Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 183/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha

v konaní o sťažnosti O. Z. a M. Z., obaja bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K.,

ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom

pod sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo O. Z. a M. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. O. Z. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom

tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. M. Z. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom

tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý uhradiť O. Z. a M. Z. trovy konania

v sume 18 956 Sk (slovom osemnásťtisícdeväťstopäťdesiatšesť slovenských korún) na účet

advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 26. mája 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť O. Z. a M. Z., obaja bytom B. (ďalej len

„sťažovatelia“), v časti, v ktorej namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 17. mája 1999 okresnému súdu

žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Sťažovatelia uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo vydané

meritórne rozhodnutie.

Okrem toho, že sa sťažovatelia v sťažnosti domáhali, aby ústavný súd podľa čl. 127

rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, súčasne

žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk

každému z nich.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 543/04 doručeným ústavnému súdu 5. augusta 2004, v ktorom

sa okrem iného uvádza:

„Žaloba vo veci bola tunajšiemu súdu podaná dňa 17. 5. 1999. Dňa

9. 3. 2001 súd žiadal O. Z. o zaslanie podkladov špecifikovaných na čl. 10, ktoré podklady

doručil súdu 21. 3. 2001. Uznesením zo dňa 2. 8. 2002 súd vo veci ustanovil znalca

za účelom ocenenia nehnuteľností a vyzval navrhovateľov na zaplatenie preddavku

na vykonanie znaleckého dokazovania. Znalecký posudok bol súdu zaslaný 30. 9. 2002.

10. 12. 2002 súd vypočul do zápisnice navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorí uviedli,

že od podania žaloby došlo k zmene vlastníkov nehnuteľností a upravili pôvodne podanú

žalobu o ďalších odporcov v 5. a 6. rade. Uznesením zo dňa 4. 4. 2003 súd pripustil

pristúpenie ďalších účastníkov na strane odporcu. 25. 6. 2003 súd vo veci vykonal

pojednávanie, pričom právny zástupca odporcu v 8. rade požiadal o odročenie

pojednávania, nakoľko plnomocenstvo od svojho klienta prevzal až v deň pojednávania.

Dňom 1. 10. 2003 sa JUDr. M. B. vzdala funkcie sudkyne Okresného súdu Dolný Kubín

a vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. K. P., ktorá dňa 20. 10. 2003 vyzvala

navrhovateľa v 1. rade, aby žiadosť o vydanie predbežného opatrenia zo dňa 6. 10. 2003

doplnil o chýbajúce náležitosti. Táto výzva bola doručená zástupcovi navrhovateľa dňa

23. 10. 2003. Následne požiadala Obec P. o oznámenie okruhu dedičov po nebohej M. M.

Táto správa bola súdu doručená dňa 24. 10. 2003. Napokon dňa 29. 7. 2004 súd uznesením

č. k. -86 odmietol podanie žalobcu v 1/ rade doručené súdu dňa 6. 10. 2003,

pokiaľ sa ním domáhal vydania predbežného opatrenia.

Priebežnosť vykonávania jednotlivých procesných úkonov vo veci bola ovplyvnená

v rozhodujúcej miere enormnou zaťaženosťou sudcov konajúcich v danej veci, z dôvodu

zlého personálneho obsadenia tunajšieho súdu a z dôvodu kombinovanosti agend

v jednotlivých senátoch. Nadmerne zaťažení sú pritom všetci sudcovia tunajšieho súdu

pre momentálne doslova kritickú personálnu situáciu (namiesto potrebného počtu

minimálne ôsmich sudcov, reálne t. č. pracujú na súde 5 sudcovia a predtým trištvrte roka

len 4 sudcovia, keď posledných najmenej 10 rokov bol tunajší súd trvale personálne

poddimenzovaný). Vplyv na priebeh konania malo aj procesné podanie navrhovateľa

zo dňa 2. 10. 2003, v ktorom o. i. navrhol vydať predbežné opatrenie, bez toho, že by takéto

podanie malo potrebné náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a tieto

nedostatky neboli odstránené ani napriek výzve súdu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyjadrenia predsedu okresného súdu

a z vyžiadaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania

v predmetnej veci od podania žaloby:

- žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola okresnému súdu

doručená 17. mája 1999,

- 30. augusta 2000 bola okresnému súdu doručená urgencia sťažovateľa v 1. rade,

v ktorej žiadal nariadenie pojednávania vo veci,

- prípisom zo 7. septembra 2000 oznámila zákonná sudkyňa sťažovateľovi v 1. rade,

že termín pojednávania bude nariadený, keď sa predmetná vec dostane do poradia,

- okresný súd prípisom z 9. marca 2001 vyzval sťažovateľov, aby v lehote 20 dní

predložili doklad o hodnote nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu,

- na výzvu okresného súdu reagoval sťažovateľ v 1. rade listom doručeným

21. marca 2001,

- 6. novembra 2001 dala zákonná sudkyňa pokyn, aby ku spisu boli pripojené listinné

dôkazy zo súvisiacich dedičských vecí a aby časť týkajúca sa „dodatku k návrhu vo veci

“ bola zo spisu vylúčená a prevedená do registra Nc,

- na č. l. 12 spisu okresného súdu je poznámka „Vylúč zo spisu “

s dátumom 3. december 2001 a podpis,

- uznesením okresného súdu z 2. augusta 2002 bol ustanovený znalec za účelom

ocenenia nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, a ďalším uznesením z toho istého dňa

boli sťažovatelia zaviazaní na úhradu preddavku na trovy spojené so znaleckým

dokazovaním,

- 30. septembra 2002 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok č. 82/2002,

- 14. októbra 2002 bola okresnému súdu doručená opakovaná sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní,

- 14. novembra 2002 (úradný záznam) bol znalec telefonicky požiadaný zákonnou

sudkyňou, aby doplnil doručený znalecký posudok č. 82/2002 „o vyčíslenie hodnoty

nehnuteľností k 17. 5. 1999“,

- 20. novembra 2002 nariadila zákonná sudkyňa výsluch sťažovateľov v termíne

10. december 2002,

- zo zápisnice okresného súdu z 10. decembra 2002 vyplýva, že sťažovatelia v rámci

úradného výsluchu upravili petit podanej žaloby a súčasne uviedli, že od podania žaloby

došlo k zmene vlastníkov nehnuteľností, a preto navrhli, aby okresný súd pripustil

pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu,

- výzvou z 12. decembra 2002 boli sťažovatelia vyzvaní na úhradu súdneho poplatku

pod hrozbou zastavenia konania, pričom dôkaz o úhrade poplatku sťažovateľmi bol

okresnému súdu doručený 7. januára 2003,

- 13. marca 2003 nariadila zákonná sudkyňa termín pojednávania na 25. jún 2003,

- 17. marca 2003 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa v 1. rade

na nekonanie vo veci,

- uznesením zo 4. apríla 2003 okresný súd pripustil pristúpenie účastníkov na strane

odporcov v 7. a 8. rade,

- pojednávanie uskutočnené 25. júna 2003 okresný súd odročil na 22. september 2003

na základe požiadania právneho zástupcu odporcu v 8. rade, ktorý prevzal jeho zastupovanie

v deň pojednávania,

- upovedomením z 10. septembra 2003 okresný súd zrušil a odročil na neurčito

pojednávanie pôvodne nariadené na 22. september 2003,

- 6. októbra 2003 bola doručená okresnému súdu opakovaná sťažnosť sťažovateľa

v 1. rade na „úmyselné prieťahy v súdnom konaní“. Súčasťou sťažnosti bol návrh

na vydanie predbežného opatrenia vo veci,

- uznesením z 20. októbra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľa v 1. rade,

aby v lehote 15 dní doplnil svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia zo 6. októbra 2003

o chýbajúce náležitosti,

- 2. februára 2004 bola okresnému súdu doručená opakovaná sťažnosť sťažovateľa

v 1. rade na prieťahy v konaní,

- uznesením z 29. júna 2004 okresný súd návrh na predbežné opatrenie sťažovateľov

odmietol pre neodstránenie jeho nedostatkov v stanovenej lehote.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

„Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. ), pričom „tento účel možno dosiahnuť

zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(, ). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. ).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť

len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy, je nárok

na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ústavný súd konštatuje, že napadnutá vec

nie je ani po právnej, ani po skutkovej stránke vecou zložitou. Predmet konania je upravený

príslušnými ustanoveniami a stabilizovaný v pomerne rozsiahlej

judikatúre všeobecných súdov. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení nenamietal skutkovú

a právnu zložitosť danej veci.

2. Z vyžiadaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že sťažovatelia

ako účastníci súdneho konania neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania. Je pravdou,

že sťažovatelia v priebehu konania so súhlasom súdu zmenili petit žaloby a súdny poplatok

za konanie uhradili až po výzve súdu, to ale nemalo zásadný vplyv na predĺženie

preskúmavaného konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov, bol postup okresného súdu.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že k zbytočným prieťahom v predmetnom

konaní došlo v období do 17. mája 1999, keď sťažovatelia podali žalobu na okresnom súde,

do 9. marca 2001, keď okresný súd vyzval sťažovateľov, aby preukázali hodnotu

nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu (viac ako 21 mesiacov), a ďalej v období

od 21. marca 2001, keď sťažovatelia doručili okresnému súdu odpoveď na jeho výzvu,

do 2. augusta 2002, keď okresný súd uznesením ustanovil znalca na ohodnotenie sporných

nehnuteľností (v trvaní presahujúcom 16 mesiacov). Pokyny kancelárii ohľadom vylúčenia

a preradenia časti spisu do registra Nc v súvislosti s dodatkom k návrhu ústavný súd

nevyhodnocoval, pretože dodatok k návrhu sa v spise nenachádza a zo spisu taktiež

nevyplýva, či tieto pokyny boli realizované. Spolu nečinnosť okresného súdu v uvedených

obdobiach predstavuje viac ako 3 roky.

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu vyplýva, že zákonná sudkyňa sa

1. októbra 2003 vzdala funkcie sudcu a následne vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni.

Sťažovateľ v 1. rade podal 6. októbra 2003 okresnému súdu ako súčasť svojej sťažnosti

na zbytočné prieťahy v konaní návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci. Po výzve

okresného súdu z 20. októbra 2003, aby doplnil svoj návrh o chýbajúce zákonom

požadované náležitosti, okresný súd až uznesením z 29. júna 2004 (po viac ako

8 mesiacoch) návrh na vydanie predbežného opatrenia odmietol. Je pravdou, že návrhom

na vydanie predbežného opatrenia sa zaoberala už nová zákonná sudkyňa, ktorá sa najskôr

s obsahom celého spisu musela oboznámiť, no v dôsledku toho, že okrem rozhodovania

o vydaní predbežného opatrenia okresný súd nevykonal žiadne iné úkony, ktoré

by smerovali k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, vyhodnotil ústavný súd obdobie

od 6. októbra 2003 do 29. júna 2004 (viac ako 8 mesiacov) ako časový úsek, v ktorom

okresný súd postupoval neefektívne. Ústavný súd vyslovuje názor, že v prípade podania

návrhu na vydanie predbežného opatrenia po začatí konania sa všeobecný súd nemôže

obmedziť iba na skúmanie predpokladov na vydanie predbežného opatrenia, ale priebežne

musí prejednávať aj vec samu. Ak bol v okolnostiach prípadu okresný súd po podaní návrhu

na vydanie predbežného opatrenia nečinný v konaní vo veci samej, nemožno takýto priebeh

konania považovať za efektívny postup pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľov.

Poukázanie predsedu okresného súdu na „enormnú zaťaženosť sudcov a zlé

personálne obsadenie súdu“ nemohol ústavný súd akceptovať, pretože v súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru uplatňuje názor, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. , ). Námietka

pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov

pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala

zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti

ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo

občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Vyššie uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť

organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu tak, aby bola vec

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal

mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

IV.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha“. Podľa ods. 5 ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 60 000 Sk pre každého z nich z dôvodov uvedených v sťažnosti.

Poukázali najmä na svoj pokročilý vek a skutočnosť, že ani opakované sťažnosti

na zbytočné prieťahy neviedli k právoplatnému ukončeniu konania.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť,

že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný

súd považoval priznanie sumy 30 000 Sk pre každého sťažovateľa za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. I. R.,

uplatnených v podaní zo 16. augusta 2004 spolu vo výške 22 578 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16 ods. 1 písm. a) a c)

a ods. 2 a 4, § 17 ods. 2, § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania podľa pred

ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovatelia

namietajú, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2004 v konaní pred ústavným

súdom predstavuje 4 534 Sk (základom pre výpočet je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške

13 602 Sk), pričom uvedená odmena sa v prípade spoločných úkonov pri zastupovaní dvoch

alebo viacerých osôb znižuje o 20 %, t. j. na sumu 3 627 Sk (§ 17 ods. 2 vyhlášky),

a hodnota režijného paušálu je 136 Sk. Za úkon právnej služby „vyjadrenie“

zo 16. augusta 2004 ústavný súd priznal s poukazom na § 16 ods. 2 a 4 jednu polovicu

zo zníženej hodnoty za jeden úkon, t. j. odmenu vo výške 1 813 Sk. Ústavným súdom

priznaná úhrada trov sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 x 2 úkony

po 3 627 Sk (príprava a prevzatie veci, podanie sťažnosti ústavnému súdu) a 2 x 1 813 Sk

(odmena vo výške jednej polovice za vyjadrenie k stanovisku okresného súdu po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie) a 6 x 136 (režijný paušál), čo predstavuje spolu sumu

18 956 Sk.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2004