Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 139/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2004

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha

prerokoval prijatú sťažnosť D. G., bytom B., A. G., bytom K., V. S., bytom K., A. M.,

bytom K., a Ľ. N., bytom K., zastúpených advokátkou JUDr. M. Sz., K., vo veci porušenia

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. G., A. G., V. S., A. M. a Ľ. N. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. od 8. novembra

2001, keď bol vydaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -31,

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. D. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk

(slovom Sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice - okolie

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. A. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk

(slovom Sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice - okolie

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. V. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk

(slovom Sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice - okolie

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

6. A. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk

(slovom Sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice - okolie

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

7. Ľ. N. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk

(slovom Sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice - okolie

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

8. Okresný súd Košice - okolie j e p o v i n n ý uhradiť spoločne a nerozdielne

D. G., A. G., V. S., A. M. a Ľ. N. trovy konania v sume 35 440 Sk (slovom Tridsaťpäťtisíc-

štyristoštyridsať slovenských korún) do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet advokátky

JUDr. M. Sz., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2003

doručená sťažnosť D. G., A. G., V. S., A. M. a Ľ. N. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením z 13. augusta 2003 sp. zn. prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na konanie sťažnosť sťažovateľov v časti

namietajúcej porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. v období od rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. .

Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 26. septembra 2003 doručenom ústavnému

súdu 2. októbra 2003 o. i. uviedol, že „Na Vašu výzvu Vám oznamujeme, že vo veci č. k. 15

C 45/93 na pojednávaní 9. 9. 2003 bol vyhlásený rozsudok, ktorý (ku dňu odpovede na

výzvu) nebol vyhotovený, pretože účastníci konania zatiaľ nezdokladovali trovy konania. Po

vyhotovení a expedovaní rozsudku Vám postúpime celý spis“.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov

a z vyžiadaného spisu ústavný súd vo veci okresného súdu sp. zn. zistil

nasledovný stav veci:

Sťažovatelia podali 25. júna 2001 ústavnému súdu podnet vo veci porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

. Ústavný súd rozhodnutím sp. zn. z 8. novembra 2001 rozhodol, že ich

označené základné právo bolo okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené. Ústavný súd v ňom hodnotil konanie okresného súdu od 15. februára 1993

do 11. júna 2001, keď bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) na ďalší procesný postup.

Po vrátení spisu z ústavného súdu 25. septembra 2001 okresný súd vykonal tieto

úkony:

Okresný súd 7. decembra 2001 a 1. marca 2002 vydal doplňujúce rozsudky.

Dňa 20. marca 2002 sťažovatelia v prvom a druhom rade (v konaní pred okresným

súdom v procesnom postavení ako odporcovia), 25. marca 2002 sťažovateľka v treťom rade

a 27. marca 2002 sťažovateľka v štvrtom rade doručili okresnému súdu odvolanie proti

doplňujúcemu rozsudku z 1. marca 2002.

Dňa 27. marca 2002 okresný súd predložil spis krajskému súdu. Dňa 12. novembra

2002 krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu spolu s doplňujúcimi rozsudkami a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, 19. decembra 2002 bol spis vrátený z krajského súdu.

Dňa 21. mája 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 5. jún 2003.

Pojednávanie bolo odročené na 26. jún 2003, pretože právny zástupca navrhovateľov

nedoručil špecifikáciu návrhu, ktorú mal doručiť na základe výzvy okresného súdu. Dňa

26. júna 2003 bolo pojednávanie odročené na 9. september 2003 z toho istého dôvodu.

Dňa 27. júna 2003 právny zástupca navrhovateľov doručil špecifikáciu návrhu.

Dňa 9. septembra 2003 okresný súd vyhlásil rozsudok.

Dňa 2. decembra 2003 sťažovatelia podali proti rozsudku odvolanie.

Dňa 5. decembra 2003 okresný súd doručil odvolanie na vyjadrenie právnemu

zástupcovi navrhovateľov.

Dňa 9. decembra 2003 okresnému súdu doručili odvolanie navrhovatelia a okresný

súd spis predložil krajskému súdu.

Dňa 16. decembra 2003 navrhovatelia doručili okresnému súdu vyjadrenie

k odvolaniu sťažovateľov.

Dňa 18. februára 2004 krajský súd vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia

v merite veci ako predložený predčasne za účelom odstránenia nedostatkov v rozsudku

okresného súdu z 9. septembra 2003 a nedostatkov odvolania.

Dňa 1. marca 2004 bol spis doručený z krajského súdu na okresný súd.

Dňa 2. marca 2004 okresný súd uložil sťažovateľom, aby doplnili náležitosti

odvolania, a vyhotovil opravné uznesenie, ktorým opravil vady rozsudku.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovatelia sa podanou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia ich základného

práva zaručeného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu

odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľov v posudzovanom prípade považovať také

konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu ich

právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty

pre sťažovateľov v ich veci dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu bez

ohľadu na to, či by to bolo meritórne alebo iné rozhodnutie, ktorým by sa spor právoplatne

skončil.

Ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľov sa koná na všeobecnom súde

od 29. júna 1993 a konanie nie je právoplatne skončené. Ústavný súd pripomína,

že v období od 8. novembra 2001 okresný súd konal už s vedomím, že v predchádzajúcom

konaní porušil základné právo sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov. Napriek

tomu ústavný súd z obsahu spisu nezistil, že by po tomto dátume venoval okresný súd takú

zvýšenú pozornosť postupu v tejto veci, ktorá by sa sťažovateľmi po náleze ústavného súdu

právom očakávala. V tejto spojitosti treba uviesť, že v dobe rozhodovania ústavného súdu

podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sudca bol pri výkone svojej

funkcie viazaný nálezom ústavného súdu. Viazanosť v tomto prípade znamenala, že okresný

súd mal urobiť všetky potrebné procesné úkony bez zbytočného odkladu tak, aby po náleze

ústavného súdu už zbytočné prieťahy v konaní nevznikali ().

V posudzovanom konaní sa tak nestalo, hoci okresný súd vo veci rozhodol, ale konanie nie

je právoplatne skončené.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , , )

zohľadňuje okrem toho, čo sa uviedlo o viazanosti okresného súdu predchádzajúcim

nálezom, tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Predmetom konania na okresnom súde je vyrovnanie dedičských podielov

k poľnohospodárskej pôde. Ústavný súd konštatuje, že tieto spory nie sú právne zložité,

existuje k nim stabilizovaná judikatúra a metodika postupu všeobecných súdov, ale

vzhľadom na väčší počet účastníkov konania sa môžu prejaviť ako skutkovo náročné.

Žiadna skutková zložitosť veci však nemôže ospravedlniť to, že za viac ako 10 rokov nie je

vo veci právoplatne rozhodnuté. Okresný súd vo svojom vyjadrení nenamietal skutkovú

a právnu zložitosť veci.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa . Ústavný súd

nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobeniu zbytočných prieťahov zo strany

sťažovateľov.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup okresného súdu.

Okrem toho, že v konaní vykazoval zbytočné prieťahy, jeho postup bol nesústredený

a neefektívny. Okresný súd bol nečinný bez akejkoľvek zákonnej prekážky od 19. decembra

2002, keď mu bol spis vrátený z krajského súdu, do 21. mája 2003, keď určil termín

pojednávania na 5. jún 2003 (viac ako 5 mesiacov).

Výsledkom nesústredenej a neefektívnej práce okresného súdu boli doplňujúce

rozsudky z decembra 2001 a marca 2002, ktoré odvolací súd zrušil, pretože ich okresný súd

vydal bez nariadenia pojednávania, nevyhlásil ich verejne. Nesústredená činnosť okresného

súdu vyplýva i z toho, že pojednávania nariadené na 5. jún a 26. jún 2003 musel odročiť

za účelom predloženia špecifikácie návrhu, a výzvu právnemu zástupcovi navrhovateľov

za týmto účelom vypracoval až 21. mája 2003, hoci takýto jednoduchý úkon mohol a mal

vykonať ešte pred tým, než určil termín pojednávania, hneď po tom, ako bol spis vrátený

z krajského súdu.

Rovnako neefektívne a nesústredene postupoval okresný súd i 9. decembra 2003, keď

spis predložil krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní, pričom krajský súd mu

vec vrátil bez meritórneho rozhodnutia ako predčasne predložený, pretože neodstránil

nedostatky vyskytujúce sa v odvolaní, a krajský súd zistil chyby i v písomnom vyhotovení

rozsudku okresného súdu, ktoré bolo potrebné odstrániť pred rozhodnutím krajského súdu.

V dôsledku nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu sa konanie tiež

neúmerne predlžovalo.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že konanie, v ktorom ústavný súd už nálezom vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľov, je stále na súde prvého stupňa bez právoplatného

rozhodnutia vo veci samej. Doterajšia dĺžka konania okresného súdu (viac ako 10 rokov)

preto nemôže byť v žiadnom prípade akceptovaná a ospravedlnená. Okresný súd síce

rozhodol rozsudkom 9. septembra 2003, ale po rozhodnutí ústavného súdu o porušení

základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov všeobecný

súd mal venovať postupu v tejto veci zvýšenú pozornosť, aby odstránil stav právnej neistoty

sťažovateľov.

Ústavný súd vychádzajúc aj zo svojho nálezu, ktorým konštatoval zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní v roku 2001 () uzavrel, že v ňom po právoplatnosti tohto

nálezu došlo znovu k zbytočným prieťahom, a to nielen nečinnosťou okresného súdu, ale aj

jeho nesústredeným a neefektívnym postupom. Preto vo veci sťažovateľov bolo potrebné

vysloviť porušenie ich základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

III.

V zmysle druhej a tretej vety ak porušenie práv alebo slobôd

podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu v ich veci.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov,

zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ustanovenia má primerané finančné

zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovatelia požadovali za porušenie nimi označeného základného práva finančné

zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk každému zvlášť. V tejto časti sťažnosť okrem iného

odôvodnili aj tým, že okresný súd porušuje ich základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov už viac ako 9 rokov aj napriek nálezu ústavného súdu z novembra

2001, čím je do značnej miery narušená ich právna istota a sťažovatelia pre neriešenie ich

veci sú obmedzovaní aj vo výkone ich vlastníckeho práva.

Podľa ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým v tých

prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je možné napraviť iným

zákonom dovoleným a predvídaným spôsobom. V danom prípade preto do úvahy prichádza

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je peňažnou protihodnotou

utrpenej nemajetkovej ujmy (napr. ).

Sťažovatelia podľa názoru ústavného súdu musia za daných okolností pociťovať

určitú beznádej v ich veci, ak okresný súd napriek tomu, že o zbytočných prieťahoch

v konaní pred ním už rozhodol ústavný súd, vo veci konal bez viditeľného pokroku. Podľa

názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto

veci, nerešpektovali a porušovali základné práva účastníkov konaní pred všeobecnými

súdmi. Takýto prístup všeobecných súdov k nálezom ústavného súdu a k odstraňovaniu

príčin vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov ohrozuje dôveru

občanov k princípom právneho štátu. Vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho

doterajšieho priebehu, z odôvodnenia celej situácie sťažovateľmi, z princípov spravodlivosti

a z potreby zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľov ústavný súd dospel k záveru,

že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 70 000 Sk (slovom Sedemdesiattisíc

slovenských korún) pre každého sťažovateľa zvlášť, ktoré je okresný súd povinný uhradiť

v súlade s výrokom tohto nálezu, je za porušenie základných práv sťažovateľov dostatočnou

náhradou nemajetkovej ujmy.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. M. Sz.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou zástupkyňou

sťažovateľov vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého

môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Predmet konania, ktorým je ochrana základných práv a slobôd, je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením,

ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (napr. ).

Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) i úhradu

trov konania vo výške 35 440 Sk (slovom Tridsaťpäťtisícštyristoštyridsať slovenských

korún) z dôvodu trov ich právneho zastúpenia. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni

úhradu za dva úkony právnej služby za zastúpenie každého sťažovateľa (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) v súlade s ustanovením § 1 ods. 3, § 13

ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhláška“), pričom úhradu za jeden právny úkon právnej služby priznal

vo výške 4 270 Sk (základom pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej služby bola

nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2002 vo výške 12 811 Sk). Základná sadzba tarifnej odmeny bola však znížená podľa § 17

ods. 2 vyhlášky o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb.

Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľov desaťkrát náhradu

režijného paušálu po 128 Sk (§ 19 vyhlášky).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2004