Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/134/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. X. nar. XX.X.XXXX zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: K. G. nar. X.X.XXXX bývajúcej vo K. D. na ul. O. C. Č.. XXX/ XX zastúpenej JUDr. Jurajom Kulom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Mäsiarskej č. 30 a X. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo K. D. na ul. X. č. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Stelou Očenášovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom vo Veľkých Kapušanoch na Sídlisku P.O.H. č. 56 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.12.2016 č.k. 23P 172/2016-61 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, určení dlžného výživného a trovách prvoinštančného konania.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, že dlžné výživné je otec povinný zaplatiť matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. W. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Upravil styk otca s mal. W. každú nepárnu sobotu a nedeľu v čase od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., každú stredu od 15.00 hod. do štvrtka rána s tým, že otec maloletého odvedie do škôlky. Počas veľkonočných sviatkov upravil styk otca s mal. W. od piatku 9.00 hod. do soboty 18.00, v pondelok od 13.00 hod. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov od 25.12. toho ktorého roka od 9.00 hod. do 26.12. do 11.00 hod.. Zaviazal matku maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a maloletého odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletého, pričom otec maloletého matke vráti v mieste bydliska maloletého. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. W. 50 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.7.2016. Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016 v sume 300 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 € spolu s bežným výživným do úplného zaplatenia dlžného výživného s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka proti výrokom súdu prvej inštancie o určení výživného a dlžnom výživnom a navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP, pretože nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňovala procesné práva jej patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že bol porušený princíp

rovnosti zbraní. V prvoinštančnom rozsudku absentuje riadne odôvodnenie rozhodnutia o určenej výške výživného a tým podľa § 365 ods. 1 písm.f/ je daný odvolací dôvod v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v tom, že nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že otec maloletého naplnil skutkovú podstatu trestného činu zanedbania povinnej výživy neplnením vyživovacej povinnosti. Až v mesiaci november 2016 poslal poštovou poukážkou 117 € s poznámkou, že výživné je na tri mesiace. Vytkla súdu prvej inštancie, že neskúmal životnú úroveň otca, že nosí značkové oblečenie, má vo vlastníctve motorové vozidlo Audi A8, rok výroby 2001, chodí na dovolenky, s priateľkou k moru, pričom sám uviedol, že je ochotný prispievať 50 € výživné napriek tomu, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať vyšším výživným. Súd prvej inštancie tak túto okolnosť neodôvodnil. Poukázala na to, že prostredníctvom svojho advokáta predložila výpis ziskov a strát otcovej spoločnosti zo stránky finstat.sk, avšak ďalšie uvedené skutočnosti súd nezisťoval a ak ich zisťoval, tak v odôvodnení rozsudku sa s nimi nevysporiadal. Konštatovala, že otec podniká v prenajatých priestoroch, nezisťoval však, aký platí nájom (220 € mesačne), koľko platí za odber elektrickej energie, nezisťoval jeho životnú úroveň a podobne. Poukázala na to, že jej mesačný príjem pozostáva z preddavku na pomoc v hmotnej núdzi 206,40 € mesačne od 1.8.2016 a príspevku na dieťa v sume 23,52 €, teda v úhrnnej sume 229,92 €. Uviedla, že od 1.10.2016 sa zvýšil na dobu 4 mesiacov preddavok na pomoc v hmotnej núdzi na sumu 269,50 € z dôvodu, že sa zúčastnila projektu „Buď aktívny - zamestnaj sa“ a k tomu má príspevok na dieťa mesačne 23,52 €. Konštatovala, že v odseku 1 odôvodnenia rozsudku sa uvádza, že otec spláca sumu 93,50 € z titulu zaplatenia dlhu voči matke matky, avšak v tejto súvislosti poukazuje na účelnosť a odôvodnenosť tejto splátky voči potrebe platiť výživné na maloletého syna.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozsudok v plnom rozsahu ako vecne správny. Konštatoval, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde, pretože od času, keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti sa správala vypočítavo. Konštatoval, že od narodenia maloletého sa osobne podieľal na jeho výchove a výžive. S matkou žili v spoločnej domácnosti, pričom on bol živiteľom rodiny. V roku 2014 začal spolu s matkou podnikať, založili spoločnosť s ručením obmedzeným a otvorili solárium. Uviedol, že veril tomu, že z podnikania budú mať väčšie zisky, avšak pravdou sa stal opak. Spoločnosť je už tretí rok v strate. V roku 2016 matka previedla svoj obchodný podiel na neho, v auguste 2016 na základe dohody s matkou si vyporiadali vzájomné finančné záväzky, čím mu vznikol nový záväzok, a to úver v zostatkovej výške 20.717,79 € a okrem toho mesačne spláca úver Slovenskej sporiteľni a.s. vo výške 42,91 €. Od času, keď sa matka s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti sa pravidelne s maloletým stretáva. Maloletý s ním trávi pravidelne každý týždeň minimálne tri dni a počas týždňa je u neho jeden deň a počas víkendu dva dni. Konštatoval, že maloletý počas týždňa trávi viac času u svojich starých rodičov zo strany matky ako s matkou, a to najmä počas víkendov, ktoré trávi spoločne so svojím priateľom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, čo však popiera a pravidelne odchádzajú na wellness víkendy do Maďarska. Konštatoval, že po ukončení spolužitia urobil veľkú chybu, keďže finančné prostriedky určené na výživu maloletého prispieval priamo matke a neposielal jej ich na účet a tým jej vytvoril možnosť poprieť skutočnosť, že hradil polovicu výdavkov spojených s výchovou maloletého, hradil polovicu nákladov spojených návštevou jaslí (66 € - školné, 23 € - stravné). Okrem toho mesačne jej prispieval v hotovosti 50 až 60 €. Konštatoval, že s maloletým má vytvorený blízky citový vzťah, podieľa sa na jeho výchove a výžive, maloletý sa stravuje u neho, keď je potrebné zakupuje mu oblečenie, lieky a podobne. Konštatoval, že jeho finančné a majetkové pomery mu nedovoľujú prispievať na výživu maloletého vyššou sumou ako 50 €. V priebehu prvostupňového konania nič nezamlčal a nezavádzal súd svojimi tvrdeniami. Je to práve matka, ktorá klame a snaží sa ho vykresliť ako nezodpovedného otca. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, a preto navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Trovy konania si neuplatnil.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení poukázal na to, že námietka matky, že pokiaľ otec spláca mesačne sumu 93,20 € z titulu zaplatenia dlhu voči svojej matke, tak táto skutočnosť a tento záväzok nemá prednosť pred výživným pre maloleté dieťa. Konštatoval, že príjem matky pozostáva z dávky v hmotnej núdzi, ktorú poberá preddavkovo v sume 206,40 € a prídavku na dieťa v sume 23,52 € mesačne. Maloleté dieťa vzhľadom na svoj vek je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov. Matka veľkú časť potrieb maloletého dieťaťa zabezpečuje výkonom osobnej starostlivosti, preto je povinnosťou druhého rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, kompenzovať podiel osobnej starostlivosti zo strany matky najmä finančnou formou, ktorá zabezpečí dieťaťu okrem primárnych potrieb aj nadstavbové

potreby na ďalšie vývinové, záujmové, socializačné, kultúrne potreby a podobne. Navrhol určiť výživné s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a zárobkové možnosti a schopnosti otca.

5. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o úprave výchovy a styku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 .

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

9. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

10. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenia skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o určení výživného, pretože súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok

súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným, pretože súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok preukáže iným dôkazom, resp. ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného, určení dlžného výživného za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016 v sume 300 € ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

11. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Podľa § 232 ods. 3, 4 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

13. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 15 € spolu s bežným výživným, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu, nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko otcovi muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom sa potreby mal. W. zvyšujú a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania a je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletého nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. W.. Pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo byť uhradené a použité na potreby maloletého dieťaťa už v období od 1.7.2016 do 31.12.2016, dospel odvolací súd k záveru, že povolenie splátok dlžného výživného by bolo v rozpore so záujmom mal. W., ktorým je zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb. Preto odvolací súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh na výživnom do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, teda v lehote, ktorá výrazným spôsobom nezaťaží oprávnené maloleté dieťa a otec bude mať dostatok času na zabezpečenie si finančných prostriedkov na úhradu dlhu. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 .

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .