Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/156/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A., nar. X., bytom P.,

zastúpenej advokátom JUDr. V., P., proti žalovanému S., K., IČO: X., zastúpenému

advokátkou Mgr. J., N., o určenie neplatnosti výpovede, o určenie, že pracovný pomer

skončil výpoveďou z organizačných dôvodov, o zaplatenie náhrady škody vo forme ušlej

mzdy a odstupného 4 164,10 Eur, o zaplatenie prémií 555,- Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 209,97 Eur, na účet právnej zástupkyne Mgr. J., do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Piešťany rozsudkom z 23. mája 2011 č.k. -220 zamietol

žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede z 26. mája 2009, o určenie, že pracovný

pomer skončil výpoveďou z organizačných dôvodov 30. októbra 2009, o náhradu škody

vo forme ušlej mzdy mesačne 832,82 Eura za obdobie od 1. augusta do 30. októbra 2009

a zaplatenie dvojmesačného odstupného spolu vo výške 4 164,10 Eur spolu s 9%-ným

úrokom ročne od 2. septembra 2009 do zaplatenia a o zaplatenie mesačných prémií vo výške

138,75 Eura za obdobie od 1. apríla 2009 do 31. júla 2009 vo výške 555,- Eur spolu

s 9%-ným úrokom ročne od 2. septembra 2009 do zaplatenia s tým, že o náhrade trov podľa

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2

Mal za to, že písomná výpoveď žalovaného žalobkyni z pracovného pomeru z 26. mája 2009

podľa . z dôvodu neuspokojivého plnenia

pracovných úloh (prvý výpovedný dôvod) je platná, keďže vykonanými dôkazmi bolo

preukázané, že riadne, bez časového sklzu a správne neviedla pokladnicu, pričom

na odstránenie nedostatkov bola písomne v posledných 6 mesiacoch vyzvaná 20. februára

2009 v primeranom čase dvoch týždňov, čo však neučinila. Ďalej mal za to, že výpoveď

žalovaného žalobkyni z pracovného pomeru z druhého výpovedného dôvodu podľa § 63

ods. 1 písm. e/ je neplatná, pretože aj keď vykonanými dôkazmi bolo

preukázané, že neuposlúchla príkaz žalovaného a svojvoľne si vyplatila prémie (viazané

na včasnosť vedenia účtovníctva, čo nesplnila), nebolo preukázané splnenie formálnoprávnej

podmienky platnosti výpovede, podľa oboznámiť zamestnanca

s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Vychádzajúc z platnosti výpovede

podľa . zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie

náhrady škody vo forme ušlej mzdy a o vyplatenie odstupného s príslušenstvom, pretože

dôvodnosť týchto nárokov je odvodená od určenia neplatnosti výpovede. Ďalej

mal za to, že nárok žalobkyne na zaplatenie prémií bol závislý od dodržiavania termínov, keď

vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaná ani po napomenutí neodstránila časový

sklz vo vedení účtovníctva, čím nesplnila dohodnutú podmienku a preto aj túto časť žaloby

ako neodôvodnenú zamietol, poukazujúc i na skutočnosť, že inšpektorát práce

v kontrolovanom období v marci až v máji 2009 nezistil porušenie pracovných predpisov

žalovaným v oblasti miezd a dovoleniek.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 31. januára 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Mal za to, že súd prvého stupňa zistil

skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i prevažne správne právne posúdil. Aj keď

na dôvody použité súdom prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci samej by postačovalo

len odkázať (prvá časť ustanovenia ), z dôvodu potreby vyporiadania

sa s námietkami odvolania žalobkyne a z dôvodu nesprávneho posúdenia otázky platnosti

výpovede podľa s poukazom na Zákonníka

práce v znení platnom a účinnom do 31. augusta 2011 doplnil ešte, že sa stotožňuje

so závermi súdu prvého stupňa, že žalovaný preukázal závažné porušenie pracovnej disciplíny

zo strany žalobkyne. Ďalej doplnil, že ustanovenie v znení platnom

a účinnom do 31. augusta 2011 ukladá zamestnávateľovi povinnosť prerokovať výpoveď

alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, iba pokiaľ sú títo

uňho zriadení, keďže sa jedná o právo a nie povinnosť zamestnancov podľa § 11a Zákonníka

práce, ktorú skutočnosť však žalobkyňa netvrdila ani nepreukazovala a jej poukazovanie

na počet zamestnancov je irelevantné. Ďalej doplnil, že aj keď výpoveď žalovaného žalobkyni

obsahuje dva výpovedné dôvody súčasne, sú uvedené konkrétne, jasne, určito a skutkovo

nezameniteľne a preto je výpoveď platná, keď pri týchto výpovedných dôvodoch nie je podľa

zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi pracovné

miesto. Ďalej doplnil, že podľa , nesplnenie povinnosti

zamestnávateľa vopred oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede pri výpovedi pre

porušenie pracovnej disciplíny a umožniť sa k nemu vyjadriť, nespôsobuje neplatnosť

výpovede. Ďalej sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní bolo preukázané

neuposlúchnutie príkazu žalovanej žalobkyni (svojvoľné vyplatenie prémií) avšak na rozdiel

od neho mal za to, že výpoveď podľa je platná. Ďalej

sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa nesplnila dohodnuté podmienky

a preto jej nevznikol nárok na vyplatenie prémií.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa zrušil

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila podľa

, , Mala za to, že v konaní došlo k vade uvedenej v

písm. g/ lebo vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa, ktorá sa v priebehu konania

dopustila viacerých procesných a vecnoprávnych pochybení takej závažnosti, že vzhľadom

na jej predpokladanú úroveň profesionálnych znalostí a skúseností sa tieto procesné porušenia

javia ako možnosť pochybností o jej nezaujatosti. Pri vypočúvaní svedka Ing. Michala

Sedláka sa sama vyjadrovala, komentovala, neprávom obvinila žalobkyňu, že opakovane

zasahuje do jej vyjadrení, sama sa opýtala na námietku zaujatosti a vzápätí vydala uznesenie

o poriadkovej pokute 50,- Eur, pričom vopred žalobkyňu neupozornila, že nemá zasahovať

do jej vyjadrení inak jej hrozí poriadková pokuta. Ďalej mala za to, že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), keď súdy sa odchýlili od právneho názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vysloveného vo veci s poukazom na dôvody prípustnosti dovolania

uvedené v čl. III bod 2. dovolania a súdy dospeli na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nevykonali všetky navrhnuté dôkazy a tým

nezistili skutkový stav. Ďalej mala za to, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci z ňou uvádzaných dôvodov ( ).

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozsudok prvostupňového

aj odvolacieho súdu je vecne správny a dovolanie nie je procesne prípustné, keďže smeruje

proti rozsudku, ktorý nemožno napadnúť dovolaním podľa , , a konanie

nie je postihnuté ani niektorou zo závažných procesných vád uvedených v

Čo sa týka zaujatosti sudkyne, žalobkyňa túto v konaní nikdy nenamietala a z konania

sudkyne nemožno mať dojem, že by mala byť v konaní vylúčená, keď z prednesov žalobkyne

vyplýva, že sudkyňu a sudcov bude považovať za zaujatých, ak rozhodnú v jej neprospech,

teda si otázku úspešnosti v konaní zamieňa so zaujatím a vylúčením sudcov. Ďalej mala

za to, že nesprávne hodnotenie dôkazov nie je dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania

podľa , tak isto ako ani nesprávne právne posúdenie veci, ktoré možno považovať

len za relevantný dovolací dôvod.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie je prípustné, pretože podľa dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa dovolanie

je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Žalobkyňa dovolaním

napadla výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky niektorého z rozsudkov

uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu

vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

5

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte

nerozhodoval. Rovnako nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania, pretože ide o rozsudok po právnej stránke zásadného významu, ani

o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolanie žalobkyne by vzhľadom na uvedené zistenie bolo procesne prípustné,

len ak by v konaní súdov nižších stupňov došlo k vade konania podľa Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z týchto vád vyplýva pre dovolací súd

z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba uviesť, že z hľadiska sú významné len procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných pod písmenami a/ až g/ tohto

ustanovenia. Iné vady, aj keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska

posúdenia existencie niektorých procesných vád podľa ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný

subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k tejto vade, ale jednoznačne (všetky

pochybnosti vylučujúce) zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád.

Vady konania vymenované v až f/ neboli v dovolaní namietané,

ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Žalobkyňa namietala vadu konania podľa § 237

písm. g/ a to, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa.

6

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu

nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo

v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci, nebránila v danom prípade dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania podľa ust. posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak

než ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať

čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania podľa rozvrhu práce

pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi

zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný

subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce

ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne

obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Podľa je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy

má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý osobný vzťah,

so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom

účastníkov konania (kedy tento vzťah vykazuje znaky vzťahu predošlého).

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné

vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti vo veci konajúcej sudkyne v zmysle uvedeného

ustanovenia , keď odsek 3 výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie

sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, čo bol vzhľadom

na obsah dovolania žalobkyne daný prípad. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd

k záveru, že námietka žalobkyne o existencii procesnej vady konania podľa § 237

písm. g/ nie je opodstatnená.

Ďalšie námietky žalobkyne, že konanie súdov nižšieho stupňa je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že ich rozhodnutia spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi (§ 241

ods. 2 písm. b/, c/ ), samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie

je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ

nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

vecne preskúmať a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania podľa neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne

podľa v spojení s ako odvolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene

advokáta za právnu službu, ktorú poskytol žalovanému vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu

zo 7. júna 2012 ( vyhl. č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby dovolací súd stanovil podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení

s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 202,34 Eura (151,05 Eur + 12,17 Eur + 19,56 Eur

+ 19,56 Eur), čo spolu s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 7,63 Eura spolu

predstavuje 209,97 Eura.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová