Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 144/02
PDF · 172.44 KB
No categories available
II. ÚS 144/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu zloženého
z predsedu Jána Klučku a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej 13. marca
2003 o sťažnosti Š. G., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19
C 1034/97 takto
r o z h o d o l :
Základné právo Š. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1034/97
p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2002
doručená sťažnosť Š. G., bytom K., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. I. R., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“) postupom Okresného
súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1034/97. Predmetom konania je zrušenie
spoločného nájmu bytu na základe návrhu Jozefa Kissa z 28. augusta 1997 proti
sťažovateľovi ako odporcovi v tomto konaní.
Namietané prieťahy v označenom konaní boli už predmetom konania ústavného súdu
o podnete, ktorý nálezom sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. decembra 2001 rozhodol o porušení
základného práva sťažovateľa Okresným súdom Košice II.
Sťažovateľ požaduje vydať takýto nález:
„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené
v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa
článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení
protokolov č. 3,5 a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice II porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19 C 1034/97 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo
výške 200.000.- Sk.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
Ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní na ďalšie
konanie v časti, v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 prvej vete dohovoru postupom Okresného
súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1034/97 v období od rozhodnutia
ústavného súdu č. k. I. ÚS 28/01-29, t. j. od 13. decembra 2001.
Po prijatí časti sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval Okresný
súd Košice II, aby sa vyjadril k sťažnosti, ako aj k tomu, či trvá na tom, aby sa vo veci
konalo ústne pojednávanie, a žiadal predloženie spisu.
Na výzvu ústavného súdu predseda Okresného súdu Košice II reagoval takto:
„Po oboznámení sa s predloženou sťažnosťou, doručenou Ústavnému súdu SR dňa
19. 6. 2002, ako aj s napadnutým spisom tunajšieho súdu, v ktorom sa namietajú prieťahy
v konaní, Vám dávam nasledujúce vyjadrenie:
V predmetnom konaní bolo rozhodnuté Ústavným súdom SR pod č. k. I. ÚS 28/01-29
dňa 13. 12. 2001. Sťažovateľ nepreukázal a ani lustráciou v evidencii sťažností tunajšieho
súdu nebolo zistené, aby od uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu sa sťažovateľ domáhal
ochrany svojho práva na príslušnom orgáne štátnej správy súdov v súlade s ust. § 17
zákona o štátnej správe súdov.
Vychádzajúc z uvedeného s poukazom na § 53 ods.1 zákona o organizácii Ústavného
súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov som toho názoru, že predmetná
sťažnosť nie je prípustná, nakoľko sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje.
K obsahu spisu je potrebné uviesť, že po rozhodnutí Ústavného súdu bol skutočne
určený termín pojednávania na deň 21. 2. 2002. Tohto pojednávania sa nezúčastnil žiaden
z účastníkov konania, právny zástupca žalobcu, ani právna zástupkyňa žalovaných, ktorá
svojím zastupovaním splnomocnila iného zástupcu. Tento ospravedlnil neúčasť žalovaných
z dôvodu ich hospitalizácie, doklad o nej však súdu nepredložil. Vzhľadom na právny názor
obsiahnutý v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach bude zrejme vypočutie oboch
žalovaných v ďalšom konaní nutné.
V mesiaci máj 2002 konajúci sudca žiadal kanceláriu o pripojenie spisu, na základe
ktorého právny zástupca žalobcu žiada predmetné konania prerušiť a v mesiaci september
2002 vytýčil termín pojednávania na deň 8. 10. 2002.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že dĺžka predmetného konania je
zapríčinená aj správaním sa účastníkov konania, resp. ich zástupcov. Ak napríklad právna
zástupkyňa žalovaných mala vedomosť o tom, že žalovaní budú v čase vytýčeného
pojednávania (ktorého sa ani sama nezúčastnila) hospitalizovaní, mohla z uvedeného
dôvodu požiadať o preročenie tohto pojednávania na taký vhodný termín, aby žalovaní na
ňom mohli byť prítomní a vypočutí.
Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že k 31. 8. 2002 bolo v súdnom oddelení vo veci
konajúceho sudcu 746 nevybavených vecí, z toho 322 vecí starších ako dva roky.
Z uvedeného je zrejmé, že pri takomto množstve nevybavených vecí nie je možné
v pridelených veciach konať a rozhodovať v účastníkmi predpokladaných lehotách.
Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie a súhlasím s upustením od neho.“
Na konaní ústneho pojednávania netrval ani sťažovateľ.
Zo spisu sp. zn. 19 C 1034/97 ústavný súd zistil tieto skutočnosti:
Po rozhodnutí ústavného súdu 13. decembra 2002 bolo nariadené pojednávanie
21. februára 2002 s výsledkom, ako uviedol predseda Okresného súdu Košice II vo svojom
vyjadrení. Pojednávanie 8. októbra 2002 bolo odročené na neurčito s tým, že právny
zástupca navrhovateľa „v lehote 10 dní odo dňa pojednávania (t. j. od 8. októbra 2002)
oznámi písomne súdu, či svoj návrh na začatie konania berie späť, resp. či trvá naďalej na
podanom návrhu...“. Právny zástupca navrhovateľa v tejto lehote nič neoznámil. Na výzvu
Okresného súdu Košice II oznámil 30. decembra 2002, že trvá na podanej žalobe. Vo veci
bol určený termín výsluchu na 26. marec 2003, keď má byť v mieste bydliska na Ždiarskej
ul. č. 5 v Košiciach vypočutý žalovaný v 2. rade (manželka sťažovateľa).
II.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou opakovane domáha vyslovenia porušenia svojho
základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Košice II
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1834/97; § 24 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) umožňuje posúdiť namietané konanie z hľadiska možného porušenia
sťažovateľových základných práv len v období od rozhodnutia ústavného súdu č. k.
I. ÚS 28/01-29 z 13. decembra 2001, keď vyslovil porušenie tohto základného práva
v označenom konaní, a preto prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie len v tejto časti.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť
právoplatným...rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95).
K vytvorenie stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť právneho
kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho
spisu Okresného súdu Košice II zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1034/97 ide
o konanie o zrušenie spoločného nájmu bytu, v ktorom je sťažovateľ odporcom. Ide
o konanie, ktoré právne zložité nie je a tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov. Na právnu ani faktickú zložitosť veci nepoukázal ani Okresný súd
Košice II vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa. Vychádzajúc z uvedeného ústavný
súd dospel k záveru, že pred Okresným súdom Košice II prebieha konanie, ktoré nemožno
považovať ani za právne ani fakticky mimoriadne zložité, takže pri sústredenom postupe
súdu ho možno rozhodnúť bez zbytočných prieťahov v konaní.
2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v konaní sp. zn. 19 C 1034/97, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto
súdneho konania. V posudzovanom období označeného konania, t. j. od 13. decembra 2001
až do podania sťažnosti ústavnému súdu, sa uskutočnili dve pojednávania (21. februára
2002 sa nezúčastnil na ňom ani navrhovateľ, ani odporca - z dôvodu hospitalizácie a bolo
odročené na neurčito za účelom pripojenia spisu sp. zn. 29 C 133/01; 8. októbra 2002 -
bolo odročené na neurčito za účelom oznámenia navrhovateľa, či svoj návrh berie späť).
Sťažovateľ nebol na pojednávaní osobne prítomný; prítomná bola iba jeho právna
zástupkyňa. Správanie sťažovateľa, napriek jeho neúčasti na jednom z dvoch nariadených
pojednávaní, nebolo podľa názoru ústavného súdu spôsobilé podstatným spôsobom
ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania (po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 28/01-29
z 13. decembra 2001).
3. Predmetom posudzovania ústavného súdu, či došlo v konaní označenom
sťažovateľom k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva
postupom Okresného súdu Košice II v období od rozhodnutia ústavného súdu č. k.
I. ÚS 28/01-29 z 13. decembra 2001, bolo cca 15-mesačné obdobie postupu Okresného
súdu Košice II v predmetnej veci. Okresný súd Košice II po náleze ústavného súdu nariadil
dve pojednávania, ktorých priebeh ovplyvnila síce ospravedlnená, ale predsa neúčasť
účastníkov konania, od ktorých závisel ďalší postup Okresného súdu Košice II v danej veci.
Okrem nariadenia dvoch pojednávaní v tomto období Okresný súd Košice II urobil
procesné úkony spojené so zisťovaním, či navrhovateľ súdneho konania vezme svoj návrh
späť, a bol viazaný na vyjadrenie jedného z účastníkov konania a s určením výsluchu
žalovaného v 2. rade (manželky sťažovateľa), ktorý určil na 26. marec 2003. Ústavný súd
dospel k záveru, že postup Okresného súdu Košice II, ktorým sleduje právny názor
Krajského súdu v Košiciach obsiahnutý v odôvodnení jeho uznesenia č. k. 13 Co 68/99-82
z 24. júna 1999, ktorým zrušil rozsudok prvého stupňa (vykonanie dokazovania) a ktorý
smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, bolo konaním, ktoré nemá znaky zbytočných prieťahov
v konaní. Po vyhodnotení postupu Okresného súdu Košice II od 13. decembra 2001 ústavný
súd dospel k záveru, že v tomto období nedošlo k takým prieťahom v konaní, ktoré by
ústavný súd zhodnotil ako zbytočné, a tým nedošlo ani k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2
Vzhľadom na vyššie uvedené bolo už bez právneho významu zaoberať sa žiadosťou
sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a vzhľadom na výsledok
konania ústavný súd nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 13. marca 2003