Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 144/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu zloženého

z predsedu Jána Klučku a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej 13. marca

2003 o sťažnosti Š. G., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného

v a porušenia práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19

C 1034/97 takto

r o z h o d o l :

Základné právo Š. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.

48 ods. 2 a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2002

doručená sťažnosť Š. G., bytom K., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upraveného v (ďalej len „“)

a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“) postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. . Predmetom konania je zrušenie

spoločného nájmu bytu na základe návrhu Jozefa Kissa z 28. augusta 1997 proti

sťažovateľovi ako odporcovi v tomto konaní.

Namietané prieťahy v označenom konaní boli už predmetom konania ústavného súdu

o podnete, ktorý nálezom sp. zn. z 13. decembra 2001 rozhodol o porušení

základného práva sťažovateľa Okresným súdom Košice II.

Sťažovateľ požaduje vydať takýto nález:

„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení

protokolov č. 3,5 a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice II porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo

výške 200.000.- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní na ďalšie

konanie v časti, v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 prvej vete dohovoru postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. v období od rozhodnutia

ústavného súdu č. k. -29, t. j. od 13. decembra 2001.

Po prijatí časti sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval Okresný

súd Košice II, aby sa vyjadril k sťažnosti, ako aj k tomu, či trvá na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, a žiadal predloženie spisu.

Na výzvu ústavného súdu predseda Okresného súdu Košice II reagoval takto:

„Po oboznámení sa s predloženou sťažnosťou, doručenou Ústavnému súdu SR dňa

19. 6. 2002, ako aj s napadnutým spisom tunajšieho súdu, v ktorom sa namietajú prieťahy

v konaní, Vám dávam nasledujúce vyjadrenie:

V predmetnom konaní bolo rozhodnuté Ústavným súdom SR pod č. k. -29

dňa 13. 12. 2001. Sťažovateľ nepreukázal a ani lustráciou v evidencii sťažností tunajšieho

súdu nebolo zistené, aby od uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu sa sťažovateľ domáhal

ochrany svojho práva na príslušnom orgáne štátnej správy súdov v súlade s ust. § 17

zákona o štátnej správe súdov.

Vychádzajúc z uvedeného s poukazom na § 53 ods.1 zákona o organizácii Ústavného

súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov som toho názoru, že predmetná

sťažnosť nie je prípustná, nakoľko sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje.

K obsahu spisu je potrebné uviesť, že po rozhodnutí Ústavného súdu bol skutočne

určený termín pojednávania na deň 21. 2. 2002. Tohto pojednávania sa nezúčastnil žiaden

z účastníkov konania, právny zástupca žalobcu, ani právna zástupkyňa žalovaných, ktorá

svojím zastupovaním splnomocnila iného zástupcu. Tento ospravedlnil neúčasť žalovaných

z dôvodu ich hospitalizácie, doklad o nej však súdu nepredložil. Vzhľadom na právny názor

obsiahnutý v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach bude zrejme vypočutie oboch

žalovaných v ďalšom konaní nutné.

V mesiaci máj 2002 konajúci sudca žiadal kanceláriu o pripojenie spisu, na základe

ktorého právny zástupca žalobcu žiada predmetné konania prerušiť a v mesiaci september

2002 vytýčil termín pojednávania na deň 8. 10. 2002.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že dĺžka predmetného konania je

zapríčinená aj správaním sa účastníkov konania, resp. ich zástupcov. Ak napríklad právna

zástupkyňa žalovaných mala vedomosť o tom, že žalovaní budú v čase vytýčeného

pojednávania (ktorého sa ani sama nezúčastnila) hospitalizovaní, mohla z uvedeného

dôvodu požiadať o preročenie tohto pojednávania na taký vhodný termín, aby žalovaní na

ňom mohli byť prítomní a vypočutí.

Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že k 31. 8. 2002 bolo v súdnom oddelení vo veci

konajúceho sudcu 746 nevybavených vecí, z toho 322 vecí starších ako dva roky.

Z uvedeného je zrejmé, že pri takomto množstve nevybavených vecí nie je možné

v pridelených veciach konať a rozhodovať v účastníkmi predpokladaných lehotách.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie a súhlasím s upustením od neho.“

Na konaní ústneho pojednávania netrval ani sťažovateľ.

Zo spisu sp. zn. ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Po rozhodnutí ústavného súdu 13. decembra 2002 bolo nariadené pojednávanie

21. februára 2002 s výsledkom, ako uviedol predseda Okresného súdu Košice II vo svojom

vyjadrení. Pojednávanie 8. októbra 2002 bolo odročené na neurčito s tým, že právny

zástupca navrhovateľa „v lehote 10 dní odo dňa pojednávania (t. j. od 8. októbra 2002)

oznámi písomne súdu, či svoj návrh na začatie konania berie späť, resp. či trvá naďalej na

podanom návrhu...“. Právny zástupca navrhovateľa v tejto lehote nič neoznámil. Na výzvu

Okresného súdu Košice II oznámil 30. decembra 2002, že trvá na podanej žalobe. Vo veci

bol určený termín výsluchu na 26. marec 2003, keď má byť v mieste bydliska na Ždiarskej

ul. č. 5 v Košiciach vypočutý žalovaný v 2. rade (manželka sťažovateľa).

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou opakovane domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v postupom Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. ; § 24 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) umožňuje posúdiť namietané konanie z hľadiska možného porušenia

sťažovateľových základných práv len v období od rozhodnutia ústavného súdu č. k.

-29 z 13. decembra 2001, keď vyslovil porušenie tohto základného práva

v označenom konaní, a preto prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie len v tejto časti.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov (), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť

právoplatným...rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ ().

K vytvorenie stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného štátneho orgánu“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť právneho

kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu Okresného súdu Košice II zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. ide

o konanie o zrušenie spoločného nájmu bytu, v ktorom je sťažovateľ odporcom. Ide

o konanie, ktoré právne zložité nie je a tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov. Na právnu ani faktickú zložitosť veci nepoukázal ani Okresný súd

Košice II vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa. Vychádzajúc z uvedeného ústavný

súd dospel k záveru, že pred Okresným súdom Košice II prebieha konanie, ktoré nemožno

považovať ani za právne ani fakticky mimoriadne zložité, takže pri sústredenom postupe

súdu ho možno rozhodnúť bez zbytočných prieťahov v konaní.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. , bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto

súdneho konania. V posudzovanom období označeného konania, t. j. od 13. decembra 2001

až do podania sťažnosti ústavnému súdu, sa uskutočnili dve pojednávania (21. februára

2002 sa nezúčastnil na ňom ani navrhovateľ, ani odporca - z dôvodu hospitalizácie a bolo

odročené na neurčito za účelom pripojenia spisu sp. zn. ; 8. októbra 2002 -

bolo odročené na neurčito za účelom oznámenia navrhovateľa, či svoj návrh berie späť).

Sťažovateľ nebol na pojednávaní osobne prítomný; prítomná bola iba jeho právna

zástupkyňa. Správanie sťažovateľa, napriek jeho neúčasti na jednom z dvoch nariadených

pojednávaní, nebolo podľa názoru ústavného súdu spôsobilé podstatným spôsobom

ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania (po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -29

z 13. decembra 2001).

3. Predmetom posudzovania ústavného súdu, či došlo v konaní označenom

sťažovateľom k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva

postupom Okresného súdu Košice II v období od rozhodnutia ústavného súdu č. k.

-29 z 13. decembra 2001, bolo cca 15-mesačné obdobie postupu Okresného

súdu Košice II v predmetnej veci. Okresný súd Košice II po náleze ústavného súdu nariadil

dve pojednávania, ktorých priebeh ovplyvnila síce ospravedlnená, ale predsa neúčasť

účastníkov konania, od ktorých závisel ďalší postup Okresného súdu Košice II v danej veci.

Okrem nariadenia dvoch pojednávaní v tomto období Okresný súd Košice II urobil

procesné úkony spojené so zisťovaním, či navrhovateľ súdneho konania vezme svoj návrh

späť, a bol viazaný na vyjadrenie jedného z účastníkov konania a s určením výsluchu

žalovaného v 2. rade (manželky sťažovateľa), ktorý určil na 26. marec 2003. Ústavný súd

dospel k záveru, že postup Okresného súdu Košice II, ktorým sleduje právny názor

Krajského súdu v Košiciach obsiahnutý v odôvodnení jeho uznesenia č. k. -82

z 24. júna 1999, ktorým zrušil rozsudok prvého stupňa (vykonanie dokazovania) a ktorý

smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, bolo konaním, ktoré nemá znaky zbytočných prieťahov

v konaní. Po vyhodnotení postupu Okresného súdu Košice II od 13. decembra 2001 ústavný

súd dospel k záveru, že v tomto období nedošlo k takým prieťahom v konaní, ktoré by

ústavný súd zhodnotil ako zbytočné, a tým nedošlo ani k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2

.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo už bez právneho významu zaoberať sa žiadosťou

sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a vzhľadom na výsledok

konania ústavný súd nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 13. marca 2003