Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cb-12-2023.pdf
PDF · 209.35 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/12/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., Pri prachárni 20, 040 11 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 608 548, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 660,96 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 660,96 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 660,96 EUR od 20.06.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 27.08.2020 v upomínacom konaní žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 660,96 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 660,96 EUR od 20.06.2018 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že dňa 01.05.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle MERCEDES-BENZ E 250, 207, EČV: A., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo B. C. (ďalej ako „vlastník“ alebo „poškodený“), s bydliskom D. XX, XXX XX A.. Vlastník bol zároveň poisteným zmluvou o havarijnom poistení č. 6821844160/2768001117. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla MERCEDES-BENZ E 250, 207, EČV: A., v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise SPEEDLINES, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1 395,10 EUR s DPH, resp. 1 162,58 EUR bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180027. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.06.2018 žalovaným oznámené, že dňa 04.06.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Vzhľadom na to, že poškodený nie je platcom DPH, fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavuje sumu 1 395,10 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 628,90 EUR. Celková nepriznaná suma je 766,20. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní len sumu 660,96 EUR, (zníženú o sumu za nákup líšt zadného nárazníka). Táto suma 660,96 EUR bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k škodovej udalosti: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%): - rozdiel medzi Faktúrou a
plnením poisťovne. Dokladovaný nákup líšt zadného nárazníka neakceptovateľný, nakoľko sa nejedná o jednorazové náhradné diely.“ 2A.Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poukázal na ust. § 797 ods. 2 a § 788 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. 2B.Čo sa týka výšky normohodiny za mechanické a lakovacie práce, v danom prípade došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému a neodôvodnenému kráteniu poistného plnenia. Žalobca za 1NH lakovacích a mechanických prác účtoval 60,00 EUR bez DPH. Takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými servismi v regióne porovnateľná. Preto považuje za nedôvodné, že žalovaný priznal poistné plnenie iba do výšky primeraných nákladov, resp. 25,00 EUR/NH s DPH a to aj z dôvodu využitia neautorizovaného servisu, ako uvádza v oznámení o poistnom plnení. Pre porovnanie uviedol ceny lakovacích a mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisov v danom regióne. Podľa kategorizácie vozidiel MERCEDES-BENZ E 250, 207 patrí do kategórie motorových vozidiel F – Športové automobily, tak ako aj AUDI TT. V autoservise Auto Gábriel, s.r.o., Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice je cena týchto prác 55,00 EUR bez DPH, 66,00 EUR s DPH/NH. V servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice je cena mechanických prác 55,00 EUR bez DPH mechanické práce a cena klampiarskych a lakovacích prác 61,00 EUR bez DPH/NH. 2C.Poukázal tiež na ust. § 8 zákona č. 136/2001 Z.z. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže a uviedol, že poisťovňa, resp. žalovaný zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu tým, že určuje rozdielne podmienky pre rozličné autoservisy. Rozlišuje medzi zmluvnými, nezmluvnými, autorizovanými a neautorizovaným servismi. Zvýhodňuje v hospodárskej súťaži servisy, ktoré subjektívne určí. Týmto servisom poskytuje vyplatenie poistného plnenia v plnej výške. Servisom, ktoré majú rovnaké postavenie na trhu ako zmluvné servisy, neposkytne plnenie v plnej výške, pretože nie sú zmluvným servisom poisťovne. Žalobca je riadne registrovaným servisom majúcim oprávnenie na opravárenskú činnosť. Takéto rozlišovanie servisov je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Mal za to, že takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu. Nezmluvné servisy sú tak potom oproti zmluvným znevýhodňované a to tak, že týmto nie sú uhradené náklady za opravu poškodených vozidiel v plnej výške a to len preto, že so žalovaným nemajú uzatvorenú zmluvu, hoci previedli rovnako kvalitné práce ako servisy zmluvné. 2D.Žalovaný uviedol v Oznámení o poistnom plnení, že priznal výšku lakovacej konštanty iba 100%. Podľa žalobcu lakovacia konštanta vo výške 100% nezodpovedá kvalite laku, technológii a postupu, ktorý bol pri lakovaní využitý. Uviedol, že motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou 2-vrstvovú metalízu, resp. číry, tvrdý lak. Žalobca vykonal len také opravy, ktoré smerovali k prinavráteniu stavu MV ako pred poistnou udalosťou. Z dôvodu využitia číreho, tvrdého laku a nanášania metalízy v 2 vrstvách bola lakovacia konštanta 130%. Takýto postup predpisuje výrobca lakovacieho materiálu, výrobca MV pre daný typ a značku MV.
2E.Zároveň uviedol, že oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný priznal primerané náklady na opravu vozidla, pričom nepredložil ani kalkuláciu na základe ktorej vypočítal maximálnu výšku poistného plnenia. Preto považuje oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.06.2018 za nedôvodné. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Poukázal na ust. §799 Občianskeho zákonníka a mal za to, že žalovaný môže krátiť poistné plnenie z poistnej udalosti jedine ak poškodený resp. žalobca vedome porušil svoje povinnosti stanovené v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ak malo toto porušenie podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Žalobca, resp. poškodený neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z poistných podmienok. Poškodený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti, čoho výsledkom je aj čiastočné plnenie žalovaného, z ktorého vyplýva uznanie nároku poškodeného, resp. žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žiadal, aby titulovaný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nedôvodne krátené poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8013620117 vo výške 660,96 EUR s príslušenstvom. 2F.Žalobca v zmysle §14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov týmto navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I (teraz Mestskom súde Košice), ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 písm. c) CSP. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.03.2019 je zrejmé, že likvidáciu poistnej udalosti č. 8013892825 vykonávala organizačná zložka žalovaného v Košiciach, čo dokazuje odkaz na kontakt zamestnanca žalovaného, ktorý rieši šetrenie predmetnej poistnej udalosti E. F., tel. č.: XXXXXXXXXXXX. Telefónna predvoľba pre mesto Košice je 055 (+42155). Na základe uvedeného preto navrhol pokračovanie na Okresnom súde Košice I (teraz Mestskom súde Košice), ktorého príslušnosť je založená vyššie uvedeným ustanovením. 2G.Žalobca poukázal ja na ust. § 517 a § 797 Občianskeho zákonníka. Žalovaný listom zo dňa 08.06.2018 oznámil, že dňa 04.06.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013892825. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 660,96 EUR od 20.06.2018 do zaplatenia.
3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 12.10.2020 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. 36Up/1684/2020.
4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. 4A.Žalovaný uviedol, že žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 01.05.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle MERCEDES-BENZ E 250, 207, EČV: A. (ďalej len „MV“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: B. C., s bydliskom D. XX, XXX XX A. (ďalej len ,,Poistený“), ktorý mal u žalovaného uzavreté havarijné poistenie. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Poistná udalosť“). Vzhľadom na poškodenie MV v dôsledku Poistnej udalosti si Poistený dal svoje MV opraviť v servise žalobcu, ktorý za vykonanú opravu vystavil žalobcovi faktúru č. 180027 vo výške 1 395,10 EUR s DPH, resp. 1 162,58 EUR bez DPH (ďalej len „Faktúra“), ktorá bola uplatnená u žalovaného. Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.06.2018 bolo Poistenému oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 628,90 EUR (ďalej len „Oznámenie“). Pohľadávka vo výške 660,96 EUR mala byť Poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018. 4B.V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní a mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere mal za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje – napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany Poisteného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
4C.Poukázal aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3Cdo 192/2004, podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. 4D.Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že Poistený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poistený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poistený. Poukázal na ust. § 524 Občianskeho zákonníka a mal za to, že nakoľko Poistený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poisteného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poisteného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poisteným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. 4E.V zmysle rozsudku NS SR, sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ 4F.S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Poisteným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany Poisteného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči Poistenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúce predmety postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. 4G.Súčasne poukázal na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia (zmluvy o postúpení pohľadávky) vyplýva, že Poistený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému. Pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči Poistenému za opravu MV, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu – t. j. zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že Poistený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok Poisteného. Žalobca nepreukázal, že by Poistený zaplatil Faktúru v časti návrhu uplatňovaného nároku v kauzálnom dôsledku čoho Poistenému nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho MV a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty Poisteného. 4H.Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky poukázal aj na to, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle Poisteného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. 4I.Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia poukázal na Oznámenie o poistnom plnení a skutočnosti v ňom uvedené, v zmysle ktorých sa žalobca preukázateľne dozvedel z akých dôvodom a v akom rozsahu nebola poskytnutá časť poistného plnenia.
5.Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 16.11.2023 uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie nedôvodne. Dôvody krátenia poistného plnenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení sú v rozpore s ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Upozornil na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka (bližšie rozsudok NS SR, sp.zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2011). „Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené.“ Z uvedeného je zrejmé, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: jednak vedomé porušenie povinností a jednak to, že porušenie týchto povinností uvedených v zákone, resp. v poistných podmienkach má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. V prípade vedomého porušenia povinnosti jedná sa o také porušenie povinnosti, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na okolnosti prípadu mohol splniť. Tu je potrebné skúmať dve roviny: vedomosť poisteného o existencii určitej povinnosti, ktorej dodržiavanie sa od neho vyžaduje a vedomosť poisteného o tom, že určitú povinnosť porušuje. Žalovaný je povinný podľa § 797 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka skončiť šetrenie do jedného mesiaca a plnenie uhradiť do pätnástich dní od skončenia vyšetrovania. Dôvody zníženého plnenia je povinný uviesť a nemôže ich dodatočne meniť. 5A.Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného poistného, keďže z toho majú priaznivé dôsledky. Podporne na svoju argumentáciu uviedol Uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015). „V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, čo znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé následky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“ Podľa čl. 8 CSP: „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“ Dôvody krátenia nie sú v súlade s citovaným § 799 ods. 3 OZ, a zároveň sú aj nepreskúmateľné. Mal za to, že žalovaný priznaním výšky práce pri poistnej udalosti č. 8013620117 v sume iba 25,00 Eur/NH nepostupoval v súlade s vnútroštátnou či európskou legislatívou. Je to práve žalovaný, kto musí preukázať dôvodnosť svojho krátenia už pri ukončení šetrenia. Žalovaný sa navyše v odpore len v stručnosti odvolal na ním uvedené dôvody v oznámení o poistnom plnení. 5B.Žalovaný vo Všeobecných poistných podmienkach pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5), v čl. XII ods. 5 písm. c) uvádza: „pri oprave poisteného MV v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV poisťovňou. Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného MV poisťovňa akceptuje ako primeranú cenu práce max. do výšky 20,00 EUR/hod. s DPH (16,67 EUR/hod. bez DPH) a cenu alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade, že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20 % z ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. 26 ods. 6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. O kalkulácii primeraných nákladov na opravu bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100%,“ Napriek tomu, že považuje takéto znenie zmluvných dojednaní za nezákonné, uviedol, že žalovaný sám postupoval v rozpore s vlastnými VPP, keďže priznal 25,00 EUR s DPH/NH, napriek tomu, že maximom vo VPP je suma 20,00 EUR/hod. s DPH. 5C.K otázke limitácie výšky normohodiny vo VPP uviedol, že dojednanie vo VPP, ktoré jednu skupinu podnikateľov zvýhodňuje na úkor druhej skupiny podnikateľov, je neplatné podľa konštantnej judikatúry. Poisťovňa obmedzuje hospodársku súťaž uzatváraním dohôd so servismi, pri ktorých určia cenu aj podmienky za akých bude poskytnuté poistné plnenie v plnej výške poisteným. Na druhej strane tak
poistený, ktorí využijú služby nezmluvného servisu nemajú nárok na poistné plnenie v plnej výške. Dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž je ako bolo vyššie uvedené zakázaná. V zmysle ust. § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka: ,,Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.” Zároveň, nakoľko dohoda obmedzujúca súťaž je zakázaná, je ex lege neplatná pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 zákona č. 401964 Zb. Občianskeho zákonníka. 5D.Poukázal na judikatúru v skutkovo a právne obdobných veciach: a) Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/121/2019 zo dňa 25.06.2020: 16. Odvolací súd poznamenáva, že nemôže byť na ťarchu poisteného, teda žalobcu, že pri výbere servisu si poistený zvolil neautorizovaný servis, resp. nezmluvný servis žalovaného a nezvolil si autorizovaný servis resp. zmluvný servis žalovaného, s ktorým má žalovaný dojednané zmluvné ceny. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť, prípadne že sú neúčelne vynaložené na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Navyše takéto dojednanie malo byť pre jeho platnosť nepochybne súčasťou zmluvy a nie obchodných podmienok, ktoré majú dovysvetľujúci charakter vo vzťahu k zmluve. b) Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 32/11: ,,Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že dvojstranné dohody, ktoré uzavreli spoločnosti poskytujúce poistenie automobilov s predajcami automobilov vykonávajúcimi činnosť autoopravovní alebo so združením týchto predajcov, ktoré sa týkajú hodinových sadzieb hradených poisťovňou za opravu v nej poistených vozidiel a podľa ktorých tieto sadzby závisia okrem iného od počtu a podielu zmlúv o poistení, ktoré uzatvoril predajca ako poisťovací agent v prospech tejto poisťovne, je možné považovať za obmedzovanie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle tohto ustanovenia, ak v nadväznosti na individuálne a konkrétne preskúmanie znenia a cieľa týchto dohôd, ako aj právneho a hospodárskeho kontextu, do ktorého sú vložené, sa tieto dohody zdajú svojou povahou škodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže na obidvoch dotknutých trhoch.” c) Podľa rozsudku NSSR z 21.05.2013, sp. zn. 3Sžh/4/2010: „ Žalobca sa prostredníctvom zakázanej dohody snažil umelo získať prospech v podobe získavania zákazníkov spoločnosti A., a.s., ktoré by bez zakázanej dohody nedosiahol. (…) Tzv. Ťažké kartely (čo je i prípad posudzovanej dohody) nespadajú pod pravidlo de minimis a tiež ich súťažné orgány neakceptujú (resp. len celkom výnimočne) ako spôsobilé na splnenie podmienok podľa § 6 ods. 3 zákona, resp. podľa čl. 81 ods. 3 ZES). Takéto dohody sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa, ktorý v sebe obsahuje minimálne potenciál negatívneho dopadu na súťaž, pričom preukazovať skutočné konkrétne dopady na určitý trh nie je pre konštatovanie zákazu nutné. Dohodou s poisťovňou zmluvné servisy nadobúdajú silnejšie postavenie v tom, že poistený si k ním príde dať opraviť MV pretože vie, že mu bude poskytnuté poistné plnenie v plnej výške. Týmto umelo zmluvné servisy získavajú zákazníkov na základe ich dohody obmedzujúcej súťaž s poisťovňou. Negatívnym dopadom je samotné obmedzenie hospodárskej súťaže a znevýhodnenie ostatných súťažiteľov, t. j. nezmluvných servisov. d) Rozsudok OS KE I, sp. zn.: 26Cb/54/2018 zo dňa 23.10.2018: „V prostredí trhu založenom na možnostiach výberu alternatív rastie aj konkurencieschopnosť účastníkov, čo prináša prospech spotrebiteľom. Pod prospechom spotrebiteľov sa pritom nechápe ich individuálny prospech, ale ekonomicky definovaná kategória kumulovaná z toho, že pôsobí súťažný tlak, čím napríklad spotrebiteľ získava kvalitné produkty a služby za nízke ceny. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať zásade zákazu diskriminácie, nie však chápanej konvenčne, ale skôr ako základ odôvodnenosti ochrany tých súťažiteľov, ktorým neprípustné praktiky iných znemožňujú plnohodnotne podnikať. Z vyjadrenia žalovaného však vyplýva, že rešpektuje iba dohodnutú cenu určitých opravovní. Takýto postup žalovaného v priamom určení ceny práce navodzuje porušovanie zásad a podmienok hospodárskej súťaže a zároveň zmluvnej voľnosti poistených.“ „Takýmto konaním žalovaného dochádza nielen k ovplyvňovaniu zdravého podnikateľského prostredia, ale konanie žalovaného nepriamo pôsobí aj na výber toho ktorého servisu zákazníkom - spotrebiteľom, ktorý radšej uprednostní „autorizovaný“ či „zmluvný“ servis, ak nechce byť znevýhodnený a chce, aby mu bolo riadne vyplatené poistné plnenie v plnej výške, aj keď kvalita „neautorizovaného“ či nezmluvného servisu je na rovnakej alebo aj lepšej úrovni ako u „autorizovaného“ servisu.“ 5E.Nemožno od poškodeného, spotrebiteľa spravodlivo požadovať, aby vedel posúdiť cenu za opravu, teda či daná normohodina predstavuje cenu obvyklú v danom čase, regióne alebo či je to cena príliš
nízka/vysoká a zároveň tiež, či je/ nie je problém nájsť servis, ktorý by vykonal opravu v súlade s požiadavkami poisťovne. Žalovaný poškodenému neposkytol žiadnu súčinnosť, či odporúčania ohľadom vhodných servisov. Poistený ako spotrebiteľ pri podpise poistnej zmluvy a uzavretí samotného poistného vzťahu so žalovaným v dobrej viere očakával, že v prípade, ak nastane poistná udalosť, ako náhodná a neočakávaná udalosť, budú mu uhradené náklady, ktoré mu v súvislosti s poistnou udalosťou vznikli a ktorých náhrada mu prináleží v súvislosti s príslušnou poistnou zmluvou a aj samotným zmyslom a účelom poistenia, ktorým je prenos negatívnych finančných dôsledkov poistnej udalosti na poisteného. Žalovaný však zavádzajúcim spôsobom limitáciou uznanej výšky normohodiny bez akýchkoľvek obmedzení spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v neprospech spotrebiteľa. 5F.Žalovaný v podanom odpore namieta, že zo strany žalobcu neboli dodržané ustanovenia § 132 CSP. Žalobca uviedol, že ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku – nároku na krátené poistné plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom. Podľa komentára k CSP C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ Tvrdil, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa § 132 CSP splnili. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. 5G.K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný v podanom odpore prezentuje poisteného/poškodeného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poistený/ poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktoré v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalobca poukázal na to, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej zmluvy o poistení motorového vozidla so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný. 5H.Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. Petruľák, a Mgr. Šulíková na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený/poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. V zmysle § 797 odsek 2 OZ. „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Sme toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva – Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu.
5I.Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Napr. v ustanovení § 810 Občianskeho zákonníka sa uvádza: „Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.” Taktiež napr. aj v ustanovení § 449 odsek 3 OZ sa vyslovene uvádza, že: „Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.“ Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia § 449 odsek 3 OZ a § 810 OZ. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.06.2018, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považujeme námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený/poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený/poškodený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. 5J.Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju za absolútne neplatnú, z dôvodu jej nejasnosti a neexistencie pohľadávky (podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore v § 524 OZ). K postúpeniu pohľadávky uviedol, že postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Ako už vyššie uviedli, nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti. Poukázal na ust. § 524 Občianskeho zákonníka a uviedol, že účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca – postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu – postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). 5K.V predmetnom prípade poistený/poškodený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukázal aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. 5L.Na podporu svojej argumentácie poukázal na judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv: a)„Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, bez toho aby postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované.“ (R (ČR) 27/2008).
b)„Nemá-li postupitel vůči dlužníku v době postoupení jinou pohledávku nebo jiné pohledávky s předmětem plnění stejného druhu jako u postupované pohledávky (tedy jiné pohledávky zaměnitelné s postupovanou pohledávkou), pak platí, že postupovaná pohledávka je ve smlouvě o postoupení pohledávky dostatečně určitě identifikována i tehdy, vymezuje-li ji jen údaj o osobě dlužníka a předmětu plnění.“ (NS ČR, sp.zn. 29 Odo 775/2004) c)„Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré musia byť individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ich zámenu s inými pohľadávkami, ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú byť zmluvou postúpené na postupníka. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom postúpenej pohľadávky. V okolnostiach prípadu je podľa záveru ústavného súdu vylúčené nazerať na vec spôsobom, ako učinil krajský súd v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku. Racionálne uvažovanie totiž nemôže viesť k záveru, že za situácie, keď postupca (správca), postupník (sťažovateľka) a súčasne dlžník (žalovaná) nemajú žiadnu pochybnosť o tom, aké pohľadávky, z akého právneho dôvodu a v akej výške boli predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, do týchto právnych vzťahov vstúpi krajský súd, ktorý prednesie svoju vlastnú predstavu o tom, či je zmluva v jej predmete dostatočne určitá. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015) d)„Pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008, sp.zn. I. ÚS 242/07). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Tento výkladový argument má charakter všeobecného právneho princípu a jeho rešpektovanie je ústavne konformné a súladné s princípmi právneho štátu. Je ním vyjadrená a podporovaná zásada autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sunt servanda (zmluvy majú byť dodržiavané)“ (uznesenie NS SR, sp.zn. 4Cdo/132/2007) e)„Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.” (nález ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 242/07-29) f)„Pri postúpení práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred postúpením čiastočne plnila, je prirodzené, že na jej základe dochádza k postúpeniu (prechodu) len tých práv a povinností, ktoré z nej v čase prechodu ešte vyplývajú. Nemôže sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované, pretože ich už povinná strana splnila.”(rozsudok NS SR, sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006) g)„V případě úplatné cese ostatně ani neexistence pohledávky v době uzavření smlouvy o jejím postoupení nemá za následek neplatnost smlouvy o postoupení, nýbrž zakládá odpovědnost postupitele vůči postupníkovi (§ 527 odst. 1 písm. a/ obč. zák.).“ (uznesenie NS ČR, sp.zn. 33 Cdo/4155/2011) 5M.Na základe uvedeného, považujeme predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné. 5N.Vo vzťahu k miestnej príslušnosti súdu poukázal na predchádzajúce stanovisko ako aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1Ncb 10/2017, podľa ktorého: „Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia § 19 písm. c) CSP sa rozumie nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri, ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť súdu na výber v zmysle § 19 písm. c) CSP treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva,
ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou.“
6.Na pojednávanie dňa 27.10.2023 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, ktorý svoju neúčasť žiadal ospravedlniť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
8.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.06.2018, cenníky servisných prác (Moris Slovakia s.r.o., Auto Gábriel, s.r.o.), Kategorizáciu vozidiel, Faktúru č. 180027 vystavenú žalobcom B. C., Kalkuláciu opravy č. XXXXXXXXXX, poistnú zmluvu (vrátane príloh). Poukázal tiež na Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel.
9.Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne dôkazy.
10.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 01.05.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle MERCEDES-BENZ E 250, 207, EČV: A., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo B. C., D. XX, XXX XX A.. Vlastník bol zároveň poisteným zmluvou o havarijnom poistení č. 6821844160/2768001117. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla MERCEDES-BENZ E 250, 207, EČV: A., v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise SPEEDLINES, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1 395,10 EUR s DPH, resp. 1 162,58 EUR bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180027. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.06.2018 žalovaným oznámené, že dňa 04.06.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Vzhľadom na to, že poškodený nie je platcom DPH, fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8013620117 predstavuje sumu 1 395,10 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 628,90 EUR. Celková nepriznaná suma je 766,20. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní len sumu 660,96 EUR, (zníženú o sumu za nákup líšt zadného nárazníka). Podľa vyjadrenia likvidátora k škodovej udalosti: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%): - rozdiel medzi Faktúrou a plnením poisťovne. Dokladovaný nákup líšt zadného nárazníka neakceptovateľný, nakoľko sa nejedná o jednorazové náhradné diely.“ Podľa výpočtu výšky plnenia (zálohy, doplatku) zo dňa 08.06.2018 z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX faktúra za opravu vozidla č. 180027 bola vystavená na sumu 1 395,10 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a plnením poisťovne je 766,20 EUR. Spolu bolo priznaných 628,90 EUR, pričom táto suma predstavuje výšku poistného plnenia. Nebolo medzi stranami sporné ani to, že bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018.
11.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 660,96 EUR s prísl. voči žalovanému.
12.Faktúrou č. 180027 zo dňa 30.05.2018 splatnou 13.06.2018, na sumu 1 395,10 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval B. C. cenu za opravu vozidla MERCEDES-BENZ E 250, EČV: A..
13.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.06.2018 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 04.06.2018 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. XXXXXXXXXX) s tým, že poistné plnenie vo výške 628,90 EUR v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie pri výpočte poistného plnenia boli priznané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,00 EUR/ Nh s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty bola stanovená na 100%), čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou a plnením poisťovne. Dokladovaný nákup líšt zadného nárazníka nebol akceptovaný, nakoľko sa nejedná o jednorazové náhradné diely. Z Prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení súd zistil, že faktúra za opravu vozidla č. 180027 bola vystavená na sumu 1 395,10
EUR. Rozdiel medzi faktúrou a plnením poisťovne je 766,20 EUR. Spolu bolo priznaných 628,90 EUR, pričom táto suma predstavuje výšku poistného plnenia.
14.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018 mal súd preukázané, že postupca (B. C.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 660,96 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 180027, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 660,96 EUR s príslušenstvom, čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou servisu a poistným plnením už zaplateným dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.
15.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca cenníky autoservisov, podľa ktorých v autoservise Moris Slovakia s.r.o. je ich cena od 55 do 65 EUR bez DPH (mechanická dielňa) a od 64 do 65 EUR bez DPH (karosárska a lakovacia dielňa), v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena od 65 do 95 EUR bez DPH (mechanické práce, klampiarske a lakovacie práce).
16.Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu aj Kategorizáciu vozidiel a poukázal na Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5), ktoré tvorili prílohu poistnej zmluvy.
17.Podľa kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX (vyhotovenej žalobcom) náklady na opravu predmetného vozidla predstavujú 1 395,10 EUR s DPH (vrátane líšt zadného nárazníka). Za jednu Nh prác si žalobca účtoval sumu 60,00 EUR bez DPH.
18.Poistnou zmluvou zo dňa 18.08.2017 mal súd preukázané, že B. C., D. XX, A. uzavrel poistnú zmluvu o havarijnom poistení vozidla MERCEDES-BENZ E 250, 207, EČV: A..
19.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 660,96 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 660,96 EUR od 20.06.2018 do zaplatenia.
20.Podľa ust. § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
21.Podľa ust. § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
22.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP.
23.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na
preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.
24.Žalovaný namietal, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.
25.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
26.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27.Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
28.Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29.Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je v nej riadne uvedený a určený – jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom – jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.
30.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedená pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom havarijného poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému už vznikla škoda momentom vzniku predmetnej škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že tento mali uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným, vznikol mu nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetnú faktúru vystavil žalobca poistenému, teda na základe tejto faktúry mal plniť poistený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky
voči žalovanému – rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému (poistenému) momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry č. 180027 ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.
31.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 25. až 30. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.
32.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetnú faktúru, nakoľko v oznámení o poistnom plnení ju sám uvádza a odvoláva sa na ňu.
33.Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
34.Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
35.Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
36.Podľa ust. § 791 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
37.Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
38.Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
39.Podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
40.Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
41.Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
42.Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
43.Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
44.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. H. D. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45.Žalovaný podľa predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.06.2018 krátil poistné plnenie v časti priznanej normohodiny za vykonané práce, pričom priznal ju len vo výške 25,00 EUR vrátane DPH. Žalovaný zároveň uviedol, že priznáva primerané náklady za lakovací materiál pri výške lakovacej konštanty 100%.
46.V zmysle čl. 12 bod 3. všeobecných podmienok (VPP KAS-5): Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A až D, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou s odpočítaním spoluúčasti vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.
47.V zmysle čl. 12 bod 5. písm. a) všeobecných podmienok (VPP KAS-5): Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: pri oprave poisteného MV v autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa primerané náklady na náhradné diely, materiál a prácu posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkuláciou nákladov na opravu vyhotovenou poisťovňou pri použití cien originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanovených výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.
48.V zmysle čl. 12 bod 5. písm. b) všeobecných podmienok (VPP KAS-5): Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: pri oprave poisteného MV v zmluvných opravovniach poisťovne sa za primerané náklady považujú náklady, ktoré zodpovedajú výške normohodiny dojednanej medzi poisťovňou a zmluvným servisom, pri použití predpísanej technológie opravy MV výrobcom a pri použití náhradných dielov ktorých kvalita je na úrovni originálnych náhradných dielov alebo alternatívnych náhradných dielov (aftermarketov) v nadväznosti na dobu prevádzky vozidla. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. 26 ods. 6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely.
49.V zmysle čl. 12 bod 5. písm. c) všeobecných podmienok (VPP KAS-5): Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: pri oprave poisteného MV v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV poisťovňou. Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného MV poisťovňa akceptuje ako primeranú cenu práce max. do výšky 20,00 EUR/hod. s DPH (16,67 EUR/hod. bez DPH) a cenu alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade, že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20% z ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. 26 ods. 6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. O kalkulácii primeraných nákladov na opravu bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100%.
50.V zmysle čl. 12 bod 6. všeobecných podmienok (VPP KAS-5): Primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v opravovni neprekročí kalkuláciu primeraných nákladov na opravu poisteného MV podľa podmienok stanovených v predchádzajúcich ustanoveniach týchto VPP KAS-5.
51.V zmysle čl. 12 bod 7. všeobecných podmienok (VPP KAS-5): Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej je poistený povinný vykonať opravu poškodeného/poisteného MV. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte poistného plnenia uplatní ceny platné v určenej opravovni.
52.Súd pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vychádzal z § 788 Občianskeho zákonníka, kde poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má pokiaľ nie je v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
53.V oznámení o poistnom plnení zo dňa 08.06.2018 žalovaný uviedol, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,00 EUR vrátane DPH, čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou a plnením poisťovne.
54.Je nesporné, že žalovaný za 1NH priznal 25,00 EUR s DPH, pričom žalobca účtoval cenu za 1NH v sume 60,00 EUR bez DPH. Zo všeobecných poistných podmienok však nevyplýva cena práce za jednu normohodinu v sume 25,00 EUR s DPH.
55.Žalobca na preukázanie oprávnenosti výšky účtovanej normohodiny predložil v návrhu na vydanie platobného rozkazu cenníky autoservisov v danom regióne pre uvedený typ a značku, resp. porovnateľného motorového vozidla, aké má poistený, z ktorých vyplýva, že žalobca fakturoval normohodinu vo výške 60,00 EUR bez DPH, čo je cena obvyklá v danom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor, že cena práce normohodiny je len v sume 25,00 EUR s DPH. Žalovaný je povinný zohľadňovať hodinovú sadzbu v danom regióne, ktorá žalobcom nebola nijak prekročená, navýšená, neprimeraná.
56.Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Žalovaný nepreukázal súdu, že by jednoznačne určil poškodenému opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. V zmysle čl. 12 bodu 7. všeobecných poistných podmienok poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Žalovaný však toto svoje právo nevyužil a opravovňu neurčil, resp. nepreukázal súdu, že by tak urobil. Žalovaný nepostupoval ani v súlade s ustanovením článku 12 bodu 5. písm. c) všeobecných poistných podmienok (VPP KAS-5), nakoľko nepredložil kalkuláciu primeraných nákladov na opravu predmetného motorového vozidla a nepreukázal súdu, že by písomnou formou informoval poisteného o tejto kalkulácii.
57.Z faktúry č. 180027 zo dňa 08.11.2018 vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1 395,10 EUR. Z uvedenej sumy si žalobca, resp. poškodený uplatnil nárok na zaplatenie 1 289,86 EUR. Nežiadal o úhradu ceny za lišty zadného nárazníka (105,24 EUR). Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla. Je potrebné poukázať aj na to, že právo na zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie oznamovacej povinnosti uvedenej v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol oprávnený poistné plnenie znížiť podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navyše žalovaný nepostupoval pri výpočte náhrady škody v zmysle článku 12 všeobecných poistných podmienok VPP KAS-5, keďže neuplatnil ceny platné v určenej opravovni. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. Žalobca účtoval za opravu vozidla za jednu normohodinu 60,00 EUR bez DPH, pričom v iných opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu vyššia, resp. porovnateľná. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané, preto je jeho nárok na zaplatenie sumy 660,96 EUR (o ktorú krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodov vyššie uvedených) dôvodný. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 25,00 EUR vrátane DPH. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné a primerané náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z oznámenia o poistnom plnení musí jednoznačne vyplývať na základe čoho (akých výpočtov a podkladov) žalovaný dospel k určeniu výšky poistného plnenia. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.
58.Poisťovňa zmluvou zaväzuje právnych predchodcov žalobcu k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahov proti vôli právnych predchodcov žalobcu. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná (§ 53 Občianskeho zákonníka),
pretože spotrebiteľ je viazaný, aby kúpou služby u dodávateľa v prípade poškodenia vozidla si zakúpil aj ďalšiu službu a to v ním určenou autoservise. Žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné, nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.
59.Žalovaný taktiež krátil náklady na lakovací materiál, a uznal výšku lakovacej kon-štanty len 100%. Výška lakovacej konštanty 100% hradí len náklady na farbu, nie aj príslušenstvo - režijný materiál (napr. Lakovacia pištoľ a pod.). Žalobca uviedol, že vykonal náter metalízy v dvoch vrstvách plus náter tvrdého číreho laku a preto považuje za odôvodnené účtovanie lakovacej konštanty 130%. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu, že na poškodené vozidlo bolo potrebné naniesť metalízu v dvoch vrstvách a tvrdý číry lak, v dôsledku čoho bola lakovacia konštanta 130%. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi celú škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti a teda aj preukázané náklady na lakovanie a lakovací materiál tak, ako sú uvedené vo faktúre č. 180027. Lakovacia konštanta 130% je primeraná technológii, pracovnému postupu a kvalite laku, ktorý použil žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla. Lakovacia konštanta tiež zahŕňa aj režijný materiál potrebný na lakovanie ako sú brúsne kotúče, lakovacie pištole atď. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.
60.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti (04.06.2018), dostal sa do omeškania so zaplatením sumy 660,96 EUR dňom 20.06.2018, preto je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanoveniami § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
61.Na záver je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. vyvrátenie tvrdení žalobcu.
62.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.
63.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
64.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
65.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).