Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 352/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2013

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa o prijatej sťažnosti spoločnosti R., s. r. o., P., zastúpenej advokátom JUDr. V.

M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v

Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 15. januára 2013 takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti R., s. r. o., zaručené v Slovenskej

republiky a právo zaručené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 15. januára 2013

p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 15. januára 2013

z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti R., s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

331,55 €, ktorú j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý uhradiť na účet jej právneho

zástupcu JUDr. V. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2013

doručená sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv zaručených v a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. januára 2013.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 7. júna 2012 požiadala Okresný súd

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) o vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti F.,

s. r. o. (ďalej len „dlžník“), z dôvodu jej platobnej neschopnosti. Okresný súd uznesením sp.

zn. z 1. augusta 2012 rozhodol o začatí konkurzného konania proti dlžníkovi a

ďalším uznesením zo 17. októbra 2012 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, keďže

ustálil, že dlžník svoju platobnú schopnosť žiadnym spôsobom neosvedčil. Proti uzneseniu

o vyhlásení konkurzu podal dlžník odvolanie, v ktorom žiadal, aby krajský súd uznesenie

prvostupňového súdu zmenil a konkurzné konanie na jeho majetok zastavil. Sťažovateľka

namieta postup a uznesenie krajského súdu prijaté v konaní o odvolaní dlžníka, ktoré

vyústili do porušenia jej procesných práv zaručených a dohovorom.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Sťažovateľ nemal žiadnu priamu vedomosť o podanom odvolaní, o tejto skutočnosti

nebol informovaný. Z Okresného súdu Bratislava I mu nebolo odvolanie a ani výzva na

vyjadrenie sa k odvolaniu doručené. Túto vadu nenapravil ani odvolací súd. Krajský súd

v Bratislave napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania zrušil a konkurznú vec

uznesením zo dňa 15. 01. 2013, sp. zn.: ... vrátil Okresnému súdu

Bratislava I na ďalšie konanie. Práve rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bolo

sťažovateľovi zasiahnuté do základných práv, chránených SR a medzinárodnými

zmluvami.

Krajský súd v Bratislave pred samotným prejednaním veci, bol povinný skúmať, či

súd prvého stupňa neporušil niektorú zo svojich povinností v súvislosti s doručovaním

odvolania a následne výzvy na vyjadrenie sa k odvolaniu. Nakoľko Okresný súd Bratislava I

ako súd prvého stupňa si svoju povinnosť nesplnil a sťažovateľovi nedoručil odvolanie

spolu s výzvou na jeho vyjadrenie k podanému odvolaniu, bol Krajský súd v Bratislave

povinný toto pochybenie odstrániť. Zo strany Krajského súdu v Bratislave k náprave

nedošlo. Vychádzajúc z uvedeného, je namieste vysloviť záver, že odvolací súd sa so

spisovým materiálom dostatočne neoboznámil a bez preverenia zákonných podmienok pre

vydanie rozhodnutia vydal uznesenie, ktorým zrušil rozhodnutie prvého stupňa a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. ...

Zásah do základných práv sťažovateľa bol spôsobený rozhodnutím Krajského súdu

v Bratislave zo dna 15. 01. 2013, sp. zn.: uvedeným v bode í predovšetkým

tým, že svojim arbitrárnym postupom vylúčil sťažovateľa z angažovania sa v konaní,

ktorého predmetom boli aj jeho práva a povinnosti. ...

Krajský súd v Bratislave svojim postupom odňal sťažovateľovi možnosť konať pred

súdom, nakoľko mu ako účastníkovi konkurzného konania odňal realizáciu procesných práv

spočívajúcich v doručení odvolania, možnosti vyjadrenia sa k odvolaniu, resp. uplatneniu

ďalších procesných práv v predmetnom konaní. Sťažovateľovi v dôsledku protiprávneho

konania Krajského súdu v Bratislave bola zamedzená ochrana jeho práv a právom

chránených záujmov. I napriek nerešpektovaniu procesného práva sťažovateľa, Krajský súd

v Bratislave uznesenie, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie, vydal. ...

Krajský súd v Bratislave týmto pochybením porušil princíp rovnosti účastníkov,

nakoľko sťažovateľovi bola odňatá možnosť oboznámiť sa s odvolaním dlžníka a následným

vyjadrením sa k odvolaniu. ...

expressis verbis zakotvuje, že odvolací súd svojim

postupom nesmie pozbaviť účastníka konania žiadneho zákonného práva, ku ktorému patrí

aj právo na súdnu a inú právnu ochranu spočívajúcu konkrétne v doručení odvolania

a vyzvania účastníka konania, aby sa k odvolaniu vyjadril.“

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Krajský súd v Bratislave zo dňa 15. 01. 2013, sp. zn.: , ktorým

rozhodol o zrušení uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: zo dňa

17. 10. 2012 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie porušil právo na súdnu

a inú právnu ochranu zaručené článkom 46 a článkom 48

a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 01. 2013, sp. zn.

sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Bratislave vracia na ďalšia konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy konania v sume

331,15 Eur, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

Keďže sťažnosť sťažovateľky spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti podľa

a o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ústavný súd ju 19. júna 2013 po

predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie v časti namietajúcej porušenie základného

práva zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru. Vo zvyšnej časti

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

K prijatej sťažnosti sa vyjadrili obaja účastníci konania: za krajský súd jeho

predseda listom č. Spr. 3315/13 z 23. júla 2013 a právny zástupca sťažovateľky

stanoviskom k vyjadreniu krajského súdu listom z 9. augusta 2013.

Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol:

«Prípisom zo dňa 11. 07. 2013 som požiadal JUDr. E. P., predsedu senátu 4 CoKR

Krajského súdu v Bratislave o vyjadrenie k veci sp. zn. ; požadované

vyjadrenie menovaného sudcu mi bolo doručené dňa 22. 07. 2013.

V tomto vyjadrení JUDr. E. P. uviedol, že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd

v konaní, vedenom pod sp. zn. , prijal podanie účastníka konania

a posudzoval vecnú správnosť súdu prvého stupňa, ktorý v právnej veci navrhovateľa -

veriteľa: R., s. r. o... v zastúpení JUDr. V. M., advokát, vyhlásil na majetok dlžníka: F.,

s. r. o... zastúpená N. s. r. o...

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd po posúdení obsahu spisu doručeného

Okresným súdom Bratislava I zistil vecnú nesprávnosť postupu tohto súdu prvého stupňa,

a to nielen v rozsahu podaného odvolania, a preto vydal rozhodnutie, ktorým zrušil

rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 17. 10. 2012 a vrátil

vec na nové konanie.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že mu nebolo doručené odvolanie dlžníka,

odvolací súd poznamenáva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo

zistenie nesprávneho postupu pri ustálení skutkového záveru o splnení podmienok na

vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ako aj absencia náležitostí podaného návrhu na

vyhlásenie konkurzu, a to vo vzťahu k doloženiu potvrdenia audítora, správcu, alebo

súdneho znalca o skutočnosti, že navrhovateľ eviduje pohľadávku vo svojom účtovníctve.

Tieto skutočnosti vyplývali z obsahu konkurzného spisu vedeného na označenom súde

prvého stupňa pod sp. zn. , a preto tvrdenie sťažovateľa o procesných

pochybeniach nedoručenia odvolania na vyjadrenie, nemohli viesť v konečnom dôsledku

k inému rozhodnutiu odvolacieho súdu v posudzovanej veci, než k akému dospel odvolací

súd v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 01. 2013, ktorým zrušil rozhodnutie

súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vrátil vec na nové konanie, pričom podľa

ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len

„ZKR“) v znení účinnom od 01. 01. 2012, súd prvého stupňa po vrátení veci na nové

konanie postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo s tým, že na

nariadenom konaní súd prvého stupňa mal odstránil vady, vysporiadať sa so skutkovými

a právnymi tvrdeniami dlžníka, navrhovateľa - veriteľa a na zistenom skutkovom základe

vydať nové rozhodnutie.

Odvolací súd bez ohľadu na vyjadrenie procesnej strany navrhovateľa k odvolaniu

zo spisu vedenom na súde prvého stupňa pod sp. , zistil vecné a procesné

pochybenia, ktoré nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní, a preto s poukazom na

ustanovenie - v

znení neskorších zmien a noviel (ďalej len „OSP“) rozhodnutie zrušil a vec vrátil v súlade

s ustanovením Okresnému súdu Bratislava 1 na ďalšie konanie.

Na takto uvedenom skutkovom základe, vychádzajúc najmä z obsahu spisu vedenom

na súde prvého stupňa pod sp. zn. , s poukazom na jeho obsah, vyjadrenia

a listiny, vrátane posúdenia náležitostí samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu,

podaného zo strany navrhovateľa - sťažovateľa pred ÚS SR, odvolací súd považuje sťažnosť

za nedôvodnú.

Poukazuje na správnosť postupu odvolacieho súdu v uvedenej veci; uvádza, že

nedoručenie odvolania sťažovateľovi nemalo za následok iné posúdenie veci odvolacím

súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , než k akému odvolací súd dospel,

najmä s poukazom na zistenie pochybení v postupe Okresného súdu Bratislava I pri

posúdení náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu, absencie potvrdenia o evidencii

pohľadávky navrhovateľa - veriteľa v účtovníctve, spornosti deklarovanej pohľadávky,

spornosti úpadku a iné, ktoré bolo potrebné riadne ustáliť súdom prvého stupňa apo

náležitom zistení skutkového stavu vydať nové rozhodnutie.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vec vrátil do štádia začatia konkurzného

konania, povinnosti nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) bod 2,

, kde navrhovateľ - sťažovateľ na nariadenom ústnom konaní, mal vytvorený priestor

na doloženie a preukázanie nim tvrdených skutočností, zakladajúcich postup sudu, ktorý by

mal viesť k vyhláseniu konkurzu na majetok vyššie označeného dlžníka.»

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku uviedol:

„Krajský súd v Bratislave vo svojom vyjadrení konštatuje, že na jeho rozhodnutie,

ktorým zrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa

17. 10. 2012 a vec vrátil na nové konanie, by nemalo vplyv stanovisko sťažovateľa

k odvolaniu dlžníka spoločnosť F., s. r. o... a preto odvolanie sťažovateľovi nedoručil.

Sťažovateľ sa s týmto tvrdením Krajského súdu v Bratislave nemôže stotožniť.

V dôsledku konania Krajského súdu v Bratislave sťažovateľ nemal žiadnu priamu

vedomosť o podanom odvolaní spoločnosti F., s. r. o., o tejto skutočnosti nebol

informovaný. Z Okresného súdu Bratislava I mu nebolo odvolanie a ani výzva na vyjadrenie

sa k odvolaniu doručené. Krajský súd v Bratislave, bol povinný pred samotným

prejednaním veci skúmať, či súd prvého stupňa neporušil niektorú zo svojich povinností v

súvislosti s doručovaním odvolania. Okresný súd Bratislava 1 ako súd prvého stupňa si

svoju povinnosť nesplnil a sťažovateľovi nedoručil odvolanie ako aj výzvu na jeho

vyjadrenie, Krajský súd v Bratislave bol povinný toto pochybenie odstrániť. Zo strany

Krajského súdu v Bratislave k náprave nedošlo.

Podľa ust. ) ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa

§ 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce

náležitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1

písm. d). Vo veciach podľa § 120 ods. 2 odvolací súd odstraňuje vady odvolania tým, že sa

obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda. Odvolací súd sám odstráni

vady pri doručovaní odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám vykoná

doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj u návrhoch podľa § 138 ods. 10 vrátane tých, o

ktorých nerozhodol súd prvého stupňa.

Dôvodom neodstránenia vád Okresného súdu Bratislava pri doručení odvolania

dlžníka F., s. r. o. a výzvy k jeho vyjadreniu zo strany Krajského súdu v Bratislave bolo

údajne nesplnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu a absencia náležitosti návrhu na

vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka F., s. r. o. Tieto dôvody sťažovateľovi doposiaľ

neboli známe, z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave tieto skutočnosti

nevyplývajú, nakoľko sa s nimi Krajský súd v Bratislave vôbec nevysporiadal. Aj napriek

údajnému nesprávnemu postupu Okresného súdu Bratislava I, bol Krajský súd v Bratislave

v zmysle ust. ) povinný odvolanie sťažovateľovi zaslať. Ak by Krajský

súd v Bratislave neodňal sťažovateľovi procesné právo - konanie pred súdom a umožnil by

mu sa k odvolaniu dlžníka F., s.r.o. vyjadriť, nemohol by dospieť k zrušeniu rozhodnutia

Okresného súdu Bratislava I.

Z návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka F., s. r. o. ako aj z priložených

listinných dôkazov jednoznačne vyplývala platobná neschopnosť dlžníka F., s. r. o. ako aj

splnenie hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych predpokladov na vyhlásenie konkurzu

na majetok dlžníka F., s. r. o. Tieto skutočnosti mohol sťažovateľ opätovne ozrejmiť, keby

mu nebolo odňaté právo konať pred súdom.

Krajský súd v Bratislave svojim postupom sťažovateľovi odňal možnosť konať pred

súdom, nakoľko mu ako účastníkovi konkurzného konania odňal realizáciu procesných práv

spočívajúcich v doručení odvolania a možnosti vyjadrenia sa k odvolaniu. Sťažovateľovi

v dôsledku protiprávneho konania Krajského súdu v Bratislave bola zamedzená ochrana

jeho práv a právom chránených záujmov. I napriek nerešpektovaniu procesného práva

sťažovateľa, Krajský súd v Bratislave uznesenie, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie,

vydal.

Bolo v kompetencii Krajského súdu v Bratislave odstrániť vady prvostupňového

súdu, a to tým spôsobom, že mal sám odvolanie a výzvu na vyjadrenie k odvolaniu

sťažovateľovi doručiť ešte pred tým, ako vyhlásil samotné rozhodnutie. Krajský súd v

Bratislave pred prejednaním konkurznej veci vôbec neskúmal, čí boli splnené všetky

povinnosti v súvislosti s doručovaním odvolania a výzvy na vyjadrenie sa k odvolaniu.

Rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Bratislave, je ovládaná základnými

procesnými zásadami, ktoré zabezpečujú viazanosť tohto rozhodovacieho orgánu právom

a to v každom jednotlivom štádiu aplikácie práva. Zároveň tak zabezpečujú garanciu

a ochranu základných práv a slobôd každého občana či už v trestnom, občianskom alebo

správnom konaní.

K základným zásadám tak patrí najmä zásada bezprostrednosti, priamosti a ústnosti,

voľného hodnotenia dôkazov, rovnosti procesných strán a účastníkov konania podporené

i základnými procesnými zárukami ako je právo jednotlivca, aby jeho vec bola spravodlivo

a v primeranej lehote prejednaná legitímnym orgánom a na základe zákona.

Krajský súd v Bratislave týmto pochybením porušil princíp rovnosti účastníkov,

nakoľko sťažovateľovi bola odňatá možnosť oboznámiť sa s odvolaním dlžníka a následným

vyjadrením sa k odvolaniu. Sťažovateľovi bola zamedzená možnosť uplatniť si svoje

procesné práva. Krajský súd v Bratislave ako rozhodovací orgán je povinný dodržiavať

procesno-právne ako aj hmotno-právne predpisy.

Pochybenie Krajského súdu v Bratislave je v rozpore so základnými princípmi práva

na súdnu a inú právnu ochranu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (). Z uvedeného dôvodu

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa (teda aj

dohovoru) spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (

v spojení s ). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich

postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej

republiky rešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. ) zahŕňa zároveň

požiadavku rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania

vyplývajúcich z a dohovoru v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva.

Ústavný súd rovnako judikoval, že rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej

musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania

v zmysle príslušných ustanovení a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách najmä garanciám obsiahnutým v práve na spravodlivý

proces, v princípe rovností zbraní a v práve na kontradiktórne konanie (mutatis mutandis

).

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je teda – okrem práva domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj právo na určitú kvalitu

súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie

kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. ). Podstatou

kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania

mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na

„protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti

sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania

(napr. , ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či uznesením krajského

súdu sp. zn. z 15. januára 2013 došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v , ako aj práva na

spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podstatou sťažnosti sťažovateľky bolo jej tvrdenie o porušení základného práva

zaručeného v , ako aj práva zaručeného v dohovoru, ktoré

malo spočívať v tom, že krajský súd v konaní o odvolaní dlžníka proti uzneseniu okresného

súdu o vyhlásení konkurzu porušil procesné práva sťažovateľky tak, že vo veci rozhodol

napriek tomu, že jej nedoručil odvolanie dlžníka a nedal jej možnosť vyjadriť sa k nemu.

V okolnostiach prípadu bolo preto potrebné, aby ústavný súd preskúmal rozsah a spôsob

uplatňovania procesných práv účastníkov konkurzného konania podľa zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)

a (ďalej aj „OSP“), konkrétne, či špecifiká konkurzného

konania obmedzovali, či dokonca vylučovali uplatnenie označených procesných práv

sťažovateľky podľa . V tejto súvislosti ústavný súd zobral

predovšetkým do úvahy, že aj keď podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii konkurzné

a reštrukturalizačné konanie predstavuje osobitný typ konania s vlastnými pravidlami, tieto

neupravujú všetky aspekty konkurzného konania, v dôsledku čoho je v ňom namieste aj

použitie . Ak preto samotný zákon neustanovuje inak, na

„začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie...“ sa primerane použijú ustanovenia

“ ( zákona o konkurze a reštrukturalizácii), pričom

základné odchýlky zákona o konkurze a reštrukturalizácii od Občianskeho súdneho

poriadku sú taxatívne vypočítané v ustanovení jeho § 197. Ani náležitosti odvolania a ani

procesné práva účastníkov v konaní o odvolaní proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu však

nie sú zaradené medzi základné odchýlky podľa § 197 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii. Právo účastníka konkurzného konania na podanie odvolania proti

uzneseniu vydanému podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je priznané v § 198

zákona o konkurze a reštrukturalizácii a odvolanie proti nemu je prípustné, „ak to

ustanovuje tento zákon“. Podľa toho istého ustanovenia ani dovolanie a ani mimoriadne

dovolanie proti takémuto uzneseniu prípustné nie sú.

Z uvedeného vyplýva, že ani zákonné náležitosti odvolania a ani samotné odvolacie

konanie nie sú osobitným predmetom úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii

a spravujú sa príslušnými ustanoveniami . Konkrétne ide

o jeho § 209a, ktorý v odseku 1 upravuje postup súdu v prípade, ak odvolanie spĺňa

zákonom predpísané náležitosti. V takomto prípade doručí súd prvého stupňa bezodkladne

odvolanie ostatnými účastníkom a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej,

vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Pokiaľ tak súd prvého stupňa neurobil

a odvolanie spolu so spisovým materiálom postúpil odvolaciemu súdu, tento je podľa § 211

ods. 1 povinný sám odstrániť vady pri doručovaní odvolania a výzvy na vyjadrenie sa

k nemu tak, že vykoná doručovanie. Uvedené ustanovenia

ustanovujú postupnosť procesných krokov tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho

súdu voči podanému odvolaniu, a to tak, že ich prvoradou povinnosťou je doručiť odvolanie

ďalšiemu ) konania a vyzvať ich, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili.

Až po splnení tejto povinnosti je súd prvého stupňa oprávnený postúpiť odvolanie

odvolaciemu súdu a v prípade, ak to neurobí, je tieto procesné úkony povinný urobiť

samotný odvolací súd. Z priloženého uznesenia krajského súdu vyplynulo, že doručením

odvolania sťažovateľovi a výzvou na vyjadreniu sa k nemu sa vôbec nezaoberal a túto

skutočnosť nevytkol ani okresnému súdu. Vo svojom uznesení sa sústredil len na posúdenie

skutočností, ktoré viedli okresný súd k ustáleniu skutkového zistenia o úpadku dlžníka, jeho

pasívnej legitimácii a dostatku majetku postačujúceho aspoň na úhradu nákladov konania.

Ústavný súd nemôže súhlasiť s vyjadrením krajského súdu, podľa ktorého sa nebolo

potrebné zaoberať doručením odvolania sťažovateľke, keďže „... tvrdenie sťažovateľa

o procesných pochybeniach nedoručenia odvolania na vyjadrenie, nemohli viesť

v konečnom dôsledku k inému rozhodnutiu odvolacieho súdu v posudzovanej veci, než

k akému dospel odvolací súd v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 01. 2013,

ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vrátil vec na nové

konanie...“. Ani a ani totiž nekoncipujú procesné

povinnosti odvolacieho súdu (a vo vzťahu k podanému odvolaniu) od toho, či toto môže,

prípadne ak áno, v akom rozsahu ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu v konkrétnej

veci.

Z uvedeného vyplýva, že tak pred okresným súdom, ako aj pred krajským súdom

bola účastníkovi konania (sťažovateľke) odňatá možnosť uplatniť si procesné právo

v rozsahu výslovného oprávnenia priznaného , a tak

uplatniť vplyv na výsledok súdneho konania pred krajským súdom. Ústavný súd súčasne

pripomína, že na vytknutie tohto pochybenia sťažovateľka nemala k dispozícii dovolanie ani

mimoriadne dovolanie, keďže ich použitie je vylúčené § 198 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii. V dôsledku toho súdne konanie prebehlo bez akejkoľvek možnosti

sťažovateľky vyjadriť sa k odvolaniu dlžníka v rámci zákonom priznaného procesného

oprávnenia.

V dôsledku toho, že dlžník takéto procesné oprávnenia mal a aj ho použil, došlo

súčasne k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania vo vzťahu k tým procesným

oprávneniam, ktorými mohli uplatniť svoj vplyv na výsledok súdneho konania, a tým

k porušeniu čl. 6 dohovoru. Integrálnu súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa

tohto článku tvorí totiž aj zásada „rovnosti zbraní“ (equality of arms) u účastníkov súdneho

konania. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k jej obsahu uviedol, že

v civilnom konaní „musí byť každému účastníkovi poskytnutá rozumná možnosť ukázať

svoju vec (vrátane dokazovania) za podmienok, ktoré ho nedostávajú do podstatnej

nevýhodnej situácie ako jeho oponenta“ (rozsudok ESĽP Dombo Beheer B. V. z 27. októbra

1993, bod 33). V ďalšej veci týkajúcej sa prístupu účastníkov konania k súdnej

dokumentácii ESĽP zdôraznil, že v súlade so zásadou rovnosti zbraní musia mať účastníci

súdneho konania „rovnaké právo prístupu k súdnym spisom a iným dokumentom týkajúcim

sa veci minimálne v rozsahu, ktorý môže mať význam pre utvorenie názoru súdu na

rozhodnutie vo veci“ (rozsudok ESĽP Ernst and Others z 15. júla 2003, body 60 – 61),

a napokon ESĽP konkrétne potvrdil, že „Každému účastníkovi konania musí byť daná

možnosť oponovať argumentom predneseným iným účastníkom“ (rozsudok ESĽP

Bechbeger z 20. decembra 2001, bod 50).

Z uvedených záverov možno vyvodiť, že sťažovateľkou napádané uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 15. januára 2013 vykazuje nedostatky z pohľadu

náležitého a vyčerpávajúceho odôvodnenia, čím došlo k porušeniu jej základného práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v a práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd v nadväznosti

na zistenie porušenia jej základného práva zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodol o zrušení uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 15. januára 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie tak,

ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu trov

konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu

v celkovej sume 331,15 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti ústavnému súdu a stanovisko k vyjadreniu krajského súdu) v celkovej

sume 413,94 € vrátane režijného paušálu.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si uplatnil náhradu trov iba v sume

331,15 €, ústavný súd túto priznal len v rozsahu uplatneného nároku, tak ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2013