Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-50-2021.pdf
PDF · 198.54 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: KOMA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Mlynárce - Štúrova 140, 949 01 Nitra, IČO: 35 941 472, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava
- mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti žalovanému: Obec Turčianske Kľačany, so sídlom 038 61 Turčianske Kľačany 179, IČO: 00 316 971, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom B. X, XXX XX L., o zaplatenie 19.500,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/41/2020-210 zo dňa 14. decembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu zo dňa 28. decembra 2020 proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/41/2020-210 zo dňa 14. decembra 2020, podľa ktorého žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 53,72 Eur, úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne zo sumy 44.533,716 Eur od 13.3.2018 do 30.7.2018, 8 % ročne zo sumy 27.156,20 Eur od 22.10.2018 do 6.11.2018, 8 % ročne zo sumy 16.236,20 Eur od 7.11.2018 do 4.12.2018, 8 % ročne zo sumy 13.236,20 Eur od 5.12.2018 do 22.11.2019, 8 % ročne zo sumy 53,72 Eur od 14.12.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, o d m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/41/2020-210 zo dňa 14. decembra 2020 v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, vo výroku III. a IV., podľa ktorých žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99%, o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 53,72 Eur, úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne zo sumy 44.533,716 od 13.3.2018 do 30.7.2018, 8 % ročne zo sumy 27.156,20 Eur od 22.10.2018 do 6.11.2018, 8 % ročne zo sumy 16.236,20 Eur od 7.11.2018 do 4.12.2018, 8 % ročne zo sumy 13.236,20 Eur od 5.12.2018 do 22.11.2019, 8 % ročne zo sumy 53,72 Eur od 14.12.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku II. vo zvyšku sa žaloba zamieta. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99 %, s tým, že podľa výroku IV. o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, odpor žalovaného proti platobnému rozkazu sp. zn. 21Up/1901/2019 vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v rámci
upomínacieho konania, na vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, rozsah vykonaného dokazovania a z neho zistený skutkový stav veci, ktorý právne vyhodnotil za aplikácie ust. 536 ods. 1, § 547 ods. 1, § 323 ods. 1, § 365, 369 ods. 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. v spojení s rozhodnými článkami Zmluvy o dielo zo dňa 2.11.2017 v znení Dodatku č. 1, ktoré citoval a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti priznanej výrokom I. čiastočne dôvodná a vo zvyšnej časti nedôvodná, a preto ju výrokom II. v tejto časti zamietol.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 2.11.2017 písomnú Zmluvu o dielo v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo 2017, uzatvoreného v písomnej forme dňa 15.5.2018 v podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej ,,ZoD“). Predmet ZoD bol dohodnutý v čl. II. bod 2.1, podľa ktorého predmetom zmluvy o dielo bola výstavba modulového prízemného jednopodlažného objektu pre 25 detí a personál, samostatne fungujúceho, s vlastným vybavením sociálneho zázemia a napojením na technickú infraštruktúru v rámci vnútroareálových rozvodov, inžinierskych sietí, na základe projektovej dokumentácie (ďalej „PD“). Z uvedeného dojednania bolo zrejmé, že žalobca ako zhotoviteľ nemal povinnosť vykonať zemné práce, ktoré sú tiež obsahom PD, ale že mal vykonať výstavbu nadzemnej časti PD, o čom vypovedal aj svedok C., ktorý ako starosta žalovaného uzatváral so žalobcom predmetnú ZoD.
4. K pochybnosti žalobcu či ZoD v znení jej dodatku nadobudla platnosť a účinnosť s poukazom na ust. § 47a ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1, 6, 9 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, okresný súd uviedol, že výpovede svedkov U. a C. preukázali zverejnenie zmluvy po podpise zmluvnými stranami.
5. Sporným medzi stranami bolo, či predmetom ZoD uzatvorenej dňa 2.11.2017 v znení jej Dodatku č. 1, bolo aj vykurovanie, lebo žalobca uplatnil cenu kúrenia nad rámec dohodnutej ceny diela v čl. IV. bod 4.2. ako samostatný zmluvný nárok na základe ústnej dohody. Okresný súd vychádzal z obsahu ZoD, z ktorej vyplýva, že predmetom tejto ZoD je výstavba Materskej školy v Turčianskych Kľačanoch v rozsahu podľa čl. II. bod 2.1. ako modulového, prízemného jednopodlažného objektu pre 25 detí a personál, samostatne fungujúceho, s vlastným vybavením sociálneho zázemia - na základe PD. Takto vyjadrený prejav vôle zmluvných strán, podľa názoru okresného súdu, nezaložil pochybnosti o rozsahu predmetu ZoD podľa tvrdenia žalovaného, že predmet ZoD podľa čl. II. bod 2.1. zahŕňa aj vykurovanie, lebo toto je riešené ako samostatná položka PD, projektu Materská škola v Turčianskych Kľačanoch a článok II. bod 2.1.ZoD na PD odkazuje, prejavená vôľa strán teda nie je ani v rozpore s jazykovým prejavom zmluvných strán v čl. II. bod 2.1. (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vykonaním PD na pojednávaní 2.12.2020 bolo preukázané, že táto v časti súhrnná technická správa, v bode B.4 rieši podrobne aj vykurovanie modulového prízemného jednopodlažného objektu. Okresný súd vychádzal aj z rokovaní, ktoré predchádzali uzatvoreniu ZoD, ako o nich vypovedal svedok C. na pojednávaní 2.12.2020 pri aplikácii ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého treba zobrať zreteľ pri výklade vôle zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy aj na rokovania o uzavretí zmluvy. Svedok C., ktorý konal pri vzniku zmluvy za žalovaného, vypovedal o spolupráci so žalobcom - p. F., konateľom žalobcu a s projektantom už v štádiu prípravy PD, na základe ktorej mal žalobca podľa čl. II. bod 2.1. ZoD dielo zhotoviť, keď žalovaný vykomunikoval so žalobcom a s projektantom práve typ kúrenia, ktorý je v bode B.4 v PD. Žalobca takúto komunikáciu so žalovaným pred vyhotovením PD a pred vznikom ZoD nepoprel, nepoprel ani, že návrh zmluvy v znení, ako ju zmluvné strany uzatvorili, mu bol predložený v rámci procesu verejného obstarávania ako jeho príloha. Uvedené bolo zrejmé aj podľa čl. I. ZoD v časti pod označením zmluvných strán. Svedok výslovne poprel žalobcom tvrdené rokovania o dohode ohľadne kompenzácie nezrealizovaného schodiska za kotolňu (ods. 10 odôvodnenia rozsudku).
6. Pokiaľ žalobca argumentoval, že nerealizoval aj iné položky z PD, nielen vykurovanie, že fasáda, obklady a dlažby, ktoré rieši PD, boli predmetom samostatnej dohody v Dodatku č. 1, z ktorých dôvodov je pre rozsah predmetu ZoD rozhodný položkovitý rozpočet ako príloha č. 2 k ZoD a nie PD, tak okresný súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Súd prvej inštancie vychádzal z logického vysvetlenia svedka C. na pojednávaní dňa 2.12.2020, že PD rieši zemné práce a základy a potom nadstavbu ako samotný objekt škôlky, že ide o dve samostatné veci. Potvrdil, že základy urobil žalovaný v rámci svojich zmluvných vzťahov, odlišných od žalobcu, avšak nadstavbu mal žalobca povinnosť vyhotoviť v zmysle projektovej dokumentácie. Uvedené zodpovedá aj dohode o predmete ZoD v jej čl. II. bod 2.1.. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 2.12.2020 vymenoval tie časti PD, ktoré žalobca nevykonal,
tieto sa týkali zemných prác, teda nie výstavby modulového prízemného jednopodlažného objektu ako samostatne fungujúceho na základe PD.
7. K Dodatku č. 1 k ZoD okresný súd uviedol, že v tomto prípade zmluvné strany konali v súlade so zmluvou, jej čl. III. bod 3.7.. Aj svedok C. vypovedal, že boli požiadavky žalovaného, a práve takúto situáciu rieši uvedené zmluvné dojednanie, ktoré umožňovalo zmluvným stranám zmeny dohodnúť formou písomného dodatku. V prípade kotolne - vybudovaného kúrenia žalobcom, takto zmluvné strany nepostupovali. Na základe uvedeného mal okresný súd preukázané, že vykurovanie bolo predmetom ZoD, za ktoré bola zmluvne dohodnutá cena diela, v čase uzavretia zmluvy dňa 2.11.2017 vo výške 176.395,70 Eur, ktorá zahŕňala aj cenu vykurovania, bez relevancie na nacenenie položiek, na ktoré odkazoval žalobca v súvislosti s jeho argumentáciou o samostatnom predmetne ZoD čo do vykurovania. Bola rozhodná dohoda strán aj v čl. IV. bod 4.5. ZoD, podľa ktorého „...zmluvná cena musí zahŕňať všetky náklady potrebné k vykonaniu predmetu zmluvy. Okrem ocenenia jednotlivých položiek cenovej kalkulácie - položkový rozpočet stavby zahŕňa všetky náklady k vykonaniu predmetu zmluvy, najmä kompletnú dodávku stavebných prác a technológií“. Uvedené dojednanie vylučuje pravdivosť argumentácie žalobcu, že ak kúrenie nebolo ako položka ocenené v položkovom rozpočte stavby, nemohlo byť predmetom ZoD. Aj keď položkový rozpočet stavby neobsahoval ako samostatne ocenenú položku kúrenie, zahŕňal všetky náklady potrebné k vykonaniu predmetu zmluvy, dodávku stavebných prác aj technológií, teda aj kúrenia. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na dojednanie v čl. IV. bodu 4.9. ZoD, podľa ktorého ...„za naviac práce sa nebudú považovať tie práce, ktoré sú obsiahnuté v projektovej dokumentácii a neboli zhotoviteľom ocenené v jednotlivých položkách“. Vzhľadom na uvedené okresný súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že vykurovanie bolo predmetom ZoD tak, ako bol dohodnutý v čl. II. bod 2.1. a bolo súčasťou dohodnutej ceny pri vzniku tejto zmluvy vo výške 176.395,70 Eur a žalobca nepreukázal opak. S argumentáciou žalobcu, že vykurovanie nebolo vyhotovené v zmysle PD predloženej žalovaným, čo má preukazovať, že išlo o samostatný zmluvný vzťah, sa okresný súd vychádzajúc z dojednania v čl. II. bod 2.5. ZoD nestotožnil. Pokiaľ bola v zmluve dohodnutá výška ceny podľa rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy, tak platí táto výška ceny (§ 547 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zhotoviteľ môže účtovať len takto dohodnutú cenu a nemôže od objednávateľa požadovať vyššiu cenu z dôvodu zmien vstupov materiálov - aj vo vzťahu k uvedenému bolo bez relevancie, že žalobca vyhotovil vykurovanie rozdielne od PD žalovaného. Žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie položky „Realizácia kotolne + vykurovanie“ vyúčtovanej vo fa č. 61190053 vo výške 17.388 Eur.
8. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že Dodatok č. 1 bol samostatným zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Podľa súdu prvej inštancie Dodatok č. 1 nie je samostatný zmluvný vzťah, v súlade s čl. III. bod 3.7. ZoD bola týmto dodatkom dohodnutá len zmena existujúcej ZoD, ktorú uzatvorili zmluvné strany v písomnej forme dňa 2.11.2017.
9. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd dostatočne preukázaný rozsah predmetu ZoD, preto návrh na dokazovanie na uvedenú skutočnosť výsluchom svedkyne J. zamietol. Aj keď z vyjadrenia, ktoré podpísala J. L. (ods. 64. odôvodnenia), vyplýva, že položkovitý rozpočet, Príloha č. 3 k výzve na predkladanie ponúk zo dňa 27.9.2017 bol nacenený, okresný súd uviedol, že to bolo pred podpisom ZoD žalobcom. Za rozhodný okresný súd považoval obsah ZoD podpísanej oboma zmluvnými stranami, a preto bolo podstatné z neho vychádzať. Zároveň poukázal aj na obsah výzvy na predloženie cenovej ponuky, kde nesporne predmet zákazky a špecifikácia podľa tejto výzvy je totožná s predmetom ako je v čl. II bod 2.1. ZoD, ktorú zmluvné strany podpísali, pričom PD, na základe ktorej mal byť vyhotovený predmet ZoD, bola ako Príloha č. 2 k tejto výzve pred podpisom ZoD. Žalobcovi teda bol pred podpisom ZoD známy jej obsah a tiež PD, na ktorú odkazuje čl. II. bod 2.1. a bolo na žalobcovi, či ZoD podpíše. Aj podľa čl. XIII. bod 13. ZoD zmluvné strany vyhlasujú, že obsah zmluvy je prejavom ich slobodnej vôle, zmluva nebola uzavretá v tiesni a ani za zvlášť nevýhodných podmienok. Súčasne vyhlasujú, že si ju riadne a dôsledne prečítali, jej obsahu rozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.
10. Výpoveďou svedka p. C., aj po konfrontácii so žalobcom na pojednávaní dňa 2.12.2020, bolo preukázané, že Protokol zo dňa 20.12.2017 (č.l. 31 spisu) bol skutočne, ako to uviedol žalovaný v odpore (viď ods. 16. odôvodnenia), len prebratím modulov škôlky, moduly 67 až 71 a 72 až 73 v stave na prepravu, bez kúrenia, bez radiátorov, bez svetiel, bez sanity, čo žalobca výslovne nepoprel. Svedok súčasne vypovedal, že sám neprebral škôlku ako celok.
11. K námietke žalovaného v odpore a neskôr i v spore, že žalobca vystavil faktúry predčasne, lebo nedošlo k zápisničnému odovzdaniu celého diela, čo žalobca skutočne nepreukázal, okresný súd poukázal na argumentáciu žalobcu vo vyjadrení k odporu (viď ods. 21. odôvodnenia). Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné (§ 151 ods. 1 CSP), že úhrady v rozsahu, ako ich prezentoval žalobca, žalovaný skutočne vykonal. Toto konanie, správanie sa žalovaného po vzniku zmluvy, okresný súd vyhodnotil v zmysle ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa prvoinštančného súdu zo správania sa žalovaného bolo preukázané, že tento po vzniku ZoD, v priebehu realizácie, podpísal preberací protokol o dodávke modulov (na č.l. 31 spisu), preberací protokol v súvislosti s realizáciou kotolne (viď ods. 51 odôvodnenia) a fasády (viď ods. 54 odôvodnenia), po vystavení faktúr skutočnosť zápisničného prebratia diela nenamietal a faktúry za dielo uhradil, ako uviedol žalobca v žalobe a žalovaný vykonané úhrady nepoprel. Pre posúdenie splnenia podmienok pre vystavenie faktúry za predmet ZoD, okresný súd prihliadal na toto následné správanie strán, v súvislosti s námietkou žalovaného o tom, že nedošlo k celkovému zápisničnému prebratiu predmetu ZoD. Považoval za dôvodné vychádzať z vyúčtovania splatnosti faktúr, na ktoré žalovaný reálne na predmet ZoD platil, toto vyúčtovanie - vystavenie faktúr akceptoval a ku dňu rozhodovania aj predmet ZoD užíva; o povolení užívania predmetu ZoD bolo vydané kolaudačné rozhodnutie (viď ods. 61 odôvodnenia).
12. Okresný súd zhodnotil, že žalovaný uplatnil nárok na zľavu z ceny v rozsahu nevykonaného schodiska dôvodne ako zmluvný nárok v súlade s V. bod 5.2. ZoD (ods. 42 odôvodnenia), lebo podľa čl. V. bod 5.2. ZoD, výška ceny má zodpovedať objemu skutočne vykonaných prác a hodnote zabudovaného materiálu, a to aj vo väzbe na dojednanie čl. IV. bodu 4.10. ZoD, podľa ktorého, v prípade, že skutočne vykonaný rozsah prác bude nižší ako rozsah prác uvedený v cenovej kalkulácii - položkový rozpočet stavby, zhotoviteľ si tieto nerealizované práce nezapočíta do zmluvnej ceny. Žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny v rozsahu nezrealizovaného schodiska podľa položiek 767500Z01 - Z1, 767503110
- Z2, 767600110 - Z1, Z2. Okresný súd uviedol, že vychádzal z rozpočtu, ktorý bol v prílohovej obálke (ods. 66 odôvodnenia), nakoľko tento obsahoval nacenené položky, ktoré súhrnne tvorili celkové náklady na stavbu ako bola cena predmetu zmluvy dohodnutá v čl. IV. bod 4.2. ZoD, bez DPH 146.996,42 Eur a s DPH 176.395,72 Eur. Za preukázaného stavu, že žalobca nevykonal položky 767500Z01 - Z1, 767503110 - Z2, 767600110 - Z1, Z2, spolu vo výške 9.488,57 Eur, k tomu 20 % DPH je suma 1.897,714 Eur, spolu tieto položky s DPH sú 11.386,284 Eur. To je cena časti diela, ktorú žalobca nerealizoval a na ktorú mu nevznikol nárok v zmysle dojednania v čl. IV. bod 4.10. a V. bod 5.2. ZoD. Okresný súd uzavrel, že v takomto rozsahu žalovaný nemá zmluvnú povinnosť zaplatiť cenu diela, pričom nevykonanie tejto časti diela medzi stranami nebolo sporné. Potvrdil to aj žalobca vo vyúčtovaní podľa fa č. 611190053, kde schodiská vyúčtoval ako mínusovú položku v sume 9.327,24 Eur spolu s DPH, pričom takto vyúčtovaná suma však nezodpovedá cene tejto položky v zmysle Prílohy č. 1 k ZoD (v prílohovej obálke), nakoľko cena nezrealizovaného schodiska spolu s DPH predstavuje sumu 11.386,284 Eur, na ktorú nevznikol žalobcovi zmluvný nárok.
13. K uplatnenému nároku 2 x 720 Eur s DPH (ods. 58. odôvodnenia) okresný súd poukázal na to, že žalovaný tento nárok uznal písomne v odpore proti platobnému rozkazu, neakceptoval iba jeho vyúčtovanie vo faktúre, z ktorého dôvodu namietal predčasnosť uplatnenia jeho nároku. Okresný súd poukázal na ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a tento nárok žalobcu vyhodnotil ako nárok na základe ústne uzatvorenej zmluvy v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako z tzv. nepomenovanej zmluvy, keď nesporne z výpovedí žalovaného ako aj z vyúčtovania vo fa č. 611190053 (č.l. 60 spisu, ods. 58, odôvodnenia) bol preukázaný predmet záväzkov zmluvných strán, a to nárok žalobcu na zaplatenie energetického certifikátu budovy ENPROJEKT vo výške 720 Eur s DPH a na zaplatenie PD DOMDOM (zmena schodiska) vo výške 720 Eur s DPH.
14. Okresný súd konštatoval, že spornou otázkou bola splatnosť nároku podľa fa č. 611190053 (ods. 80 odôvodnenia). Žalovaný, ktorý namietal vyúčtovanie tohto nároku v predmetnej faktúre, dohodu o inej splatnosti netvrdil. Vychádzajúc z ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka a z fa č. 611190053 okresný súd uzavrel, že žalobca ako veriteľ touto faktúrou požiadal žalovaného o plnenie v lehote do 13.12.2019. Nebolo sporné, že predmetná faktúra bola žalovanému doručená, avšak tento ju ako nedôvodnú žalobcovi vrátil. Nespornosť doručenia faktúry č. 611190053, kde bol vyúčtovaný nárok 2 x 720 Eur, vyplývala aj z listu žalovaného zo dňa 23.1.2020 (ods. 60. odôvodnenia). Podľa okresného súdu bola bez relevancie argumentácia žalovaného o tom, že vyúčtovanie za predmet ústne uzatvorenej zmluvy nechcel mať v jednej faktúre spolu s predmetom ZoD. Pri preukázaní doručenia faktúry žalovanému,
pri aplikácii § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka bol dôvodný úrok z omeškania z nesplatenej sumy za obdobie počnúc prvým dňom po dni nasledujúcom po splatnosti tejto faktúry, t.j. od 14.12.2019 do zaplatenia.
15. Okresný súd poukázal na to, že v Dodatku č. 1 strany dohodli zmenu ZoD tak, že cena stanovená ako pevná cena v ZoD sa zvyšuje o 27.156,20 Eur s DPH za tam uvedené položky (viď ods. 53. odôvodnenia). Žalovaný v súlade so zmluvou v znení jej dodatku mal povinnosť za dohodnutý predmet ZoD zaplatiť žalobcovi spolu sumu 203.551,90 Eur (176.395,70 Eur + 27.156,20 Eur). Pri preukázaní, že žalovaný nerealizoval schodiská, bolo dôvodné od sumy 203.551,90 Eur (cena za dohodnutý predmet ZoD v znení Dodatku č. 1), odpočítať cenu nezrealizovaných položiek - schodiska, spolu 11.386,284 Eur (viď ods. 79. odôvodnenia). Žalovaný bol teda povinný za skutočne zrealizovaný predmet ZoD v znení jej dodatku zaplatiť spolu 192.165,616 Eur. Žalovaný na vyúčtovanie vo faktúrach č. 611170072, 611170074, 611190014 a 611180053 zaplatil spolu sumu 193.551,90 Eur. Jeho zmluvná povinnosť bola zaplatiť 192.165,616 Eur. Žalovaný teda nemá ku dňu rozhodovania okresného súdu zmluvnú povinnosť zaplatiť žalobcovi za cenu diela, ktoré žalobca zhotovil podľa ZoD zo dňa 2.11.2017 v znení Dodatku č. 1, preto súd prvej inštancie nárok na doplatenie ceny diela podľa tejto zmluvy v znení dodatku zamietol.
16. Podľa okresného súdu rozdiel úhrad, ktoré žalovaný vykonal v prospech žalobcu a dôvodného vyúčtovania na cenu diela predstavuje sumu 1.386,284 Eur (193.551,90 Eur - 192.165,616 Eur, viď ods. 82. odôvodnenia). Pretože žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie vyúčtovania vo fa č. 611190053 vo výške 2 x 720 Eur s DPH, spolu suma 1.440 Eur (ods. 80. - 81. odôvodnenia), aj tento nárok žalobcu zanikol ku dňu rozhodovania zaplatením v rozsahu 1.386,284, naposledy vykonanou úhradou dňa 22.11.2019, keď hradil sumu 14.156,20 Eur. K zániku tejto pohľadávky v rozsahu 1.386,28 Eur došlo dňa 22.11.2019. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou tohto nároku len v jeho nesplatenej časti, t.j. 53,716 Eur, keďže splatnosť tohto nároku bola 13.12.2019 (viď ods. 81. odôvodnenia), žalovaný je v omeškaní s úhradou sumy 53,72 Eur od 14.12.2019 do zaplatenia.
17. Súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania s omeškaním úhrad, za skutočnú dobu omeškania, vychádzajúc z dátumu splatnosti vo faktúrach a čl. V. bod 5.4. ZoD a z rozsahu zmluvnej povinnosti platiť cenu diela (ods. 82. odôvodnenia). Pretože žalovaný nemal zmluvnú povinnosť platiť cenu za nezrealizované schodiská, nemohol sa s úhradou sumy 11.386,284 Eur dostať do omeškania, preto okresný súd nepriznal úrok z omeškania zo sumy 55.920 Eur od 13.3.2018 do 30.7.2018, ale len zo sumy 44.533,716 Eur (po odpočítaní sumy 11.386,284 Eur) od 13.3.2018 do 30.7.2018. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nedostal do omeškania s úhradou sumy 10.900 Eur od 31.7.2018 do 6.11.2018. Úhradu sumy 10.900 Eur dňa 6.11.2018 bolo dôvodné započítať na fa č. 611180053, kde bola vyúčtovaná cena diela vo výške 27.156,20 Eur so splatnosťou 21.10.2018. S úhradou tejto sumy bol žalovaný v omeškaní do 6.11.2018 a po úhrade 10.900 Eur dňa 6.11.2018 ďalej bol v omeškaní so sumou 16.236,20 Eur od 7.11.2018 do 4.12.2018, keď uhradil 3.000 Eur, potom bol v omeškaní so sumou 13.236,20 Eur od 5.12.2018 do 22.11.2019, kedy uhradil 14.156,20 Eur. Okresný súd nedôvodne uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol.
18. Okresný súd priznal úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a uplatnený nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
19. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 19.500 Eur a 40 Eur, spolu 19.540 Eur, jeho úspech je 53,72 Eur a 40 Eur, spolu 93,72 Eur, úspech žalobcu je 0,47, zaokrúhlene 0,5 % oproti úspech žalovaného 99,5 %, pomer úspechu strán sporu je 0,5 % ku 99,5 %, čo v konečnom výsledku znamená nárok žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 99 % (99,5 - 0,5).
20. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu, z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), e), f), h) CSP. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou účinnosti Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 a Dodatku č. 1 zo dňa 15.05.2018 k zmluve o dielo vo vzťahu k preukázaniu ich zverejnenia na webovom sídle povinnej osoby (žalovaného). Podľa žalobcu výpoveď svedka U. nemôže preukazovať zverejnenie zmluvy a výpoveď svedka L. nie je dôveryhodná najmä z dôvodu, že ako bývalý štatutár žalovaného by nepripustil žiadne
pochybenie počas trvania jeho funkcie, ako aj z dôvodu, že bežnou praxou je, že nie starosta, ale administratívni pracovníci majú v náplni práce úkony tohto druhu. Ani svedok R. U. a ani svedok L. C. nepotvrdili zverejnenie Dodatku č. 1 zo dňa 15.05.2018 na webovom sídle žalovaného a svedok C. tiež neobjasnil, prečo sa Zmluva o dielo zo dňa 09.10.2017 a Dodatok č. 1 zo dňa 15.05.2018 dodnes nenachádza na webovom sídle žalovaného. K účinnosti Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 a Dodatku č. 1 zo dňa 15.05.2018 je podstatné, že žalobca preukázal, že ani Zmluva o dielo zo dňa 09.10.2017 a ani Dodatok č. 1 zo dňa 15.05.2018 k zmluve o dielo neboli zverejnené na webovom sídle žalovaného, a to výpisom z webového sídla žalovaného „Zverejňovanie zmlúv, faktúr, objednávok“, kde sú zverejnené zmluvy od roku 2014 až do roku 2019. Žalovaný žiadnym relevantným dôkazom (napr. vyjadrením technického prevádzkovateľa webového sídla, znaleckým posudkom a pod.) nepreukázal opak. Z uvedeného Zmluva o dielo zo dňa 09.10.2017 a Dodatok č. 1 zo dňa 15.05.2018 k zmluve o dielo nenadobudli účinnosť, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, pričom za účelom zistenia presného rozsahu bezdôvodného obohatenia žalobca navrhoval znalecké dokazovanie. Súdom prvej inštancie nesprávne posúdenie zverejnenia Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 a Dodatku č. 1 zo dňa 15.05.2018 na webovom sídle žalovaného ako povinnej osoby, zakladá vadu konania na súde prvej inštancie, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 CSP písm. f) v spojení s § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
21. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou rozsahu diela, ktorý mal žalobca vykonať pre žalovaného. Podľa žalobcu rozsah diela určil žalovaný v rámci verejného obstarávania a to vo forme Zadania ako Prílohy č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017, v ktorom boli žalovaným určené jednotlivé položky rozsahu diela vyselektované z projektovej dokumentácie. V súlade s bodom 3. Výzvy na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017 boli predmetom verejného obstarávania stavebné práce - výstavba modulového prízemného jednopodlažného objektu pre 25 detí a personál, samostatne fungujúceho, s vlastným vybavením sociálneho zázemia a napojením na technickú infraštruktúru v rámci vnútroareálových rozvodov inžinierskych sietí, na základe Projektovej dokumentácie (Príloha č. 2 k výzve) a Zadania (Príloha č. 3 k Výzve). V súlade s bodom 9. písm. b) Výzvy na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017 uchádzač mal predložiť ponukovú cenu podľa prílohy č. 1 k tejto výzve - Návrh uchádzača na plnenie kritéria, pričom ponuková cena musí byť spracovaná formou ocenenia Zadania, ktorý tvorí Prílohu č. 3 k tejto výzve a musia v nej byť zahrnuté všetky náklady uchádzača súvisiace s realizáciou predmetu zákazky, najmä kompletná dodávka stavebných prác, náklady na dopravu, náklady na odvoz stavebného odpadu na skládku a poplatok za jeho udržiavanie a náklady vyplývajúce z plnenia zásad dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi pri zhotovení stavebných prác. V prípade, ak uchádzač neocení niektorú z položiek Zadania, má sa za to, že neocenené položky sú už zahrnuté v ostatných položkách. V súlade s bodom 11. písm. b) Výzvy na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017 obsahom cenovej ponuky je ocenené Zadanie podľa prílohy č. 3 k tejto výzve. Na základe vyššie uvedených podmienok žalobca ocenil jednotlivé položky Zadania (Príloha č. 3 k Výzve), t.j. rozsah diela určený žalovaným a predložil osobe poverenej žalovaným procesom verejného obstarávania ponukovú cenu na predmet zákazky. Predmetom Zadania ako Prílohy č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017 nebola položka vykurovania (kotolňa a radiátorov). Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca predložil vyjadrenie osoby poverenej žalovaným procesom verejného obstarávania k procesu verejného obstarávania zo dňa 04.11.2020, poskytnuté J. L., ktorým potvrdila, že žalobca predložil cenovú ponuku na základe Zadania, ktoré bolo Prílohou č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017 a tento položkový rozpočet stavby, skontrolovaný osobou poverenou žalovaným procesom verejného obstarávania, má tvoriť Prílohu č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 09.10.2017. Položkový rozpočet stavby je zároveň prílohou predmetného vyjadrenia zo dňa 04.11.2020 a je z neho bez pochýb zrejmé, že vykurovanie, kotolňa a radiátory neboli predmetom Zadania pre žalobcu, a teda ani predmetom zmluvy o dielo uzavretej dňa 09.10.2017. Pokiaľ by položkový rozpočet stavby nebol nacenený v súlade so Zadaním, osoba poverená žalovaným procesom verejného obstarávania by neschválila uzatvorenie zmluvy o dielo. Z uvedeného žalobca má za to, že rozsah diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 je definovaný práve položkovým rozpočtom stavby, ktorý vychádza priamo zo Zadania, ktoré bolo Prílohou č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017, a ktoré určil a vyselektoval z projektovej dokumentácie žalovaný. Preto požiadavka žalovaného, ktorej súd prvej inštancie vyhovel, aby žalobca dodal žalovanému bez finančného protiplnenia ďalšie položky podľa projektovej dokumentácie, ktoré nevyplývali zo Zadania, je v rozpore s poctivým obchodným stykom ako aj s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil rozsah diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 bez relevancie na nacenenie
položiek v položkovom rozpočte stavby. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď svedka L. C.. Okresný súd nezohľadnil vo vzťahu k rozsahu diela znenie článku IV. bodu 4.6. zmluvy o dielo. Žalobca uviedol v položkovom rozpočte stavby jednotkovú cenu každej požadovanej položky. Položka vykurovania nebola žalovaným požadovaná a vykurovanie nemožno považovať za položku už zahrnutú v cenách iných položiek, nakoľko vykurovanie nebolo uvedené vôbec v zozname položiek výkazu výmer požadovaných žalovaným (t.j. položkového rozpočtu stavby), pre ktoré by mal žalobca uviesť jednotkovú cenu. Tiež nezohľadnil vo vzťahu k rozsahu diela článku IV. bod 4.10. zmluvy o dielo, z ktorého ustanovenia je dostatočne zrejmé, že Zmluva o dielo zo dňa 09.10.2017 čo do rozsahu diela odkazuje na položkový rozpočet stavby. Ak okresný súd uviedol, že pri výpočte hodnoty nezrealizovaných schodísk vychádzal z rozpočtu, ktorý bol v prílohovej obálke (ods. 66), nakoľko tento obsahoval nacenené položky, ktoré súhrnne tvorili celkové náklady na stavbu ako bola cena predmetu zmluvy dohodnutá v čl. IV. bod 4.2., bez DPH 146.996,42 Eur a s DPH 176.395,72 Eur, tak žalobcovi nie je zrejmé, prečo na jednej strane akceptuje položkový rozpočet stavby a jednotlivé nacenené položky a na strane druhej neakceptuje skutočnosť, že pokiaľ v položkovom rozpočte stavby nie je nacenená položka vykurovania (čo ani nemohla byť, keďže nebola predmetom verejného obstarávania a nebola požadovaná žalovaným), nie je súčasťou rozsahu diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017.
22. Žalobca poukázal na to, že projektová dokumentácia je veľmi široké spektrum rozsahu diela, opisuje dielo ako celok, pričom zahŕňa aj také položky, ktoré žalobca nemal vykonať. Žalobca mal vykonať len časť, ktorá je definovaná položkovým rozpočtom stavby, ktorý vychádza priamo zo Zadania, ktoré bolo Prílohou č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017 určeného žalovaným. Položky projektovej dokumentácie, ktoré vymenoval PZ žalobcu na pojednávaní, sa netýkali len zemných prác, boli vymenované aj iné položky, ktoré neboli súčasťou Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017, ide napríklad o hydroizolácie, fasádnu omietku, obklady a dlažby, ktoré sú súčasťou projektovej dokumentácie, ale nie sú súčasťou Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 a neboli ani súčasťou položkového rozpočtu stavby ako Prílohy č. 2 k zmluve o dielo (v tomto prípade sa jedná o položky, ktoré boli súčasťou Dodatku č. 1 zo dňa 15.05.2018 k zmluve o dielo), ďalej sú to položky, ktoré si zrejme žalovaný zabezpečoval sám, ako napríklad dodávka technológie kuchyne, chladnička, drevené lavice s úložným priestorom na odkladanie topánok a prezuviek, vešiačiky, drevené police, nízky drevený paraván a vešiačiky na uteráky, ďalej rozvody NN, prípojky NN, rozvádzač RE, prípojky vodovodu, kanalizácie, ležaté zvody splaškovej kanalizácie, vody, NN nachádzajúcich sa pod objektom, vodomerná šachta a pod. Uvedené opätovne preukazuje, že rozsah diela bol daný položkovým rozpočtom stavby ako Prílohy č. 2 k zmluve o dielo a nie projektovou dokumentáciou, ktorá obsahuje množstvo ďalších položiek, ktoré však neboli predmetom verejného obstarávania, a tým ani predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017.
23. Podľa žalobcu vykurovanie nie je možné považovať za naviac práce, pretože táto položka nebola žalovaným požadovaná v rámci verejného obstarávania v zozname položiek výkazu výmer (t.j. položkového rozpočtu stavby), pre ktoré by mal žalobca uviesť jednotkovú cenu, a z dôvodu, že vykurovanie bolo realizované samostatne mimo rámca Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 a bolo samostatne prevzaté preberacím protokolom. Ani žalovaný netvrdil, že by sa vykurovanie malo považovať za naviac práce, iba tvrdil, že bolo súčasťou Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017. Jedná sa o samostatný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, čo aj preukázal samostatný preberací protokol, t.j. k vzniku samostatnej zmluvy o dielo mimo rámca Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 došlo faktickým plnením rovnako, ako to bolo v prípade energetického certifikátu a projektovej dokumentácie na zmenu schodiska (ktoré žalovaný uznal). Z uvedeného tvrdenia súdu prvej inštancie, že súčasťou vykonania diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 malo byť aj vykurovanie, je nesprávne a je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 CSP písm. h) v spojení s § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP.
24. Na otázky ohľadne procesu verejného obstarávania, a tým aj určenia rozsahu diela vychádzajúceho priamo zo Zadania, ktoré bolo Prílohou č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017, a z ktorého (Zadania) vyplýval záujem žalovaného, aby výkaz výmer (položkový rozpočet stavby) neobsahoval položky zemných prác a vykurovania, navrhol žalobca vykonať výsluch svedka - L.. J. L., bytom R., avšak okresný súd výsluch uvedeného svedka zamietol, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP.
25. Podľa žalobcu súd prvej inštancie porušil zásadný princíp procesného postupu konania. Okresný súd na pojednávaní dňa 02.12.2020 informoval žalobcu, že súdu prvej inštancie bolo doručené vyjadrenie žalovaného (zrejme ako reakcia na vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.11.2020), avšak žalobcovi
predmetné vyjadrenie žalovaného nedoručil a neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného. Nedoručením vyjadrenia žalovaného nebolo umožnené žalobcovi procesne sa zúčastniť konania. Žalobca nemal možnosť reagovať na argumentáciu žalovaného a relevantne sa vyjadriť v rámci zákonom priznaného procesného oprávnenia vyjadriť sa k úkonu druhej strany konania. Uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Sžo 36/2012, sp. zn. 4 Cdo 141/2010, sp. zn. 5 Cdo 200/2010, sp. zn. 2 Cdo 1235/2015, Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 352/2013. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie a priznať náhradu trov konania.
26. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 22.01.2021 (č.l. 252-253 spisu). Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne a právne správne, ale najmä spravodlivé a vzhľadom na nepatrnú časť neúspechu vo vzťahu k žalobnému návrhu žalovaný nepodával z dôvodu hospodárnosti konania odvolanie. Pokiaľ ide o namietané dôvody žalobcu, v tomto smere sa plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a v ostatnom odkázal na písomné vyjadrenia realizované v rámci konania a na vyjadrenie k žalobnému návrhu na pojednávaní dňa 07.10.2020 a v rámci záverečných rečí na pojednávaní dňa 02.12.2020. Ak žalobca opakovane poukazuje na neplatnosť zmluvy o dielo a jej dodatku z dôvodu, že tieto nemali byť zverejnené na webovej stránke žalovaného, tak žalovaný naďalej trvá na stanovisku, že zmluva a jej dodatok boli zverejnené v čase po podpise oboma zmluvnými stranami, avšak z dôvodu realizácie novej web stránky a prechodu na nový server sa nepodarilo uchovať zverejnenie zmluvy tak, ako bola táto zverejnená, čo potvrdili na pojednávaní svedkovia, a to: predchádzajúci starosta obce I.. L. C. a zastupujúci starosta R. U., ktorí sa rovnako vyjadril k otázke realizácie diela, zmluvných podmienok, k ich podkladom a realizácii v súvislosti s dodávkou kúrenia na predmete diela a ďalších podstatných skutočností s vecou súvisiacich. Výsluchy uvedených svedkov v plnej miere potvrdili tvrdenia žalovaného, pričom žalobca tvrdenia uvádzaných svedkov v rámci prebiehajúceho konania nijakým spôsobom nenamietal a nespochybňoval ich tvrdenia pred súdom prvého stupňa, až v rámci podaného odvolania poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaným navrhnutými svedkami nemala byť preukázaná skutočnosť zverejnenia zmluvy. Práve naopak, žalobca mal uniesť dôkazné bremeno o svojom tvrdení, resp. vyslovenej pochybnosti a o tom, že zmluva v čase po jej podpise nemala byť zverejnená. Pokiaľ žalobca rozsiahlo cituje ustanovenia týkajúce sa povinného zverejňovania zmlúv, neuvádza žiadne ustanovenie, že pokiaľ dôjde k odstráneniu zverejnenia zmluvy, dochádza aj k zrušeniu účinnosti a následnej neplatnosti z už zverejnenej zmluvy. Mal za to, že súd prvého stupňa správne posúdil účinky zverejnenia zmluvy a jej dodatku vzťahujúce sa na predmet diela. Žalobca mal len pochybnosť o nadobudnutí platnosti a účinnosti zmluvy a jej dodatku, pričom výslovne však neuviedol, že zmluva a ani dodatok neboli zverejnené a tvrdenia žalovaného a vypočutých svedkov výslovne nepoprel. V danom smere je potrebné považovať tvrdenie žalobcu za nepreukázané. Podľa žalovaného žalobcovi bolo uhradené všetko, čo bolo zmluvne dohodnuté, tak ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov. Pokiaľ ide o spornú kotolňu a vykurovanie, v plnej miere sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v bodoch 70. až 74.. Len doplnil, že kúrenie považuje za súčasť diela, teda súčasť stavby. Faktúru číslo 611190053 so splatnosťou dňa 13.12.2019, vyhotovenú tesne pred podaním žaloby a so značným časovým odstupom od údajného ukončenia diela, považoval za účelovú. Žalovaný predložil Denný záznam stavby a protokol k zaškolení obsluhy, ktoré potvrdzujú realizáciu kúrenia, pričom zo strany objednávateľa nedošlo k žiadnej novej objednávke a zo strany žalobcu, t.j. zhotoviteľa nie je v stavebnom denníku zmienka o tom, že by k jeho dodaniu ako súčasť diela nemalo dôjsť a že by sa malo jednať o dodávku nad rámec zazmluvneného rozsahu realizácie diela. Tvrdenia žalobcu sú v danom smere tendenčné a účelové, a to najmä s prihliadnutím na fakt, že projektovú dokumentáciu ako aj výkaz výmer vyhotovil projektant žalobcu. Žalobca projekt ešte pred samotnou súťažou a verejným obstarávaním na dielo s projektantom a žalovaným konzultoval, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Na doplnenie poukázal na znenie bodov 2.1., 2.3., 4.6. a 4.9. zmluvy o dielo v spojení so znením bodov 4.7. a 4.8.. Nevykonanie výsluchu svedka L.. J. L. považoval za procesne správny postup súdu prvého stupňa, aj pokiaľ ide o odôvodnenie jeho nevykonania. Pokiaľ žalobca namietal nemožnosť reagovať na argumentáciu žalovaného v súvislosti s vyjadrením zo dňa 30.11.2020, žalovaný považoval za potrebné uviesť, že okresný súd oboznámil strany s jeho obsahom a dal možnosť žalobcovi vyjadriť sa k nemu, pričom sám žalobca z uvedeného dôvodu nežiadal pojednávanie odročiť. Odhliadnuc od rozsahu podania žalovaného zo dňa 30.11.2020, obsahom vyjadrenia bolo vyjadrenie sa k navrhovanému výsluchu svedka L. s ktorým nesúhlasil a poukázanie na znenie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017. Obsahom tohto podania neboli žiadne nové skutočnosti ani navrhované dôkazy. Z uvedených dôvodov mal za to, že nemohol byť postupom súdu naplnený odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP. Navrhol, napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním plnej náhrady trov odvolacieho konania.
27. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 1. apríla 2021 (č.l. 265 - 266 spisu). V prvom rade považoval za potrebné vyjadriť sa ku klamlivým tvrdeniam žalovaného, že „projektovú dokumentáciu ako aj výkaz výmer vyhotovil projektant žalobcu“. Produkovanými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že projektovú dokumentáciu si objednával žalovaný ako stavebník (uvedené je zrejmé aj zo samotnej projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou spisu) a táto bola v rámci verejného obstarávania, ktoré inicioval žalovaný, súčasťou Výzvy na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017. Z uvedeného je tvrdenie žalovaného, že projektovú dokumentáciu vyhotovil projektant žalobcu, nepravdivé. Ďalej bolo dôkazmi preukázané, že výkaz výmer (t.j. rozsah diela) vypracovala na základe pokynov žalovaného pani L., na základe objednávky žalovaného ako osoba poverená žalovaným procesom verejného obstarávania, a ktorej výsluch navrhoval žalobca. Výkaz výmer (položkový rozpočet stavby), t.j. rozsah diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 vychádza priamo zo Zadania, ktoré bolo Prílohou č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017, a ktoré určil žalovaný prostredníctvom L.. J. L., preto tvrdenie žalovaného, že výkaz výmer vyhotovil projektant žalobcu, je zavádzajúce a klamlivé.
28. Žalobca poukázal na fakt, že rozsah diela určil žalovaný v rámci verejného obstarávania, a to vo forme Zadania ako Prílohy č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017, v ktorom boli žalovaným určené jednotlivé položky rozsahu diela vyselektované z projektovej dokumentácie a žalobca tieto jednotlivé položky Zadania (Príloha č. 3 k Výzve) ocenil, t.j. ocenil rozsah diela určený žalovaným, čo potvrdil aj svedok L., ktorý uviedol, že subjektu, ktorý zabezpečoval verejné obstarávanie, poskytli dokumentáciu, podľa ktorej sa toto verejné obstarávanie robilo. Základy podľa PD si mala urobiť obec sama, na nadstavbu dostali dotáciu. Osoba, ktorá zabezpečovala verejné obstarávanie, mala podklady, ktoré jej dal žalovaný. Tieto obsahovali výkaz výmer položky a kompletnú PD. Jedna verzia výkazu bola nacenená, aby mala táto osoba predstavu a pre záujemcov bol poskytnutý výkaz výmer položiek bez nacenenia. Na otázku PZ žalobcu, či výkaz výmer je to, čo sa má realizovať, vypovedal, že v podstate áno. Žalovaný si objednal u osoby poverenej procesom verejného obstarávania zabezpečenie procesu verejného obstarávania a žalovaný určil v rámci procesu verejného obstarávania, čo bude a čo nebude predmetom diela. Žalovaný určil, že do predmetu diela nebudú patriť zemné práce, hydroizolácie, fasádna omietka, obklady a dlažby, dodávka technológie kuchyne, a pod., a tiež určil, že do predmetu diela nebude patriť vykurovanie, kotolňa a radiátory, keďže všetky tieto položky neboli predmetom Zadania ako Prílohy č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil rozsah diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 bez prihliadnutia na nacenenie položiek v položkovom rozpočte stavby (Zadania ako Prílohy č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017) a bez prihliadnutia na článok IV. bod 4.6, bod 4.10 Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017. Pri výpočte hodnoty nezrealizovaných schodísk súd prvej inštancie na jednej strane vychádza z rozpočtu, nakoľko tento obsahoval nacenené položky a na strane druhej neakceptuje skutočnosť, že pokiaľ v položkovom rozpočte stavby nie je nacenená položka vykurovania (čo ani nemohla byť, keďže nebola predmetom verejného obstarávania a nebola požadovaná žalovaným), nie je súčasťou rozsahu diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 09.10.2017 a žalobcovi nie je zrejmé, prečo rovnaký dôkazný prostriedok posudzuje rozdielne. Podľa žalobcu súd prvej inštancie mu odoprel vykonanie podstatného dôkazu, ktorým by mohli byť odstránené rozpory ohľadne procesu verejného obstarávania, a tým aj určenia rozsahu diela, a to výsluchu svedka L.. J. L. a nevykonaním tohto dôkazu vzhľadom na jeho dôležitosť, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.
29. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu (č.l. 273
- 274 spisu). Vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.04.2021 považoval za neopodstatnené. Podľa žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie netrpí vadami ako uvádza žalobca a je dostatočne odôvodnený. Zdôraznil, že okresný súd vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie vyhodnotil nárok žalobcu za nedôvodný, čo napokon vyplýva aj z predložených listinných dôkazov. V napadnutom rozsudku bolo riadne zdôvodnené, na základe čoho dospel okresný súd k záveru o neopodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu, teda je zrejmé, aký myšlienkový postup viedol okresný súd pri rozhodovaní vo veci. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, podľa ktorých povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý jeden argument strany sporu bola daná podrobná a vyčerpávajúca odpoveď, a to Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
119/03-30, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08. Žalovaný aj naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách.
30. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 05.08.2021 bolo vyjadrenie žalovaného doručené na vedomie žalobcovi (doručenka na č.l. 280 spisu).
31. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania na základe podaného odvolania žalobcu a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku okresného súdu odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá a v závislých výrokoch III. a IV. viažucich sa k trovám prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
32. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/50/2021-282 zo dňa 04.11.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.11.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
33. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.
34. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 28. decembra 2020 a z nich len tých, ktoré nemali charakter novôt, vzhľadom na vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom, splnenie ktorej vyplývalo z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.12.2020 (konkrétne na č.l. 207 spisu).
35. Vo vzťahu k prvému výroku rozsudku krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalobcu zo dňa 28. decembra 2020 proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/41/2020-210 zo dňa 14. decembra 2020, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 53,72 Eur, úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne zo sumy 44.533,716 od 13.3.2018 do 30.7.2018, 8 % ročne zo sumy 27.156,20 Eur od 22.10.2018 do 6.11.2018, 8% ročne zo sumy 16.236,20 Eur od 7.11.2018 do 4.12.2018, 8 % ročne zo sumy 13.236,20 Eur od 5.12.2018 do 22.11.2019, 8 % ročne zo sumy 53,72 Eur od 14.12.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, krajský súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutý výrok I. rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe v priznanej časti vyhovené, nevyznel v neprospech žalobcu, a teda týmto výrokom žalobca nebol dotknutý na svojich právach. Z uvedeného žalobca v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti jeho odvolanie bolo preto odmietnuté v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
36. Vo vzťahu k druhému výroku odvolacieho súdu, ktorým došlo k potvrdeniu odvolaním žalobcu napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku II. a v závislých výrokoch III. a IV., je potrebné poukázať na podstatné odvolacie dôvody žalobcu, z rozsahu ktorých bolo zrejmé, že namietal nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces a rovnosti strán, ak okresný súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz a nedoručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného (§ 365 ods. 1 písm. b), e) CSP. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bolo, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
37. Primárne uvádza odvolací súd, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. 387 ods. 2 CSP, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k napadnutému výroku II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto bolo postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
38. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti a k relevantným odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza nasledovné.
39. V procesnej rovine k odvolacím dôvodom žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP, že okresný súd svojím postupom porušil právo strany na spravodlivý proces tým, že nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch navrhovanej svedkyne L. a nedoručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného (reakcia na vyjadrenie žalobcu z 16.11.2020, č.l. 193 spisu), krajský súd uvádza, že tieto neboli relevantné.
40. Vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na to, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, dôsledkom čoho by bolo popretie zmyslu a podstaty práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaním pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (sp. z. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosti alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (sp. zn. 2Cdo 162/2017, sp. zn. 5Cdo 112/2018, sp. zn. 7Cdo 202/2017, sp. zn. 8Cdo 85/2018).
41. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
42. Po oboznámení sa so spôsobom vedenia sporového konania okresným súdom odvolací súd konštatuje, že žalobca aj žalovaný ako sporové strany, v rámci súdneho procesu mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Mali rovnakú možnosť navrhovať dôkazy, tieto predkladať a vyjadrovať sa k nim. K námietke o nevykonaní žalobcom navrhnutého dôkazu súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na ust. § 185 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Citované ustanovenie je vyjadrením nezávislého postavenia súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. Preto nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých stranami sporu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie
uskutočňovať procesné práva patriace sporovej strane v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal strane možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony sporovej strany reaguje primeraným, zrozumiteľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom, čo nastalo i v tomto prípade, keď okresný súd nevykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu zdôvodnil v odseku 76. napadnutého rozsudku, nemožno jeho postup spočívajúci v nevykonaní navrhovaného dôkazu hodnotiť ako žalobcom namietané porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
43. K hodnoteniu dôkazov pred okresným súdom krajský súd uvádza, že tomuto predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, majúca základ v priebehu konania, dokazovania. V konečnom dôsledku hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Hodnotenie dôkazov okresným súdom je vecou jeho vnútorného presvedčenia z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutia, ako aj jeho logického myšlienkového postupu. Rozsah vykonaných dôkazov hodnotil okresný súd v súlade s Čl. 15 CSP v spojení s § 191 ods. 1 CSP.
44. Námietku žalobcu, že okresný súd porušil princíp procesného postupu konania v tom, že žalobcovi nedoručil vyjadrenie žalovaného, čím mu znemožnil reagovať na argumentáciu žalovaného a vyjadriť sa k úkonu druhej strany, odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Primárne poukazuje na časové súvislosti, a to, že vyjadrenie žalovaného (č.l. 193 spisu) bolo doručené okresnému súdu podľa listiny ,,Potvrdenie o odoslaní podania“ dňa 30.11.2020 (č.l. 194 spisu) a bolo reakciou na písomné vyjadrenie žalobcu s dôkazmi, doručené okresnému súdu dňa 18.11.2020 (č.l. 171-185 spisu), teda obe vyjadrenia boli doručené už v čase po nariadení termínu pojednávania podľa pokynu na č.l. 165 spisu dňa 5.11.2020 na určený termín dňa 2.12.2020, ktoré predvolanie bolo doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu dňa 06.11.2020 (doručenka na č.l. 169 spisu) a žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu dňa 13.11.2020 (č.l. 168 spisu). Z uvedených časových údajov, tak pri doručení vyjadrenia žalovaného okresnému súdu dňa 30.11.2020 (pondelok) a už vytýčenému termínu pojednávania na deň 2.12.2020 (streda), bolo potrebné konštatovať nedostatočný časový priestor na doručenie tohto vyjadrenia žalobcovi. Zároveň však z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.12.2020 (č.l. 201-208 spisu) bolo zistené, že okresný súd oboznámil vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, po ktorom oboznámení žalobca, jeho zástupca, neuskutočnili žiaden procesný úkon, a ani z obsahu uvedenej zápisnice voči tomuto postupu nevzniesli námietky. Pokiaľ z tohto vyššie popísaného postupu vyplynulo to, že na strane okresného súdu síce nedošlo k doručeniu vyjadrenia žalovaného žalobcovi pred vykonaním súdneho pojednávania, avšak jeho obsah bol na nariadenom pojednávaní oboznámený, tak ak k tomuto postupu žalobca zastúpený právnym zástupcom, ktorý sa prihlásil k určitej profesnej odbornosti (Čl. 11 ods. 3 CSP), žiadne námietky nevzniesol a z tohto dôvodu nežiadal odročiť pojednávanie, potom bolo možné konštatovať len to, že tento procesný stav bol žalobcom akceptovaný. Za preukázaného stavu, že okresný súd oboznámil vyjadrenie žalovaného na pojednávaní, na ktoré mal žalobca možnosť reagovať, potom podľa odvolacieho súdu samotné nedoručenie vyjadrenia žalovaného žalobcovi nebolo vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani nespôsobilo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, prihliadajúc na vyššie popísané časové údaje a hlavne na to, že žalobca tento stav sám prijal a akceptoval.
45. Pokiaľ išlo o odvolacie námietky vo vzťahu k procesnému postupu okresného súdu, tak nemožno dať za pravdu žalobcovi v tom, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, teda, že by žalovaný svoj úspech (čiastočný) vo vzťahu k výroku II. v spore dosiahol na úkor porušenia procesných práv patriacich žalobcovi.
46. K rozsahu vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia okresným súdom, krajský súd uvádza, že ním bol viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP, keďže neboli v medziach odvolacích námietok žalobcu zistené dôvody na zopakovanie dokazovania alebo jeho doplnenie.
47. V rámci prejednania uplatneného nároku žalobcu okresný súd postupoval aj v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
48. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 02.11.2017 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola na základe výsledku verejného obstarávania uzavretá písomná Zmluva o dielo v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.05.2018, s vymedzeným predmetom diela v zmysle Článku II bod 2.1. s dohodnutou cenou diela vrátane DPH v čl. IV bod 4.2.. Nebolo sporu o tom, a sám žalobca to uviedol v žalobe, že vystavil žalovanému faktúru č. 611170072 na sumu 120.000 Eur, splatnú dňa 11.01.2018, ktorú žalovaný uhradil dňa 13.12.2017, faktúru č. 611170074 na sumu 55.920 Eur, splatnú dňa 12.03.2018, ktorú žalovaný uhradil dňa 30.7.2018 v sume 45.000 Eur a dňa 6.11.2018 v sume 10.920 Eur a faktúru č. 611190014 splatnú dňa 07.07.2019 na sumu 475,70 Eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 18.04.2019, podľa dodatku č. 1 žalobca vystavil faktúru č. 611180053 na sumu 27.156,20 Eur, splatnú dňa 21.10.2018, z ktorej žalovaný dňa 04.12.2018 uhradil sumu 3.000 Eur a dňa 22.11.2019 sumu 14.156,20 Eur a neuhradenou zostala suma 10.000 Eur. Nebolo spochybnené ani to, čo žalobca v žalobe uviedol, že nevykonal dve oceľové schodiská podľa projektovej dokumentácie, v rozsahu ktorého žalovaný uplatnil nárok na zľavu z ceny diela. Žalovaný v rámci prvoinštančného konania nepoprel nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 x 720 Eur (obsahom faktúry č. 611190053) za energetický certifikát budovy ENPROJEKT, PD DOMDOM (zmena schodísk) (č.l. 60 spisu), čo do základu a výšky.
49. Sporným medzi stranami v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní bola otázka účinnosti zmluvy o dielo v znení dodatku vo vzťahu k preukázaniu jej zverejnenia na webovom sídle povinnej osoby a zhodnotenie, či nárok žalobcu na zaplatenie položky ,,Realizácia kotolne + vykurovanie vyúčtovanej vo fa č. 611190053 v sume 17.388 Eur má základ v žalobcom tvrdenej samostatnej ústnej zmluve o dielo alebo či bol predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 02.11.2017 v znení dodatku č. 1, ktoré posúdenia boli základom pre vyhodnotenie či na plnenie (zmluvné), ktoré žalobca uplatnil podanou žalobou, mal nárok.
50. Námietku žalobcu, že okresný súd nesprávne posúdil otázku zverejnenia zmluvy o dielo v znení dodatku, odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Je pravdou, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia k tejto žalobcom vyvolanej pochybnosti vo vyjadrení k odporu žalovaného (č.l. 73 - 74 spisu) k nej doloženej listine označenej ,,Zverejňovanie zmlúv, faktúr, objednávok“ (č.l. 79 - 80) vyjadril stručný záver, že výpovede svedkov U. (odsek 63. odôvodenia) a p. C. (odsek 65. odôvodnenia) preukázali zverejnenie zmlúv. Odvolací súd s týmto záverom okresného súdu súhlasí a len dopĺňa, že pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti tvrdenej žalobcom o tom, že zmluva o dielo v znení dodatku č. 1, uzavretá medzi stranami sporu nebola zverejnená spôsobom, ktorý ukladá zákon, tak na jednej strane tu bolo tvrdenie žalobcu a listina obsahujúca zoznam zmlúv uverejnených na webovej stránke žalovaného, oproti ktorým dôkazným prostriedkom tu boli dôkazy označené žalovaným, a to jeho výpoveď, svedecké výpovede p. U. a p. C.. Žalovaný sa k zverejneniu zmluvy a dodatku vyjadril tak, že zmluva a dodatok boli zverejnené na webovej stránke žalovaného v čase podpisu oboma zmluvnými stranami, avšak z dôvodu realizácie novej web stránky a prechodu na nový server sa zverejnenie nepodarilo uchovať, čo potvrdil svedok U., ktorý uviedol, že pri modernizovaní webovej stránky sa stala chyba, keď pri preklápaní na novú webovú stránku sa stratili zmluvy a faktúry zverejnené na pôvodnej stránke a nedalo sa to nanovo nahrať. Svedok p. C. k okolnostiam zverejňovania predmetnej zmluvy o dielo na internete uviedol, že ,,Bola zverejnená na internete, na webe“ a uvedené potvrdil svedok p. U., ktorý uviedol, že ,,Pokiaľ viem, tak starosta sám nahrával uzatvorenú zmluvu do systému. Išlo o systém registrácie zmlúv“. Z tohto dôkazného stavu bolo preto potrebné skonštatovať, že oproti sebe stáli protichodné dôkazy, a to na jednej strane výpoveď žalobcu a listinný dôkaz a na strane druhej vyjadrenie žalovaného a navrhnuté výpovede svedkov. Za tohto stavu z titulu dôkaznej povinnosti žalobcu bol preto žalobca povinný poskytnúť okresnému súdu ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal skutočnosť (pochybnosť), ktorú tvrdil. Toto dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, a pokiaľ ho tento neuniesol, to znamená neposkytol ďalšie dôkazy v konaní pred okresným súdom, bolo potrebné konštatovať, že skutočnosť, ktorú žalobca tvrdil, nedokázal. Ak žalobca svedeckú výpoveď p. U. považoval za nie relevantnú a výpoveď p. C. z titulu jeho postavenia bývalého starostu hodnotil ako nie dôveryhodnú, tak k hodnoteniu svedeckých výpovedí je potrebné poukázať na obsah poučenia § 196 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého, pokiaľ výpoveď svedka nie je hodnoverným iným dôkazom vyvrátená, tak je nevyhnutné z obsahu svedeckej výpovede vychádzať. Uvedené preto bolo nevyhnutné aj pri výpovedi svedkov p. C. a p. U., ktorí pokiaľ vypovedali, že zmluva o dielo a dodatok boli zverejnené a p. U. popísal aj stav, ktorý po zverejnení v dôsledku zmeny web stránky nastal, tak ak v tejto časti výpovede týchto svedkov neboli vyvrátené, bolo potrebné z nich vychádzať, naviac, ak žalobca po ukončení týchto svedeckých výpovedí voči nim žiadne námietky nevzniesol, a to ani v záverečnej reči. Ako bolo už hodnotené krajským súdom vyššie, pri dôkaznom stave protichodných výpovedí svedkov
označených žalobcom a žalovaným, tak opätovne zostala dôkazná povinnosť na žalobcovi, aby navrhol ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal ním tvrdenú pochybnosť.
51. Žalobca v ďalšom namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou rozsahu diela, ktorý mal žalobca vykonať pre žalovaného, pretože rozsah diela určil žalovaný v rámci verejného obstarávania, a to vo forme Zadania ako Prílohy č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27. septembra 2017 (č.l. 129 spisu), na základe ktorej žalobca ocenil jednotlivé položky zadania. Predmetom Zadania ako Prílohy č. 3 k Výzve na predloženie cenovej ponuky nebola položka vykurovania kotolne a radiátorov. Vo vzťahu k tejto položke išlo o samostatný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, čo aj preukázal samostatný preberací protokol, t.j. k vzniku samostatnej zmluvy o dielo mimo rámca Zmluvy o dielo zo dňa 02.11.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.05.2018 (ďalej len ,,ZoD“) došlo faktickým plnením.
52. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu je potrebné upriamiť pozornosť na to, že základom žalovaného nároku na zaplatenie ceny vykurovania kotolne a radiátorov bol žalobcom tvrdený samostatný ústnou formou založený zmluvný vzťah. Žalobca tak bol nositeľom dôkaznej povinnosti v tvrdení o uzavretí samostatnej zmluvy so žalovaným, v dohode jeho predmetu a ceny, ktoré žalovaný popieral. V podstate žalobca v odvolaní na okresným súdom posudzovaný nárok vzťahoval dojednania z písomnej Zmluvy o dielo zo dňa 02.11.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.05.2018 (ďalej len ,,ZoD“), pričom medzi sporovými stranami došlo k rozdielnosti vnímania rozsahu diela zadaného uzavretou ZoD, ktoré mal žalobca vykonávať pre žalovaného. Z uvedeného bolo preto na mieste, ak okresný súd pristúpil k výkladu písomnej ZoD nielen podľa obsahu tejto listiny, gramatického výkladu použitých pojmov, ale aj za aplikácie výkladových pravidiel podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka. Okresný súd po vykonanom dokazovaní správne považoval za podstatné a určujúce pre posúdenie (ne)dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu práva a povinnosti vymedzené v rozhodných ustanoveniach ZoD, ktoré citoval v odsekoch 32. až 47. odôvodnenia vo väzbe na aplikáciu výkladových pravidiel, keď predmetom zmluvy o dielo bola ...,,realizácia stavebných prác - výstavba modulového prízemného jednopodlažného objektu pre 25 detí a personál, samostatne fungujúceho, s vlastným vybavením sociálneho zázemia a napojením na technickú infraštruktúru v rámci vnútroareálových rozvodov inžinierskych sietí, na základe projektovej dokumentácie, vlastnej obhliadky predmetu zmluvy“ (Čl. II. bod 2.1.) s tým, že ,,práce musia byť vyhotovené podľa platnej projektovej dokumentácie a pri dodržaní všetkých jej technických parametrov“... (Čl. II. bod 2.3.) za cenu podľa Čl. IV. ZoD.. Rovnako v bode 3. Výzvy na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.09.2017 (č.l. 129 spisu) bol vyjadrený predmet a špecifikácia zákazky, ktorý základ tvorila projektová dokumentácia a zadanie. Ak v zhode s okresný súdom aj odvolací súd mal preukázané obsahom projektovej dokumentácie, jej časti Súhrnná technická správa v bode B.4. riešenie vykurovanie modulového prízemného jednopodlažného objektu, potom bolo zrejmé, že zmluvný rozsah diela a cenu tvorilo aj vykurovanie. Ak podľa žalobcu rozsah diela podľa ZoD bol definovaný položkovým rozpočtom stavby, vychádzajúcim zo zadania žalovaného s poukazom aj na čl. IV. bod 4.6. ZoD, tak s týmto odvolací súd nesúhlasí, pretože primárne bol to žalobca, ktorý bol záujemcom podľa výzvy žalovaného na predloženie cenovej ponuky v rámci verejného obstarávania, v ktorej bol vymedzený predmet zákazky a jeho špecifikácia, a to v prvom rade odkazom na projektovú dokumentáciu a zadanie. Ak by odvolací súd prijal výklad žalobcu, že pre určenie rozsahu diela boli určujúce len položky ocenené v rámci cenovej ponuky, potom by nemalo opodstatnenie dojednanie v čl. IV. bod 4.9. ZoD, ktoré práve rieši situáciu prác, ktoré sú obsiahnuté v projektovej dokumentácii a neboli zhotoviteľom ocenené v jednotlivých položkách. Bol vecne správny postup okresného súdu, ktorý pri výklade ZoD v rovine rozsahu predmetu diela prihliadal aj na rokovanie strán v súvislosti s vypracovaním PD a pred uzavretím zmluvy, o ktorom vypovedal svedok p. C. - v tom čase starosta obce (odsek 65., 72. odôvodnenia), čo žalobca nepoprel. Stotožnenie sa odvolacieho súdu so záverom okresného súdu o tom, že vykurovanie bolo v rámci predmetu ZoD (Čl. II. bod 2.1.) a bolo súčasťou dohodnutej ceny podľa rozpočtu (Čl. IV. ZoD) má základ i v časových súvislostiach, ak k podpisu ZoD došlo dňa 02.11.2017 a žalobca vystavil už dňa 03.11.2017 Objednávku č. 600170233 dodávateľovi KOVOMARKET, s.r.o. na položku: ,,OP 170496 MŠ Turčianske Kľačany - s kotlom a čerpadlom“ s cenou (bez DPH) celkom 14.490,00 Eur. Teda aj samotným žalobcom predložená listina - objednávka vyvracia jeho tvrdenie o tom, že vykurovanie nebolo predmetom ZoD, a naopak potvrdzuje, že vykurovanie bolo súčasťou písomnej ZoD. Okresný súd dospel k správnemu záveru pri ustálení predmetu diela a žalobca nepreukázal, že položka - realizácia kotolne a radiatory nebola predmetom ZoD. Pri prejavenej vôli v ZoD a spornosti vnemu rozsahu diela, správne okresný súd použil výkladové pravidlá, keď bolo potrebné konštatovať určitosť ZoD, keďže nebol preukázaný žiaden atribút pre záver o neurčitosti zmluvy ako právneho úkonu.
V podstate neurčitosť ZoD ako právneho úkonu nebola namietaná ani jednou zo sporových strán, keďže nesúhlas bol argumentovaný len pri vymedzenom výklade prejavu vôle zmluvných strán, k rozsahu diela, k čomu slúžili v rámci vyvolaného súdneho sporu aj aplikované výkladové pravidlá vyjadrené v ust. § 266 Obchodného zákonníka.
53. Krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie bol úplný a bol základom pre posúdenie žalobcovho nároku. Žalobca mal vytvorenú možnosť, aby pred okresným súdom preukázal ním vyvolanú pochybnosť v otázke účinnosti zmluvy o dielo v znení dodatku ako aj tvrdený samostatný zmluvný vzťah so žalovaným, predmetom ktorého bolo vykurovanie, existenciu ktorého tvrdil a od ktorého odvodzoval nárok na zaplatenie ceny tohto plnenia. Žalobca si bol vedomý, že na ňom spočíva dôkazné bremeno v preukázaní nielen spochybneného zverejnenia zmluvy na webovom sídle žalovaného ako povinnej osoby, ale aj samostatného zmluvného vzťahu so žalovaným. I napriek uvedenému sa mu z označených a vykonaných dôkazov nepodarilo preukázať, že Zmluva o dielo zo dňa 02.11.2017 v znení dodatku č. 1 nenadobudla účinnosť a ani uzavretie samostatného zmluvného vzťahu so žalovaným vo vzťahu k položke vykurovania. Vo všeobecnosti krajský súd dodáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd jasným spôsobom uviedol skutkové závery a vec aj správnym spôsobom po právnej stránke vyhodnotil, preto nebol relevantný ani odvolací dôvod žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci. Na v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav okresný súd správnym spôsobom aplikoval rozhodné zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka, vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom na daný skutkový stav interpretované.
54. Krajský súd konštatuje, že nedošlo k nesprávnym skutkovým záverom a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci okresným súdom, preto nebol dôvod, aby vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok v napadnutých výrokoch okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Ak žalobca nepreukázal v celom uplatnenom rozsahu svoj nárok, tak potom bolo nevyhnutné v rámci odvolacieho konania rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. potvrdiť ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie, pretože k zostávajúcej uplatnenej časti nárok žalobcu na zaplatenie ceny zmluvného plnenia nebol preukázaný skutkový a ani právny základ. Pokiaľ okresný súd výrokom II. vo zvyšnej časti nárok žalobcu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Výrok III. o trovách konania pred súdom prvej inštancie ako aj výrok IV. boli napadnuté odvolaním žalobcu, avšak k nim osobitné odvolacie dôvody uvedené neboli, a preto ako výroky závislé od výrokov vo veci samej boli rovnako potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 369 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorému bol priznaný voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to vyplýva z ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.