Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 24/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2002

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Štefana Ogurčáka a Daniela

Švábyho prerokoval prijatú sťažnosť RNDr. E. K., CSc., bytom v B., zastúpenej

advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo RNDr. E. K., CSc., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne prejednaná a rozhodnutá.

3. RNDr. E. K., CSc., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

70 000,-- Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava

IV povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný zaplatiť RNDr. E. K., CSc., trovy právneho

zastúpenia v sume 1 200,-- Sk (slovom tisícdvesto slovenských korún) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. E. Ľ. č. 515 71 006/8080 vedený v HVB Slovakia, a. s., Bratislava do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 20. marca

2002 sp. zn. prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť RNDr. E. K., CSc. (ďalej len „sťažovateľka“),

v časti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že podľa sťažovateľky zbytočné prieťahy v uvedenom

konaní okresného súdu nastali v období od 3. januára 2000 až do marca 2002, keď bol

okresný súd nečinný, lebo neurobil žiaden procesný úkon smerujúci k vecnému skončeniu

sporu, a to aj napriek tomu, že podľa sťažovateľky ide o skutkovo i právne jednoduchý

prípad a že sťažovateľka vec viackrát urgovala a využila aj prostriedky nápravy podľa § 17

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon

o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie

základného práva sťažovateľky zaručeného v v konaní vo veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , ďalej navrhla, aby ústavný súd

uložil okresnému súdu, aby ďalej nepokračoval v prieťahoch, a prikázal mu vo veci

rozhodnúť bez meškania a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 200 000,--

Sk, pretože výsledkom uvedenej nečinnosti je to, že sťažovateľka po návrate zo študijného

pobytu - na sviatky, dovolenku a pod. – sa už tri roky nemôže dostať do bytu, v ktorom

mala súdom určené právo bývania až do doby, pokiaľ jej bývalý manžel nezabezpečí

náhradný byt; tento jej byt nielenže nezabezpečil, ale sporný byt predal sám tretím osobám.

Sťažovateľka žiadala priznať aj trovy právneho zastúpenia.

V rámci prípravy pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu

k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: Okresný súd Bratislava IV, zastúpený predsedníčkou JUDr. M. Č. listom

z 21. mája 2002 sp. zn. Spr. 3201/2002 a sťažovateľka, zastúpená svojou právnou

zástupkyňou, stanoviskom z 11. júna 2002.

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV vo svojom vyjadrení uviedla, že konanie

vedené pod sp. zn. „vykazuje znaky prieťahu v konaní. V štádiu prípravy na

pojednávanie z príčin objektívnych (vysoký počet vecí nerozhodnutých, reštančných

a práceneschopnosť zákonnej sudkyne) ale aj prieťahov zapríčinených navrhovateľkou“.

Podľa predsedníčky okresného súdu sťažovateľka mala prispieť k prieťahom v konaní tým,

že na opätovnú výzvu súdu až 9. januára 2002 upresnila adresu odporcu v 1. rade, dôkazy,

na ktoré sa v návrhu odvolávala, zaslala až na opätovnú výzvu a súdny poplatok bol

zaplatený tiež až na výzvu okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu netrvala na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.

K vyjadreniu okresného súdu bolo 13. júna 2002 ústavnému súdu doručené

stanovisko sťažovateľky, ktorá prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že

adresu odporcu Ing. P. K. do žaloby uviedli podľa „skutočného evidenčného stavu, a to

jednak jeho trvalý pobyt na adrese K. Adlera č. 1 a jednak jeho prechodný pobyt, síce

neevidovaný, ale skutočný (faktický), (...), ktorý nepochybne trval ešte po dlhý čas r. 2000.

Túto skutočnosť potvrdzuje policajný orgán tiež v závere r. 1999“. Takže - podľa názoru

sťažovateľky - keby okresný súd vo veci konal hneď, nebol by vznikol problém s adresou.

Aj napriek tomu ihneď po požiadavke okresného súdu 29. novembra 2001 oznámili novú

adresu, preto je nevysvetliteľné, prečo adresu odporcu v 1. rade okresný súd zisťoval ešte

15. mája 2002, teda o pol roka po jej oznámení sťažovateľkou. Sťažovateľka ďalej uviedla,

že dôkazy, ktoré okresný súd žiadal, označili takým spôsobom, že tieto mohli byť súdu

ihneď dostupné – pod bodom I žalobného návrhu totiž uviedli číslo spisu sp. zn. ,

ktorý mal súd k dispozícii v spisovni. Kúpnu zmluvu nemali, čo súdu oznámili ešte 12. júla

2000, a súdny poplatok taktiež uhradili včas.

Sťažovateľka oznámila, že netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne

pojednávanie.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej občianskoprávnej veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava IV pod sp. zn. :

Dňa 5. januára 2000 bol doručený okresnému súdu žalobný návrh sťažovateľky proti

odporcovi v 1. rade Ing. P. K., odporcovi v 2. rade A. M. a odporcovi v 3. rade M. B.

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode dvojizbového bytu jej bývalým manželom

tretím osobám a umožnenie jeho užívania sťažovateľke.

Dňa 23. marca 2000 prevzala právna zástupkyňa sťažovateľky prípis okresného súdu

s výzvou, aby do 30 dní predložila rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6 C

306/96 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

Dňa 11. apríla 2000 právna zástupkyňa sťažovateľky reagovala na uvedenú výzvu

okresného súdu, avšak súdu zaslala len fotokópiu rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. a oznámila, že požadovaný rozsudok okresného súdu nemá k dispozícii,

lebo jej mandantka sa nachádza mimo územia republiky. Okresnému súdu navrhla, aby si

sám dal pripojiť spis pod sp. zn. .

Dňa 12. júla 2000 prevzala právna zástupkyňa sťažovateľky prípis okresného súdu,

ktorým ju vyzýva, aby do 3 dní predložila kúpnu zmluvu z 15. októbra 1998 za účelom

vyrubenia súdneho poplatku.

Dňa 14. júla 2000 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila okresnému súdu, že

požadovanú kúpnu zmluvu nemá k dispozícii (jej mandantka nebola účastníčkou správneho

konania), zároveň požiadala o urýchlené meritórne rozhodnutie pojednávanej veci pred

okresným súdom.

Dňa 6. apríla 2001 požiadala konajúca sudkyňa právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby

v lehote 10 dní bol doplatený súdny poplatok vo výške 1 000,-- Sk. Táto výzva bola

doručená právnej zástupkyni sťažovateľky 11. apríla 2001.

Dňa 24. apríla 2001 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu

doplatok súdneho poplatku .

Dňa 25. júla 2001 zaslal okresný súd žalobný návrh odporcom v 1., 2. a 3. rade,

pričom zásielka pre Ing. P. K. sa okresnému súdu dňa 26. júla 2001 vrátila späť s tým, že

adresát je neznámy.

Dňa 5. decembra 2001 prevzala právna zástupkyňa sťažovateľky prípis okresného

súdu, v ktorom ju tento vyzýva, aby oznámila adresu bydliska odporcu v 1. rade Ing. P. K.

z dôvodu, že na adrese uvedenej v návrhu je neznámy.

Dňa 9. januára 2002 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila okresnému súdu

adresu odporcu v 1. rade, poznamenala, že príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV je

daná, pretože v čase podania žalobného návrhu odporca v 1. rade býval v obvode súdu

Bratislava IV.

Dňa 23. mája 2002 zákonná sudkyňa dala pokyn kancelárii, aby v Centrálnej

evidencii obyvateľstva bolo zistené, odkedy odporca v 1. rade býva na Žarnovickej ul. 1

v Bratislave.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným

rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty

ohľadom svojich práv ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (II. ÚS

79/97, ). Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj predmetnú vec.

Ústavný súd je toho názoru, že predmetné občianskoprávne konanie vzhľadom na

jeho predmet, skutkovú a právnu povahu sporu nemožno hodnotiť ako zložitú vec.

Pokiaľ ide o druhé kritérium, teda správanie navrhovateľky, ústavný súd na rozdiel

od tvrdenia predsedníčky okresného súdu nezistil žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by

ho bolo možné považovať za také, ktoré by opodstatňovalo zbytočné prieťahy v konaní.

Námietky predsedníčky okresného súdu o istom podiele navrhovateľky na prieťahoch

v konaní nemožno akceptovať jednak z dôvodu, že navrhovateľka prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne postupovala vždy v intenciách pokynov okresného súdu, v podstate

riadne a včas plnila výzvy konajúcej sudkyne, pričom na strane druhej nezaplatením

súdneho poplatku v plnej výške síce mohlo dôjsť k prieťahom v konaní, tieto však za

daných okolností nemuseli mať charakter zbytočných prieťahov, pokiaľ by okresný súd

pristúpil včas k opatreniam na odstránenie tohto nedostatku.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pritom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti daného prípadu.

Podľa právneho názoru ústavného súdu vysloveného v skorších rozhodnutiach (napr.

, , ) prieťahy v konaní, ktoré možno pripísať správaniu

účastníka konania, nevylučujú zodpovednosť orgánu, ktorý vo veci koná, a to najmä

v prípadoch, ak o právach účastníka konania rozhoduje dlhšie, než je primerané podľa

povahy veci, alebo ak ide o zbytočný prieťah zapríčinený i nesprávnym postupom súdu.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v predmetnej občianskoprávnej veci súdne

konanie, ktoré sa na okresnom súde začalo 5. januára 2000, trvá doposiaľ už takmer 32

mesiacov, a to nielen bez rozhodnutia vo veci samej, ale aj bez pojednávania alebo iného

úkonu smerujúceho k meritórnemu pojednávaniu a rozhodnutiu veci. Tento stav podľa

zistenia ústavného súdu trvá doposiaľ napriek tomu, že podpredsedníčka okresného súdu sa

vo svojom liste z 27. februára 2001 č. Spr. 2019/2001 ospravedlnila sťažovateľke za

prieťahy v danom konaní a uistila sťažovateľku, že vo veci bude zjednaná náprava.

K otázke vzťahu nedostatkov návrhu a práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v ústavný súd už uviedol, že s týmto právom

je málo zlučiteľný taký postup, ktorého výsledkom je, že až po dlhom období, v danom

prípade až po 15 mesiacoch od začatia konania, súd pristupuje k zaslaniu výzvy

navrhovateľke, aby doplatila súdny poplatok, alebo až po takmer 18 mesiacoch od začatia

konania zasiela okresný súd odporcom žalobný návrh na vyjadrenie, teda vykonáva úkony,

ktoré svojou povahou patria k úkonom vykonávaným spravidla na začiatku občianskeho

súdneho konania (mutatis mutandis ). Ústavný súd konštatuje, že v štádiu

prípravy na pojednávanie došlo k dlhodobej nečinnosti okresného súdu a k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 . Uvedený postup okresného súdu nemôže odôvodniť ani tvrdenie

predsedníčky okresného súdu, že k prieťahom došlo aj z objektívnych príčin, a to pre

„vysoký počet vecí nerozhodnutých, reštančných a práceneschopnosť zákonnej sudkyne“.

Podľa názoru ústavného súdu nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť

súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom

prípade, že sa za tým účelom prijali včas a adekvátne opatrenia (mutatis mutandis I. ÚS

39/00, ). Okresný súd vo svojom stanovisku neuviedol žiadne konkrétne

skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto

prípad.

Ústavný súd už tiež vyslovil, že je vecou štátu a organizácie práce súdov, aby za

situácie, ak tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom

v konaní. Uplatnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže byť

zmarené len preto, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty ().

Povahu objektívnych príčin možno priznať právnym udalostiam, ale uplatnenie

zaručeného práva sa nemôže zmariť nenáležitým správaním štátnych orgánov, ktoré

v mene štátu zabezpečujú uplatnenie práv zaručených ().

V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také

princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu, čo

možno spoľahlivo vyvodiť z ), sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv,

ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť

reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané ().

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd zistil, že v predmetnom konaní

boli porušené práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako

mu ho garantuje .

V dôsledku konštatovania zbytočných prieťahov v predmetnej veci ústavný súd

považoval za potrebné v zmysle ustanovenia

prikázať okresnému súdu konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) upravujúcimi priebeh konania, tak aby nedochádzalo

k porušovaniu práva garantovaného a práva na spravodlivý proces.

Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa

v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv

bola rýchla a účinná.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uplatnila aj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy

vo výške 200 000,-- Sk. Súčasne požiadala o náhradu trov konania, ktoré dodatočne

vyčíslila celkove sumou 1 200,-- Sk.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnila sťažovateľka tým, že

„výsledkom uvedenej nečinnosti je to, že navrhovateľka po návrate zo študijného pobytu -

na sviatky, či dovolenku a pod. - sa už tri roky nemôže dostať do bytu“, v ktorom mala

Okresným súdom Bratislava IV určené právo bývania, a to rozsudkom sp. zn. ,

ktorý nadobudol právoplatnosť 7. januára 1998.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal

ústavný súd z ustanovenia a s prihliadnutím na všetky

okolnosti zakladajúce porušenie namietaného práva vrátane významu predmetu sporu pre

sťažovateľku uznal podľa zásad spravodlivosti za odôvodnené priznať primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 70 000,-- Sk.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľky

uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia sumou 1 200,-- Sk. Ústavný súd zistil, že

vyčíslená suma trov právneho zastúpenia je primeraná a neodporuje právnym predpisom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2002