Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášovou, v právnej veci žalobcu: RV - Trade s.r.o., IČO: 45913803, so sídlom Sadovská 2856, 075 01 Trebišov, práv.zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47237406, so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO:31595545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, práv. zast.: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, IČO: 37928422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 255,72 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 255,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 255,72 Eur od 09.08.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.04.2021, domáhal rozhodnutia totožného s výrokom tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.02.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Fabia, EČV: TV428DB (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému: Tivat s.r.o., so sídlom Berehovská 2214/15, 075 01 Trebišov, IČO:47391260. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. Komunálna poisťovňa, a.s., VIG, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č.8810444806. Vzhľadom na ohlásenú situáciu si poistený, t.j. Tivat s.r.o. dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise TV - Trade s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.660,27 Eur s DPH/1.383,56 Eur bez DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.2019229. Poistenému, t.j. Tivat s.r.o. bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 24.07.2020 oznámené, že dňa 24.07.2020 bolo ukončené šetrenie predmetnej poistnej udalosti a bola mu predložená rekapitulácia poistného plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: Pri výpočte poistného plnenia boli priznané ceny náhradných dielov vo výške kalkulačného programu AUDATEX č.8810444806, primerané množstvo práce - lakovanie podľa kalkulácie AUDATEX č.8810444806, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,-Eur/NH bez DPH a primeraná náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Z plnenia poistnej udalosti odpočítané dlžné poistné na PZ 6820221076 v hodnote 785,28 Eur a na PZ 6819478472 v hodnote 342,56 Eur. Poistené plnenie bolo celkom vo

výške 1.127,84 Eur. Celková neuhradená pohľadávka po odpočítaní rozdielu medzi DPH odrátanou žalovaným a DPH priznanou žalobcom vo faktúre je rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou žalovaného vo výške 255,72 Eur. Táto neuhradená pohľadávka bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým je poistený, t.j. Tivat s.r.o., postúpená na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.08.2020. Žalovaný ďalej v žalobe uviedol právny stav, a to, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. Žalobca si vyúčtoval pri motorovom vozidle Škoda Fabia EČV: TV428DB za1 normohodinu mechanickej práce sumu vo výške 30,-Eur bez DPH a lakovacej práce sumu vo výške 35,-Eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Preto považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaný ako odborne spôsobilá osoba, poskytujúca poistenie majetku, ak mal za to, že žalobcom účtovaná cena na normohodinu práce je cena neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný však len uviedol, že priznáva primeraná množstvo práce, primerané náklady na lakovanie, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,-Eur/NH bez DPH, bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia. bez predloženia akýchkoľvek cenníkov. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný rozlišuje autorizované (značkové) a neautorizované (neznačkové) servisy, resp. zmluvné a nezmluvné servisy. Žalovaným reprezentované rozlišovanie autoservisov nemá oporu ani v zákone, ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť, môže poskytovať rovnako kvalitné služby, ako akýkoľvek iný servis. Žalobca má za to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné, nemá oporu v zákone, ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby, ako servis „značkový resp. autorizovaný“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní. Zároveň žalobca poukázal, že čo sa týka priznania dĺžky práce podľa kalkulácie AUDATEX, kalkulačný program AUDATEX nie je jediným a objektívnym kalkulačným programom na určenie dĺžky práce a primeraných nákladov za opravu motorového vozidla. Žalovaný navyše nepredložil žalobcovi predmetnú kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, na základe ktorej poskytol žalobcovi ako právnemu nástupcovi poisteného poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti (vyplývajúc z oznámenia o poistnom plnení). Žalovaný tak nepredložil dôkaz, na existencii ktorého zakladá odôvodnenosť svojho postupu a správnosť šetrenia predmetnej škodovej udalosti. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôvodov dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej náhradu má poškodený, resp. žalobca nárok o 255,72 Eur. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca žalovaným krátené poistné plnenie z týchto dôvodov za nepreskúmateľné, neodôvodnené a svojvoľné. Žalovaný mohol v predmetnom prípade krátiť výplatu poistného plnenia len v prípade, ak by zo strany poisteného ako právneho predchodcu žalobcu došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti v súlade s . Pri krátení poistného plnenia z dôvodu takejto limitácie, ide o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto takéto krátenie nemá používať právnu ochranu. Žalobca, resp. poistený ako jeho právny predchodca neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z poistných podmienok.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp.zn. zo dňa 16.03.2021, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že tento nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Žalovaná uvádza, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaná nárok nevedie vo svojom účtovníctve. Žalovaný poukázal aj na v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“) a uviedol, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje, napr. o špecifikáciu samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch, týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poisteného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, že niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. , na základe ktorého bol toho názoru, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Poistený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poistený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poistený. V zmysle ust. v aktuálnom znení (ďalej len „“) „Veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie vyplýva, že nakoľko poistený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením . Žalobca nepreukázal, že by poistený zaplatil faktúru v časti návrhu uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho poistenému nemohli vzniknúť na i účelne vynaložené náklady na opravu jeho MV a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty poisteného.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval žalobná návrh. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol kráteným časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku , ktorý je jasný a preukázaný. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Z ust. nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný som veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe oznámeného o poistnom plnení, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto žalobca považuje námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju za absolútne neplatnú z dôvodu, že podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore s . Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu celej postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ) nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa) všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). Zákon pripúšťa dokonca aj postúpenie budúcej pohľadávky. Argumentácia žalovaného nemá oporu v zákone, práve naopak, postup žalobcu zákon plne podporuje a je v jeho súlade. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky,

čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnenie nároku. Žalovaný v podanom odpore teda nijako nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie, uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

5. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.10.2021, ktoré sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, predvolaný právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil. Podaním, doručeným súdu dňa 27.10.2021, vyjadril súhlas žalovaného s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou konajúcemu súdu, cenníkom servisných služieb, cenníkom normohodín pre jednotlivé značky vozidiel Škoda, Audi, Seat, VW a VW úžitkové od 01.03.2019 od spoločnosti MORIS Slovakia, cenníkom služieb PK Auto, faktúrou - daňový doklad, plnomocenstvom na zastupovanie žalobcu, oznámením o poistnom plnení, zmluvou o postúpení pohľadávok. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci: Je nesporné, že dňa 22.02.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Fabia, EČV:TV428DB, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému: Tivat s.r.o.. Poškodený si dal svoje motorové vozidlo opraviť v servise TV - Trade s.r.o., ktorý mu za to vyúčtoval sumu 1.660,27 Eur s DPH/1.383,56 Eur bez DPH. Predmetná pohľadávka bola uplatnená u žalovaného, ktorý poškodenému plnil vo výške 1.127,84 Eur, zvyšok neuhradenej sumy vo výške 255,57 Eur postúpil poškodený na žalobcu, ktorý si uplatnil u žalovaného, ktorý odmietol plniť z dôvodu, že oprava nebola vykonaná v autorizovanom servise a za jednu normohodinu prác priznal plnenie vo výške 20,-Eur bez DPH. Následne si zaplatenie danej sumy uplatnil od žalovaného touto žalobou, ktorá bola podaná na upomínacom súde a po podanom odpore zo strany žalovaného bola postúpená na tunajší súd. Žalobca sa domáha dlžnej sumy vo výške 255,72 Eur s úrokom z omeškania. Spornými sú žalovaným namietané neopísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe, nedostatok aktívnej legitimácie, neplatné postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu.

8. Z faktúry č.2019229 vyplýva, že cena za vykonané opravy bola vo výške 1.660,27 Eur s DPD, bez DPH vo výške 1.383,56 Eur, mzda za prácu bola vo výške 130,50 Eur bez DPH, cena za lakovanie bola vo výške 659,38 Eur bez DPH, spolu vo výške 789,88 Eur bez DPH.

9. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 24.07.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný krátil uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu, že oprava sa vykonala v neautorizovanom servise, za jednu normohodinu práce priznal sumu vo výške 20,-Eur bez DPH. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané ceny náhradných dielov do výšky kalkulačného programu AUDATEX, primerané množstvo práce - lakovanie podľa kalkulácie AUDATEX, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,-Eur/normohodina bez DPH, primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Z plnenia poistnej udalosti bolo odpočítané dlžné poistné na PZ 6820221076 v hodnote 785,28 eur a na PZ 6819478472 v hodnote 342,56 Eur. Poistné plnenie žalovaný poukázal žalobcovi v zmysle .

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2020 vyplýva, že postupcom bola spoločnosť Tivat s.r.o. (vlastník poškodeného motorového vozidla) a postupníkom bol žalobca. Predmetom zmluvy bola pohľadávka, ktorú mal postupca voči žalovanému z poistnej udalosti č.8810444806 vo výške 255,72 Eur.

11. Z cenníka autoservisu MORIS Slovakia s.r.o. vyplýva, že v prípade mechanických prác na motorovom vozidle, kde patrí aj Škoda Fabia, teda do kategórie motorového vozidla B - malé, si tento servis účtuje za jednu normohodinu sumu 35,-Eur bez DPH čo sa týka mechanických prác a za jednu normohodinu sumu 32,-Eur bez DPH čo sa týka lakovacích a klampiarenských prác.

12. Z cenníka autoservisu Auto Gabriel s.r.o. vyplýva, že v prípade mechanických prác si tento servis účtuje za jednu normohodinu sumu 37,-Eur bez DPH a čo sa týka lakovacích a klampiarenských prác sumu 44,40 Eur bez DPH za jednu normohodinu.

13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

14. Podľa , , , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkaz, ktorý povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

15. Súd k námietke žalovaného o tom, že žaloba nespĺňa všetky predpísané náležitosti, ktoré vyžaduje a nasl. uvádza, že podanie žalobcu malo všetky náležitosti podľa a nasledujúce. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a následne uplatneného nároku dostatočne, v žalobnom návrhu viedol kedy došlo ku škodovej udalosti, identifikoval poškodené motorové vozidlo, ako aj číslo poistnej udalosti, pod ktorým žalovaný poistné udalosti zaregistroval a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy. Žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy, t.j. nepoužil prostriedky procesnej obrany, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať.

16. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.

19. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

20. Podľa §15 ods.1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

21. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ku vzniku škody na motorových vozidlách poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody je možné robiť závisle na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení, za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou, je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pri tom priami zákonný nárok založený §15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt poisťovňu.

22. Súd sa rovnako nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné pre rozpor s a nasl. . V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný po skončení šetrenia poistnej udalosti plnil krátené poistné plnenie priamo žalobcovi. Keďže žalobca, ako aj poškodený nesúhlasili s výškou poskytnutého poistného plnenia, poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, aby následne žalobca slobodne disponoval s danou pohľadávkou. V čl.1 predmetnej zmluvy je jasne a presne špecifikovaný predmet zmluvy, a to pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu poistnej udalosti č.8810444806 vo výške 255,72 Eur. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že postupca slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne prejavil vôľu postúpiť svoju pohľadávku na postupníka. Zároveň súd konštatuje, že v súlade s výkladovými pravidlami, uvedenými v , sa v danom prípade jedná o určitú a platnú zmluvu o postúpení pohľadávky.

23. S poukazom na nález Ústavného súdu SR z 03.07.2008 sp. zn. , nález Ústavného súdu SR sp.zn. z 01.04.2015 a uznesenie NS SR sp. zn. vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ na zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne, vážne, súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.

24. Podľa , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

25. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenia o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada, poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

26. Podľa , ak má vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti platiť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

27. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností uvedených v a , ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinností plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy predložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia , a to na krátenie poistného plnenia. Dôvodom pre krátenie poisteného plnenia zo strany žalovaného bolo oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise, neprimeraná cena prác za jednu normohodinu.

28. Ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu opravy poškodeného motorového vozidla v neautorizovanom servise súd uvádza, že ak na oprave je zapísaný ako predmet podnikania oprava motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované či neautorizované servisy. Podľa názoru súdu nie je preukázaný reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Dôvodom, pre ktorý žalovaný krátil poistné plnenie súd uvádza, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, na základe akých skutočností pristúpil ku kráteniu poistného plnenia. Žalovaný nepredložil ani likvidačný spis, z ktorého by bolo zrejmé ako vykonal šetrenie, naopak, žalobca predložil súdu listinné dôkazy - cenníky iných autoservisov v Košickom kraji, z ktorých vyplýva cena za jednu normohodinu mechanických prác, lakovania a klampiarských prác pri oprave rovnakého druhu motorového vozidla ako v prejednávanej veci poškodené. Z týchto cenníkov je zrejmé, že žalobca si vyúčtoval cenu práce a lakovania v nižšej sume než iné autoservisy v krajskom meste. Uvedená suma sa súdu v danom prípade javí primeraná a túto skutočnosť žalovaný nijako súdu nepreukázal. Žalovaný v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval jeho konanie.

29. Súd poukazuje na rozhodnutie súdov vyšších inštancií: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 30.01.2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 30.01.2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 25.10.2017, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 27.06.2018, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 24.09.2018, ktoré s cieľom základného princípu právnej istoty zohľadnil pri rozhodovaní v danom spore, nakoľko išlo o spory s obdobných skutkovým a právnym základom.

30. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

31. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

32. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

33. Podľa ust. , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

34. Podľa ust. , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

35. Podľa ust. prvá veta úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

36. Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to , ktorým sa mení a dopĺňa , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (úplne nové vykonávacie nariadenie k ).

37. Podľa , , Nariadenia vlády č. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

38. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 255,72 Eur voči žalovanému ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplateného žalovaným a to titulom nároku na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

39. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na . Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške, teda vo výške 9% ročne z dlžnej fakturovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa 09.08.2020 do zaplatenia.

40. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b, aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanovuje Vlády SR nariadením.

41. Podľa Nariadenia vlády č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40,-Eur jednorázovo a bez ohľadu na dĺžku omeškania.

42. Žalobca si v konaní uplatnil, v zmysle citovaného nariadenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur.

43. K uplatnenému nároku súd uvádza, že v súvislosti s aplikáciou Smernice EÚ/2011/7/EÚ súd zaviedol nový inštitút do nášho právneho poriadku, a to paušálnu sadzbu náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktorá je upravená v , výška paušálnej sadzby nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky je jednorázovo 40,-Eur, nehľadiac na dĺžku omeškania dlžníka. Ustanovenie má kogentnú povahu, takže ju nemožno dohodou vylúčiť.

44. Na to, aby sa dalo hovoriť o vzniku nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je nevyhnutné, aby existovala pohľadávka veriteľa po lehote splatnosti. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

45. Na základe vyššie uvedeného možno zosumarizovať, že nárok na paušálnu náhradu nákladov vzniká omeškaním dlžníka, a to vo vzťahu ku každej pohľadávke veriteľa, s plnením ktorej je dlžník v omeškaní, ak majú pohľadávky samostatný právny základ. Ak majú pohľadávky len jeden právny základ, veriteľ má nárok na jednorázovú náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur.

46. V zmysle uvedeného súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur.

47. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu 100 % trov konania proti žalovanému. V súlade s súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov ( ).

Podľa ust. §-u 363 , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.