil z dôvodu, že táto dňa 03.03.2020 zomrela a dedičské konanie po uvedenej poručiteľke bolo uznesením zo dňa 30.04.2020 pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX zastavené z dôvodu, že nezanechala žiaden majetok. Nakoľko dedičské konanie po žalobkyni v 1.rade bolo zastavené pre nemajetnosť a nebolo preukázané, že by poručiteľka disponovala iným majetkom, súd konanie s poukazom na ust. § 63 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať a to z dôvodu neexistencie právnych nástupcov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2020.
23. Keďže žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti s tým, že nemá záujem o odročenie pojednávania, mal súd I. inštancie splnené zákonné podmienky na prejednanie veci v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky č. 24/2021 Z.z. v spojení s vyhláškou č. 91/2021 Z.z.
24. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaných, oboznámením zmlúv o prevode vlastníctva k bytu, zmluvou o pôžičke, dohodou o uznaní dlhu, výzvou na odkúpenie odkúpenie bytu, výpoveďou z nájomnej zmluvy, výpismi z listov vlastníctva, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
25. Dňa 23.08.2017 mala byť medzi žalobcom a jeho nebohou manželkou ako predávajúcimi a žalovaným v 1.rade ako kupujúcim, uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva k predmetného bytu za kúpnu cenu 50.000 Eur, ktorú mal podľa článku VII. zmluvy žalovaný v 1.rade uhradiť vo výške 16.690,53 Eur bezhotovostným bankovým prevodom v prospech exekútorského úradu JUDr. Miroslava Šutliaka a zvyšnú sumu bezhotovostným bankovým prevodom, alebo vkladom vykonaným do troch dní od podpísania tejto zmluvy. Táto suma musí byť pripísaná na uvedený bankový účet najneskôr v lehote siedmych dní od podpísania zmluvy.
26. Z predložených dokladov nesporne vyplýva, že kúpna cena vo výške 16.690,53 Eur bola dňa 25.08.2017 poukázaná na účet exekútorského úradu a zvyšok kúpnej ceny na účet uvedený v článku
VII. písm. b) zmluvy, a to vkladom v hotovosti vo výške 20.000 Eur 24.08.2017 a prostredníctvom internetbankingu platby dňa 30.08.2017 vo výške 11.000 Eur a 2.309,47 Eur.
27. Podľa žalobcu k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy došlo na základe klamlivých úkonov žalovaného v 1.rade, ktorého iba oslovili o poskytnutie pôžičky z dôvodu hroziacej dražby bytu na základe exekúcie Q. pre dlhy, ktoré vznikli ich synovi s tým, že túto mu budú postupne splácať. Súčasne došlo aj k uzatvoreniu dohody o uznaní záväzku medzi žalovaným v 1.rade a ich synom na sumu 16.690 Eur a uzatvoreniu zmluvy o nájme predmetného bytu. Napriek tomu, že žalovanému v 1.rade vrátili sumu 16.690 Eur, platbami zo dňa 24.08.2017 a 31.08.2017, ktorý im súčasne nepoukázal zvyšok kúpnej ceny, trval na splnení záväzkov voči nemu s tým, že v opačnom prípade byt predá.
28. Žalovaný v 1.rade poprel skutkové tvrdenia žalobcu a jeho nebohej manželky, keďže práve oni ho mali kontaktovať, aby od nich predmetný byt odkúpil, a tým bol uhradený ich dlh voči exekútorovi z dôvodu hroziacej dražby a následne dôjde k spätnému odkúpeniu bytu ich dcérou úverovými prostriedkami. Na základe uvedeného tak došlo medzi žalovaným v 1.rade, žalobcom a jeho nebohou manželkou k dohode o výške kúpnej ceny v sume 50.000 Eur s tým, že v prospech exekútorského úradu bude uhradená suma 16.690 Eur a zvyšok kúpnej ceny na ich bankový účet, ktorým budú vedieť preukázať existenciu finančného plnenia, rozdielu kúpnej ceny po odpočítaní úverových peňažných prostriedkov, ktoré mali byť poskytnuté ich dcére pri realizácii spätného odkupu. Nakoľko nedisponoval finančnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny za prevod vlastníctva predmetného bytu, tieto si zabezpečil na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 21.08.2017 uzatvorenej so žalovanou v 2.rade vo výške 43.000 Eur s tým, že uvedené finančné prostriedky vráti do 21.08.2017.
29. Zároveň na základe dohody so žalobcom a jeho nebohou manželkou uzatvoril s ich synom aj dohodu o uznaní dlhu na sumu 16.690 Eur tak, aby bola zabezpečená návratnosť časti kúpnej ceny, ktorá bola uhradená exekútorskému úradu na dlhy ich syna. Súčasťou uvedenej dohody bola aj zmluva o nájme predmetného bytu v prospech žalobcu a jeho nebohej manželky.
30. Napriek predchádzajúcim dohodám manželia R. mu oznámili, že spätný odkup realizovať nie je možné z dôvodu, že ich dcére nebude poskytnutý úver a po niekoľkých osobných stretnutiach, nerealizovaných prísľuboch k spätnému odkúpeniu bytu na základe opakovaných výziev žalovaného v 1.rade, naposledy v júni roku 2018 (č. l. 63) pristúpil k prevodu vlastníctva uvedeného bytu v prospech žalovanej v 2.rade, ktorá súhlasila, že takýmto spôsobom bude uhradený jeho dlh zo zmluvy o pôžičke.
31. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná vyššie uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov.
34. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (II ÚS/382/2010 a II. ÚS/590/2017).
35. Určenie existencie právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu o tom, či v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci je žalobca alebo niekto iný a
nezohľadňuje skutočnosť, že žalovaný mohol medzitým vec vydržať alebo nadobudnúť iným spôsobom. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť. Z týchto dôvodov Civilný sporový poriadok v ust. § 137 d) CSP pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že taká žaloba vyplýva z osobitného právneho predpisu, najmä z hmotného práva, čo nie je daný prípad. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu uzatvorenej medzi žalovaným v 1. a 2. rade., v tomto prípade by totižto nebola s konečnou platnosťou vyriešená otázka, či vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti by bol žalobca so svojou nebohou manželkou.
36. Z ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. totižto vyplýva, že v prípade, ak súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, Okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom a to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
37. Z uvedeného teda vyplýva, že ak by aj súd vyhovel žalobe o neplatnosť právneho úkonu, Okresný úrad - katastrálny odbor by v zmysle ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona mohol vykonať iba zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1.rade, ale tým by nebola vyriešená otázka či vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti sú žalobca s nebohou manželkou.
38. V takomto prípade potom súd bude prípadnú neplatnosť právneho úkonu žalovaných v 1. a 2. rade posudzovať iba ako otázku predbežnú vo vzťahu k žalobného návrhu o určenie vlastníckeho práva žalobcu a jeho nebohej manželky k predmetu sporu.
39. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/112/2004 vyplýva, že naliehavý právny záujem nie je daný, ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo právo je.
40. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu uzatvoreného medzi žalovaným v 1. a žalovanou v 2.rade v predmete prevodu vlastníctva k uvedenému bytu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.
41. Vzhľadom na úmrtie žalobkyne v 1.rade, už nie je možné v konaní rozhodnúť o druhom žalobnom návrhu, teda, že žalobca spolu s nebohou manželkou sú vlastníkmi nehnuteľností v predmete sporu. Z dôvodu straty procesnej subjektivity nebohej manželky žalobcu už nie je prípustným prostriedkom na vyriešenie predmetného sporu žalobný návrh o učenie jej vlastníckeho práva, ale procesným nástrojom na vyriešenie uvedeného sporu je určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe však súd v sporovom konaní môže rozhodnúť iba za predpokladu, že jeho účastníkmi sú všetci dedičia (buď ako žalobcovia alebo žalovaní).
42. Pokiaľ žalobca po smrti manželky neupravil žalobný návrh o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do jeho vlastníctva a súčasne do dedičstva po nebohej manželke a neoznačil ako účastníkov konania všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov, potom súd už nemohol o rozhodnúť od druhom petite žalobného návrhu pre jeho nevykonateľnosť z dôvodu straty procesnej subjektivity Y. R.. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd musel žalobu zamietnuť aj v časti druhého žalobného návrhu.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
46. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
47. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
Podľa § 335 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie.
Podľa § 335 ods. 3 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.
48. Keďže súd žalobu žalobcu zamietol v súlade s ust. § 335 ods. 1 CSP aj rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného po začatí konania uznesením zo dňa 25.07.2019 pod sp. zn. 29C/27/2019-12, s dátumom právoplatnosti 27.08.2019.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.