Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)267/387982.b70d43.pdf
PDF · 327.8 KB
No categories available
3Sžh/4/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Sžh/4/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu
v právnej veci ţalobcu: S. S., a.s., T. B, IČO: X., právne zastúpeného: A. spol. s r.o., so
sídlom N. B, proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 2009/KH/R/2/054
zo dňa 19. novembra 2009, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 1S 18/2010-202 zo dňa 23. septembra 2010 v spojení s opravným uznesením
č. k. 1S 18/2010-217 zo dňa 23. septembra 2010, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 18/2010-202 zo dňa 23. septembra 2010 v spojení s opravným uznesením
č. k. 1S 18/2010-217 zo dňa 23. septembra 2010 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a.
Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
23 Sţh/4/2010
O d ô v o d n e n i e
I.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením,
rozhodnutie ţalovaného - Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky
č. 2008/KH/R/2/054 zo dňa 19.11.2009, ako aj prvostupňové rozhodnutie Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky, odboru dohôd obmedzujúcich súťaţ č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa
09.06.2009 v častiach týkajúcich sa ţalobcu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil, vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie
a zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 601,15 €.
Uvedeným rozhodnutím zo dňa 19.11.2009 Rada Protimonopolného úradu Slovenskej
republiky ako odvolací orgán po podaní rozkladu zmenila rozhodnutie prvostupňového
orgánu zo dňa 09.06.2006 tak, ţe konanie podnikateľov S. S., a.s., (ţalobcu), Č. ., a.s., (ďalej
aj „Č., a.s.,) a V. ., a.s., (ďalej aj V., a.s.,) spočívajúce v uskutočnení stretnutia týchto
podnikateľov v Bratislave dňa 10. mája 2007 a ich následnej e-mailovej komunikácii, ktorých
obsahom bola dohoda o vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o beţných účtoch
spoločnosti A., a.s., je v čase od 10.05.2007 do 09.06.2009 na trhu poskytovania sluţieb
bezhotovostných devízových operácii poskytovaných spotrebiteľom bez ohľadu na objem
devízovej transakcie na území Slovenskej republiky
a/ dohodou, ktorá môţe ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktorej cieľom
je obmedzenie hospodárskej súťaţe v rámci spoločného trhu podľa článku 81 ods. 1 písm. c/
Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva, ktorá je zakázaná a zároveň
b/ dohodou obmedzujúcou súťaţ podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/
a § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov, ktorá je zakázaná. Súčasne v bode II. rozhodnutia uloţil ţalobcovi pokutu
vo výške 3.197.912 € s tým, ţe ţalobca je povinný uvedenú sumu uhradiť do 60 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu vydaného podľa ustanovení zákona
č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ochrane hospodárskej súťaţe“), ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutia obsahujú viaceré
procesnoprávne aj hmotnoprávne pochybenia, boli vydané na základe zistenia skutkového
stavu, ktorý je nedostačujúci na posúdenie veci, a preto ich podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/
O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
K procesným pochybeniam uviedol, ţe na konanie podľa zákona o ochrane
hospodárskej súťaţe sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). V danom prípade
zistil porušenie ustanovení § 3, § 23, § 32, § 33 a § 47 tohto zákona, ktoré videl v tom,
ţe ţalovaný neumoţnil ţalobcovi napriek jeho ţiadosti oboznámiť sa s úplným
administratívnym spisom, konkrétne rozhodnutím Národnej banky Slovenska, nerešpektoval
ustanovenia § 47 ods. 2, 3 správneho poriadku, keďţe v rozhodnutiach absentuje presná
špecifikácia miesta uzavretia údajnej dohody, spôsob jej realizácie, ako aj doba jej trvania.
Ďalším procesným pochybením je skutočnosť, ţe Úrad pred vydaním rozhodnutí síce
písomne vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, avšak doručené
návrhy na doplnenie dokazovania uţ ďalej nerealizoval.
Za hmotnoprávne pochybenie povaţoval to, ţe ţalovaný napriek námietke ţalobcu
nevenoval dostatočnú pozornosť vymedzeniu podstatných pojmov a to „súťaţiteľ“
a „relevantný trh“. Úrad bez dostatočného odôvodnenia postavil spoločnosť A., a.s., do
polohy súťaţiteľa bez toho, aby sa zaoberal námietkou, či takýto subjekt mohol byť
na relevantnom trhu súťaţiteľom a či jeho nelegálne podnikanie mohlo poţívať právnu
ochranu, a keď tak prečo, keďţe išlo o spoločnosť, ktorá na území Slovenskej republiky
vyvíjala podnikateľskú činnosť bez príslušného povolenia Národnej banky Slovenska.
Nezaoberal sa teda tým, na akom princípe fungovala spoločnosť A., a.s., či ju bolo moţné
povaţovať za účastníka hospodárskej súťaţe a za konkurenta ţalobcu. Keďţe
z administratívneho spisu vyplynulo, ţe neposkytovala sluţby na takej úrovni ako banky a
fungovala na odlišnom princípe, bola ich zákazníkom a nie konkurentom. Produkty
spoločnosti boli určené vo svojej podstate predovšetkým malým a stredným podnikateľom,
43 Sţh/4/2010
a v tejto súvislosti relevantný trh nemoţno preto určiť bez ohľadu na objem devízovej
transakcie, pretoţe pri určitom objeme devízovej transakcie nastáva hranica, od ktorej
spotrebitelia preferujú banky pred A., a.s.,. Nemoţno súhlasiť ani s názorom ţalovaného, ţe
úlohou správneho konania nebolo posudzovať činnosť A., a.s., ale činnosť bánk. Pri určovaní
súdom vytýkaného nedostatku „relevantného trhu“ a „súťaţiteľa“ sa mal ţalovaný touto
otázkou zaoberať ako otázkou prejudiciálnou.
Za podstatný nedostatok krajský súd povaţoval posúdenie otázky uzatvorenia, resp.
vzniku tzv. dohody, ku ktorej malo dôjsť dňa 10.05.2007, keďţe sa ţalovaný dostatočne
nezaoberal tým, ţe ţalobca individuálne vypovedal zmluvu o beţných účtoch A., a.s., ako
subjektu, ktorý dlhodobo monitoroval ako nebankový rizikový subjekt. Nevyhnutnou
podmienkou kartelovej dohody je v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane hospodárskej
súťaţe zhodný prejav jej účastníkov, pričom vôľa sa musí týkať obmedzovania hospodárskej
súťaţe. Aj vyriešenie otázok týkajúcich sa trvania údajnej dohody je nedostatkom
rozhodnutia. V rozhodnutí Rady úradu je určenie doby trvania od 10.05.2007 do 09.06.2007.
Na podporu tohto stanoviska uvádza, ţe A., a.s., sa bezúspešne pokúšala o znovuotvorenie
účtov, čo však v správnom konaní nebolo nijako preukázané. Rovnako nebolo preukázané, ţe
táto spoločnosť sa reálne uchádzala aj o znovuotvorenie účtov u ţalobcu. Dohodu za
preukázanú povaţoval Úrad len na základe stretnutia dňa 10.05.2007 a z e-mailovej
komunikácie medzi účastníkmi správneho konania. Z externej komunikácie, ktorú úrad
predloţil ako dôkaz nijako nevyplýva vyjadrenie ţalobcu, ţe A., a.s., nebudú otvorené
v budúcnosti beţné účty.
Krajský súd sa nestotoţnil ani s formalistickým prístupom úradu, ktorý akékoľvek
konania znamenajúce obmedzenie slobodného postupu niektorého subjektu stotoţňuje
s obmedzením hospodárskej súťaţe bez toho, aby skúmal konkrétne trhové výsledky takého
konania z hľadiska konkrétnych ekonomických a právnych hľadísk, a poukázal
na to, ţe je potrebné dôsledne rozlišovať medzi obmedzením „voľnosti konania“
a obmedzením, resp. „narušením hospodárskej súťaţe“. Tieţ nie je preukázané,
ţe obmedzenie A., a.s., ktorá sa podľa rozhodnutia NBS dopúšťala neoprávneného
obchodovania s devízovými hodnotami malo signalizovať, ţe by potencionálni alebo skutoční
konkurenti mali obavu z ich zotrvania na uvedenom relevantnom trhu.
53 Sţh/4/2010
... obchodné tajomstvo ...
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p., zásadou
úspechu.
II.
... obchodné tajomstvo ...
K hmotnoprávnym pochybeniam uviedol, ţe súd mu vytýka nedostatočnú pozornosť
vymedzeniu pojmov súťaţiteľ a relevantný trh. V danej veci však súd niektorými
vyjadreniami prekročil právomoci dané mu v rámci správneho súdnictva, lebo v prípade
definície relevantného trhu ide o výslovne vecnú problematiku, a jediný orgán s právomocou
definovať relevantný trh na účely zákona o ochrane hospodárskej súťaţe je úrad. K tomu
poukázal na doposiaľ neprekonanú judikatúru NS SR vo veci 5 Sţ/73/02 a R 34/2001.
... obchodné tajomstvo ...
K nepreukázaniu zhodnej vôle účastníkov dohody uviedol, ţe v danom prípade bola
zakázaná dohoda preukázaná počiatočným stretnutím dňa 10.05.2007, e-mailovou
komunikáciou medzi účastníkmi navzájom, ako aj v rámci spoločností jednotlivých
spoločníkov, získaná počas inšpekcií v podnikateľských priestoroch ţalobcu, V., a.s., a Č.,
a.s., a tým, ţe účastníci sa dohodnutým spôsobom správali. Zakázané kartelové dohody
v súčasnosti nemoţno nájsť v podobe listinného dôkazu, ale na ich preukazovanie je
postačujúce, ak úrad disponuje uceleným súborom dôkazov, z ktorého nepochybne účasť
podnikateľa na porušení v celom jeho rozsahu moţno vyvodiť. Nie je zrejmé, ako súd dospel
k záveru, ţe ţalobca vypovedal zmluvy individuálne, nakoľko v administratívnom spise
úradu, ktorý mal súd k dispozícii, sú dôkazy, ktoré svedčia o opaku. Taktieţ ţalobca
nepredloţil ţiaden dôkaz, ktorým by tieto dôkazy vyvrátil, ani súd v tomto smere nevykonal
ţiadne dokazovanie.
Pokiaľ ide o vymedzenie dĺţky trvania dohody ţalovaný uvádza, ţe začiatok dohody
obmedzujúcej súťaţ stanovil dňom 10.05.2007, kedy sa uskutočnilo stretnutie zástupcov
bánk. Dohoda len o vypovedaní účtov by nemala potrebný efekt, keďţe cieľom dohody bolo
vylúčenie konkurenta a získanie jeho klientov, resp. udrţanie si existujúcich. Predmetom
dohody bola nielen výpoveď zmlúv, ale aj záväzok ich nevedenia v budúcnosti a to v záujme
získania klientov vylúčeného konkurenta. V prípadoch, keď sa účastníci protiprávne dohodnú
a nastolia určitý protiprávny stav a tento je udrţovaný ich nekonaním, je pre potvrdenie
skončenia účasti podnikateľa na dohode nevyhnutné, aby bolo preukázané, ţe tento
podnikateľ urobil určitý úkon voči ostatným účastníkom konania, z ktorého je zrejmé,
ţe nechce byť dohodou viazaný.
Zákon o ochrane hospodárskej súťaţe sa vzťahuje na všetky činnosti a konania
podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môţu obmedzovať súťaţ, okrem prípadov uvedených
v § 2 zákona. Za obmedzujúce a teda zakázané sa povaţujú dohody, ktoré majú za cieľ, alebo
môţu mať za následok obmedzovanie súťaţe.
... obchodné tajomstvo ...
K výške uloţenej pokuty ţalovaný uviedol, ţe postupoval pri jej určení nielen podľa
ustanovení zákona, ale aj v súlade s Metodickým pokynom úradu o postupe pri určovaní
pokút v prípadoch zneuţívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaţ.
Konečná pokuta uloţená ţalobcovi tak predstavovala 0,9% z jeho celkového obratu
a minimálne percento z jeho čistého zisku.
Záverom odvolania uviedol, ţe ţalobcovi bolo v konaní preukázané porušenie zákona,
skutkový stav bol dostatočne zistený, a rozhodnutie Rady úradu a správneho orgánu prvého
stupňa sú zrozumiteľné a preskúmateľné.
III.
Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť
a priznať náhradu trov konania. K namietanému procesnému pochybeniu (nespojenie vecí)
uviedol, ţe ide o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania a odvolanie proti
uzneseniu o nevyhovení návrhu nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).
Podľa ţalobcu súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru o porušení § 47 ods. 2, 3
správneho poriadku pre nedostatočnú špecifikáciu a konkretizáciu skutku, ktorým malo dôjsť
k obmedzeniu hospodárskej súťaţe. Čo sa týka skutkového stavu, v rozhodnutiach je síce
uvedené mesto (Bratislava), kde sa uskutočnilo stretnutie 10.07.2007, ale absentuje presné
miesto tohto stretnutia, na ktorom mala byť uzavretá dohoda. V rozhodnutiach chýba tieţ
presný spôsob realizácie dohody v čase od 10.05.2007 do 09.06.2009, t.j. najmä kedy
a na akom mieste účastníci dohody vypovedali zmluvy o beţných účtoch A., a.s., s ich
presným označením a rovnako v čom spočíva „neuzavretie nových zmlúv“ a podobne.
Odvolateľ napáda aj stanovisko krajského súdu o pochybeniach Rady Protimonopolného
úradu SR, ktorá nerealizovala návrhy na doplnenie dokazovania. V odvolacom správnom
konaní ţalobca navrhol vyţiadať rozhodnutie NBS o uloţení pokuty A., a.s., za porušenie
zákona pri niektorých devízových transakciách alebo informáciu o jeho obsahu. Rada
Protimonopolného úradu SR tento dôkaz zrejme vykonala, lebo túto novú skutočnosť hodnotí
a robí z nej závery, ţalobca sa však nemal moţnosť oboznámiť s citovaným rozhodnutím
a vyjadriť sa k nemu, hoci ţalovaný ho pouţil ako dôkaz pri hodnotení zásadnej a podstatnej
otázky o údajnej zodpovednosti ţalobcu za porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaţe
v otázke legálnosti činnosti A., a.s.,.
K názoru ţalovaného o tom, ţe A., a.s., bola plnohodnotným súťaţiteľom na
relevantnom trhu a konkurentom ţalobcu uviedol, ţe ţalobca nepovaţuje za bezvýznamné
vymedzenie relevantného trhu z hľadiska charakteru klientov A., a.s., a ţalobcu, a táto
definícia je nevyhnutná aj z pohľadu ukladania pokút. Závery ţalovaného v napadnutých
rozhodnutiach, ktoré sa týkajú charakteru klientov vyuţívajúcich jej sluţby a ţalobcu sú len
všeobecné, nekonkrétne a ničím nepodloţené a tieto skutočnosti treba posudzovať z hľadiska
individualizácie konania ţalobcu. Ţalovaný sa nezaoberal ani tvrdením, ţe A., a.s.,
v peňaţnom ústave (S. S., a.s.,) nevykonávala ani jednu obchodnú operáciu s veľkými
podnikmi, a obchodovanie s devízovými prostriedkami realizovala iba s malými a strednými
podnikmi a toto tvrdenie ani nevyvrátil.
Ţalovaný tieţ namietal, ţe otázka legálnosti podnikania A., a.s., v Slovenskej
republike nie je predbeţnou otázkou, a ţe táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie konania
bánk. S týmto názorom ţalobca nesúhlasí, lebo A., a.s., podnikala v Slovenskej republike
v rozpore s právnymi predpismi, pretoţe nemala príslušné povolenie Národnej banky
83 Sţh/4/2010
Slovenska (ďalej len NBS) podľa devízového zákona a preto nemoţno jej aktivity hodnotiť
ako dovolené a chrániť ich. A., a.s., sa preto nemohla objektívne zúčastňovať súťaţe
na slovenskom devízovom trhu. Ak nie sú v tomto prípade splnené podmienky hospodárskej
súťaţe, nemoţno hovoriť ani o jej obmedzovaní a sankcionovať akékoľvek konanie, ktoré
v konečnom dôsledku spôsobilo vylúčenie nelegálneho podnikateľa z účasti na trhu. Takýto
účastník súťaţe nemôţe byť z objektívnych hľadísk konkurentom tých subjektov, ktoré
vykonávajú legálne rovnaké alebo obdobné činnosti, teda ani konkurentom účastníkov
konania. V tejto súvislosti absentuje vyjadrenie ţalovaného, či v prípade nelegálnej činnosti
A., a.s., ide o „hospodársku súťaţ“ a či takýto subjekt je objektívne „konkurentom“.
V rozpore so skutočným stavom je i vyjadrenie ţalovaného, ţe zo ţiadneho z vyjadrení
Národnej banky Slovenska jednoznačne nevyplýva, ţe by spoločnosť A., a.s., pôsobila
nelegálne. Aj keď jej rozhodnutie nerieši predbeţnú otázku (ako správne tvrdí ţalovaný),
ţalovaný bol povinný si tieto skutočnosti zistiť, overiť a preukázať najmä preto, ţe otázka
legálnosti podnikania nie je posudzovaná len Národnou bankou Slovenska, ale aj orgánmi
činnými v trestnom konaní.
... obchodné tajomstvo ...
Ţalovaný v správnom konaní, v konaní pred súdom a aj v odvolaní tvrdí, ţe A., a.s., sa
neúspešne pokúšala o znovuotvorenie účtov aj u ţalobcu, hoci na inom mieste tvrdí, ţe sa to
týka iba V., a.s., a Č., a.s.,. Ţalovaný ničím nepreukázal, ţe A., a.s., sa po 30.09.2007 u
ţalobcu uchádzala o uzavretie nových zmlúv o beţných účtoch a obsah dohody o neotvorení
beţných účtov A., a.s., by mal preukázať nad všetky pochybnosti. Túto svoju povinnosť
ţalovaný nesplnil, keďţe neposkytol hodnoverný dôkaz.
K námietke ţalovaného ohľadne cieľa dohody verzus následku ţalobca zdôraznil,
ţe narušením hospodárskej súťaţe nemoţno rozumieť akékoľvek obmedzenie voľnosti
konania niektorého súťaţiteľa, ale len takú situáciu, keď určitá dohoda, či konanie súťaţiteľov
zniţuje blahobyt spotrebiteľov, t.j. negatívne ovplyvňuje základné parametre hospodárskej
súťaţe. Okrem zisťovania a hodnotenia citeľných (nie zanedbateľných) účinkov protisúťaţnej
dohody na relevantný trh je potrebné tieţ skúmať, či určitá dohoda má aj protisúťaţný účel.
Účel (cieľ) dohody v zmysle článku 81 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva nemoţno
chápať ako subjektívny úmysel strán pri uzatváraní dohody. Ţalovaný aj v odvolaní
93 Sţh/4/2010
zvýrazňuje negatívne dopady vypovedania zmlúv o beţných účtoch spoločnosti A., a.s.,
z hľadiska dostupnosti, časového a finančného hľadiska klientov tejto nebankovej
spoločnosti, ale uţ nevyhodnotil ďalšie faktory, ktoré svedčia najmä o rizikovosti činnosti
tejto spoločnosti pri poskytovaní sluţieb platobného styku a z toho vyplývajúce moţnosti
prípadných škôd pre jej klientov. V záujme „obhájenia“ svojich rozhodnutí ţalovaný hľadá
podľa ţalobcu všemoţné argumenty a konštruuje názory a závery, ktoré obhajujú jej činnosť
a znevaţujú činnosť ţalobcu (a ďalších dvoch bánk) odmietaním pripustiť opodstatnenosť,
čo len jedného argumentu z tvrdení a dôkazov nepredloţených ţalobcom. Dôkazy
nevyhodnocuje vo vzájomných súvislostiach a tie z dôkazov, ktoré nepodporujú tvrdenie
ţalovaného o protisúťaţnej činnosti ţalobcu zamlčuje, alebo zámerne neuvádza. Ţalovaný ako
štátny orgán je však povinný postupovať podľa zákona, zistiť náleţitým spôsobom skutočný
stav veci, zhromaţdiť dôkazy či sú v neprospech alebo v prospech účastníka konania
obvineného z nekalého protisúťaţného konania, a v zmysle zásad voľného hodnotenia
dôkazov, v súlade so zákonom, rozhodnúť.
IV.
Pribratý spoločník spoločnosť A., a.s., P. sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril.
V.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vo veci nariadil
pojednávanie na deň 16. mája 2013, vyhovel tak ţiadosti ţalovaného o nariadenie
pojednávania, na ktorom mali účastníci konania moţnosť objasniť svoje právne východiská
vzhľadom na rozsah súdneho i administratívneho spisu. Rozsudok verejne vyhlásil
(§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) dňa 21.05.2013, keď rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
103 Sţh/4/2010
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 1S/18/2010-202 zo dňa 23.09.2010 v spojení s opravným uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/18/2010-217 zo dňa 23.09.2010, ktorým krajský súd
zrušil rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, ţe zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
V rámci odvolacieho konania preto súd skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä
z pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe,
a z takto vymedzeného rozsahu, či vecne správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu.
V prvom rade bolo potrebné, aby sa odvolací súd vysporiadal s procesnými
pochybeniami, ktoré namietal ţalovaný v odvolaní, ako i s jeho ţiadosťou o nariadenie
pojednávania v odvolacom konaní.
Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez
pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi
pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné (vo veciach podľa § 250i ods. 2), alebo ak vykonáva
dokazovanie. Z dôvodu, ţe ţalovaný ţiadal súd o nariadenie pojednávania, súd jeho ţiadosti
vyhovel i keď poţiadavka sa súdu vzhľadom na ustálenú judikatúru najvyššieho i ústavného
súdu, prihliadnuc na koncentračnú a dispozičnú zásadu, ktorými je správne súdnictvo
ovládané, javila ako formalistická. Súd zdôrazňuje v tejto súvislosti i skutočnosť, ţe súdny
i administratívny spis obsahujú údaje s označením „obchodné tajomstvo“ i „dôverné
informácie“ podľa § 24 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z., preto na stanovenom odvolacom
pojednávaní bola verejnosť dňa 16.05.2013 vylúčená a to uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. značka 3Sţh/4/2010 zo dňa 14.05.2013.
Ak rozhodujú viaceré súdy súdnej sústavy, poţiadavka verejnosti sa vzťahuje
predovšetkým na súdy prvého stupňa, ktoré zisťujú skutkový stav a rozhodujú o všetkých
otázkach významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ ide o otázku ústneho
pojednávania na odvolacom stupni súdnictva, treba poukázať na to, ţe nedostatok verejného
prejednania veci na druhom stupni moţno ospravedlniť povahou konania, ak pojednávanie
na prvom stupni bolo verejné, a to predovšetkým vtedy, ak vyššie súdy prejednávajú výlučne
113 Sţh/4/2010
právne otázky a nie otázky skutkové (napr. rozsudok Ekbatani proti Švédsku zo dňa 26. mája
1988).
K ďalšej námietke ţalovaného ohľadne procesného pochybenia nespojením vecí
vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/18/2010 týkajúcej sa S. S., a.s.,
(ţalobcu), pod sp. zn. 3S/57/2010 týkajúcej sa Č., a.s., a pod sp. zn. 3S/56/2010 týkajúcej sa
V., a.s., podľa § 112 ods. 1 O.s.p. z dôvodu hospodárnosti konania a preto, ţe ich predmetom
je preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 2009/KH/R/2/054 zo dňa 19. novembra 2009
v spojení s rozhodnutím č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa 09. júna 2009, najvyšší súd nezistil takéto
pochybenie. V zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. nie je povinnosťou súdu spojiť veci na spoločné
konanie. Spojiť veci na spoločné konanie môže, ak skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých
istých účastníkov. Z citovaného ustanovenia § 112 ods. 1 O.s.p. povinnosť súdu spojiť veci
nevyplýva, preto ak k spojeniu vecí neprišlo, nemohlo prísť zo strany súdu ani k procesnému
pochybeniu. Naviac k tejto otázke sa uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil
v rozsudku sp. značka 5Sţh/4/2010 zo dňa 19.05.2011. V uvedenej veci rozhodoval odvolací
súd o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/57/2010-117 zo dňa
28.09.2010, a teda spojenie tejto veci s uţ právoplatne skončenou vecou nie je ani procesne
moţné.
Aj námietku týkajúcu sa procesného pochybenia prvostupňového súdu vo vzťahu
k ustanoveniu § 250 ods. 1 O.s.p. (ak súd nespojil konanie, potom mal do konania prizvať
jednotlivých účastníkov správneho konania) najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretoţe
napadnutým rozhodnutím správny orgán uloţil kaţdej banke (S., a.s., Č., a.s., a V., a.s.,)
pokutu samostatne, a kaţdý z nich podal aj samostatnú ţalobu na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia v časti, ktorá sa ho týka a preto k pochybeniu nemohlo dôjsť.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zaoberal z úradnej povinnosti
aj účasťou tzv. ďalšieho účastníka spoločnosti A., a.s., P. v súdnom konaní, keďţe bolo
prvostupňovým súdom uznesením č. konania 1S/18/2010-178 zo dňa 23.08.2010 rozhodnuté
o pribratí ďalšieho účastníka do konania. Spoločnosť A., a.s., P. listom, ktorý doručila
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 10.10.2011 oznámila, ţe z dôvodu straty
právneho záujmu na výsledku súdneho konania navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky nekonal so spoločnosťou A., a.s., P. ako s vedľajším účastníkom.
123 Sţh/4/2010
Na úvod senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, ţe v tomto prípade spoločnosť A., a.s., P.
nemá v konaní procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ale tzv. ďalšieho pribratého
účastníka v súdnom konaní vo veciach správneho súdnictva.
Vychádzajúc z ustanovenia § 25 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom
v čase začatia administratívneho konania, je účastníkom administratívneho konania v prípade
písmena a/ dohody obmedzujúcej súťaţ, len okruh účastníkov stanovený v zákone
o hospodárskej súťaži, to znamená ţe účastníkmi správneho konania sú len účastníci dohody
obmedzujúcej súťaţ.
Z ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p. vyplýva povinnosť súdu bez návrhu pribrať
uznesením do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť
zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
V tomto prípade A., a.s., P. nebola účastníkom správneho konania, z tohto dôvodu
nemohla byť v súlade so zákonom do súdneho konania pred prvostupňovým súdom pribratá.
Z uvedeného dôvodu skutočnosť, ţe A., a.s., P. listom, ktorý bol doručený Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky dňa 10.10.2011 oznámila, ţe nemá ďalej právny záujem zotrvať v tomto
konaní, bola len informáciou bez právneho významu a senát odvolacieho súdu na uvedené len
formálne prihliadol, keďţe odvolanie proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu Bratislave
nebolo podané a od doručenia uvedeného oznámenia so spoločnosťou A., a.s., P. uţ procesne
nekonal, keďţe jej účastníctvo v súdnom konaní doručením oznámenia zaniklo.
VI.
Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani
na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol
o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných
a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní
tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe
133 Sţh/4/2010
vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané
správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.
Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva ţalobcovi
z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí
ţaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie
napadnuté, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.
Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby
aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu.
Nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený. Ţalobca musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Absencia tvrdenia ţalobcu, ţe vydaním
napadnutého rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je vadou ţaloby, ktorá bráni jej
vecnému vybaveniu ţaloby (judikované Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26. novembra 1997, sp. zn. 6 Sţ/88/97).
Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe Protimonopolný úrad
Slovenskej republiky, odbor dohôd obmedzujúcich súťaž (prvostupňový správny orgán)
začal z vlastného podnetu podľa § 25 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe správne
konanie vo veci moţnej dohody obmedzujúcej súťaţ podľa § 4 proti spoločnostiam S. S., a.s.,
B., V. , a.s., B. a Č.., a.s., B. týkajúce sa vypovedania zmlúv o beţných účtoch spoločnosti A.,
a.s., so sídlom U., P. 10, Č. Na základe zistení a vykonaného dokazovania rozhodol, ţe tieto
tri banky so sídlom v B. porušili článok 81 ES a zodpovedajúce ustanovenie zákona
č. 136/2001Z.z. tým, ţe sa dohodli, ţe vypovedia zmluvy o beţných účtoch spoločnosti A.,
a.s., (ďalej len „spoločnosť A.“), so sídlom v P. (Č. ), a ţe s ňou neuzavrú nové zmluvy.
Odbor Protimonopolného úradu zastával názor, ţe spoločnosť A., a.s., ako nebankový subjekt
poskytujúci sluţby bezhotovostných devízových operácií potrebovala mať beţné účty
v bankách, aby mohla vykonávať svoju činnosť zahŕňajúcu prevody cudzích mien zo
zahraničia a do zahraničia, ktorú vykonávala aj pre klientov v Slovenskej republike. Podľa
odboru Protimonopolného úradu tieto tri dotknuté banky povaţovali spoločnosť A., a.s., za
svojho konkurenta, ktorý poskytoval sluţby ich zákazníkom, pričom boli znepokojené
poklesom svojich ziskov v dôsledku aktivít tejto spoločnosti, a preto sledovali jej činnosť,
143 Sţh/4/2010
komunikovali medzi sebou o tejto otázke a dohodli sa na koordinovanom vypovedaní zmlúv
s touto spoločnosťou. Na základe dôkazov preukazujúcich kontakty medzi uvedenými
bankami, najmä vrátane ich stretnutia z 10. mája 2007 a následnej e-mailovej komunikácie,
odbor Protimonopolného úradu rozhodol, ţe kaţdá z týchto troch bánk súhlasila
s vypovedaním zmluvy, ktorá ich zaväzovala voči spoločnosti A., pod podmienkou, ţe tak
urobia aj ostatné banky, aby sa vyhli prechodu časti svojich klientov do banky, ktorá
by naďalej viedla beţné účty spoločnosti A., a.s., a dospel k záveru, ţe konanie týchto bánk
na relevantnom trhu definovanom ako slovenský trh sluţieb bezhotovostných devízových
operácií predstavovalo dohodu, ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaţe. Následne
vydal rozhodnutie č. 2009/KH/1/1/030 z 09. 06. 2009, ktorým rozhodol tak, ţe:
I. Dohoda uzatvorená medzi podnikateľmi S. S., a.s., B., Č., a.s., B. a V. , a.s., B.
spočívajúca v dohode o vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o beţných účtoch
spoločnosti A., a.s., P., Č. , ďalej len A., a.s., ktorá bola výsledkom stretnutia vyššie
uvedených podnikateľov v Bratislave dňa 10.05.2007 a ich následnej e-mailovej
komunikácie, je dohodou podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane
hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.
o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), ktorej cieľom je obmedzenie
hospodárskej súťaţe a preto je zakázaná.
II. Dohoda uzatvorená medzi podnikateľmi S. S., a.s., B., Č., a.s., B. a V. , a.s., B.,
spočívajúca v dohode o vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o beţných účtoch
spoločnosti A., a.s., P., Č. , ktorá bola výsledkom stretnutia vyššie uvedených podnikateľov
v Bratislave dňa 10.05.2007 a ich následnej e-mailovej komunikácie, je podľa článku 81
Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva dohodou, ktorá môţe ovplyvniť obchod medzi
členskými štátmi a ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaţe a preto je zakázaná.
III. Podľa § 38 ods. 1 zákona Protimonopolný úrad Slovenskej republiky za konanie
uvedené v bodoch I. a II. uloţil:
podnikateľovi S. S., a.s., B. peňaţnú pokutu vo výške 3.197.912 €,
podnikateľovi Č., a.s., B. pokutu vo výške 3.183.427 €,
podnikateľovi V., a.s., B. peňaţnú pokutu vo výške 3.810.461€.
Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, (druhostupňový správny
orgán), rozhodnutím č. 2009/KH/R/2/054 zo dňa 19.11.2009, na základe rozkladov
podaných účastníkmi konania, zmenila rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej
republiky, odboru dohôd obmedzujúcich súťaţ č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa 09.06.2009 tak,
ţe body I. aţ III. výroku prvostupňového rozhodnutia nahradila bodmi I. a II., v znení:
I. Konanie podnikateľov S. S., a.s., B., Č., a.s., B. a V., a.s., B., spočívajúce
v uskutočnení stretnutia týchto podnikateľov v Bratislave dňa 10.05.2007 a ich následnej e-
mailovej komunikácii, ktorých obsahom bola dohoda o vypovedaní a znovu neuzatvorení
zmlúv o beţných účtoch spoločnosti A., a.s., P., Č. , je v čase od 10.05.2007 do 09.06.2009 na
trhu poskytovania sluţieb bezhotovostných devízových operácií poskytovaných
spotrebiteľom bez ohľadu na objem devízovej transakcie na území Slovenskej republiky
a/ dohodou, ktorá môţe ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktorej cieľom
je obmedzenie hospodárskej súťaţe v rámci spoločného trhu podľa článku 81 ods. 1
písm. c/ Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva, ktorá je zakázaná a zároveň
b/ dohodou obmedzujúcou súťaţ podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/
a § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe, ktorá
je zakázaná.
II. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe
za konanie uvedené v bode I. uloţila Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky
pokutu:
podnikateľovi S. S., a.s., B. vo výške 3.197.912 €,
podnikateľovi Č., a.s., B. vo výške 3.183.427 €,
podnikateľovi V., a.s., B. vo výške 3.810.461 €.
Účelom zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe podľa § 1 je ochrana
hospodárskej súťaţe (ďalej len „súťaţ“) na trhu výrobkov, výkonov, prác a sluţieb (ďalej len
„tovar“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom
podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti
Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).
Citovaný zákon sa vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré
obmedzujú alebo môţu obmedzovať súťaţ, okrem prípadov obmedzovania súťaţe zo strany
163 Sţh/4/2010
podnikateľov, ktorí poskytujú sluţby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu,
ak uplatňovanie tohto zákona znemoţňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy podľa
osobitného predpisu (§ 2 ods. 2).
Obmedzovanie súťaţe je kaţdé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa
na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo moţných súťaţných aktivít,
skutočné alebo moţné zníţenie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie
konkurenčných podmienok (§ 3 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z.).
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z., podnikateľ na účely tohto zákona
je podnikateľ podľa osobitného predpisu (2) odkaz na Obchodný zákonník), ďalej fyzická
osoba alebo právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti
a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti
a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku.
Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, v znení účinnom v rozhodujúcom období,
na ktorý odkazuje poznámka 2) v § 3 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z., podnikateľom podľa
tohto zákona je:
a/ osoba zapísaná v obchodnom registri,
b/ osoba, ktorá podniká na základe ţivnostenského oprávnenia,
c/ osoba, ktorá podniká na základe iného neţ ţivnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov,
d/ fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým,
ţe sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo ţe určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. relevantný trh je priestorový a časový súbeh
ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska
užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.
173 Sţh/4/2010
Dohoda obmedzujúca súťaţ je upravená v ustanovení § 4 zákona o hospodárskej
súťaţi.
Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie zdruţenia
podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej
len „dohoda obmedzujúca súťaţ“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 4 ods.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. na účely tohto zákona
a/ dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej
účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,
b/ zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá
nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písm. a/ a ktorú nemoţno označiť ako prirodzené
nasledovania správania iného podnikateľa,
c/ rozhodnutie zdruţenia podnikateľov je právny akt orgánu zdruţenia, ako
aj odporúčanie orgánu zdruţenia.
Podľa § 4 odsek 3 citovaného zákona, zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca
súťaž, ktorá obsahuje podľa písmena c/ rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č 136/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods.
6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloţí úrad podnikateľovi pokutu do 10% obratu podľa
§ 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý
za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal
ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.
Zo stanoviska Národnej banky Slovenska, ktoré je obsiahnuté v administratívnom
spise vyplýva, ţe spoločnosť A., a.s., môţe poskytovať peňaţné sluţby v rozsahu
sprostredkovania úhrad do zahraničia a prijímania úhrad zo zahraničia v súvislosti
s bezhotovostnými obchodmi s cudzou menou a to podľa dispozícii klienta iba na území
Českej republiky, pričom devízová licencia udelená Českou národnou bankou neoprávňuje
predmetnú spoločnosť ponúkať a vykonávať bezhotovostné obchody s peňažnými
prostriedkami v cudzej mene na území Slovenskej republiky.
183 Sţh/4/2010
V tomto prípade bolo senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z jeho
rozhodovacej činnosti známe, ţe NBS vydala dňa 14. októbra 2009 rozhodnutie č. OPK -
11808/5/2009, ktorým uložila právnickej osobe A., a.s., P. podľa ustanovenia § 24a ods. 1
písmeno d/ v spojení s ustanovením § 24a ods. 2 písmeno d/ bod 2 zákona č. 202/1995 Z.z.
devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, (ďalej len devízový zákon) pokutu
za porušenie ustanovenia § 6 ods. 13 v spojení s ustanovením § 13 ods. 1 devízového zákona,
na základe toho, ţe spoločnosť v čase od januára 2008 do júna 2009 vykonávala na území
Slovenskej republiky obchodovanie s devízovými hodnotami bez devízovej licencie udeľovanej
Národnou bankou Slovenska tak, ţe poskytovala svojim klientom sluţby, ktorých predmetom
bol bezhotovostný nákup alebo predaj cudzej meny za určité mnoţstvo peňaţných
prostriedkov v slovenských korunách (od 1. januára 2009 v eurách), alebo v cudzej mene za
spotový kurz ponúkaných spoločnosťou.
Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím číslo GUV - 657/2010 zo dňa
27.04 2010 podľa § 32 ods. 2 a 3 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, prvostupňové
rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 14.10.2009 zrušila a konanie podľa § 22 ods. 1
písmeno i/ zákona o dohľade nad finančným trhom zastavila, keďţe Národná banka
Slovenska mala vedomosť o činnosti ţalobcu uţ pred rokom 2008, pričom začala konanie
vo veci uloţenia sankcie podľa § 24 a ods. 1 písmeno d/ v spojení s § 24a ods. 2 písmeno d/
zákona č. 202/1995 Z.z. devízového zákona aţ listom zo dňa 12.08.2009, ktorý bol doručený
spoločnosti A., a.s., dňa 17.08.2009, teda začala vo veci konať po nenávratnom uplynutí
jednoročnej prekluzívnej lehoty.
Uvedené rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu na Najvyššom súde
Slovenskej republiky v senáte 3S na základe ţaloby ţalobcu A., a.s., P. pričom Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením spisová značka 3S/15/2010 zo dňa 09.11.2010 konanie
zastavil, keďţe v konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky.
Na podklade uvedených skutočností potom senát odvolacieho súdu v tejto veci
konštatuje, ţe Národná banka Slovenska deklarovala, ţe spoločnosť A., a.s., v čase od
januára 2008 do júna 2009 vykonávala na území Slovenskej republiky obchodovanie s
devízovými hodnotami bez devízovej licencie. Pre posúdenie tejto veci je podľa názoru
193 Sţh/4/2010
senátu bez právneho významu skutočnosť, že za uvedenú činnosť A., a.s., nebola
sankcionovaná, keďţe ako vyplýva z druhostupňového rozhodnutia Národnej banky uplynula
prekluzívna lehota na uloţenie pokuty.
V tejto veci je pre jej právne posúdenie rozhodujúca otázka, či ide o právne významnú
skutočnosť, ak podnikateľ – súťažiteľ dotknutý kartelovou dohodou iných podnikateľov pôsobí
na relevantnom trhu v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď vykonáva
činnosť, na ktorú nemá príslušné oprávnenie – t.j. v tomto prípade vydanú potrebnú devízovú
licenciu.
Na strane jednej aj osoby, ktoré majú zakázané podnikať alebo ktoré nemajú
oprávnenie na podnikanie (napríklad nemajú potrebnú licenciu Národnej banky Slovenska),
je v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. potrebné považovať
za podnikateľov (súťažiteľov) pre účely hospodárskej súťaže (na rozdiel od užšej definície
pojmu podnikateľ, ktorú používa Obchodný zákonník), keďže sa môžu dopustiť činnosti, ktorá
obmedzuje hospodársku súťaž, a môžu byť podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže
sankcionované. Na strane druhej iní podnikatelia môžu konať tak, že porušia pravidlá
hospodárskej súťaže i vo vzťahu k takýmto subjektom, keďže zákon o hospodárskej súťaži
výslovne rozširuje okruh osôb, ktoré sú resp. môžu byť účastníkmi hospodárskej súťaže.
Okruh osôb tvoria i subjekty – osoby s právnou subjektivitou, ktoré nie sú podnikateľmi,
ktorých definuje ako podnikateľov Obchodný zákonník, za predpokladu, ak ide o ich činnosti
a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou.
Naopak podľa ţalobcu sa spoločnosť A., a.s., nemohla objektívne zúčastňovať súťaţe
na slovenskom devízovom trhu, ak podnikala v Slovenskej republike v rozpore s právnym
poriadkom, keďţe nemala príslušné povolenie NBS podľa devízového zákona. Preto, ak
neboli v tomto prípade splnené podmienky hospodárskej súťaţe, nemôţe sa podľa ţalobcu
hovoriť ani o jej obmedzovaní a sankcionovať akékoľvek konanie, ktoré v konečnom
dôsledku spôsobilo vylúčenie nelegálne pôsobiaceho podnikateľa z účasti na trhu. Takýto
účastník súťaţe nemôţe byť z objektívnych hľadísk podľa ţalobcu konkurentom tých
subjektov, ktoré vykonávajú rovnaké alebo obdobné činnosti, teda ani konkurentom
účastníkov konania.
S poukazom na uvedené sa rozhodol senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor Európskej Únie.
VII.
Na základe zisteného stavu veci (pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia § 250i ods. 1
O.s.p.) pristúpil senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k poloţeniu prejudiciálnych
otázok Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len SD EÚ) podľa § 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (ďalej len ZFEÚ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. značka 3Sţh/4/2010 zo dňa
10.01.2012 prerušil konanie aţ do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o predbeţnej
otázke (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Vykonateľnosť
napadnutého administratívneho rozhodnutia ţalovaného bola v čase rozhodovania najvyššieho
súdu uţ odloţená uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/18/2010-88 zo dňa
11.02.2010.
Senát konštatoval, ţe najvyšší súd ako súd poslednej inštancie je postavený pred
otázku preskúmania zákonnosti aplikácie bývalého článku 81 odsek 1 písmeno c/ Zmluvy
o zaloţení Európskeho spoločenstva, /teraz článok 101 odsek 1 písmeno c/ ZFEÚ/
v napadnutom rozhodnutí ţalovaného.
Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právnu úpravu pojmu súťaţiteľ –
podnikateľ pre účely práva hospodárskej súťaţe v § 3 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej
súťaţe (bliţšie pozri bod 4.C uznesenia) tak, ţe je to nielen podnikateľ podľa Obchodného
zákonníka resp. podľa osobitného predpisu, ale i fyzická a právnická osoba,...ak ide o ich
činnosť a konanie, ktoré súvisia alebo môţu súvisieť so súťaţou.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zvaţoval v súvislosti s predloţením tejto
veci aj pouţitie existujúcej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, avšak má za to, ţe ani
jedno z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie známe senátu neobsahuje výklad úniového
práva dostačujúci pre posúdenie predmetu sporu. Najvyšší súd Slovenskej republiky
poukázal na obsah jemu známej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie:
213 Sţh/4/2010
Na to, aby sa na dohodu vzťahoval zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí
mať dohoda „za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie
hospodárskej súťaţe v rámci vnútorného trhu“. Podľa ustálenej judikatúry od vyhlásenia
rozsudku z 30. júna 1966, LTM (56/65, Zb. s. 337), alternatívna povaha tejto podmienky
vyjadrená spojkou „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ tejto
dohody vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatňuje. V prípade, ţe sa dokáţe
protisúťaţný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej dôsledky pre hospodársku súťaţ
(C-439/09, 13.10.2011, bod 34; T-Mobile Netherlands BV a i., C-8/08, 04.06.2009, body
28 a 30, ako aj výrok 3. rozhodnutia; GlaxoSmithKline Services a i., C-501/06 P, C-513/06 P,
C-515/06 P a C-519/06 P, 06.10.2009, bod 55).
Podľa ustálenej judikatúry je na posúdenie toho, či má dohoda protisúťaţnú povahu,
potrebné sústrediť sa predovšetkým na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnuť,
ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého spadá (GlaxoSmithKline Services a i.,
C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, 06.10.2009, bod 58; C-439/09,
13.10.2011, bod 35; IAZ International Belgium a i., 96/82 aţ 102/82, 104/82, 105/82, 108/82
a 110/82, 08.11.1983, bod 25; Beef Industry Development Society a Barry Brothers,
C-209/07, 20.11.2008, body 16 a 21).
S poukazom na argumentáciu účastníkov konania, ako aj na zistený skutkový stav veci
bolo nevyhnutným predbeţne vyriešiť otázky výkladu úniového práva. Z toho vychádzal
senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri predkladaní prejudiciálnych otázok
Súdnemu dvoru Európskej únie, pretoţe proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je prípustný
opravný prostriedok a uznesením č. k. 3 Sţh/4/2012 z 10. januára 2012 rozhodol,
ţe Súdnemu dvoru Európskej únie predloží podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (ďalej len ZFEÚ) prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
„1. Je možné článok 101 ods. 1 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods.1 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva) vykladať tak, že je právne významná skutočnosť,
ak súťažiteľ /podnikateľ/ dotknutý kartelovou dohodou iných súťažiteľov
/podnikateľov/, pôsobí na relevantnom trhu v čase uzatvorenia kartelovej dohody
nelegálne?
223 Sţh/4/2010
2. Je pre výklad čl. 101 ods. 1 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 1 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva) právne významná skutočnosť, že v čase uzatvorenia
kartelovej dohody, otázka legality pôsobenia tohto súťažiteľa /podnikateľa/, nebola
príslušnými orgánmi dozoru na území Slovenskej republiky spochybnená?
3. Je možné čl. 101 ods. 1 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 1 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva) vykladať tak, že pre konštatovanie dohody obmedzujúcej
súťaž je nevyhnuté preukázať osobné konanie štatutárneho zástupcu alebo osobitný
súhlas štatutárneho zástupcu podniku, ktorý je/mal byť účastníkom dohody
obmedzujúcej súťaž s konaním svojho zamestnanca v podobe splnomocnenia, pričom
sa podnik od konania zamestnanca nedištancoval a zároveň došlo aj k implementácii
dohody?
4. Je možné čl. 101 ods. 3 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 3 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva) vykladať tak, že je uplatniteľný i na zakázanú dohodu podľa
č. 101 ods. 1 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva), ktorá svojou povahou mala za následok vylúčenie z trhu individuálne
určeného súťažiteľa /podnikateľa/, o ktorom bolo dodatočne zistené, že na trhu
bezhotovostných devízových operácií obchodoval s devízovými hodnotami bez
vnútroštátnym zákonom vyžadovanej devízovej licencie?“
VIII.
Dňa 07. februára 2013 vyhlásil Súdny dvor Európskej Únie (Desiata komora) vo veci
C-68/12 rozsudok v predmetnom prejudiciálnom konaní podľa čl. 267 ZFEÚ, začatom
na návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Súdny dvor Európskej Únie v rozsudku okrem iného uviedol:
16. Treba pripomenúť, ţe podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa všetky dohody medzi
podnikateľmi, rozhodnutia zdruţení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môţu
ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie,
233 Sţh/4/2010
obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaţe v rámci vnútorného trhu, zakazujú ako
nezlučiteľné s vnútorným trhom.
18. Cieľom článku 101 ZFEÚ je nielen ochrana záujmov účastníkov hospodárskej
súťaţe alebo spotrebiteľov, ale aj ochrana štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaţe ako takej
(rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. C-501/06 P,
C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 63).
19. V tejto súvislosti z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, ţe cieľ dohody
uzatvorenej medzi dotknutými bankami spočíval osobitne v obmedzení hospodárskej súťaţe,
pričom nikto z nich nespochybňoval legálnosť‘ podnikateľskej činnosti spoločnosti A., a.s.,
pred začatím vyšetrovania v konaní vo veci samej, ktoré bolo vedené proti nim. Preto
namietaná právna situácia spoločnosti A., a.s., nemá vplyv na určenie toho, či podmienky na
vyslovenie porušenia pravidiel hospodárskej súťaţe boli splnené.
20. Okrem toho je úlohou orgánov verejnej moci a nie podnikov alebo zdruţení
súkromných podnikov, aby zabezpečili dodrţiavanie právnych predpisov. Situácia spoločnosti
A., ako ju opísala česká vláda, dostatočne preukazuje, ţe aplikácia právnych predpisov si
môţe vyţadovať komplexné posúdenie, ktoré neprináleţí týmto podnikom alebo zdruţeniam
súkromných podnikov.
25. Treba pripomenúť, ţe predpokladom aplikácie článku 101 ZFEÚ nie je konanie
ani vedomosť spoločníkov alebo hlavných vedúcich pracovníkov dotknutého podniku, ale
konanie osoby, ktorá je oprávnená konať v mene podniku (rozsudok zo 7. júna 1983, Musique
Díffusion francaise a i./Komisia, 100/80 aţ 103/80,Zb. s. 1825, bod 97).
26. Komisia zdôraznila, ţe účasť na karteloch zakázaných ZFEÚ sa často utajuje
a nepodlieha formálnym pravidlám. Je veľmi zriedkavé, aby sa zástupca podniku zúčastnil
na stretnutí s poverením na protiprávne konanie.
27. V prípade, ţe sa preukáţe, ţe podnik sa zúčastnil spolu s konkurenčnými podnikmi
na stretnutiach s protisúťaţnou povahou, v súlade s ustálenou judikatúrou, prináleţí tomuto
podniku, aby predloţil dôkazy o tom, ţe jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala
243 Sţh/4/2010
protisúťaţnú povahu, a to takým spôsobom, ţe preukáţe, ţe svojim konkurentom oznámil,
ţe sa týchto stretnutí zúčastnil z iných dôvodov ako oni. Na to, aby sa účasť podniku
na takom stretnutí nemohla povaţovať za konkludentný súhlas s nezákonnou iniciatívou a ani
za súhlas s jej výsledkom, je potrebné, aby sa tento podnik verejne dištancoval od tejto
iniciatívy a to takým spôsobom, ţe ostatní účastníci budú povaţovať jeho účasť na nej
za skončenú alebo sa budú domnievať, ţe ju oznámi správnym orgánom (rozsudok Súdneho
dvora z 3. mája 2012, Comap/Komisia, C-290/11 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 74
a 75 a tam citovaná judikatúra).
30. Keďţe článok 101 ods. 3 ZFEÚ moţno aplikovať len v prípade,
ak sa konštatovalo, ţe bola uzatvorená dohoda, ktorá je zakázaná podľa tohto článku 101,
odpoveď Súdneho dvora je zaloţená na predpoklade, ţe táto skutočnosť sa konštatovala.
31. Ako to uviedla Komisia, na uplatnenie výnimky uvedenej v článku 101 ods. 3
ZFEÚ je potrebné, aby boli splnené štyri kumulatívne podmienky stanovené v tomto
ustanovení. Dohody musia, po prvé, prispievať k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru
alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, po druhé, umoţniť spotrebiteľom
primeraný podiel na z toho vyplývajúcich výhodách, po tretie, nesmú ukladať príslušným
podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, a po štvrté,
nesmú umoţniť týmto podnikateľom vylúčiť hospodársku súťaţ vo vzťahu k podstatnej časti
daných výrobkov alebo sluţieb.
32. Osoba, ktorá sa domáha uplatnenia tohto ustanovenia, musí na základe
presvedčivých tvrdení a dôkazov preukázať, ţe boli splnené podmienky potrebné na udelenie
výnimky (rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., uţ citovaný, bod 82).
33. Ţalobca v písomných pripomienkach uvádza, ţe skutočnosť, ţe cieľom
protisúťaţnej dohody bolo zabrániť inému súťaţiteľovi v nelegálnom pôsobení na trhu, lebo
nemal poţadované povolenie, by mala byť dôvodom na uplatnenie výnimky podľa článku 101
ods. 3 ZFEÚ, lebo taká dohoda podľa nej chráni zdravé súťaţné prostredie a jej cieľom
v širšom zmysle je prispieť k podpore hospodárskeho pokroku podľa tohto ustanovenia.
34. Treba konštatovať, ţe S. S. uvádza len jednu zo štyroch kumulatívnych podmienok
uvedených v článku 101 ods. 3 ZFEÚ.
35. Hoci by aj bola táto podmienka splnená, nezdá sa, ţe by predmetný kartel vo veci
samej spĺňal tri ostatné poţadované podmienky a osobitne tretiu z nich, podľa ktorej dohoda
nesmie ukladať príslušným podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné
na dosiahnutie cieľov uvedených v prvej podmienke stanovenej v článku 101 ods. 3 ZFEÚ.
Aj keby dôvod uvádzaný účastníkmi tohto kartelu spočíval v donútení spoločnosti A., a.s.,
dodrţiavať slovenské predpisy, títo účastníci mali napriek tomu podať v tejto súvislosti
podnet na príslušný orgán, ako je uvedené v bode 20 tohto rozsudku, a nemali sami vylúčiť
tento konkurenčný podnik z trhu.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:
1. Článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že podnik dotknutý
kartelovou dohodou, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, údajne pôsobí
na relevantnom trhu v čase uzatvorenia tejto kartelovej dohody nelegálne, nemá vplyv
na otázku, či tento kartel predstavuje porušenie tohto ustanovenia.
2. Článok 101 ods. 1 ZFEU sa má vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie dohody
obmedzujúcej súťaž nie je nevyhnuté preukázať osobné konanie štatutárneho zástupcu
podniku alebo osobitný súhlas tohto zástupcu v podobe splnomocnenia s konaním svojho
zamestnanca, ktorý sa zúčastnil na protisúťažnom stretnutí.
3. Článok 101 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že tento článok sa môže
na zakázanú dohodu podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ uplatniť len vtedy, ak podnik
odvolávajúci sa na toto ustanovenie preukáže, že v ňom stanovené štyri kumulatívne
podmienky sú splnené.
IX.
Ústava Slovenskej republiky zaručuje kaţdému právo na súdnu a inú právnu ochranu
na nestrannom a nezávislom súde alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia
čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe podmienky a podrobnosti o súdnej
a inej právnej ochrane ustanoví zákon, ktorým je Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov a ktorý v piatej časti upravuje správne súdnictvo. Všeobecná právomoc
263 Sţh/4/2010
správneho súdnictva vyplýva z čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej
správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení
uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť, keďže správne súdnictvo
je ovládané tzv. koncentračnou zásadou, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť,
avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty
uţ nie je moţné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti ţalobou
napadnutému rozhodnutiu ani na pojednávaní. To znamená, ţe k ţalobným dôvodom
uplatneným po uplynutí lehoty na podanie ţaloby súd v rámci správneho súdnictva uţ nemôţe
prihliadnuť.
Odvolací súd aplikujúc výklad úniového práva na základe rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie Desiatej komory zo dňa 07. februára 2013 sp. zn. C-68/12 konštatuje,
že skutočnosť, či spoločnosť A., a.s., pôsobila v Slovenskej republike v súlade s právnymi
predpismi alebo nie, nemá vplyv na hodnotenie konania účastníkov ako účastníkov
zakázanej dohody. Uzavretie dohody obmedzujúcej súťaž je zakázané v každom prípade.
... obchodné tajomstvo ...
Ţalobca podľa tvrdení uvedených v ţalobe podal oznámenie týkajúcej sa A., a.s.,
Národnej banke Slovenska dňa 29.04.2008 a oznámenie o trestnej činnosti dňa 16.05.2008.
Z tohto dôvodu súd obranu ţalobcu spočívajúcu v tvrdení, ţe pokiaľ spoločnosť A.,
a.s., P. podnikala na území Slovenskej republiky v rozpore s právnymi predpismi, pretože
nemala povolenie Národnej banky Slovenska, sa nemohla zúčastňovať hospodárskej súťaže
na slovenskom devízovom trhu a následne zo strany žalobcu a ďalších podnikateľov, nemohlo
dôjsť k jej obmedzovaniu, vyhodnotil aj vzhľadom na citované ustanovenie § 3 ods. 2 zákona
č. 136/2001 Z.z. a závery rozsudku SD EÚ C-68/12 ako irelevantnú. Súd poukazuje pri tom
najmä na záver rozsudku SD EÚ obsiahnutý v odpovedi na prejudiciálnu otázku č. 1
skutočnosť, že podnik dotknutý kartelovou dohodou, ktorej cieľom je obmedziť
hospodársku súťaž, údajne pôsobí na relevantnom trhu v čase uzatvorenia tejto kartelovej
dohody nelegálne, nemá vplyv na otázku, či tento kartel predstavuje porušenie článku 101
ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva).
Účastníkom dohody nič nebránilo zvoliť iné nástroje, ktorými mohli zabrániť činnosti
spoločnosti A., a.s.,. Spáchanie správneho deliktu (uzavretie dohody obmedzujúcej súťaţ)
nemôţe byť dodatočne ospravedlnené snahou zabrániť moţnej protiprávnej činnosti.
Svojpomoc ako ochrana vlastných práv nie je v právnom štáte prípustná. Ţalobca sa
prostredníctvom zakázanej dohody snaţil umelo získať prospech v podobe získavania
zákazníkov spoločnosti A., a.s., ktoré by bez zakázanej dohody nedosiahol.
Z uvedeného vyplýva, ţe úlohou odvolacieho súdu je v ďalšom posúdiť, či ţalovaný
v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom definoval relevantný trh, a či z právneho
i skutkového hľadiska postačujúcim spôsobom preukázal, ţe ţalobca sa zúčastnil na karteli
spôsobom opísaným v napadnutom rozhodnutí a to počas obdobia trvania kartelu tak, ako
to stanovil ţalovaný v druhostupňovom rozhodnutí.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. relevantný trh je priestorový a časový súbeh
ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska
uţívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 136/2001 Z.z. tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo
vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu uţívateľov.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z.z. vzájomne zastupiteľné tovary sú tovary,
ktoré sú zastupiteľné najmä z hľadiska ich fyzikálnych a technických charakteristík, ceny
a účelu pouţitia.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z. priestorový relevantný trh je vymedzený
územím, na ktorom sú súťaţné podmienky také homogénne, ţe toto územie môţe byť
odčlenené od ostatných území s odlišnými súťaţnými podmienkami.
V tomto prípade bol ako relevantný trh vyšpecifikovaný v správnom konaní trh sluţieb
bezhotovostných devízových operácií poskytovaných spotrebiteľom na území Slovenskej
republiky. Poskytovanie sluţieb bezhotovostných devízových operácií na území Slovenskej
republiky je regulované a vykonáva sa prostredníctvom subjektov, ktorým bolo zo strany
NBS na takúto činnosť udelené povolenie, tzv. devízová licencia v zmysle § 6 zákona
č. 202/1995 Z.z. devízového zákona. Činnosť, ktorú A., a.s., na území Slovenskej republiky
vykonávala pozostávala z obchodov s devízovými hodnotami, z poskytovania devízových
peňaţných sluţieb, ktorých predmetom bol bezhotovostný nákup alebo predaj cudzej meny za
určité mnoţstvo peňaţných prostriedkov v slovenských korunách, od 01.09.2009 v eurách,
alebo v cudzej mene za spotový kurz, čo moţno povaţovať za devízové obchody v zmysle § 2
devízového zákona.
Definícia trhu je nutná, len ak bez nej nemoţno stanoviť cieľ alebo efekt obmedzenia
súťaţe, resp. v prípade paralelnej aplikácie čl. 81 ZES (čl. 101 ZFEÚ) aj zistiť splnenie
kritérií vplyvu na obchod medzi členskými štátmi. Ide o prípady, kde je nevyhnutné skúmanie
postavenia dotknutých podnikateľov na trhu, napr. z pohľadu moţného uplatnenia pravidla
de minimis, moţnosť posúdenia danej dohody podľa § 6 ods. 3 zákona alebo podľa nariadení
o blokových výnimkách. V tejto veci ţalovaný stanovil, ţe posudzovaná dohoda môţe
ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
Tzv. ťaţké kartely (čo je i prípad posudzovanej dohody) nespadajú pod pravidlo
de minimis a tieţ ich súťaţné orgány neakceptujú (resp. len celkom výnimočne) ako spôsobilé
na splnenie podmienok podľa § 6 ods. 3 zákona, resp. podľa čl. 81 ods. 3 ZES). Takéto
dohody sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa, ktorý v sebe obsahuje minimálne
potenciál negatívneho dopadu na súťaž, pričom preukazovať skutočné konkrétne dopady
na určitý trh nie je pre konštatovanie zákazu nutné. Takáto prax bola potvrdená
rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave napr. vo veci sp. značka 1S 270/2005, ako
aj v rozhodnutí Všeobecného súdu EÚ vo veci T-25/95.
293 Sţh/4/2010
V prípade, ak ide o horizontálne ťaţké kartely, za ktoré moţno povaţovať
predovšetkým cenové dohody, dohody o obmedzení odbytu, dohody o rozdelení trhu, atď.
vrátane posudzovanej dohody, nie je pre posúdenie zákonnosti konania nevyhnutná
a potrebná definícia relevantného trhu. Definícia trhu je nevyhnutná, len ak je bez nej
nemoţné stanoviť cieľ alebo efekt obmedzenia súťaţe a pri aplikácii čl. 81 ZES aj zistiť
splnenie kritéria vplyvu na obchod medzi členskými štátmi. V tomto prípade bol
na posudzovanú dohodu aplikovaný čl. 81 ods. 1 písm. c/ Zmluvy o zaloţení Európskeho
spoločenstva. Správnosť tejto aplikácie osvedčil i Súdny dvor Európskej Únie prijatím návrhu
Najvyššieho súdu SR na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci, ktorá mu prináleţí
v súlade s čl. 267 ZF EÚ t.j. poskytnúť odpovede na výklad úniového práva nevyhnutný
na aplikáciu v danej veci.
Súd sa stotoţnil s definíciou relevantného trhu tak, ako je uvedená v rozhodnutí
ţalovaného. Definovanie trhu nezávisí od preferencií jedného zo subjektov, ktorí na trhu
pôsobia, ale je dané zastupiteľnosťou z pohľadu uţívateľov. Argumentácia ţalobcu v tomto
prípade neobstojí a nie je natoľko právne presvedčivá, aby jej súd mohol priznať právnu
relevanciu, keďţe tovarový trh aj priestorový trh boli definované dostatočne presne. V tomto
prípade bol definovaný relevantný tovarový trh ako trh sluţieb bezhotovostných devízových
operácií (operácií, pri ktorých dochádza ku konverzii meny) poskytovaných spotrebiteľom
bez ohľadu na objem devízovej transakcie.
Súd prihliadol i na judikatúru súdov o spôsobe definovania trhu v prípadoch tzv.
ťaţkých kartelov. Pri aplikácii súťaţného práva je prípustná definícia, podľa ktorej
sa relevantným trhom rozumie priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu po takom tovare,
či uţ vo forme výrobkov alebo sluţieb, ktorý je z hľadiska uspokojovania potrieb
spotrebiteľov týchto výrobkov alebo sluţieb zhodné alebo zastupiteľné. Ţalobca poskytuje
podľa jeho vyjadrení bezhotovostné devízové operácie pre všetkých klientov, pričom rozdiel
môţe byť len vo výške výmenného kurzu. Banky postupujú inak ako podľa kurzového lístka,
len v prípade transakcií nad určitý objem finančných prostriedkov, keď si so zákazníkmi
dohodujú individuálny kurz. Takisto nebankové spoločnosti, poskytujúce bezhotovostné
devízové operácie, nelimitujú ich poskytovanie len určitým kategóriám zákazníkov.
Skutočnosť, ţe A., a.s., uviedla, ţe za svoju cieľovú skupinu povaţuje malých a stredných
podnikateľov, resp. preferuje malých a stredných podnikateľov, neznamená, ţe definícia trhu
303 Sţh/4/2010
by mala byť iná. Sluţby A., a.s., mohol vyuţiť ktokoľvek, kto mal o jej sluţby záujem aj tzv.
veľké spoločnosti.
Priestorový relevantný trh vymedzuje územie, na ktorom sú súťaţné podmienky také
homogénne, ţe toto územie môţe byť odčlenené od území s odlišnými súťaţnými
podmienkami. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, ţe priestorový relevantný trh bol
v tejto veci vymedzený územím Slovenskej republiky.
Pokiaľ ţalobca namietal nedostatočne vymedzenie skutku vo výroku napadnutého
rozhodnutia z hľadiska miesta protiprávneho konania, dospel súd k záveru, ţe uvedené bolo
vymedzené dostatočne a to jednak na začiatku miestom stretnutia podnikateľov v Bratislave
a počas trvania dohody uţ vyššie uvedeným vymedzením priestorového relevantného trhu.
Teritoriálne vymedzenie konania nie je všeobecne v judikatúre najvyššieho súdu vyţadované
ako nevyhnutná súčasť rozhodnutia správneho orgánu o uloţení sankcie.
Na podklade uvedeného senát najvyššieho súdu konštatuje, ţe ţalobca dôkazné
bremeno na vyvrátenie domnienky o nesprávnom určení relevantného trhu neuniesol, keďţe
limitom súdneho prieskumu je zákonnosť a z tohto dôvodu potom moţno dospieť k jedinému
záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.
Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Správna úvaha
predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma
formulovať svoje závery autonómne. Práve tolerančno – úvahové pásmo obmedzuje súd pri
súdnom prieskume. Na vstup do tohto pásma by mal žalobca jednoznačne vyvrátiť právne
východiská žalovaného správneho orgánu, pretože pre zrušenie rozhodnutia žalovaného
nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závažných argumentov (bližšie pozri rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 3Sžhuv/5/2008).
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno rovnako vyvodiť,
ţe rozhodovanie o určitých otázkach je predmetom správneho uváţenia a preto súdu
neprislúcha, aby nad rámec vlastných právomocí vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie
správneho orgánu, pretoţe by neoprávnene vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá
mu neprináleţí. Všeobecné súdy musia preskúmať správne uváženie z pohľadu,
či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Ak zistia, že je v súlade
s pravidlami logického uvažovania, ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym
procesným postupom, potom súdy nemôžu z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo
aj opačné závery, lebo by tým zasiahli do správneho uváženia príslušného správneho
orgánu.
... obchodné tajomstvo ...
Za súladnú s právnym poriadkom nemoţno podľa senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky povaţovať takú obranu žalobcu proti neprimeraným rizikám na trhu, ktorá
spočívala i v snahe vyhnúť sa obchodovaniu so spoločnosťou A., a.s., a to uzavretím
zakázanej dohody o spoločnom postupe voči tejto spoločnosti. Uvedenú skutočnosť nemoţno
podľa súdu ani kvalifikovať ako poľahčujúcu okolnosť pri stanovení výšky pokuty v tejto
veci.
Odvolací súd prihliadol i na skutočnosť, ţe ţalobca nepreukázal, ţe počas sporného
obdobia otvorene prejavil svoj záujem nezúčastniť sa na karteli resp. v ňom nepokračovať
/napr. výzvou na znovuotvorenie účtov pre spoločnosť A., a.s./. V tejto súvislosti upozorňuje
senát najvyššieho súdu, ţe článok 81 ods. 1 Zmluvy /teraz čl. 101 ods. 1 ZFEÚ/ sa uplatní
vtedy, keď existuje zhoda vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma nie je podstatná, pokiaľ je
verným vyjadrením tejto vôle /pozri aj rozsudok Súdu prvého stupňa – teraz Všeobecný súd
EÚ, z 26. októbra 2000, Bayer /Komisia, T-41/96, Zb. s. 11-3383, body 66 aţ 69). Preto
v prípade nedostatku dôkazov spôsobilých priamo preukázať dĺţku trvania porušenia je
ţalovaný povinný predloţiť aspoň dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne
blízkymi z hľadiska času tak, aby bolo moţné dôvodne pripustiť, ţe toto porušenie trvalo
nepretrţite medzi dvoma stanovenými dátumami. Aj keď obdobie medzi dvoma prejavmi
určitého protisúťaţného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie nepretrţitej
povahy porušenia, nič to nemení na tom, ţe otázku je potrebné preskúmať v kontexte
fungovania daného kartelu.
... obchodné tajomstvo ...
S poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného
je preskúmateľné, obsahuje dostatok dôvodov preukazujúcich jeho zákonnosť, keďţe bol
323 Sţh/4/2010
dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho vyvodený správny právny záver. Nebolo preto
zistené porušenie zákona v postupe a v rozhodovaní ţalovaného.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č 136/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods.
6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloţí úrad podnikateľovi pokutu do 10% obratu podľa
§ 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý
za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal
ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.
Podľa § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z. (v znení rozhodujúcom pre posúdenie
veci) úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závaţnosť a dĺţku trvania porušovania ustanovení
tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu (5b - čl. 81 a 82 Zmluvy o zaloţení
Európskeho spoločenstva) alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku
uloţeného rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závaţnosti porušovania berie do úvahy
jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem
týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované
porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom,
postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového
prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaţ v praxi.
Ţalovaný pri určovaní výšky pokuty pristúpil ku kaţdému účastníkovi dohody
individuálne, skúmal všetky okolnosti spáchaného správneho deliktu, svoje závery uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vysporiadal sa aj s výškou pokuty uloţenej ţalobcovi. Úrad pri určení výšky pokuty postupoval podľa ustanovení zákona č. 136/2001 Z.z., ale aj v súlade s Metodickým pokynom úradu o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneuţívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaţ, zverejneným na webovej stránke úradu. Podľa metodického pokynu úrad vychádza na účely výpočtu pokuty z relevantného obratu podnikateľa, určením základnej sumy pokuty ako percenta na základe závaţnosti a vynásobením tejto sumy počtom rokov porušovania. Následne pri výpočte dochádza k číselnému zohľadneniu priťaţujúcich a poľahčujúcich okolností (ak v posudzovanom prípade nastali) v zmysle ust. § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe. Napokon úrad zohľadni, či takto vyčíslená pokuta nepresahuje 10% z celkového relevantného obratu podnikateľa.
Konečná pokuta uloţená ţalobcovi je vo výške 0,9% z jeho celkového obratu
a minimálne percento z jeho čistého zisku. Zároveň uloţená sankcia bola vo výške zodpovedajúcej zákonnému rozpätiu stanovenému pre relevantný obrat sluţieb.
333 Sţh/4/2010
Podľa Ústavy Slovenskej republiky, jej zákonov a medzinárodných dohôd patrí
ochrana fyzickým osobám a právnickým osobám, ak konajú v súlade so zákonom.
Ak účastník protiprávnym spôsobom vytvoril faktický stav odporujúci zákonu a to konaním
so znakmi svojvôle, je z ústavného hľadiska vylúčené, aby takto protizákonne vytvorenému
stavu bola poskytnutá ústavná či zákonná ochrana.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil námietky
ţalovaného uvedené v podanom odvolaní ako dôvodné a také, ktoré mohli ovplyvniť
posúdenie danej veci, preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe ţalobu ako
nedôvodnú zamietol (§ 220 O.s.p.).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý
v konaní nemal úspech, nepriznal právo na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. mája 2013
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková