Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/107/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Ľ. G., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté dieťa rodičov - matky: L.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. X, N., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Laurou Bíroóvou, advokátkou, so sídlom: Klincová 37/B, Bratislava a otca: L.. Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. XXX, štátneho občana SR, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ŠČURY, s.r.o., so sídlom: M. R. Štefánika 2618, Čadca, o návrhu matky a vzájomnom návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. novembra 2019, č. k. -782, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. novembra 2019, č. k. -782 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 26.11.2019, č.k. -782 rozhodol tak, že zveril maloletého Ľ.F. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým, že určil, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi súd prvej inštancie uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 300,- € mesačne od 01.09.2015 do 31.08.2018, z toho titulom bežného výživného sumu 250,- € mesačne uložil povinnosť otcovi uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a sumu 50,- € mesačne určenú na tvorbu úspor maloletého uložil otcovi povinnosť poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého. Ďalším výrokom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 400,- € mesačne od 01.09.2018, z toho titulom bežného výživného sumu 350,- € mesačne ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a sumu 50,- € mesačne určenú na tvorbu úspor maloletého, ktorú je otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého. Súd prvej inštancie matke uložil povinnosť do 15 dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia založiť osobitný účet v prospech maloletého Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX určený na tvorbu úspor maloletého s dodatkom k zmluve o založení osobitného účtu v prospech maloletého, v zmysle ktorého bude na nakladanie s prostriedkami na tomto účte do 17.06.2027 potrebný súhlas súdu. Matke maloletého uložil tiež povinnosť do 3 dní od založenia osobitného účtu v prospech maloletého, oznámiť otcovi číslo tohto osobitného účtu a zaslať mu na adresu jeho trvalého bydliska fotokópiu zmluvy o zriadení tohto osobitného účtu, vrátane dodatku k zmluve. Zročné výživné titulom bežného výživného na maloletého Ľ. G.V., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.09.2015 do 30.11.2019 v sume 8.596,72 € uložil povinnosť otcovi maloletého uhradiť do 30 dní odo

dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia k rukám matky. Zročné výživné titulom tvorby úspor na maloletého Ľ.X. G., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.09.2015 do 30.11.2019 v sume 2.550,- € uložil otcovi povinnosť poukázať na osobitný účet maloletého do 30 dní odo dňa oznámenia čísla osobitného účtu maloletého a zaslania fotokópie zmluvy o zriadení tohto osobitného účtu, vrátane dodatku k zmluve. Styk otca s maloletým synom upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, počas letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod. a od 01.08 od 09.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod., počas jarných prázdnin maloletého každý nepárny rok od piatku predchádzajúceho jarným prázdninám od 17.00 hod. do nedele nasledujúcej po jarných prázdninách do 17.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od piatka od 09.00 hod. do pondelka do 17.00 hod., počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod. a každý párny rok od 26.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod. Otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a maloletého otcovi včas odovzdať. Súd prvej inštancie návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 26.08.2015, v spojení s návrhom na zmenu petitu návrhu zo dňa 07.11.2018 (doručeného súdu dňa 09.11.2018), ktorú zmenu petitu návrhu súd pripustil na pojednávaní dňa 26.02.2019, sa matka domáhala vydania rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že súd maloletého zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250,- € mesačne od 01.09.2015 do 31.08.2018 a sumou 350,- € mesačne od 01.09.2018, titulom bežného výživného, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, na účet matky a uloženia povinnosti otcovi platiť výživné určené na tvorbu úspor pre maloletého v sume 50,- € mesačne od 01.09.2015 na účet maloletého v banke, ktorý zriadi matka maloletého a otcovi ho oznámi. Matka ďalej navrhla, aby súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné bežné výživné vo výške vypočítanej súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet matky a zročné výživné určené na tvorbu úspor vo výške vypočítanej súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet maloletého v banke, ktorý zriadi matka maloletého a otcovi ho oznámi. Matka navrhla upraviť styk otca s maloletým konkrétnym spôsobom. Matka zároveň navrhla, aby súd otcovi uložil povinnosť zaplatiť matke náhradu trov konania vo výške vyčíslenej v rozhodnutí súdu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

3. Matka svoj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému odôvodnila tým, že s otcom maloletého sa spoznali v roku 2004. Od roku 2005 spolu žili ako druh a družka, najprv v byte otca na B. XX v Ž. a od roku 2006 v N., v prenajatom byte. V roku 2007 sa presťahovali do bytu otca na S. X/A v N.. Tam bývala matka s maloletým a jeho otcom do 08.08.2015. S otcom maloletého sa spoznali ako kolegovia v spoločnosti G. A., V..Z.., kde otec pracoval ako riaditeľ Krajského riaditeľstva poisťovne v Ž.. V čase, keď sa s otcom spoznali bol rozvedený a mal dospelého syna. Maloletý sa narodil dňa 17.06.2009. Matka pracovala nepretržite až do nástupu na materskú dovolenku. Následne bola na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke do veku 3 rokov maloletého. Po ukončení rodičovskej dovolenky matka ukončila pracovný pomer v spoločnosti G. A., V..Z.. a po dohode s otcom začala pracovať v spoločnosti G. Z..F..P.. Od 01.11.2014 začala pracovať v A. N., V..Z.. ako špecialista plánovania a reportingu. Matkin priemerný mesačný netto príjem bol asi 940,- €, okrem toho poberala prídavok na dieťa a uplatňovala si daňovú úľavu na dieťa. S otcom sa v roku 2006 presťahovali do N. z dôvodu, že otec bol vymenovaný za člena predstavenstva akciovej spoločnosti G. A., V..Z.., z ktorej funkcie bol odvolaný v decembri 2008. Nakoľko bol práceneschopný, pracovný pomer ukončil v roku 2009. Dosť ťažko sa vyrovnával so skutočnosťou, že bol odvolaný z funkcie člena predstavenstva, hľadal si prácu, bol i nezamestnaný, následne sa zamestnal v I., V..Z.., neskôr bol z funkcie odvolaný. Založil si vlastnú spoločnosť G., Z..F..P.., v ktorej vykonával i funkciu konateľa, a súčasne vykonával funkciu konateľa aj v spoločnosti W. Z..F..P.. Matka maloletého hodnotila vzťah s otcom maloletého ako pomerne harmonický do roku 2008, ktorý sa však po odvolaní otca z funkcie člena predstavenstva zhoršil, nakoľko otec svoje odvolanie znášal psychicky dosť zle. Matku začal obviňovať z jeho odvolania, začal vo väčšej miere požívať alkoholické nápoje, spočiatku nie pravidelne. Zhoršil sa mu zdravotný stav, v júni 2014 prekonal infarkt. Vo februári 2015 otec prekonal úplnú zástavu srdca, prvú pomoc mu poskytla matka maloletého, čím ho zachránila. Ani z tejto udalosti sa však otec nepoučil a naďalej popri

braní liekov požíval alkoholické nápoje, podľa matkinho názoru vo väčšej miere. Matka ďalej uviedla, že otec je aktuálne uznaný za invalidného a poberá invalidný dôchodok. Napriek tomu, že sa matka o otca starala, ich spolužitie sa veľmi zhoršilo, začal jej vyčítať, že ona bola príčinou všetkých jeho nešťastí, nadával jej, vyhadzoval ju z bytu, a to všetko pred očami maloletého. Odkedy sa matka zamestnala v A.H. N., V..Z.., otec jej prestal dávať akékoľvek finančné prostriedky. Otec platil náklady na bývanie v sume cca 266,- € mesačne a zálohové platby za elektrinu cca 75,- € mesačne, niekedy urobil nákup potravín, zaplatil zimnú dovolenku. Stravu zabezpečovala vo veľkej miere matka, rovnako ako platenie škôlky, nákup obuvi, ošatenia a pod. S otcom maloletého prestala matka žiť a viesť spoločnú domácnosť od 08.08.2015, kedy spolu s maloletým odišla na prázdniny k rodičom a po návrate do N. sa nasťahovala do prenajatého 2-izbového bytu na B. XB v N., kde i v čase podania návrhu bývala. Spolužitie bola matka nútená ukončiť z dôvodu opakovaných slovných atakov zo strany otca na jej osobu, ktorých častým divákom bol maloletý, čo jednoznačne neprospievalo jeho psychike, ani riadnemu rozvoju. Keďže matku otec v minulosti aj fyzicky napadol, obávala sa, že sa táto skutočnosť zopakuje. Maloletý bol zapísaný do Základnej školy na Y. S. N. pre školský rok 2015/2016 od 02.09.2015 ako žiak 1. ročníka. V čase podania návrhu matka s maloletým bývali v prenajatom 2-izbovom byte, ktorý bol 5 minúť chôdze vzdialený od bytu otca na S. X/A v N., takže maloletý nezmenil ani prostredie, ani kamarátov. Matka uviedla, že otec na výživu maloletého neprispieva žiadnym plnením. Vzťah syna a otca matka hodnotila ako dobrý, avšak v čase podania návrhu je s ohľadom na skutočnosť ako vzal otec matkin odchod zo spoločnej domácnosti, problematický. Maloletý, keďže nie je matkou nijako negatívne ovplyvňovaný a matka mu nebráni v styku s otcom, sa s otcom stretáva. Keďže bol ale svedkom mnohých slovných útokov otca na matku, hlavne vo večerných hodinách, nechce u otca prespávať. Matka poukázala na to, že otec vo väčšej miere požíval alkoholické nápoje aj počas času, ktorý trávil so synom. Stalo sa tiež, že po požití alkoholu šoféroval auto, v ktorom viezol maloletého. Napriek tejto skutočnosti matka styku otca s maloletým nebránila a ani ho nijakým spôsobom nemarila. Je si vedomá skutočnosti, že maloletý potrebuje oboch rodičov, a preto bude jeho styk s otcom podporovať i v budúcnosti. Konštatovala však, že otec sa o maloletého v pravom slova zmysle nikdy nestaral, nevaril mu, nepral mu veci, nepozná jeho lekára a podobne. Maloletého do škôlky vodila matka, otec ho niekedy brával zo škôlky a trávili spolu čas až do matkinho návratu z práce. Ohľadom príjmov otca matka uviedla, že príjem otca je invalidný dôchodok vo výške cca 700,- € mesačne. Je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti G. Z..F..P.. a vykonáva funkciu konateľa v spoločnosti W. Z..F..P.. Matka má vedomosť, že spoločnosť W. Z..F..P.. platila spoločnosti G. Z..F..P.. cca 2.000,- € mesačne, titulom odmeny za poskytovanie poradenských služieb. Otec užíva motorové vozidlo SUV SsangYongKyron a tiež motorové vozidlo Ford Galaxy, ktoré je majetkom spoločnosti G. Z..F..P.., rovnako ako aj mobilný telefón. Otec je vlastníkom bytu v N., na S. X. X/A a v Ž. na B. XX. Matka má vedomosť o tom, že spoločnosť G. Z..F..P.. poskytla pôžičku spoločnosti W., Z..F..P.., i o tom, že otec poskytol pôžičku spoločnosti T. Z..F..P.. Ohľadom svojich príjmov matka uviedla, že poberá len príjem z pracovného pomeru v A. N., V..Z.., nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty, spláca spotrebný úver, ktorý jej bol poskytnutý v roku 2007. K splateniu zostáva cca 1.600,- €, pričom mesačná splátka je 155,- €. Matkine mesačné náklady sú na bývanie 500,- €, strava 250,- €, hygienické potreby 50,- €. Mesačné náklady na maloletého sú 27,- € sporenie, 70,- € ošatenie a obuv, 150,- € náklady spojené s nástupom do 1. ročníka základnej školy, 50,- € náklady spojené s hokejom v HOBA Bratislava (klubové členské 50,- € mesačne, pričom náklady na výstroj a turnaje sa platia osobitne). Maloletý je zdravý, zvýšené náklady má len na ortopedickú obuv, lebo má ploché nohy. V septembri 2015, keď začne maloletý navštevovať 1. ročník základnej školy, sa zvýšia náklady na školské potreby a pomôcky, ošatenie a obuv a náklady na stravovanie v škole a na školskú družinu. Matka poukázala na to, že prostredníctvom svojej právnej zástupkyne iniciovala uzavretie dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorá bola zaslaná na vyjadrenie otcovi. Otec matke však oznámil, že s návrhom rodičovskej dohody nesúhlasí.

4. Matka maloletého súdu prvej inštancie dňa 09.02.2016 doručila podanie, v ktorom uviedla, že jej príjem za rok 2015 bol 12.226,55 € a jej priemerná čistá mesačná mzda tak bola 1.018,88 €. Matka poberá prídavok na maloletého 23,52 € mesačne. Náklady na bývanie matky a maloletého v byte na B. v N. sú naďalej 500,- € mesačne. Matka platí splátky spotrebného úveru 154,91 € mesačne. Otec je naďalej výlučným vlastníkom 4-izbového bytu č. X (úžitková plocha cca 196 m2) a garáže č. X-XX, na S. X/A v N., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX pre katastrálne územie S., obec N. - D. O.. Otec je výlučným vlastníkom i bytu č. XX na B. XX v Ž., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ž.. Otec je naďalej jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti G. Z..F..P.. Bol aj konateľom spoločnosti W. Z..F..P.. od 20.05.2014 do 26.10.2015. Maloletý je žiakom 1. ročníka Základnej školy na Y. XX S. N.. Pravidelné náklady na maloletého tvoria náklady na školské pomôcky, mesačne

na obedy v školskej jedálni 22,- €, družinu 15,- €, náklady na hokej 50,- €, ďalej náklady na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť, lieky, hračky a pod. Matka vyčíslila náklady maloletého za obdobie od 09/2015 do 01/2016 vo výške 346,- € mesačne a pomerná časť nákladov na bývanie 250,- € mesačne, spolu priemerné mesačné náklady na maloletého sú cca 600,- € mesačne. Tieto náklady hradí matka z prídavku na maloletého vo výške 23,52 €, z výživného plateného otcom vo výške 100,- € a rozdiel vo výške 476,- € hradí zo svojich prostriedkov.

5. Otec maloletého sa k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vyjadril v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 10.03.2016, v ktorom navrhol vzájomným návrhom, zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch s osobitnou úpravou počas prázdnin s tým, že výživné súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého neurčí a maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Otec uviedol, že počas spolužitia s matkou bol ich vzťah harmonický, nie je si vedomý žiadnych vážnejších alebo zásadných problémov. Napriek tomu, že otec zmenil zamestnanie od začiatku spolužitia s matkou, nemalo to vplyv na ich partnerské spolunažívanie, čoho dôkazom je, že maloletý sa narodil až v roku 2009, teda až po turbulentnom období, potom, ako otcovi skončil výkon funkcie v predstavenstve G. A.Ť., V..Z.. Otec zdôrazňuje, že matka bez predchádzajúceho upozornenia a bez vysvetlenia opustila dňa 08.08.2015 spoločnú domácnosť a zobrala so sebou aj maloletého. Do opustenia spoločnej domácnosti si otec nebol vedomý vážnejších alebo zásadných problémov, ktoré by sa vyskytli počas jeho spolužitia s matkou. Otec bol šokovaný z toho, že matka neočakávane opustila spoločnú domácnosť aj s maloletým a ťažko to znášal, keďže sa v matke sklamal. To sa odrazilo aj na ich následnej spoločnej komunikácii. Otec podotkol, že matka sa rozhodla opustiť otca, svojho životného partnera a otca svojho dieťaťa len 5 mesiacov potom, ako prekonal úplnú zástavu srdca, bol uznaný za invalidného a na odporúčanie lekárov prestal pracovať, nakoľko mu to zdravotný stav nedovoľoval. Otec absolútne popiera tvrdenia matky uvedené v návrhu o tom, že údajne vyčítal matke, že bola príčinou všetkých jeho nešťastí, že by jej nadával, resp., že by ju vyhadzoval z bytu. Tvrdenie matky, že by dokonca konal takýmto spôsobom pred očami maloletého, považuje za absurdné. Otec tiež poprel akýkoľvek fyzický útok na matku. Podľa otca účelovosť týchto tvrdení matky dokazuje aj to, že otec riadne pracoval počas spolužitia s matkou a zarábal na chod domácnosti, na spoločné dovolenky, ako aj prispieval na úhradu osobných potrieb matky. Otcovi ani nie je jasné, o akom nešťastí hovorí matka, keďže otec vždy pracoval a dokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, aby rodina žila zabezpečená a netrpeli núdzou, dokonca mohli pravidelne chodiť na dovolenky. Matka vo svojom návrhu opakovane uvádza, že otec údajne vo väčšej miere konzumuje alkoholické nápoje, dokonca, že šoféroval auto po ich požití. Toto otec rezolútne odmieta a považuje to len za ohováranie zo strany matky. Je dôvodné sa domnievať, že ak by matka bola presvedčená o požívaní alkoholických nápojov otca za prítomnosti maloletého, resp. dokonca za volantom, ako matka by neumožnila kontakt otca s maloletým a snažila by sa tomuto kontaktu zabrániť. Matka však sama tvrdí, že kontaktu otca s maloletým nebráni. Vzťah otca a maloletého bol počas ich spolužitia v spoločnej domácnosti veľmi dobrý, čo konštatuje aj matka vo svojom návrhu. Otec nevie o tom, že by jeho vzťah s maloletým bol problematický, tak ako uvádza matka v návrhu. Od októbra 2015 skoro každý pracovný deň vyzdvihuje maloletého z družiny okolo 15:00 hod. a sprevádza ho na jeho hokejových tréningoch. Keď otec nie je s maloletým na tréningu, trávia čas aj v byte na S., kde spoločne bývali a kde má maloletý svoju detskú izbu s hračkami. Spolu sa aj učia. Otec s maloletým trávi aj dovolenky. V priebehu zimy bol s maloletým opakovane na lyžovačke v Tatranskej Lomnici a v Jasnej. Na dovolenke maloletý nemá žiadny problém byť s otcom a ani spať bez matky. Podľa otca má maloletý s oboma rodičmi veľmi dobrý vzťah, ktorý sa aj po rozchode rodičov utužuje. Podľa názoru otca sa formou striedavej osobnej starostlivosti upevní a rozvinie rovnocenný vzťah maloletého s matkou aj otcom, čo patrí medzi prvoradé záujmy každého dieťaťa. Otec vlastní byt v N.V., v ktorom má maloletý zariadenú detskú izbu, v ktorej má uložené svoje veci a má tam súkromie na prípravu do školy a aj na hranie sa. Otec je na invalidnom dôchodku, má dostatok času venovať sa maloletému a starať sa o jeho zdravý vývoj a všestranný vývin a je tiež schopný zabezpečiť potreby maloletého. Navyše bydlisko matky a bydlisko otca sú od seba neďaleko, približne 8 minút pešou chôdzou, takže pri striedavej starostlivosti by nedochádzalo k zmene prostredia maloletého. K vyjadreniu opatrovníka maloletého, uvedeného v zápisnici o pojednávaní zo dňa 11.02.2016, v ktorom opatrovník poukazoval na to, že otec neudelil súhlas na vykonanie pohovoru opatrovníka s maloletým, otec uviedol, že k neudeleniu súhlasu došlo v dôsledku omylu. Otec sa domnieval, že opatrovník žiadal súhlas otca na vypracovanie znaleckého posudku z odboru psychológie detí, čím by podľa otca v súčasnom štádiu konania došlo k zbytočnému traumatizovaniu maloletého, čomu chcel otec zabrániť. Vzhľadom na to, že má ísť len o pohovor s maloletým, za účelom zisťovania pomerov a nie za účelom vypracovania znaleckého posudku, ako

sa otec predtým mylne domnieval, otec súhlasí s vykonaním pohovoru opatrovníka s maloletým, čo oznámi aj opatrovníkovi. Otec uviedol, že s návrhom matky v časti určenia mu povinnosti prispievať na výživu maloletého 250,- € mesačne a na tvorbu úspor 50,- € mesačne nesúhlasí z dôvodu, že navrhuje striedavú osobnú starostlivosť o maloletého, bez určenia výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Otec poukázal na to, že matka vo svojom podaní zo dňa 10.08.2015 uviedla, že jej priemerný mesačný príjem zo závislej činnosti za rok 2015 bol 1.018,88 eur a že jeho príjem je okolo 700,- €. Navyše príjem matky tvorí aj prídavok na maloletého 23,52 € mesačne a matka si uplatňuje daňový bonus na maloletého. Jediným príjmom otca je invalidný dôchodok 717,- € mesačne, z ktorého otec uhrádza mesačne výdavky na bývanie 505,21 €, stravu 300,- €, lieky 70,- €, ostatné výdavky 200,- €, výživné na maloletého 100,- €. Za posledné roky nemal otec z podnikania žiadne príjmy, nakoľko obchodná spoločnosť G. Z..F..P.., v ktorej je otec jediným spoločníkom a konateľom, dosiahla za rok 2014 stratu vo výške skoro 17.000,- € a za rok 2015 stratu približne vo výške 2.500,- €. Otec vlastní byt v N., ktorý v súčasnosti využíva na bývanie a v ktorom do augusta 2015 bývali aj s maloletým a matkou v spoločnej domácnosti. Avšak vzhľadom na to, že predmetný byt je pre otca príliš veľký a sú s ním spojené zbytočne veľké náklady, ktoré si otec nemôže dovoliť ďalej platiť sám z invalidného dôchodku, rozhodol sa tento byt predať a kúpiť si menší byt v tejto lokalite, aby zostali zachované podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec vlastní i 2-izbový byt v Ž., avšak jeho súčasná hodnota nie je veľmi vysoká.

6. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca, doručenom súdu dňa 01.04.2016 uviedla, že vzťah s otcom v poslednom období nebol ani harmonický ani bezproblémový tak, ako to uvádza otec. Otec niekoľkokrát žiadal matku, aby sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, dokonca ju pred očami maloletého z bytu vyhadzoval. Od decembra 2014 otvorene hovoril o tom, že predáva byt na S.P. ulici v N., kde vtedy spoločne žili. Pravidelne, hlavne v čase, keď matka trávila víkend u svojich rodičov, jej telefonicky oznamoval, resp. písal, že balí jej osobné veci s otázkou, kam ich má dať, prípadne, že ich vyhodí. Vzájomný vzťah rodičov maloletého sa od času, kedy matka nastúpila do zamestnania, postupne čoraz viac zhoršoval. Otec svojou žiarlivosťou vnášal do vzťahu napätie a nezhody. Svoje neodôvodnené vulgárne nadávky na adresu matky prezentoval aj pred maloletým. Počas veľkonočných sviatkov v roku 2014, ktoré spoločne trávili u rodičov matky, sa v miestnej reštaurácii pejoratívne vyjadril, pred priateľmi otca matky, že bola najdrahšou ,,spoločníčkou“ v jeho živote. Takto ju otec hrubo ohováral aj pred spoločnými známymi. Otec chcel, aby sa matka z bytu odsťahovala, verejne sa vyjadroval tak, že sa sám sťahuje do Ž. a v budúcnosti s ňou už nepočíta. Matka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala po veľmi dôkladnom zvážení a zhodnotení situácie, kedy už videla, že spolužitie v spoločnej domácnosti s otcom má negatívny vplyv na maloletého, ktorý bol niekoľkokrát svedkom toho, ako otec matke vulgárne nadáva a žiada ju, aby sa odsťahovala. Na takéto situácie maloletý reagoval tak, že opakovane žiadal matku, aby sa spolu odsťahovali k starým rodičom do N.. Otec udáva, že matka sa rozhodla opustiť ho len 5 mesiacov potom, ako prekonal úplnú zástavu srdca, avšak opomenul uviesť, že to bola práve matka, ktorá mu zachránila život. Do príchodu rýchlej zdravotnej pomoci poskytovala otcovi prvú pomoc. Za túto záchranu sa jej otec ,,odvďačil“ tým, že po návrate z nemocnice ju vulgárne ,,otituloval“. Matka odmieta tvrdenia otca, že v návrhu súd zavádzala, resp. ohovárala otca, a že jej tvrdenia nie sú pravdivé. Otec matku vo februári 2012 fyzicky atakoval, fyzický atak mal takú intenzitu, že matka musela doslova ujsť z bytu, na pohotovosť ju odviezli susedia. Matka nepopierala a ani nepopiera tú skutočnosť, že otec pracoval, avšak matka s výnimkou materskej a rodičovskej dovolenky, pracovala tiež. Zárobok matky bol používaný na financovanie vedenia spoločnej domácnosti. Matka, aj keď nezarábala toľko ako otec, nikdy nebola závislá na finančných prostriedkoch otca. Matka si vzala úver, ktorým financovala kúpu bytového zariadenia v byte na S. ulici v N., ktorý doposiaľ riadne spláca. Matka uviedla, že tvrdenia, že otec vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, a že pod ich vplyvom šoféroval motorového vozidlo, sa preukázali ako pravdivé. Dňa 02.02.2016 približne o 22:15 hod., matku telefonicky kontaktovala polícia

- OO PZ Bratislava - Nové Mesto s tým, či pozná pána G.. Na otázku matky, z akého dôvodu ju polícia kontaktuje, ju policajt požiadal, či by nebola ochotná preparkovať motorové vozidlo otca, ktoré stoji vo vjazde do garáže na ulici S. X/A a bráni vjazdu aj výjazdu ostatným vozidlám z a do garáže. Na túto žiadosť matka odpovedala tak, že žiaľ nemôže, nakoľko má doma 6-ročné dieťa, ktoré spí a nenechá ho samé doma. Policajt matku následne požiadal, či by nebolo možné k dieťaťu niekoho privolať, kto by po určitý čas na dieťa dohliadol. Dohodol sa s matkou na tom, že jej spätne za 15 minút zavolá. Matka požiadala známu, ktorá súhlasila a prišla na čas, kedy bola matka mimo bytu, dohliadnuť na maloletého. Po príchode na OO PZ matka videla, ako bol otec v putách pripútaný o lavičku, na ktorej sedel. Otec požiadal matku, aby preparkovala jeho motorové vozidlo a priniesla mu späť kľúče. Keďže OO PZ na Jahodovej ulici v Bratislave je od bytu otca vzdialené približne 15 minút chôdze, policajt matku

ku garáži odviezol. Cestou matke, na jej žiadosť, objasnil situáciu. Policajná hliadka zastavovala otca, keď šoféroval motorové vozidlo, nakoľko odbočoval doľava a nedal znamenie. Na výzvu polície zastaviť, tak neurobil. Zastavil až vo vjazde do autovýťahu na ulici S. X/A, kde otec býva. Tu musel z vozidla vystúpiť. Keďže odmietol dychovú skúšku, bol odvezený na OO PZ. Otec odmietol dychovú skúšku i odber krvi, čo je považované za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. V ten istý deň v noci, po návrate domov, matku opäť kontaktovala polícia so žiadosťou, či by nebola ochotná opäť prísť na S. X/ A, k domu, kde býva otec. Otec je chorý na srdce a mal by pravidelne brať lieky, a preto v sprievode polície išiel domov si ich zobrať. Matku polícia prizvala ako tretiu osobu. K bytu bol otec predvedený v putách. Otcovi bol odobratý vodičský preukaz a bol mu uložený trest zákazu vedenia motorových vozidiel. Matka tiež uviedla, že ju susedia informovali o tom, že boli nútení privolať políciu v noci na 20.01.2016, kedy v byte otca došlo zrejme ku konfliktu medzi otcom a jeho starším synom, pochádzajúcim z jeho prvého manželstva. Starší syn, značne od krvi, búchal na dvere bytu otca a žiadal ho, aby mu dal jeho osobné veci, ktoré mal v byte. K vyzdvihovaniu maloletého z družiny otcom matka uviedla, že je pravdou, že otec od októbra 2015 skoro každý pracovný deň vyzdvihoval (pokiaľ mal vodičský preukaz) maloletého z družiny, avšak o tejto skutočnosti matku zásadne neinformoval. Matka teda buď chodila pre maloletého do družiny zbytočne, alebo telefonovala do družiny, či sa v nej maloletý nachádza, alebo či ho z nej už vzal otec. Do času, kedy otec mohol viesť motorové vozidlá, vozieval maloletého na hokejové tréningy z družiny z G. na hokejový štadión do Dúbravky, kde ho počkal a priviezol do svojho bytu na S. ulici, kde sa maloletý hrával. Matka popiera tvrdenia otca, že sa s maloletým učil. Uviedla, že maloletý sa s otcom učiť odmieta. Za celý školský rok otec počas pracovného týždňa písal s maloletým jedenkrát domácu úlohu, aj to v reštaurácii. Počas vianočných prázdnin písal otec s maloletým domácu úlohu vo Vysokých Tatrách, túto činnosť však otec pravdepodobne nezvládol, nakoľko podľa vyjadrenia maloletého, mu dal takú strašne silnú facku, na ktorú maloletý doposiaľ spomína. Počas dovolenky v Jasnej, kedy tiež bolo potrebné, aby si maloletý písal domáce úlohy, ich písal s otcom večer, po návrate z pohostinstva, kedy na základe vyjadrenia maloletého na neho otec tiež kričal. Na základe týchto skutočností maloletý zásadne odmieta s otcom robiť domáce úlohy. Jediné, čo je ochotný robiť, je čítanie. Maloletý z obavy, že bude musieť s otcom robiť domáce úlohy, nechcel s ním ísť ani na spoločnú veľkonočnú lyžovačku. Uvažovať nad tým, že či vôbec pôjde s otcom, začal až potom, čo mu matka oznámila, že pani učiteľka zaslala mailom informáciu rodičom, že deti písomnú domácu úlohu počas veľkonočných sviatkov mať nebudú. K tvrdeniam otca, že vlastní byt v N., v ktorom má maloletý zariadenú vlastnú detskú izbu a tento byt hodlá predať a kúpiť si menší byt v lokalite na G., matka uviedla, že byt na S. ulici predáva otec minimálne od augusta 2015, nakoľko odvtedy je byt v ponuke na predaj. Pravdepodobne bol tento byt v ponuke na predaj už pred augustom 2015, teda od doby, kedy z tohto bytu otec matku systematicky slovne vyhadzoval, dôvodiac, že sa vracia do miesta svojho trvalého bydliska v Ž.. Matka zásadne nesúhlasí s návrhom otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na základe vyjadrenia otca matka navrhla, aby opatrovník vykonal šetrenie v domácnostiach rodičov maloletého a pohovor s maloletým a informoval súd o vykonanom šetrení a pohovore na najbližšom pojednávaní. Ohľadom finančnej situácie otca, matka poukázala na financovanie výletov a lyžovačiek otcom, ktoré predpokladá, že otec má okrem invalidného dôchodku ďalšie finančné prostriedky, ktoré mu umožňujú financovanie takýchto aktivít. Poukázala na to, že otec vo svojom vyjadrení uviedol, že jeho mesačný príjem je 717,- €, uviedol rozpis svojich mesačných výdavkov, ktoré sú spolu 1.175,21 €.

7. V podaní, doručenom súdu dňa 09.11.2018 matka uviedla, že v čase podania návrhu mal maloletý 6 rokov. Aktuálne má 9 rokov a navštevuje 4. ročník základnej školy. Životné náklady maloletého sa odo dňa podania návrhu na súd zásadným spôsobom zmenili. Priemerné mesačné náklady na maloletého za rok 2015 boli 346,- € mesačne + 250,- € polovica z nájomného, za rok 2016 boli 541,- € + 250,- € polovica z nájomného, za rok 2017 boli 785,- € + 250,- € polovica z nájomného, za rok 2018 boli 542,- € + 111,25 € polovica z nákladov na bývanie. Maloletý s matkou bývajú od 01.05.2018 v byte, ktorý je vo vlastníctve matky, ktorého kúpna cena bola zaplatená z hypotekárneho úveru, ktorý spláca matka splátkami vo výške 488,83 € mesačne. V prípade započítania polovice splátky hypotekárneho úveru by náklady maloletého boli od 01.05.2018 vo výške 897,66 € mesačne. Matka uviedla, že jej priemerný mesačný čistý príjem bol za rok 2015 vo výške cca 1.020,- €, za rok 2016 vo výške cca 1.360,- €, za rok 2017 vo výške cca 1.440,- €, za rok 2018 (od 01.01. do 30.09.) vo výške cca 1.360,- €. Od 01.05.2018 matka spláca splátky hypotekárneho úveru vo výške 488,83 € mesačne a náklady na bývanie sú spolu 222,50 € mesačne. Spolu sú náklady na bývanie od 01.05.2018 vo výške 711,33 € a oproti predchádzajúcemu obdobiu (nájomné 500,- €) vzrástli o 211,33 €. Zvýšenie je spôsobené tým, že matka sebe a maloletému obstarala trvalé bývanie v byte, ktorý je v jej vlastníctve. Matka ďalej uviedla, že otec je uznaný za invalidného a v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 731,30 €

mesačne, zároveň je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti G., Z..F..P.. V čase podania návrhu otec zastával funkciu konateľa v spoločnosti W., Z..F..P.., ktorej sa vzdal dňa 26.10.2015. Otec bol vlastníkom dvojizbového bytu č. XX na B. X. XX v Ž.. Byt v priebehu konania v roku 2016 predal (LV č. XXXX k.ú. Ž., S.-XXXX/XX z XX.XX.XXXX). Otec je vlastníkom bytu č. X a garáže na S. X. X/A v N.. Ide o luxusný 5-izbový byt o úžitkovej ploche cca 196 m2 (LV č. XXXX a XXXX k.ú. S.). Otec užíva byt v obci N. XXX, dátum prihlásenie k trvalému pobytu (z adresy N. XXX) na adresu N.I. XXX bol dňom 07.06.2018. Otec byt na S. X. v N. prenajíma. Bežná výška nájomného za nájom obdobného bytu v N. je minimálne 1.000,- € mesačne a aj po odpočítaní nákladov vo výške maximálne 300,- € mesačne je príjem otca titulom nájomného minimálne 700,- € mesačne (a to minimálne od júla 2018). Týmto sa podstatným spôsobom zmenili majetkové pomery na strane otca. Otec je od 01.10.2018 zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa C. Z. SK, Z..F..P.. a poberá pravidelný príjem, ktorého výška matke nie je známa. Týmto sa tiež zmenili majetkové pomery na strane otca. Bežné výživné navrhované matkou vo výške 250,- € a od 01.09.2018 (maloletý začal navštevovať 4. ročník základnej školy) vo výške 350,- € mesačne považuje matka za dôvodné a primerané potrebám maloletého dieťaťa, nakoľko ide o takú výšku výživného, ktorá je nevyhnutne potrebná na zabezpečovanie životných nákladov maloletého dieťaťa ako kultúrnej a spoločenskej bytosti. Zárobkové a majetkové pomery otca umožňujú podľa názoru matky prispievať aj na tvorbu úspor pre maloletého sumou 50,- € mesačne. Matka navrhla, aby súd zaviazal otca zaplatiť zročné bežné výživné i zročné výživné určené na tvorbu úspor do 15. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2017 sp. zn. , ktorým súd ustálil, že v prípade výživného pre maloleté dieťa je potrebné povoľovať výhodu splátok len vo výnimočných prípadoch. Výživné pre maloleté deti má totiž na rozdiel od iných peňažných plnení osobitné postavenie, pretože slúži na uspokojovanie naliehavých potrieb. S ohľadom na uvedenú skutočnosť je teda možné spravodlivo požadovať, aby povinný rodič dopredu počítal s tým, že s pribúdajúcim vekom sa náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa budú zvyšovať, a s ohľadom na to tvoril primerané úspory, ktoré mu umožnia tieto potreby pružne uspokojovať. Podstatná je pritom aj určitá ochrana druhého rodiča, ktorý musel rodiča povinného k výžive pri uspokojovaní potrieb suplovať a povolením splátok povinnému rodičovi by došlo k jeho znevýhodneniu. Matka si uplatnila i nárok na náhradu trov konania s poukazom na to, že dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní a úkonom, ktorých potreba vyvstala z dôvodov na strane otca. Poukázala na trovy dôkazu, odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku v sume 1.694,02 € a na to, že v 1 je zaviazaná uhradiť tieto trovy, hoci vykonanie tohto dôkazu navrhol právny zástupca otca na pojednávaní dňa 09.03.2017 na preukázanie skutočnosti, či je v danom prípade možná striedavá osobná starostlivosť, a to napriek tej skutočnosti, že otec o striedavú osobnú starostlivosť podľa matky úprimný záujem nemal, nakoľko v danom čase mal už s najväčšou pravdepodobnosťou trvalé bydlisko na adrese N. XXX, a ako vyplýva z dokladov založených v spise, nikdy nemal v úmysle zostať trvalo žiť v N. (najprv Ž., potom U. O., neskôr N.), pričom vzdialenosť týchto miest od N., ktorá bola a je centrom životného záujmu maloletého (bydlisko, predškolské zariadenie, škola, hokejový klub) zásadne vylučuje model striedavej osobnej starostlivosti.

8. Otec maloletého v podaní zo dňa 02.04.2019 uviedol, že poberá čistý mesačný príjem zo zamestnania v spoločnosti I. L., Z..F..P.. vo výške 595,41 €, pričom pracovný pomer má uzatvorený na dobu určitú do 31.08.2019. Otec je naďalej poberateľom invalidného dôchodku vo výške 750,40 € mesačne. Mesačné výdavky otca sú priemerne vo výške 1.335,- €, a to nájomné za byt v obci N.P. 175,- €, elektrina a vodu v tomto byte 60,- €, výživné na maloletého k rukám matky 100,- €, výdavky na maloletého vo výške 200,- €, liečba ochorenia srdca 100,- €, strava 600,- €, oblečenie 100,- €. Následne otec maloletého dňa 22.11.2019 súdu prvej inštancie doručil podanie, v ktorom sa ospravedlnil z pojednávania dňa 26.11.2019. Poukázal na to, že je invalidný dôchodca, od roku 2014 s poškodením zdravia nad 70 %. Prekonal infarkt v roku 2013, neskôr zástavu srdca s úspešnou resuscitáciou v roku 2014. Následne mu bol implantovaný prístroj ICD na podporu srdca s defibrilátorom. V roku 2016 absolvoval náročnú operáciu srdca, abláciu, na odstránenie fibrilácie predsiení. Tá bola čiastočne úspešná. Je dlhodobo liečený. Odborní lekári mu odporúčajú vyhýbať sa stresovým situáciám a nadmernej psychickej záťaži, čo mu každé pojednávanie vo veci maloletého spôsobuje. Preto otec žiada z týchto dôvodov ospravedlniť z pojednávania, kde ho bude zastupovať jeho právny zástupca. Otec ku vzťahu s matkou maloletého uviedol, že sa s matkou spoznal na sedacej súprave v jeho kancelárii riaditeľa. Do dvoch týždňov sa matka definitívne nasťahovala do jeho bytu v Ž.. Pod vplyvom náročných pracovných úloh v zahraničnej firme si otec neuvedomoval náročnosť situácie žiť s partnerkou o 22 rokov mladšou. To bolo, ako otec priznáva, zlyhanie. Matka si veľmi rýchlo zvykla byť pani riaditeľovou, neskôr pani, ktorá žila s členom predstavenstva tejto spoločnosti. S využívaním všetkých, hlavne finančných výhod. Za 11 rokov

spolužitia sa podieľala finančne minimálne, resp. vôbec sa nepodieľala na chode domácnosti, napriek tomu, že bola zamestnaná. Všetky náklady na bývanie, motorové vozidlo, väčšie nákupy, minimálne 3 zahraničné dovolenky ročne, hradil otec. Matka niekedy nakúpila menší potravinový nákup. Po nástupe na materskú dovolenku dostávala ešte ,,vreckové“ priemerne 700,- €, čo je momentálne skoro výška otcovho invalidného dôchodku. Invaliditou otca od roku 2013, v roku 2014 po zástave jeho srdca, kedy mu dávala matku prvú pomoc, stratila matka prirodzene tieto výhody, nastúpila do práce do PoŠ. N., V..Z.., kde pravdepodobne našla milostný vzťah. Jej správanie sa totiž po 2 mesiacoch zamestnania totálne zmenilo, o domácnosť sa starala minimálne, obmedzila varenie cez víkendy a ich sexuálny život už nefungoval, bola arogantná ku otcovi aj k maloletému. K tomu sa pridali nadmieru milostné SMS-správy od kolegu z práce. Päť mesiacov po otcovej poslednej srdcovej príhode uniesla bez prechádzajúcej dohody maloletého a opustila spoločnú domácnosť, čo otec považuje za totálne ľudské zlyhanie matky. Z vyjadrení matky na otca, pre neho vyplýva, že sú to lži, klamstvá a polopravdy. Matka nehorázne klame, klamala a zavádza úmyselne súd a všetkých naokolo, vrátane súdneho znalca. Napríklad v znaleckom posudku č. 17/2018 na str. 4, posledný odsek je uvedené ,,odkedy som prestala pracovať v A. N., prestal mi dávať akékoľvek finančné prostriedky“. V A. N., V..Z.., ako je otcovi známe, ďalej matka pracuje. Matka chce účelovo z otca spraviť alkoholika, arogantného a neschopného človeka, aby ona dostala do osobnej starostlivosti maloletého. Vydiera otca pri styku s maloletým. Zámerne manipuluje maloletého v neprospech otca. Maloletý má pred matkou strach, matka v kritických situáciách hystericky kričí po maloletom. Ako už otec niekoľkokrát súdu aj opatrovníčke maloletého avizoval, stretávanie s maloletým závisí od svôjvole matky a jej psychických nálad. Nefunguje systematicky vôbec od roku 2015. Od 25.08.2019 do 19.11.2019 strávil otec s maloletým jeden víkend. Dvakrát ho navštívil v N., čo bolo bez víkendu celkovo asi 5 hodín za 3 mesiace. S matkou v tomto období, kedy má maloletý zápasy, musel maloletý absolvovať rodinnú svadbu. Avšak na 80. narodeniny otcovej matky matka maloletého nepustila z dôvodu, že hrá zápas. Otec chápe, že soboty hráva maloletý zápasy v hokeji a plne ho v tomto športe podporuje. Je však otázne, či v takom finančne náročnom. Otec osobne matke doporučoval volejbal, so športovým štátnym gymnáziom, kde by mal maloletý všetko zadarmo. Matka jeho návrh zamietla s odôvodnením, že maloletý chce hrať hokej. Podľa otca je to pozoruhodné rozhodnutie matky, ktorá si zoberie hypotéku 150.000,- €, ktorú bude splácať 30 rokov. Otec zotrval na striedavej osobnej starostlivosti. Poukázal na to, že v N. má v blízkosti bydliska maloletého stále byt, v ktorom môže maloletý, v prípade kladného rozhodnutia súdu o striedavej osobnej starostlivosti, v čase starostlivosti otca o maloletého bývať. Maloletý tak nezmení ani školu, ani kamarátov a ani prostredie. Ku svojim pomerom otec uviedol, že k 31.08.2019 došlo k ukončeniu jeho pracovného vzťahu, dojednaného na dobu určitú v I. L., Z..F..P.., kde mal priemernú čistú mesačnú mzdu 650,- €. Od 05.09.2019 má uzavretú pracovnú zmluvu so spoločnosťou K., Z..F..P.. na polovičný úväzok na dobu určitú do 30.08.2020 s priemernou čistou mzdou 320,- €, hoci pri jeho diagnóze nie je vhodné, aby vykonával akúkoľvek prácu. Môže dôjsť k ohrozeniu jeho života. Podľa otcom uvedeného rozpisu aktuálnych mesačných výdavkov, má otec výdavky na nájom bytu v Bešeňovej 175,- €, elektrinu a vodu 60,- €, výživne na maloletého 200,- €, lieky na podporu srdca 100,- €, výdavky na maloletého počas víkendov 200,- €/ 2 víkendy, nevyhnutné výdavky (oblečenie) 100,- €, nevyhnutné výdavky (strava) 450,- €, náklady na cestovanie do práce 80,- €. Otec má príjmy spolu 1.070,- € a výdavky 1.365,- €. Záporný rozdiel medzi výdavkami a príjmami rieši formou pôžičky od rodiny.

9. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením až 4, , , , , , až 5, až 3, , , , , Zákona o rodine, , , , , , , , a a vecne tým, že súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý je od 08.08.2015, kedy matka maloletého opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedli s otcom maloletého, v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa riadne o maloletého stará, zabezpečuje jeho výchovu a výživu a financuje jeho potreby. V starostlivosti matky o maloletého neboli hlásené, ani orgánom sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately zistené žiadne nedostatky. Pomery rodičov k maloletému od jeho narodenia neboli upravované súdnym rozhodnutím. Po podaní návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností matkou maloletého, bol maloletý zverený do právoplatného skončenia konania vo veci samej do osobnej starostlivosti matky uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31.05.2016 č. k. -165. Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.08.2015 č.k. -22 bolo nariadené predbežné (neodkladné) opatrenie, ktorým bola otcovi maloletého uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,- € mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Následne bolo uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.03.2019 č.k.

-16 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200,- € mesačne. Matka s maloletým bývali neďaleko otca maloletého v prenajatom byte, za ktorý matka hradila dohodnuté nájomné 500,- € mesačne vrátane úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, a to do 01.05.2018, kedy sa presťahovali do bytu, ktorý matka zakúpila do svojho výlučného vlastníctva a ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom, ktorý matka spláca mesačne vo výške 488,83 € a uhrádza náklady na bývanie vo výške 222,50 € mesačne. Otec mal záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletého. Súd prvej inštancie preto zisťoval, či sú splnené podmienky striedavej osobnej starostlivosti v danej veci. Otec je vlastníkom bytu v N., kde maloletý s otcom i matkou bývali do odsťahovania sa matky s maloletým zo spoločnej domácnosti, maloletý tu má zariadenú i svoju izbu. Maloletý však odmietal v byte otca prespávať, s otcom sa však chcel stretávať. Súd prvej inštancie mal vykonaným znaleckým dokazovaním, pohovorom s maloletým vykonaným opatrovníkom i pohovorom s maloletým vykonaným súdom preukázané, že maloletý má rád oboch svojich rodičov, k obom má pozitívny vzťah, avšak preferuje matku a zotrvanie v osobnej starostlivosti matky. Matka maloletému v styku s otcom nebráni, ani ho negatívne proti otcovi nevedie a neovplyvňuje. Maloletý sa opakovane vyjadril, že u otca prespávať v N.H. nechce, poukazoval tiež na to, že otec požíval alkoholické nápoje, fajčí a nadával matke a používal nepekné slová. Potvrdil, že s otcom chodí často lyžovať, kde aj prespáva, avšak je to pre neho iné, pretože tam sú aj otcovi kamaráti. Výslovne uviedol, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, túto odmieta. Maloletý znalcovi potom, ako mu znalec vysvetlil potrebu jeho stretávania sa s otcom počas víkendu s prespávaním i v prípade, že zostanú v N., súhlasil s celovíkendovým prespávaním u otca v intervale každý druhý víkend od piatka do nedele. Podľa záveru znalca maloletý nie je vnútorne pripravený na realizáciu otcom presadzovanej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletého, túto odmieta. Pozitívne vníma zaužívaný model stretávania sa s otcom, preferuje zotrvanie v osobnej starostlivosti matky so súčasným stretávaním sa s otcom. Súd s prihliadnutím na názor maloletého a závery znaleckého dokazovania, zamietol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým, v podstate v zmysle návrhu matky nielen počas bežného týždňa každý druhý víkend od piatka do nedele i s prespaním, ale osobitne i počas školských prázdnin tak, aby bol v čo najširšom rozsahu zabezpečený styk otca s maloletým a zabezpečené právo maloletého na styk s otcom. Súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletým počas Štedrého dňa, ale od prvého sviatku vianočného s prihliadnutím na vek maloletého v spojení so skutočnosťou, že maloletý je zvyknutý každoročne od svojich piatich rokov tráviť Štedrý deň s matkou a jej rodinou. S poukazom na uvedené za danej situácie mal súd zhodne s opatrovníkom maloletého za to, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je aktuálne v záujme maloletého. Obaja rodičia majú podľa Zákona o rodine právo zastupovať svoje maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, toto právo patrí obom rodičom, čo aj obaja rodičia navrhovali. Súd nezistil počas konania žiaden dôvod na strane ani jedného z rodičov, pre ktorý by rodič nemohol toto právo realizovať. Súd tak rozhodol, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Pretože maloletého súd zveril do osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi povinnosť prispievať na jeho výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby maloletého. Maloletý v 09/2015 nastúpil do prvého ročníka základnej školy, aktuálne je žiakom piateho ročníka základnej školy. Na prvom stupni základnej školy navštevoval školský klub detí. Od 09/2014 je maloletý registrovaným hráčom hokejového klubu HOBA Bratislava a pravidelne sa zúčastňoval tréningov všeobecnej a špeciálnej prípravy a boli za neho riadne platené pravidelné mesačné príspevky, v ktorých neboli zahrnuté náklady na hokejovú výstroj a turnaje a zápasy, ktoré matka hradila osobitne, zúčastňoval sa i rôznych klubových aktivít, prípravných a majstrovských zápasov, turnajov a iného programu. Matka vyčíslila výdavky maloletého, ktoré maloletému uhrádzala. Súd prvej inštancie vychádzal z priemerných mesačných výdavkov maloletého vo výške 600,- € mesačne vrátane pomernej časti nákladov na bývanie, ktoré náklady sa od 05/2018, odkedy maloletý s matkou bývajú v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky, síce znížili (bez nákladov na splátku hypotéky), avšak súd prihliadol na vývoj životných nákladov maloletého, vyšší vek maloletého a zvyšujúce sa výdavky maloletého spojené s jeho rastom, potrebou výživy aktívneho športovca a na výdavky s hokejom, ktorému sa maloletý aktívne naďalej venuje a chce venovať. Matka každý mesiac uhrádzala maloletému najmä výdavky na stravu, oblečenie, obuv, hygienu, stravu v škole (do 09/2019), školský klub detí na prvom stupni základnej školy, výdavky spojené s plnením povinnej školskej dochádzky, vrátane účasti na výletoch, drogériu, hygienu, mobil, výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou, výdavky spojené s hokejom, ktoré výdavky na hokej tvoria značnú

časť výdavkov maloletého. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Rodičia spolu nežijú, o maloletého sa v prevažnej miere stará matka, otec sa s maloletým stretáva a je oprávnený sa s ním stretávať tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd prvej inštancie okrem odôvodnených potrieb maloletého a toho, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, prihliadol aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ktorí prispievajú na výživu svojho maloletého dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd prvej inštancie mal preukázané, že matka je slobodná, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, je riadne zamestnaná v A. N., V..Z.. s pravidelným príjmom, a to priemerne mesačne za rok 2015 vo výške 1.018,88 €, za rok 2016 vo výške 1.361,74 €, za rok 2017 vo výške 1.445,31 €, za rok 2018 vo výške 1.555,07 € a za obdobie od 01/2019 do 10/2019 vo výške 1.578,36 €, poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus na maloleté dieťa. Vlastní byt v N., ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom, ktorý mesačne spláca po 488,83 €. Iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Súd prvej inštancie mal taktiež preukázané, že otec maloletého nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 08.10.2015 o viac ako 70 %, je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok od 15.06.2014 vo výške 710,70 € mesačne, ktorý bol každoročne zvyšovaný, aktuálne je vo výške 750,40 € mesačne. Otec maloletého bol do 03.11.2015 konateľom obchodnej spoločnosti W. Z..F..P.. Otec maloletého je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti G. Z..F..P.. Podľa vyjadrenia otca, otec nepoberal odmenu za výkon funkcie konateľa ani v jednej obchodnej spoločnosti, čo súd vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu otcom bez dôležitého dôvodu. Súd poukazuje i na skutočnosť, že spoločnosť G. Z..F..P.., v ktorej je otec jediným spoločníkom i konateľom je aktívna obchodná spoločnosť, dosahovala výnosy (okrem roku 2016, kedy mala nulové výnosy). Otec maloletého súdu nepredložil daňové priznanie tejto obchodnej spoločnosti za rok 2018. Súd nepredloženie týchto dokladov na preukázanie príjmov otca vyhodnotil podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine tak, že otec mal príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, bol povinný preukázať ich súdu a predložiť podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Túto povinnosť si otec nesplnil, preto súd vychádzal z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavovala 4.204,- € ako 20-násobok sumy životného minima, ktoré je aktuálne vo výške 210,20 €. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Otec maloletého si túto povinnosť nesplnil ani len predložením daňového priznania a účtovnej závierky obchodnej spoločnosti za rok 2018, ani nepredložil podklady na zhodnotenie pomerov spoločnosti v priebehu roka 2019 do 11/2019. Výsluchom otca súd zistil, že spoločnosť W. Z..F..P.. sa po právoplatnom skončení súdneho konania (podľa vyjadrenia otca v 12/2018) s otcovou spoločnosťou G. Z..F..P.. dohodla, že dlžnú istinu 35.000,- € a 6 %-ný úrok uhradí v splátkach po 2.550,- € mesačne. Súd mal v konaní preukázané, že otec maloletého, popri poberaní invalidného dôchodku, výkone funkcie konateľa a majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti, bol zamestnaný vo viacerých spoločnostiach, ako vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni a otcom predložených potvrdení, a to od 10/2018. Otec maloletého bol od 01.10.2018 do 30.11.2018 zamestnaný na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa C. Z. SK Z..F..P.., kde mal vykázaný vymeriavací základ (brutto príjem) za 10/2018 vo výške 215,83 € a za 11/2018 vo výške 224,53 €. Od 01.12.2018 do 31.08.2019 bol otec zamestnaný v I. L., Z..F..P.., kde jeho priemerný mesačný vymeriavací základ bol vo výške 777,93 €. Od 05.09.2019 je otec zamestnaný v spoločnosti K., Z..F..P.., kde mal za 09/2019 vykázaný vymeriavací základ 396,69 €. Od 01.10.2019 do 06.11.2019 otec vykonával na dohodu o pracovnej činnosti prácu u zamestnávateľa G. U. V..Z.., kde ku dňu lustrácie nemal vykázaný ešte vymeriavací základ za 10/2019. Od 07.11.2019 je otec vedený ako zamestnanec G. U. V..Z.. Pokiaľ ide o majetok otca, súd prvej inštancie mal preukázané, že otec maloletého je výlučným vlastníkom nadštandardného 5-izbového bytu v N., v ktorom nebýva podľa jeho vyjadrenia od 08/2018 a tento byt prenajíma bezplatne svojmu kamarátovi, ktorý uhrádza len náklady spojené s užívaním bytu. Súd prvej inštancie túto skutočnosť, vzdanie sa majetkového prospechu z prenájmu 5-izbového bytu v N., vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu otcom bez dôležitého dôvodu. V konaní mal súd ďalej preukázané, že byt, ktorý otec maloletého vlastnil v Ž., predal za dohodnutú kúpnu cenu 65.000,- €, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2016. Otec súdu nepreukázal, na čo použil, resp. kde investoval tieto finančné prostriedky. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd prvej inštancie mal taktiež za preukázané, že otec je vlastníkom osobného motorového vozidla. Otec súdu uvádzal výdavky, ktoré má na svoje potreby, ktoré prevyšovali ním uvádzaný príjem. Otec súdu preukázal aktuálne výdavky za prenajatý byt v N., výdavky na lekársku starostlivosť a kúpeľnú liečbu súdu nepreukázal a nepreukázal ani ním tvrdené pôžičky od rodiny, z ktorých mal uhrádzať svoje výdavky. Navyše otec maloletého

pravidelne s maloletým chodili lyžovať a na zimné dovolenky. V konaní matka poukázala i na to, že otec bol v lete 2019 i na letnej zahraničnej dovolenke. Súd prvej inštancie s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého, na osobnú starostlivosť matky o maloletého, na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a na schopnosti a možnosti oboch rodičov, uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na výživu maloletého vo výške ako je uvedená vo výroku rozsudku od 01.09.2015 ako navrhovala matka maloletého, vrátane uloženia povinnosti otcovi maloletého poukazovať na osobitný účet maloletého určenú sumu na tvorbu úspor, majúc za to, že vyššie uvedené majetkové pomery otca dovoľujú za odôvodnené potreby maloletého považovať aj tvorbu úspor. Otec maloletého v období od 01.09.2015 do rozhodnutia súdu uhradil na bežnom výživnom spolu 5.653,28 €, ktorú sumu súd otcovi započítal a zročné bežné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 30.11.2019 určil vo výške 8.596,72 € (36 mesiacov x 250,- € + 15 mesiacov x 350,- € - otcom uhradených 5.653,28 €). Takto určené zročné výživné súd uložil otcovi uhradiť do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Zročné výživné titulom tvorby úspor za obdobie od 01.09.2015 do 30.11.2019 súd určil vo výške 2.550,- € (51 mesiacov x 50,- €). Takto určené dlžné výživné titulom tvorby úspor súd uložil otcovi uhradiť do 30 dní odo dňa oznámenia čísla osobitného účtu maloletého a zaslania fotokópie zmluvy o zriadení tohto osobitného účtu, vrátane dodatku k zmluve. Súd prvej inštancie poukázal na to, že od otca maloletého ako povinného rodiča možno spravodlivo požadovať, aby dopredu počítal s tým, že bude zaviazaný na úhradu výživného a s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého, svoje zárobkové a majetkové pomery tvoril primerané úspory, ktoré mu umožnia určené výživné uhradiť naraz.

10. O nároku na náhradu trov konania súd i s prihliadnutím na § 55 C.m.p. rozhodol podľa C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod, priznať náhradu trov konania z dôvodu, že by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si už platil. Každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. pripúšťa výnimky, pričom jednou z výnimiek je výnimka podľa C.m.p. Súd mal za to, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, keď rodič je toho názoru, že v danej veci je dôvodná striedavá osobná starostlivosť, a preto podá vzájomný návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a súd je následne povinný skúmať, či takáto striedavá osobná starostlivosť bude v záujme maloletého dieťaťa a na návrh rodiča nariadi znalecké dokazovanie a v konaní je jeho návrh v konečnom rozhodnutí zamietnutý, nemožno takéto konanie vyhodnocovať ako dôvod na uplatnenie výnimky zo zásady, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je súd povinný zisťovať skutočný stav. Matka argumentovala i tým, že znalecké dokazovanie navrhol právny zástupca otca na pojednávaní dňa 09.03.2017 na preukázanie skutočností, či je v danom prípade možná striedavá osobná starostlivosť, a to napriek tej skutočnosti, že otec o túto starostlivosť nemal podľa matky úprimný záujem, nakoľko v danom čase mal už s najväčšou pravdepodobnosťou trvalé bydlisko na adrese N. XXX a nemal ani záujem trvalo žiť v N., pričom vzdialenosť N.P. - N. vylučuje model striedavej osobnej starostlivosti. Súd okrem vyššie uvedenej povinnosti zistiť skutočný stav poukazuje i na vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že v prípade, že súd vyhovie jeho návrhu a maloletého zverí do striedavej osobnej starostlivosti, vráti sa bývať do N.. Súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a nie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie z dôvodu aktuálneho bydliska otca maloletého, ale predovšetkým s ohľadom na maloletým vyslovený názor a závery znaleckého dokazovania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh matky na priznanie nároku na náhradu trov konania.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do výrokoch týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletému Ľ. podal otec maloletého odvolanie z dôvodov, že rozhodnutie súdu je absolútne v rozpore so skutočnosťou a je v jeho zásadnej časti o určení výšky výživnom pre maloletého nepreskúmateľné a nie je možné z predmetného rozsudku analyzovať ako súd postupoval pri svojich úvahách o určení výšky výživného. Základom pre toto rozhodnutie súdu bol postup podľa § 63 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Podľa toho ustanovenia rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Súd na základe tohto ustanovenia uplatnil hmotnoprávnu domnienku a vychádzal z predpokladu, že

výška priemerného mesačného príjmu otca predstavovala 4.204,- € ako 20-násobok sumy životného minima, ktoré predstavovalo v čase vydávania rozhodnutia súdu sumu vo výške 210,20 €. Otec v tejto súvislosti uviedol, že hypotéza (odsek 1) predmetného vyššie uvedeného § 63 v prípade takejto zákonom kvalifikovanej činnosti predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti s konaním o určenie výživného (z procesného hľadiska dochádza k prenosu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinnú osobu). Vymenúva tri navzájom sa prelínajúce povinnosti: povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti, povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Treba vychádzať zo o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám (t.j. zákonom vymedzeným subjektom) ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Zákon upravuje, ktorý subjekt môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ostatné subjekty musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Z toho vyplýva nasledujúci rozdiel. Druhou zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia je edičná povinnosť, t.j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Zjavne ide o širšie vymedzenie ako pri prvej povinnosti, keďže požadované podklady sa týkajú celkových majetkových pomerov, nielen príjmov povinného. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností. Treťou povinnosťou je povinnosť sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu umožniť súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, ,,ak si rodič nesplní túto povinnosť“. Z gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu výšku. Otec v konaní viac krát predkladal všetky dôkazy o svojich majetkových pomeroch a to na strane jeho príjmov, či už dohodami uzatvorenými podľa alebo daňovými priznaniami za spoločnosť G. Z..F..P.. Otec sám informoval súd aj o prebiehajúcom spore, ktorý sa skončil v prospech spoločnosti tejto spoločnosti, teda dostatočným spôsobom informoval aj o iných príjmoch ako zo závislej činnosti napr. preložením daňového priznania. Otec nerozumie tej skutočnosti, že prečo súd vykonával dokazovanie ohľadom jeho príjmov zo závislej činnosti a invalidného dôchodku, keď vo svojom zhodnotení poukazuje len na vyššie uvedený Zákona o rodine. Súd prvej inštancie v časti svojho rozhodnutia o majetkových pomeroch uviedol, že pokiaľ ide o majetok otca mal preukázané, že otec maloletého je výlučným vlastníkom nadštandardného 5-izbového bytu v N., v ktorom nebýva podľa jeho vyjadrenia od 08/2018 a tento byt prenajíma bezplatne svojmu kamarátovi, ktorý uhrádza len náklady spojené s užívaním bytu. Súd prvej inštancie túto skutočnosť vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu otcom bez dôležitého dôvodu. Túto úvahu súdu otec považuje za neadekvátnu a nevidí aké ďalšie dôvody súd zohľadnil, prečo by sa mal vzdávať majetkového prospechu, teda prečo by mal povinnosť tento byt prenajímať. Tento byt plánuje darovať svojmu maloletému synovi. Prenajímať byt znamená, že by sa musel o tento nájomný vzťah aj starať, teda odvádzať dane komunikovať s nájomcami atď. V súčasnej situácii je to pre otca ako ťažko postihnutého invalida neriešiteľná a nepredstaviteľná záťaž. Žiaden právny predpis neprikazuje nikomu uzatvárať nájomné vzťahy pod hrozbou nejakých sankcií, čo sa ale v predmetnom rozsudku aj stalo, keďže súd toto vyhodnotil ako zbavovanie sa majetkového prospechu. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že viac krát aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že ako invalidný dôchodca pracuje a to len za účelom zvýšenia štandardu pre svojho syna a poukázal aj na tú skutočnosť, že tieto pracovné pomery sa onedlho skončia, čo sa aj v skutočnosti v tomto roku stane. Otec nebude v priebehu roka 2020 v žiadnom pracovnom pomere a v prípade, že bude povinný platiť výživné v takejto výške určenej súdom bude to pre neho likvidačné a bude voči nemu pravdepodobne začaté aj exekučne konanie. Otec sa počas konania viac krát snažil o nariadenie neodkladného opatrenia, čo sa týka stretávania sa so svojím synom častejšie, ako to rozhodol súd v prospech matky nariadením neodkladné opatrenia. Súd vždy tento návrh otca zamietol a vyhovel iba matke. Otec poukazuje na tendenčné rozhodovanie súdu v tejto veci, keď súd neuznal ani jeden z argumentov otca, prečo by sa so synom chcel stretávať častejšie. Otec poukázal na to, že súd prijal argumenty matky o priemerných mesačných nákladoch bez

potreby ich ďalšieho preverovania, pričom otec poukazuje na zjavne nezrovnalosti. Náklady na syna vykazuje matka nekorektne a to za mesiac 9/2019 ako jednorazové náklady vo výške 701,37 € a celkovo všetky náklady vo výške 1.088,18 €, pričom je tu zjavný rozpor - rozdiel v preukázaných celkových a jednorazových nákladoch. Otec na základe vyššie uvedených argumentov považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný a za nesprávny a v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu podáva podľa v spojení s , , , , odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -782 zo dňa 26. novembra 2019 a navrhuje odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. -782 zo dňa 26. novembra 2019.

12. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje, aby ho Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi konania neprizná právo na náhradu trov konania. V rámci svojho vyjadrenia poukázala na záverečný prednes právneho zástupcu otca na pojednávaní dňa 26.11.2019, ktorým otec navrhol, aby súd maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a aby ho (otca) zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- € k rukám matky v prípade striedavej osobnej starostlivosti i v prípade, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky. Už týmto návrhom otec potvrdil, že jeho životná úroveň je vyššia než životná úroveň matky, nakoľko navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- € mesačne k rukám matky, i v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Námietky otca ohľadne nepreskúmateľnosti rozsudku v časti určenia výšky výživného z dôvodu, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie i s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, sú nedôvodné. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v časti určenia výšky výživného s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine len v časti príjmu otca ako jediného spoločníka spoločnosti G., Z..F..P.. z dôvodu, že otec svoj príjem spoločníka nepreukázal a nepredložil ani podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov ako spoločník spoločnosti. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z príjmov otca a to invalidný dôchodok, príjem z pracovného pomeru i z prác vykonávaných mimo pracovného pomeru, príjem 35.000,- € s príslušenstvom od spoločnosti W., Z..F..P.., príjem 65.000.- € z predaja bytu v Ž. a ďalej z majetkových pomerov otca a to vlastníctvo nadštandardného 5-izbového bytu s garážou v N., vlastníctvo motorového vozidla a správne vyhodnotil skutočnosti, že otec nepoberal odmenu za výkon funkcie konateľa v spoločnostiach G., Z..F..P.. a W., Z..F..P.., že otec prenechal do užívania nadštandardný 5-izbový byt s garážou v N. len za skutočné náklady spojené s užívaním bytu, ako vzdanie sa majetkového prospechu podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine. Skutočnosť, že otec je invalidným dôchodcom, a že byt „plánuje“ darovať maloletému nie je možné považovať za dôležitý dôvod, pre ktorý nemôže byt prenajímať za nájomné. Skutočnosťou je, že otec byt v N. prenechal do užívania tretej osobe, podľa jeho vyjadrenia len za náklady spojené s užívaním bytu, a tak sa sám svojim vlastným rozhodnutím vzdal príjmu (resp. majetkového prospechu) titulom nájomného. Tvrdenie otca, že v priebehu roku 2020 (teda v budúcnosti) nebude v žiadnom pracovnom pomere, je pre rozhodnutie odvolacieho súdu bez právneho významu. Výživné je prednostnou pohľadávku rodiča, a vzhľadom na majetkové pomery a príjmy otca ako povinnej osoby, je výživné určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 26.11.2019, a to ako bežné výživné, tak i výživné určené na tvorbu úspor, dôvodné v plnom rozsahu. Matka uviedla, že za rovnako správne považuje aj rozhodnutie súdu aj v ostatných výrokoch, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny rozsudkom potvrdil.

13. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.10.2021 ( , ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.

15. V prejednávanej veci nebolo odvolanie zo strany otca bližšie konkretizované, t.j. nebolo zrejmé, voči ktorému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie. Z obsahu odvolania však odvolací súd zistil, že otec podal odvolanie do výroku týkajúceho sa výživného v celom rozsahu a čiastočne

(bez bližšej konkretizácie) do výroku týkajúceho sa určenia rozsahu styku otca s maloletým synom. Z obsahu odvolania otca nevyplýva, že by namietal zverenie maloletého syna, respektíve výrok týkajúci sa zastupovania a správy majetku maloletého.

16. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, v tejto súvislosti má odvolací súd za to, že vyživovacia povinnosť otca určená na maloletého Ľ., s poukazom na výdavky maloletého, ako aj na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca bola ustálená zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

17. Otec v rámci svojho podaného odvolania namietal, že z rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, ako súd prvej inštancie pri svojich úvahách o určení výšky výživného postupoval a to s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 až 3 zákona o rodine. S ohľadom na argumentáciu otca uvedenú v odvolaní odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že otec bol súdom prvej inštancie niekoľkokrát vyzvaný, aby predložil všetky podklady na zhodnotenie svojich majetkových a osobných pomerov a to aj s poučením podľa § 63 ods.1 až 3 zákona o rodine (č.l. 30, č.l. 58, č.l. 62, č.l. 224, č.l. 294, č.l. 615, č.l. 618). Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že otec je poberateľom invalidného dôchodku a to od 15. júna 2014, pričom s účinnosťou od 1. januára 2019 mu bol invalidný dôchodok priznaný vo výške 750,40 € mesačne. Prostredníctvom lustrácie v Sociálnej poisťovni súdom prvej inštancie bolo zistené, že otec maloletého od 01.10.2018 do 30.11.2018 pracoval na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa C. Z. SK Z..F..P.., kde mal vykázaný vymeriavací základ (brutto príjem) za 10/2018 vo výške 215,83 € a za 11/2018 vo výške 224,53 € (doklady o výške odmeny otec súdu prvej inštancie nepreložil). Od 01.12.2018 do 31.08.2019 bol otec v zamestnaný spoločnosti I. L., Z..F..P.., kde jeho priemerný mesačný vymeriavací základ bol vo výške 777,93 € (čistá mzda otca za obdobie od 12/2018 do 02/2019 bola vo výške 595,41 € č.l. 668). Od 05.09.2019 bol otec zamestnaný v spoločnosti K., Z..F..P.., kde mal za 09/2019 vykázaný vymeriavací základ 396,69 € (potvrdenie o výške mzdy otec súdu prvej inštancie napriek výzve nedoručil). Od 01.10.2019 do 06.11.2019 mal otec pravidelný príjem na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa G. U. V..Z.., a následne od 07.11.2019 je

otec vedený ako zamestnanec G. U.G. V..Z.. (otec súdu prvej inštancie opätovne potvrdenie o výške odmeny a súčasne o výške mzdy napriek výzve zo strany súdu prvej inštancie nepreukázal). Všetky tieto skutočnosti súd prvej inštancie zistil lustráciou otca v Sociálnej poisťovni. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že otec maloletého bol od 20.06.2014 do 03.11.2015 konateľom obchodnej spoločnosti W. Z..F..P.., a súčasne je stále jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti G. Z..F..P.. Podľa vyjadrenia otca, otec nepoberal odmenu za výkon funkcie konateľa ani v jednej obchodnej spoločnosti, čo súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu otcom bez dôležitého dôvodu. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že pokiaľ je konateľ štatutárnym orgánom zastupujúcim spoločnosť navonok, nie je zrejmé, prečo by mal funkciu konateľa vykonávať bezodplatne. Dokonca v danom prípade nato, aby otec predmetnú funkciu konateľa vykonával bezodplatne, bolo potrebné toto preukázať písomnou zmluvou. Odvolací súd totiž dáva do pozornosti otca, že konateľ, resp. spoločník vykonáva svoju funkciu buď na základe mandátnej zmluvy podľa a nasl. , ktorá nemusí byť písomná, alebo na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, resp. zmluvy o výkone funkcie spoločníka podľa , ktorá musí mať písomnú formu a musí ju navyše schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. Ak však konateľ, alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa primerane uplatnia ustanovenia o mandátnej zmluve ( , a nasl. .) V prípade mandátnej zmluvy, ide zo zákona o odplatnú zmluvu, to znamená, že ak chce konateľ alebo spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, v takom prípade musí so spoločnosťou uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone funkcie konateľa alebo spoločníka, ktorá musí byť schválená valným zhromaždením a v ktorej sa uvedie, že výkon funkcie konateľa, alebo spoločníka je bezodplatný. Inými slovami, konateľ, ktorý nemá uzatvorenú takúto písomnú zmluvu a napriek tomu vykonáva funkciu konateľa, má vždy nárok na odmenu, v zmysle ústne uzatvorenej mandátnej zmluvy, pre ktorú je jedným z charakteristických znakov princíp odplatnosti ( ). Na základe uvedeného potom odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie bezodplatné vykonávanie funkcie konateľa otca v spoločnosti G., Z..F..P.. považoval za konanie otca, ktoré bolo vyhodnotené v jeho neprospech s poukazom na ustanovenie Zákona o rodine, nakoľko otec sa dobrovoľne vzdal príjmu, na ktorý mal inak nárok. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v danej veci aplikoval ustanovenie zákona o rodine z dôvodu, že otec maloletého nepredložil súdu prvej inštancie daňové priznanie spoločnosti G. Z..F..P.. za rok 2018, a súčasne účtovnú závierku tejto obchodnej spoločnosti za rok 2018, pričom súčasne nepredložil podklady na zhodnotenie pomerov spoločnosti v priebehu roka 2019 do 11/2019. Významné pre posúdenie týchto pomerov bolo, že spoločnosť W. Z..F..P.. sa po právoplatnom skončení súdneho konania (podľa vyjadrenia otca v 12/2018) s otcovou spoločnosťou G. Z..F..P.. dohodla, že dlžnú istinu 35.000,- € a 6 %-ný úrok uhradí v splátkach po 2.550,- € mesačne. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nepredloženie týchto dokladov na preukázanie príjmov otca vyhodnotil podľa Zákona o rodine tak, že otec mal príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, a bol povinný preukázať ich súdu a predložiť podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Túto povinnosť si otec nesplnil, preto súd vychádzal z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavovala 4.204,- € ako 20-násobok sumy životného minima, ktoré bolo v danom čase aktuálne vo výške 210,20 €. V tejto súvislosti je treba uviesť, že súd prvej inštancie postupoval správne, nakoľko otec súdu prvej inštancie nepredložil nielen daňové priznanie a účtovnú závierku spoločnosti G., Z..F..P.. za rok 2018, ktorú si mohol súd sám vyhľadať na webovej stránke J..T..sk, (odvolací súd vyhľadával, avšak účtovnú závierku za rok 2018 nenašiel zverejnenú), ale taktiež nedoložil súdu prvej inštancie potvrdenie o výške odmeny zo spoločnosti C. Z. SK Z..F..P.., kde vykonával činnosť, na základe dohody o vykonaní práce, nedoložil potvrdenie o príjme od spoločnosti K., Z..F..P.., kde bol od 05.09.2019 zamestnaný, a rovnako otec súdu prvej inštancie nepreložil potvrdenie o výške príjmu, ktorý mal poberať na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa G. U. V..Z.., a následne od 07.11.2019 bol otec vedený ako zamestnanec G.A. U. V..Z.., pričom otec nepredložil ani potvrdenie o výške mzdy od uvedenej spoločnosti. Otec súdu prvej inštancie rovnako žiadnym spôsobom (napr. čestným vyhlásením) nepreukázal, že jeho nadštadartný 5-izbový byt nachádzajúci sa v N., ktorý má vo svojom výlučnom vlastníctve bez zaťaženia hypotekárnym úverom od 08/2018 prenajíma bezplatne svojmu kamarátovi, ktorý uhrádza len náklady spojené s užívaním bytu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne vyhodnotil konanie otca s poukazom na ustanovenie zákona o rodine tak, že otec sa uvedeným konaním vzdáva bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho majetkového prospechu. Argumentácia otca uvedená v odvolaní, že otec nie je povinný svoju nehnuteľnosť prenajímať, nemá v danej veci opodstatnenie, nakoľko otec je výlučným vlastníkom nadštandardného 5-izbového bytu v N., ktorý prenechal bezodplatne do užívania svojmu známemu, pričom podľa Dohovoru o právach dieťaťa

má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny vývoj, pričom prvoradú zodpovednosť v rámci svojich schopností a finančných možností nesú rodičia. Ak teda otec má možnosť svoj 5-izbový byt v osobnom vlastníctve dať do užívania inej osobe (nevyužíva ho pre seba), je zrejmé, že uvedeným konaním sa vzdáva majetkového prospechu, ktorý by inak nájmom z predmetného bytu mohol získať a tým ukracuje aj maloletého o vyššiu životnú úroveň, ktorú by z dôvodu majetkových pomerov na strane otca mohol mať. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca ani k týmto otec súdu prvej inštancie nepredložil potrebné doklady, nakoľko tieto si súd prvej inštancie musel zabezpečiť prostredníctvom príslušnej správy katastra. Z dokladov založených v súdnom spise vyplýva, že otec za predaj svojho bytu v Ž. získal kúpnu cenu vo výške 65.000,- €. V konaní pred súdom prvej inštancie otec síce uviedol, že tieto finančné prostriedky využil za účelom operácie a podpory svojho zlého zdravotného stavu, avšak svoje tvrdenia žiadnym spôsobom v konaní pred súdom nepreukázal. Odvolací súd nespochybňuje vážny zdravotný stav otca, avšak s ohľadom na skutočnosť, že otec svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, tieto pôsobia nedôveryhodne. Aj s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a nepredloženie potrebných dokladov zo strany otca bol súd prvej inštancie oprávnený použiť ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine a vychádzať z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavovala 4.204,- €, ako 20-násobok sumy životného minima, ktoré bolo v danom čase aktuálne vo výške 210,20 €. Okrem uvedeného postupu bol súd prvej inštancie oprávnený posúdiť príjem otca aj s ohľadom na potencionalitu jeho príjmu. V tomto prípade bolo potrebné zohľadniť, že otec je 61 ročný muž, ktorý je síce uznaný s ohľadom na prekonanú zástavu srdca a následnú operáciu srdca invalidným na 70 %, avšak napriek svojmu zdravotnému stavu pracuje (pracoval) ako plavčík, pravidelne športuje, s maloletým chodí lyžovať, a preto možno uzavrieť, že s ohľadom na jeho ukončené vysokoškolské vzdelanie má schopnosti a možnosti vykonávať jeho vzdelaniu adekvátnu prácu, na základe ktorej môže dosahovať aj adekvátny príjem. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. , zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk). Odvolací súd na základe riadne zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie má zato, že výživné určené súdom prvej inštancie na maloletého Ľ. zohľadňuje schopnosti a možnosti otca plniť si súdom určenú vyživovaciu povinnosť, a súčasne aj reálne výdavky na maloletého. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom výživnom, a vo výroku o zročnom výživnom ako vecne a právne správny potvrdil (, ). Pokiaľ ide preskúmanie výroku o výživnom, týkajúcom sa tvorby úspor na maloletého, tento výrok otec v rámci odôvodnenia svojho odvolania žiadnym spôsobom nespochybnil ani jeho vecnú nesprávnosť neodôvodnil, avšak tento výrok je závislým výrokom od výroku o výživnom, odvolací súd aj tento výrok bez ďalšieho ako vecne a právne správny potvrdil (, ).

18. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že počas konania sa viac krát snažil o nariadenie neodkladného opatrenia, čo sa týka stretávania sa so svojím synom častejšie, ako to rozhodol súd v prospech matky nariadením neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vždy tento návrh otca zamietol a vyhovel iba matke. Otec poukázal na tendenčné rozhodovanie súdu v tejto veci, keď súd neuznal ani jeden z argumentov otca, prečo by sa so synom chcel stretávať častejšie. Na tieto argumenty otca odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým synom každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod do nedele do 17.00 hod s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré súd prvej inštancie upravil osobitne. Súd prvej inštancie v rámci svojho dokazovania zistil všetky skutočnosti potrebné pre úpravu styku otca s maloletým synom, pričom pri určovaní úpravy styku otca s maloletým súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, znalca Mgr. Martina Balka, (č.l. 478), ktorý odporučil súdom nariadenú úpravu styku s ohľadom na výsluch maloletého, jeho celkové rozpoloženie, ako aj jeho doterajšiu realizáciu styku otca s maloletým. Odvolací súd udáva, že otec sa síce odvolal aj do výroku o úprave styku otca s maloletým, ale svoje odvolanie v tejto časti vecne nezdôvodnil, a preto odvolací súd iba udáva, že sa stotožňuje s úpravou styku tak, ako ju určil súd prvej inštancie, nakoľko táto zohľadňuje zachovanie nevyhnutných väzieb medzi maloletým synom a jeho otcom. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o úprave styku, ako vecne a právne správne potvrdil ( a ).

19. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené

tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

20. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).