Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 124/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha

v konaní o sťažnosti L. G., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. A. T., K., ktorou

namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Košice II, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý zaplatiť L. G. trovy právneho zastúpenia

v sume 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. A. T., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. zo 16. apríla 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. G., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 23. decembra 1999 okresnému súdu

žalobu o zaplatenie 75 660 Sk s príslušenstvom. Podľa sťažovateľa napriek tomu,

že od podania žaloby okresnému súdu uplynuli viac než 4 roky (ku dňu doručenia sťažnosti

ústavnému súdu), nebolo v jeho právnej veci konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľ uviedol, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podal 4. novembra

2003 predsedovi okresného súdu sťažnosť na postup okresného súdu v predmetnej veci,

ale ako uvádza v sťažnosti „Do dnešného dňa som neobdržal odpoveď a ani nebolo vo veci

vytýčené pojednávanie“.

Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní v konaní o jeho

sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Postupom Okresného súdu Košice II v právnej veci vedenej pred uvedeným súdom

pod spisovou značkou bolo porušené základné právo L. G. na súdnu ochranu

podľa . Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu

Košice II, aby vo veci konal. Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť L. G. primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 62 084,- Sk do 2 mesiacov od právoplatnosti tohoto

rozhodnutia.“

Predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr 750/04 doručeným ústavnému súdu

27. mája 2004 predložil k prijatej sťažnosti vyjadrenie, v ktorom sa uvádza:

„Zo súdneho spisu vyplýva, že dňa 23. 12. 1999 podal žalobca L. G. na Okresnom

súde Košice II žalobu proti žalovanému M. V., bytom v K., o zaplatenie 75.660,- Sk

s príslušenstvom. Žaloba bola zapísaná pod sp. zn. . Dňa 21. 1. 2000 súd

vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal dňa 24. 2. 2000 odpor žalovaný.

Uznesením zo dňa 28. 3. 2000 súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku

za odpor proti platobnému rozkazu. Proti uzneseniu podal žalovaný dňa 25. 4. 2000

odvolanie, dňa 6. 6. 2000 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu

v Košiciach. Uznesením z 26. 6. 2000 bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené a dňa

7. 7. 2000 bol spis doručený súdu prvého stupňa. Dňa 22. 11. 2000 bol vydaný pokyn

na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania a dňa 27. 12. 2000 bol spis

predložený učtárni súdu na vymáhanie súdneho poplatku za odpor. Dňa 1. 3. 2001 bola vec

prevedená do registra Cb a zapísaná pod sp. zn. do súdneho oddelenia

JUDr. D. P.

Dňa 21. 3. 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 4. 5. 2001. Po výsluchu

účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania.

Uznesením zo dňa 24. 9. 2002 súd ustanovil vo veci znalca Doc. Ing. Š. O., ktorému

uložil podať písomný znalecký posudok v lehote 60 dní od doručenia súdneho spisu.

Zároveň bola žalovanému uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania. Proti povinnosti zložiť preddavok podal dňa 16. 10. 2002 odvolanie žalovaný,

dňa 5. 12. 2002 vydal súd opravné uznesenie a dňa 14. 1. 2003 bol spis predložený

Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní žalovaného. Uznesením zo dňa

16. 1. 2003 bolo uznesenie súdu prvého stupňa zrušené vo výroku o povinnosti zložiť

preddavok na trovy dokazovania.

Opatrením predsedu okresného súdu zo dňa 31. 1. 2003 bola vec presunutá

do súdneho oddelenia JUDr. L. H.

Dňa 23. 10. 2003 bol spis zaslaný ustanovenému znalcovi za účelom vypracovania

znaleckého posudku. Dňa 16. 12. 2003 znalec požiadal súd o poskytnutie súčinnosti pri

získaní adresy bydliska spolumajiteľky rodinného domu, v ktorom má znalec vykonať

ohliadku za účelom podania posudku. Dňa 19. 5. 2004 znalec oznámil, že zvolal stretnutie

na mieste ohliadky, na stretnutie sa dostavil iba žalobca, žalovaný sa na stretnutie

nedostavil, preto znalec bez vykonania ohliadky nemôže vypracovať znalecký posudok.

Dňa 4. 11. 2003 podal sťažovateľ predsedovi Okresného súdu Košice II sťažnosť

na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu listom zo dňa 11. 12. 2003 sp. zn.

Spr. 23177/03 upovedomil sťažovateľa podľa o štátnej

správe súdov v znení neskorších predpisov, že jeho sťažnosť nemôže byť vybavená v lehote

2 mesiacov od doručenia orgánu štátnej správny súdu, pretože spis, ktorého sa sťažnosť

týka sa od 24. 10. 2003 nachádza u znalca Doc. Ing. Š. O., CSc. a súdny spis je

nevyhnutným podkladom pre riadne vybavenie sťažnosti. Po predložení spisu od súdneho

znalca predseda súdu listom z 19. 5. 2004 oznámil sťažovateľovi, že jeho sťažnosť

na prieťahy v konaní je čiastočne dôvodná, pretože v čase od 4. 5. 2001 do 24. 9. 2002 súd

vo veci nevykonal úkon, smerujúci k rozhodnutiu vo veci. V konaní tak vznikli prieťahy,

ktoré sú v značnej miere zapríčinené objektívnymi okolnosťami a to vysokým počtom

nevybavených a nerozhodnutých vecí v obchodnej sporovej agende. (...)

Predmetom konania je obchodný spor zo zmluvy o dielo. Z doterajšieho priebehu

konania vyplýva, že vec je skutkovo zložitá na dokazovanie, čo potvrdzuje aj skutočnosť,

že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie.

Zo súdneho spisu nevyplýva, že by sťažovateľ ovplyvnil dĺžku konania.

Zákonné prekážky postupu konania podľa a nasl. sa vo veci nevyskytli.

Pokiaľ ide o postup súdu v konaní, v období od nápadu veci dňa 23. 12. 1999

po vykonanie pojednávania vo veci dňa 4. 5. 2001 súd v konaní postupoval bez prieťahov

a v tomto období vykonával štandardné úkony súvisiace s vydaním platobného rozkazu,

vyrubením súdneho poplatku za podaný odpor a to v lehotách zodpovedajúcich zaťaženiu

súdu v agende obchodného rozkazného konania v danom období.

Po odročení pojednávania dňa 4. 5. 2001 na neurčito bol vo veci ustanovený znalec

až 24. 9. 2002 a v tomto období súd vo veci nevykonal úkon, smerujúci k rozhodnutiu

vo veci. Toto obdobie je možné považovať za prieťahy v konaní, tieto však boli spôsobené

objektívnymi okolnosťami a to vysokým počtom nevybavených a nerozhodnutých vecí

v obchodnej sporovej agende a v súdnom oddelení konajúcej sudkyne, ktorá v tom čase

popri agende Cb rozhodovala aj v agende exekučného konania.

Po presunutí veci do oddelenia JUDr. H. bol spis dňa 23. 10. 2003 zaslaný

znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku. Posudok doposiaľ nebol vypracovaný

pre neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného.

S ohľadom na uvedené skutočnosti sme toho názoru, že v konaní Okresného súdu

Košice II sp. zn. došlo k prieťahom v období od 4. 5. 2001 do 24. 9. 2002.

Posúdenie, či tieto prieťahy boli zbytočné, ponechávame na rozhodnutie Ústavnému súdu

Slovenskej republiky. V ostatnej časti navrhujeme, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti

nevyhovel.“

Podaním doručeným ústavnému súdu 2. júna 2004 sa právny zástupca sťažovateľa

vyjadril k stanovisku predsedu okresného súdu takto:

„Podľa stanoviska Okresného súdu Košice II došlo v období od 04. 05. 2001

do 24. 09. 2002 k prieťahom v konaní Okresného súdu Košice II sp. zn. . Tieto

prieťahy sa snaží súd ospravedlniť objektívnymi okolnosťami a to vysokým počtom

nevybavených a nerozhodnutých vecí v obchodnej agende a v súdnom oddelení konajúcej

sudkyne, ktorá v tom čase popri agende Cb rozhodovala aj v agende exekučného konania.

Máme za to, že je povinnosťou súdu ale i sudcu zorganizovať prácu tak, aby bola možná

realizácia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR. Vysoký počet nevybavených a nerozhodnutých vecí v obchodnej sporovej

agende a v súdnom oddelení konajúcej sudkyne, ktorá popri agende Cb rozhodovala

aj v agende exekučného konania nie je možné považovať za okolnosť, ktorá by zbavovala

súd SR uloženej povinnosti postupovať v konaní tak, aby bol čo najskôr odstránený

stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza ten, kto sa domáha rozhodnutia súdu.

Aj v čase od 31. 01. 2003, t. j. od presunutia veci do súdneho oddelenia JUDr. L. H.,

do 23. 10. 2003, kedy bol podľa vyjadrenia Okresného súdu Košice II spis zaslaný znalcovi,

vznikli podľa nášho názoru zbytočné prieťahy v konaní, nakoľko obdobie takmer

10 mesiacov nezodpovedá náročnosti úkonu - zaslaniu spisu znalcovi.

Skutočnosť, že znalecký posudok doposiaľ nebol vypracovaný odôvodňuje súd

neposkytnutím súčinnosti zo strany žalovaného. Nesplnenie povinnosti žalovaného uloženej

mu uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 24. 09. 2002,

konkrétne povinnosti poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť má možnosť konajúci súd

sankcionovať podľa .“

Prehľad úkonov okresného súdu ním vykonaných v posudzovanom konaní uvedený

v písomnom vyjadrení predsedu okresného súdu sa zhoduje s tým, čo vyplýva zo zistení

ústavného súdu. Pri celkovom posúdení, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, však

ústavný súd prihliadol na celý obsah predloženého spisu a bral do úvahy všetky okolnosti,

ktoré z neho vyplývali.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v ,

ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní - vzhľadom na povahu predmetu posúdenia,

ktorá je určená povahou tohto základného práva - inak ústavný súd nepovažuje za vhodný

ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ().

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. ), pričom „tento účel možno dosiahnuť

zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(, ). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. ).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.

1. Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil, že predmetom

konania je nárok sťažovateľa na zaplatenie 75 660 Sk z titulu doplatenia ceny za dielo

dohodnutej v zmluve o dielo. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného

súdu ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti veci,

ale po skutkovej stránke možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec skutkovo zložitú,

vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania (potreba nariadenia znaleckého

dokazovania, ktorého realizácia, resp. zabezpečenie mali tiež vplyv na celkovú dĺžku

konania). Aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení konštatuje, že „vec je skutkovo

zložitá na dokazovanie, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že vo veci bolo nariadené znalecké

dokazovanie“. Spomínaná skutková zložitosť veci však nemôže ospravedlniť nečinnosť

okresného súdu v konaní o žalobe sťažovateľa.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa .

Ústavný súd hodnotí jeho správanie ako aktívne a súčinnostné. Po celú dobu konania

bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, na uskutočnenom pojednávaní

sa zúčastnil, potrebnú súčinnosť ustanovenému súdnemu znalcovi poskytol. V správaní

sťažovateľa teda ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobili závažnejšie

spomalenie postupu okresného súdu v predmetnom konaní. Aj okresný súd vo svojom

vyjadrení hodnotí správanie sťažovateľa ako také, ktoré neovplyvnilo doterajšiu dĺžku

konania.

3. Použitím posledného kritéria, ktorým ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že od podania žaloby okresnému súdu v decembri 1999

do nariadenia termínu pojednávania v marci 2001 vykonával okresný súd štandardné úkony

súvisiace s vydaním platobného rozkazu, vyrubením súdneho poplatku za podaný odpor,

s predložením spisu Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu

odporcovho odvolania proti uzneseniu okresného súdu č. k. -13, ktorým bol

vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku a doručovaním potvrdzujúceho uznesenia

krajského súdu č. k. -19 účastníkom konania.

Ústavný súd konštatuje, že od podania odporu proti platobnému rozkazu č. k.

-13 (24. februára 2000) do preradenia veci do registra Cb (1. marca 2001)

uplynul neprimerane dlhý čas aj napriek tomu, že spis bol počas tohto obdobia z dôvodu

odporcovho odvolania proti uzneseniu okresného súdu č. k. -15, ktorým bol

vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor, predložený krajskému súdu a po

doručení potvrdzujúceho uznesenia krajského súdu č. k. -19 okresnému súdu

(7. júla 2000) tento doručoval vyššie citované uznesenie krajského súdu účastníkom

konania.

Dňa 4. mája 2001 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie vo veci, ktoré

bolo odročené na neurčito s tým, že bude ustanovený znalec z odboru stavebníctva

na posúdenie kvality diela. Od uvedeného úkonu ústavný súd zistil 2 významné obdobia

nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali vplyv na doterajšiu dĺžku sťažnosťou

napadnutého konania, keď okresný súd nevykonal žiaden procesný úkon smerujúci

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa bez existencie zákonnej prekážky v zmysle § 107

a nasl. . Uvedené obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu trvali:

- od 4. mája 2001, keď sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

s tým, že bude ustanovený znalec z odboru stavebníctva na posúdenie kvality diela,

do 24. septembra 2002, keď okresný súd uznesením č. k. -30 ustanovil

súdneho znalca (t. j. vyše 16 mesiacov),

- od 14. februára 2003, keď dal okresný súd doručovať uznesenie krajského súdu

č. k. -42 zo 16. januára 2003 žalovanému, do 4. septembra 2003, keď dal okresný

súd doručovať súdnemu znalcovi uznesenie okresného súdu sp. zn.

o nariadení znaleckého dokazovania (t. j. takmer 7 mesiacov).

Obdobie od 23. októbra 2003, keď dal okresný súd doručovať súdny spis

sp. zn. súdnemu znalcovi, do dňa vydania rozhodnutia ústavného súdu

(8. septembra 2004) sa vyznačuje neefektívnou činnosťou okresného súdu.

To, že v uvedených obdobiach ide o prieťahy v konaní, uznal aj predseda okresného

súdu vo vyjadrení k sťažnosti, keď uvádza, že: „Po odročení pojednávania dňa 4. 5. 2001

na neurčito bol vo veci ustanovený znalec až 24. 9. 2002 a v tomto období súd vo veci

nevykonal úkon, smerujúci k rozhodnutiu vo veci. Toto obdobie je možné považovať

za prieťahy v konaní...“, a ďalej konštatuje: „Po presunutí veci do oddelenia JUDr. H. bol

spis dňa 23. 10. 2003 zaslaný znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku. Posudok

doposiaľ (k 20. máju 2004, keď bolo vyjadrenie písané, pozn. ústavného súdu) nebol

vypracovaný pre neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného.“

Z predloženého spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd neprijal

žiadne opatrenia za účelom zabezpečenia včasného vypracovania znaleckého posudku.

Súdny spis sp. zn. bol doručený súdnemu znalcovi koncom októbra 2003.

Okresný súd uložil súdnemu znalcovi vypracovať znalecký posudok v lehote 60 dní odo dňa

doručenia súdneho spisu. Súdny znalec listom doručeným okresnému súdu 19. mája 2004,

t. j. po viac ako pol roku od doručenia predmetného súdneho spisu, oznámil okresnému

súdu, že 10. mája 2004 zvolal stretnutie za účelom ohliadky domu žalovaného, na ktoré sa

žalovaný nedostavil. Súčasne žiadal okresný súd o súčinnosť pri hľadaní kontaktnej adresy

spolumajiteľky predmetného domu.

O prieťahoch v súdnom konaní možno podľa právneho názoru ústavného súdu

hovoriť aj vtedy, ak súd vôbec nevyužije tie procesné alebo iné prostriedky, účelom ktorých

je zabezpečenie nielen účinnej, ale tiež „rýchlej“ ochrany práv účastníkov súdneho konania,

prípadne ak k ich použitiu siahne vtedy, keď je ich skutočný príspevok (účinok)

k dosiahnutiu tohto účelu súdneho konania vylúčený, prípadne je značne minimalizovaný

().

Všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať svoj procesný postup

v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému

sa naň fyzická alebo právnická osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá

za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon

zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle ), aj vo vzťahu k súdnemu

znalcovi. Všeobecný súd v tomto zmysle v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj

za zabezpečenie efektívneho postupu znalca ().

Vyššie uvedený postup okresného súdu, keď nevyužil procesné prostriedky, ktoré mu

poskytuje na zabezpečenie včasného vypracovania znaleckého

posudku, nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou

mu tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Zhrňujúc uvedené ústavný súd konštatuje, že z celkovej doby trvania posudzovaného

konania (t. j. 4 roky a 8 mesiacov) v ňom dochádzalo počas obdobia takmer 2 a trištvrte

roka k zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku nečinnosti okresného súdu, resp. jeho

neefektívnej činnosti.

Na základe toho dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom okresného

súdu v konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. , došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

Argumenty predsedu okresného súdu súvisiace s „vysokým počtom nevybavených

a nerozhodnutých vecí v obchodnej sporovej agende“ ústavný súd vzhľadom na svoju

ustálenú judikatúru (napr. , ) neakceptoval.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal

mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha“. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 62 084 Sk, čo podľa sťažovateľa „predstavuje 20 % ročný úrok od 24. 12. 1999,

t. j. odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby na Okresný súd Košice II do 28. 01. 2004

(deň napísania ústavnej sťažnosti, pozn. ústavného súdu) zo sumy 75 660,- Sk“, ktoré

zdôvodnil tým, že: „Cítim sa byť ukrátený na svojich právach nezákonným postupom

Okresného súdu Košice II, nakoľko súd po dobu takmer 16 mesiacov nevykonal žiaden

úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiu vo veci samej. Postupom súdu, resp. jeho nekonaním

bol predlžovaný môj stav právnej neistoty...“.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia nemohol ústavný súd

vychádzať z výšky vymáhanej sumy, tak ako to požadoval sťažovateľ, ale zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť,

že samotný sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že je ukrátený na svojich právach postupom

okresného súdu, „nakoľko súd po dobu takmer 16 mesiacov nevykonal žiaden úkon, ktorý

by smeroval k rozhodnutiu vo veci samej“, ústavný súd považoval priznanie sumy

20 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

Podľa a ústavný súd rozhodol aj o úhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným

súdom advokátom JUDr. A. T., uplatnených v podaní doručenom ústavnému súdu

2. júna 2004. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a vyjadrenie k sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a)

a c) a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“). Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2003, ktorá bola

13 602 Sk. Úhrada bola priznaná v celkovej výške 9 342 Sk (odmena za 1 úkon právnej

služby vo výške 4 534 Sk) a 2 x 136 Sk režijný paušál (§ 19 vyhlášky).

Nárok na úhradu úkonu právnej služby spočívajúceho v ďalšej porade s klientom

ústavný súd nepriznal. Podľa názoru ústavného súdu mohol právny zástupca už na prvej

porade s klientom (ktorá je súčasťou prevzatia a prípravy právneho zastúpenia a za ktorú

bola právnemu zástupcovi odmena priznaná) zistiť právne relevantné skutočnosti potrebné

na napísanie vyjadrenia k stanovisku predsedu okresného súdu.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2004