Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Obdo-62-2022.pdf
PDF · 228.8 KB
Case nature
Area
Subarea
1Obdo/62/2022
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobkyne V+V STAVINVEST, s.r.o., Kapitána Jaroša 4, Banská Bystrica, IČO: 43 819 478, zastúpenej advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s.r.o., Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému Pozemkové spoločenstvo lesných a pasienkových pozemkov Ochtiná, Ochtiná 86, IČO: 35 561 386, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová, s.r.o., Edelényska 3, Rožňava, IČO: 47 258 853, o zaplatenie 113 590,25 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2022 č. k. 4Cob/155/2021-971, takto
r o z h o d o l :
I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. mája 2021, č. k. 6Cb/27/2015-845 zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Rozhodol tak po zrušení predošlého rozsudku z 11. mája 2017 č. k. 6Cb/27/2015-224, ktorým taktiež žalobu zamietol. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesením z 26. marca 2018 č. k. 4Cob/10/2018-282 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie iba mechanicky aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o dielo a v rozpore so zásadou spravodlivosti nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky za zjavne vykonané dielo. Sporné v konaní podľa odvolacieho súdu bolo, či žalobca má nárok na zaplatenie ceny diela dohodnutej v zmluve o dielo vo výške 629.621,56 Eur podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, alebo aj na zaplatenie zvýšenej ceny diela podľa § 547 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie sa v konaní vôbec nezaoberal tým ako bola dohodnutá cena diela v predmetnej zmluve o dielo, teda či bola dohodnutá ako pevná cena podľa ustanovenia § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, alebo ako cena určená na základe rozpočtu podľa § 547 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka. Odvolací súd zistil z obsahu zmluvy o dielo, že v čl. II/2.1 si zmluvné strany dohodli predmet diela podľa projektovej dokumentácie a výkazu výmer, ktorý bol podkladom pre vypracovanie rozpočtu diela. Strany sporu uviedli, že bol vypracovaný rozpočet diela, uviedol to žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu, keď uviedol, že žalovaná suma 113 590,25 eura „tvorí polovicu objemu rozpočtu stavby“. V spise na č. l. 175 je rozpočet, ale nie je zrejmé, a súd prvej inštancie to ani neposudzoval, či tento rozpočet bol vypracovaný pred dohodou o cene diela, alebo až následne. Tomu, že bol vypracovaný rozpočet nasvedčuje aj písomná výpoveď stavebného dozorcu (č. l. 148 spisu). Ak by teda bola cena diela dohodnutá na základe rozpočtu, bolo by potrebné
takýto rozpočet vzhľadom na obsah textu predmetnej zmluvy o dielo posúdiť ako rozpočet nezaručený, lebo v zmluve o dielo nie je uvedené, že ide o rozpočet zaručený, teda, že nie je možné meniť ho, a preto by sa podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobca ako zhotoviteľ mohol domáhať, aby bola primerane zvýšená cena diela oproti cene uvedenej v nezaručenom rozpočte tak, ako to tvrdil žalobca v odvolaní, a to aj vtedy, ak by sa na tom zmluvné strany v zmluve nedohodli, a to ani následne dodatkom k zmluve o dielo. Žalobca v konaní preukázal, že predmetné dielo - protipožiarnu lesnú cestu v lesnom teréne vykonal bez vykonania predchádzajúceho geologického prieskumu, teda geologického zloženia podložia cesty, ktorú ako dielo vykonával. Toto dielo žalobca vykonával len na základe projektu zhotoveného projektantom, ktorý vo svojej písomnej svedeckej výpovedi z 12. decembra 2016 (č. l. 139 spisu) prehlásil, že projektovú dokumentáciu pre výstavbu lesnej cesty vypracoval len na základe terénnej ohliadky, porastovej mapy a mapy bez geologického zamerania, pretože žalovaný na jeho požiadavku potreby dodania geologického prieskumu uviedol, že žalovaný nemá na tento geologický prieskum zabezpečené finančné prostriedky. Preto takáto projektová dokumentácia nemohla viesť k vypracovaniu zaručeného rozpočtu diela. V konaní nebolo medzi stranami sporu rozporné to, že dielo bolo vykonané a žalovanému bolo odovzdané dňa 10. júla 2015, čo vyplýva zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, kde žalovaný potvrdil, že: „Na diele boli realizované odchýlky oproti PD - Práce naviac
- oddrenážovanie cesty a sekanie skaly“. Taktiež v konaní nebolo sporné, že v stavebnom denníku dňa 29. mája 2015 je uvedené, že „na stavbe boli vykonané naviac odvodňovacie driny ako aj výkopy v normách triedy 5, 6, čo bude zrátané ako práce naviac a predloží sa investorovi na schválenie“. Tento zápis v stavebnom denníku je podpísaný žalobcom aj žalovaným. Aj z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 11. mája 2017 vyplynulo, že na trase výstavby lesnej cesty bola jedna skala. Odvolací súd uviedol, že za takejto dôkaznej situácie, keď projekt na predmetnú stavbu dal vyhotoviť žalovaný bez geologického prieskumu a uzatvoril so žalobcom zmluvu o dielo s cenou, kde priamo zo zmluvy o dielo nevyplýva, ako bola táto cena určená, nie je možné dospieť k záveru, či žalobca má podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka právo domáhať sa primeraného zvýšenia ceny uvedenej v zmluve o dielo alebo nie, alebo či žalobca, ak skutočne vykonal tieto práce podstatne vo väčšom rozsahu na predmetnom diele a s väčšími nákladmi ako bolo predpokladané v projekte bez riadneho geologického prieskumu, či žalobcovi vznikol nárok na bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré sa aplikujú aj na obchodnoprávne vzťahy, pretože Obchodný zákonník nemá osobitné ustanovenie o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená platne v zmysle ustanovenia § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vymedzenie predmetu diela v zmluve o dielo tvorí podstatnú časť zmluvy o dielo. Ak nie je predmet diela v zmluve vymedzený presne a určito, je potrebné takúto zmluvu hodnotiť ako neplatný právny úkon. Je nesporné, že v predmetnej zmluve o dielo si zmluvné strany ako predmet diela dohodli vyhotovenie diela: Protipožiarne lesné cesty podľa projektu stavby a výkazu výmer Podkiar, Dúbravy. Žalobca v konaní nepreukázal, čo bolo predmetom projektu a výkazu výmer, na základe ktorých sa predmet diela určoval a následne aj jeho cena, a preto nie je možné posúdiť, či v dohodnutej cene diela 629 621,56 eura bolo zhotovenie diela podľa riadneho projektu stavby a výkazu výmer, pretože zo samotnej zmluvy o dielo rozsah predmetu diela nevyplýva. Pri neplatnom právnom úkone vzniká zhotoviteľovi diela, ktorý dielo vykonal nárok nie na zaplatenie ceny diela, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. K otázke bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že žalobcovi nevznikol ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za predmetné vykonané práce. Je nesporné, a vyplýva to aj z rozsiahlej právnej literatúry, komentárov k ustanoveniu § 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, že bezdôvodným obohatením je získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu
- teda napr. bez uzatvorenia zmluvy, dodatku k zmluve, no aj napriek tomu, sa plnilo a toto plnenie akceptovali obidve strany - ten kto plnil, aj ten kto plnenie prijímal. Tak to bolo aj v prejednávanej veci.
3. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo v ďalšom konaní doplniť dokazovanie podľa návrhu žalobcu o rozsahu vykonaného diela, o predmete a rozsahu dohodnutého diela v predmetnej zmluve o dielo a posúdiť, či práce, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, v tomto konaní boli zahrnuté ako predmet diela v zmluve o dielo, a sú zahrnuté v cene dohodnutej v zmluve o dielo vo výške 629 621,56 eura, alebo neboli v tejto cene zahrnuté. Ak tieto práce žalobca skutočne vykonal a žalovaný ich prevzal, bolo potrebné posúdiť, či rozpočet diela, ak bol zhotovený, počítal s týmito naviac prácami, a teda, či tieto naviac práce boli zahrnuté v rozpočte. Ak neboli tieto naviac práce zahrnuté v rozpočte, avšak žalobca ich vykonal, bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi hodnotu týchto vykonaných prác z dôvodu, že bez vykonania geologického prieskumu nebolo možné vopred určiť rozsah diela, a následne cenu diela. Po vyhodnotení uvedených otázok mal súd prvej inštancie opätovne posúdiť uplatnený nárok.
4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli bez uvedenia dátumu Zmluvu o dielo (v súdnom spise je zmluva o dielo založená bez dátumu, ale v origináli predloženom Poľnohospodárskou platobnou agentúrou je Zmluva o dielo s presným dátumom jej uzavretia ku dňu 07. septembra 2010), na stavbu: Protipožiarne lesné cesty (práce) podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej iba ako „zmluva“). Zmluva bola uzavretá ako výsledok obstarávania v zmysle § 3 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Účastníci zmluvy si v článku II. zmluvy špecifikovali predmet zmluvy, ktorým bolo zhotovenie diela protipožiarne lesné cesty podľa projektu stavby a výkazu výmer protipožiarne lesné cesty Podkiar, Dúbravy. Ako podklad na vypracovanie projektovej dokumentácie slúžila terénna obchôdzka s objednávateľom, meračské práce, mapové podklady - porastová mapa v mierke 1:10 000 a mapa v mierke 1:50 000, bez dodania geologického prieskumu. Projekt vypracoval projektant. V zmluve bol pevne stanovený čas plnenia, ako aj miesto plnenia. V článku V. Cena za dielo, bola cena za zhotovenie predmetu zmluvy v rozsahu článku II. zmluvnými stranami dohodnutá na 629 621,56 eura s DPH. V článku 5.2 bolo výslovne uvedené, že v prípade vzniku naviac prác, zmeny podkladov, atď. ovplyvňujúcich cenu za dielo dohodnutú v článku 5.1 tejto zmluvy, musia byť predmetné práce, ich rozsah a cena prerokované, odsúhlasené a doriešené medzi objednávateľom a zhotoviteľom formou dodatku k zmluve. V článku VI. boli dohodnuté aj Platobné podmienky, v zmysle ktorých mal vykonané práce podľa čl. II. bod 2.1 tejto zmluvy zhotoviteľ fakturovať na základe súpisu vykonaných prác, odsúhlaseného technickým dozorom objednávateľa. Odsúhlasovanie faktúr objednávateľ vykoná do troch dní alebo vráti s pripomienkou brániacou úhradu faktúry na dopracovanie zhotoviteľovi. Úhrada konečnej faktúry celého diela je podmienená riadnym vykonaním celého diela a jeho odovzdaním a prevzatím v zápise o odovzdaní a prevzatí diela, po odstránení jeho nedorobkov. Po splnení uvedených podmienok zhotoviteľ vystaví konečnú faktúru celého diela, ktorú objednávateľ uhradí v lehote splatnosti. V článku IX. Odovzdanie a prevzatie diela je uvedené, že zhotoviteľ odovzdá a objednávateľ preberie riadne dokončené dielo. O odovzdaní a prevzatí diela zmluvné strany spíšu zápis. Obsahom zápisu je vyhlásenie objednávateľa, že odovzdané dielo preberá a pokiaľ nie, z akých dôvodov. V článku X. Ostatné ustanovenie bod 10.3 je uvedené, že zmeny a doplnky tejto zmluvy budú zmluvné strany riešiť formou očíslovaných písomných dodatkov k zmluve, ktoré sa po obojstrannom súhlasnom podpísaní zmluvnými stranami stanú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. K zmluve bol uzavretý dodatok č. 1 zo dňa 10. novembra 2011, ktorým sa upravil bod 3.1. zmluvy, kde sa zmenila doba plnenia, ako koniec doby plnenia dňa 31. októbra 2014. Z Projektovej dokumentácie diela „Protipožiarna lesná cesta - v lokalite - Pod Kiar“ a to z Technickej správy, Situácie, Porastovej mapy, Porastovej mapy - Zaistenie trasy, Priečne rezy, Druhy zvodníc a v neposlednom rada Rozpočtovej časti vyplýva, že dokumenty sú datované k 10/2009. Samotný rozpočet je v spise aj na č.l. 656 s dátumom 13. júna 2010, pričom z neho jednoznačne vyplýva, že sa jedná o stavbu Protipožiarna lesná cesta Lokalita Podkiar a celková cena je v ňom stanovená sumou 194 920,69 eura. Súčasťou spisu na č.l. 311 až 313 je aj Krycí list rozpočtu datovaný a podpísaný žalobcom dňa 16. júna 2010 aj s rozpočtom s výkazom výmer zo dňa 13. júna 2010 pre stavbu Protipožiarna lesná cesta Lokalita Podkiar, pričom celková cena je v ňom stanovená sumou 194 600,69 eura. Zo stavebného denníka stavby Protipožiarna lesná cesta Lokalita Podkiar vyplýva, že tento obsahuje zápisy od 10. júna 2013 do 29. mája 2015. Dňa 10. júna 2013 objednávateľ odovzdal stavenisko a dodávateľ ho prevzal, čím bola zahájená stavba. Záznamy obsahujú údaje o poveternostnom stave a prevedených prácach, dňa 7. augusta 2013 uvedený záznam, že v trase cesty sa objavil kameň. Nasledujúce záznamy o prevedených prácach obsahujú záznamy o búraní kamennej steny. Dňa 16. augusta 2013 bola pozastavená práca z dôvodu zabezpečenia finančných prostriedkov. Práce pokračujú dňa 4. novembra 2013 opäť búraním kamennej steny, a to do 23. januára 2014, a neskôr opakovane od 10. februára 2014 do 06. marca 2014. Posledný zápis je z 29. mája 2015, v ktorom je uvedené, že týmto dňom bola stavba odovzdaná objednávateľovi. Na stavbe boli vykonané naviac odvodňovacie drény, ako aj výkopy v horninách triedy 5, 6, čo bude zarátané ako naviac práce a predloží sa investorovi na schválenie. Denník obsahuje podpis žalobcu aj žalovaného. Zo súhrnného listu stavby zo dňa 11. júna 2015, ako aj z Krycieho listu rozpočtu a Rozpočtu z rovnakého dňa boli žalobcom účtované pre Protipožiarnu lesnú cestu lokalita Podkiar - naviac práce vo výške 94 658,54 eura, s DPH vo výške 113 590,25 eura. Listom zo dňa 7. júla 2015 žalobca žiadal žalovaného o prekontrolovanie a schválenie prác naviac oproti zmluve a projektu, ktoré žalovanému aj zaslal, a po ich odsúhlasení chcel vystaviť faktúru, aby žalovaný mohol podať žiadosť o zmenu čerpania finančných prostriedkov. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy, stavby, jej dokončenej časti, resp. objednaných stavebných prác vyplýva, že dátum začatia preberacieho konania bol 8. augusta 2015 pre Protipožiarnu lesnú cestu Ochtiná. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela okrem iného vyplýva, že je opatrený aj rukou písaným textom, a to v časti označenia diela, preberacieho
konania, stavebného povolenia. Rukou sú dopísané aj práce naviac - oddrenážovanie cesty a sekanie skaly, pričom rukou je dopísané, že bola dodržaná dostatočná kvalita a neboli zistené závady ani drobné nedorobky. Pri podpise zástupcu žalovaného ako preberajúceho je uvedený dátum 10. júla 2015. Listom zo dňa 26. augusta 2015 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného, aby v lehote 7 dní od doručenia predmetnej výzvy pristúpil k odsúhlaseniu zrealizovaných naviac prác, k uzatvoreniu dodatku k zmluve a k následnej úhrade ceny týchto prác vo výške 113 590,25 eura, a to s poukazom na znenie príslušných ustanovení zmluvy o dielo a na text odovzdávacieho protokolu. Túto výzvu žalovaný prevzal dňa 31. augusta 2015. Listom z 8. septembra 2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že úhradu vo výške 113 590,25 eura mu neposkytne, nakoľko realizáciu naviac prác hodnotí ako neopodstatnenú, nakoľko tieto práce v zmysle súhrnného listu stavby vystaveného dňa 8. júla 2015 neboli nikdy a nikým objednané, ani ich vykonanie nebolo dohodnuté.
5. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu, či zmluva bola uzatvorená platne v zmysle ustanovenia § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vymedzenie predmetu diela v zmluve o dielo tvorí podstatnú časť zmluvy o dielo. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o dielo, pričom medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnozáväzkový vzťah. Uvedená zmluva bola menená dodatkom č. 1. Predmet a rozsah sporného diela bol stanovený v súlade s projektovou dokumentáciou a jednotlivé položky prác, ktoré si žalobca uplatňuje v konaní, boli zahrnuté v stanovení predmetu a rozsahu diela, ako aj v cene diela. Žalobca v konaní namietal skutočnosť, že tieto práce boli určené v inej kvalite a v inom rozsahu, ako boli skutočne vykonané, a to vzhľadom na skutočnosť, že projektová dokumentácia bola vyhotovená bez vykonania geologického prieskumu, a preto nebolo možné vopred určiť presný rozsah diela a následne ani cenu diela. Súd prvej inštancie teda skonštatoval, že v danom prípade sa nejedná o neplatný právny úkon, a preto nenastala situácia, v ktorej vzniká zhotoviteľovi diela, ktorý dielo vykonal, nárok nie na zaplatenie ceny diela, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Skutočnosť ohľadom vymedzenia predmetu a rozsahu diela v zmluve napokon nebola medzi stranami sporu ani sporná, čo opakovane potvrdili aj vo svojich výpovediach a písomných vyjadreniach. Naopak medzi stranami ostalo sporné, či má žalobca nárok na zaplatenie ceny diela dohodnutej v predmetnej zmluve o dielo vo výške 629 621,56 eura podľa citovaného ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá bola žalobcovi v plnej miere uhradená, alebo aj na zaplatenie zvýšenej ceny diela podľa § 547 Obchodného zákonníka, a teda či bola dohodnutá cena diela v predmetnej zmluve o dielo, ako pevná cena podľa citovaného ustanovenia § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, alebo ako cena určená na základe rozpočtu podľa § 547 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozpočtová dokumentácia je datovaná k dátumu 10/2009 a žalobca predkladal krycí list rozpočtu a samotný rozpočet s výkazom - výmer žalovanému dňa 16. júna 2010, a teda je nesporné, že rozpočet bol vyhotovený pred podpisom zmluvy o dielo dňa 07. septembra 2010. Súd prvej inštancie si preto v plnej miere osvojil závery Krajského súdu Košice, ktorý zistil z obsahu predmetnej zmluvy, že v čl. II/2.1 si zmluvné strany dohodli predmet diela podľa projektovej dokumentácie a výkazu výmer, ktorý je podkladom pre vypracovanie rozpočtu diela. Strany sporu zhodne uviedli, že bol vypracovaný rozpočet diela, ktorý sa nachádza v spise na č. l. 311 až 313 a tiež na č.l. 656, a súd prvej inštancie ustálil, že tento rozpočet bol vypracovaný pred dohodou o cene diela, teda pred podpisom samotnej zmluvy. Z uvedených dôvodov skonštatoval, že cena diela bola dohodnutá na základe rozpočtu, ktorý je nutné vzhľadom na obsah textu predmetnej zmluvy posúdiť ako rozpočet nezaručený, lebo v zmluve nie je uvedené, že ide o rozpočet zaručený, teda, že nie je možné ho meniť, a preto podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka by sa žalobca ako zhotoviteľ mohol domáhať, a v konaní sa aj domáhal, aby bola primerane zvýšená cena diela oproti cene uvedenej v nezaručenom rozpočte, a to aj vtedy, ak by sa na tom zmluvné strany v zmluve nedohodli, ani následne dodatkom k zmluve. Zároveň bolo v konaní preukázané, že predmetné dielo - protipožiarnu lesnú cestu v lesnom teréne žalobca ako dielo vykonal bez vykonania predchádzajúceho geologického prieskumu, teda geologického zloženia podložia cesty, ktorú ako dielo vykonával. Toto dielo žalobca vykonával len na základe projektu zhotoveného projektantom, čo potvrdil aj samotný projektant vo svojej písomnej svedeckej výpovedi z 12. decembra 2016. Preto takáto projektová dokumentácia nemohla viesť k vypracovaniu zaručeného rozpočtu diela. Čo sa týka posúdenia rozsahu vykonaného diela, predmetu a rozsahu dohodnutého diela v predmetnej zmluve a posúdenia, či práce zaplatenia ktorých sa žalobca domáhal, boli zahrnuté ako predmet diela v zmluve a sú zahrnuté v cene dohodnutej v zmluve vo výške 629 621,56 eura, a či tieto práce žalobca skutočne vykonal a žalovaný ich prevzal, súd
prvej inštancie skonštatoval, že v konaní nebolo medzi stranami sporu rozporné, že dielo bolo vykonané a žalovanému odovzdané dňa 10. júla 2015, čo vyplýva zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, v ktorom sa okrem iného uvádza aj to, že: „Na diele boli realizované odchýlky oproti PD - Práce naviac - oddrenážovanie cesty a sekanie skaly“. Taktiež v konaní nebolo sporné, že v stavebnom denníku dňa 29. mája 2015 je uvedené, že „na stavbe boli vykonané naviac odvodňovacie drény ako aj výkopy v normách triedy 5, 6, čo bude zrátané ako práce naviac a predloží sa investorovi na schválenie“. Tento zápis v stavebnom denníku je podpísaný žalobcom aj žalovaným.
7. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, opodstatnenosť žalovaného nároku nebola preukázaná najmä pokiaľ ide o rozsah a hodnotu skutočne vykonaných naviac prác a ich nevyhnutnosť pre zhotovenie diela v súlade so zmluvou a o oznámenie žalobcu o potrebe prác naviac bez zbytočného odkladu po tomto zistení s požadovanou úpravou ceny a oznámením výšky ceny. Stavebný denník neobsahuje žiadny záznam o meraní ani oceňovaní skutočne vykonaných prác v priebehu vykonávania diela. Záznamy v stavebnom denníku nešpecifikujú práce naviac, a to druh, rozsah a merné jednotky v priebehu realizácie diela vôbec. Neobsahuje žiadny záznam o zistení zjavných alebo skrytých, dodatočne zistených prekážok realizácie diela. Jediný zápis v stavebnom denníku, že boli práce naviac realizované, pochádza z 29. mája 2015, ide o posledný zápis pri ukončení prác. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 10. júla 2015 síce vyplýva, že: „Na diele boli realizované odchýlky oproti PD - Práce naviac - oddrenážovanie cesty a sekanie skaly“, avšak ich špecifikácia a rozsah ostali nejasné a v ďalšom dokazovaní aj nepreukázané. Výsluchom svedkov nebol preukázaný rozsah prác naviac ani ich špecifikácia, ani uzatvorenie dohody o prácach naviac v akejkoľvek forme, ani nutnosť prác naviac na zabezpečenie diela. Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Hladovca je zrejmé, že znalec matematickým výpočtom na základe obhliadky v teréne vyčíslil celkový objem zemných prác a pri zatriedení hornín vychádzal z vizuálneho posúdenia existujúceho terénu. V posudku síce uviedol, na ktorých úsekoch boli aké skupiny hornín, avšak nie na základe geologického prieskumu podložia a nemal k dispozícii ani konkrétnu masu vyťaženej horniny, z ktorej mohol určiť skupinu ťažiteľnosti. Z jeho posudku nie je možné zistiť rozsah skutočne vykonaných prác v zmysle zmluvy ani rozsah naviac prác, znalec neoddelil naviac práce a paušálne zameral celkový záber. Nakoľko nebolo zrealizované počiatočné geodetické zameranie územia, znalec sa ani nemohol dopracovať k tomu záveru. Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Turociho, ktorý vykonal prieskum rozsahu stavebných prác kopanou sondou do telesa cesty vyplýva, že, Ing. Hladovec síce určoval objem vyťaženej horniny, ale takto určil iba objem výkopov, pričom podľa projektu mali byť vykonané nielen výkopy ale aj násypy. Súčasne na preskúmavanom úseku zistil, že objem výkopových prác bol realizovaný v 6x väčšom rozsahu ako predpokladal projekt, pričom na tomto konkrétnom mieste pripočítal Ing. Hladovec aj predpokladanú plochu výkopu, ktorá sa nachádzala nad úrovňou pôvodného terénu, teda v tejto časti výkop ani nemohol byť reálne vykonaný. Zo záverov súdom nariadeného znaleckého posudku Ing. Hamindu vyplýva, že stavebný denník ani ZP Ing. Hladovca neobsahujú také skutočnosti, na základe ktorých je možné vyčísliť rozsah a hodnotu skutočne vykonaných prác a prác naviac, pričom tieto skutočnosti nie je možné zistiť ani na základe vykonanej obhliadky z dôvodu uplynutia času a degradácii cesty vplyvom poveternostných javov, a tiež vzhľadom na fakt, že pôvodné územie nebolo geodeticky zamerané ani v čase, keď sa údajne objavila hornina tr. 5 v neočakávaných množstvách, aktuálny stav v tom čase sa tiež nezameral. Podľa záverov znalca rozpočet obsahoval dostatočnú kubatúru horniny vtr. 5, pričom dostatočne odborne zdatný zhotoviteľ pri bežnej opatrnosti a predvídavosti mohol očakávať zmeny v ťažiteľnosti hornín aj bez geologického prieskumu. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že, žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o skutočnom vykonaní prác naviac nutných pre zabezpečenie diela, a teda nebolo preukázané vôbec, ktoré konkrétne práce naviac, v akom rozsahu a v akej hodnote boli skutočne vykonané. Z uvedených dôvodov nebolo možné prijať ani záver, či žalobcom uvedené naviac práce boli nutné na zabezpečenie diela, resp. vykonanie diela v zmysle zmluvy - podľa projektu a výkazu výmer. Navyše súd prvej inštancie podotkol, že v zmysle ustanovenia § 547 ods. 2, 6 Obchodného zákonníka mal žalobca povinnosť v prípade, ak sa vyskytla potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy, oznámiť žalovanému potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu, v opačnom prípade zanikol nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3. Žalobca ako zhotoviteľ diela nepreukázal, že si voči žalovanému tieto svoje povinnosti splnil. Len samotná zmienka o tom, že v lese je skala ešte nie je dôkazom, že si povinnosti v zmysle vyššie citovaných ustanovení splnil, keďže aj z projektu vyplývalo, že lokalita má názov Biela skala a skaly boli viditeľné voľným okom. Žalobca
nepredložil žiadny relevantný dôkaz, že pri zistení potreby prác naviac bez zbytočného odkladu oznámil žalovanému potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny tak ako to predpokladá ustanovenie § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal pravdivosť ním tvrdených skutočností zakladajúcich jeho právo, a teda neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Náhradu trov konania žalovanému priznal vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“).
8. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 27. apríla 2022, č. k. 4Cob/155/2021-971 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu podľa 387 ods. 2 CSP odkázal a na doplnenie a zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že v písomnej zmluve bola dohodnutá cena diela 629 621,56 eura, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil, ako to vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu, a to potom ako žalobca žalovanému dielo odovzdal dňa 10. júla 2015. Žalovaný neuhradil žalobcovi predmetnú pohľadávku 113 590,25 eura, ktorú od neho žalobca vymáha ako cenu naviac vykonaných prác. Na zaplatenie tejto ceny žalobca vyzval žalovaného písomným podaním zo dňa 26. augusta 2015 (č. l. 21 spisu) a zo dňa 7. júla 2015 (č. l. 14 spisu) a žalovaný na tieto výzvy odpovedal žalobcovi písomným podaním z 8. septembra 2015, keď uviedol, že úhradu neuskutoční lebo „práce neboli nikdy a nikým objednané a ich vykonanie nebolo dohodnuté“ (č. l. 22 spisu). Toto tvrdil žalovaný aj v priebehu celého konania. 10. Ďalej odvolací súd uviedol, že tvrdenie žalobcu o nevykonaní geologického prieskumu nerozporoval ani žalovaný. V konaní nebolo sporné ani riadne ukončenie a odovzdanie diela dňa 10. júla 2015, ako to vyplýva zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela. Sporné v konaní bolo, či tieto práce, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha v tomto konaní ako prác naviac vo výške 113 590,25 eura, boli zahrnuté v projektovej dokumentácii, ktorá bola vyhotovená pred uzatvorením predmetnej zmluvy o dielo a v nej dohodnutej cene diela 629 621,56 eura. Toto posúdenie považoval za podstatné odvolací súd už vo svojom skoršom zrušujúcom uznesení. Preto, aby súd prvej inštancie mohol posúdiť uplatnený nárok žalobcu, bolo potrebné v prvom rade zisťovať rozsah vykonaného diela, rozsah dohodnutého diela, a či rozsah vykonaného diela bol zhodný s rozsahom dohodnutého diela. Žalobca v konaní tento rozsah prác odvodzoval od toho, že počas realizácie prác na diele - lesné protipožiarne cesty sa vyskytla v teréne skala, ktorú bolo potrebné sekať. Toto žalobca hodnotil ako naviac práce za predmetnú cenu 113 590,25 eura. Ďalej tieto práce naviac boli z toho dôvodu, že v teréne bola zemina inej triedy ťažiteľnosti ako v projektovej dokumentácii a vznikla potreba vybudovania odtokových drenáží. V odvolacom konaní žalobca už tvrdil, že sklon terénu nezodpovedá údajom uvedeným v projektovej dokumentácii, čo si vyžiadalo väčší objem výkopových prác, než bol predpokladaný v projektovej dokumentácii a poukazoval na to, že nebolo geologické zameranie, a preto ak sa v teréne neočakávane objavil kameň, bolo potrebné upraviť plánovanú trasu cesty, a realizovať väčší objem výkopových prác, než predpokladala projektová dokumentácia. Odvolací súd k týmto tvrdeniam žalobcu uviedol, že ak bolo potrebné búrať kamennú stenu v trase telesa cesty, je nepochopiteľné, prečo bolo potrebné aj upravovať plánovanú trasu cesty. Ak sa búrala kamenná cesta v plánovanej trase cesty, nebolo nutné túto plánovanú trasu nedodržať. Zmena plánovanej trasy cesty nie je zaznamenaná v stavebnom denníku, ktorý predložil v konaní žalobca (č. l. 326 spisu). Odvolací súd zistil z tohto stavebného denníka, že sú v ňom údaje od 10. júna 2013 do 29. mája 2016. Dielo bolo odovzdané podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela dňa 10. júla 2015. V stavebnom denníku je za dva roky výstavby diela celkovo 195 denných záznamov o druhu realizovaných prác na diele, z toho je od 13. augusta 2013 do 20. júna 2014 celkovo v 90- tich dňoch zaznamenaný ako druh vykonávaných prác „búranie kamennej steny cestného telesa“. Z toho vyplýva, že počas troch rokov realizácie predmetného diela žalobca realizoval búranie kamennej steny ako najväčší rozsah vykonávaných prác. Odvolací súd k tomu uviedol, že ak žalobca vedel už pri prvom zápise v stavebnom denníku dňa 13. augusta 2013, že po objavení skaly v trase lesnej cesty je potrebné búrať kamennú stenu s ohľadom na svoje odborné schopnosti, po ohliadke terénu a kamennej steny mohol predpokladať, že budú potrebné práce naviac oproti projektu a nezaručenému rozpočtu a navýšenie ceny dohodnutej v zmluve o dielo vo výške 629 621,56 eura. Podľa čl. V/5.2. predmetnej zmluvy o dielo bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že „v prípade vzniku naviac
prác, zmeny podkladov ovplyvňujúcich cenu za dielo, musia byť predmetné práce, ich rozsah a cena prerokované, odsúhlasené a doriešené medzi objednávateľom a zhotoviteľom formou dodatku k tejto zmluve o dielo“. V čl. V/5.5. je uvedené, že „cena je maximálna a záväzná do lehoty na dodanie zákazky“. Žalobca ako zhotoviteľ nepostupoval podľa týchto zmluvných dojednaní a nepreukázal, že potrebu naviac prác podľa citovaného čl. V/5.2. a podľa § 552 Obchodného zákonníka žalovanému ako objednávateľovi diela oznámil bez zbytočného odkladu po objavení prekážok a nenavrhol zmenu rozsahu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela bol žalobca oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa v primeranej lehote zmluvné strany nedohodli na zmene zmluvy, mohla ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť. Takýto postup mal žalobca aplikovať aj v prejednávanom spore v prípade namietaných nedostatkov v projektovej dokumentácii, ak jej nepredchádzal geologický prieskum. Žalobca takto v konaní nepostupoval, vykonávanie diela neprerušil, ani od zmluvy neodstúpil. Tým sa vystavil riziku, že nedostane zaplatené za práce naviac, ktoré nebudú zmluvne dohodnuté.
11. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní a aj v priebehu konania na súde prvej inštancie, že potrebu naviac prác zaznamenal žalobca v stavebnom denníku a že podpis tohto zápisu v stavebnom denníku štatutárnym zástupcom žalovaného znamenal súhlas žalovaného s naviac prácami a s ich preplatením. Odvolací súd nezistil zo žiadneho zo záznamov v stavebnom denníku (č. l. 325 spisu), že štatutárny zástupca žalovaného v stavebnom denníku sa dohodol so žalobcom na konkrétnom rozsahu naviac prác a na konkrétnej cene týchto naviac prác. Pre platnosť zmluvy o dielo a aj dodatku o rozšírení diela je podľa § 549 Obchodného zákonníka potrebné, aby dodatok mal všetky náležitosti zmluvy o dielo, teda aby bol dohodnutý presný popis prác, o ktoré sa pôvodné dielo rozširuje, a aby bola dohoda o cene týchto naviac prác v zmysle § 536 Obchodného zákonníka. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, zápis v stavebnom denníku podpísaný žalobcom aj žalovaným o tom, že v trase cesty sa vyskytla skala, nemožno považovať za platné dojednanie rozšírenia diela v zmysle § 549 Obchodného zákonníka. Tento zápis v stavebnom denníku mohol slúžiť iba ako základ preto, aby žalobca ako zhotoviteľ navrhol rozšírenie predmetu diela a následné zvýšenie ceny diela, a to hneď potom ako žalobca zistil potrebu rozšírenia diela v zmysle § 547 a v zmysle § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka.
12. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie sa neriadil záväzným pokynom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení, odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie potom ako odvolací súd zrušil jeho skorší rozsudok uvedeným uznesením, v ďalšom priebehu konania vykonával dokazovanie a dospel k záveru, že predmetná zmluva o dielo je platný právny úkon, lebo obsahuje jasné vymedzenie predmetu diela a dohodnutú cenu diela, tak ako mu toto dokazovanie uložil vykonať odvolací súd. Strany sporu platnosť zmluvy o dielo v ďalšom priebehu konania ani nerozporovali. Žalobca si nemôže v konaní uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 113 590,25 eura za vykonané práce na rozšírenom diele, ak si to žalobca a žalovaný nedohodli v priebehu realizácie prác na diele a nedohodli sa na rozšírení diela a rozšírení ceny diela. Odvolací súd navyše nevyslovil vo svojom citovanom zrušujúcom uznesení to, že žalobca má nárok na bezdôvodné obohatenie, ak sa preukáže, že zmluva o dielo je platná. V konaní nebolo sporné, že predmetné práce spojené so sekaním skaly a oddrenažovaním terénu, prípadne so zmenou trasy cesty ako to naposledy tvrdil žalobca, sú práce, ktoré neboli zahrnuté v zmluve o dielo, ale boli vykonané na predmetnom diele. Znamená to, že neboli novým dielom, pretože vykonaním týchto prác sa žiadnym spôsobom nezmenil charakter diela ani účel, na aký malo toto dielo slúžiť - lesné protipožiarne cesty. Tieto práce boli vynaložené iba s väčším úsilím, ale nezmenili charakter a zmluvne dohodnutý účel diela. Žalobca ako zhotoviteľ diela by z popísania vlastností budúceho diela pri uzatváraní zmluvy o dielo a pri určení účelu, na ktorý dielo malo slúžiť, mal byť schopný pred uzatváraním zmluvy určiť, aké práce a v akom rozsahu sú nutné k tomu, aby dielo malo vlastnosti určené v zmluve. Vymedzenie predmetu diela v zmluve o dielo je základným predpokladom predchádzania následným sporom medzi zhotoviteľom a objednávateľom. Zhotoviteľ je preto povinný pred začatím zhotovovania diela zistiť stav veci a miesta, na ktorom má byť dielo realizované a stanoviť na základe toho nutné práce potrebné pre vykonanie diela v takej kvalite a rozsahu, aby dielo slúžilo svojmu účelu. Účel, na ktorý majú slúžiť lesné požiarne cesty nebol sporný, a teda účel diela žalobca ako zhotoviteľ poznal pred uzatvorením predmetnej zmluvy. Žalobca by mohol úspešne tvrdiť iba to, že pred začatím diela boli práce s prihliadnutím na jeho profesionalitu nezistiteľné alebo nepredvídateľné alebo, že by sa výslovne nezaručil za úplnosť zmluvne dohodnutých prác na diele. Práce uskutočnené nad rámec dohodnutý v zmluve o dielo sa nazývajú práce naviac. Zhotoviteľ je oprávnený uskutočniť práce naviac len vtedy, ak sa na tom dohodne s objednávateľom diela. Ak aj nebolo možné zo strany žalobcu pri vynaložení profesionality zhotoviteľa diela pri uzatváraní zmluvy
určiť, že okrem dohodnutých prác na diele sú potrebné ďalšie naviac práce, a preto nie je možné dielo dokončiť, aj v takom prípade je objednávateľ povinný navrhnúť zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu zmenu diela. Ak sa na zmene, resp. na rozšírení diela s objednávateľom nedohodne, môže zhotoviteľ diela odstúpiť od zmluvy a zhotoviteľ nie je oprávnený uskutočňovať práce len na základe záznamu v stavebnom denníku alebo na základe ústnej dohody so štatutárnym zástupcom žalovaného, o to viac, ak v čl. V/5.2. zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade vzniku naviac prác to bude doriešené formou dodatku k zmluve o dielo. Takýto dodatok k zmluve o dielo žalobca v konaní nepredložil a ani netvrdil, že bol uzatvorený.
13. Odvolací súd ďalej skonštatoval, že aj keď sa súd prvej inštancie snažil zistiť rozsah skutočne naviac vykonaných prác na predmetnom diele, správne uviedol, že zo stavebného denníka takéto naviac práce nevyplývali. Nevyplývalo z neho ani to, ktoré z vykonaných prác sú zahrnuté v rozpočte a ktoré nie. Preto ani súdom ustanovený súdny znalec Ing. Haminda nemohol podľa pokynov súdu prvej inštancie odpovedať na otázku súdu o rozsahu a hodnote skutočne vykonaných prác naviac na predmetnom diele ku dňu 29. mája 2015, pretože stavebný denník bol vedený neodborne. Toto skonštatoval aj odvolací súd, pretože zo stavebného denníka vyplýva, že je vedený veľmi všeobecne, nie sú tam uvedené ani približné množstvá výkopov zemných prác, čo sú v stavebnom denníku najčastejšie druhy prác, nie je tam uvedený ani rozsah „svahovania“ ani rozsah „búrania kamennej steny“, tieto položky nie sú uvádzané v žiadnych mierach, teda ani v dĺžke, ani v objeme, ani v normohodinách. Z toho dôvodu neobstojí ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že vypracovaný znalecký posudok súdnym znalcom Ing. Hamindom je vypracovaný neodborne. Ak súdny znalec nemá k dispozícii potrebné podklady, má to uviesť v znaleckom posudku a uviesť, že na súdom položenú otázku nevie z predložených dôkazov a z ohliadky v teréne odpovedať. Takto postupoval aj súdny znalec v prejednávanom spore, ako to vyplýva z obsahu spisu. To, že znalec nedokáže z objektívnych dôvodov odpovedať na položenú znaleckú otázku, nemožno považovať za neodborný postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku.
14. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie v rozsudku nepodporuje svoje závery judikatúrou súdov. Uviedol, že súd pri odôvodňovaní rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP nemá takúto povinnosť. Súd môže v odôvodení rozsudku „prípadne“ odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax, avšak takúto výslovnú povinnosť súd nemá. O to viac, ak k danej problematike nie je ustálená rozhodovacia prax, zmluva o dielo je pomerne zložitý záväzkový vzťah a každý proces uzatvárania a vykonávania prác má svoje špecifiká. Súd pri odôvodňovaní rozsudku má dbať, aby odôvodňovanie rozsudku bolo presvedčivé. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie v odsekoch 73. - 78. odôvodnenia rozsudku na troch stranách podrobne hodnotí vykonané dôkazy. V odseku 78. odôvodnenia správne uviedol, že podľa § 547 ods. 2, 6 Obchodného zákonníka, sa vyskytla potreba činnosti nezahrnutých do rozpočtu a ak tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzatvárania zmluvy, mal žalobca povinnosť toto oznámiť žalovanému a taktiež potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu, potom ako sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu. V opačnom prípade zaniká zhotoviteľovi nárok na určenie zvýšenia ceny diela. Súd prvej inštancie správne uviedol, že samotná zmienka o tom, že v lese je skala, nie je dôkazom, že si žalobca splnil povinnosti podľa tohto zákona potrebné k tomu, aby si zachoval svoj nárok na zvýšenie ceny diela. Odvolací súd k tomu ďalej uviedol, že žalobca oznámil žalovanému potrebu navýšenia ceny diela až v písomnom podaní zo dňa 7. júla 2015 (č. l. 14 spisu), kde len uvádza, že je potreba naviac prác oproti projektu a žalobca zasiela žalovanému súpis prác, aby sa žalovaný k nim vyjadril predtým než žalobca vystaví žalovanému faktúru za tieto naviac práce. V tomto písomnom podaní nie je zmienka o sume, o ktorú je potrebné navýšiť práce. Až v ďalšom písomnom podaní z 26. augusta 2015 žalobca vyzval žalovaného na odsúhlasenie naviac prác v sume 113 590,25 eura. Bolo to teda v čase po odovzdaní diela, ako to vyplýva zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 10. júla 2015. Nemožno to preto považovať za včasné oznámenie potreby naviac prác na predmetnom diele v zmysle § 547 Obchodného zákonníka, teda bez zbytočného odkladu po tom, ako zhotoviteľ zistil potrebu takýchto prác naviac. Včasné neoznámenie potreby naviac prác má za následok, že žalobcovi ako zhotoviteľovi diela zanikol nárok na zvýšenie ceny diela, aj keď tieto práce vykonal.
15. Odvolací súd v súvislosti s tvrdením žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný pokyn odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, uviedol, že toto zrušujúce uznesenie odvolací súd vydal v čase, keď vo veci nebolo vykonané potrebné dokazovanie. Potom ako súd prvej inštancie podľa pokynov odvolacieho súdu zisťoval, či zmluva o dielo je platná, či sa
zmluvné strany dohodli v zmluve na cene diela vo výške 629 621,56 eura ako cene za celé dielo, vrátane týchto naviac prác, alebo bez nich, došlo k podstatnej zmene skutkových okolností prejednávaneho sporu. Podľa § 391 ods. 2 CSP je pre súd prvej inštancie záväzný pokyn odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí. Avšak viazanosť odvolacieho súdu vlastným právnym názorom vysloveným vo svojom skoršom zrušujúcom uznesení môže byť prelomená v prípade, ak súd prvej inštancie vo svojom ďalšom rozsudku vychádzal z ďalšieho dokazovania, ktoré vykonal. Z toho dôvodu aj odvolací súd musel pri rozhodovaní vychádzať z ďalšieho dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a mohol na tomto základe zmeniť svoj skorší záväzný právny názor.
16. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že potom ako zhotoviteľ diela zistil potrebu vykonania naviac prác oproti rozpočtu a potrebe navýšenia ceny diela, bez zbytočného odkladu neinformoval o tom žalovaného a nenavrhol uzatvoriť dodatok k zmluve o dielo, a to rozšírenie predmetu diela alebo zmenu ceny diela. Takýto návrh žalobca predložil žalovanému až po odovzdaní diela, čo nemožno považovať za včasné oznámenie v zmysle 547 Obchodného zákonníka, a to bez zbytočného odkladu po zistení.
17. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
18. Namietal, že súdy dospeli k svojvoľným skutkovým záverom a tieto svojvoľne aplikovali. Odvolací súd v rozpore s judikatúrou ústavného súdu (II.ÚS/78/2005) neposkytol odpoveď na odvolacie námietky žalobcu s rozhodujúcim významom pre rozhodnutie o odvolaní, pričom formalistickou interpretáciou procesných noriem došlo k nespravodlivému usporiadaniu veci v rozpore s princípmi spravodlivosti. V procese hodnotenia dôkazov oba súdy nerešpektovali zásadu rovnosti v zmysle čl. 6 ods. 1 CSP, ktorá v civilnom spore zahrňuje aj rovnosť dôkazných bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a nesmú byť nerovnovážne a neprimerané.
19. Vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP spočíva podľa názoru žalobcu v tom, že
- súdy dospeli ku skutkovým záverom, ktoré zjavne odporujú vykonaným dôkazom; žalobcom predložený súkromný znalecký posudok Ing. Hladovca a odborné vyjadrenie zo dňa 18. januára 2019 oba súdy absolútne ignorovali, nezahrnuli do hodnotenia zisteného skutkového stavu, selektívne hodnotili výlučne znalecký posudok Ing. Hamindu
- v rozpore s dôkaznou teóriou a ustálenou judikatúrou NS SR a ústavného súdu súdy vyžadovali od žalobcu splnenie excesívneho dôkazného bremena vykonaním nemožného dôkazu napriek doplňujúcim dôkazom vykonaným v štádiu po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré vyzneli v prospech tvrdení žaloby, oba súdy sa svojvoľne odklonili od kasačnej záväznosti skoršieho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu
- odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí sú svojvoľné a v rozpore so zisteným skutkovým stavom, nezodpovedajú požiadavke dostatočne presvedčivého odôvodnenia, odvolací súd neodstránil vadu zmätočnosti ignorovaním odvolacích námietok žalobcu, čím nedal náležitú a presvedčivú odpoveď v zmysle § 393 ods. 2 CSP na všetky žalobcom nastolené odvolacie námietky
- súdy vo výsledku vydali zmätočné, zistenému skutkovému stavu odporujúce a formalistické, arbitrárne rozhodnutie. 20. Odvolací súd podľa názoru dovolateľa ignoroval skupinu dôkazov vykonanú v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia, ktoré postačujúco dopĺňali skutkový stav veci a preukazovali dôvodnosť uplatneného nároku. Tým súčasne došlo k porušeniu kasačnej záväznosti uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Na „potvrdenie“ správnosti záverov prvoinštančného rozsudku odvolací súd doplnil ďalšie extrémne svojvoľné, resp. zmätočné hodnotiace úsudky (o neodbornom vedení stavebného denníka, o aplikácii čl. V.5.2., V.5.5. zmluvy a v tej súvislosti o potrebe uzavrieť dohodu o zmene rozsahu diela podľa § 549 Občianskeho zákonníka, o aplikácii § 552 Obchodného zákonníka), ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť skôr, ako v mimoriadnom opravnom konaní. Odvolací súd prezentovanými úvahami v požiadavke na presné vyčíslenie naviac prác pred ich skutočným vykonaním a súčasne ich neodkladnému oznámeniu objednávateľovi vyžadoval od žalobcu predloženie nemožného dôkazu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval skutočnosťou (bod 44.), že ak žalobca vedel už pri prvom zápise v stavebnom denníku dňa 13. augusta 2013 (správne má byť 7. augusta 2013), že po objavení skaly v trase lesnej cesty je potrebné búrať kamennú stenu,
s ohľadom na svoje odborné schopnosti mohol po ohliadke terénu a kamennej steny predpokladať, že budú potrebné práce naviac oproti projektu a nezaručenému rozpočtu a navýšenie ceny dohodnutej v zmluve. Z toho odvolací súd abstrahoval, že v takom prípade mal žalobca predmetné práce, ich rozsah a cenu, prerokovať a odsúhlasiť so žalovaným a uzavrieť s nim dodatok k zmluve, pričom do dosiahnutia dohody o zmene diela bol žalobca oprávnený vykonávanie diela prerušiť, resp. od zmluvy odstúpiť. Žalobca pritom už v podanom odvolaní vysvetlil, prečo takýmto spôsobom postupovať nemohol, a z akých dôvodov pokračoval v realizácii diela. Dovolateľ uviedol, že s využitím mimoriadneho opravného prostriedku reklamuje, že v stavebnom denníku je v rámci záznamu zo dňa 7. augusta 2013 napísaná informácia o tom, že sa v trase objavil kameň. Aj v záznamoch z ďalších dní sa opakovane objavuje záznam o tom, že sa vykonávalo búranie kamennej steny, ako aj o strojoch, ktoré boli za týmto účelom použité. Dňa 7. augusta 2013 žalobca nemal ako dopredu vedieť (ešte k tomu exaktným vyčíslením, ako to požadoval odvolací súd ), aký bude objem kamennej steny, ktorú bude potrebné búrať, a teda ani nemohol vyčísliť rozsah prác, ktoré sa budú vykonávať. Nemožno tiež akceptovať svojvoľne vytvorenú úvahu odvolacieho súdu, podľa ktorej vzhľadom na skutočnosť, že sa búrala kamenná stena v plánovanej trase cesty, nebolo nutné túto plánovanú trasu nedodržať. V skutočnosti žalobca musel pri realizácii cesty zohľadňovať skutočný stav terénu, ktorý vzhľadom na chýbajúci geologický prieskum a geometrické zameranie vôbec nezodpovedal údajom podľa projektovej dokumentácie, a teda nebolo technicky možné viesť cestu pôvodnou trasou, napriek tomu, že žalobca pristúpil k búraniu kamennej steny. Skutkovému stavu nezodpovedajúcou premisou odvolací súd svojvoľne poprel dôkazný význam informácie, že zápis v stavebnom denníku je možné čo do obsahu považovať za splnenie informačnej povinnosti žalobcu týkajúcej sa potreby vykonania prác nezahrnutých v rozpočte, odsúhlasený priamo štatutárnym zástupcom žalovaného. Bolo pritom primárnou povinnosťou žalovaného v pozícii objednávateľa zabezpečiť riadny geologický prieskum územia a riadnu projektovú dokumentáciu objednaného diela. Bolo prakticky nerealizovateľné, aby žalobca takmer na dennej báze prepracovával rozpočet, obzvlášť v situácii, kedy bol žalovaný o rozsahu realizovaných prác priebežne informovaný a nikdy voči nim nenamietal, opakovane s nimi súhlasil. Všetky s uvedenými skutočnosťami súvisiace skutkové informácie boli odvolaciemu súdu známe z odvolania, ten sa s nimi napriek tomu vôbec nevysporiadal.
21. Ďalej dovolateľ namietal, že v podanom odvolaní podrobne vysvetlil (v bodoch 51. až 60.), prečo považuje znalecký posudok Ing. Hamindu za nesprávny, pričom namietal, že samotným nariadením znaleckého dokazovania došlo k porušeniu zásady koncentrácie konania. Touto námietkou sa odvolací súd nezaoberal vôbec, z odôvodnenia rozhodnutia nijako nevyplýva, že by súd skúmal, či došlo k porušeniu tejto zásady. Námietky žalobcu týkajúce sa obsahu znaleckého posudku Ing. Hamindu a jeho celkového postupu pri spracovaní znaleckej úlohy odvolací súd zúžil na konštatovanie, že vzhľadom na bližšie nedefinované neodborné vedenie stavebného denníka znalec objektívne nemohol odpovedať na položenú znaleckú otázku. Na ostatné z hľadiska obsahu ťažiskové námietky voči obsahu znaleckého posudku Ing. Hamindu nedostal žalobca žiadnu odpoveď. Je vysoko sporným, či v štádiu v ktorom súd prvej inštancie pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania, bol takýto procesný postup vôbec dôvodný a súladný s dôkaznou situáciou. I po vykonaní znaleckého dokazovania vyhotovením znaleckého posudku Ing. Hamindu bol súd povinný jeho „žiadne „ závery konfrontovať so závermi znaleckého posudku Ing. Hladovca, Ing. Turociho a tiež so závermi odborného vyjadrenia. Súd prvej inštancie neurobil a na odvolacie námietky žalobcu vadu neodstránil ani odvolací súd. Extrémne svojvoľne pôsobí konštatovanie odvolacieho súdu, že aj keď sa súd prvej inštancie snažil zistiť rozsah skutočne vykonaných naviac prác, správne uviedol, že zo stavebného denníka takéto naviac práce nevyplývali. Odvolací súd odignoroval skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli žalobcom predložené dôkazy, znalecký posudok a odborné vyjadrenie, z ktorých práve tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú. Nie je tak zrejmé, či sa odvolací súd týmito dôkazmi vôbec zaoberal. Pokiaľ jednou z rozhodujúcich skutkových otázok bolo zistenie rozsahu a ceny vykonaných naviac prác, pričom údajné neunesenie dôkazného bremena ohľadom tejto otázky následne viedlo k zamietnutiu žaloby, je netolerovateľné, že súd vo svojom rozhodnutí ignoroval dôkazy, ktoré túto skutočnosť preukazujú. Konsenzus strán sporu ohľadom vykonania nepredvídateľných naviac prác (deklarovaný podpismi štatutárneho zástupcu žalovaného a žalobcu v stavebnom denníku) priamo vylučuje hodnotenie zisteného skutkového stavu odvolacím súdom vo viacerých svojvoľných hodnotiacich úsudkoch - že žalobca nepostupoval podľa čl. V. bodu 5.2. zmluvy a podľa § 552 Obchodného zákonníka, t. j. že mal dielo prerušiť do dosiahnutia dohody o zmene diela, resp. od zmluvy odstúpiť, že zo žiadneho záznamu v stavebnom denníku nevyplýva dohoda o konkrétnom rozsahu naviac prác a ich konkrétnej cene (body 45., 46. odôvodnenia). Odvolací súd, ktorý napriek formálne označenému potvrdzujúcemu
verdiktu, podpornou argumentáciou v bode 44. a 49. odôvodnenia o potrebe aplikácie čl. V.5.2., V.5.5. zmluvy v spojitosti s požiadavkou na uzavretie dohody ohľadom zmeny rozsahu diela podľa § 549 Obchodného zákonníka dospel v otázke právneho posúdenia v skutočnosti k zmeňujúcemu rozhodnutiu, keď v zásadnej skutkovej i právnej otázke rozporoval právne posúdenie súdu prvej inštancie o nezaručenom rozpočte podľa § 547 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie v jadre skutkových zistení po doplnení dokazovania ustálil ako nesporné (bod 73. odôvodnenia), že v danom prípade sa jednalo o dohodnutú cenu diela na podklade nezaručeného rozpočtu, čo malo za následok možnosť uplatňovať nepredvídateľné naviac práce nezahrnuté v rozpočte podľa § 547 Obchodného zákonníka. Ako nadbytočné a po skutkovej i právnej stránke irelevantné je potom nutné považovať polemiku odvolacieho súdu o rozsahu „búrania kamennej steny cestného telesa“ (bod 43.), resp. či dôvodom nesporne vykonaných naviac prác bola existencia skaly (bod 41.), či sklon terénu nezodpovedajúci údajom v projektovej dokumentácii (bod 42.). Pokiaľ sa teda odvolací súd za použitia § 387 CSP stotožnil so skutkovým i právnym posúdením veci súdom prvej inštancie podľa ustanovenia § 547 Obchodného zákonníka, nadbytočne a zmätočne odvolací poukázal na ustanovenie § 549 Obchodného zákonníka (bod 46.), aplikácia ktorého neprichádzala do úvahy. Za svojvoľný a nepreskúmateľný je potrebné považovať názor odvolacieho súdu, že stavebný denník bol vedený neodborne (bod 50. odôvodnenia). Odhliadnuc od skutočnosti, že chýba akékoľvek bližšie zdôvodnenie, v čom konkrétne spočíva neodbornosť, z ustanovenia § 46d stavebného zákona, ani zo zaužívanej praxe vedenia zápisov v stavebnom denníku nie je možné odvodiť záver prezentovaný odvolacím súdom (i súdom prvej inštancie), že by sa vyžadoval podrobný zápis v rozsahu všetkých konkrétne špecifikovaných prác a im priradených cenových relácií v rozsahu konečných fakturovaných súm. Formalistickou interpretáciou ustanovenia § 46d stavebného zákona a § 552 Obchodného zákonníka v inak nespornej skutkovej otázke obsahu zápisov v stavebnom denníku oba súdy vo výsledku kvalifikovane znemožnili prístup žalobcu k súdnej ochrane. Viaceré zápisy v stavebnom denníku obsahujú podstatnú informáciu o zisteniach zhotoviteľa ovplyvňujúcich rozsah prác a súčasne deklarovali výslovný súhlas žalovaného s pokračovaním v prácach, čím sa priamo vylučoval postup vyžadovaný odvolacím súdom. Aplikáciu ustanovenia § 552 Obchodného zákonníka vylučuje v skutkových okolnostiach prípadu okolnosť, že zhotoviteľovi diela vzniká právo a nie povinnosť prerušiť práce na vykonávaní diela. Pokiaľ také právo žalobca nevyužil, nie je na mieste (bod 45.) ex post svojvoľne podmieňovať úspech žaloby akoukoľvek hypotetickou mierou rizika, zvlášť v situácii keď dielo bolo riadne a včas zhotovené a odovzdané objednávateľovi, čím bolo potvrdené, že riziko nenastalo. Iba v prípade, že by žalovaný v čase pred vykonaním nepredvídateľných naviac prác prejavil jednoznačný nesúhlas s ich realizáciou a tento postoj by dal žalobcovi preukázateľne na vedomie, čo však v konaní preukázané nebolo, mohol žalobca práce na diele prerušiť, resp. mohol od zmluvy odstúpiť. Rozhodujúcim pre správnu a skutkovému stavu zodpovedajúcu aplikáciu § 552 Obchodného zákonníka je tiež okolnosť, že žalovaný počas vykonávania naviac prác voči žalobcovi nikdy nekomunikoval, že ich má vykonať na vlastné náklady ako súčasť dohodnutej ceny diela. Súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán sporu. Oproti formalisticky použitej interpretácii ustanovenia § 552 Obchodného zákonníka nerešpektujúcej zistený skutkový stav stála v odvolaní dostatočne relevantne vyvažujúca protiargumentácia, že žalobca v danej situácii nemal inú možnosť, ako pokračovať v realizácii diela, keďže v opačnom prípade by mu v zmysle čl. VII zmluvy o dielo hrozili sankcie v súvislosti s nedodržaním dohodnutého času odovzdania predmetu zmluvy. Realizácia diela už v danom čase navyše bola spomalená kalamitou v danej lokalite, ktorá spôsobila meškanie prác, a preto ich ďalší odklad nebol možný. Bolo tiež potrebné zohľadniť, že na realizáciu diela bola poskytnutá dotácia, ktorá by v prípade nedodržania času plnenia musela byť vrátená. Nevykonaním prác by sa tak žalobca vystavoval riziku, že si žalovaný voči nemu uplatní náhradu škody z tohto titulu. Žalobca napokon ani nemal dôvod v danej situácii od zmluvy odstupovať, keďže žalovaný bol so vzniknutou situáciou oboznámený, dal mu pokyn na pokračovanie prác a súhlasil s tým (vyjadril tým legitímne očakávanie), že vykonané naviac práce budú presne vyčíslené po ich ukončení, pričom sa zaviazal ich uhradiť.
22. Rovnako mal dovolateľ za to, že odvolací súd nepresvedčivo, svojvoľne a v rozpore so zisteným skutkovým stavom uchopil potvrdzujúcu argumentáciu (bod 51., 53.) vo vzťahu k posúdeniu povinností žalobcu podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka - bez zbytočného odkladu oznámiť potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia. Pokiaľ dielo bolo protokolárne ukončené a odovzdané dňa 10. júla 2015, a žalobca dňa 7. júla 2015 v nadväznosti na zápisy v stavebnom denníku skonštatoval potrebu vykonania naviac prác s doplňujúcou požiadavkou, aby žalovaný odsúhlasil podrobný súpis prác predtým, ako zhotoviteľ vystaví faktúru, nie je možné spravodlivo vytýkať žalobcovi, že nesplnil zákonnú povinnosť. Po márnom uplynutí primeranej lehoty
na odpoveď žalovaného žalobca dňa 26. augusta 2015 opakovane vyzval žalovaného na odsúhlasenie naviac prác už s ich konkrétnym vyčíslením v sume 113 590,25 eura. Obe výzvy žalobcu je potrebné interpretovať pre účely aplikácie § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka ako jeden celok, nie je spravodlivé neurčitý právny pojem „neodkladne“ formalisticky atomizovať na dva samostatné, z kontextu vytrhnuté časové momenty a potom selektívne nepriaznivejší z nich reštriktívne interpretovať v neprospech žalobcu. V okolnostiach prípadu, keď sa stavba diela realizovala v období cca dvoch rokov, rešpektujúc pritom opakovane súhlasné postoje štatutárneho zástupcu žalovaného ohľadom vykonania naviac prác zapísané v stavebnom denníku, pričom žalobca potreboval adekvátne primeraný čas na vyčíslenie naviac prác oproti rozpočtu, nie je spravodlivo namieste záver, že žalobca nepostupoval neodkladne. Až z odpovede žalovaného zo dňa 8. septembra 2015 sa žalobca prvý krát dozvedel, že žalovaný nemieni zaplatiť. Takéto konanie žalovaného vykazuje znaky konania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré podľa ustanovenia § 265 Občianskeho zákonníka nepožíva právnu ochranu. I v tejto časti odôvodnenia odvolací súd postupoval formalisticky, neposudzoval rovnocenne a vyvážene dôkazné bremeno strán sporu pri hodnotení zisteného skutkového stavu.
23. Čo sa týka prelomenia kasačnej záväznosti vlastného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, dovolateľ uviedol, že následne vykonané dôkazy vykonané takmer bezvýhradne podporili pozíciu žalobcu, keď nimi došlo k preukázaniu jeho skutkových tvrdení. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že žalovaný mal vedomosť o tom, že bude potrebné vykonanie naviac prác a s ich vykonaním súhlasil, znaleckým posudkom Ing. Hladovca a výsluchom tohto znalca, ako aj odborným vyjadrením bolo taktiež preukázané, že k vykonaniu naviac prác skutočne došlo, pričom bol stanovený ich rozsah, aj ich cena. Súdom nariadené znalecké dokazovanie nemalo z pohľadu dôkaznej situácie prakticky žiadny dôkazno-revízny význam, keďže znalec Ing. Haminda v odpovedi na zadané otázky skonštatoval len to, že ich vzhľadom na absentujúce vstupné informácie nie je schopný zodpovedať. Z pohľadu žalobcu tak nie je možné identifikovať žiadne relevantné nové skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali úplnú zmenu právneho názoru odvolacieho súdu, pričom tieto nepomenoval ani odvolací súd, čo podľa názoru žalobcu predstavuje ďalšiu kumulatívnu vadu zmätočnosti napadnutého rozhodnutia.
24. Odvolací súd taktiež podľa dovolateľa presvedčivým spôsobom nevysvetlil náhlu zmenu vlastného právneho názoru k možnosti priznania nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že „tak ako to správne uviedol aj žalobca v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že žalobcovi nevnikol ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za predmetné vykonané práce. Je nesporné a vyplýva to aj z rozsiahlej právnej literatúry, komentárov k ustanoveniu § 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, že bezdôvodným obohatením je získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu - teda napr. bez uzatvorenia zmluvy, dodatku k zmluve, no aj napriek tomu, sa plnilo a toto plnenie akceptovali obidve strany - ten, kto plnil, aj ten kto plnenie prijímal. Tak to bolo aj v prejednávanej veci.“ I v tejto časti odôvodnenia ostali nezodpovedané podstatné otázky pre správne a zákonu zodpovedajúce zdôvodnenie ohľadom zmeny v otázke právneho posúdenia. Dovolateľ mal za to, že uvedené právne závery odvolacieho súdu neboli nijakým spôsobom dotknuté dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie a súd dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo svoj právny názor zmenil s tým, že nárok nemožno priznať ani z titulu bezdôvodného obohatenia. Takáto zmena právneho názoru je z pohľadu žalobcu prekvapivá a nevysvetliteľná, nakoľko tento aj pri navrhovaní dôkazov pred súdom prvej inštancie vychádzal z právne záväzného stanoviska odvolacieho súdu, pričom mal za to, že pokiaľ došlo k preukázaniu rozsahu a ceny vykonaných naviac prác, bude mať nárok na ich zaplatenie aj v prípade, ak by mal súd za to, že nedošlo k dohode zmluvných strán o vykonaní naviac prác, a to práve z titulu bezdôvodného obohatenia. Keďže sa žalobca o argumentácii odvolacieho súdu dozvedel až z jeho odôvodnenia, bolo mu znemožnené ďalej argumentovať.
25. Na záver dovolateľ uviedol, že všetky v predchádzajúcich bodoch namietané skutkové informácie boli odvolaciemu súdu známe z textu odvolania zo dňa 13. júla 2021, ten sa s nimi napriek tomu vôbec nevysporiadal, neuviedol, prečo ich nepovažoval za relevantné, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, založenú svojvoľným - neprípustne selektívnym hodnotením zisteného skutkového stavu a vo výsledku arbitrárnym spôsobom rozhodovania. Napadnuté rozhodnutia neobsahujú dostatočné vysvetlenie, ktoré by stranám logicky objasňovalo myšlienkový postup oboch súdov premietnutý do výsledného hodnotiaceho úsudku o neunesení dôkazného bremena, nie je v nich žiadnym spôsobom vysvetlené, prečo súdy vôbec neposudzovali podstatnú časť dôkazov predložených žalobcom a z akého dôvodu zásadným spôsobom zmenili kasačnú záväznosť právneho
názoru prezentovaného v skoršom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Podľa názoru dovolateľa je proces hodnotenia vykonaného dokazovania v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu potrebné považovať za celkom nedostatočný pre vecne preskúmateľné rozhodnutie a v extrémnom nesúlade s dôkaznou situáciou zdokumentovanou v konaní.
26. Dňa 12. októbra 2022 bolo súdu elektronickými prostriedkami doručené vyjadrenie žalovaného k dovolaniu, v ktorom žalovaný žiadal dovolanie zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolaciu námietku spočívajúcu v tvrdení dovolateľa, že strany sporu krátko po začatí prác podpismi v stavebnom denníku deklarovali dohodu o tom, že budú vykonané nepredvídateľné naviac práce, žalovaný označil za účelovú a vykonštruovanú s tým, že žalovaný uzatvorenie dohody o vykonaní prác naviac v akejkoľvek forme poprel. Taktiež za neopodstatnenú označil žalovaný aj námietku dovolateľa týkajúcu sa aplikácie zákonných ustanovení § 552, §547 ods. 6 Obchodného zákonníka a § 46d stavebného zákona. Vo vzťahu k námietke nerešpektovania záväznosti skôr vydaného kasačného rozhodnutia súdmi žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa odvolací súd vysporiadal v bode 47., 48. a 52. odôvodnenia rozsudku s poukazom na výsledky ďalšieho dokazovania. K námietke týkajúcej sa žalobcom predložených dôkazov - znaleckého posudku Ing. Hladovca a odborného vyjadrenia žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa s týmito listinami oboznámi a dôkazy vyhodnotil vrátane záverov znaleckého posudku Ing. Hladovca. Odvolací súd sa so závermi hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil a na doplnenie vyhodnotil znalecký posudok Ing. Hamindu. Oba konajúce súdy zhodnotili rozhodné skutkové okolnosti a následne zistený skutkový stav podriadili pod právnu normu, ktorú zhodne citovali, pričom nie je nutné v odôvodnení uvádzať, prečo súd nevykonal dôkazy, ktoré nemajú bezprostredný dopad na rozhodnutie v spore (odborné vyjadrenie týkajúce sa ceny objemu všetkých zemných prác). Odvolací súd podľa názoru žalovaného dostatočne preskúmal všetky otázky namietané v odvolaní a v rozhodnutí podrobne uviedol, v akom rozsahu zistil skutkový stav súd prvej inštancie, že ho považuje za zistený správne, a na doplnenie uviedol dôvody svojho rozhodnutia v bodoch 38. - 46. rozsudku, odchýlenie od skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu odôvodnil v bodoch 47., 48. a 52. rozsudku, vierohodnosť dôkazov vyhodnotil v bodoch 46., 50. a 51. rozsudku a v bode 53. jasne a výstižne uviedol rozhodné dôvody zamietnutia žaloby.
27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné.
28. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).
29. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).
30. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd
je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP).
31. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa ktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
32. V súvislosti s uplatnenou námietkou v bode 34 dovolania, v ktorom dovolateľ tvrdil, že k hodnotiacim úsudkom odvolacieho súdu a jeho záverom týkajúcim sa neodborného vedenia stavebného denníka, aplikácii článku V/5.2, V/5.5 zmluvy a aplikácii § 552 a § 549 Obchodného zákonníka (zrejme dovolateľ omylom uviedol Občiansky zákonník - pozn. dovolacieho súdu) sa nemohol vyjadriť, dovolací súd konštatuje, že odvolací súd len doplnil závery súdu prvej inštancie (záver o potrebe uzavrieť dohodu o zmene diela podľa § 549 Obchodného zákonníka, bod 46) a nadviazal na závery súdu prvej inštancie v bode 78 rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd na tento rozsudok nadviazal aj v bode 51 odôvodnenia. Aplikácia § 549 Obchodného zákonníka podporuje záver o zmene rozsahu a ceny diela. Závery odvolacieho súdu o neodbornom vedení stavebného denníka korešpondujú so závermi súdu prvej inštancie v bode 77 rozsudku. Tvrdenia dovolateľa v bode 34 dovolania nezodpovedajú názoru odvolacieho súdu vyjadreného v bode 51 rozsudku, ktorý akceptoval názor súdu prvej inštancie, že naviac práce, ich rozsah a potreba ich vykonania pre naplnenie predmetu zmluvy o dielo - zhotovenie lesnej cesty podľa projektovej dokumentácie, bolo potrebné včas špecifikovať a dodatkom k zmluve o dielo uviesť koncovú cenu diela, vrátane ceny naviac prác. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie zrozumiteľne a dostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia, nie je možné konštatovať ich nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť. Súdy nižších inštancií hodnotili vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, komplexne, ich rozhodnutia neboli založené na povinnosti predložiť dôkaz opaku, ako tvrdí dovolateľ v dovolaní. Dovolacie námietky v bode 34 vyhodnotil dovolací súd ako neprípustné.
33. K dovolacej námietke formulovanej v bodoch 35. a 36. dovolania, v ktorých dovolateľ tvrdil, že odvolací súd nereflektoval argumentáciu odvolateľa v odvolacích námietkach, čím porušil právo na spravodlivý proces, dovolací súd uvádza, že dovolateľ všeobecne konštatuje pochybenia súdov nižšej inštancie, bez bližšieho konkretizovania ich postupu v súvislosti s porušením jeho práva na spravodlivý proces. V bodoch 35. a 36. dovolateľ dôvody dovolania, ktoré by zakladali a umožňovali dovolaciemu súdu súdny prieskum, nešpecifikoval, a preto nebolo možné vecne preskúmať tieto dovolacie dôvody.
34. Vady konania vymenované v ustanovení § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ustanovenia § 431 CSP, podľa ktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Čo sa týka dovolacieho dôvodu uvedeného v bode 35. a 36. dovolania, dovolací súd ho vyhodnotil ako všeobecný, nekonkrétny a nepreskúmateľný, nakoľko dovolateľ ho nevymedzil tak, ako zákon predpokladá v ustanoveniach § 431 ods. 1 a 2 CSP. Pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je potrebné, aby dovolateľ určite (nie všeobecne) vymedzil dovolací dôvod, pričom zdôvodnenie dovolateľa je všeobecné, bez riadneho vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle zákona.
35. Dovolací súd v časti tohto dovolacieho dôvodu uzatvára, že v dôsledku nevymedzenia dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP v tejto časti zákonom požadovaným spôsobom, dovolanie v tejto časti podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.
36. K dovolacím námietkam v bode 37 a 38 dovolania, kde dovolateľ špecifikuje skutkové okolnosti veci, v súvislosti s realizáciou prác na lesnej ceste a realizáciou naviac prác, dovolací súd konštatuje, že dovolateľ pri vykonaní prác na diele zistil existenciu množstva kameňa a nutnosť jeho odstránenia pre vybudovanie lesnej cesty. Uviedol, že nebolo možné viesť cestu pôvodnou trasou. Uvedené zistenia boli aj podľa názoru dovolacieho súdu signálom pre žalobcu, aby zistil druh kameňa, jeho
rozsah, náklady na jeho odstraňovanie, potrebné pre vybudovanie lesnej cesty v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Pokiaľ žalobca zistil, že odstránenie kameňa nie je subsumované v položkách projektovej dokumentácie a v cene diela a vybudovanie trasy cesty bude nutné, v súlade s terénnymi možnosťami realizovať v rozpore s projektovou dokumentáciou, uvedená skutková situácia vytvárala reálne predpoklady na jednanie žalobcu so žalovaným o rozšírení prác diela a postup podľa článku V/5.2 zmluvy o dielo, podľa ktorého v prípade vzniku naviac prác, zmeny, podkladov atď. ovplyvňujúcich cenu za dielo dohodnutú v zmluve musia byť predmetné práce, ich rozsah a cena prerokované, odsúhlasené a doriešené medzi objednávateľom a zhotoviteľom formou dodatku k zmluve o dielo. Pokiaľ žalobca vyčíta žalovanému, že nezabezpečil pred realizáciou diela geologický prieskum a dokumentáciu, ktorá by mapovala podložie pod budúcou lesnou cestou, nemal žalobca bez uvedených zistení zmluvu so žalovaným podpísať, a pokiaľ zmluvu uzavrel a začal s vykonávaním diela, po zistení naviac práce (rozsahu kameňa na podloží a zvýšenia nákladov na vybudovanie lesnej cesty), mal práce prerušiť, rokovať so žalovaným a dodatkom k zmluve upraviť rozsah, ako aj cenu naviac prác. Dovolací súd sa stotožňuje so závermi vyjadrenými v bode 51 a 53 rozsudku odvolacieho súdu, naviac žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní rozsahu naviac prác, tak ako správne konštatuje súd prvej inštancie v bode 77 a krajský súd v bode 50 rozsudku.
37. K argumentácii dovolateľa (bod 39 dovolania), že k zmenám plnenia zo zmluvy došlo výlučne v dôsledku absencie geologického zamerania terénu, keď odvolací súd (podľa dovolateľa) nerešpektoval, že nebolo vopred možné realizovať sondy, zameranie, trasa cesty sa vytyčovala postupne a zohľadňoval sa stav terénu, presný rozsah prác bolo možné (podľa dovolateľa) stanoviť postupne pri realizácii prác v teréne a následne aj vyčísliť skutočné náklady diela, jednalo sa o neobvyklý, nepredpokladaný rozsah kamenného podložia, dovolací súd uvádza, že žalobca mal práce prerušiť, rokovať o rozšírenie predmetu diela, o zmene prác na lesnej ceste odlišne od projektu, o navýšení prác o položku, ktorá v projekte nebola zahrnutá, a nebola zahrnutá ani v cene diela a nespoliehať sa, bez potrebného a účinného zdokumentovania konkrétneho stavu, rozsahu naviac prác a preukázania nutnosti ich realizácie, že žalovaný bude akceptovať rozsah naviac prác až po ich fyzickej realizácii, bez riadneho zdokumentovania rozsahu naviac prác žalobcom a ich nutnosti vykonania pre realizáciu diela. Argumenty dovolateľa v bode 39 dovolania, že presný rozsah prác bolo možné stanoviť a vyčísliť len po ich dokončení, nevyplýva z vykonaného dokazovania, ani z dôvodov rozhodnutí konajúcich súdov. Závery súdu prvej inštancie vyjadrené najmä v bode 77 nepriznali žalobcovi uplatnený nárok z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a v bode 78 z dôvodu porušenia ustanovenia § 547 ods. 2 až 6 Obchodného zákonníka - povinnosti oznámiť prekročenie rozpočtu, ktoré po zistení bolo zjavné, nie zanedbateľné. Práce na odstraňovaní kameňa mal a mohol žalobca dokumentovať, odsúhlasovať so žalovaným na dennej, prípadne týždennej báze, čím by bol žalobca spôsobilý rozsah naviac prác riadne preukázať. Obsah stavebného denníka, na ktorý poukazuje v bode 39, vzhľadom na nekonkrétnosti v denníku uvádzaného rozsahu naviac prác, čo do ich nutnosti, špecifikácie, objemu alebo iných merateľných parametrov, nie je možné, aj podľa dovolacieho súdu, hodnotiť ako preukázanie rozsahu naviac prác na realizácii lesnej cesty, tak ako konštatovali súdy.
38. V bode 40 dovolania dovolateľ uviedol, že žalovaného bezodkladne informoval, že za účelom dokončenia diela bude nevyhnutné vykonať práce pôvodne nezahrnuté do rozpočtu, špecifikoval konkrétny postup, ktorý zvolil a poukazoval na dôkazné prostriedky, ktoré jeho tvrdenia preukazujú. K tejto dovolacej námietke dovolací súd konštatuje, že žalobca vedel, že predmetom diela je lesná cesta, nemal pred uzavretím zmluvy o dielo k dispozícii geologický prieskum podložia, a napriek tomu uzavrel zmluvu o dielo a nepožadoval realizáciu prieskumu geologického podložia, resp. si takýto geologický prieskum sám nezabezpečil, a to ani počas realizácie diela. Dôvody dovolania v tejto časti smerujú k informovaniu žalovaného o zmene rozsahu prác, avšak nepreukazujú a nedokumentujú ich nutnosť z hľadiska naplnenia predmetu diela, realizácie cesty v súlade s projektom alebo odchýlenie od projektu a hlavne nešpecifikujú rozsah týchto naviac prác, ktoré boli východiskom pre určenie ceny naviac prác, prípadne bezdôvodného obohatenia. Dovolacie dôvody vyjadrené v bode 40. dovolania nevytvárajú priestor pre dôvodnosť dovolania a akceptáciu tvrdenia dovolateľa, že rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie nevychádzajú z riadne vykonaného dokazovania, hodnotenia dôkazov, a že odvolací súd sa s argumentami žalobcu v odvolacom konaní nevysporiadal, a rozhodnutia súdov sú svojvoľné a nepreskúmateľné (aj bod 41. dovolania).
39. K dovolacím námietkam vyjadreným v bode 42 a 43 dovolania, v ktorých dovolateľ spochybňoval znalecké dokazovanie, ktoré nariadil súd prvej inštancie znalcom Ing. Hamindom, pričom tvrdil porušenie
zásady koncentrácie konania, namietal, že súdy nekonfrontovali závery znaleckého posudku znalca Ing. Hamindu so znaleckými posudkami Ing. Hladovca, Ing. Turociho a odborného vyjadrenia D. P., že súd prvej inštancie nemal dôvod ani povinnosť nariadiť znalecké dokazovanie znalcom Ing. Hamindom, keď žalobca dôkaznými prostriedkami, (predloženými znaleckými posudkami) a odbornými vyjadreniami preukázal rozsah naviac prác, dovolací súd uvádza, že k tomuto dovolaciemu dôvodu sa vyjadril odvolací súd v bode 50 rozsudku, keď konštatoval (posledné dve vety), že znalec Ing. Haminda nedokáže z objektívnych dôvodov odpovedať na položené znalecké otázky, preto nemožno považovať za neodborný postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku. Je pravdou, že odvolací súd sa nevysporiadal a nezdôvodnil obsah znaleckých posudkov a odborného vyjadrenia, avšak konštatoval, v súlade s názorom súdu prvej inštancie, že stavebný denník je nedostatočne určitý, a nie je z jeho obsahu preukázaná nutnosť a rozsah naviac prác, v súlade s projektom stavby a dohodnutými podmienkami zmluvy o dielo.
40. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 55.) vyplýva, že predmetom dokazovania boli aj znalecký posudok Ing. Hladovca, odborné vyjadrenie, znalecký posudok Ing. Turociho, znalecký posudok Ing. Hamindu. V bode 77 rozhodnutia hodnotí súd prvej inštancie jednotlivé dôkazy vrátane uvedených dôkazných prostriedkov, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, a považoval zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za dostatočné, logické a zrozumiteľné, preto nebolo potrebné, aby sa odvolací súd s konkrétnymi námietkami alebo závermi o hodnotení dôkazných prostriedkov súdom prvej inštancie osobitne zaoberal. Hodnotenie dôkazov v konaní vykonal súd prvej inštancie dostatočne a riadne ho zdôvodnil. K námietke dovolateľa, že súd prvej inštancie nemal dôvod nariadiť znalecké dokazovania, dovolací súd poukazuje, že návrh na vykonanie dokazovania podávajú strany sporu. Návrh na dokazovanie znaleckým dokazovaním podal žalovaný 14. februára 2020 na Okresný súd Rožňava (č. l. 674). Je na úvahe súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 CSP), preto neobstojí argument dovolateľa, že k nariadeniu znaleckého dokazovania znalcom Ing. Hamindom došlo svojvoľným konaním súdu.
41. V tejto súvislosti dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že v zmysle ustanovenia § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie nevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. V dovolacom konaní preto dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu), nakoľko v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené. Dovolaním sa preto nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Základnými odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 384 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb. %2523213'&ucin-k-dni='30.12.9999'> CSP). Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho dôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§ 442 CSP).
42. Dovolanie v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je procesne prípustné, preto ho dovolací súd v tejto časti podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol.
43. Námietky, ktoré dovolateľ uviedol v bode 40 - 41 dovolania, boli obsahom podaného odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a týkali sa nesúhlasu žalobcu s vypracovaním znaleckého posudku Ing. Hamindu. Dovolací súd má za to, že vysporiadanie sa s týmito námietkami vykonal súd prvej inštancie dostatočne, keď najmä v bode 77 sa vysporiadal s vykonanými dôkazmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je riadne a logické a záver odvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil so správnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 53. odôvodnenia rozsudku), ako aj jeho zdôvodnenie k námietke žalobcu o nariadení znaleckého dokazovania Ing. Hamindom (bod 50. odôvodnenia rozsudku), potvrdzuje, že odvolací súd sa s vykonaným dokazovaním a hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie plne stotožnil, a preto nie je možné konštatovať, že odvolací súd sa námietkami žalobcu dostatočne nezaoberal. Dovolací súd konštatuje, že postup odvolacieho súdu bol v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP.
44. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Pritom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces. (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 204/04).
45. V bodoch 42 - 44 dovolateľ namietal závery znaleckého posudku Ing. Hamindu, ako i duplikoval porušenie zásady koncentrácie konania súdom prvej inštancie, ktorý nariadil znalecké dokazovanie, poukázal, že odvolací súd nezdôvodnil, prečo nedošlo k vyhodnoteniu dôkazov predložených žalobcom
- znalecký posudok Hladovca, odborné vyjadrenie a ich konfrontácia so znaleckým posudkom Ing. Hamindu. K uvedenému dovolací súd konštatuje, že odvolací súd hodnotil dôkazy vykonané a hodnotené súdom prvej inštancie v bode 50. rozhodnutia, kde hodnotil znalecký posudok Ing. Hamindu a konštatoval nedostatočnosť údajov v stavebnom denníku ako podkladov pre zisťovanie rozsahu, nutnosti stanovenia ceny naviac prác. V iných bodoch rozsudok odvolacieho súdu otázku znaleckého dokazovania a hodnotenia súdom prvej inštancie vykonaných dôkazov, vrátane znaleckých posudkov, odborných vyjadrení predložených žalobcom (dovolateľom), neodôvodňuje, i keď žalobca v odvolaní tieto odvolacie námietky (body 23. - 25., čiastočne 27.), súčasne aj dovolacie námietky podal, a poukázal na závery odborného vyjadrenia a znaleckého posudku Ing. Hladovca, ako aj Ing. Turociho.
46. Dovolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi - znaleckým posudkom Ing. Turociho, odborným vyjadrením, znaleckým posudkom Ing. Hladovca (bod 55. rozhodnutia súdu prvej inštancie), v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi (bod 77. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom hodnotí znalecký posudok Ing. Hladovca a Ing. Turociho). V bode 77. na strane 45 rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že zo záverov znaleckého posudku Ing. Hamindu vyplýva, že stavebný denník, ani znalecký posudok Ing. Hladovca neobsahujú také skutočnosti, na základe ktorých je možné vyčísliť rozsah a hodnotu skutočne vykonaných prác a prác naviac, pričom tieto skutočnosti nie je možné zistiť ani na základe vykonanej ohliadky z dôvodu uplynutia času a degradácie cesty vplyvom poveternostných javov a vzhľadom na fakt, že pôvodné územie nebolo geologicky zamerané ani v čase, keď sa objavila hornina triedy 5 v neočakávaných množstvách a stav sa v tom čase tiež nezameral. Ďalej konštatoval, že podľa záverov znalca rozpočet obsahoval dostatočnú kubatúru horniny triedy 5, pričom dostatočne odborne zdatný zhotoviteľ pri bežnej opatrnosti a predvídateľnosti mohol očakávať zmeny v ťažiteľnosti hornín aj bez geologického prieskumu. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o skutočnom vykonaní naviac prác nutných pre zabezpečenie diela, ani nebolo preukázané, ktoré konkrétne naviac práce, v akom rozsahu a v akej cene boli vykonané.
47. Ako už dovolací súd skonštatoval, odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie v rozhodnutí stotožnil (bod 53.), uviedol skutočnosti, ktoré len dopĺňajú skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, najmä v bode 50., ale aj v iných bodoch odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Nie je možné konštatovať, že by sa odvolací súd nezaoberal odvolacími námietkami, ktoré boli obsahom vykonaného dokazovania, hodnotenia dôkazov súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky, a preto nie je možné považovať rozhodnutie odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.
48. Dovolanie v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je procesne prípustné, preto ho dovolací súd v tejto časti podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol. 49. V bodoch 46. a 52. dovolania dovolateľ namietal relevantnosť záverov a konštatácie odvolacieho súdu o neodbornom vedení stavebného denníka a názory odvolacieho súdu o rozsahu búrania skaly (body 41., 42., 47., 48., 49. odôvodnenia rozhodnutia). K uvedenému dovolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že stavebný denník nešpecifikoval druh, rozsah v merných alebo v iných jednotkách naviac prác a nutnosť ich vykonania v súvislosti s realizáciou dohodnutého diela tak, ako konštatoval súd prvej inštancie v bode 77. odôvodnenia rozhodnutia. Tieto zistenia odvolací súd nespochybnil, ani obsah a závery súdu prvej inštancie ohľadne charakteru a obsahu vykonaného dôkazu
- stavebného denníka, preto dovolací súd dovolanie aj v bodoch 47., 48. a 49. podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné odmietol.
50. V bodoch 46. a 52. dovolania dovolateľ namietal relevantnosť záverov a konštatácie odvolacieho súdu o neodbornom vedení stavebného denníka a názory odvolacieho súdu o rozsahu búrania skaly (body 41., 42., 47., 48., 49. odôvodnenia rozhodnutia). K uvedenému dovolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že stavebný denník nešpecifikoval druh, rozsah v merných alebo v iných jednotkách naviac prác a nutnosť ich vykonania v súvislosti s realizáciou dohodnutého diela tak, ako konštatoval súd prvej inštancie v bode 77. odôvodnenia rozhodnutia. Tieto zistenia odvolací súd nespochybnil, ani obsah a závery súdu prvej inštancie ohľadne charakteru a obsahu vykonaného dôkazu
- stavebného denníka, preto dovolací súd dovolanie aj v bodoch 47., 48. a 49. podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné odmietol.
51. K bodu 46 dovolania, v ktorom dovolateľ polemizuje s názorom súdov nižších inštancií o postupe, ktorý mal podľa neho súd prvej inštancie zvoliť, keď zistil potrebu naviac prác nekrytých rozpočtom, dovolací súd konštatuje, že argumentácia odvolacieho súdu k tejto námietke nie je v rozpore s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 73. odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie posudzuje charakter rozpočtu diela, ani jeho záverom vyjadreným v bode 77. a 78. rozsudku, kde konštatuje, že žalobca nešpecifikoval a nepreukázal rozsah a druh naviac prác. Otázkou, ktorou sa odvolací súd zaoberal, bolo, či záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena týkajúci sa rozsahu prác (bod 77. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) bol správny, a či tento záver odvolací súd riadne preskúmal a zdôvodnil.
52. Dovolací súd zistil, že odvolací súd skonštatoval v bode 53. odôvodnenia, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a mal vykonanie naviac prác oproti rozpočtu a potrebu navýšenia ceny diela bez zbytočného odkladu oznámiť druhej zmluvnej strane - žalovanému. Z bodu 73 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil, cenu diela dohodnutú v predmetnej zmluve o dielo na základe rozpočtu, ako rozpočet nezaručený. V bode 78. odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mal naviac práce, nutnosť prekročenia rozpočtovej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny oznámiť žalovanému bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu (nezaručeného rozpočtu).
53. V bode 46. až 50. dovolania dovolateľ poukazuje, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, keď aplikoval iné právne posúdenie (§ 549 Obchodného zákonníka), než právne posúdil vec súd prvej inštancie. Tvrdil, že odvolací súd zmätočne na vec aplikoval uvedené zákonné ustanovenie, keď sa so skutkovým stavom súdu prvej inštancie stotožnil, aj keď súd prvej inštancie aplikoval na vec § 547 Obchodného zákonníka. Považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za svojvoľné, naviac bez zdôvodnenia, že stavebný denník je vedený neodborne, poukázal na nevhodnú aplikáciu § 552 Obchodného zákonníka a na to, že úvahy vyjadrené v bode 44. odôvodnenia rozhodnutia boli nad rámec zisteného skutkového stavu. Taktiež namietal, že odvolací súd porušil rovnosť strán, keď aplikoval iné zákonné ustanovenie na prejednávanú vec. Dovolateľ v dovolaní polemizoval so závermi súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, že žalobca si uplatňoval cenu naviac prác až po odovzdaní diela (10. júla 2015), keď tvrdil, že 7. júla 2015 konštatoval potrebu vykonania naviac prác (bod 52. dovolania) a opisuje skutkové okolnosti komunikácie medzi žalobcom a žalovaným ohľadne odsúhlasenia naviac prác a jeho vyčíslenia.
54. K tomuto poukazuje dovolací súd na závery k bodom 44. a 52. dovolania, uvedené vyššie a ďalej konštatuje, že nemožno súhlasiť s názorom dovolateľa, že odvolací súd svojvoľne konštatoval, bez bližšej špecifikácie, že stavebný denník je vedený neodborne, keď poukázal na aplikáciu § 46d ods. 2 zákona č. 52/1976 Zb. Hodnotenie tohto dôkazu je výlučne v kompetencii súdov nižšej inštancie, pričom aj je obsahom odôvodnení oboch rozhodnutí, najmä rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dovolací súd ho považuje za dostatočné, presvedčivé, a podrobné, a preto nemožno konštatovať nedostatočné zdôvodnenie hodnotenia tohto dôkazu a jeho vplyv na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd aplikoval na vec iné zákonné ustanovenia, čím porušil rovnosť strán sporu a právo žalobcu na spravodlivý proces a tvrdil, že úvahy odvolacieho súdu sú nad rámec zisteného skutkového stavu, dovolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 536, 537, 546, 547 a 549 Obchodného zákonníka, ktoré aj v odôvodnení citoval, a poukazuje na tieto ustanovenia v jednotlivých
bodoch rozhodnutia. Rovnaké ustanovenia aplikoval odvolací súd, a zároveň § 549 Obchodného zákonníka (bod 46. odôvodnenia rozhodnutia) a § 547 Obchodného zákonníka (body 51., 53. a 46. odôvodnenia rozhodnutia). Odvolací súd poukazoval na ustanovenie § 552 Obchodného zákonníka v bodoch 45. a 46. odôvodnenia svojho. Toto zákonné ustanovenie sa týka postupu účastníkov zmluvy o dielo v prípade, že existujú prekážky spôsobilé znemožniť vykonanie diela dohodnutým spôsobom, (pri vykonávaní diela sa vyskytli skryté prekážky, týkajúce sa veci) a upravuje ďalší postup účastníkov zmluvy o dielo. Zdôvodnenie aplikácie aj tohto ustanovenia v bode 45. rozsudku odvolacieho súdu je, podľa názoru dovolacieho súdu, v súlade s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 78. odôvodnenia rozhodnutia, i keď konkrétne toto zákonné ustanovenie v odôvodnení súd prvej inštancie necituje, ani neuvádza.
55. K týmto dovolacím námietkam dovolací súd poukazuje na zdôvodnenie svojho rozhodnutia v predchádzajúcich bodoch a konštatuje, že dovolacie námietky v tejto časti sú nedôvodné, nedošlo k porušeniu procesných a iných zákonných práv žalobcu, princípu rovnosti strán a nie je možné konštatovať, že úvahy odvolacieho súdu vyjadrené v bode 44. sa neviažu k zistenému skutkovému stavu, naviac, nepopierajú záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal nutnosť, z hľadiska naplnenia predmetu diela, charakter, druh, rozsah a špecifikáciu naviac prác.
56. V bode 53. - 56. dovolania dovolateľ tvrdil, že odvolací súd porušil zákon, keď konal v rozpore so svojim skorším rozhodnutím, prelomil viazanosť skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu vlastným právnym názorom, zdôvodnil to vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie a bližšie nevysvetliteľnou podstatou zmenou skutkových okolností prejednávaného sporu.
57. Tento dovolací dôvod vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodný, keď po oboznámení sa s obsahom skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že odvolací súd skorší rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že je potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením, či predmetná zmluva o dielo bola uzavretá platne a v zmysle výsledkov dokazovania, či vzniklo zhotoviteľovi právo na zaplatenia ceny diela, alebo v prípade neplatnej zmluvy nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd v skoršom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie len mechanicky aplikoval na vec § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka o povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela dohodnutú v zmluve, a z toho vyvodil súd prvej inštancie v skoršom rozhodnutí nesprávny záver, že žalovaný nemá povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní z dôvodu vykonania naviac prác, resp. titulom bezdôvodného obohatenia. Súčasne uložil súdu prvej inštancie (bod 48. odôvodnenia) v ďalšom konaní doplniť dokazovanie podľa návrhu žalobcu, o rozsahu vykonaného diela a posúdiť, či práce, zaplatenia, ktorých sa žalobca domáha v tomto konaní, boli zahrnuté ako predmet diela v zmluve o dielo, a sú zahrnuté v cene dohodnutej v zmluve o dielo vo výške 629 621,56 eura, alebo neboli v tejto cene zahrnuté. Taktiež uviedol, že ak tieto práce žalobca skutočne vykonal a žalovaný ich prevzal, bude potrebné posúdiť, či naviac práce boli zahrnuté v rozpočte, a ak neboli zahrnuté v rozpočte, avšak žalobca ich vykonal, bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi hodnotu týchto vykonaných prác z dôvodu, že bez vykonania geologického prieskumu nebolo možné vopred určiť rozsah diela a následne cenu tohto diela.
58. Dovolací súd konštatuje, že táto dovolacia námietka nie je dôvodná. Odvolací súd svojim skorším rozhodnutím z 26. marca 2018 zrušil skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie, súčasne uviedol, v akom rozsahu je potrebné vykonať dokazovanie, čo je potrebné z hľadiska právneho posúdenia veci zistiť a následne zistené skutočnosti vyhodnotiť. Odvolací súd uložil svojim skorším rozhodnutím súdu prvej inštancie, aby sa zaoberal platnosťou zmluvy a svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí nevyslovil žiadne právne názory, ani žiadne skutkové závery, keď dal vec do štádia konania pred súdom prvej inštancie.
59. V ďalších bodoch dovolania (55. až 59.) dovolateľ duplikoval, že odvolací súd sa nezaoberal všetkými odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní z 13. júla 2021. Rovnako v týchto dôvodoch namietal závery súdov o neunesení dôkazného bremena a spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania odvolacím súdom, poukazoval na arbitrárnosť, svojvoľnosť, nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Tieto dovolacie námietky vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodné. Odvolací súd sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu s odkazom na podrobné zdôvodnenie súdom
prvej inštancie. Keďže rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu predstavujú jeden celok, potom nemožno konštatovať, že by rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedalo právu žalobcu na spravodlivý proces. Zistenie skutkového stavu súdmi nižšej inštancie vytvorilo dostatočné predpoklady pre rozhodnutie vo veci a závery oboch konajúcich súdov, a zistený skutkový stav a hodnotenie dôkazov dávajú relevantné východiská pre rozhodnutie súdov spôsobom, akým rozhodovali.
60. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá právu žalovaného na spravodlivý súdny proces, keď toto rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, riadne reflektujúce na odvolacie námietky žalobcu, súčasne poukazujúce na správnosť záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie sú aj pre dovolací súd zrejmé a zrozumiteľné dôvody, na základe ktorých konajúce súdy rozhodli.
61. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie nie je procesne prípustné, a preto ho dovolací súd v zmysle § 447 písm. c) CSP odmietol.
62. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni ako neúspešnej strane (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
63. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.