Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžh/4/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu

v právnej veci ţalobcu: S. S., a.s., T. B, IČO: X., právne zastúpeného: A. spol. s r.o., so

sídlom N. B, proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 2009/KH/R/2/054

zo dňa 19. novembra 2009, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -202 zo dňa 23. septembra 2010 v spojení s opravným uznesením

č. k. -217 zo dňa 23. septembra 2010, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -202 zo dňa 23. septembra 2010 v spojení s opravným uznesením

č. k. -217 zo dňa 23. septembra 2010 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a.

Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

23

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením,

rozhodnutie ţalovaného - Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky

č. 2008/KH/R/2/054 zo dňa 19.11.2009, ako aj prvostupňové rozhodnutie Protimonopolného

úradu Slovenskej republiky, odboru dohôd obmedzujúcich súťaţ č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa

09.06.2009 v častiach týkajúcich sa ţalobcu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) zrušil, vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie

a zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 601,15 €.

Uvedeným rozhodnutím zo dňa 19.11.2009 Rada Protimonopolného úradu Slovenskej

republiky ako odvolací orgán po podaní rozkladu zmenila rozhodnutie prvostupňového

orgánu zo dňa 09.06.2006 tak, ţe konanie podnikateľov S. S., a.s., (ţalobcu), Č. ., a.s., (ďalej

aj „Č., a.s.,) a V. ., a.s., (ďalej aj V., a.s.,) spočívajúce v uskutočnení stretnutia týchto

podnikateľov v Bratislave dňa 10. mája 2007 a ich následnej e-mailovej komunikácii, ktorých

obsahom bola dohoda o vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o beţných účtoch

spoločnosti A., a.s., je v čase od 10.05.2007 do 09.06.2009 na trhu poskytovania sluţieb

bezhotovostných devízových operácii poskytovaných spotrebiteľom bez ohľadu na objem

devízovej transakcie na území Slovenskej republiky

a/ dohodou, ktorá môţe ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktorej cieľom

je obmedzenie hospodárskej súťaţe v rámci spoločného trhu podľa článku 81 ods. 1 písm. c/

Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva, ktorá je zakázaná a zároveň

b/ dohodou obmedzujúcou súťaţ podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/

a o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene

a doplnení o organizácii ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov, ktorá je zakázaná. Súčasne v bode II. rozhodnutia uloţil ţalobcovi pokutu

vo výške 3.197.912 € s tým, ţe ţalobca je povinný uvedenú sumu uhradiť do 60 dní odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu vydaného podľa ustanovení zákona

č. o ochrane hospodárskej súťaţe v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o ochrane hospodárskej súťaţe“), ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu

dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutia obsahujú viaceré

procesnoprávne aj hmotnoprávne pochybenia, boli vydané na základe zistenia skutkového

stavu, ktorý je nedostačujúci na posúdenie veci, a preto ich podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/

zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

K procesným pochybeniam uviedol, ţe na konanie podľa zákona o ochrane

hospodárskej súťaţe sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). V danom prípade

zistil porušenie ustanovení § 3, § 23, § 32, § 33 a § 47 tohto zákona, ktoré videl v tom,

ţe ţalovaný neumoţnil ţalobcovi napriek jeho ţiadosti oboznámiť sa s úplným

administratívnym spisom, konkrétne rozhodnutím Národnej banky Slovenska, nerešpektoval

ustanovenia § 47 ods. 2, 3 správneho poriadku, keďţe v rozhodnutiach absentuje presná

špecifikácia miesta uzavretia údajnej dohody, spôsob jej realizácie, ako aj doba jej trvania.

Ďalším procesným pochybením je skutočnosť, ţe Úrad pred vydaním rozhodnutí síce

písomne vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, avšak doručené

návrhy na doplnenie dokazovania uţ ďalej nerealizoval.

Za hmotnoprávne pochybenie povaţoval to, ţe ţalovaný napriek námietke ţalobcu

nevenoval dostatočnú pozornosť vymedzeniu podstatných pojmov a to „súťaţiteľ“

a „relevantný trh“. Úrad bez dostatočného odôvodnenia postavil spoločnosť A., a.s., do

polohy súťaţiteľa bez toho, aby sa zaoberal námietkou, či takýto subjekt mohol byť

na relevantnom trhu súťaţiteľom a či jeho nelegálne podnikanie mohlo poţívať právnu

ochranu, a keď tak prečo, keďţe išlo o spoločnosť, ktorá na území Slovenskej republiky

vyvíjala podnikateľskú činnosť bez príslušného povolenia Národnej banky Slovenska.

Nezaoberal sa teda tým, na akom princípe fungovala spoločnosť A., a.s., či ju bolo moţné

povaţovať za účastníka hospodárskej súťaţe a za konkurenta ţalobcu. Keďţe

z administratívneho spisu vyplynulo, ţe neposkytovala sluţby na takej úrovni ako banky a

fungovala na odlišnom princípe, bola ich zákazníkom a nie konkurentom. Produkty

spoločnosti boli určené vo svojej podstate predovšetkým malým a stredným podnikateľom,

43

a v tejto súvislosti relevantný trh nemoţno preto určiť bez ohľadu na objem devízovej

transakcie, pretoţe pri určitom objeme devízovej transakcie nastáva hranica, od ktorej

spotrebitelia preferujú banky pred A., a.s.,. Nemoţno súhlasiť ani s názorom ţalovaného, ţe

úlohou správneho konania nebolo posudzovať činnosť A., a.s., ale činnosť bánk. Pri určovaní

súdom vytýkaného nedostatku „relevantného trhu“ a „súťaţiteľa“ sa mal ţalovaný touto

otázkou zaoberať ako otázkou prejudiciálnou.

Za podstatný nedostatok krajský súd povaţoval posúdenie otázky uzatvorenia, resp.

vzniku tzv. dohody, ku ktorej malo dôjsť dňa 10.05.2007, keďţe sa ţalovaný dostatočne

nezaoberal tým, ţe ţalobca individuálne vypovedal zmluvu o beţných účtoch A., a.s., ako

subjektu, ktorý dlhodobo monitoroval ako nebankový rizikový subjekt. Nevyhnutnou

podmienkou kartelovej dohody je v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane hospodárskej

súťaţe zhodný prejav jej účastníkov, pričom vôľa sa musí týkať obmedzovania hospodárskej

súťaţe. Aj vyriešenie otázok týkajúcich sa trvania údajnej dohody je nedostatkom

rozhodnutia. V rozhodnutí Rady úradu je určenie doby trvania od 10.05.2007 do 09.06.2007.

Na podporu tohto stanoviska uvádza, ţe A., a.s., sa bezúspešne pokúšala o znovuotvorenie

účtov, čo však v správnom konaní nebolo nijako preukázané. Rovnako nebolo preukázané, ţe

táto spoločnosť sa reálne uchádzala aj o znovuotvorenie účtov u ţalobcu. Dohodu za

preukázanú povaţoval Úrad len na základe stretnutia dňa 10.05.2007 a z e-mailovej

komunikácie medzi účastníkmi správneho konania. Z externej komunikácie, ktorú úrad

predloţil ako dôkaz nijako nevyplýva vyjadrenie ţalobcu, ţe A., a.s., nebudú otvorené

v budúcnosti beţné účty.

Krajský súd sa nestotoţnil ani s formalistickým prístupom úradu, ktorý akékoľvek

konania znamenajúce obmedzenie slobodného postupu niektorého subjektu stotoţňuje

s obmedzením hospodárskej súťaţe bez toho, aby skúmal konkrétne trhové výsledky takého

konania z hľadiska konkrétnych ekonomických a právnych hľadísk, a poukázal

na to, ţe je potrebné dôsledne rozlišovať medzi obmedzením „voľnosti konania“

a obmedzením, resp. „narušením hospodárskej súťaţe“. Tieţ nie je preukázané,

ţe obmedzenie A., a.s., ktorá sa podľa rozhodnutia NBS dopúšťala neoprávneného

obchodovania s devízovými hodnotami malo signalizovať, ţe by potencionálni alebo skutoční

konkurenti mali obavu z ich zotrvania na uvedenom relevantnom trhu.

53

... obchodné tajomstvo ...

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením , zásadou

úspechu.

II.

... obchodné tajomstvo ...

K hmotnoprávnym pochybeniam uviedol, ţe súd mu vytýka nedostatočnú pozornosť

vymedzeniu pojmov súťaţiteľ a relevantný trh. V danej veci však súd niektorými

vyjadreniami prekročil právomoci dané mu v rámci správneho súdnictva, lebo v prípade

definície relevantného trhu ide o výslovne vecnú problematiku, a jediný orgán s právomocou

definovať relevantný trh na účely zákona o ochrane hospodárskej súťaţe je úrad. K tomu

poukázal na doposiaľ neprekonanú judikatúru NS SR vo veci a R 34/2001.

... obchodné tajomstvo ...

K nepreukázaniu zhodnej vôle účastníkov dohody uviedol, ţe v danom prípade bola

zakázaná dohoda preukázaná počiatočným stretnutím dňa 10.05.2007, e-mailovou

komunikáciou medzi účastníkmi navzájom, ako aj v rámci spoločností jednotlivých

spoločníkov, získaná počas inšpekcií v podnikateľských priestoroch ţalobcu, V., a.s., a Č.,

a.s., a tým, ţe účastníci sa dohodnutým spôsobom správali. Zakázané kartelové dohody

v súčasnosti nemoţno nájsť v podobe listinného dôkazu, ale na ich preukazovanie je

postačujúce, ak úrad disponuje uceleným súborom dôkazov, z ktorého nepochybne účasť

podnikateľa na porušení v celom jeho rozsahu moţno vyvodiť. Nie je zrejmé, ako súd dospel

k záveru, ţe ţalobca vypovedal zmluvy individuálne, nakoľko v administratívnom spise

úradu, ktorý mal súd k dispozícii, sú dôkazy, ktoré svedčia o opaku. Taktieţ ţalobca

nepredloţil ţiaden dôkaz, ktorým by tieto dôkazy vyvrátil, ani súd v tomto smere nevykonal

ţiadne dokazovanie.

Pokiaľ ide o vymedzenie dĺţky trvania dohody ţalovaný uvádza, ţe začiatok dohody

obmedzujúcej súťaţ stanovil dňom 10.05.2007, kedy sa uskutočnilo stretnutie zástupcov

bánk. Dohoda len o vypovedaní účtov by nemala potrebný efekt, keďţe cieľom dohody bolo

vylúčenie konkurenta a získanie jeho klientov, resp. udrţanie si existujúcich. Predmetom

dohody bola nielen výpoveď zmlúv, ale aj záväzok ich nevedenia v budúcnosti a to v záujme

získania klientov vylúčeného konkurenta. V prípadoch, keď sa účastníci protiprávne dohodnú

a nastolia určitý protiprávny stav a tento je udrţovaný ich nekonaním, je pre potvrdenie

skončenia účasti podnikateľa na dohode nevyhnutné, aby bolo preukázané, ţe tento

podnikateľ urobil určitý úkon voči ostatným účastníkom konania, z ktorého je zrejmé,

ţe nechce byť dohodou viazaný.

Zákon o ochrane hospodárskej súťaţe sa vzťahuje na všetky činnosti a konania

podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môţu obmedzovať súťaţ, okrem prípadov uvedených

v § 2 zákona. Za obmedzujúce a teda zakázané sa povaţujú dohody, ktoré majú za cieľ, alebo

môţu mať za následok obmedzovanie súťaţe.

... obchodné tajomstvo ...

K výške uloţenej pokuty ţalovaný uviedol, ţe postupoval pri jej určení nielen podľa

ustanovení zákona, ale aj v súlade s Metodickým pokynom úradu o postupe pri určovaní

pokút v prípadoch zneuţívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaţ.

Konečná pokuta uloţená ţalobcovi tak predstavovala 0,9% z jeho celkového obratu

a minimálne percento z jeho čistého zisku.

Záverom odvolania uviedol, ţe ţalobcovi bolo v konaní preukázané porušenie zákona,

skutkový stav bol dostatočne zistený, a rozhodnutie Rady úradu a správneho orgánu prvého

stupňa sú zrozumiteľné a preskúmateľné.

III.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť

a priznať náhradu trov konania. K namietanému procesnému pochybeniu (nespojenie vecí)

uviedol, ţe ide o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania a odvolanie proti

uzneseniu o nevyhovení návrhu nie je prípustné ( ).

Podľa ţalobcu súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru o porušení § 47 ods. 2, 3

správneho poriadku pre nedostatočnú špecifikáciu a konkretizáciu skutku, ktorým malo dôjsť

k obmedzeniu hospodárskej súťaţe. Čo sa týka skutkového stavu, v rozhodnutiach je síce

uvedené mesto (Bratislava), kde sa uskutočnilo stretnutie 10.07.2007, ale absentuje presné

miesto tohto stretnutia, na ktorom mala byť uzavretá dohoda. V rozhodnutiach chýba tieţ

presný spôsob realizácie dohody v čase od 10.05.2007 do 09.06.2009, t.j. najmä kedy

a na akom mieste účastníci dohody vypovedali zmluvy o beţných účtoch A., a.s., s ich

presným označením a rovnako v čom spočíva „neuzavretie nových zmlúv“ a podobne.

Odvolateľ napáda aj stanovisko krajského súdu o pochybeniach Rady Protimonopolného

úradu SR, ktorá nerealizovala návrhy na doplnenie dokazovania. V odvolacom správnom

konaní ţalobca navrhol vyţiadať rozhodnutie NBS o uloţení pokuty A., a.s., za porušenie

zákona pri niektorých devízových transakciách alebo informáciu o jeho obsahu. Rada

Protimonopolného úradu SR tento dôkaz zrejme vykonala, lebo túto novú skutočnosť hodnotí

a robí z nej závery, ţalobca sa však nemal moţnosť oboznámiť s citovaným rozhodnutím

a vyjadriť sa k nemu, hoci ţalovaný ho pouţil ako dôkaz pri hodnotení zásadnej a podstatnej

otázky o údajnej zodpovednosti ţalobcu za porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaţe

v otázke legálnosti činnosti A., a.s.,.

K názoru ţalovaného o tom, ţe A., a.s., bola plnohodnotným súťaţiteľom na

relevantnom trhu a konkurentom ţalobcu uviedol, ţe ţalobca nepovaţuje za bezvýznamné

vymedzenie relevantného trhu z hľadiska charakteru klientov A., a.s., a ţalobcu, a táto

definícia je nevyhnutná aj z pohľadu ukladania pokút. Závery ţalovaného v napadnutých

rozhodnutiach, ktoré sa týkajú charakteru klientov vyuţívajúcich jej sluţby a ţalobcu sú len

všeobecné, nekonkrétne a ničím nepodloţené a tieto skutočnosti treba posudzovať z hľadiska

individualizácie konania ţalobcu. Ţalovaný sa nezaoberal ani tvrdením, ţe A., a.s.,

v peňaţnom ústave (S. S., a.s.,) nevykonávala ani jednu obchodnú operáciu s veľkými

podnikmi, a obchodovanie s devízovými prostriedkami realizovala iba s malými a strednými

podnikmi a toto tvrdenie ani nevyvrátil.

Ţalovaný tieţ namietal, ţe otázka legálnosti podnikania A., a.s., v Slovenskej

republike nie je predbeţnou otázkou, a ţe táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie konania

bánk. S týmto názorom ţalobca nesúhlasí, lebo A., a.s., podnikala v Slovenskej republike

v rozpore s právnymi predpismi, pretoţe nemala príslušné povolenie Národnej banky

83

Slovenska (ďalej len NBS) podľa devízového zákona a preto nemoţno jej aktivity hodnotiť

ako dovolené a chrániť ich. A., a.s., sa preto nemohla objektívne zúčastňovať súťaţe

na slovenskom devízovom trhu. Ak nie sú v tomto prípade splnené podmienky hospodárskej

súťaţe, nemoţno hovoriť ani o jej obmedzovaní a sankcionovať akékoľvek konanie, ktoré

v konečnom dôsledku spôsobilo vylúčenie nelegálneho podnikateľa z účasti na trhu. Takýto

účastník súťaţe nemôţe byť z objektívnych hľadísk konkurentom tých subjektov, ktoré

vykonávajú legálne rovnaké alebo obdobné činnosti, teda ani konkurentom účastníkov

konania. V tejto súvislosti absentuje vyjadrenie ţalovaného, či v prípade nelegálnej činnosti

A., a.s., ide o „hospodársku súťaţ“ a či takýto subjekt je objektívne „konkurentom“.

V rozpore so skutočným stavom je i vyjadrenie ţalovaného, ţe zo ţiadneho z vyjadrení

Národnej banky Slovenska jednoznačne nevyplýva, ţe by spoločnosť A., a.s., pôsobila

nelegálne. Aj keď jej rozhodnutie nerieši predbeţnú otázku (ako správne tvrdí ţalovaný),

ţalovaný bol povinný si tieto skutočnosti zistiť, overiť a preukázať najmä preto, ţe otázka

legálnosti podnikania nie je posudzovaná len Národnou bankou Slovenska, ale aj orgánmi

činnými v trestnom konaní.

... obchodné tajomstvo ...

Ţalovaný v správnom konaní, v konaní pred súdom a aj v odvolaní tvrdí, ţe A., a.s., sa

neúspešne pokúšala o znovuotvorenie účtov aj u ţalobcu, hoci na inom mieste tvrdí, ţe sa to

týka iba V., a.s., a Č., a.s.,. Ţalovaný ničím nepreukázal, ţe A., a.s., sa po 30.09.2007 u

ţalobcu uchádzala o uzavretie nových zmlúv o beţných účtoch a obsah dohody o neotvorení

beţných účtov A., a.s., by mal preukázať nad všetky pochybnosti. Túto svoju povinnosť

ţalovaný nesplnil, keďţe neposkytol hodnoverný dôkaz.

K námietke ţalovaného ohľadne cieľa dohody verzus následku ţalobca zdôraznil,

ţe narušením hospodárskej súťaţe nemoţno rozumieť akékoľvek obmedzenie voľnosti

konania niektorého súťaţiteľa, ale len takú situáciu, keď určitá dohoda, či konanie súťaţiteľov

zniţuje blahobyt spotrebiteľov, t.j. negatívne ovplyvňuje základné parametre hospodárskej

súťaţe. Okrem zisťovania a hodnotenia citeľných (nie zanedbateľných) účinkov protisúťaţnej

dohody na relevantný trh je potrebné tieţ skúmať, či určitá dohoda má aj protisúťaţný účel.

Účel (cieľ) dohody v zmysle článku 81 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva nemoţno

chápať ako subjektívny úmysel strán pri uzatváraní dohody. Ţalovaný aj v odvolaní

93

zvýrazňuje negatívne dopady vypovedania zmlúv o beţných účtoch spoločnosti A., a.s.,

z hľadiska dostupnosti, časového a finančného hľadiska klientov tejto nebankovej

spoločnosti, ale uţ nevyhodnotil ďalšie faktory, ktoré svedčia najmä o rizikovosti činnosti

tejto spoločnosti pri poskytovaní sluţieb platobného styku a z toho vyplývajúce moţnosti

prípadných škôd pre jej klientov. V záujme „obhájenia“ svojich rozhodnutí ţalovaný hľadá

podľa ţalobcu všemoţné argumenty a konštruuje názory a závery, ktoré obhajujú jej činnosť

a znevaţujú činnosť ţalobcu (a ďalších dvoch bánk) odmietaním pripustiť opodstatnenosť,

čo len jedného argumentu z tvrdení a dôkazov nepredloţených ţalobcom. Dôkazy

nevyhodnocuje vo vzájomných súvislostiach a tie z dôkazov, ktoré nepodporujú tvrdenie

ţalovaného o protisúťaţnej činnosti ţalobcu zamlčuje, alebo zámerne neuvádza. Ţalovaný ako

štátny orgán je však povinný postupovať podľa zákona, zistiť náleţitým spôsobom skutočný

stav veci, zhromaţdiť dôkazy či sú v neprospech alebo v prospech účastníka konania

obvineného z nekalého protisúťaţného konania, a v zmysle zásad voľného hodnotenia

dôkazov, v súlade so zákonom, rozhodnúť.

IV.

Pribratý spoločník spoločnosť A., a.s., P. sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( ), vo veci nariadil

pojednávanie na deň 16. mája 2013, vyhovel tak ţiadosti ţalovaného o nariadenie

pojednávania, na ktorom mali účastníci konania moţnosť objasniť svoje právne východiská

vzhľadom na rozsah súdneho i administratívneho spisu. Rozsudok verejne vyhlásil

(, ) dňa 21.05.2013, keď rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( zákona

č. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

103

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -202 zo dňa 23.09.2010 v spojení s opravným uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -217 zo dňa 23.09.2010, ktorým krajský súd

zrušil rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, ţe zistenie

skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci ( )

a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ( ).

V rámci odvolacieho konania preto súd skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä

z pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe,

a z takto vymedzeného rozsahu, či vecne správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu.

V prvom rade bolo potrebné, aby sa odvolací súd vysporiadal s procesnými

pochybeniami, ktoré namietal ţalovaný v odvolaní, ako i s jeho ţiadosťou o nariadenie

pojednávania v odvolacom konaní.

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez

pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi

pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné (vo veciach podľa § 250i ods. 2), alebo ak vykonáva

dokazovanie. Z dôvodu, ţe ţalovaný ţiadal súd o nariadenie pojednávania, súd jeho ţiadosti

vyhovel i keď poţiadavka sa súdu vzhľadom na ustálenú judikatúru najvyššieho i ústavného

súdu, prihliadnuc na koncentračnú a dispozičnú zásadu, ktorými je správne súdnictvo

ovládané, javila ako formalistická. Súd zdôrazňuje v tejto súvislosti i skutočnosť, ţe súdny

i administratívny spis obsahujú údaje s označením „obchodné tajomstvo“ i „dôverné

informácie“ podľa , preto na stanovenom odvolacom

pojednávaní bola verejnosť dňa 16.05.2013 vylúčená a to uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. značka zo dňa 14.05.2013.

Ak rozhodujú viaceré súdy súdnej sústavy, poţiadavka verejnosti sa vzťahuje

predovšetkým na súdy prvého stupňa, ktoré zisťujú skutkový stav a rozhodujú o všetkých

otázkach významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ ide o otázku ústneho

pojednávania na odvolacom stupni súdnictva, treba poukázať na to, ţe nedostatok verejného

prejednania veci na druhom stupni moţno ospravedlniť povahou konania, ak pojednávanie

na prvom stupni bolo verejné, a to predovšetkým vtedy, ak vyššie súdy prejednávajú výlučne

113

právne otázky a nie otázky skutkové (napr. rozsudok Ekbatani proti Švédsku zo dňa 26. mája

1988).

K ďalšej námietke ţalovaného ohľadne procesného pochybenia nespojením vecí

vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. týkajúcej sa S. S., a.s.,

(ţalobcu), pod sp. zn. týkajúcej sa Č., a.s., a pod sp. zn. týkajúcej sa

V., a.s., podľa z dôvodu hospodárnosti konania a preto, ţe ich predmetom

je preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 2009/KH/R/2/054 zo dňa 19. novembra 2009

v spojení s rozhodnutím č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa 09. júna 2009, najvyšší súd nezistil takéto

pochybenie. V zmysle nie je povinnosťou súdu spojiť veci na spoločné

konanie. Spojiť veci na spoločné konanie môže, ak skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých

istých účastníkov. Z citovaného ustanovenia povinnosť súdu spojiť veci

nevyplýva, preto ak k spojeniu vecí neprišlo, nemohlo prísť zo strany súdu ani k procesnému

pochybeniu. Naviac k tejto otázke sa uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil

v rozsudku sp. značka zo dňa 19.05.2011. V uvedenej veci rozhodoval odvolací

súd o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -117 zo dňa

28.09.2010, a teda spojenie tejto veci s uţ právoplatne skončenou vecou nie je ani procesne

moţné.

Aj námietku týkajúcu sa procesného pochybenia prvostupňového súdu vo vzťahu

k ustanoveniu (ak súd nespojil konanie, potom mal do konania prizvať

jednotlivých účastníkov správneho konania) najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretoţe

napadnutým rozhodnutím správny orgán uloţil kaţdej banke (S., a.s., Č., a.s., a V., a.s.,)

pokutu samostatne, a kaţdý z nich podal aj samostatnú ţalobu na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia v časti, ktorá sa ho týka a preto k pochybeniu nemohlo dôjsť.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zaoberal z úradnej povinnosti

aj účasťou tzv. ďalšieho účastníka spoločnosti A., a.s., P. v súdnom konaní, keďţe bolo

prvostupňovým súdom uznesením č. konania -178 zo dňa 23.08.2010 rozhodnuté

o pribratí ďalšieho účastníka do konania. Spoločnosť A., a.s., P. listom, ktorý doručila

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 10.10.2011 oznámila, ţe z dôvodu straty

právneho záujmu na výsledku súdneho konania navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky nekonal so spoločnosťou A., a.s., P. ako s vedľajším účastníkom.

123

Na úvod senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, ţe v tomto prípade spoločnosť A., a.s., P.

nemá v konaní procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ale tzv. ďalšieho pribratého

účastníka v súdnom konaní vo veciach správneho súdnictva.

Vychádzajúc z ustanovenia v znení účinnom

v čase začatia administratívneho konania, je účastníkom administratívneho konania v prípade

písmena a/ dohody obmedzujúcej súťaţ, len okruh účastníkov stanovený v zákone

o hospodárskej súťaži, to znamená ţe účastníkmi správneho konania sú len účastníci dohody

obmedzujúcej súťaţ.

Z ustanovenia vyplýva povinnosť súdu bez návrhu pribrať

uznesením do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť

zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

V tomto prípade A., a.s., P. nebola účastníkom správneho konania, z tohto dôvodu

nemohla byť v súlade so zákonom do súdneho konania pred prvostupňovým súdom pribratá.

Z uvedeného dôvodu skutočnosť, ţe A., a.s., P. listom, ktorý bol doručený Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dňa 10.10.2011 oznámila, ţe nemá ďalej právny záujem zotrvať v tomto

konaní, bola len informáciou bez právneho významu a senát odvolacieho súdu na uvedené len

formálne prihliadol, keďţe odvolanie proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu Bratislave

nebolo podané a od doručenia uvedeného oznámenia so spoločnosťou A., a.s., P. uţ procesne

nekonal, keďţe jej účastníctvo v súdnom konaní doručením oznámenia zaniklo.

VI.

Podľa v spojení s odvolací súd rozhodnutie súdu

prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani

na jeho zrušenie ( ).

Podľa ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol

o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných

a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní

tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe

133

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva ţalobcovi

z ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí

ţaloby ( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie

napadnuté, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Podľa ustanovenia treba povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby

aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu.

Nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený. Ţalobca musí poukázať na konkrétne

skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Absencia tvrdenia ţalobcu, ţe vydaním

napadnutého rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je vadou ţaloby, ktorá bráni jej

vecnému vybaveniu ţaloby (judikované Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. novembra 1997, sp. zn. ).

Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe Protimonopolný úrad

Slovenskej republiky, odbor dohôd obmedzujúcich súťaž (prvostupňový správny orgán)

začal z vlastného podnetu podľa § 25 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe správne

konanie vo veci moţnej dohody obmedzujúcej súťaţ podľa § 4 proti spoločnostiam S. S., a.s.,

B., V. , a.s., B. a Č.., a.s., B. týkajúce sa vypovedania zmlúv o beţných účtoch spoločnosti A.,

a.s., so sídlom U., P. 10, Č. Na základe zistení a vykonaného dokazovania rozhodol, ţe tieto

tri banky so sídlom v B. porušili článok 81 ES a zodpovedajúce ustanovenie zákona

č. tým, ţe sa dohodli, ţe vypovedia zmluvy o beţných účtoch spoločnosti A.,

a.s., (ďalej len „spoločnosť A.“), so sídlom v P. (Č. ), a ţe s ňou neuzavrú nové zmluvy.

Odbor Protimonopolného úradu zastával názor, ţe spoločnosť A., a.s., ako nebankový subjekt

poskytujúci sluţby bezhotovostných devízových operácií potrebovala mať beţné účty

v bankách, aby mohla vykonávať svoju činnosť zahŕňajúcu prevody cudzích mien zo

zahraničia a do zahraničia, ktorú vykonávala aj pre klientov v Slovenskej republike. Podľa

odboru Protimonopolného úradu tieto tri dotknuté banky povaţovali spoločnosť A., a.s., za

svojho konkurenta, ktorý poskytoval sluţby ich zákazníkom, pričom boli znepokojené

poklesom svojich ziskov v dôsledku aktivít tejto spoločnosti, a preto sledovali jej činnosť,

143

komunikovali medzi sebou o tejto otázke a dohodli sa na koordinovanom vypovedaní zmlúv

s touto spoločnosťou. Na základe dôkazov preukazujúcich kontakty medzi uvedenými

bankami, najmä vrátane ich stretnutia z 10. mája 2007 a následnej e-mailovej komunikácie,

odbor Protimonopolného úradu rozhodol, ţe kaţdá z týchto troch bánk súhlasila

s vypovedaním zmluvy, ktorá ich zaväzovala voči spoločnosti A., pod podmienkou, ţe tak

urobia aj ostatné banky, aby sa vyhli prechodu časti svojich klientov do banky, ktorá

by naďalej viedla beţné účty spoločnosti A., a.s., a dospel k záveru, ţe konanie týchto bánk

na relevantnom trhu definovanom ako slovenský trh sluţieb bezhotovostných devízových

operácií predstavovalo dohodu, ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaţe. Následne

vydal rozhodnutie č. 2009/KH/1/1/030 z 09. 06. 2009, ktorým rozhodol tak, ţe:

I. Dohoda uzatvorená medzi podnikateľmi S. S., a.s., B., Č., a.s., B. a V. , a.s., B.

spočívajúca v dohode o vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o beţných účtoch

spoločnosti A., a.s., P., Č. , ďalej len A., a.s., ktorá bola výsledkom stretnutia vyššie

uvedených podnikateľov v Bratislave dňa 10.05.2007 a ich následnej e-mailovej

komunikácie, je dohodou podľa o ochrane

hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.

o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), ktorej cieľom je obmedzenie

hospodárskej súťaţe a preto je zakázaná.

II. Dohoda uzatvorená medzi podnikateľmi S. S., a.s., B., Č., a.s., B. a V. , a.s., B.,

spočívajúca v dohode o vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o beţných účtoch

spoločnosti A., a.s., P., Č. , ktorá bola výsledkom stretnutia vyššie uvedených podnikateľov

v Bratislave dňa 10.05.2007 a ich následnej e-mailovej komunikácie, je podľa článku 81

Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva dohodou, ktorá môţe ovplyvniť obchod medzi

členskými štátmi a ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaţe a preto je zakázaná.

III. Podľa § 38 ods. 1 zákona Protimonopolný úrad Slovenskej republiky za konanie

uvedené v bodoch I. a II. uloţil:

podnikateľovi S. S., a.s., B. peňaţnú pokutu vo výške 3.197.912 €,

podnikateľovi Č., a.s., B. pokutu vo výške 3.183.427 €,

podnikateľovi V., a.s., B. peňaţnú pokutu vo výške

Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, (druhostupňový správny

orgán), rozhodnutím č. 2009/KH/R/2/054 zo dňa 19.11.2009, na základe rozkladov

podaných účastníkmi konania, zmenila rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej

republiky, odboru dohôd obmedzujúcich súťaţ č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa 09.06.2009 tak,

ţe body I. aţ III. výroku prvostupňového rozhodnutia nahradila bodmi I. a II., v znení:

I. Konanie podnikateľov S. S., a.s., B., Č., a.s., B. a V., a.s., B., spočívajúce

v uskutočnení stretnutia týchto podnikateľov v Bratislave dňa 10.05.2007 a ich následnej e-

mailovej komunikácii, ktorých obsahom bola dohoda o vypovedaní a znovu neuzatvorení

zmlúv o beţných účtoch spoločnosti A., a.s., P., Č. , je v čase od 10.05.2007 do 09.06.2009 na

trhu poskytovania sluţieb bezhotovostných devízových operácií poskytovaných

spotrebiteľom bez ohľadu na objem devízovej transakcie na území Slovenskej republiky

a/ dohodou, ktorá môţe ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktorej cieľom

je obmedzenie hospodárskej súťaţe v rámci spoločného trhu podľa článku 81 ods. 1

písm. c/ Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva, ktorá je zakázaná a zároveň

b/ dohodou obmedzujúcou súťaţ podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/

a o ochrane hospodárskej súťaţe, ktorá

je zakázaná.

II. Podľa o ochrane hospodárskej súťaţe

za konanie uvedené v bode I. uloţila Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky

pokutu:

podnikateľovi S. S., a.s., B. vo výške 3.197.912 €,

podnikateľovi Č., a.s., B. vo výške 3.183.427 €,

podnikateľovi V., a.s., B. vo výške 3.810.461 €.

Účelom o ochrane hospodárskej súťaţe podľa je ochrana

hospodárskej súťaţe (ďalej len „súťaţ“) na trhu výrobkov, výkonov, prác a sluţieb (ďalej len

„tovar“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom

podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti

Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).

Citovaný zákon sa vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré

obmedzujú alebo môţu obmedzovať súťaţ, okrem prípadov obmedzovania súťaţe zo strany

163

podnikateľov, ktorí poskytujú sluţby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu,

ak uplatňovanie tohto zákona znemoţňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy podľa

osobitného predpisu (§ 2 ods. 2).

Obmedzovanie súťaţe je kaţdé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa

na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo moţných súťaţných aktivít,

skutočné alebo moţné zníţenie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie

konkurenčných podmienok ( ).

Podľa , podnikateľ na účely tohto zákona

je podnikateľ podľa osobitného predpisu (2) odkaz na ), ďalej fyzická

osoba alebo právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti

a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti

a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku.

Podľa , v znení účinnom v rozhodujúcom období,

na ktorý odkazuje poznámka 2) v , podnikateľom podľa

tohto zákona je:

a/ osoba zapísaná v obchodnom registri,

b/ osoba, ktorá podniká na základe ţivnostenského oprávnenia,

c/ osoba, ktorá podniká na základe iného neţ ţivnostenského oprávnenia podľa

osobitných predpisov,

d/ fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie

podľa osobitného predpisu.

Podľa platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým,

ţe sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo ţe určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

Podľa relevantný trh je priestorový a časový súbeh

ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska

užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.

173

Dohoda obmedzujúca súťaţ je upravená v ustanovení § 4 zákona o hospodárskej

súťaţi.

Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie zdruţenia

podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej

len „dohoda obmedzujúca súťaţ“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 4 ods.

1 ).

Podľa na účely tohto zákona

a/ dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej

účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,

b/ zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá

nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písm. a/ a ktorú nemoţno označiť ako prirodzené

nasledovania správania iného podnikateľa,

c/ rozhodnutie zdruţenia podnikateľov je právny akt orgánu zdruţenia, ako

aj odporúčanie orgánu zdruţenia.

Podľa § 4 odsek 3 citovaného zákona, zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca

súťaž, ktorá obsahuje podľa písmena c/ rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania.

Podľa zákona č za porušenie ustanovení , ods.

6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloţí úrad podnikateľovi pokutu do 10% obratu podľa

§ 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý

za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal

ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.

Zo stanoviska Národnej banky Slovenska, ktoré je obsiahnuté v administratívnom

spise vyplýva, ţe spoločnosť A., a.s., môţe poskytovať peňaţné sluţby v rozsahu

sprostredkovania úhrad do zahraničia a prijímania úhrad zo zahraničia v súvislosti

s bezhotovostnými obchodmi s cudzou menou a to podľa dispozícii klienta iba na území

Českej republiky, pričom devízová licencia udelená Českou národnou bankou neoprávňuje

predmetnú spoločnosť ponúkať a vykonávať bezhotovostné obchody s peňažnými

prostriedkami v cudzej mene na území Slovenskej republiky.

183

V tomto prípade bolo senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z jeho

rozhodovacej činnosti známe, ţe NBS vydala dňa 14. októbra 2009 rozhodnutie č. OPK -

, ktorým uložila právnickej osobe A., a.s., P. podľa ustanovenia § 24a ods. 1

písmeno d/ v spojení s ustanovením písmeno d/ bod 2

devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, (ďalej len devízový zákon) pokutu

za porušenie ustanovenia § 6 ods. 13 v spojení s ustanovením § 13 ods. 1 devízového zákona,

na základe toho, ţe spoločnosť v čase od januára 2008 do júna 2009 vykonávala na území

Slovenskej republiky obchodovanie s devízovými hodnotami bez devízovej licencie udeľovanej

Národnou bankou Slovenska tak, ţe poskytovala svojim klientom sluţby, ktorých predmetom

bol bezhotovostný nákup alebo predaj cudzej meny za určité mnoţstvo peňaţných

prostriedkov v slovenských korunách (od 1. januára 2009 v eurách), alebo v cudzej mene za

spotový kurz ponúkaných spoločnosťou.

Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím číslo GUV - 657/2010 zo dňa

27.04 2010 podľa a o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, prvostupňové

rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 14.10.2009 zrušila a konanie podľa § 22 ods. 1

písmeno i/ zákona o dohľade nad finančným trhom zastavila, keďţe Národná banka

Slovenska mala vedomosť o činnosti ţalobcu uţ pred rokom 2008, pričom začala konanie

vo veci uloţenia sankcie podľa § 24 a ods. 1 písmeno d/ v spojení s § 24a ods. 2 písmeno d/

devízového zákona aţ listom zo dňa 12.08.2009, ktorý bol doručený

spoločnosti A., a.s., dňa 17.08.2009, teda začala vo veci konať po nenávratnom uplynutí

jednoročnej prekluzívnej lehoty.

Uvedené rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu na Najvyššom súde

Slovenskej republiky v senáte 3S na základe ţaloby ţalobcu A., a.s., P. pričom Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením spisová značka zo dňa 09.11.2010 konanie

zastavil, keďţe v konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky.

Na podklade uvedených skutočností potom senát odvolacieho súdu v tejto veci

konštatuje, ţe Národná banka Slovenska deklarovala, ţe spoločnosť A., a.s., v čase od

januára 2008 do júna 2009 vykonávala na území Slovenskej republiky obchodovanie s

devízovými hodnotami bez devízovej licencie. Pre posúdenie tejto veci je podľa názoru

193

senátu bez právneho významu skutočnosť, že za uvedenú činnosť A., a.s., nebola

sankcionovaná, keďţe ako vyplýva z druhostupňového rozhodnutia Národnej banky uplynula

prekluzívna lehota na uloţenie pokuty.

V tejto veci je pre jej právne posúdenie rozhodujúca otázka, či ide o právne významnú

skutočnosť, ak podnikateľ – súťažiteľ dotknutý kartelovou dohodou iných podnikateľov pôsobí

na relevantnom trhu v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď vykonáva

činnosť, na ktorú nemá príslušné oprávnenie – t.j. v tomto prípade vydanú potrebnú devízovú

licenciu.

Na strane jednej aj osoby, ktoré majú zakázané podnikať alebo ktoré nemajú

oprávnenie na podnikanie (napríklad nemajú potrebnú licenciu Národnej banky Slovenska),

je v súlade s citovaným ustanovením potrebné považovať

za podnikateľov (súťažiteľov) pre účely hospodárskej súťaže (na rozdiel od užšej definície

pojmu podnikateľ, ktorú používa ), keďže sa môžu dopustiť činnosti, ktorá

obmedzuje hospodársku súťaž, a môžu byť podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže

sankcionované. Na strane druhej iní podnikatelia môžu konať tak, že porušia pravidlá

hospodárskej súťaže i vo vzťahu k takýmto subjektom, keďže zákon o hospodárskej súťaži

výslovne rozširuje okruh osôb, ktoré sú resp. môžu byť účastníkmi hospodárskej súťaže.

Okruh osôb tvoria i subjekty – osoby s právnou subjektivitou, ktoré nie sú podnikateľmi,

ktorých definuje ako podnikateľov , za predpokladu, ak ide o ich činnosti

a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou.

Naopak podľa ţalobcu sa spoločnosť A., a.s., nemohla objektívne zúčastňovať súťaţe

na slovenskom devízovom trhu, ak podnikala v Slovenskej republike v rozpore s právnym

poriadkom, keďţe nemala príslušné povolenie NBS podľa devízového zákona. Preto, ak

neboli v tomto prípade splnené podmienky hospodárskej súťaţe, nemôţe sa podľa ţalobcu

hovoriť ani o jej obmedzovaní a sankcionovať akékoľvek konanie, ktoré v konečnom

dôsledku spôsobilo vylúčenie nelegálne pôsobiaceho podnikateľa z účasti na trhu. Takýto

účastník súťaţe nemôţe byť z objektívnych hľadísk podľa ţalobcu konkurentom tých

subjektov, ktoré vykonávajú rovnaké alebo obdobné činnosti, teda ani konkurentom

účastníkov konania.

S poukazom na uvedené sa rozhodol senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor Európskej Únie.

VII.

Na základe zisteného stavu veci (pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia § 250i ods. 1

) pristúpil senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k poloţeniu prejudiciálnych

otázok Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len SD EÚ) podľa § 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie (ďalej len ZFEÚ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. značka zo dňa

10.01.2012 prerušil konanie aţ do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o predbeţnej

otázke ( v spojení s veta prvá Vykonateľnosť

napadnutého administratívneho rozhodnutia ţalovaného bola v čase rozhodovania najvyššieho

súdu uţ odloţená uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -88 zo dňa

11.02.2010.

Senát konštatoval, ţe najvyšší súd ako súd poslednej inštancie je postavený pred

otázku preskúmania zákonnosti aplikácie bývalého článku 81 odsek 1 písmeno c/ Zmluvy

o zaloţení Európskeho spoločenstva, /teraz článok 101 odsek 1 písmeno c/ ZFEÚ/

v napadnutom rozhodnutí ţalovaného.

Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právnu úpravu pojmu súťaţiteľ –

podnikateľ pre účely práva hospodárskej súťaţe v § 3 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej

súťaţe (bliţšie pozri bod 4.C uznesenia) tak, ţe je to nielen podnikateľ podľa Obchodného

zákonníka resp. podľa osobitného predpisu, ale i fyzická a právnická osoba,...ak ide o ich

činnosť a konanie, ktoré súvisia alebo môţu súvisieť so súťaţou.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zvaţoval v súvislosti s predloţením tejto

veci aj pouţitie existujúcej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, avšak má za to, ţe ani

jedno z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie známe senátu neobsahuje výklad úniového

práva dostačujúci pre posúdenie predmetu sporu. Najvyšší súd Slovenskej republiky

poukázal na obsah jemu známej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie:

213

Na to, aby sa na dohodu vzťahoval zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí

mať dohoda „za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie

hospodárskej súťaţe v rámci vnútorného trhu“. Podľa ustálenej judikatúry od vyhlásenia

rozsudku z 30. júna 1966, LTM (56/65, Zb. s. 337), alternatívna povaha tejto podmienky

vyjadrená spojkou „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ tejto

dohody vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatňuje. V prípade, ţe sa dokáţe

protisúťaţný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej dôsledky pre hospodársku súťaţ

(C-439/09, 13.10.2011, bod 34; T-Mobile Netherlands BV a i., C-8/08, 04.06.2009, body

28 a 30, ako aj výrok 3. rozhodnutia; GlaxoSmithKline Services a i., C-501/06 P, C-513/06 P,

C-515/06 P a C-519/06 P, 06.10.2009, bod 55).

Podľa ustálenej judikatúry je na posúdenie toho, či má dohoda protisúťaţnú povahu,

potrebné sústrediť sa predovšetkým na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnuť,

ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého spadá (GlaxoSmithKline Services a i.,

C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, 06.10.2009, bod 58; C-439/09,

13.10.2011, bod 35; IAZ International Belgium a i., 96/82 aţ 102/82, 104/82, 105/82, 108/82

a 110/82, 08.11.1983, bod 25; Beef Industry Development Society a Barry Brothers,

C-209/07, 20.11.2008, body 16 a 21).

S poukazom na argumentáciu účastníkov konania, ako aj na zistený skutkový stav veci

bolo nevyhnutným predbeţne vyriešiť otázky výkladu úniového práva. Z toho vychádzal

senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri predkladaní prejudiciálnych otázok

Súdnemu dvoru Európskej únie, pretoţe proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je prípustný

opravný prostriedok a uznesením č. k. z 10. januára 2012 rozhodol,

ţe Súdnemu dvoru Európskej únie predloží podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie (ďalej len ZFEÚ) prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

„1. Je možné článok 101 ods. 1 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods.1 Zmluvy o založení

Európskeho spoločenstva) vykladať tak, že je právne významná skutočnosť,

ak súťažiteľ /podnikateľ/ dotknutý kartelovou dohodou iných súťažiteľov

/podnikateľov/, pôsobí na relevantnom trhu v čase uzatvorenia kartelovej dohody

nelegálne?

223

2. Je pre výklad čl. 101 ods. 1 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 1 Zmluvy o založení

Európskeho spoločenstva) právne významná skutočnosť, že v čase uzatvorenia

kartelovej dohody, otázka legality pôsobenia tohto súťažiteľa /podnikateľa/, nebola

príslušnými orgánmi dozoru na území Slovenskej republiky spochybnená?

3. Je možné čl. 101 ods. 1 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 1 Zmluvy o založení

Európskeho spoločenstva) vykladať tak, že pre konštatovanie dohody obmedzujúcej

súťaž je nevyhnuté preukázať osobné konanie štatutárneho zástupcu alebo osobitný

súhlas štatutárneho zástupcu podniku, ktorý je/mal byť účastníkom dohody

obmedzujúcej súťaž s konaním svojho zamestnanca v podobe splnomocnenia, pričom

sa podnik od konania zamestnanca nedištancoval a zároveň došlo aj k implementácii

dohody?

4. Je možné čl. 101 ods. 3 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 3 Zmluvy o založení

Európskeho spoločenstva) vykladať tak, že je uplatniteľný i na zakázanú dohodu podľa

č. 101 ods. 1 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho

spoločenstva), ktorá svojou povahou mala za následok vylúčenie z trhu individuálne

určeného súťažiteľa /podnikateľa/, o ktorom bolo dodatočne zistené, že na trhu

bezhotovostných devízových operácií obchodoval s devízovými hodnotami bez

vnútroštátnym zákonom vyžadovanej devízovej licencie?“

VIII.

Dňa 07. februára 2013 vyhlásil Súdny dvor Európskej Únie (Desiata komora) vo veci

C-68/12 rozsudok v predmetnom prejudiciálnom konaní podľa čl. 267 ZFEÚ, začatom

na návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Súdny dvor Európskej Únie v rozsudku okrem iného uviedol:

16. Treba pripomenúť, ţe podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa všetky dohody medzi

podnikateľmi, rozhodnutia zdruţení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môţu

ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie,

233

obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaţe v rámci vnútorného trhu, zakazujú ako

nezlučiteľné s vnútorným trhom.

18. Cieľom článku 101 ZFEÚ je nielen ochrana záujmov účastníkov hospodárskej

súťaţe alebo spotrebiteľov, ale aj ochrana štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaţe ako takej

(rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. C-501/06 P,

C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 63).

19. V tejto súvislosti z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, ţe cieľ dohody

uzatvorenej medzi dotknutými bankami spočíval osobitne v obmedzení hospodárskej súťaţe,

pričom nikto z nich nespochybňoval legálnosť‘ podnikateľskej činnosti spoločnosti A., a.s.,

pred začatím vyšetrovania v konaní vo veci samej, ktoré bolo vedené proti nim. Preto

namietaná právna situácia spoločnosti A., a.s., nemá vplyv na určenie toho, či podmienky na

vyslovenie porušenia pravidiel hospodárskej súťaţe boli splnené.

20. Okrem toho je úlohou orgánov verejnej moci a nie podnikov alebo zdruţení

súkromných podnikov, aby zabezpečili dodrţiavanie právnych predpisov. Situácia spoločnosti

A., ako ju opísala česká vláda, dostatočne preukazuje, ţe aplikácia právnych predpisov si

môţe vyţadovať komplexné posúdenie, ktoré neprináleţí týmto podnikom alebo zdruţeniam

súkromných podnikov.

25. Treba pripomenúť, ţe predpokladom aplikácie článku 101 ZFEÚ nie je konanie

ani vedomosť spoločníkov alebo hlavných vedúcich pracovníkov dotknutého podniku, ale

konanie osoby, ktorá je oprávnená konať v mene podniku (rozsudok zo 7. júna 1983, Musique

Díffusion francaise a i./Komisia, 100/80 aţ 103/80,Zb. s. 1825, bod 97).

26. Komisia zdôraznila, ţe účasť na karteloch zakázaných ZFEÚ sa často utajuje

a nepodlieha formálnym pravidlám. Je veľmi zriedkavé, aby sa zástupca podniku zúčastnil

na stretnutí s poverením na protiprávne konanie.

27. V prípade, ţe sa preukáţe, ţe podnik sa zúčastnil spolu s konkurenčnými podnikmi

na stretnutiach s protisúťaţnou povahou, v súlade s ustálenou judikatúrou, prináleţí tomuto

podniku, aby predloţil dôkazy o tom, ţe jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala

243

protisúťaţnú povahu, a to takým spôsobom, ţe preukáţe, ţe svojim konkurentom oznámil,

ţe sa týchto stretnutí zúčastnil z iných dôvodov ako oni. Na to, aby sa účasť podniku

na takom stretnutí nemohla povaţovať za konkludentný súhlas s nezákonnou iniciatívou a ani

za súhlas s jej výsledkom, je potrebné, aby sa tento podnik verejne dištancoval od tejto

iniciatívy a to takým spôsobom, ţe ostatní účastníci budú povaţovať jeho účasť na nej

za skončenú alebo sa budú domnievať, ţe ju oznámi správnym orgánom (rozsudok Súdneho

dvora z 3. mája 2012, Comap/Komisia, C-290/11 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 74

a 75 a tam citovaná judikatúra).

30. Keďţe článok 101 ods. 3 ZFEÚ moţno aplikovať len v prípade,

ak sa konštatovalo, ţe bola uzatvorená dohoda, ktorá je zakázaná podľa tohto článku 101,

odpoveď Súdneho dvora je zaloţená na predpoklade, ţe táto skutočnosť sa konštatovala.

31. Ako to uviedla Komisia, na uplatnenie výnimky uvedenej v článku 101 ods. 3

ZFEÚ je potrebné, aby boli splnené štyri kumulatívne podmienky stanovené v tomto

ustanovení. Dohody musia, po prvé, prispievať k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru

alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, po druhé, umoţniť spotrebiteľom

primeraný podiel na z toho vyplývajúcich výhodách, po tretie, nesmú ukladať príslušným

podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, a po štvrté,

nesmú umoţniť týmto podnikateľom vylúčiť hospodársku súťaţ vo vzťahu k podstatnej časti

daných výrobkov alebo sluţieb.

32. Osoba, ktorá sa domáha uplatnenia tohto ustanovenia, musí na základe

presvedčivých tvrdení a dôkazov preukázať, ţe boli splnené podmienky potrebné na udelenie

výnimky (rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., uţ citovaný, bod 82).

33. Ţalobca v písomných pripomienkach uvádza, ţe skutočnosť, ţe cieľom

protisúťaţnej dohody bolo zabrániť inému súťaţiteľovi v nelegálnom pôsobení na trhu, lebo

nemal poţadované povolenie, by mala byť dôvodom na uplatnenie výnimky podľa článku 101

ods. 3 ZFEÚ, lebo taká dohoda podľa nej chráni zdravé súťaţné prostredie a jej cieľom

v širšom zmysle je prispieť k podpore hospodárskeho pokroku podľa tohto ustanovenia.

34. Treba konštatovať, ţe S. S. uvádza len jednu zo štyroch kumulatívnych podmienok

uvedených v článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

35. Hoci by aj bola táto podmienka splnená, nezdá sa, ţe by predmetný kartel vo veci

samej spĺňal tri ostatné poţadované podmienky a osobitne tretiu z nich, podľa ktorej dohoda

nesmie ukladať príslušným podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné

na dosiahnutie cieľov uvedených v prvej podmienke stanovenej v článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

Aj keby dôvod uvádzaný účastníkmi tohto kartelu spočíval v donútení spoločnosti A., a.s.,

dodrţiavať slovenské predpisy, títo účastníci mali napriek tomu podať v tejto súvislosti

podnet na príslušný orgán, ako je uvedené v bode 20 tohto rozsudku, a nemali sami vylúčiť

tento konkurenčný podnik z trhu.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

1. Článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že podnik dotknutý

kartelovou dohodou, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, údajne pôsobí

na relevantnom trhu v čase uzatvorenia tejto kartelovej dohody nelegálne, nemá vplyv

na otázku, či tento kartel predstavuje porušenie tohto ustanovenia.

2. Článok 101 ods. 1 ZFEU sa má vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie dohody

obmedzujúcej súťaž nie je nevyhnuté preukázať osobné konanie štatutárneho zástupcu

podniku alebo osobitný súhlas tohto zástupcu v podobe splnomocnenia s konaním svojho

zamestnanca, ktorý sa zúčastnil na protisúťažnom stretnutí.

3. Článok 101 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že tento článok sa môže

na zakázanú dohodu podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ uplatniť len vtedy, ak podnik

odvolávajúci sa na toto ustanovenie preukáže, že v ňom stanovené štyri kumulatívne

podmienky sú splnené.

IX.

zaručuje kaţdému právo na súdnu a inú právnu ochranu

na nestrannom a nezávislom súde alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia

vyplýva, ţe podmienky a podrobnosti o súdnej

a inej právnej ochrane ustanoví zákon, ktorým je v znení

neskorších predpisov a ktorý v piatej časti upravuje správne súdnictvo. Všeobecná právomoc

263

správneho súdnictva vyplýva z , podľa ktorého

súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej

správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení

uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť, keďže správne súdnictvo

je ovládané tzv. koncentračnou zásadou, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť,

avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty

uţ nie je moţné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti ţalobou

napadnutému rozhodnutiu ani na pojednávaní. To znamená, ţe k ţalobným dôvodom

uplatneným po uplynutí lehoty na podanie ţaloby súd v rámci správneho súdnictva uţ nemôţe

prihliadnuť.

Odvolací súd aplikujúc výklad úniového práva na základe rozsudku Súdneho dvora

Európskej únie Desiatej komory zo dňa 07. februára 2013 sp. zn. C-68/12 konštatuje,

že skutočnosť, či spoločnosť A., a.s., pôsobila v Slovenskej republike v súlade s právnymi

predpismi alebo nie, nemá vplyv na hodnotenie konania účastníkov ako účastníkov

zakázanej dohody. Uzavretie dohody obmedzujúcej súťaž je zakázané v každom prípade.

... obchodné tajomstvo ...

Ţalobca podľa tvrdení uvedených v ţalobe podal oznámenie týkajúcej sa A., a.s.,

Národnej banke Slovenska dňa 29.04.2008 a oznámenie o trestnej činnosti dňa 16.05.2008.

Z tohto dôvodu súd obranu ţalobcu spočívajúcu v tvrdení, ţe pokiaľ spoločnosť A.,

a.s., P. podnikala na území Slovenskej republiky v rozpore s právnymi predpismi, pretože

nemala povolenie Národnej banky Slovenska, sa nemohla zúčastňovať hospodárskej súťaže

na slovenskom devízovom trhu a následne zo strany žalobcu a ďalších podnikateľov, nemohlo

dôjsť k jej obmedzovaniu, vyhodnotil aj vzhľadom na citované ustanovenie § 3 ods. 2 zákona

č. a závery rozsudku SD EÚ C-68/12 ako irelevantnú. Súd poukazuje pri tom

najmä na záver rozsudku SD EÚ obsiahnutý v odpovedi na prejudiciálnu otázku č. 1

skutočnosť, že podnik dotknutý kartelovou dohodou, ktorej cieľom je obmedziť

hospodársku súťaž, údajne pôsobí na relevantnom trhu v čase uzatvorenia tejto kartelovej

dohody nelegálne, nemá vplyv na otázku, či tento kartel predstavuje porušenie článku 101

ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva).

Účastníkom dohody nič nebránilo zvoliť iné nástroje, ktorými mohli zabrániť činnosti

spoločnosti A., a.s.,. Spáchanie správneho deliktu (uzavretie dohody obmedzujúcej súťaţ)

nemôţe byť dodatočne ospravedlnené snahou zabrániť moţnej protiprávnej činnosti.

Svojpomoc ako ochrana vlastných práv nie je v právnom štáte prípustná. Ţalobca sa

prostredníctvom zakázanej dohody snaţil umelo získať prospech v podobe získavania

zákazníkov spoločnosti A., a.s., ktoré by bez zakázanej dohody nedosiahol.

Z uvedeného vyplýva, ţe úlohou odvolacieho súdu je v ďalšom posúdiť, či ţalovaný

v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom definoval relevantný trh, a či z právneho

i skutkového hľadiska postačujúcim spôsobom preukázal, ţe ţalobca sa zúčastnil na karteli

spôsobom opísaným v napadnutom rozhodnutí a to počas obdobia trvania kartelu tak, ako

to stanovil ţalovaný v druhostupňovom rozhodnutí.

Podľa relevantný trh je priestorový a časový súbeh

ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska

uţívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.

Podľa tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo

vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu uţívateľov.

Podľa vzájomne zastupiteľné tovary sú tovary,

ktoré sú zastupiteľné najmä z hľadiska ich fyzikálnych a technických charakteristík, ceny

a účelu pouţitia.

Podľa priestorový relevantný trh je vymedzený

územím, na ktorom sú súťaţné podmienky také homogénne, ţe toto územie môţe byť

odčlenené od ostatných území s odlišnými súťaţnými podmienkami.

V tomto prípade bol ako relevantný trh vyšpecifikovaný v správnom konaní trh sluţieb

bezhotovostných devízových operácií poskytovaných spotrebiteľom na území Slovenskej

republiky. Poskytovanie sluţieb bezhotovostných devízových operácií na území Slovenskej

republiky je regulované a vykonáva sa prostredníctvom subjektov, ktorým bolo zo strany

NBS na takúto činnosť udelené povolenie, tzv. devízová licencia v zmysle § 6 zákona

č. devízového zákona. Činnosť, ktorú A., a.s., na území Slovenskej republiky

vykonávala pozostávala z obchodov s devízovými hodnotami, z poskytovania devízových

peňaţných sluţieb, ktorých predmetom bol bezhotovostný nákup alebo predaj cudzej meny za

určité mnoţstvo peňaţných prostriedkov v slovenských korunách, od 01.09.2009 v eurách,

alebo v cudzej mene za spotový kurz, čo moţno povaţovať za devízové obchody v zmysle § 2

devízového zákona.

Definícia trhu je nutná, len ak bez nej nemoţno stanoviť cieľ alebo efekt obmedzenia

súťaţe, resp. v prípade paralelnej aplikácie čl. 81 ZES (čl. 101 ZFEÚ) aj zistiť splnenie

kritérií vplyvu na obchod medzi členskými štátmi. Ide o prípady, kde je nevyhnutné skúmanie

postavenia dotknutých podnikateľov na trhu, napr. z pohľadu moţného uplatnenia pravidla

de minimis, moţnosť posúdenia danej dohody podľa § 6 ods. 3 zákona alebo podľa nariadení

o blokových výnimkách. V tejto veci ţalovaný stanovil, ţe posudzovaná dohoda môţe

ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

Tzv. ťaţké kartely (čo je i prípad posudzovanej dohody) nespadajú pod pravidlo

de minimis a tieţ ich súťaţné orgány neakceptujú (resp. len celkom výnimočne) ako spôsobilé

na splnenie podmienok podľa § 6 ods. 3 zákona, resp. podľa čl. 81 ods. 3 ZES). Takéto

dohody sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa, ktorý v sebe obsahuje minimálne

potenciál negatívneho dopadu na súťaž, pričom preukazovať skutočné konkrétne dopady

na určitý trh nie je pre konštatovanie zákazu nutné. Takáto prax bola potvrdená

rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave napr. vo veci sp. značka , ako

aj v rozhodnutí Všeobecného súdu EÚ vo veci T-25/95.

293

V prípade, ak ide o horizontálne ťaţké kartely, za ktoré moţno povaţovať

predovšetkým cenové dohody, dohody o obmedzení odbytu, dohody o rozdelení trhu, atď.

vrátane posudzovanej dohody, nie je pre posúdenie zákonnosti konania nevyhnutná

a potrebná definícia relevantného trhu. Definícia trhu je nevyhnutná, len ak je bez nej

nemoţné stanoviť cieľ alebo efekt obmedzenia súťaţe a pri aplikácii čl. 81 ZES aj zistiť

splnenie kritéria vplyvu na obchod medzi členskými štátmi. V tomto prípade bol

na posudzovanú dohodu aplikovaný čl. 81 ods. 1 písm. c/ Zmluvy o zaloţení Európskeho

spoločenstva. Správnosť tejto aplikácie osvedčil i Súdny dvor Európskej Únie prijatím návrhu

Najvyššieho súdu SR na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci, ktorá mu prináleţí

v súlade s čl. 267 ZF EÚ t.j. poskytnúť odpovede na výklad úniového práva nevyhnutný

na aplikáciu v danej veci.

Súd sa stotoţnil s definíciou relevantného trhu tak, ako je uvedená v rozhodnutí

ţalovaného. Definovanie trhu nezávisí od preferencií jedného zo subjektov, ktorí na trhu

pôsobia, ale je dané zastupiteľnosťou z pohľadu uţívateľov. Argumentácia ţalobcu v tomto

prípade neobstojí a nie je natoľko právne presvedčivá, aby jej súd mohol priznať právnu

relevanciu, keďţe tovarový trh aj priestorový trh boli definované dostatočne presne. V tomto

prípade bol definovaný relevantný tovarový trh ako trh sluţieb bezhotovostných devízových

operácií (operácií, pri ktorých dochádza ku konverzii meny) poskytovaných spotrebiteľom

bez ohľadu na objem devízovej transakcie.

Súd prihliadol i na judikatúru súdov o spôsobe definovania trhu v prípadoch tzv.

ťaţkých kartelov. Pri aplikácii súťaţného práva je prípustná definícia, podľa ktorej

sa relevantným trhom rozumie priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu po takom tovare,

či uţ vo forme výrobkov alebo sluţieb, ktorý je z hľadiska uspokojovania potrieb

spotrebiteľov týchto výrobkov alebo sluţieb zhodné alebo zastupiteľné. Ţalobca poskytuje

podľa jeho vyjadrení bezhotovostné devízové operácie pre všetkých klientov, pričom rozdiel

môţe byť len vo výške výmenného kurzu. Banky postupujú inak ako podľa kurzového lístka,

len v prípade transakcií nad určitý objem finančných prostriedkov, keď si so zákazníkmi

dohodujú individuálny kurz. Takisto nebankové spoločnosti, poskytujúce bezhotovostné

devízové operácie, nelimitujú ich poskytovanie len určitým kategóriám zákazníkov.

Skutočnosť, ţe A., a.s., uviedla, ţe za svoju cieľovú skupinu povaţuje malých a stredných

podnikateľov, resp. preferuje malých a stredných podnikateľov, neznamená, ţe definícia trhu

303

by mala byť iná. Sluţby A., a.s., mohol vyuţiť ktokoľvek, kto mal o jej sluţby záujem aj tzv.

veľké spoločnosti.

Priestorový relevantný trh vymedzuje územie, na ktorom sú súťaţné podmienky také

homogénne, ţe toto územie môţe byť odčlenené od území s odlišnými súťaţnými

podmienkami. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, ţe priestorový relevantný trh bol

v tejto veci vymedzený územím Slovenskej republiky.

Pokiaľ ţalobca namietal nedostatočne vymedzenie skutku vo výroku napadnutého

rozhodnutia z hľadiska miesta protiprávneho konania, dospel súd k záveru, ţe uvedené bolo

vymedzené dostatočne a to jednak na začiatku miestom stretnutia podnikateľov v Bratislave

a počas trvania dohody uţ vyššie uvedeným vymedzením priestorového relevantného trhu.

Teritoriálne vymedzenie konania nie je všeobecne v judikatúre najvyššieho súdu vyţadované

ako nevyhnutná súčasť rozhodnutia správneho orgánu o uloţení sankcie.

Na podklade uvedeného senát najvyššieho súdu konštatuje, ţe ţalobca dôkazné

bremeno na vyvrátenie domnienky o nesprávnom určení relevantného trhu neuniesol, keďţe

limitom súdneho prieskumu je zákonnosť a z tohto dôvodu potom moţno dospieť k jedinému

záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.

Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Správna úvaha

predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma

formulovať svoje závery autonómne. Práve tolerančno – úvahové pásmo obmedzuje súd pri

súdnom prieskume. Na vstup do tohto pásma by mal žalobca jednoznačne vyvrátiť právne

východiská žalovaného správneho orgánu, pretože pre zrušenie rozhodnutia žalovaného

nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závažných argumentov (bližšie pozri rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka ).

Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno rovnako vyvodiť,

ţe rozhodovanie o určitých otázkach je predmetom správneho uváţenia a preto súdu

neprislúcha, aby nad rámec vlastných právomocí vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie

správneho orgánu, pretoţe by neoprávnene vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá

mu neprináleţí. Všeobecné súdy musia preskúmať správne uváženie z pohľadu,

či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Ak zistia, že je v súlade

s pravidlami logického uvažovania, ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym

procesným postupom, potom súdy nemôžu z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo

aj opačné závery, lebo by tým zasiahli do správneho uváženia príslušného správneho

orgánu.

... obchodné tajomstvo ...

Za súladnú s právnym poriadkom nemoţno podľa senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky povaţovať takú obranu žalobcu proti neprimeraným rizikám na trhu, ktorá

spočívala i v snahe vyhnúť sa obchodovaniu so spoločnosťou A., a.s., a to uzavretím

zakázanej dohody o spoločnom postupe voči tejto spoločnosti. Uvedenú skutočnosť nemoţno

podľa súdu ani kvalifikovať ako poľahčujúcu okolnosť pri stanovení výšky pokuty v tejto

veci.

Odvolací súd prihliadol i na skutočnosť, ţe ţalobca nepreukázal, ţe počas sporného

obdobia otvorene prejavil svoj záujem nezúčastniť sa na karteli resp. v ňom nepokračovať

/napr. výzvou na znovuotvorenie účtov pre spoločnosť A., a.s./. V tejto súvislosti upozorňuje

senát najvyššieho súdu, ţe článok 81 ods. 1 Zmluvy /teraz čl. 101 ods. 1 ZFEÚ/ sa uplatní

vtedy, keď existuje zhoda vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma nie je podstatná, pokiaľ je

verným vyjadrením tejto vôle /pozri aj rozsudok Súdu prvého stupňa – teraz Všeobecný súd

EÚ, z 26. októbra 2000, Bayer /Komisia, T-41/96, Zb. s. 11-3383, body 66 aţ 69). Preto

v prípade nedostatku dôkazov spôsobilých priamo preukázať dĺţku trvania porušenia je

ţalovaný povinný predloţiť aspoň dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne

blízkymi z hľadiska času tak, aby bolo moţné dôvodne pripustiť, ţe toto porušenie trvalo

nepretrţite medzi dvoma stanovenými dátumami. Aj keď obdobie medzi dvoma prejavmi

určitého protisúťaţného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie nepretrţitej

povahy porušenia, nič to nemení na tom, ţe otázku je potrebné preskúmať v kontexte

fungovania daného kartelu.

... obchodné tajomstvo ...

S poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného

je preskúmateľné, obsahuje dostatok dôvodov preukazujúcich jeho zákonnosť, keďţe bol

323

dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho vyvodený správny právny záver. Nebolo preto

zistené porušenie zákona v postupe a v rozhodovaní ţalovaného.

Podľa zákona č za porušenie ustanovení , ods.

6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloţí úrad podnikateľovi pokutu do 10% obratu podľa

§ 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý

za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal

ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.

Podľa (v znení rozhodujúcom pre posúdenie

veci) úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závaţnosť a dĺţku trvania porušovania ustanovení

tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu (5b - čl. 81 a 82 Zmluvy o zaloţení

Európskeho spoločenstva) alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku

uloţeného rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závaţnosti porušovania berie do úvahy

jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem

týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované

porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom,

postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového

prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaţ v praxi.

Ţalovaný pri určovaní výšky pokuty pristúpil ku kaţdému účastníkovi dohody

individuálne, skúmal všetky okolnosti spáchaného správneho deliktu, svoje závery uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vysporiadal sa aj s výškou pokuty uloţenej ţalobcovi. Úrad pri určení výšky pokuty postupoval podľa ustanovení , ale aj v súlade s Metodickým pokynom úradu o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneuţívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaţ, zverejneným na webovej stránke úradu. Podľa metodického pokynu úrad vychádza na účely výpočtu pokuty z relevantného obratu podnikateľa, určením základnej sumy pokuty ako percenta na základe závaţnosti a vynásobením tejto sumy počtom rokov porušovania. Následne pri výpočte dochádza k číselnému zohľadneniu priťaţujúcich a poľahčujúcich okolností (ak v posudzovanom prípade nastali) v zmysle ust. zákona o ochrane hospodárskej súťaţe. Napokon úrad zohľadni, či takto vyčíslená pokuta nepresahuje 10% z celkového relevantného obratu podnikateľa.

Konečná pokuta uloţená ţalobcovi je vo výške 0,9% z jeho celkového obratu

a minimálne percento z jeho čistého zisku. Zároveň uloţená sankcia bola vo výške zodpovedajúcej zákonnému rozpätiu stanovenému pre relevantný obrat sluţieb.

333

Podľa , jej zákonov a medzinárodných dohôd patrí

ochrana fyzickým osobám a právnickým osobám, ak konajú v súlade so zákonom.

Ak účastník protiprávnym spôsobom vytvoril faktický stav odporujúci zákonu a to konaním

so znakmi svojvôle, je z ústavného hľadiska vylúčené, aby takto protizákonne vytvorenému

stavu bola poskytnutá ústavná či zákonná ochrana.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil námietky

ţalovaného uvedené v podanom odvolaní ako dôvodné a také, ktoré mohli ovplyvniť

posúdenie danej veci, preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe ţalobu ako

nedôvodnú zamietol ( ).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení

s ustanovením a v spojení s veta prvá tak, ţe ţalobcovi, ktorý

v konaní nemal úspech, nepriznal právo na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. mája 2013

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková