Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 690/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného SD LEGAL, s.r.o., Žriedlová 3, Košice, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. z 10. septembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. októbra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na prerokovanie veci nestranným a nezávislým súdom podľa , práva na ochranu rodinného života podľa a práva na zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa podľa Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Mestského súdu Košice (ďalej len „mestský súd“) sp. zn. z 10. septembra 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť mestskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že na mestskom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej , , a maloletému , , detí rodičov – matky a otca (sťažovateľa). Mestský súd uznesením z 11. marca 2025 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, psychológie sexuality, poradenskej psychológie Mgr. Lenku Lipanovú za účelom vypracovania znaleckého posudku, so zameraním na skutočnosti, ktoré uviedol v bodoch 1 – 20 predmetného výroku rozhodnutia.

3. Dňa 19. augusta 2025 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti znalkyni, ktorú odôvodnil tým, že po jej ustanovení bola v neprípustnom kontakte s právnou zástupkyňou matky JUDr. Beátou Buhlovou. Uvedené malo vyplývať zo skutočnosti, že v konaní o návrhu sťažovateľa na úpravu rodičovských práv a povinností a o nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. mestský súd uložil znalkyni odpovedať na 2 otázky, avšak z obsahu znaleckého posudku č. 2/2025 vyplýva, že znalkyňa zakomponovala do výsledkov spracovania znaleckého posudku aj otázky, ktoré súdu doručila JUDr. Buhlová 10. februára 2025, a to napriek tomu, že jej to nebolo súdom uložené.

4. Napadnutým uznesením mestský súd rozhodol, že znalkyňa nie je vylúčená z predmetného konania. Z obsahu spisu a vyjadrenia znalkyne zistil, že znalkyňa nepozná účastníkov konania a ani ich právnych zástupcov a necíti sa byť voči nim nijako zaujatá. Úlohu zadanú súdom v rámci znaleckého dokazovania splnila v plnom rozsahu a odpovedala na všetky otázky stanovené súdom. Zo spisu vyplýva, že súd si vyžiadal znalecký posudok 10. februára 2025 a následne 12. februára 2025 boli znalkyni zaslané aj otázky, ktoré predložila právna zástupkyňa matky a ktoré zároveň doručila aj súdu. Znalkyňa vnímala tieto otázky ako súčasť spisového materiálu, s ktorými je povinná sa oboznámiť. Zdôraznila, že v rámci vypracovaného znaleckého posudku by otázky obdobného charakteru položila sama, keďže sa dotýkali samotnej podstaty dokazovania. Položenie týchto otázok preto ani súd nepovažoval za rozšírenie predmetu znaleckého skúmania, ale za postup potrebný pre komplexnosť a správnosť záverov posudku. Skutočnosť, že znalkyňa sa oboznámila aj s otázkami navrhnutými právnou zástupkyňou matky, nevyhodnotil ako takú, ktorá by sama osebe založila dôvod na vylúčenie znalkyne, keďže tieto otázky boli obsahovo relevantné a znalkyňa by ich v rámci skúmania položila taktiež. Súd teda nemal pochybnosti o nezaujatosti znalkyne.

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Sťažovateľ s napadnutým uznesením nesúhlasí, považuje ho za arbitrárne a nezákonné. Postup znalkyne podľa jeho názoru prekročil zákonný rozsah znaleckej činnosti a vytvoril objektívne pochybnosti o jej nestrannosti, keďže nie je záruka, že sa uvedeného nezákonného konania nedopustí aj v budúcnosti pri vypracovaní znaleckého posudku na podklade uznesenia z 11. marca 2025. Mestskému súdu vyčíta, že nepreskúmal, či znalkyňa svojím postupom porušila svoje zákonné povinnosti, ani nehodnotil, či jej konanie mohlo mať vplyv na objektivitu znaleckého posudku. Ak súd odmietne vylúčiť znalca, o ktorom existujú objektívne pochybnosti o nezaujatosti a následne sa na jeho závery spolieha, dochádza k zásahu do samotnej podstaty práva na spravodlivé súdne konanie.

6. Tvrdenie znalkyne o tom, že predmetné otázky by do posudku zahrnula aj bez ich poskytnutia právnou zástupkyňou matky, je ťažko dokázateľné a vedie k pochybnostiam o nestrannosti znalkyne. Ak by to aj bolo pravdou, nič to nemení na skutočnosti, že znalkyňa deti nedotazovala na otázky JUDr. Buhlovej na svoj vlastný popud, ale z iniciatívy právnej zástupkyne matky, čo vzbudzuje pochybnosti o jej nezaujatosti. Znalkyňa nekonala v medziach poverenia súdu a položených otázok, ale na základe „kváziobjednávky“ právnej zástupkyne matky. E-mailová komunikácia právnej zástupkyne matky so znalkyňou mohla narušiť princíp rovnosti zbraní, pretože právna zástupkyňa mala možnosť ovplyvniť obsah dôkazu, kým sťažovateľ túto možnosť nemal.

7. Znalecký posudok, ktorý vypracuje znalkyňa, bude predstavovať kľúčový dôkaz v konaní o úprave rodičovských práv a povinností a jeho objektivita má zásadný význam pre rozhodnutie o zverení maloletých detí a rozsahu styku sťažovateľa s nimi. Súd sa môže oprieť o posudok, ktorý môže vzniknúť za okolností vyvolávajúcich dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti znalkyne, čím môže dôjsť k ohrozeniu práva sťažovateľa na výkon rodičovských práv podľa . Nevylúčením znalkyne mestský súd nerešpektoval princíp najlepšieho záujmu dieťaťa podľa Dohovoru o právach dieťaťa.

8. Podľa názoru sťažovateľa sa mestský súd nevysporiadal s neprípustným a ne, čo znalkyňu diskvalifikuje z vykonávania ďalších znaleckých úkonov v konaní. Okrem zásahu do rodičovských práv došlo aj k zásahu do práv detí tým, že im bude odopreté objektívne, nezávislé a dôsledné posúdenie ich životnej situácie.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatou ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s napadnutým uznesením, ktorým mestský súd nevylúčil znalkyňu z konania a podania znaleckého posudku. Sťažovateľ podrobuje kritike dôvody napadnutého rozhodnutia ako aj postup znalkyne v uvedenej veci, ktorý podľa jeho názoru zakladá pochybnosti o jej nezaujatosti.

10. Vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia mestského súdu, ktoré je rozhodnutím procesným, a vymedzenú podstatu argumentácie sťažovateľa, je potrebné najskôr pripomenúť, že ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, a to ani vo vzťahu k rozhodnutiam vo veci samej a o to menej v rozhodnutiach týkajúcich sa vykonávania dokazovania. Treba pritom zdôrazniť, že ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti nie je súdom prieskumným, ani súdom nadriadeným a ani ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry (siedma hlava má dva oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr. , , ).

11. Ústavný súd opakovane judikuje, že považuje rozhodovanie všeobecného súdu o procesných otázkach za integrálnu súčasť civilného procesu, ktorá je zásadne výsadou všeobecného súdu. Preto takéto rozhodnutia meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak ide o taký exces z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka

konania, ktorý podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika procesných rozhodnutí by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porovnaj m. m. napr. aj v , , , , , ).

12. Preskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd nezistil žiaden exces, ktorý by zasahoval podstatu namietaných práv sťažovateľa vyplývajúcu z a dohovoru a viedol by ústavný súd k zrušeniu napadnutého procesného uznesenia. Takým excesom nie je ani fakt, že mestský súd nevylúčil ustanovenú znalkyňu z prípravy znaleckého posudku, keďže nevzhliadol dôvody na taký postup a svoje rozhodnutie v tomto smere primerane odôvodnil. Z hľadiska požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia – uznesenia ( ) – postačuje objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť, čo bol i tento prípad. Požiadavke sťažovateľa, aby ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti skúmal a rozhodol o relevancii dôvodov, ktoré by prípadne založili vylúčenie znalkyne z prejednávanej veci, ústavný súd nemôže vyhovieť, keďže ide o oblasť všeobecného súdnictva, do ktorej ústavný súd zásadne nie je oprávnený vstupovať, pretože nepatrí do sústavy všeobecných súdov.

13. Pokiaľ ide o znalecký posudok podaný znalkyňou v súvisiacom konaní, ktorým sťažovateľ argumentuje v prospech záveru o údajnej zaujatosti znalkyne, je potrebné ozrejmiť, že znalkyňa mala posúdiť, (i) či majú maloleté deti poznatky alebo skúsenosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že matka praktizuje pohlavný styk alebo vykonáva iné sexuálne aktivity v prítomnosti maloletých detí, a (ii) posúdiť iné zistené skutočnosti súvisiace s uvedeným. Už samotné zadanie v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania teda rátalo s rozšírením otázok podľa okolností danej veci, pričom nemožno opomenúť, že uvedené znalecké skúmanie sa viedlo na podnet sťažovateľa a malo preukázať ním tvrdené skutočnosti namierené voči matke maloletých detí. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa do rozhovoru s maloletými deťmi zakomponovala otázky formulované právnou zástupkyňou matky, pričom tieto evidentne súviseli s otázkou č. 1 a mali za cieľ objasniť správanie matky z pohľadu maloletých detí, a to všetko s prihliadnutím na rešpektovanie ich veku a prirodzeného vývinu. Ak za týchto okolností mestský súd nevyhodnotil skutočnosť, že znalkyňa sa oboznámila aj s otázkami navrhnutými právnou zástupkyňou matky ako takú, ktorá by sama osebe založila dôvod na vylúčenie znalkyne, s tým, že tieto otázky boli obsahovo relevantné a znalkyňa by ich v rámci skúmania položila, taktiež pretože mali viesť k osvetleniu veci, jeho dôvodom niet v okolnostiach danej veci čo vytknúť. To vedie ústavný súd k záveru o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti v tejto časti a k jej odmietnutiu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

14. Z hľadiska posúdenia potenciálneho porušenia ďalších práv sťažovateľa, ktoré označil v ústavnej sťažnosti (vrátane práva maloletých detí, ktoré samy osebe ústavnú sťažnosť nepodali) tvrdiac, že znalecký posudok podaný znalkyňou v tejto veci výrazne ovplyvní rozhodnutie o zverení maloletých detí a o rozsahu styku sťažovateľa s nimi je podstatné to, že napadnuté uznesenie nie je meritórne a konanie ním ani nekončí, a teda nevyvoláva u sťažovateľa konkrétne relevantné

negatívne dôsledky, ktoré by už nebolo možné korigovať ďalším procesným postupom. Znalecký posudok je len jedným z dôkazov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd postupuje podľa (ďalej len „“), v ktorom sa uplatňuje zásada materiálnej pravdy a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli ( ). Z ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že mestský súd dosiaľ nerozhodol vo veci samej. Z toho vyplýva, že hoci námietka zaujatosti vznesená sťažovateľom nebola vyhodnotená ako opodstatnená, je mu zaručené právo na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej. Predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je totiž iba také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné následnou činnosťou všeobecného súdu napr. v konaní o veci samej (porov. , ).

15. V rámci ďalšieho priebehu konania bude môcť sťažovateľ uplatniť výhrady k celému procesu dokazovania (vrátane znaleckého), ako aj k postupu mestského súdu, a to v rámci viacerých do úvahy prichádzajúcich právnych prostriedkov nápravy, ktoré právny poriadok umožňuje.

16. Vzhľadom na to, že sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta rozhodnutie procesnej povahy v dosiaľ neskončenom konaní všeobecného súdu, nebolo možné dospieť k záveru o porušení ním označených práv podľa , a Dohovoru o právach dieťaťa. Opačný postup by neprípustne rozširoval kompetencie ústavného súdu a vo svojich dôsledkoch by z neho robil ďalšiu súdnu inštanciu, ktorá by bola mimoriadna okrem iného aj tým, že by mohla zasahovať do dosiaľ prebiehajúcich konaní (, ). Preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa v spojení s z dôvodu jej neprípustnosti.

17. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2025

Jana Baricová

predsedníčka senátu