Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., O. XXX/ XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 11, IČO: 47 254 581, proti žalovanej: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., A. C. XXXX/X, o zaplatenie 23.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. novembra 2020, č. k. -212, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Topoľčany, ako súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd v zmysle , ďalej len „CSP" (po predchádzajúcom zrušení jeho rozsudku zo dňa 5. novembra 2019 č. k. -116 uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. mája 2020 č. k. -166, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie), rozsudkom zo dňa 6. novembra 2020 č. k. -212 žalobu v časti zaplatenia sumy 23.000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške, o ktorej rozhodnej súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 1.2. Rozsudok v merite veci právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , , , , , a až 3 a výrok o náhrade trov konania oprel o ustanovenie a . 2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 23.000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 02.01.2019 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaná dňa 20.10.2017 písomne uznala svoj dlh voči nemu čo do dôvodu a výšky , pozostávajúci z pôžičiek špecifikovaných v písomnom uznaní dlhu a tento sa zaviazala vrátiť na požiadanie, najneskôr do 01.01.2019. V písomnom vyjadrení k odporu (č.l. 24) žalobca namietal vykonanie znaleckého dokazovania grafológom na pravosť podpisu žalovanej na uznaní dlhu s poukazom na dôkazy, ktorými preukazoval jednotlivé platby realizované za žalovanú pri vyplácaní kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2017, uzavretej medzi žalovanou ako kupujúcou a M. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol byt za kúpnu cenu 21.000 eur s tým, že uvedenú kúpnu cenu vyplácal on (žalobca) a to buď vkladom na účet predávajúceho alebo platbami v hotovosti. 2.2. Po uzavretí zámennej zmluvy zo dňa 17.10.2017 medzi žalovanou a M. S., predmetom ktorej bola zámena bytov, vyplatil M. S. rozdiel v cenách bytov v sume 2.000 eur a to platbami v hotovosti, čo preukazoval jeho čestným vyhlásením. Na pojednávaní dňa 18.10.2019 žalobca uviedol, že zaplatenia

pohľadávky od žalovanej sa domáha na základe toho, že jej požičal peniaze na byt, keďže spolu žili až do novembra 2017 a už aj v minulosti takýmto spôsobom kupovali byty. Žalovaná vedela, že on zaplatil kúpnu cenu za byt, i keď byt sa kupoval na jej meno, pričom časť kúpnej ceny odovzdal predávajúcemu v hotovosti a časť išla z jeho účtu. Problém nastal, keď sa so žalovanou rozišli, pričom nemá k dispozícii originál uznania dlhu, keďže tento zostal u žalovanej v O. N.. K dispozícii má iba fotokópiu tohto uznania dlhu. Žalovaná mu nedávala žiadne peniaze na zaplatenie kúpnej ceny, nakoľko v tom čase nerobila a nemala peniaze a taktiež peniaze nemala ani jej matka a teda jej nemohla žiadne dať. V prípade vkladu sumy 440 eur na účet P. banky sa jedná o účet SBD Topoľčany, kde vyplácal dlžobu za predávajúceho M. T.. 2.3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu poprela pravosť svojho podpisu na uznaní dlhu a žiadala znalecké dokazovanie s tým, že žalobcovi nedlhuje žiadnu finančnú sumu. Na pojednávaní dňa 10.09.2019 uviedla, že nikdy nevidela originál uznania dlhu a uznanie dlhu nikdy nepodpísala, i keď podpis, ktorý je na ňom sa podobá na jej podpis. Potvrdila, že so žalobcom žili spolu 11 rokov v družskom pomere a rozišli sa 06.02.2018. Na zaplatenie kúpnej ceny za byt dala žalobcovi peniaze, ktoré mu odovzdala a on si ich vložil na účet z dôvodu, aby si to potom mohol dať do nákladov. Peniaze na kúpu bytu mala doma v hotovosti, ale nevie to preukázať a peniaze jej dala matka ešte pred smrťou s tým, aby si kúpila byt. Keďže nemala založený účet, peniaze na kúpnu cenu za byt sa vyplácali z účtu žalobcu, aby mali doklad, že kúpna cena bola zaplatená. Spolu dala žalobcovi sumu 23.000 eur. Potvrdila, že osobne nevyplácala kúpnu cenu predávajúcemu, ale všetko vybavoval žalobca a pri zámene bytov s p. S. sa mu mala doplatiť suma 2.000 eur a aj na toto dala peniaze žalobcovi, ktorý ich potom vyplatil p. S.. Na preukázanie skutočnosti, že v čase vyplácania kúpnej ceny mala peniaze nevedela uviesť žiaden dôkaz a taktiež nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že peniaze na zaplatenie kúpnej ceny dávala žalobcovi. Uviedla, že aj predtým jeden krát kupovali byt na jej meno, pričom kúpnu cenu zaplatil žalobca zo svojich peňazí a po predaji bytu jej vyplatil províziu asi 500 eur. 3. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 21.04.2017 uzavrela kúpnu zmluvu (č.l. 27) s predávajúcim M. T., predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX v H. spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu za kúpnu cenu 21.000 eur, ktorá mala byť zaplatená tak, že kupujúca zaplatí predávajúcemu prvú časť kúpnej ceny v sume 5.000 eur po podpísaní zmluvy a pred podaním návrhu na vklad na účet predávajúceho a druhú časť kúpnej ceny v sume 16.000 eur zaplatí do 30.06.2017 na účet predávajúceho. Podľa dokladov predložených žalobcom ako aj výpisov z jeho účtu vyžiadaných súdom bola kúpna cena za byt vyplatená tak, že z účtu žalobcu bola dňa 25.04.2017 prevedená na účet predávajúceho M. T. suma 5.000 eur, dňa 22.06.2017 suma 5.000 eur a dňa 30.06.2017 suma 600 eur. Zároveň žalobca dňa 21.04.2017 na účet SBD Topoľčany vložil sumu 440 eur a podľa jeho vyjadrenia tým vyplatil dlh predávajúceho M. T.. Okrem toho predávajúci M. T. v čestnom vyhlásení (č.l. 34) potvrdil, že dňa 24.04.2017 obdŕžal v hotovosti sumu 5.400 eur a dňa 26.04.2017 v hotovosti sumu 4.560 eur od žalobcu titulom vyplatenia časti kúpnej ceny za byt č. 37 v bytovom dome súp. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX v kat. úz. H.. Zároveň v tomto čestnom vyhlásení uviedol, že všetky úkony súvisiace s predajom bytu organizoval a vybavoval žalobca a celú vyplácanú čiastku vyplatil zo svojich prostriedkov. 4. Dňa 17.10.2017 žalovaná uzavrela zámennú zmluvu s M. S. (č.l. 35), predmetom ktorej bola zámena bytov v H. s tým, že M. S. bol vlastníkom bytu č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX a tento zamenil s bytom č. 37 v bytovom dome súp. č. XXXX patriacim žalovanej s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že cena bytu č. 1 je 23.000 eur a cena bytu č. 37 je 21.000 eur a rozdiel v cenách predmetov zámeny vo výške 2.000 eur je povinná žalovaná zaplatiť M. S. s tým, že prvú časť rozdielu v cenách bytov v sume 500 eur už zaplatila pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve a druhú časť rozdielu v cenách bytov v sume 1.500 eur zaplatí po podpísaní zámennej zmluvy a pred podaním návrhu na vklad. Podľa čestného vyhlásenia M. S. (č.l. 40) obdŕžal tento dňa 17.10.2017 v hotovosti sumu l.500 eur a dňa 10.10.2017 sumu 500 eur od žalobcu titulom vyplatenia rozdielu hodnoty zamieňaných bytov na základe zámennej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovanou dňa 17.10.2017 s tým, že celú zámenu organizoval a vybavoval žalobca a taktiež vyplácal celú čiastku zo svojich prostriedkov. 5. Žalobca spolu s podaním žaloby predložil súdu uznanie dlhu podľa datované dňa 20.10.2017, podľa ktorého žalovaná prehlásila a uznala, že z titulu pôžičky ku dňu podpisu tohto uznania dlhu je ako dlžník povinná zaplatiť sumu 23.000 eur svojmu veriteľovi - žalobcovi a v ďalšej časti tohto dokladu je špecifikácia pôžičky, podľa ktorej išlo o vyplatenie časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2017 predávajúcemu M. T. s tým, že táto bola zaplatená vkladmi na účet predávajúceho vo výške 5.000 eur, 600 eur, 440 eur a 5.000 eur a zároveň v hotovosti v sumách 5.400 eur a 4.560 eur. Zároveň je v uznaní dlhu uvedené, že suma 2.000 eur podľa zámennej zmluvy zo dňa 17.10.2017 bola za žalovanú vyplatená M. S.. V závere uznania dlhu je vyhlásenie žalovanej, že

tieto sumy pozostávajú z postupných pôžičiek od žalobcu a že je povinná ich vrátiť žalobcovi na jeho požiadanie, najneskôr do 01.01.2019. Zároveň žalovaná vyhlásila, že uvedený dlh slobodne a vážne uznáva čo do výšky a dôvodu, čo potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom. 6. Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch (č.l. 78) vyšetrovateľom bolo dňa 10.04.2019 prijaté trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu podvodu podľa , v štádiu pokusu a taktiež bolo dňa 12.09.2019 začaté trestné stíhanie vo veci zločinu marenia spravodlivosti podľa , pričom trestné oznámenie sa týka kúpnej zmluvy V 149/2019, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, podľa ktorej mala žalovaná na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX v H. za kúpnu cenu 23.000 eur, ktorá odzrkadľuje výšku nákladov vynaložených žalobcom z vlastných prostriedkov na nadobudnutie vlastníctva tejto nehnuteľnosti žalovanou a v dôsledku čoho žalobca disponuje pohľadávkou voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23.000 eur, pričom v priebehu katastrálneho konania žalovaná poprela, že by podpisovala predmetnú zmluvu a trvala na tom, že jej podpis je sfalšovaný a preto bolo katastrálne konanie zastavené. Druhé trestné oznámenie podala žalovaná z dôvodu spochybnenia jej podpisu na uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017. 7. Dňa 27.02.2019 uzavrela žalovaná ako predávajúca s kupujúcim L. F. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj bytu č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX v H. za kúpnu cenu 22.000 eur, pričom vkladové konanie je vedené pod č. V 592/2019, avšak Okresný úrad Topoľčany katastrálny odbor ho rozhodnutím zo dňa 21.03.2019 prerušil z dôvodu, že mu predchádza katastrálne konanie V 149/2019 a následne dňa 03.06.2019 opätovne prerušil vkladové konanie z dôvodu, že uznesením tunajšieho súdu sp. zn. - 26 zo dňa 22.03.2019 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanej disponovať s bytom v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do uplynutia 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej (prebiehajúci spor medzi žalobcom a žalovanou o zaplatenie sumy 23.000 eur). 8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom sp. zn. -116 zo dňa 05.11.2019 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. Súd takto rozhodol, nakoľko dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 23.000 eur s príslušenstvom je podaná dôvodne, i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že žalovaná dňa 21.04.2017 uzavrela kúpnu zmluvu s M., na základe ktorej sa stala vlastníčkou bytu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a to za kúpnu cenu 21.000 eur a taktiež je nesporné, že uvedenú kúpnu cenu nevyplácala predávajúcemu žalovaná, ale vyplácal ju žalobca buď platbami zo svojho účtu na účet predávajúceho alebo v hotovosti ako potvrdil predávajúci vo svojom čestnom vyhlásení. Tieto skutočnosti nepoprela žalovaná, ale uviedla, že kúpna cena bola vyplácaná z jej finančných prostriedkov, ktorých existenciu však nevie preukázať a taktiež nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že peniaze na zaplatenie kúpnej ceny odovzdala žalobcovi a tento následne všetko vybavil. Taktiež medzi sporovými stranami nie je sporná skutočnosť, že žalovaná dňa 17.10.2017 uzavrela zámennú zmluvu s M. S., predmetom ktorej bola zámena bytov medzi týmito dvoma subjektmi a podľa zmluvy žalovaná mala M. S. zaplatiť doplatok na rozdiele v cenách bytov v sume 2.000 eur a uvedené vyplatenie doplatku realizoval žalobca, čo potvrdil M. S. vo svojom čestnom vyhlásení a rovnako túto skutočnosť nerozporovala ani žalovaná, avšak tvrdila, že doplatok bol vyplatený z jej finančných prostriedkov, pričom na svoje tvrdenie nepredložila žiaden dôkaz a v tomto smere žiadne dokazovanie ani nenavrhovala. Žalobca sa zaplatenia svojej pohľadávky domáhal s poukazom na uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, na ktorom však žalovaná spochybňovala svoj podpis, čo bolo aj predmetom jej trestného oznámenia na polícii. 9. Z vykonaného dokazovania však mal súd za to, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, i keď v uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 sa uvádza ako dôvod uznania pôžička zo strany žalobcu žalovanej. Je nesporné, že žalobca žalovanej neprenechával resp. neodovzdával žiadne finančné prostriedky, ale za ňu uhrádzal kúpnu cenu za byt, resp. doplatok na cene pri zámene bytov, a preto ich právny vzťah nie je možné hodnotiť ako zmluvu o pôžičke, ale ako bezdôvodné obohatenie v zmysle , v dôsledku ktorého sa žalovaná obohatila, keď za ňu žalobca plnil to, čo podľa práva mala plniť sama. Keďže žalovanej podľa kúpnej zmluvy a zámennej zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu resp. doplatok na rozdiele v cene bytov a žalobca na strane ktorého táto povinnosť neexistovala, plnil za žalovanú predávajúcemu resp. druhému účastníkovi zámennej zmluvy, tak žalobca je oprávnený požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, teda od žalovanej a nie od toho, komu plnil. Súd preto posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa , pretože žalobca za žalovanú plnil, čo podľa zmluvy mala plniť sama a tým na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 23.000

eur, pričom výška bezdôvodného obohatenia medzi stranami nebola sporná. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia a to podľa a Nariadenia vlády SR č. , nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia od uvedeného dátumu a je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobca si síce uplatnil úroky z omeškania od 02.01.2019 zrejme s poukazom na písomné uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, podľa ktorého mu mala byť suma 23.000 eur vrátená najneskôr do 01.01.2019, avšak podľa tohto uznania dlhu sa malo jednať o pôžičku, čo však prevedeným dokazovaním bolo spochybnené, pretože nárok žalobcu je potrebné posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa , pričom žaloba na zaplatenie sumy 23.000 eur s príslušenstvom bola žalovanej doručená dňa 16.04.2019 a pokiaľ na základe tejto žaloby žalovaná pohľadávku nezaplatila, tak od nasledujúceho dňa sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až od 17.04.2019 a nie od 02.01.2019 ako požadoval a v tejto časti t.j. priznania úroku z omeškania od 02.01.2019 do 16.04.2019 žalobu ako nedôvodnú zamietol. 10. Žalobca síce uplatnil svoj nárok s poukazom na uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, pričom uvedené uznanie dlhu má všetky náležitosti podľa ustanovenia , i keď je v ňom ako titul poskytnutia sumy 23.000 eur žalovanej uvedená pôžička, pričom dôvod a výška dlhu sú podrobne uvedené v tomto písomnom doklade a zároveň je v ňom uvedený aj prísľub žalovanej, že svoj dlh zaplatí, avšak žalovaná spochybnila pravosť podpisu na uznaní dlhu a žiadala, aby v tomto smere bolo vykonané znalecké dokazovanie grafológom. Súd však jej návrh na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania ( ), keďže aj bez tohto znaleckého dokazovania vzhľadom na vykonané dôkazy bolo možné rozhodnúť o nároku žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého dôvod a výška boli nesporne preukázané. Jedinou obranou žalovanej bolo tvrdenie, že kúpna cena ako aj doplatok pri zámene bytov boli uhradené z jej finančných prostriedkov, ktoré mala odovzdávať žalobcovi a tento mal následne vyplácať kúpnu cenu ako aj doplatok, avšak v tomto smere žalovaná nepredložila žiaden dôkaz a nepreukázala, že v čase vyplácania kúpnej ceny ako aj doplatku disponovala potrebnými finančnými prostriedkami a že tieto odovzdala žalobcovi. V zmysle bolo povinnosťou žalovanej nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale tieto svoje tvrdenia aj podoprieť dôkazmi, čo z jej strany splnené nebolo a preto žalovaná na svoje tvrdenie ohľadom vyplácania kúpnej ceny a doplatku pri zámene bytov z jej finančných prostriedkov neuniesla dôkazné bremeno. Práve naopak zo strany žalobcu bolo nesporne preukázané, že kúpna cena bola sčasti vyplácaná prevodmi finančných prostriedkov z jeho účtu na účet predávajúceho a sčasti vyplácaním v hotovosti a rovnako bola vyplácaná hotovosť z jeho strany aj pri uhradení doplatku pri zámene bytov a túto skutočnosť prakticky nespochybnila ani žalovaná, ale jej jedinou obranou bolo tvrdenie, že sa malo jednať o jej finančné prostriedky, ktoré však žiadnym spôsobom preukázané nebolo. Tvrdenia žalovanej spochybňuje aj skutočnosť, že už v minulosti sporové strany realizovali prevod vlastníctva bytu na žalovanú tak, že kúpnu cenu vyplácal žalobca a následne po predaji tohto bytu žalovanej vyplatil províziu, pričom v tom čase sporové strany spolu žili a rozišli sa až po realizácii prevodu bytu na žalovanú, keď nesporne žalobca za ňu vyplatil kúpnu cenu ako aj doplatok pri zámene bytov a po rozchode sa žalobca snažil svoju pohľadávku uspokojiť uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovanou (V 149/2019) ohľadom prevodu jej bytu do svojho vlastníctva. Keďže súd mal za jednoznačne preukázané, že žalovaná sa obohatila na úkor žalobcu a toto bezdôvodné obohatenie je povinná vydať, tak súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti nároku na úrok z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. - 166 zo dňa 13.05.2020 na základe odvolania žalovanej zrušil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na obsah žaloby žalobcu, z ktorej bez pochybností vyplýva, že žalobca odvodzoval svoje subjektívne právo voči žalovanej z dohody o uznaní dlhu. Na ten účel poukázal na „uznanie dlhu" zo dňa 20.10.2017 vyhotovené v písomnej forme, z ktorého svoj nárok aj odvodzoval. Doplnil tiež, aký právny dôvod uznania bol obsiahnutý v predmetnej dohode. V prípade uznania dlhu môže veriteľ uplatniť svoj nárok buď na základe pôvodného záväzkového vzťahu, alebo na základe nového titulu (uznania dlhu) dlžníka. Ak nárok uplatní na základe pôvodného záväzku, dlžník môže uplatniť námietky, ktoré sa týkajú tohto záväzku. Veriteľ však tieto námietky môže vyvrátiť poukazom na dohodu o uznaní záväzku. Uznanie dlhu má konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu. (Fekete, L: 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. s. 1600.).

12.1. V tomto konaní platí, že právnym titulom uplatneného nároku žalobcu bola dohoda o uznaní dlhu žalovanou. Pre uznanie dlhu je charakteristické, že nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznaného záväzku a nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Z pohľadu vymáhateľnosti veriteľovi vzniká možnosť uplatniť svoje právo na súde na podklade samotnej dohody o uznaní dlhu. Právny vzťah, ktorý vznikne z uznania dlhu, je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému právnemu vzťahu nezávislý a pre veriteľa predstavuje nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu. Popri tom sa nedotýka pôvodného záväzkového právneho vzťahu. Je potom vecou veriteľa, či svoju pohľadávku uplatní na základe pôvodného alebo nového (uznaním vzniknutého) právneho vzťahu. 12.2. Z procesného hľadiska je zmyslom uznania dlhu to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v dobe jeho uznania existoval, pričom táto domnienka je vyvrátiteľná dôkazom opaku ( ). Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka (onus probandi incumbit actori). /Fekete, L: 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1601/. 12.3. Predpokladom platnosti uznávacieho prejavu dlžníka je písomný prejav, vyjadrený prísľub zaplatenia dlhu a dôvod a výška dlhu. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu. Najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. Určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný prejav vôle dlžníka. 13.1. Ak má súd pochybnosti o ďalších a potrebných skutočnostiach pre konanie je oprávnený vyžiadať od strán ďalšie skutkové tvrdenia ( ). Ďalšími potrebnými skutkovými tvrdeniami môžu byť skutočnosti ohľadne toho, v akom postavení (hoci na dohode a zmluve žalobca vystupuje ako fyzická osoba, či nešlo o aktivity v súvislosti s jeho podnikateľským postavením a pod.) žalobca vystupoval, pri podpisovaní dohody o uznaní dlhu, resp. pri jednotlivých plneniach (ktoré označil ako pôžičky žalovanej a neskôr bezdôvodné obohatenie). Hoci typické sporové konanie je konaním kontradiktórneho charakteru, súd aj bez návrhu musí vyhodnocovať postavenie a charakter strán sporu. Ak súd prvej inštancie zistí, že právneho vzťahu sa zúčastňuje slabšia strana, je povinný na uvedené prihliadať a postupovať v konaní ako so slabšou stranou. 13.2. Ďalšou otázkou, ktorá zrejme odkryje pozadie prípadu môže byť to, akú motiváciu mal žalobca, keď poskytoval žalobkyni tvrdené pôžičky (plnenia). Uvedené plne spadá pod rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré súd môže ex offo od strany vyžiadať. Otázka ich dokazovania (v prípade spornosti) podlieha pravidlám dokazovania v civilnom procese. Inou otázkou môže byť, za akým účelom mala žalovaná poskytovať ňou tvrdené plnenia žalobcovi, či za účelom obstarania zaplatenia žalobcom pri jej zmluvách, alebo išlo z jej strany o poskytnutie pôžičky, daru a pod. žalobcovi, ktorý nakoniec peniaze „za ňu" mal zaplatiť. Uvedené otázky sú otázky smerujúce k motivácii a vôli stranám sporu, ide teda o otázky skutkové a javí sa, že ide o otázky podstatné a rozhodujúce ( ). 14.1. Odvolací súd poukázal na to, že prvoinštančný súd len konštatoval, že nejde o pôžičku, a preto ide o bezdôvodné obohatenie. Pritom neskúmal, na základe akých skutočností (dohôd, motivácii a okolností prípadu) prišlo k aktivite žalobcu, že plnil v prospech kontrahentov žalovanej z iných zmlúv. Hoci pôžička je reálnym kontraktom a k jej uzavretiu je nevyhnutné, aby veriteľ odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi, k odovzdaniu predmetu pôžičky spočívajúcom v peňažnom plnení môže dôjsť napr. fyzickým odovzdaním peňazí, alebo bezhotovostným spôsobom (bankovým prevodom peňažnej sumy z účtu veriteľa na účet dlžníka). Odvolací súd nevylučuje ani odovzdanie peňazí „predĺženou rukou". Napokon nepriame odovzdanie máme v prípade asignácie, t. j. príkazu veriteľa dlžníkovi, aby zaplatil tretej osobe, alebo tak, že predmetom pôžičky má byť predajná cena veci danej dlžníkovi. (Fekete, L: 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. s. 1969). Potom, ak sa úvahy prvoinštančného súdu zúžili len na okolnosť, že neprišlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalovanej, a preto išlo o plnenie za iného, bude potrebné sa zaoberať motiváciou žalobcu poskytovať plnenia a tým zisťovaniu vôle žalobcu, ktorá mohla byť utvorená aj jemu daným (výslovným, alebo konkludentným) prejavom vôle žalovanej o tom, že žiada poskytnúť pôžičku tým, že za ňu zaplatí jej kúpnu cenu jej kontrahentom v iných zmluvných vzťahoch. 14.2. Podľa názoru odvolacieho súdu v prvom rade je potrebné vyhodnocovať nosné žalobné tvrdenia žalobcu o existencii dohody o uznaní dlhu. Zamlčaným „tvrdením", ktoré bolo zároveň implikovaným tvrdením o jej existencii (čiže predpoklad, že ak tvrdím existenciu dohody, zároveň tvrdím aj jej platnosť, a teda aj že ju podpísala protistrana) bolo, že dohoda bola podpísaná žalovanou. Dohoda o uznaní dlhu bola predložená ako súkromná listina. Ak žalovaná hodnoverne spochybnila (to posúdi súd prvej inštancie), že uvedenú dohodu nepodpísala, potom musí žalobca preukázať, že uvedenú dohodu žalovaná podpísala. To platí pre prostriedky procesného útoku a obrany. Ak žalobca preukáže, že dohodu žalovaná podpísala, potom platí vyvrátiteľná domnienka, že dlh v čase podpísania uznania existoval a žalovaná musí preukázať opak. V opačnom prípade (teda ak žalobca nepreukáže, že

žalovaná dohodu o uznaní podpísala) žalobca nepreukázal nosné žalobné tvrdenia a nemôže byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný. 14.3. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť žalobu žalobcu a skutkový dôvod v nej uvedený. Následne vyhodnotí postavenie žalobcu v čase podpisovania dohody a ďalších úkonov, a teda či uvedené transakcie a právne či faktické úkony realizoval v súvislosti s možnou podnikateľskou činnosťou. Ak zistí faktické postavenie žalobcu ako podnikateľa pri uvedených aktivitách, bude treba vzhľadom na a nasl. postupovať v konaní so slabšou stranou. Za tým účelom prvoinštančný súd vyžiada ďalšie tvrdenia . 14.4. Posúdi obranu žalovanej, že uznanie dlhu nepodpísala, najmä v súvislosti s námietkou žalovanej, že žiadnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu na základe kúpnej zmluvy V 149/2019, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, podľa ktorej mala žalovaná na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX v H. za kúpnu cenu 23.000 eur, ktorá mala odzrkadľovať výšku nákladov vynaložených žalobcom z vlastných prostriedkov na nadobudnutie vlastníctva tejto nehnuteľnosti žalovanou a v dôsledku čoho mal žalobca disponovať pohľadávkou voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23.000 eur nepodpísala, pričom v priebehu katastrálneho konania žalovaná poprela, že by podpisovala predmetnú zmluvu a trvala na tom, že jej podpis je sfalšovaný, a preto bolo katastrálne konanie zastavené; posúdi na základe zistených skutočností hodnovernosť dôkazných prostriedkov v konaní uplatnených a vykonaných (výpovede, tvrdenia strán, listinné dôkazy), bude sa tiež zaoberať možnosťou prerušiť konanie za účelom vyčkania na závery trestného stíhania. Po vyhodnotení hodnovernosti popretia svojho podpisu na dohode o uznaní dlhu žalovanou vyhodnotí, či hodnovernejším (a preukázaným) je „zamlčané" tvrdenie žalobcu alebo popretie podpisu žalovanou a tomu prispôsobí ďalší postup spočívajúci v prenášaní dôkazného bremena a povinnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré sa týka preukázania podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu. 15.1. Po rozhodnutí súdu druhej inštancie žalobca na pojednávaní dňa 18.09.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v tomto prípade nejde o spotrebiteľský vzťah a na preukázanie tejto skutočnosti predložil výpis z Obchodného registra na spoločnosť MN REALITY s.r.o. Chrabrany, z ktorého vyplýva, že žalobca je jediným spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti, pričom v predmete činnosti tejto spoločnosti je okrem iného kúpa a predaj nehnuteľností, avšak nie požičiavanie peňazí. Okrem toho žalobca predložil výpis zo Živnostenského registra s tým, že nie je v tomto registri evidovaný ako živnostník. Podľa výpisov z účtov predložených žalobcom, z ktorých boli hradené transakcie týkajúce sa nadobudnutia bytu žalovanou, tieto účty sú súkromnými účtami žalobcu. Poukázal na podpis žalovanej v kúpnej zmluve V149/2019 uzavretej dňa 02.07.2018 a zároveň na čl. III bod 3.1. tejto zmluvy, kde žalovaná ako predávajúca potvrdila, že dohodnutá kúpna cena 23.000 eur odzrkadľuje výšku nákladov, ktoré vynaložil žalobca ako kupujúci z vlastných prostriedkov na nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti predávajúcou s tým, že žalobca ako kupujúci disponuje pohľadávkou voči predávajúcej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23 000 eur a predávajúca to v plnom rozsahu uznáva, čo do výšky a titulu. Zároveň žalobca navrhol zmenu žaloby s tým, že výška pohľadávky zostáva rovnaká a túto si uplatňuje na základe dohody o uznaní dlhu, avšak tento dlh nevyplýva zo zmluvy o pôžičke ako je uvedené v dohode, ale z bezdôvodného obohatenia a na základe tohto návrhu súd podľa rozhodol o pripustení zmeny žaloby podľa prednesu právneho zástupcu žalobcu. 15.2. Žalobca na pojednávaní dňa 18.09.2020 uviedol, že pokiaľ ide o kúpu bytu, tak tento sa kupoval za účelom spoločného bývania so žalovanou a nie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ dával žalovanej peniaze na zaplatenie kúpnej ceny, tak to nesúviselo s podnikateľskou činnosťou, ale išlo o jeho vlastné peniaze. Motiváciou kúpy bytu resp. poskytovania peňazí bolo to, že so žalovanou spolu žili a keď aj išli kupovať byt, žalovaná nemala peniaze a už aj v minulosti to tak robili, že kúpili byt, ktorý on zaplatil a ktorý bol písaný na žalovanú, ale tento sa jej nepáčil a tak ho predali. Dohoda o uznaní dlhu bola spísaná právnikom a oni dvaja ju iba podpísali a nevie, prečo je v dohode uvedený účel poskytovania peňazí ako pôžička a podľa neho je to jedno, či ide o pôžičku alebo bezdôvodné obohatenie, ale proste žalovanej dal peniaze a chce ich späť. Keďže nie je právnik, tak sa nad obsahom dohody nezamýšľal a nechal ju spísať právnikovi. Za žalovanú plnil kúpnu cenu v prospech iných osôb z toho dôvodu, že spolu žili, pričom 12 rokov spolu chodili a 6 rokov spoločne bývali. Trval na tom, že podpis na dohode o uznaní dlhu je podpisom žalovanej, pričom ona tento doklad podpisovala doma a on nemá k dispozícii originál dohody, keďže listiny zostali u žalovanej. Je pravdou, že po rozhodnutí tunajšieho súdu žalovanej ponúkol sumu 5 000 eur za to, aby mu byt vrátila. Žalovaná na tom istom pojednávaní vypovedala, že sa nevie vyjadriť k stavu trestných vecí týkajúcich sa falšovania podpisu na kúpnej zmluve V149/2019 a na dohode o uznaní dlhu. Trvala však na tom, že podpis na dohode o uznaní dlhu nie je jej podpisom a keby takúto dohodu podpisovala, tak žalobca by mal jej originál a rovnako tak aj ona a nie iba fotokópiu.

Peniaze, ktoré dávala žalobcovi, boli na zaplatenie kúpnej ceny za byt, v ktorom plánovali spoločne bývať. Po vynesení rozsudku na tunajšom súde a pri odchode z pojednávania jej žalobca ponúkal 5 000 eur, aby sa proti tomuto rozsudku neodvolala. 16.1. Z konceptu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Topoľčanoch ČVS: ORP-286/VYS-TO-2019 vyplýva, že so žalovanou bola dňa 23.08.2019 spísaná zápisnica o trestnom oznámení, podľa ktorej žalovaná poprela pravosť podpisu na dohode o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 s tým, že až v súdnom konaní zistila existenciu tejto dohody, pričom pripustila, že podpis na nej je na 90 % podobný jej podpisu, avšak trvala na tom, že takúto písomnosť nikdy nepodpísala. Následne vyšetrovateľ uznesením zo dňa 12.09.2019 začal trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa a vo veci bola vypočutá žalovaná, ktorá vypovedala, že podpis nachádzajúci sa na dohode o uznaní dlhu je síce jej , ale musel byť na listinu prenesený nejakým asi elektronickým spôsobom, nakoľko takú listinu nikdy nepodpisovala a ani na to nemala dôvod. Žalobca, ktorý bol tiež vypočutý ako svedok, uviedol, že pri podpise spornej písomnosti nebol žiaden svedok a podpis nebol ani notársky overený, pričom tvrdil, že písomnosť žalovaná podpísala dňa 20.10.2017 a zároveň ju podpísal aj on, avšak súdu predložil iba jej fotokópiu, keďže originál nemá a tento nechal v dome v O. N., kde so žalovanou spolu bývali 6 rokov a kde mal všetky veci. Na základe uznesenia vyšetrovateľa bol do konania pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave, ktorý vypracoval znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/12913 a v tomto posudku uviedol, že sporná fotokópia listiny „Uznanie dlhu podľa " zo dňa 20.10.2017 bola preskúmaná z hľadiska pravosti resp. z hľadiska možnosti technického falšovania, pričom bolo zistené, že ide o menej kvalitnú fotokópiu listiny a text fotokópie je vyhotovený tlačou na báze tonera na prednej strane bieleho kancelárskeho papiera. Fotokópia listiny je v mieste podpisových doložiek opatrená reprodukciami podpisov a fotokópia listiny sa nevyznačuje takými charakteristickými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť/vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, t.j. potvrdiť, alebo vylúčiť možnosť technického falšovania. V závere posudku je uvedené, že fotokópia listiny ako dôkaz nemá smerom k určeniu jej pravosti resp. k určeniu pravosti listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, žiadnu výpovednú hodnotu a je bezpodmienečne potrebné predložiť na graficko-diagnostické skúmanie originálnu listinu, t.j. prvopis, prostredníctvom ktorého mala byť fotokópia vyhotovená. Fotokópie, ktoré sa nevyznačujú atribútmi technického falšovania, v žiadnom prípade nemôžu byť považované za pravé, o to viac, že technológie potrebné na takýto spôsob falšovania sú bežne dostupné a naviac tejto druh falšovania je až elementárne jednoduchý. Uvedené platí aj v prípade, že sa písmoznaleckou expertízou preukáže, že sa jedná o reprodukciu originálneho podpisu. Okrem toho sú v posudku popísané najčastejšie spôsoby technického falšovania fotokópií - elektronická montáž, mechanická fotomontáž, kombinácia elektronickej montáže a fotomontáže s tým, že sa používajú aj ďalšie spôsoby falšovania napríklad technické falšovanie podpisu v priesvite alebo použitie podpisovacieho automatu. 16.2. V konaní vedenom na OR PZ v Topoľčanoch pod ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019 bola so žalovanou dňa 10.04.2019 spísaná zápisnica o trestnom oznámení ohľadne pravosti jej podpisu na kúpnej zmluve, ktorou mala na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu v H. na ul. B. XXXX. Vyšetrovateľ uznesením zo dňa 18.10.2019 začal trestné stíhanie za prečin podvodu podľa , , pričom žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že kúpnu zmluvu nepodpisovala a taktiež nepozná advokáta JUDr. Dušana Mikuláša, ktorý zmluvu autorizoval a nikdy sa s ním nestretla ani ho nevidela. V priebehu vyšetrovania bolo Kriminalistickým a expertíznym PZ Bratislava predložené odborné stanovisko na zodpovedanie otázky, či kúpna zmluva zo dňa 02.07.2018 a podpis žalovanej na nej sú vhodnými na písmoznalecké skúmanie a či pisateľom tohto podpisu je žalovaná, resp. či je možné túto osobou jednoznačne vylúčiť ako pisateľa daného podpisu, pričom z odborného stanoviska vyplýva, že sporný podpis bol vyhotovený ako nacvičený, nečitateľný, s veľmi jednoduchým spôsobom vyhotovenia, a preto je ťažšie skúmateľný. Pre overenie pravosti podpisu bolo predložené nevyhovujúce množstvo porovnávacích podpisov. Na overenie pravosti sporného podpisu sa vyžaduje približne 15 - 20 druhovo zhodných ukážok nesporne pravých podpisov - originálov, pochádzajúcich z obdobia blízkeho vzniku sporných podpisov, t.j. z obdobia pred aj po 02.07.2018 a z viacerých objektívnych zdrojov. Uznesením zo dňa 03.02.2020 vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, avšak toto jeho uznesenie bolo zrušené Okresnou prokuratúrou Topoľčany uznesením sp. zn. -4406-6 zo dňa 02.03.2020 ako nezákonné a neopodstatnené a následne bol do konania pribratý znalec z odboru písmoznalectva na posúdenie vhodnosti sporného dokladu na písmoznalecké skúmanie ako aj na posúdenie pravosti podpisu žalovanej na tomto doklade, pričom zo znaleckého posudku č. 8/2020 znalkyne Mgr. Aleny Najšlovej vyplýva, že sporné písomnosti (fotokópia kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 medzi žalovanou a žalobcom a farebná fotokópia z knihy overovania podpisov JUDr. W. O., kde sa pod č.

nachádza podpis vyhotovený k priezvisku „O."), boli predložené ako kvalitné kópie a sporné podpisy, ktoré sa na nich nachádzajú, majú tvar jednoduchých nacvičených nečitateľných podpisov. Sporné písomnosti znalkyňa hodnotila ako vhodné na písmoznalecké skúmanie. V odpovedi na druhú otázku znalkyňa uviedla, že sporné podpisy nie sú pravými podpismi O. O., avšak O. O. nie je možné jednoznačne vylúčiť ako možnú pisateľku sporných podpisov. Nedá sa vylúčiť možnosť, že menovaná zámerne pozmenila spôsob podpisovania. Rovnako sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil iný pisateľ ako O. O., ktorý poznal spôsob podpisovania menovanej, ale nesnažil sa ho dôsledne napodobniť. 16.3. V priebehu zabezpečovania dôkazov bola do vyšetrovacieho spisu pripojená fotokópia spisu Okresného úradu Topoľčany - odbor katastrálny V149/2019, z ktorého je zrejmé, že po predložení kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 na zápis (18.01.2019) rozhodnutím zo dňa 05.02.2019 bolo katastrálne konanie prerušené z dôvodu potreby odstránenia nedostatkov uvedených v odôvodnení rozhodnutia a žalobca bol vyzvaný na odstránenie týchto nedostatkov do 30 dní, pričom sa dostavil na Okresný úrad Topoľčany dňa 14.02.2019 a bol informovaný o potrebe vyhotovenia dvoch dodatkov k zmluvám, na čo žalobca uviedol, že má problém spojiť sa so žalovanou. Následne sa so žalovanou spojila pracovníčka katastrálneho odboru a informovala ju o vzniknutej situácii, pričom žalovaná bola zaskočená , nakoľko nemala vedomosť o predaji nehnuteľnosti. So žalovanou bol dňa 14.02.2019 spísaný úradný záznam, do ktorého žalovaná uviedla, že nemá vedomosť, že podpisovala predmetnú zmluvu a vyhlásila, že podpis na zmluve je sfalšovaný a jedná sa o podvod. Podľa úradného záznamu zo dňa 18.02.2019 žalobca uviedol, že má v pláne návrh na vklad kúpnej zmluvy V149/2019 vziať späť z dôvodu, že si chce dať vyhotoviť znalecký posudok na predmet kúpnej zmluvy a rozhodnutím zo dňa 11.03.2019 bolo katastrálne konanie prerušené za účelom odstránenia nedostatkov a nakoľko v stanovenej lehote nedostatky odstránené neboli, tak rozhodnutím zo dňa 03.05.2019 bolo katastrálne konanie zastavené. 17. Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu v časti zaplatenia sumy 23 000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia (už predtým bola právoplatne zamietnutá zvyšná časť žaloby) z titulu uznania dlhu nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Žalobca odvodzoval svoje subjektívne právo voči žalovanej z dohody o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 vyhotovenej v písomnej forme, pričom v tejto dohode bola právnym dôvodom uznania dlhu uvedená pôžička a neskôr v priebehu konania žalobca ako právny dôvod uvádzal bezdôvodné obohatenie. Žalobca teda svoj nárok neuplatnil na základe pôvodného záväzku, ale na základe nového právneho vzťahu vyplývajúceho z dohody o uznaní dlhu, pričom tento nový právny vzťah je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému právnemu vzťahu nezávislý a pre žalobcu ako veriteľa predstavuje nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu. Pre uznanie dlhu charakteristické, že nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznaného záväzku a nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Z pohľadu vymáhateľnosti však veriteľovi vzniká možnosť uplatniť svoje právo na súde na podklade samotnej dohody o uznaní dlhu, čo je aj prípad žalobcu. 18.1. Okrem všeobecných náležitostí ( a nasl. ), potrebných na to, aby bol právny úkon uznania dlhu perfektný, v prípade uznania dlhu vyžaduje aj splnenie ďalších osobitných náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu, čo do dôvodu aj výšky. Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho písomná forma ( ). Absencia písomnej formy má tak za následok to, že k uznaniu dlhu vôbec nepríde. Písomná forma sa vyžaduje aj v tom prípade, že primárny záväzok bol uzatvorený v ústnej forme. Pre platné uznanie dlhu nepostačuje len samotné uznanie existencie dlhu, ale je potrebný prísľub dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí. V opačnom prípade by nešlo o platné uznanie dlhu. Samotný prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí, nemusí byť striktne formalistický, t.j. stačí ak z dlžníkovho písomného prejavu vyplýva vôľa splniť dlh, bez ohľadu na jeho formu, a to aj vzhľadom na . Ďalšou obligatórnou náležitosťou uznania dlhu je jeho vymedzenie, čo do dôvodu a výšky. Podobne ako pri prísľube dlh zaplatiť, uvedené vymedzenie nemožno prísne formalizovať. Je však nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka bolo možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určito a zrozumiteľne. Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol, t.j. primárneho záväzku. Pre platnosť uznania dlhu, dlžník nemusí mať právnu vedomosť o tom, z ktorého konkrétneho právneho titulu vznikol jeho dlh, musí ho však aspoň nepriamo označiť tak, aby bolo objektívne zistiteľné, o aký záväzok, resp. inú právnu skutočnosť ide. Rovnako tak i pri výške musí byť jej určenie prinajmenšom objektívne určiteľné (Veľké komentáre - II. Nakladateľstvo C.H.Beck, rok 2015, str. 1937, 1938). 18.2. Uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, ktoré žalobca použil ako právny titul pre vymáhanie svojho nároku na zaplatenie sumy 23.000 eur má písomnú formu a nachádzajú sa na ňom podpisy veriteľa aj dlžníka, pričom v závere obsahuje prísľub dlžníka zaplatiť svoj dlh najneskôr do 01.01.2019 a tento prísľub vyplýva z prehlásenia dlžníka, že vyššie uvedené sumy pozostávajú z postupných pôžičiek od

veriteľa a že dlžník je povinný ich vrátiť veriteľovi na jeho požiadanie najneskôr do 01.01.2019. Pokiaľ ide o dôvod a výšku dlhu, v dohode je uvedená pôžička v ďalšej časti bližšie špecifikovaná s tým, že pozostáva z viacerých plnení žalobcu z titulu vyplatenia časti kúpnej ceny za žalovanú pri kúpe a následnej zámene bytov. V priebehu súdneho konania však žalobca pri svojom výsluchu netvrdil, že išlo o pôžičku a ani neprezentoval žiadnu dohodu o pôžičke, ktorá by mala podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke uzavretej podľa (prenechanie veci, druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia). 19.1. S poukazom na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie (bod 37) bolo však potrebné v prvom rade vyhodnocovať žalobné tvrdenia žalobcu o existencii dohody o uznaní dlhu a skutočnosť, že táto dohoda bola podpísaná žalovanou. Ak by žalovaná hodnoverne spochybnila, že uvedenú dohodu nepodpísala, žalobca musí preukázať, že uvedenú dohodu žalovaná podpísala. V prípade, ak žalobca nepreukáže, že žalovaná dohodu podpísala, nemôže byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný. Vzhľadom na obranu žalovanej bolo potrebné zaoberať sa platnosťou uznania dlhu z hľadiska dodržania písomnej formy právneho úkonu s poukazom na ustanovenie , , , z ktorého vyplýva, že písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba. Pokiaľ písomný právny úkon nie je podpísaný konajúcou osobou, je absolútne neplatný. Zo znenia ustanovenia jednoznačne vyplýva, že uznanie dlhu vyžaduje písomnú formu, a teda takýto právny úkon musí konajúca osoba podpísať. 19.2. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Topoľčanoch ČVS:ORP-286/VYS-TO-2019 vyplýva, že žalovaná podala trestné oznámenie ohľadne pravosti jej podpisu na dohode o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017, pričom v priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok a z tohto je zrejmé, že samotná listina obsahujúca dohodu o uznaní dlhu je menej kvalitnou fotokópiou listiny a nevyznačuje sa takými charakteristickými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť alebo vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená. Fotokópia listiny ako dôkaz nemá smerom k určeniu pravosti listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, žiadnu výpovednú hodnotu. Fotokópie, ktoré sa nevyznačujú atribútmi technického falšovania, v žiadnom prípade nemôžu byť považované za pravé. 19.3. Samotná žalovaná pri podávaní trestného oznámenia pripustila, že podpis na listine je na 90 % podobný jej podpisu, avšak trvala na tom, že takúto písomnosť nikdy nepodpísala. Pri ďalšom výsluchu už uviedla, že podpis na dohode o uznaní dlhu je síce jej, ale musel byť na listinu prenesený nejakým asi elektronickým spôsobom. V súdnom konaní jednoznačne trvala na tom, že uznanie dlhu nikdy nepodpísala, i keď podpis sa podobá na jej podpis. 20.1. Žalobca v priebehu celého konania nevedel predložiť originál uznania dlhu a ani logicky vysvetliť motív poskytovania peňazí žalovanej, keď byt sa kupoval do jej výlučného vlastníctva a takým vierohodným vysvetlením nie je ani skutočnosť, že so žalovanou spolu žili, pričom ona nemala peniaze a už aj predtým pokiaľ sa jej kúpený byt nepáčil, tak ho predali. Rovnako jeho tvrdenie na pojednávaní dňa 18.09.2020, podľa ktorého dohodu o uznaní dlhu spísal právnik a oni dvaja ju iba podpísali (čo žalovaná rozhodne popierala) a ani nevie, prečo bola v dohode ako účel poskytnutia peňazí uvedená pôžička, len svedčí o tom, že žalobca nevedel produkovať také skutkové tvrdenia, ktoré by jednoznačne preukázali jeho motiváciu poskytovania tvrdených pôžičiek (plnení) žalovanej. 20.2. Podľa názoru súdu žalovaná hodnoverne spochybnila, že dohodu o uznaní dlhu nepodpísala (tvrdenie o sfalšovaní podpisu uviedla už v odpore proti platobnému rozkazu a na tomto zotrvala aj na pojednávaniach, pričom bola ochotná podrobiť sporný podpis grafologickému skúmaniu a na druhej strane žalobca disponuje iba menej kvalitnou fotokópiou listiny o uznaní dlhu opatrenou reprodukciami podpisov a aj podľa znalcov nie je možné vylúčiť ani potvrdiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená a žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že spornú listinu žalovaná podpísala a v tomto smere ani nenavrhol žiaden ďalší dôkaz), a teda dôkazné bremeno ( ) na preukázanie pravosti podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu zostalo na žalobcovi, ktorý ho však neuniesol a nepreukázal nosné žalobné tvrdenia, a preto nemôže byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný. Žalobca iba produkoval dôkazy, že transakcie súvisiace s kúpou a výmenou bytov nerealizoval v súvislosti s podnikateľskou činnosťou (spoločnosť, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom nemá v predmete činnosti požičiavanie peňazí a v tomto smere žalobca nepodniká ani ako živnostník a taktiež, že peňažné transakcie boli realizované z jeho súkromných účtov) a poukazoval na obsah kúpnej zmluvy V149/2019, podľa ktorej mala byť kúpna cena 23.0000 eur za byt prevádzaný do jeho vlastníctva od žalovanej bezdôvodným obohatením žalovanej získaným na jeho úkor (pravosť podpisu žalovanej na tejto kúpnej zmluve však bola spochybnená znaleckým dokazovaním v priebehu policajného vyšetrovania, čo len potvrdzuje názor súdu o nepreukázaní motivácie žalobcu pri tvrdenom poskytovaní plnení žalovanej), avšak tieto jeho tvrdenia sú iba druhoradé pri nepreukázaní pravosti podpisu žalovanej na dohode

o uznaní dlhu, keď podľa žalobcu právnym titulom uplatneného nároku bola dohoda o uznaní dlhu žalovanou. 21. Žalobca si svoj nárok na zaplatenie sumy 23.000 eur neuplatnil ani z titulu pôžičky, ani z titulu bezdôvodného obohatenia, a teda nepreukazoval existenciu pôvodného záväzkového vzťahu, ale svoju pohľadávku si uplatnil na základe nového právneho vzťahu uznaním vzniknutého, pričom v prípade hodnoverného spochybnenia platnosti tohto nového právneho vzťahu žalovanou došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, a teda jeho povinnosťou bolo preukázať, že žalovaná dohodu o uznaní dlhu podpísala, avšak žalobca v tomto smere žiadne dôkazy neprodukoval, a preto dôkazné bremeno neuniesol a nemohol byť úspešný v konaní o zaplatenie sumy 23.000 eur z titulu dohody o uznaní dlhu. 22. Na pojednávaní dňa 18.09.2020 síce žalobca navrhol zmenu žaloby s tým, že dlh žalovanej nevyplýva zo zmluvy o pôžičke, ale z bezdôvodného obohatenia, avšak zotrval na tom, že si pohľadávku uplatňuje na základe dohody o uznaní dlhu, pričom výška pohľadávky zostáva rovnaká, a keďže výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej žalobe ( ), súd podľa zmenu žaloby pripustil, avšak ani takáto zmena žaloby nezbavila žalobcu povinnosti preukázať, že žalovaná dohodu o uznaní dlhu podpísala, keď právnym titulom uplatnenia pohľadávky naďalej zostala uvedená dohoda. Ak teda žalobca nepreukázal toto svoje tvrdenie, nemohol byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný. 23. Iná situácia by nastala, ak by si žalobca pohľadávku uplatnil z titulu pôžičky prípadne bezdôvodného obohatenia a v tomto smere aj produkoval dôkazy, pričom v prípade námietok žalovanej týkajúcich sa tohto záväzku by žalobca tieto námietky mohol vyvrátiť poukazom na dohodu o uznaní záväzku. Žalobca však v súdnom konaní zvolil opačný postup a svoju pohľadávku si uplatnil na podklade samotnej dohody o uznaní dlhu, pričom tento právny vzťah je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu nezávislý a pre žalobcu predstavoval nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu. 24. Žalobca napriek dokazovaniu vykonanému prvoinštančným súdom svoju žalobu nemodifikoval a stále zotrvával na uplatnení nároku z titulu dohody o uznaní dlhu, i keď žalovaná hodnoverne spochybnila, že uvedenú dohodu podpísala. Okrem uvedeného považuje súd za potrebné uviesť aj to, že hodnovernosť výpovedí žalobcu ohľadne uzavretia dohody o uznaní dlhu a jej podpisu žalovanou považoval za spochybnenú aj výsledkami policajného vyšetrovania v konaní vedenom na OR PZ v Topoľčanoch pod ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019, kde sa skúmal podpis žalovanej na kúpnej zmluve V149/2019, ktorú mala žalovaná uzatvoriť so žalobcom a predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu zo žalovanej na žalobcu, avšak znalec z odboru písmoznalectva vo svojom znaleckom posudku uviedol, že sporné podpisy žalovanej (na kúpnej zmluve a v knihe overovania podpisov) nie sú jej pravými podpismi, pričom žalovanú nie je možné jednoznačne vylúčiť ako možnú pisateľku sporných podpisov, pretože nie je vylúčená možnosť, že žalovaná zámerne pozmenila spôsob podpisovania a rovnako sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil iný pisateľ ako žalovaná, ktorý poznal spôsob jej podpisovania, ale nesnažil sa ho dôsledne napodobniť. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca a žalovaná dlhé roky spolu žili a teda žalobca musel mať k dispozícii viacero listín opatrených podpisom žalovanej a zároveň vedomosť, akým spôsobom sa žalovaná podpisuje. Taktiež z hľadiska dôveryhodnosti dôkazných prostriedkov uplatnených žalobcom (jeho výpoveď a fotokópia dohody o uznaní dlhu) súd prihliadal aj na jeho správanie sa v katastrálnom konaní V149/2019 a mal za to, že za hodnovernejšie je možné považovať popretie podpisu žalovanou, ako tvrdenie žalobcu o podpise dohody žalovanou. Keďže žalovaná poprela, že by sa na sporný doklad podpísala (rovnako aj na zmluvu V149/2019) s tým, že jej podpis tam bol elektronicky prenesený a uvedenú možnosť pripustili aj znalci v konaní OR PZ Topoľčany ČVS:ORP-286/VYS-TO-2019, žalobca mal preukázať okolnosti podpisu dohody ako aj skutočnosť, že fotokópia dohody pochádza z originálu listiny podpísanej žalovanou. Uvedené skutočnosti však žalobca nepreukázal a v tomto smere žiadne dokazovanie ani nenavrhoval. 25. Vychádzajúc z názoru súdu druhej inštancie v rámci doplnenia dokazovania súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu a žalovanej ohľadom podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu tak, že žalovaná uvedenú dohodu nepodpísala, pričom pre jej platnosť bola potrebná písomná forma, a preto takýto právny úkon nemôže byť platný a nemôže byť podkladom pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy 23 000 eur. Na žalobcovi bolo dôkazné bremeno, aby preukázal, že žalovaná dohodu o uznaní dlhu podpísala, avšak žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto súd jeho žalobu v časti zaplatenia sumy 2. 000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol. 26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške s tým, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

27. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b, d/, f/ a h/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov v nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 28.1. K Dohode o uznaní dlhu a autorizácii podpisu žalovanej považoval za potrebné uviesť, že, v súdnom spise sa nachádzajú 2 samostatné uznania dlhu, a to: a) Samostatné uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, kde žalovaná uznala svoj dlh vo výške 23.000,- EUR z titulu pôžičky, b) Uznanie dlhu v Kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018 autorizovanej advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom, ktorá bola uzatvorená medzi sporovými stranami, ktoré sa dohodli na prevode bytu č. 1 zo žalovanej na žalobcu s platobnými podmienkami podľa bodu 3.1. tejto zmluvy. Uvedené rozlišovanie medzi jednotlivými uznaniami dlhu pokladá za podstatné aj vzhľadom ku skutočnosti, že podpisy na týchto listinách boli skúmané znalcami v jednotlivých trestných konaniach a títo v prípade Uznaniu dlhu zo dňa 20.10.2017 dospeli k záveru, že fotokópia listiny sa nevyznačuje takými charakteristickými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť/vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, t.j. potvrdiť, alebo vylúčiť možnosť technického falšovania a k uznaniu dlhu v kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018 znalkyňa v odpovedi na druhú otázku uviedla, že sporné podpisy nie sú pravými podpismi O., avšak O. O. nie je možné jednoznačne vylúčiť ako možnú pisateľku sporných podpisov. Nedá sa vylúčiť možnosť, že menovaná zámerne pozmenila spôsob podpisovania. Rovnako sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil iný pisateľ ako O. O., ktorý poznal spôsob podpisovania menovanej, ale nesnažil sa ho dôsledne napodobniť. 28.2. Vo vzťahu k uznaniu dlhu zo dňa 20.10.2017 znalec neuviedol, že by skúmaný podpis nebol podpisom žalovanej, ale uviedol len to, že fotokópia uznania dlhu sa nevyznačuje takými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť/vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, t. j. potvrdiť, alebo vylúčiť možnosť technického falšovania. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné potvrdiť a ani vylúčiť pravosť uznania dlhu zo dňa 20.10.2017. Dokonca aj samotná Žalovaná vo vyšetrovacom spise OR PZ v Topoľčanoch ČVS: ORP-286/VYS-TO-2019 uviedla, že podpis na uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 je na 90 % jej podpisom (bod 24 Rozhodnutia), pričom sa nepotvrdilo a ani znalec neskonštatoval, žeby bol tento podpis na uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017 prenesený akýmikoľvek technickými prostriedkami. Skutočnosť, že z technického hľadiska je vo všeobecnosti možné preniesť podpis z jednej listiny na druhú neznamená, že by tomu tak bolo aj v prípade uznania dlhu zo dňa 20.10.2017. 28.3. Rovnako aj v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 sa znalkyňa vyjadrila, že žalovanú nie je možné vylúčiť ako pisateľku uvedeného podpisu. Skutočnosť, že pravosť podpisu na kúpnej zmluve, ktorá obsahuje uznanie dlhu je podpisom žalovanej potvrdil aj advokát JUDr. Dušan Mikuláš, ktorý vykonával autorizáciu kúpnej zmluvy (a pred ktorým sa Žalovaná podpísala do overovacej knihy), uvedenú skutočnosť advokát potvrdil aj v trestnom konaní (Uznesenie OR PZ Topoľčany ČVS:ORP-137/ VYS-TO-2019). V prípade, ak by uvedený advokát pochybil, mohli by voči nemu byť vyvodené aj trestnoprávne sankcie, čo ale v tomto konaní nebolo preukázané. Vo vzťahu k autorizácii podpisu advokátom poukázal žalobca subsidiárne aj na Rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 24.04.2008. 29. Pri autorizácii Kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 obe strany sporu museli preukázať advokátovi JUDr. Dušanovi Mikulášovi svoju totožnosť, a to platnými dokladmi totožnosti, t.j. občianskymi preukazmi a inými dokladmi a až po overení ich totožnosti došlo k autorizácii ich podpisov na KZ. Z predmetnej autorizácie rovnako ako z overenia podpisu na notárskom úrade je zrejmé, že dotknutá osoba sa toho ktorého dňa dostavila na miesto overenia a vlastnoručne pred oprávneným subjektom podpísala nielen ten ktorý dokument, ale aj overovaciu knihu. V prípade, ak by akýkoľvek úradne overený podpis mohol byť automaticky vyhlásený za neplatný na základe znaleckého posudku (v ktorom sa znalec vyjadrí, že nie je možné pisateľa podpisu jednoznačne potvrdiť, ale ani vyvrátiť) a prehlásením podpisujúceho, že to nie je jeho podpis, znamenalo by to, že ktokoľvek, kto si dá overiť svoj podpis hoci aj u notára, môže uvedenú skutočnosť vyvrátiť znaleckým posudkom (v ktorom sa znalec vyjadrí, že nie je možné pisateľa podpisu jednoznačne potvrdiť, ale ani vyvrátiť). Rovnako by bolo možné vyhlásiť za neplatný aj súdny zmier. Uvedené by bolo o to ľahšie, ak by pisateľ takéhoto podpisu už v budúcnosti plánoval, že tento svoj overený podpis poprie. Zároveň uvádzame, že žiadny znalec z odboru písmoznalectva nikdy nie je schopný určiť so 100 % pravdepodobnosťou, či niekto je alebo nie je pisateľom toho ktorého podpisu, ale vyjadruje sa len v rovine určitej pravdepodobnosti (ani pri analýze DNA sa znalec nevie vyjadriť so 100 % pravdepodobnosťou).

30.1. V súvislosti s Kúpnou zmluvou zo dňa 02.07.2018 a výkladom súdu prvej inštancie dal do pozornosti nasledovný Nález ÚS SR pod sp. zn. zo dňa 01.04.2015. Odvolateľ je toho názoru, že súd prvej inštancie sa zameral na vytrhnutú časť záveru jednotlivých znalcov v trestnom konaní, pričom ale ani jeden zo znalcov nevylúčil žalovanú ako osobu, ktorá tú ktorú listinu podpísala a uprednostnil tak výklad smerujúci k neplatnosti právneho úkonu pred jeho platnosťou. Zastáva názor, že žalobca uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v bezdôvodnom obohatení žalovanej, predložil kúpnu zmluvu s uznaním dlhu zo dňa 02.07.2018 s autorizovanými podpismi, pričom aj advokát JUDr. Dušan Mikuláš vo svojom výsluchu v trestnom konaní potvrdil, že pri autorizácii podpisov sporových strán mu žalobca predložil svoj občiansky I. a vodičský preukaz I. a žalovaná mu svoj občiansky prekaz I. a preukaz poistenca VŠZ na jej meno a s jej rodným číslom (obsiahnuté v Uznesení OR PZ Topoľčany ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019). Je preto vylúčené, aby JUDr. Dušan Mikuláš overil na kúpnej zmluve s uznaním dlhu zo dňa 02.07.2018 podpis iných osôb, než žalobcu a žalovanej. Žalobca v tomto konaní taktiež predložil aj čestné prehlásenia pôvodných vlastníkov toho ktorého bytu a potvrdenia o ním vykonaných úhradách prostredníctvom bankového prevodu. Skutočnosti uvedené v autorizovanej kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018 a týkajúce sa uznania dlhu Žalovanou voči Žalobcovi sú podložené aj inými dôkazmi uvedenými v čl. VI. tohto odvolania a obsiahnutými v súdnom spise. 30.2. Súd prvej inštancie sa pritom ani s jedným z uvedených dôkazov vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a nevyhodnocoval všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, ale jednostranne sa zameral len na dohodu o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017. Súd prvej inštancie aj z vypracovaných častí znaleckých posudkov zobral len tie časti, ktoré boli v neprospech žalobcu a opomenul, že ani jeden zo znalcov žalovanú ako pisateľku toho ktorého podpisu nevylúčil. Súd prvej inštancie si svojvoľne vybral len dohodu o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 a časť znaleckého posudku, pričom opomenul, že uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 bolo logickým vyústením predchádzajúceho konania strán sporu, kedy žalobca za žalovanú uhradil kúpnu cenu za byt č. 37 a aj cenový rozdiel pri zámene za byt č. 1, za čo žalovaná následne predmetnou kúpnou zmluvou prejavila vôľu vydať žalobcovi byt č. 1 ako jej bezdôvodné obohatenie. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, odkiaľ by mal JUDr. Dušan Mikuláš autorizujúci advokát údaje o občianskom preukaze a preukaze poistenca VŠZP, pokiaľ by mu ho sama žalovaná pri overení jej podpisu nepredložila. 31.1. K podpisom žalovanej žalobca považoval za potrebné uviesť, že to bola práve žalovaná, ktorá zámerne menila svoje podpisy a používala ich podľa toho, ako sa jej to práve hodilo. Žalovaná sa minimálne do 14.02.2019 podpisovala jedným spôsobom a následne, po predvolaní na príslušný katastrálny odbor vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018 svoj podpis zmenila tak, aby sa tento nezhodoval s jej doterajším podpisom. Skutočnosť, že podpis zo dňa 02.07.2018 sa nezhoduje s jej neskoršími podpismi po 14.02.2019 je len výsledok vedomého konania žalovanej, ktorá sa sama rozhodla svoj podpis zmeniť. Taktiež aj skutočnosť, že sa žalovaná minimálne od 15.02.2019 podpisovala inak, nemá žiadny vplyv na formu jej podpisu do 14.02.2019, teda ani na formu jej podpisu na kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018. Znalcom v jednotlivých trestných konaniach boli ale ako skúška písaného písma žalovanej predložené jej podpisy v tvare po 14.02.2019, teda už v zmenenej forme (uvedené vypláva z listiny označenej ako „Skúška písaného písma" vypracovanej OR PZ Topoľčany dňa 15.11.2019, ktorá je súčasťou trestného spisu ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019), a ktoré sa potom nezhodovali s podpismi žalovanej na kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018. 31.2. Žalovaná sa o existencii kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 dozvedela údajne až z predvolania o ktorom bol spísaný úradný záznam, teda dňa 14.02.2019, následne jej bol v 04/2019 doručený príslušný platobný rozkaz v predmetnej veci, ale žalovaná nepodala trestné oznámenie hneď vo 02/2019, ani v 04/2019, ale toto podala až v 08/2019, pričom nie je zrejmé prečo nekonala bezodkladne. Podľa názoru žalobcu uvedené obdobie od 02/2019 do 08/2019 využila žalovaná na zmenu svojho podpisu, aby tak mohla následne tvrdiť, že jej podpis bol sfalšovaný, čomu uveril súd prvej inštancie, a to napriek vyššie spomínanému vyjadreniu znalkyne podľa ktorej „O. O. nie je možné jednoznačne vylúčiť ako možnú pisateľku sporných podpisov." Na rozdiel od súdu prvej inštancie OČTK nevyhodnotili podpis Žalovanej na predmetnej kúpnej zmluve ako nepravý. 32.1. K uznaniu dlhu ako samostatnému titulu odvolateľ poznamenal, že pre uznanie dlhu, ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie, je charakteristické, že nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznaného záväzku a nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Z pohľadu vymáhateľnosti však veriteľovi vzniká možnosť uplatniť svoje právo na súde na podklade samotnej dohody o uznaní dlhu, čo je aj prípad žalobcu. V uvedenej súvislosti dal do pozornosti Uznesenie ÚS SR pod sp. zn. -25 zo dňa 17.01.2013, v ktorom sa tento stotožnil s nasledovným záverom odvolacieho súdu: „Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká nový záväzok. Uznanie dlhu nie je teda právnym dôvodom záväzku, ale iba uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v

prípade sporu, lebo veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu, ani jeho výšku v dobe uznania. Naopak dlžník, pokiaľ to namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, alebo že inak zanikol, musí to preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka ohľadne dlhu v takej výške, v akej bol uznaný. Nejde preto iba o dôkazný prostriedok slúžiaci k preukázaniu nároku veriteľa v súdnom konaní, alebo priamo zo zákona je s ním spojená právna domnienka o existujúcom dlhu ku dňu, keď bol uznaný." 32.2. Z uvedeného je zrejmé, že uznaním dlhu ako takým nezaniká pôvodný záväzok a nevzniká ani záväzok nový, ale uznaním dlhu prechádza len dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka a spôsobuje predĺženia premlčacej doby. V prípade, ak veriteľ žaluje neuhradenie kúpnej ceny, kde svoj nárok odôvodňuje aj uznaním dlhu, neznamená to, že predmetný nárok vznikol na základe uznania dlhu ale tento vyplýva z kúpnej zmluvy. Rovnako aj v tomto spore, pokiaľ žalobca poukazoval na jednotlivé uznania dlhu, uvedené neznamená, že ním uplatnený právny nárok vyplýval z uznania dlhu, ale uznanie dlhu bolo len jedným z početných dôkazov preukazujúcich plnenie žalobcu za žalovanú. Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že žalobca si uplatňoval svoj nárok titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo potvrdené aj uznaním dlhu obsiahnutým v kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018, v ktorej boli podpisy oboch strán sporu úradne overené. Pokiaľ by súd prvej inštancie uviedol svoje predbežné právne posúdenie spočívajúce minimálne v oznámení, čo považuje za sporné, mohlo byť dokazovanie zamerané práve na tieto skutočnosti. 33.1. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie žalovanej odvolateľ poukazoval na listiny nachádzajúce sa v spise: a) Čestné vyhlásenie M. T. zo dňa 21.04.2017, ktorý uviedol, že od žalobcu dostal dňa 24.04.2017 sumu 5.400 EUR a dňa 26.04.2017 sumu 4.560 EUR titulom vyplatenia časti kúpnej ceny za byt č. XX evidovaný na LV č. XXXX, k.ú H., b) Potvrdenie o uskutočnení prevodu zo dňa 25.04.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca uhradil M. T. za byt č. XX evidovaný na LV č. XXXX, k.ú H. sumu 5.000 EUR, c) Potvrdenie o uskutočnení prevodu zo dňa 22.06.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca uhradil M. T. za byt č. XX evidovaný na LV č. XXXX, k.ú H. sumu 5.000 EUR, d) Potvrdenie o uskutočnení prevodu zo dňa 30.06.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca uhradil M. T. za byt č. XX evidovaný na LV č. XXXX, k.ú H. sumu 600 EUR (zrejme M. T. - pozn. odvolacieho súdu), e) Čestné vyhlásenie M. S. zo dňa 12.05.2018, ktorý uviedol, že od žalobcu dostal dňa 17.10.2017 sumu 1.500 EUR a dňa 10.10.2017 sumu 500 EUR a to titulom vyplatenia rozdielu hodnoty zamieňaných bytov, ku ktorému došlo medzi ním a Žalovanou. 33.2. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca za žalovanú uhradil tak nadobúdaciu hodnotu bytu č. 37 evidovaného na LV č. XXXX, k. ú H., tak aj cenu zamieňaného bytu č. X evidovaného na LV č. XXXX v k. ú. H.. Na druhej strane Žalovaná do dnešného dňa nepreukázala jediným dôkazom, že by uhradila či už kúpnu cenu za byť č. XX, alebo doplatok k bytu č. 1. Jediné, čo v uvedenej súvislosti žalovaná uviedla v zápisnici zo dňa 18.08.2020 bolo, že: „Na kúpu predmetného bytu jej dala peniaze matka, lebo tak veľa peňazí nemala.", pričom ale na podporu tohto svojho tvrdenia nevyprodukovala čo i len jediný dôkaz. Žalobca tak plnil za Žalovanú a Žalovaná získala majetkový prospech bez plnenia na jej strane. Pre vznik bezdôvodného obohatenia je pritom irelevantná motivácia toho ktorého účastníka bezdôvodného obohatenia. Podstatné je len to, či žalovaná hodnoverne preukázala, že uhradila nadobúdaciu hodnotu bytu č. XX evidovaného na LV č. XXXX, k. ú H., ako aj cenu zamieňaného bytu č. X evidovaného na LV č. XXXX v k. ú. H., čo žalovaná do dnešného dňa nepreukázala ani priamym ani nepriamym dôkazom. Práve naopak, žalovaná tak, ako bolo v toto konaní preukázané, uzatvorila kúpnu zmluvu s p. F. na byt č. X za sumu 22.000 EUR, čo je cena o 1.000 EUR nižšia, ako jeho nadobúdacia cena. Je toho názoru, že také predmety kúpy, akými sú nehnuteľnosti sa v prípade ich predaja nepredávajú pod cenu. Jediným dôvodom, na základe ktorého žalovaná podľa neho byt č. 1 predala pod cenu bolo to, že tento byt ju nestál ani jediné EURO, keďže za ňu všetko platil žalobca. Pokiaľ by Žalovaná byt č. X predala aj za 10.000 EUR, stále by bola 10.000,- EUR v zisku. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že tento spor je priam učebnicový prípad bezdôvodného obohatenia. 34.1. Odhliadnuc od prípadnej otázky pravosti podpisov žalovanej poukázal na to, že na základe zmeny žaloby vykonanej na pojednávaní dňa 18.09.2020 sa žalobca nedomáhal uhradenia poskytnutej pôžičky, ale vydania bezdôvodného obohatenia žalovanej, ktoré na základe vyššie uvedených listín aj preukázateľne vzniklo. Skutočnosť, či žalovaná uznala alebo neuznala predmetné bezdôvodné obohatenie je len otázkou podpornou, ale nakoľko podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu do uplynutia premlčacej doby, neznamenala by ani prípadná neexistencia uznania dlhu žiadne oslabenie žalobcovho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Opätovne dáva do pozornosti, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.09.2020 vyslovene uviedol nasledovné: „Nie. Je to stále to isté plnenie, to isté uznanie dlhu, iba nie uznanie dlhu z titulu pôžičky, ale z titulu bezdôvodného obohatenia." (pozn. zvukový záznam z pojednávania 18.09.2020 od 10:25 min.) „To znamená z titulu uznania dlhu zostáva, ibaže ten uznaný dlh nevyplýval zo zmluvy o pôžičke, ale z bezdôvodného

obohatenia." (pozn. zvukový záznam z pojednávania 18.09.2020 od 11:28 min.) „Ja tu mám ale situáciu, že pôvodne bolo žalované z rovnakej sumy, tú nemením, nemením ani to, že sa jedná z dôvodu uznania dlhu, ktorý mám, len nie je na tom pôvodnom papier, ktorý bol predložený, lebo bol vo fotokópii, ale je v tejto kúpnej zmluve zahrnutý. Ktorej mám originál a kde mám úradne overené podpisy" (pozn. zvukový záznam z pojednávania 18.09.2020 od 12:12 min.) 34.2. Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že žalobca si uplatňoval svoj nárok titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo potvrdené aj uznaním dlhu obsiahnutým v kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018, v ktorej boli podpisy oboch strán sporu úradne overené. Pokiaľ by súd prvej inštancie uviedol svoje predbežné právne posúdenie spočívajúce minimálne v oznámení, čo považuje za sporné, mohlo byť dokazovanie zamerané práve na tieto skutočnosti. Žalobca teda produkoval dôkazy o bezdôvodnom obohatení Žalovanej, pričom s týmito sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. 35.1. Súd prvej inštancie sa v bodoch 34/ a 35/ odôvodnenia rozhodnutia vyjadruje v tom zmysle, ako keby existovali 2 druhy bezdôvodného obohatenia, a to bezdôvodné obohatenie rozhodnutia „všeobecné" a bezdôvodné obohatenie na základe zmluvného aktu (v tomto prípade dohody o uznaní dlhu). Uvedené rozlišovanie pritom nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ale naopak, zákonodarca v a nasl. ustanovuje len jedno bezdôvodné obohatenie a toto definuje ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V tomto konaní bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že žalobca plnil za žalovanú bez právneho dôvodu (uhradil kúpnu cenu a následne doplatok pri zámene bytov) a žalovaná sa bezdôvodne obohatila, keďže za ňu žalobca plnil to, čo mala podľa tej ktorej zmluvy plniť ona sama. 35.2. Odvolateľ je toho názoru, že rozhodnutie vydané súdom prvej inštancie bolo vydané aj v rozpore s jednou zo základných zásad civilného procesu, ako aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie zmenil svoj predchádzajúci právny názor (keď v predchádzajúcom rozhodnutí priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia), pričom doposiaľ neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by uvedené spochybňovali (bezdôvodné obohatenie žalovanej existuje nezávisle od dohody o uznaní dlhu). Súd taktiež stranám sporu neoznámil podľa ani svoje predbežné právne posúdenie veci, čím by umožnil stranám sporu viesť dokazovanie so zameraním sa na uvedené posúdenie. Rozhodnutie preto považuje za svojvoľné a neočakávané. Súd prvej inštancie tak vôbec nevyjadril svoj právny názor na prejednávanú právnu vec v zmysle, že návrh žalobcu považuje za nepreukázaný. „Princíp právnej istoty chráni jednu z absolútne kľúčových hodnôt civilného procesu, a tou je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí." „Čo však ESĽP maximálne prekáža je to, že naše rozhodnutia sú nepredvídateľné. Napríklad rozdiel medzi hokejovým zápasom a súdnym sporom je jeden zásadný, inak (principiálne) je to to isté. Daný spoločný princíp sa volá agonálny princíp - princíp súťaživosti. Najmä kontradiktórny spor má mnoho prvkov súťaživosti. Rozdiel je, že na začiatku hokejového zápasu na 99 nemáme vedieť, ako zápas dopadne, kým pri súdnom spore na 99 percent máme vedieť, ako dopadne. To je princíp predvídateľnosti práva, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí; hodnota, ktorú chráni princíp právnej istoty. Je to veľmi významná hodnota práva, pretože systém má byť nastavený tak, aby sme v každom štádiu procesu vedeli predpokladať, ako spor dopadne." (prof. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., Prednášky a texty z civilného procesu, 2. vydanie, C.H. BECK, s. r. o., 2018, ISBN: 978809603657, str. 11) „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne substancovať skutkový základ sporu, teda pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ak protistrana tvrdené skutočnosti vyslovene nepoprie, považujú sa na účely sporu nesporné. Aby popretie skutkových tvrdení protistrany bolo účinné, strana musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Je to prejav jednej zo základných povinností strán sporu v civilnom procese - povinnosti tvrdiť." (prof. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., Prednášky a texty z civilného procesu, 2. vydanie, C.H. BECK, s. r. o., 2018, ISBN: 978809603657, str. 50) . 36.1. Žalobca ďalej zdôraznil, že v uvedenej právnej veci sa dôkazná situácia vôbec nezmenila, žalovaná nepredložila súdu žiadne dôkazy ani nenavrhla vypočuť svedkov, z ktorých by vyplynulo, že disponovala dostatkom finančných prostriedkov na kúpu a výmenu bytu a že tieto boli aj z jej strany uhradené. Ďalej poukázal na to, že súd pri pripustení zmeny žaloby konal v rozpore s , keďže uznesenie o zmene žaloby obsiahnuté v zápisnici zo dňa 18.09.2020, znie nasledovne: „Súd pripúšťa zmenu žaloby žalobcu podľa prednesu jeho právneho zástupcu na pojednávaní." 36.2. Na základe právneho názoru ústavného súdu uvedeného v Uznesení ÚS SR sp. Zn. -42 zo dňa 31.01.2018 sa domnievajú, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť o navrhovanej zmene žaloby tak, že vo svojom uznesení mal uviesť jej navrhované a súdom prvej inštancie schválené znenie a nie len pripustiť zmenu žaloby podľa prednesu právneho zástupcu žalobcu bez toho, aby súd

prvej inštancie vo svojom uznesení uviedol, v akej časti dochádza k zmene pôvodnej žaloby. V prípade, ak by súd prvej inštancie rozhodol uvedeným spôsobom, mohol právny zástupca žalobcu obratom namietať nesprávne znenie uznesenia o zmene žaloby. Ak by predmetné uznesenie bolo vyhotovené v písomnom vyhotovení, mohla byť nesprávna zmena žaloby namietaná na pojednávaní dňa 13.10.2020 a vykonaná jej oprava ešte pred vyhlásením rozhodnutia. Na základe uvedeného sa domnieva, že nesprávnym vyššie uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie došlo o. i. aj k znemožneniu, aby žalobca uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 37. Na základe horeuvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06.11.2020 č. k. - 212 v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie, alebo napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vydá nasledovný rozsudok: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 23.000 EUR od 02.01.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanej v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 38.1. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že Okresný súd Topoľčany v tejto právnej veci žalobcu proti žalovanej o zaplatenie 23 000 € s príslušenstvom rozhodol správne a plne s ním súhlasí. Súd správnym procesným postupom rozhodol žalobu v časti zaplatenia sumy 23 000 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.4.2019 do zaplatenia zamietnuť a taktiež správne súd žalovanej priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 38.2. Ku všetkým jednotlivým bodom písaných na odvolaní žalobcovi sa niekoľkokrát vyjadrovala na súdnych pojednávaniach, aj na polícii. V celku ide o viaceré podvody páchané na jej osobu žalobcom, ktorý sa týmto dopúšťa viacerých trestných činov a chce, aby bol za ne spravodlivo odsúdený. Myslí si, že sa dostatočne vyjadrila ku všetkým bodom, ktoré sa nachádzajú na odvolaní V. M.. Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 ako aj kúpnu zmluvu V149/2019 sfalšoval aj so svojím právnikom W. O., ktorý sa vyjadril v konfrontácii s ňou na polícii, že ju nikdy nevidel a ani ju nepozná. Teda jasný dôkaz toho, že sa dopustil trestného činu falšovania úradnej listiny. Sporné písomnosti znalkyňa hodnotila ako vhodné na písmoznalecké skúmanie. Znalkyňa správne uviedla, že sporné podpisy nie sú pravými podpismi O. O.. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby Okresný súd Topoľčany vyniesol nasledujúci rozsudok: Súd žalobu v časti zaplatenia sumy 23 000 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.4.2019 do zaplatenia zamieta. Súd žalovanej priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške 100 %, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 39. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario, keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny vo vzťahu k zamietnutej žalobe ako aj v časti výroku o náhrade trov konania podľa potvrdil. 40.1. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 40.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ). 41.1. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 41.2. Ak odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospeje k záveru, že prvoinštančný súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa , ale sa môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41.3. Odvolací súd v tejto právnej veci dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie, pretože vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu , dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy v odôvodnení rozsudku sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý spĺňa kvalitatívne obsahové a kritéria na odôvodnenie rozsudku uvedené v ust. a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti uvádza ďalšie dôvody.

42.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 42.2. Podľa ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 42.3. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo ( ). 43. Obsahom práva na spravodlivý proces ( SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu ( prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003). 44. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp. zn. , sp. zn. ). 45. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ).

46.1. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (, ). 46.2. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01.07.2016 strán sporu (, , , , ). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, , Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 47. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok prvoinštančného súdu vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí zakotvené v spĺňa, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či svojvoľný pri hodnotení dôkazov, keďže jasne a výstižne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu a ani jeho procesný postup smerujúci k rozhodnutiu nemožno považovať za nesprávny. 48.1. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania v tejto veci jednoznačne vyplýva, že žalobca sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 23.000 eur s príslušenstvom a právnym titulom uplatneného nároku bola písomná dohoda o uznaní dlhu žalovanou zo dňa 20.10.2017, v ktorom je uvedené, že žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, a to z titulu opakujúcich sa pôžičiek a celkovú sumu pôžičiek mala ako dlžníčka vrátiť žalobcovi ako veriteľovi na požiadanie, najneskôr do 01.01.2019. 48.2. Uznanie dlhu je jednostranným písomným právnym úkonom toho, kto uznáva čo do dôvodu a výšky nárok veriteľa na plnenie dlhu zo strany uznávajúceho dlžníka, čím zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že dlh existuje k okamihu tohto uznania. Listina o uznaní dlhu musí byť dlžníkom podpísaná pod sankciou neplatnosti ( a ). Ako už odvolací súd uvádzal vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 13. mája 2020 č. k. -166, uznanie dlhu sa vyznačuje tým, že na základe neho nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznania záväzku a nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Právny vzťah, ktorý vznikne z uznania dlhu, je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému právnemu vzťahu (v danom prípade vo vzťahu k „údajnej pôžičke" poskytnutej žalobcom žalovanej) nezávislý a na jeho základe môže veriteľ vymáhať svoj dlh od dlžníka bez toho, aby sa dotýkal pôvodného záväzkového vzťahu. Je len vecou veriteľa, či svoju pohľadávku uplatní na základe pôvodného (napr. pôžičky) alebo nového právneho vzťahu (uznanie záväzku). 49.1. Žalovaná od doby, kedy sa dozvedela o Uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 a následne aj v priebehu sporu kategoricky popierala, že by podpísala predmetné uznanie dlhu a dňa 31.07.2019 podala Okresnú prokuratúru Topoľčany aj trestné oznámenie na žalobcu z dôvodu, že predložil listinu o uznaní dlhu, kde bol sfalšovaný jej podpis, lebo takú listinu nikdy nepodpísala. Na žalobcu preto prešlo zo žalovanej dôkazné bremeno preukázať, že žalovaná Uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017 podpísala, čo však v konaní jednoznačne nepreukázal. V trestnej veci zločinu marenia spravodlivosti podľa na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch

bol podaný Znalecký posudok ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2019/12913 z 23. decembra 2019, v ktorom sa uvádza, že fotokópia listiny „Uznanie dlhu podľa " sa nevyznačuje takými charakteristickými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť/vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, t. j. potvrdiť alebo vylúčiť možnosť technického falšovania. 49.2. Žalovaná namietala aj to, že by ako predávajúca podpísala so žalobcom ako kupujúcim Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 02.07.2018 v H., autorizovanú advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom, o predaji nehnuteľnosti, a to bytu č. 1 nachádzajúcemu sa na prízemí bytového domu 20 b.j. so súpisným číslom XXXX, postavenom na parc. C. reg. C KN XXXX a XXXX, vchod A a do zápisnice OKP OR PZ Topoľčany podala dňa 10.4.2019 trestné oznámenie na žalobcu pre trestný čin podvodu, uvádzajúc, že dňa 14.02.2019 jej telefonovala pani O.. A. z Okresného úradu Topoľčany, správa katastra, ktorú dovtedy nepoznala, aby sa pokiaľ možno urýchlene dostavila na kataster, že má pred sebou kúpnu zmluvu, ktorou predáva svoj jednoizbový byt v H. V. M. a táto zmluva je pre ňu podozrivá. Po príchode na kataster zistila, že na strane 5 kúpnej zmluvy nie je jej podpis, zmluvu za ňu M. alebo niekto iný podpísal a ona takúto zmluvu nikdy nemala na podpis. Aj v trestnej veci prečinu podvodu bolo vykonané znalecké dokazovanie na základe Uznesenia OR PZ v Topoľčanoch, Odbor kriminálnej polície a pribratá znalkyňa ohľadne sporného podpisu žalovanej na Kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018 a znalkyňa z odboru Písmoznalectvo Mgr. Alena Najšlová v Znaleckom posudku zo 14. septembra 2020 Číslo 8/2020 uviedla, že sporné podpisy na fotokópii kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 a na farebnej fotokópii z knihy overovania podpisov M., kde sa pod č. nachádza podpis vyhotovený k priezvisku „O." nie sú pravými podpismi O. O.. O. O. však nie je možné jednoznačne vylúčiť ako možno pisateľku sporných podpisov. Nedá sa vylúčiť možnosť, že menovaná zámerne pozmenila spôsob podpisovania. Rovnako sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil iný pisateľ ako O. O., ktorý poznal spôsob podpisovania menovanej, ale nesnažil sa ho dôsledne napodobniť. 49.3. Žalovaný podľa Úradného záznamu zo dňa 18.02.2019, spísaného na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor mal zobrať späť návrh na vklad kúpnej zmluvy V 149/2019, ohľadne ktorého bolo prerušené správne konanie za účelom odstránenia nedostatkov, a keďže nedostatky návrhu na vklad neboli v stanovenej lehote odstránené, katastrálne konanie bolo zastavené. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalovaná ako predávajúca kúpnu zmluvu s kupujúcim žalobcom nepodpísala a svedčia o tom aj rozdielne výpovede žalobcu, žalobkyne a advokáta JUDr. Dušana Mikuláša ohľadne podpisovania kúpnej zmluvy, čo aj vytýkala vyšetrovateľovi Okresná prokuratúra Topoľčany. V záväznom pokyne z 02.03.2020 sp. zn. -7. Pokiaľ totiž žalobca v odvolaní poukazoval na to, že pri autorizácii Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2018 obe strany museli preukázať advokátovi JUDr. Dušanovi Mikulášovi svoju totožnosť platnými dokladmi totožnosti a až po overení ich totožnosti došlo k autorizácii ich podpisov na kúpnej zmluve. Toto konštatovanie je však v rozpore s vyjadrením žalobcu, ktorý dňa 14.01.2020 do zápisnice o výsluchu svedka na OR PZ v Topoľčanoch, Odbor kriminálnej polície uviedol, že kúpna zmluva bola riadne podpísaná v Topoľčanoch, ale miesto podpisu si nepamätá. Podľa neho túto zmluvu podpísala aj O. O., ale on pri jej podpisovaní nebol. On jej dal zmluvu na podpis. Po chvíli mu O. tú zmluvu priniesla, ešte si ju pred podpisom chcela prečítať. Uvedené nekorešponduje s výpoveďou svedka M.. W. O. uvedenou dňa 20.11.2019 v Zápisnici OR PZ v Topoľčanoch, Odbor kriminálnej polície. K námietke žalobcu s odvolaním sa na závery Znaleckého posudku znalkyne, že sa nedá vylúčiť možnosť, že O. O. zámerne pozmenila spôsob podpisovania a že sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil iný pisateľ ako O. O., odvolací súd poznamenáva, že žalovaná sama uviedla vyšetrovateľovi polície, že po zistení falšovania jej podpisu na Uznaní dlhu a na Kúpnej zmluve z 02.07.2018 , o čom sa dozvedela dňa 14.02.2019 na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor, kde uviedla, že podpis na zmluve je falšovaný a ide o podvod a že boli zneužité jej osobné údaje, začala používať zložitejší podpis, ktorý by bol ťažšie napodobniteľný (Zápisnica o trestnom oznámení z 23.08.2019 na č. l. 93). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná zmenila svoj podpis až niekoľko mesiacov po spísaní Kúpnej zmluvy z 02.07.2019 a zmenu podpisu aj logicky odôvodnila. Domnienka znalkyne, že sa nedá vylúčiť možnosť, že O. O. zámerne zmenila spôsob podpisovania nemôže platiť pre podpis žalovanej uvedený na kúpnej zmluve v čase jej „údajného uzatvorenia", t. j. 02.07.2018. 50.1. Súd prvej inštancie vyvodil správne závery o tom, že žalovaná hodnoverne spochybnila, že nepodpísala dohodu o uznaní dlhu a že na žalobcovi zostalo dôkazné bremeno, ktoré neuniesol a nepreukázal nosné žalobné tvrdenia, a preto nemohol byť úspešný na podklade dohody o uznaní dlhu. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok či obranu proti nemu právne kvalifikovať, keďže právne posúdenie je vecou súdu, ale musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. 50.2. Uvedené závery prvoinštančného súdu korešpondujú aj s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. októbra 2015: „Žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalobca

obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve proti určitému žalovanému autoritatívne rozhodol; predmetom žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorého formulácia musí vyplývať z jej obsahu a musí sa opierať o určitý právny dôvod vyplývajúci zo súhrnu tvrdených skutočností". 50.3. K argumentácii žalobcu v odvolaní, že žalobca uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v bezdôvodnom obohatení žalovanej poukazujúc na predloženú kúpnu zmluvu s uznaním dlhu zo dňa 02.07.2018, k tomu odvolací súd poznamenáva, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by kúpnu zmluvu zo dňa 02.07.2018 žalovaná podpísala ako predávajúca, takže ani nemohla uznať dlh z bezdôvodného obohatenia a k tomu dodáva, že ak je v písomnom uznávacom vyhlásení podľa § 558 uvedený dôvod dlhu, ktorý uznáva dlžník voči veriteľovi, nemožno tento dôvod vzniku záväzku vzhľadom na potrebu zachovania písomnej formy akokoľvek meniť, resp. nahrádzať novým dôvodom. 51.1. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie pri pripustení zmeny žaloby postupoval v rozpore s ustanovením , odvolací súd uvádza, že zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle . 51.2. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie neoznámil stranám sporu svoje predbežné právne posúdenie podľa , odvolací súd túto námietku taktiež nepovažuje za opodstatnenú, keďže predbežné právne posúdenie veci súd prvej inštancie stranám oznámil na prvom pojednávaní 10.09.2019 a vo svojom prvom rozsudku zo dňa 05.11.2019 č. k. -116, ktorým žalobe vyhovel, nárok žalobcu právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie podľa , avšak vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre z 13. mája 2020 č. k. -166 a po návrhu žalobcu a zmene žaloby, že si nárok uplatňuje na základe dohody o uznaní dlhu, ale dlh nevyplýva zo zmluvy o pôžičke, ale z bezdôvodného obohatenia, čo však nie je zmenou žaloby, keďže ide o zmenu právnej kvalifikácie, už nebolo povinnosťou súdu uvádzať predbežné právne posúdenie veci. 52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd ustálil, že odvolateľ neopodstatnene namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle a právny názor, z ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vo veci samej vychádzal možno považovať za správny. Za správny považuje odvolací súd aj výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania. 53. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a podľa a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože bola v plnom rozsahu úspešná v tomto konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 54. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).