Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 386/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2005 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho prerokoval

prijatú sťažnosť A-TIS, a. s., P., zastúpenej advokátkou JUDr. E. P., P., namietajúcu

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A-TIS, a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A-TIS, a. s., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk

(slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Prešov p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť A-TIS, a. s., trovy konania vo výške

9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E. P., P.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 1. decembra 2004 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A-TIS, a. s.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 20. januára 2005 k priebehu konania

okrem iného uviedol:

«Poukazujeme na to, že prieťahy vo veci spôsobil sčasti sťažovateľ, keď so žalobou

nepredložil všetky listinné dôkazy a na jeho žiadosť bolo odročené aj pojednávanie zo dňa

27. 4. 2001 za účelom mimosúdnej dohody, avšak výsledok bol oznámený súdu až dňa

23. 11. 2001.

Súd vo veci konal priebežne, v časových intervaloch zodpovedajúcich pracovnej

zaťaženosti sudcu. Sudca postupoval v súlade s procesnými predpismi, v snahe čo najskôr

vec meritórne rozhodnúť.

K predĺženiu konania došlo aj v dôsledku znaleckého dokazovania, pretože ide

o skutkovo aj právne zložitú vec, nakoľko predmetom konania je zaplatenie ceny diela,

ktorého vadnosť vykonania žalovaný namietal, čo muselo byť riešené pribratím znalca.

Postupom Okresného súdu Prešov v právnej veci nedošlo k porušeniu

ústavného práva sťažovateľa A-TIS, a. s. P. zaručeného SR

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (...).

Úkony súdu

- dňa 14. 10. 1996 - platobný rozkaz č. k. -20

- dňa 24. XI. 1997 - odpor žalovaného proti platobnému rozkazu doručený právnej

zástupkyni žalobcu

- dňa 26. 11. 1997 - spis preradený do registra „Cb“

- dňa 13. 1. 1998 - právna zástupkyňa žalobcu vyzvaná na zaslanie rovnopisu vyjadrenia

k odporu, ako aj plnomocenstva k zastupovaniu vo veci, právna zástupkyňa žalobcu zároveň

vyzvaná na vyjadrenie sa k listinným dôkazom

- dňa 30. 1. 1998 - rovnopis vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu zaslaný na vyjadrenie

právnemu zástupcovi žalovaného

- dňa 1. 7. 1999 - prerozdelenie veci podľa § 2 Spravovacieho poriadku

- dňa 19. 10. 1999 - rovnopis vyjadrenia žalovaného zaslaný na vyjadrenie právnej

zástupkyni žalobcu

- dňa 16. 5. 2000 - nariadený termín pojednávania na deň 12. 7. 2000

- dňa 16. 7. 2000 - pojednávanie vo veci samej, ktoré bolo odročené na deň 6. 10. 2000

za účelom opätovného predvolania žalovaného a svedkov

- dňa 6. 10. 2000 - pojednávanie vo veci samej, ktoré bolo odročené na deň 24. 11. 2000

za účelom opätovného predvolania svedka A. P. (právnej zástupkyni žalobcu bola uložená

povinnosť doložiť stavebný denník s príslušnou technickou dokumentáciou diela

a právnemu zástupcovi žalovaného presnú špecifikáciu nárokov, ktoré uplatňuje

na započítanie voči pohľadávke žalobcu spolu s listinnými dôkazmi.)

- dňa 24. 11. 2000 - pojednávanie vo veci samej, ktoré bolo odročené na termín 19. 1. 2001

za účelom opätovného predvolania svedka A. P. (právnej zástupkyni žalobcu bola uložená

povinnosť predložiť projektovú dokumentáciu ohľadne dvojgaráže, prípadne ďalšie listinné

dôkazy ohľadne predmetného diela a právnemu zástupcovi žalovaného povinnosť predložiť

špecifikáciu zmluvnej pokuty a zľavy z ceny diela a zabezpečiť projektovú dokumentáciu

dvojgaráže

- dňa 19. 1. 2001 - pojednávanie vo veci samej - odročené na deň 28. 02. 2001 za účelom

vyžiadania projektovej a technickej dokumentácie k stavebnému povoleniu

č. ŽP ŠSS 1160/94 na stavbu „dvojgaráž a skladovacie priestory“ od Okresného úradu –

odbor životného prostredia a taktiež za účelom podania stanoviska

- dňa 28. 2. 2001 - pojednávanie vo veci samej - odročené na deň 27. 4. 2001 za účelom

opätovného predvolania účastníkov konania (odročené z dôvodu ospravedlnenia právnej

zástupkyne žalobcu z dôvodu čerpania dovolenky)

- dňa 27. 4. 2001 - pojednávanie vo veci samej, ktoré bolo odročené za účelom rokovania

o mimosúdnom urovnaní sporu (odročené na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu)

- dňa 27. 6. 2001 - výzva adresovaná právnej zástupkyni žalobcu, aby súdu oznámila,

či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody

- dňa 27. 9. 2001 - opätovná výzva právnej zástupkyni žalobcu, aby oznámila, či došlo

k uzatvoreniu mimosúdnej dohody

- dňa 19. 9. 2002 - nariadené pojednávanie na deň 6. 12. 2002

- dňa 6. 12. 2002 - pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania

na termín 31. 1. 2003 (odročené z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného)

- dňa 31. 1. 2003 - pojednávanie vo veci samej, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom

vykonania znaleckého dokazovania

- dňa 13. 2. 2003 - uznesenie o ustanovení znalca Ing. I. V.

- dňa 19. 3. 2004 - uznesenie o odvolaní znalca Ing. I. V. a ustanovení nového znalca

Ing. J. M.

- dňa 5. 5. 2004 - spis predložený znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku

- dňa 24. 11. 2004 - urgencia vypracovania znaleckého posudku

- dňa 14. 1. 2005 - predložený znalecký posudok

- dňa 17. 1. 2005 - znalecké posudky zasielané na vyjadrenie právnym zástupcom

účastníkov konania.»

Úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení predsedu okresného súdu, zistil aj ústavný súd

z predloženého spisu okresného súdu a z vyjadrení účastníkov. Okrem toho zistil tieto

skutočnosti:

Dňa 26. novembra 1997 okresný súd zaslal vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného

(odpor) na vyjadrenie právnej zástupkyni sťažovateľky, ktorá 11. decembra 1997 doručila

okresnému súdu vyjadrenie k odporu.

V dobe od 27. apríla 2001 do septembra 2001 právna zástupkyňa sťažovateľky trikrát

žiadala o predĺženie lehoty na podanie správy o mimosúdnom rokovaní medzi účastníkmi

konania a okresný súd jej vždy vyhovel.

Prvé pojednávanie vo veci sa konalo nie 16. júla 2000, ako sa uvádza vo vyjadrení

okresného súdu k sťažnosti, ale 12. júla 2000.

Sťažovateľka v stanovisku z 29. januára 2005 k vyjadreniu okresného súdu uviedla,

že k návrhu predložila všetky listinné dôkazy, vyjadrenia a dôkazný materiál, ktoré boli

potrebné pre rozhodnutie veci, a podaním zo 4. februára 2003 predložila okresnému súdu

návrh na „čiastočné rozhodnutie vo veci a na vylúčenie veci o zaplatenie 63.480,- Sk

na samostatné konanie, návrh na vykonanie dokazovania a tiež návrh na vydanie uznesenia

o ustanovení znalca (...).

Napriek týmto skutočnostiam Okresný súd v Prešove vo veci čiastočne nerozhodol

a nevydal uznesenie o ustanovení znalca na znalecké dokazovanie“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „”) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj obsahom súdneho spisu okresného súdu

sp. zn. dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného

práva zaručeného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...”.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (napr. ,

a ), v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty

je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne právoplatným rozhodnutím. K vytvoreniu stavu

právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce

právnu neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , a )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu podľa troch

označených základných kritérií dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania je nárok na zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom

za dodávku stavebných prác vykonaných na základe zmluvy o dielo. Vec nie je možné

hodnotiť ako právne zložitú. Ide o problematiku, ktorá je upravená predovšetkým

príslušnými ustanoveniami a subsidiárne sa na riešenie otázok,

ktoré nie je možné riešiť podľa ustanovení tohto zákona, použijú predpisy občianskeho

práva ( ). Aplikácia týchto predpisov je ustálená

aj v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov. Preto ústavný súd obranu okresného

súdu, že ide o právne zložitú vec, neakceptoval. Ústavný súd pripustil určitú skutkovú

zložitosť veci, pretože počas konania bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie.

Ústavný súd však konštatuje, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť

doterajšiu celkovú dĺžku tohto konania.

2. Pokiaľ ide o hodnotenie správania sťažovateľky v konaní pred okresným súdom,

ústavný súd akceptoval vyjadrenie okresného súdu, že samotná sťažovateľka čiastočne

prispela k zbytočným prieťahom tým, že na pojednávaní 27. apríla 2001 podala návrh

na odročenie pojednávania za účelom uzavretia mimosúdnej dohody medzi účastníkmi

konania. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nedodržala lehotu stanovenú

okresným súdom (60 dní) a trikrát žiadala okresný súd o jej predĺženie. Vyjadrenie,

že k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania nedošlo, predložila

okresnému súdu až 23. novembra 2001.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovať procesný postup v súdnom

konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť je konkretizovaná najmä v (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a ďalej v , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa vyskytli v určitom období

zbytočné prieťahy, v určitom období bolo jeho konanie málo efektívne a minulo sa svojmu

účinku. Okresný súd určil 8 termínov pojednávaní, vykonal dokazovanie výsluchom

účastníkov a svedkov, pritom však nerešpektoval zásadu hospodárnosti konania.

Ústavný súd zistil, že k zbytočným prieťahom došlo najmä nečinnosťou okresného

súdu bez akejkoľvek zákonnej prekážky v období od 30. januára 1998, keď okresný súd

vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľky zaslal na vyjadrenie právnemu zástupcovi

žalovaného, do 19. októbra 1999, keď okresný súd vyjadrenie právneho zástupcu

žalovaného zaslal na vyjadrenie právnej zástupkyni sťažovateľky (nečinnosť takmer

21 mesiacov), a od tohto termínu do 16. mája 2000, keď určil termín pojednávania

na 12. júl 2000 (nečinnosť takmer 7 mesiacov). Ako zbytočné prieťahy je možné

vyhodnotiť aj obdobie od 27. septembra 2001, keď okresný súd vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľky, aby oznámila, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi

účastníkmi konania, do 19. septembra 2002, keď okresný súd určil termín pojednávania

na 6. december 2002 (nečinnosť 12 mesiacov), a tiež od 31. januára 2003, keď okresný súd

odročil pojednávanie za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, do 13. februára 2004,

keď vypracoval uznesenie o ustanovení znalca (nečinnosť takmer 13 mesiacov). Predseda

okresného súdu vo svojom vyjadrení síce uviedol, že predmetné uznesenie bolo vydané

13. februára 2003, ale ako to vyplýva z čísla listu 135a spisu okresného súdu bolo

„uznesenie o ustanovení znalca nadiktované na kazete“ 13. februára 2004, odpísané bolo

19. februára 2004 a doručené účastníkom 27. februára 2004.

Okrem toho ústavný súd zistil, že postup okresného súdu bol tiež nesústredený

a neefektívny. Výsledkom nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu, ktorá

spôsobila zbytočné prieťahy, je to, že okresný súd zaslal 5. mája 2004 znalcovi spis

za účelom vypracovania znaleckého posudku, a to v lehote 40 dní. Posudok mu nebol

v stanovenej lehote predložený a urgenciu znalcovi, aby predložil uvedený posudok,

vypracoval až 24. novembra 2004, teda po 5 mesiacoch od uplynutia lehoty na jeho

vypracovanie. Znalecký posudok bol predložený okresnému súdu 14. januára 2005, teda

takmer po dvoch rokoch od pojednávania, ktoré bolo za tým účelom odročené. Obdobie

znaleckého dokazovania je podľa názoru ústavného súdu obdobím neefektívnej

a nesústredenej práce okresného súdu, pretože v tomto období okresný súd neurobil nič pre

odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky.

Takisto okresný súd sa dosiaľ nezaoberal ani návrhom právnej zástupkyne

sťažovateľky zo 4. februára 2003.

Ústavný súd konštatoval, že prebiehajúce konanie je na súde prvého stupňa stále

na začiatku, bez rozhodnutia vo veci samej napriek tomu, že od podania návrhu uplynula

doba viac ako 8 rokov. Táto zdĺhavosť konania okresného súdu nemôže byť podľa

ústavného súdu ničím ospravedlniteľná.

Vychádzajúc z týchto skutkových poznatkov a právneho hodnotenia ústavný súd

dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

III.

V zmysle druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal.

Keďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza účastník domáhajúci sa rozhodnutia súdu v jeho veci, aj keď

o to sťažovateľka nežiadala.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky,

zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľka požadovala za porušenie jej označeného základného práva primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 130 000 Sk z dôvodu „že sa značne oslabila jeho právna

istota, pričom práve súd by mal podľa zákona dbať o to, aby ochrana práv všetkých

účastníkov v konaní, v ktorom prislúchajú určité úkony súdu, bola rýchla a účinná“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom

vedené pod sp. zn. , a skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia

ústavného súdu právoplatne skončené, ako i podiel sťažovateľky na zbytočných prieťahoch

v roku 2001, ako to bolo konštatované pri hodnotení podľa kritéria správanie účastníka

konania v časti II bode 2 nálezu, ústavný súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd priznal podľa sťažovateľke sumu

9 342 Sk z dôvodu jej vzniknutých trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom

advokátkou JUDr. E. P.. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prípravu

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), pričom náhradu za jeden úkon právnej

služby priznal vo výške 4 534 Sk (základom pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej

služby bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1

písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ústavný súd

priznal právnej zástupkyni sťažovateľky aj náhradu režijného paušálu za každý úkon

po 136 Sk podľa § 19 citovanej vyhlášky.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2005