Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-29-2021.pdf
PDF · 214.78 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: RV-Trade s.r.o., Sadovska 2856, 075 01 Trebišov, IČO: 45 913 803, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava -Staré Mesto, IČO: 31 595 545, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 185,70- EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 185,70 EUR, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 185,70 EUR od 30.06.2019 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2020 v upomínacom konaní žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 185,70 EUR, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 185,70 EUR od 30.06.2019 do zaplatenia, ako aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že dňa 27.11.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. Y., N.: E., rok výroby: 2017, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo spoločnosti Tivat s.r.o., so sídlom Berehovská 2214/15, 075 01 Trebišov, konajúcej prostredníctvom: W. W. - konateľa, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vo vložke 33355/V (ďalej ako „poistený“). Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poistený uzatvorené havarijne poistenie č. poistnej zmluvy 6821907125/2659018320. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8810409023. 2A.Vzhľadom na ohlásenú situáciu si poistený, t. j. Tivat s.r.o., dal svoje poškodené motorové vozidlo Š. Y., N.: E., rok výroby: 2017 ( ďalej len „MV“), opraviť v servise RV - Trade s.r.o., t. j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 502,75 EUR bez DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2018120. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 8810409023 predstavovala 502,75 EUR bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 317,05 EUR. Celková nehradená pohľadávka je vo výške 185,70 EUR. Táto neuhradená pohľadávka vo výške 185,70 EUR bola vlastníkom MV, ktorým je poistený, t. j. Tivat s.r.o., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2019.
2B.Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočtoch poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. Poukázal na ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poistený, resp. žalobca ako jeho právny nástupca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Poukázal aj na ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. 2C.Poukázal na čl. 12 (Plnenie poisťovne) bodu 5 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP-KAS 5). Za prípadu, ak žalovaný ako poisťovňa vo svojich všeobecných poistných podmienkach rozdeľuje autoservisy na 2 skupiny, t. j. na tie, kde poisťovňa prepláca poistným plnením celú sumu opravy (tzv. zmluvné servisy poisťovne) a na tie, kde poisťovňa vypláca poistné plnenie obmedzené maximálnou výškou normohodiny uvedenej vo všeobecných poistných podmienkach, je takéto obmedzenie výšky poistného plnenia ex lege neplatné. Dojednanie vo VPP, ktoré jednu skupinu podnikateľov zvýhodňuje na úkor druhej skupiny podnikateľov, je neplatné podľa konštantnej judikatúry. Poukázal na ust. § 42 odsek 1 Obchodného zákonníka a ust. § 4 nasl. zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Poisťovňa ako právny subjekt v hospodárskej súťaži napĺňa znaky skutkovej podstaty dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž. Poisťovňa pri zmluvnom uzatváraní poistenia s poisteným priamo určuje vo všeobecných poistných podmienkach, do ktorého servisu si môže poistený dať opraviť motorové vozidlo po poistnej udalosti. Z okruhu možných autoservisov teda vylúči autoservisy, ktoré nemajú uzavretú zmluvu s poisťovňou na vykonanie takejto opravy. Dohoda medzi poisťovňou a zmluvným servisom, ktorý má nárok na uznanie plnej výšky nákladov na opravu poškodeného servisu, je dohodou, ktorá obmedzuje riadnu hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž prebieha na relevantnom trhu, ktorej sa zúčastňujú subjekty pôsobiace na konkrétnom relevantnom trhu. Takými subjektami sú aj iné, nezmluvné servisy, ktoré riadne podnikajú v oblasti poskytovania autoservisných služieb. Dohoda medzi poisťovňou a zmluvným servisom priamo určuje ceny a obchodné podmienky, čo priamo obmedzuje hospodársku súťaž, tým že vylučuje zo súťaže ostatných súťažiteľov, ktorí neposkytujú služby za rovnakých podmienok. Takéto dohody sú zakázané a nemôžu požívať právnu ochranu. To spôsobuje neplatnosť týchto dohôd a ustanovení nadväzujúcich na nich. Nadväzujúcimi ustanoveniami sú ustanovenia vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré odkazujú na zmluvný vzťah medzi poisťovňou a zmluvným servisom. Stanovenie cien a obchodných podmienok sa týka práve určenia výšky normohodiny, a výšky lakovacej konštanty. Nezmluvné servisy sú vylúčené zo súťaže, pretože poisteným neposkytne poisťovňa poistné plnenie v plnej výške, ak vykoná rovnakú opravu nezmluvný servis. 2D.Žalobca, resp. poistený ako jeho právny predchodca neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z poistných podmienok. Poistený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Zároveň, poukázal na skutočnosť, že žalovaný si v predmetnom prípade účtoval za normohodinu mechanických prác 30 EUR bez DPH a na normohodinu lakovacích prác 35 EUR bez DPH. Pre porovnanie poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre dané motorové vozidlo a pre motorové vozidlo Volkswagen Polo či Toyota Yaris, ktoré sa nachádzajú v rovnakej kategórii, ako je aj motorové vozidlo Škoda Fabia. V servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov 70, Košice je cena mechanických prác 30 EUR bez DPH a cena klampiarskych a lakovacích prác 37 EUR bez DPH a v servise PK Auto, spol. s.r.o., Duklianska 23, 080 01 Prešov je cena mechanických prác 35 EUR s DPH a cena klampiarskych a lakovníckych prác 44 EUR s DPH. 2E.Žalovaný ďalej uvádza, že boli priznané primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). V kalkulácii nákladov na opravu je však stanovené, že v danom prípade sa jednalo o 2 - vrstvový lak, z čoho je zrejmé, že náklady na lakovací materiál budú vyššie ako je 100% lakovacej konštanty. Náklady vynaložené servisom na lakovací materiál preto považuje za primerané, nakoľko cieľom opravy je uviesť motorové vozidlo do pôvodného stavu. 2F.Zároveň bolo poisťovňou krátené poistné plnenie za náhradný diel a poisťovňa, t. j. žalovaný priznal za náhradný diel blatník predný ľavý ako primeranú sumu max do hodnoty v značkovom servise, a to v zmysle priloženej kalkulácie sumu vo výške 105,60 EUR bez DPH. S uvedením krátením
nesúhlasíme a žiadame, aby poisťovňa priznala za predmetný náhradný diel sumu aká bola skutočne uhradená v zmysle predloženej faktúry. Na podporu svojej argumentácie poukázal na nasledujúcu judikatúru v obdobných skutkových a právnych veciach: „45. Z tohto ustanovenia poistných podmienok vyplýva, že poistený bol povinný predložiť buď hodnoverné doklady o oprave alebo doklad o pôvode náhradných dielov. Nebol teda povinný predložiť aj doklad o oprave (faktúru) aj doklad o pôvode náhradných dielov a už vôbec nie doklad potvrdzujúci originalitu náhradných dielov. Navyše v poistných podmienkach termín „hodnoverné doklady“, nie je presne špecifikovaný. Odvolací súd má za to, že faktúra spoločnosti Keshia, s.r.o. je úplne postačujúca v zmysle poistných podmienok pre likvidáciu poistnej udalosti. Tvrdenie žalovaného, že ňou boli účtované ceny originálnych náhradných dielov a v skutočnosti boli pri oprave použité neoriginálne náhradné diely sú len jeho nepreukázaným tvrdením, ktoré ho neoprávňuje ukladať žalobcovi ďalšie a ďalšie povinnosti v zmysle predkladania ďalších dokladov nad rámec už vyššie citovaného ustanovenia poistných podmienok.“ (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/75/2018 zo dňa 30.01.2019) „Ani z bodu 16. článku VI. Zmluvného dojednania pre havarijné poistenie nevyplýva povinnosť žalobkyne predložiť pôvod použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla. Uvedený bod vyjadruje to, že iba v prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov, by poisťovňa mohla primerane krátiť poistné plnenie v zmysle ustanovenia § 799 ods. 3 OZ. Z textu uvedeného bodu vyplýva, že poisťovni majú byť predložené alebo hodnoverné doklady o oprave, alebo doklady o pôvode použitých náhradných dielov. Žalobkyňa by bola povinná predložiť dôkazy o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla v prípade, ak by si túto opravu realizovala napríklad sama. Keďže opravu realizoval autoservis, postačuje jej na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia ako hodnoverný doklad o oprave vozidla, a to faktúra. V uvedenom bode článku VI. sa totiž povinnosť predložiť doklady špecifikuje alebo dokladom o oprave alebo o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla, nie ako povinnosť predložiť aj doklad o oprave aj o pôvode náhradných dielov, o čom svedčí slovíčko „resp.“, nie „aj“. Takýto výklad je v súlade s ochranou spotrebiteľa - žalobkyne aj v zmysle rozsiahlej judikatúry Európskeho súdneho dvora.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Co/113/2012) Z týchto dôvodov považuje žalovaným krátené poistné plnenie za nepreskúmateľné, neodôvodnené a svojvoľné. Zároveň, ak žalovaný podá odpor, navrhol, aby predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis, z ktorého je zrejmé ako vykonával šetrenie poistnej udalosti. 2G.Poukázal aj na ust. § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ust. § 797 ods. 3 prvú vetu Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaný listom zo dňa 17.06.2019 oznámil, že dňa 14.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8810409023. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil nárok aj na zákonný úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 185,70 EUR od 30.06.2019 do zaplatenia. Tvrdil, že okrem u´rokov z omesˇkania ma´ v su´lade s ust. § 369c Obchodného zákonníka na´rok vocˇi zˇalovane´mu aj na pausˇálnu na´hradu na´ kladov spojeny´ch s uplatnenim´ pohlˇada´vky, a to bez potreby osobitne´ho upozornenia dlzˇníka. Suma pausˇa ´lnej na´ hrady podlˇa Nariadenia vla´dy Slovenskej republiky cˇ . 21/2013 Z. z., ktory´m sa vykona´vaju´ niektore´ ustanovenia Obchodne´ho za´konníka je aktua´lne stanovena´ vo vy´sˇke 40 EUR jednorazovo bez ohlˇadu na dĺžku omesˇkania.
3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 13.01.2021 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. 34Up/2241/2020.
4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Uviedol, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poisteného. Žalobca však
údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. 4A.Poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004, podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NSSR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie bol toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. 4B.Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poistený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poistený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poistený. V zmysle ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poistený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poisteného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poisteného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. 4C.Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poisteným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poisteného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poistenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúce predmety postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. 4D.Súčasne poukázal na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia (zmluvy o postúpení pohľadávky) vyplýva, že poistený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému. Pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poistenému za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poistený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poisteného. Žalobca nepreukázal, že by poistený zaplatil faktúru v časti návrhu uplatňovaného nároku v kauzálnom dôsledku čoho poistenému nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho vozidla a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty poisteného. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávky poukázal aj na skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poisteného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené
tvrdil, že plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5.Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného vo vzťahu k náležitostiam podania žalobcu (k žalobe) sa nezakladajú na pravde. Poukázal na ust. § 132 CSP a uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poisteného na poistné plnenie, sporný je len rozsah poistného plnenia. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považuje za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci jasne vplýva: a) že po vzniku poistnej udalosti bola predmetná poistná udalosť riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, b) že v dôsledku vzniknutej situácie - poistnej udalosti, si poistený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, c) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, d) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, teda sám žalovaný uznal dôvod pohľadávky, jej právny titul a existenciu (spochybňoval len výšku pohľadávky), e) informácia o tom, že pohľadávka poistenému, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žalobca do žaloby označil všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považuje argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú. 5A.K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný v podanom odpore prezentuje poisteného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poistený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktoré v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. Uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. Petruľák, a Mgr. Šulíková na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. 5B.V zmysle § 797 odsek 2 OZ: „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Nárok na poistné plnenia, vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t. j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Mal za to, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva
- Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané
vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Napr. v ustanovení § 810 OZ sa uvádza: „Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.” Taktiež napr. aj v ustanovení § 449 odsek 3 OZ sa vyslovene uvádza, že: „Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.“ Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia § 449 odsek 3 OZ a § 810 OZ. 5C.Doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považujeme námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. 5D.K námietkam voči Zmluve o postúpení pohľadávky uviedol, že postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti. Poukázal na ust. § 524 Občianskeho zákonníka a uviedol, že účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t. j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). Zákon pripúšťa dokonca aj postúpenie budúcej pohľadávky. Argumentácia žalovaného nemá oporu v zákone, práve naopak postup žalobcu zákon plne podporuje, a je v jeho súlade. 5E.V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t. j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t. j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukázal aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na podporu našej argumentácie predkladáme nasledovnú judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv
a ich výkladom: „Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, aniž by postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované.“ (R (ČR) 27/2008). „Nemá-li postupitel vůči dlužníku v době postoupení jinou pohledávku nebo jiné pohledávky s předmětem plnění stejného druhu jako u postupované pohledávky (tedy jiné pohledávky zaměnitelné s postupovanou pohledávkou), pak platí, že postupovaná pohledávka je ve smlouvě o postoupení pohledávky dostatečně určitě identifikována i tehdy, vymezuje-li ji jen údaj o osobě dlužníka a předmětu plnění.“ (NS ČR, sp.zn. 29 Odo 775/2004) 5F.Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 OZ: a)) označenie účastníkov zmluvy, t. j. postupcu a postupníka, b) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom. a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. OZ v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. predmetnej zmluvy v poslednej vete zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. 5G.Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a v Žiline v obdobných skutkových a právnych veciach: a) Rozsudok Krajského súdu v Košiciach 2Cob/84/2018 zo dňa 27.06.2018, b) Rozsudok Krajského súdu v Košiciach 3Cob/31/2018 zo dňa 24.09.2019, c) Rozsudok Krajského súdu v Košiciach 3Cob/8/2018 zo dňa 28.03.2019, d) Rozsudok Krajského súdu v Žiline 14Cob/169/2019 zo dňa 30.04.2019, e) Rozsudok Krajského súdu v Žiline 11Co/61/2020 zo dňa 30.06.2020, f) Rozsudok Krajského súdu v Žiline 7Co/69/2020 zo dňa 29.07.2020. Predmetom sporov bolo nepriznanie poistného plnenia uplatneného poškodeným z povinného zmluvného poistenia škodcu z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, resp. z havarijného poistenia z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, neuznania nákladov na opravu z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis. K predmetným rozsudkom uvádzame, že Krajský súd v Košiciach sa totožne ako v tomto konaní zaoberal výškou normohodín účtovaných servisom, zaoberal sa námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok. Predložená zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. V zmysle vyššie uvedeného preto považuje námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za bezpredmetnú a nedôvodnú, s cieľom predĺžiť súdne konanie a vyhýbať sa doplateniu plnenia, na ktoré má žalobca nárok. 5H.K nároku žalobcu uviedol, že žalovaný v odpore uvádza, že má za dostatočne preukázané, že ním poskytnuté plnenie predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol, že boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované nemá oporu v zákone. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poistený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poistenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zaväzuje poisteného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poisteného. Mal za to, že takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu.
5I.Poukázal na judikatúru v skutkovo a právne obdobných veciach: Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 20Co/121/2019 zo dňa 25.06.2020: „16. Odvolací súd poznamenáva, že nemôže byť na ťarchu poisteného, teda žalobcu, že pri výbere servisu si poistený zvolil neautorizovaný servis, resp. nezmluvný servis žalovaného a nezvolil si autorizovaný servis resp. zmluvný servis žalovaného, s ktorým má žalovaný dojednané zmluvné ceny. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť, prípadne že sú neúčelne vynaložené na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Navyše takéto dojednanie malo byť pre jeho platnosť nepochybne súčasťou zmluvy a nie obchodných podmienok, ktoré majú dovysvetľujúci charakter vo vzťahu k zmluve.“ Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 32/11: ,,Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že dvojstranné dohody, ktoré uzavreli spoločnosti poskytujúce poistenie automobilov s predajcami automobilov vykonávajúcimi činnosť autoopravovní alebo so združením týchto predajcov, ktoré sa týkajú hodinových sadzieb hradených poisťovňou za opravu v nej poistených vozidiel a podľa ktorých tieto sadzby závisia okrem iného od počtu a podielu zmlúv o poistení, ktoré uzatvoril predajca ako poisťovací agent v prospech tejto poisťovne, je možné považovať za obmedzovanie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle tohto ustanovenia, ak v nadväznosti na individuálne a konkrétne preskúmanie znenia a cieľa týchto dohôd, ako aj právneho a hospodárskeho kontextu, do ktorého sú vložené, sa tieto dohody zdajú svojou povahou škodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže na obidvoch dotknutých trhoch.” Podľa rozsudku NSSR z 21.5.2013, sp. zn. 3Sžh/4/2010: „ Žalobca sa prostredníctvom zakázanej dohody snažil umelo získať prospech v podobe získavania zákazníkov spoločnosti A., a.s., ktoré by bez zakázanej dohody nedosiahol. (…) Tzv. ťažké kartely (čo je i prípad posudzovanej dohody) nespadajú pod pravidlo de minimis a tiež ich súťažné orgány neakceptujú (resp. len celkom výnimočne) ako spôsobilé na splnenie podmienok podľa § 6 ods. 3 zákona, resp. podľa čl. 81 ods. 3 ZES). Takéto dohody sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa, ktorý v sebe obsahuje minimálne potenciál negatívneho dopadu na súťaž, pričom preukazovať skutočné konkrétne dopady na určitý trh nie je pre konštatovanie zákazu nutné. Dohodou s poisťovňou zmluvné servisy nadobúdajú silnejšie postavenie v tom, že poistený si k ním príde dať opraviť MV pretože vie, že mu bude poskytnuté poistné plnenie v plnej výške. Týmto umelo zmluvné servisy získavajú zákazníkov na základe ich dohody obmedzujúcej súťaž s poisťovňou. Negatívnym dopadom je samotné obmedzenie hospodárskej súťaže a znevýhodnenie ostatných súťažiteľov, t. j. nezmluvných servisov.“ Podľa rozsudku NSSR z 27.09.2005, sp. zn. 1Sž-o-NS 154,155/04, 157-159/04, 164/04: „Záväzok odberateľa po dobu platnosti Zmluvy kupovať plyn pod hrozbou sankcie výhradne od Probugas, a.s., bráni súťažnému správaniu a je v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže. V zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 136/2001 Z.z. preto je zakázaný.“ Tento rozsudok sa môže priamo aplikovať na tento prípad: Záväzok podnikateľa, ktorý uzavrie poistnú zmluvu s poisťovňou s podmienkou povinnosti využitia zmluvného servisu pod následkom nevyplatenia celého poistného plnenia bráni súťažnému správaniu, pretože podstatne znevýhodňuje tzv. nezmluvné servisy (ktoré nemajú uzavretú zmluvu s poisťovňou) a je v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže. 5J.Zároveň mal žalobca za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Poukázal na ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP a uviedol, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
5K.Zároveň, oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodne, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Zároveň navrhol, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. 8810409023, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejme, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie. Na základe vyššie uvedeného, trval v celom rozsahu na podanom návrhu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 185,70 EUR s príslušenstvom, ako aj trovy konania. 5L.Žalobca v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platí: „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.“ Z Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že vyššie uvedenú poistnú udalosť rieši pán B. P. z pobočky KOMUNÁLNA poisťovne v Košiciach, nakoľko je na Oznámení o poistnom plnení uvedená košická telefónna predvoľba 055, preto navrhol pokračovanie na Okresnom súde Košice I.
6.Právny zástupca žalovaného, hoci bol na pojednávanie dňa 09.11.2021 riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil. Žiadal svoju neúčasť ospravedlniť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného.
7.Na pojednávaní dňa 09.11.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na žalobe a doterajších písomných vyjadreniach. Dodal, že žalovaná suma je 185,70 EUR, keďže faktúra bola vystavená na sumu 502,75 EUR bez DPH, pričom žalovaný plnil iba 317,05 EUR. K doplatku ako je uvedené v oznámení o poistnom plnení nedošlo, správa o nehode neexistuje, nakoľko ide o škodovú udalosť. Čo sa týka úroku z omeškania žalobca žiada 9%-ný úrok z omeškania ročne podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko ide o vzťah medzi podnikateľmi a úroky z omeškania sú upravené v Obchodnom zákonníku a rovnako aj z uvedeného dôvodu žiada aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR.
8.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
9.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: žiadosť o vystavenie krycieho listu, faktúru č. 1822513555 zo dňa 15.12.2018, Poistku č. 6821907125, faktúru č. 2018120 zo dňa 31.12.2018, kalkulácia nákladov na opravu (zo strany poisťovne), cenníky servisov AUTO Gábriel s.r.o. a PK AUTO s.r.o., kategorizáciu vozidiel, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 17.06.2019, Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5), Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2019, kalkulácia nákladov na opravu (zo strany žalobcu).
10.Žalovaný na podporu svojich tvrdení neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy.
11.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 27.11.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. Y., N.: E., rok výroby: 2017, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo spoločnosti Tivat s.r.o., so sídlom Berehovská 2214/15, 075 01 Trebišov. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poistený uzatvorené havarijne poistenie. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8810409023. Poistený, t. j. Tivat s.r.o., si dal svoje poškodené motorové vozidlo Š. Y., N.: E., rok výroby: 2017 ( ďalej len „MV“), opraviť v servise RV - Trade s.r.o., t. j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli podľa faktúry žalobcu č. 2018120 vo výške 502,75 EUR bez DPH (603,30 EUR s DPH). Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného. Suma priznaná a
uhradená žalovaným však bola iba vo výške 317,05 EUR. Celková nehradená pohľadávka je vo výške 185,70 EUR. Táto neuhradená pohľadávka vo výške 185,70 EUR bola vlastníkom vozidla (spoločnosťou Tivat s.r.o.), postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané náhradné diely max. do hodnoty v značkovom servise, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%) - uvedené tvorí rozdiel medzi Faktúrou a plnením poisťovne. Preddavok - zálohová platba do času dokladovania čitateľnej správy o dopravnej nehode podpísanej vinníkom dopravnej nehody. Po obdržaní čitateľnej správy o dopravnej nehode podpísanej vinníkom dopravnej nehody je možné pristúpiť k doplatku poistného plnenia.“
12.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 185,70 EUR s prísl. voči žalovanému.
13.Faktúrou č. 2018120 zo dňa 31.12.2018 splatnou 31.01.2019, na sumu 603,30 EUR s DPH (502,75 EUR bez DPH) bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti Tivat s. r. o., Berehovská 2214/15, 075 01 Trebišov, IČO: 47 391 260, cenu za opravu vozidla Š. Y. A. N.: E..
14.Faktúrou č. 1822513555 zo dňa 15.12.2018 (s dátumom dodania tovaru 15.12.2018), splatnou 05.01.2019 bolo súdu preukázané, že spoločnosť ELIT SLOVAKIA s.r.o., vyúčtovala žalobcovi cenu za dodávku blatníka sumou 163,50 EUR bez DPH.
15.Listom žalobcu zo dňa 31.12.2018, adresovaným poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. mal súd preukázané, že žalobca žiadal o vystavenie krycieho listu z poistnej udalosti. Podľa predloženej poistky však poškodený mal uzavretú poistnú zmluvu v spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.
16.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca kategorizáciu vozidiel a cenníky autoservisov, podľa ktorých pre vozidlo Škoda Fabia (resp. pre porovnateľné auto) v autoservise PK AUTO s.r.o. je ich cena 35 EUR vrátane DPH (mechanické práce), 40 EUR vrátane DPH (elektrikárske a diagnostické práce) a 44 EUR vrátane DPH (klampiarske a lakovacie práce) a v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena 28 EUR bez DPH (mechanické práce) a 32 EUR bez DPH (klampiarske a lakovacie práce).
17.Poistkou č. 6821907125 zo dňa 04.09.2017 bolo súdu preukázané, že spoločnosť Tivat s. r. o., mal uzavretú so žalovaným (spoločnosťou KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) poistnú zmluvu na havarijné poistenie motorového vozidla Škoda Fabia, EČV:TV889DH.
18.Z kalkulácie nákladov na opravu vyhotovenej žalobcom bolo zistené, že náklady na opravu vozidla vrátane DPH predstavujú 603,30 EUR (502,75 EUR bez DPH). Žalobca účtoval cenu za normohodinu mechanických prác vo výške 30 EUR bez DPH a za normohodinu lakovacích prác vo výške 35 EUR bez DPH.
19.Z kalkulácie nákladov na opravu vyhotovenej žalovaným bolo zistené, že náklady na opravu vozidla v nezmluvnom servise predstavujú 484,43 EUR vrátane DPH.
20.Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu aj Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5).
21.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.06.2019 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 14.06.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 8810409023) s tým, že poistné plnenie vo výške 317,05 EUR v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané náhradné diely max. do hodnoty v značkovom servise, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%) - uvedené tvorí rozdiel medzi Faktúrou a plnením poisťovne.
Preddavok - zálohová platba do času dokladovania čitateľnej správy o dopravnej nehode podpísanej vinníkom dopravnej nehody. Po obdržaní čitateľnej správy o dopravnej nehode podpísanej vinníkom dopravnej nehody je možné pristúpiť k doplatku poistného plnenia.“ Z Prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení (výpočet výšky plnenia) súd zistil, že faktúra za opravu vozidla číslo 2018120 bola vystavená na sumu 603,30 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a plnením poisťovne predstavuje 59,78 EUR. Spolu bolo priznaných 543,52 EUR. Z tejto sumy bola odpočítaná DPH v sume 90,59 EUR. Výška škody bez DPH (poistné plnenie) je 452,93 EUR. Preddavok - zálohová platba predstavovala 135,88 EUR, preto poistné plnenie (doplatok) je 317,05 EUR.
22.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2019 mal súd preukázané, že postupca (spoločnosť Tivat s.r.o.) postúpil svoju pohľadávku z poistnej udalosti č. 8810409023 voči žalovanému vo výške 185,70 EUR na žalobcu. Predmetom zmluvy je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Prílohou zmluvy je List poisťovne o ukončení šetrenia, kde je tiež identifikovaný postupovaný nárok. V čl. III. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.
23.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 185,70 EUR, ani úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 185,70 EUR od 30.06.2019 do zaplatenia.
24.Podľa ust. § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
25.Podľa ust. § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
26.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP.
27.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na potrebné preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.
28.Žalovaný namietal, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný a či je zmluva o postúpení pohľadávky platná.
29.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
30.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31.Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
32.Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
33.Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky (zo dňa 04.07.2019) súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Účastníci sú v zmluve riadne označení. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti a prílohou zmluvy je aj list poisťovne o ukončení šetrenia poistnej udalosti s ďalšími údajmi. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.
34.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poistenému, resp. poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený, resp. poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému už vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že spoločnosť Tivat s.r.o. mala uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným, vznikol jej nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetnú faktúru vystavil žalobca poistenému, resp. poškodenému, teda na základe faktúry mal plniť poistený, resp. poškodený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému (poistenému) momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry č. 2018120, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.
35.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 33. a 34. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.
36.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetnú faktúru, nakoľko v oznámení o poistnom plnení zo dňa 17.06.2019 ju sám uvádza a odvoláva sa na ňu.
37.Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
38.Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
39.Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
40.Podľa ust. § 791 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
41.Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
42.Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
43.Podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
44.Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
45.Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
46.Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
47.Podľa ust. § 261 ods. 1, 2 a 9 Obchodného zákonníka: (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
48.Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka: (1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (3) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (4) Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
49.Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
50.Podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka: (1) Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.
51.Podľa ust. § 1 ods. 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
52.Podľa ust. § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
53.Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
54.Nebolo súdu preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) preddavok - zálohovú platbu v sume 135,88 EUR.
55.Žalobca tvrdil, že žalovaný z predmetnej škody uhradil len 317,05 EUR k doplateniu zostáva 185,70 EUR.
56.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.06.2019 (pri poistnej udalosti č. 8810409023), krátil poistné plnenie o 185,70 EUR (keďže nebolo preukázané zaplatenie preddavku - zálohy vo výške 135,88 EUR) s poukazom na to, že bola neprimerane účtovaná cena za normohodinu opravárenských prác, ktorá mala byť len vo výške 20 EUR s DPH, a že bola neprimerane účtovaná cena za lakovací materiál, nakoľko lakovacia konštanta mala byť len 100%.
57.Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.
58.V zmysle čl. 12 bodu 3. všeobecných podmienok (VPP KAS-5) : Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A až D, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou s odpočítaním spoluúčasti vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.
59.V zmysle čl. 12 bodu 5. písm. a) všeobecných podmienok (VPP KAS-5) : Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri oprave poisteného MV v autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa primerané náklady na náhradné diely, materiál a prácu posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkuláciou nákladov na opravu vyhotovenou poisťovňou pri použití cien originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanovených výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.
60.V zmysle čl. 12 bodu 5. písm. b) všeobecných podmienok (VPP KAS-5) : Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri oprave poisteného MV v zmluvných opravovniach poisťovne sa za primerané náklady považujú náklady, ktoré zodpovedajú výške normohodiny dojednanej medzi poisťovňou a zmluvným servisom, pri použití predpísanej technológie opravy MV výrobcom a pri použití náhradných dielov ktorých kvalita je na úrovni originálnych náhradných dielov alebo alternatívnych náhradných dielov (aftermarketov) v nadväznosti na dobu prevádzky vozidla. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. 26 ods. 6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely.
61.V zmysle čl. 12 bodu 5. písm. c) všeobecných podmienok (VPP KAS-5) : Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri oprave poisteného MV v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou
po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV poisťovňou. Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného MV poisťovňa akceptuje ako primeranú cenu práce max. do výšky 20 EUR/hod. s DPH (16,67 EUR/hod. bez DPH) a cenu alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade, že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20% z ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. 26 ods. 6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. O kalkulácii primeraných nákladov na opravu bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100%.
62.V zmysle čl. 12 bodu 6. všeobecných podmienok (VPP KAS-5) : Primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v opravovni neprekročí kalkuláciu primeraných nákladov na opravu poisteného MV podľa podmienok stanovených v predchádzajúcich ustanoveniach týchto VPP KAS-5.
63.V zmysle čl. 12 bodu 7. všeobecných podmienok (VPP KAS-5) : Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej je poistený povinný vykonať opravu poškodeného/poisteného MV. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte poistného plnenia uplatní ceny platné v určenej opravovni.
64.Súd pri posudzovaní nárokov žalobcu z predmetnej poistnej udalosti vychádzal z ust. § 788 Občianskeho zákonníka, kde poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má pokiaľ nie je v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
65.Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený resp. žalobca žiadal o zaplatenie sumy, ktorá predstavuje skutočné náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Zo strany žalovaného došlo ku kráteniu poistného plnenia za 1NH prác, čo odôvodnil tým, že oprava vozidla prebehla v neautorizovanom servise. Takéto krátenie zo strany žalovaného prebehlo nedôvodne. Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak takéto rozlišovanie je v rozpore so zákonom a legislatívou EÚ. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Vyššie uvedená bloková výnimka zakazuje rozdeľovanie servisov na autorizované a neautorizované. V zmysle blokovej výnimky ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť vozidiel, pričom pri oprave dodrží technológiu predpísanú výrobcom daného vozidla, nesmie byť návšteva mimo servisnej siete dôvodom krátenia poistného plnenia. Konanie žalovaného, kedy podmieňuje preplatenie celého poistného plnenia len vtedy ak si dá poškodený vykonať opravu vozidla v autorizovanom servise, resp. zmluvnom servise, pričom poškodenému nepredloží pri podpise zmluvy žiadny zoznam autorizovaných servisov tiež v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa konkrétne § 8 ods. 1 písm. e) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ak žalovaný podmieňuje vyplatenie celého poistného plnenia opravou vozidla v takomto servise, je povinný oznámiť poškodenému pri podpise zmluvy zoznam týchto servisov, inak sa dopúšťa klamlivého konania, pretože v prípade oznámenia servisov, by poškodený s týmto zoznamom nemusel súhlasiť a zmluvu by neuzavrel. Zároveň takéto konanie žalovaného kedy rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované je v rozpore aj so Zákonom č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, pretože „neautorizovanému“ servisu vykonávajúcemu opravu vozidla sú za rovnakú opravu preplatené nižšie náklady ako servisu „autorizovanému“ a to len preto, že je „neautorizovaným servisom“ hoci vykonal rovnako kvalitnú prácu.
66.Podľa cenníkov lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla - v servise PK AUTO s.r.o. bola ich cena 35 EUR vrátane DPH (mechanické práce), 40 EUR vrátane DPH (elektrikárske a diagnostické práce) a 44 EUR vrátane DPH (klampiarske a lakovacie práce) a v servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice bola ich cena 28 EUR bez DPH (mechanické práce) a 32 EUR bez DPH (klampiarske a lakovacie práce). Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1NH mechanických prác sumu 30 EUR bez DPH a za 1NH lakovacích prác 35 EUR bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne porovnateľná. Je preto nedôvodné, že v prípade opravy poškodeného vozidla bola žalovaným priznaná cena práce za 1NH práce iba vo výške 20,00 EUR s DPH.
67.V zmysle čl. 12 bodu 3 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS - 5) bol žalovaný povinný uhradiť všetky náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré súvisia s poistnou udalosťou. V danom prípade všetky žalobcom prevedené opravy boli vykonané len za účelom navrátenia poškodeného motorového vozidla do stavu v akom bolo pred poistnou udalosťou teda boli vykonané účelne, preto je žalovaný povinný uhradiť mu sumu vynaloženú za všetky tieto náklady.
68.Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani vo všeobecných poistných podmienkach. Žalovaný nepreukázal súdu, že by jednoznačne určil poškodenému (spoločnosti Tivat s.r.o.) opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. V zmysle čl. 12 bodu 7. všeobecných poistných podmienok poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Žalovaný však toto svoje právo nevyužil a opravovňu neurčil, resp. nepreukázal súdu, že by tak urobil.
69.Poisťovňa zmluvou zaväzuje právnych predchodcov žalobcu k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahov proti vôli právnych predchodcov žalobcu. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná (§ 53 Občianskeho zákonníka), pretože spotrebiteľ je viazaný, aby kúpou služby u dodávateľa v prípade poškodenia vozidla si zakúpil aj ďalšiu službu a to v ním určenou autoservise. Žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné, nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.
70.Žalobca taktiež krátil náklady na lakovací materiál, a uznal výšku lakovacej kon-štanty len 100%. Žalobca uviedol, že vykonal náter v dvoch vrstvách a preto náklady na lakovací materiál sú vyššie ako je 100% lakovacej konštanty. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu, že na poškodené vozidlo bolo potrebné naniesť lak v dvoch vrstvách, v dôsledku čoho bola lakovacia konštanta vyššia ako 100%. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi celú škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti a teda aj preukázané náklady na lakovanie a lakovací materiál tak, ako sú uvedené vo faktúre č. 2018120. Lakovacia konštanta je primeraná technológii, pracovnému postupu a kvalite laku, ktorý použil žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla. Lakovacia konštanta tiež zahŕňa aj režijný materiál potrebný na lakovanie ako sú brúsne kotúče, lakovacie pištole atď. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.
71.S poukazom na vyššie uvedené krátenie poistného plnenia o sumu 185,70 EUR nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
72.Z faktúry za opravu č. 2018120 jednoznačne vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla Škoda Fabia. Žalobca predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla. Je potrebné poukázať aj na to, že právo na zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie
oznamovacej povinnosti uvedenej v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol oprávnený poistné plnenie znížiť podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané.
73.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 8810409023 (14.06.2019), dostal sa do omeškania (dňom 30.06.2019) so zaplatením sumy 185,70 EUR a je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Nakoľko sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanoveniami § 365 a § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z..
74.V zmysle ust. § 369c Obchodného zákonníka a § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z. žalobca má nárok aj na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR.
75.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel
76.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
77.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
78.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).