Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 166/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2012 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti I., a. s., P., zastúpenej advokátkou Mgr. Z. V.,

B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti I., a. s., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Poprad p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti I., a. s., finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania obchodnej

spoločnosti I., a. s., v sume 269,60 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov)

na účet advokátky Mgr. Z. V., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 18. apríla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti I., a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti v podaní z 11. mája 2012 okrem

iného uviedol:

«Od začatia konania súd vykonal vo veci nasledovné procesné úkony:

Dňa 26. 4. 2004 bola podaná žaloba o zaplatenie 2.795.414,10 Sk s prísl. spolu s

prílohami.

Dňa 28. 4. 2004 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku. Uvedená výzva

bola doručená splnomocnenému zástupcovi dňa 13. 5. 2004. Súdny poplatok bol zaplatený

dňa 2. 6. 2004 podľa záznamu o zložení.

Uznesením č. k. -40 zo dňa 11. 6. 2004 bol žalobca vyzvaný na

opravu a doplnenie svojej žaloby. Uvedené uznesenie mu bolo doručené dňa 21. 6. 2004.

Dňa 24. 6. 2004 splnomocnený zástupca žalobcu doplnil podanie - petit žaloby.

Dňa 29. 6. 2004 bol spis prevedený do registra „Cb“.

Dňa 26. 7. 2004 bola žaloba s prílohami zaslaná žalovanému na vyjadrenie a to

uznesením č. k. -46 zo dňa 26. 7. 2004, ktoré bolo doručené žalovanému až

dňa 21. 10. 2004, pretože žalovaný neprebral uvedené uznesenie a dňa 6. 9. 2004 bola

vrátená zásielka poštou na Okresný súd Poprad.

Dňa 29. 9. 2004 bolo opätovne doručené uvedené uznesenie spolu so žalobou a

prílohami žalovanému cestou OO PZ P.

Dňa 27. 10. 2004 bol súd vyžiadaný OR PZ P. o poskytnutie informácie z dôvodu, že

bol spáchaný trestný čin. Dňa 29. 11. 2004 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie

žalovaného spolu s prílohami a dňa 8. 12. 2004 bolo zaslané uvedené vyjadrenie žalobcovi

na vyjadrenie do termínu pojednávania a bol vytýčený termín pojednávania na 8. 3. 2005.

Dňa 4. 3. 2005 bolo zaslané súdu vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu.

Pojednávanie zo dňa 8. 3. 2005 bolo odročené na neurčito s tým, že žalobca mal predložiť

sumár vykonaných prác s listinnými dôkazmi, ktoré mali byť následne zaslané žalovanému

na vyjadrenie, ktorý sa mal vyjadriť po obdržaní v lehote 30 dní.

Dňa 15. 3. 2005 bolo zaslané splnomocneným zástupcom žalobcu vyjadrenie s

požadovanými dokladmi. Dňa 15. 3. 2005 bolo súdom zaslané uvedené vyjadrenie

-špecifikácia spolu s prílohami právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý to prevzal dňa 23. 3.

2005.

Dňa 3. 6. 2005 právny zástupca žalovaného oznámil, že písomné vyjadrenie bude

dané do konca júla 2005.

Dňa 18. 8. 2005 bol právny zástupca žalovaného urgovaný na písomné vyjadrenie,

pretože sa nepodarilo súdu uvedené (urgencia) doručiť cestou pošty a uvedenú urgenciu

prevzal právny zástupca žalovaného osobne až dňa 23. 10. 2005. Dňa 10. 10. 2005 sa

vyjadril právny zástupca žalovaného a toto vyjadrenie bolo zaslané dňa 14. 10. 2005 súdom

splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ktorý sa vyjadril dňa 8. 11. 2005. Dňa 10. 11. 2005

právny zástupca žalovaného žiadal, aby pojednávania neboli vytýčené v termínoch do 10.

12. 2005 z dôvodu, že konateľ žalovaného sa bude zdržiavať v zahraničí a je potrebná jeho

účasť.

Dňa 21. 11. 2005 bol vytýčený termín pojednávania na 28. 3. 2006. Uvedené

pojednávanie bolo opätovne odročené na neurčito, za účelom opätovnej špecifikácie

žalobcom a žalovaným prác, množstva a ceny v lehote 30 dní s tým, že uvedené vyjadrenia

budú zaslané vzájomne obom stranám. Dňa 27. 4. 2006 bola zaslaná Špecifikácia prác

splnomocneným zástupcom žalobcu.

Dňa 29. 5. 2006 bolo vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu zaslané

právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý prevzal uvedené vyjadrenie dňa 6. 6. 2006 a dňa

17. 7. 2006 bol vytýčený termín pojednávania na 3. 10. 2006. Právny zástupca žalovaného

sa na uvedený termín pojednávania ospravedlnil, z dôvodu dlhotrvajúcej práceneschopnosti

a uvedené pojednávanie bolo odročené na 12. 12. 2006. Dňa 21. 11. 2006 právny zástupca

žalovaného ospravedlnil neprítomnosť žalovaného na pojednávaní dňa 12. 12. 2006 z

dôvodu, že štatutárny zástupca je mimo územia Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je

dôležitá na opísanie skutočností, ktoré sú predmetom sporu.

Pojednávanie z 12. 12. 2006 bolo odročené na 23. 1. 2007. Uvedené pojednávanie

bolo odročené z dôvodu, že doklady ohľadne predmetu sporu boli doručené právnemu

zástupcovi žalovaného len pred pojednávaním od štatutárneho zástupcu žalovaného a bola

uložená právnemu zástupcovi žalovaného lehota 30 dní na písomnú špecifikáciu prác a

druhov. Pojednávanie zo dňa 23. 1. 2007 bolo odročené na 22. 3. 2007.

Na pojednávaní dňa 22. 3. 2007, ktorého sa zúčastnil žalobca, splnomocnený

zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného bolo pojednávanie odročené, nakoľko

právny zástupca žalovaného predložil na pojednávaní zoznam fakturovaných prác a

splnomocnený zástupca žalobcu žiadal, aby sa mohol vyjadriť k uvedeným dokladom neskôr

až po oboznámení, a preto bolo pojednávanie odročené na 17. 5. 2007.

Na pojednávaní dňa 17. 5. 2007 sa nezúčastnil nikto z účastníkov a pojednávanie

bolo odročené z dôvodu neprítomnosti (práceneschopnosti) samosudkyne a pojednávanie

bolo odročené na 28. 6. 2007.

Na pojednávaní dňa 28. 6. 2007 splnomocnený zástupca žalobcu, žalobca a právny

zástupca žalovaného navrhli pojednávanie prerušiť v zmysle a konanie bolo

prerušené uznesením č. k. -339 zo dňa 28. 6. 2007. Splnomocnený zástupca

žalobcu podal návrh na pokračovanie v konaní a dňa 19. 11. 2007 bol vytýčený termín

pojednávania na 14. 2. 2008. Uvedené pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti

žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, ktorí sa neospravedlnili a žalobca žiadal

pojednávanie odročiť za účelom vypočutia svedkov. Termín pojednávania bol stanovený na

17. 4. 2008, ktorý bol zrušený dôvodu práceneschopnosti samosudkyne a dňa 21. 4. 2008

bol vytýčený termín pojednávania na 19. 6. 2008. Právny zástupca žalovaného sa

ospravedlnil za neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti a

žiadal odročiť pojednávanie. Uvedené pojednávanie bolo odročené na 23. 10. 2008.

Dňa 23. 10. 2008 sa pojednávania zúčastnil žalobca, splnomocnený zástupca

žalobcu a právny zástupca žalovaného a prítomní účastníci navrhli pojednávanie odročiť,

pretože chcú spor riešiť zmierom a vzhľadom na to, že sa vedie iné konanie na Okresnom

súde v Košiciach a v prípade, že nedôjde k mimosúdnemu vyriešeniu sporu žiadali určiť

termín pojednávania na neskôr a bol vytýčený termín pojednávania na 4. 12. 2008.

Pojednávanie zo dňa 4. 12. 2008 bolo z dôvodu práceneschopnosti samosudkyne

odročené na 20. 1. 2009.

Pojednávanie zo dňa 20. 1. 2009 bolo odročené na 24. 2. 2009 za účelom vypočutia

svedkov.

Pojednávanie zo dňa 24. 2. 2009 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti

samosudkyne na 10. 2. 2009 (poznámka ústavného súdu: termín bol zrušený)

Na pojednávaní 10. 2. 2009 sa zúčastnili všetci účastníci a pojednávanie bolo

odročené na 2. 4. 2009 za účelom písomného označenia dôkazov účastníkmi konania.

Pojednávanie dňa 2. 4. 2009 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného a právneho

zástupcu žalovaného, ktorí sa neospravedlnili a žalobca predložil súdu nové listinné dôkazy.

Pojednávanie bolo odročené na 26. 5. 2009, ktoré bolo odročené z dôvodu, že právny

zástupca žalovaného predložil na pojednávaní písomné vyjadrenie, v ktorom uznal záväzok

do výšky 33.193,92 EUR a navrhol riešiť vec zmierom a pojednávame bolo odročené na

8. 9. 2009 za účelom špecifikácie právneho zástupcu žalovaného uznaného nároku a

neuznaného nároku. Pojednávanie z 8. 9. 2009 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti

žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu

práceneschopnosti. Pojednávanie bolo odročené na 19. 11. 2009 za účelom vyjadrenia sa

právneho zástupcu žalovaného k vyčísleným úrokom z omeškania a zmluvnej pokute.

Dňa 22. 12. 2008 bola podaná žaloba žalobcom voči žalovanému o zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 819.000,- Sk, ktorá bola vedená pod č. k. . V

predmetnej veci bol dňa 28. 1. 2009 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný

odpor a dňa 12. 2. 2009 bol zaslaný odpor na vyjadrenie žalobcovi a zároveň bol vyzvaný

na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Dňa 24. 3. 2009 sa vyjadril žalobca k odporu a

dňa 20. 4. 2009 bolo vytýčené pojednávanie na 16. 6. 2009, ktoré bolo odročené na 3. 6.

2009 z dôvodu účasti samosudkyne na školení a na uvedenom pojednávaní bolo spojené

konanie č. s konaním č. , ktoré sú vedené pod č. k.

.

Pojednávanie zo dňa 19. 11. 2009 bolo odročené na 12. 1. 2010, nakoľko právny

zástupca žalovaného žiadal o vytýčenie v januári 2010, nakoľko bude neprítomný od

novembra do 15. 1. 2010. Pojednávanie bolo odročené, nakoľko právny zástupca

žalovaného nevyčíslil sumu, ktorú uznal a žalobca mal vyčísliť škodu, ktorá mu vznikla a

právny zástupca žalovaného špecifikáciu sumy ktorú uznal. Dňa 18. 12. 2009 predložil

žalobca súdu vyčíslenie škody.

Pojednávanie dňa 12. 1. 2010 bolo odročené na 26. 1. 2010 za účelom vyhlásenia

rozsudku.

Dňa 26. 1. 2010 bolo uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené zrušené a

uznesenie o vyhlásení rozsudku a bol stanovený termín pojednávania na 2. 2. 2010 za

účelom špecifikácie splatnosti istín, zmluvnej pokuty a uvedenia ukončenia prác na stavbe.

Na uvedený termín pojednávania sa dostavil len žalobca a splnomocnený zástupca žalobcu.

Žalovaný a právny zástupca žalovaného sa nedostavili, neospravedlnili svoju neprítomnosť.

Dňa 2. 2. 2010 sa nedostavil žalovaný, žalobca, splnomocnený zástupca žalobcu a

právny zástupca žalovaného sa dostavili na uvedené pojednávanie.

Dňa 31. 3. 2010 bolo požiadané sudcom o predĺženie lehoty na napísanie rozsudku z

dôvodu neprítomnosti asistentky a neskôr z dôvodu neprítomnosti samosudkyne do 15. 4.

2010.

Rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. -472 zo dňa 2. 2. 2010 bol

doručený Mgr. V. dňa 28. 4. 2010 a JUDr. B. dňa 30. 4. 2010. Voči uvedenému rozsudku

podala odvolanie právna zástupkyňa žalovaného. Uvedené odvolanie bolo zaslané na

vyjadrenie žalobcovi, ktorý bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku dňa 18. 6. 2010. K

odvolaniu sa vyjadril žalobca dňa 7. 7. 2010.

Spis bol predložený na Krajský súd v Prešove dňa 14. 7. 2010. Krajský súd Prešov

vytýčil termín pojednávania dňa 18. 11. 2010 na 20. 1. 2011. Rozsudkom Krajského súdu

Prešov -511 zo dňa 20. 1. 2011 bol rozsudok Okresného súdu Poprad

potvrdený vo výroku, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 92.790,75 EUR s

11,42 % pa.. úrokom z omeškania od 15. 12. 2003 do zaplatenia a v zvyšnej napadnutej

časti bol zrušený a vrátený na ďalšie konanie. Spis bol vrátený na Okresný súd Poprad dňa

9. 2. 2011 a dňa 15. 2. 2011 bol doručený uvedený rozsudok splnomocnenému zástupcovi

žalobcu a právnemu zástupcovi žalovaného. Dňa 14. 3. 2011 podal žalovaný dovolanie

proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove. Dňa 19. 4. 2011 bolo doručené dovolanie

žalobcovi na vyjadrenie. Dňa 6. 5. 2011 sa splnomocnený zástupca žalobcu vyjadril k

dovolaniu a dňa 12. 5. 2011 bol spis zaslaný na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Dňa 11. 7. 2011 bol spis vrátený na Okresný súd Poprad a uznesením č. k. 3 Obdo

24/2011 zo dňa 20. 6. 2011 bolo dovolanie žalovaného odmietnuté. Uvedené uznesenie bolo

doručované účastníkom konania a dňa 3. 10. 2011 bol vytýčený termín pojednávania na

20. 12. 2011.

Dňa 25. 11. 2011 bola vznesená námietka zaujatosti právnou zástupkyňou

žalovaného Mgr. Z. V. a z uvedených dôvodov bol zrušený termín pojednávania a podaním

zo dňa 21. 10. 2011 splnomocnený zástupca žalobcu žiadal o odročenie pojednávania z

dôvodu zdržiavania sa mimo územia Slovenskej republiky. Spis bol zaslaný na Krajský súd v

Prešove dňa 19. 12. 2011 a bol vrátený Okresnému súdu Poprad dňa 27. 12. 2011 a

uvedené uznesenie bolo doručované súdom dňa 27. 12. 2011 splnomocnenému zástupcovi

žalobcu a právnemu zástupcovi žalovaného.

Dňa 16. 1. 2012 bol vytýčený termín pojednávania na 5. 4. 2012. Dňa 30. 1. 2012

žiadala právna zástupkyňa žalovaného o zaslanie zápisnice z pojednávania zo dna 20. 1.

2011 na KS Prešov. Dňa 31. 1. 2012 bola zaslaná Okresnému súdu Poprad žiadosť o

zapožičanie spisu č. k. bez uvedenia lehoty.

Dňa 9. 2. 2012 bol udelený súhlas sudkyne na zapožičanie spisu v súlade s § 197

ods. 3 Vyhl. č. 543/2055 Z. z.

Dňa 15. 2. 2012 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vybavenie t. j.

s lehotou vybaviť ihneď. Spis bol vrátený vyšším súdnym úradníkom dňa 23. 2. 2012 a spis

bol súčasne zaslaný na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a vrátený na Okresný

súd Poprad dňa 5. 3. 2012.

Na pojednávaní dňa 5. 4. 2012 sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu, žalobca,

právny zástupca žalovaných JUDr. B. a Mgr. V., žalovaný sa nezúčastnil pojednávaní. Na

uvedenom pojednávaní bola uznesením pripustená zmena petitu žaloby a pojednávanie bolo

odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 24. 4. 2012, kedy bol vyhlásený rozsudok

ohľadne zmluvnej pokuty a tento rozsudok bol doručený na pojednávaní splnomocnenému

zástupcovi žalobcu a poštou Mgr. Z. V. Uvedený rozsudok doposiaľ nenadobudol

právoplatnosť.

Z hľadiska právnej a skutkovej zložitosti sporu možno konštatovať, že ide o vec

zložitú najmä po skutkovej stránke. Predmetom sú uplatnené nároky žalobcu voči

sťažovateľke zo zmluvy o dielo, pričom najmä rozsah týchto nárokov a rozsah vykonaných

prác si vyžiadal pomerne rozsiahle dokazovanie. Dňa 3. 6. 2009 bolo predmetné konanie

spojené na spoločné konanie aj s vecou vedenou na tunajšom súde pod č. k. ,

kde si žalobca uplatňoval voči sťažovateľke nároky z titulu zmluvnej pokuty. Táto okolnosť

sa potom tiež prejavila na rozsahu vykonaného dokazovania.

Na celkovú dĺžku konania má výrazný vplyv aj postup účastníkov v konaní najmä

sťažovateľky, pretože vo veci bolo vytýčených až 24 pojednávaní, pričom štatutárni

zástupcovia sťažovateľky sa nezúčastnili pojednávaní až 18-krát, a práve neúčasť

štatutárnych zástupcov, prípadne právneho zástupcu sťažovateľky boli v mnohých

prípadoch dôvodom pre odročenie pojednávania. Na žiadosť právneho zástupcu

sťažovateľky najmä z dôvodu práceneschopnosti boli odročené pojednávania dňa 3. 10.

2006, 12. 12. 2006, 14. 2. 2008, 19. 6. 2008, 2. 4. 2009, 8. 9. 2009, 19. 11. 2009. Viaceré

pojednávania boli odročené aj z toho dôvodu, že sťažovateľka resp. jej právny zástupca

predložili nové listinné dôkazy, až priamo na pojednávaní, alebo tesne pred pojednávaním a

následne žalobca žiadal o odročenie pojednávania a poskytnutie lehoty na oboznámenie sa

s týmito listinnými dôkazmi (napr. pojednávanie dňa 12. 12. 2006, 22. 3. 2007). Taktiež

viaceré pojednávania boli odročené na žiadosť oboch účastníkov konania z dôvodu, že budú

vo veci jednať mimosúdne. Na žiadosť účastníkov konania bolo tiež uznesením zo dňa 28. 6.

2007 konanie prerušené v zmysle až do 19. 11. 2007, kedy žalobca podal

návrh na pokračovanie v konaní.

Tunajší súd vo veci rozhodol dňa 2. 2. 2010. Zo strany sťažovateľky bolo voči

uvedenému rozsudku podané odvolanie, v dôsledku ktorého sa vecou zaoberal Krajský súd v

Prešove, ktorý rozsudkom zo dňa 20. 1. 2011 čiastočne potvrdil napadnutý rozsudok a v

časti vrátil vec na ďalšie konanie. Zo strany sťažovateľky však bolo podané dovolanie proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove. Z tohto dôvodu bol spis v období od 12. 5. 2011 do

11. 7. 2011 na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa 20. 06. 2011

dovolanie sťažovateľky odmietol. Zo strany sťažovateľky bola vznesená voči konajúcej

sudkyni aj námietka zaujatosti, kvôli ktorej musel byť spis opätovne predložený Krajskému

súdu v Prešove. Odvolací súd dospel k záveru, že námietka zaujatosti nie je dôvodná. Dňa

24. 4. 2012 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené sme toho názoru, že zo strany Okresného súdu Poprad

neboli spôsobené prieťahy pri prejednávaní uvedenej veci. Pri hodnotení celkovej dĺžky

konania je potrebné vziať do úvahy najmä právnu a skutkovú zložitosť prejednávanej veci,

ktorá si vyžiadala vykonanie rozsiahleho dokazovania ako aj vyššie uvedené prieťahy

zapríčinené sťažovateľkou, keďže viaceré pojednávania boli odročené práve na základe

žiadosti sťažovateľky, prípadne jej právnej zástupkyne. Taktiež je potrebné zohľadniť

žiadosti oboch účastníkov konania o odročenie pojednávaní a návrh na prerušenie konania

z dôvodu, že účastníci sa snažili vo veci jednať aj mimosúdne.»

Rovnaké skutočnosti, čo sa týka procesných úkonov, zistil aj ústavný súd z obsahu

spisu okresného súdu, ktorý mu bol predložený k previerke 17. mája 2012.

Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním

z 8. októbra 2010, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«- to, že sa štatutárny zástupcovia žalovaného viackrát nezúčastnili pojednávaní

vytýčených vo vyššie uvedenej veci, nemôže mať za následok, že predmetný spor nie je

ukončený už viac ako 8 rokov. Štatutárny zástupcovia splnomocnili na konanie v predmetnej

veci svojho právneho zástupcu z radov advokátov, ktorý bol v plnom rozsahu oprávnený a

splnomocnený zastupovať ich v predmetnom konaní. Prítomnosť štatutárnych zástupcov

žalovaného nebola nevyhnutná na riadne vedenie a ukončenie predmetného sporu

(pojednávania pred okresným súdom boli uskutočňované i za neprítomnosti štatutárnych

zástupcov žalovaného, z tohto dôvodu neboli odročované a neboli dôvodom pre zdĺhavé

súdne konanie).

- nesúhlasíme so stanoviskom Okresného súdu v Poprade, že v predmetnej veci sa

jednalo o vec zložitú najmä po skutkovej stránke, ktoré si vyžadovalo „pomerne rozsiahle

dokazovanie“. Tak ako sme to uviedli i v sťažnosti podanej na ÚS SR spor, ktorý je

predmetom konania vedeného na Okresnom súde v Poprade , nie je natoľko právne ani

skutkov zložitý (a existuje k nemu aj stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov), aby bolo

odôvodnené také dlhé a zdĺhavé konanie v predmetnej veci.

Nakoniec, pokiaľ išlo o vec tak zložitú po skutkovej stránke, ktorá si vyžadovala

rozsiahle dokazovanie, prečo potom Okresný súd v Poprade nevykonal znalecké

dokazovanie navrhované žalovaným počas konania vedeného pred okresným súdom.

- trváme na tom, že konanie pred Okresným súdom bolo vedené neefektívne a

neviedlo k efektívnemu odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase.

Okresnému súdu v Poprade trvalo takmer 6 rokov, kým po prvýkrát rozhodol. I napriek

takejto dĺžke konania, sa okresný súd nedokázal vysporiadať s mnohými predloženými

dôkazmi a právnymi skutočnosťami (napr. vyplatenie zálohy žalovaným žalobcovi vo výške

500.000,-Sk, ktorá do dnešného dňa nebola nikde žalobcom zúčtovaná a ani zohľadnená v

nároku požadovanom žalobcom, účtovné doklady predložené žalovaným o tom, že množstvo

prác, ktoré mal žalobca údajne vykonať v skutočnosti vykonali 3. subjekty, ktorým žalovaný

za vykonané práce riadne zaplatil, prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že

žalobca neplatne odstúpil od zmluvy o dielo a napriek tejto konštatácii v plnom rozsahu

priznal žalobcovi nároky uplatňované z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo a pod.). I táto

skutočnosť mala za následok, že žalovaný bol nútený podávať odvolanie, dovolanie i

mimoriadne dovolanie, čo malo rovnako vplyv na dĺžku predmetného konania.

- Opätovne podotýkame, že z dôvodu nečinnosti Okresného súdu v Poprade pri

odosielaní vyžiadaného spisu Generálnou prokuratúrou SR (viď oznámenie GP SR zo dňa

28. 2. 2012), bola nakoniec zmarená možnosť podania mimoriadneho dovolania a v

konečnom dôsledku sťažovateľovi odňaté jeho právo, využiť všetky zákonné prostriedky na

ochranu jeho práv a definitívne znemožnená ochrana jeho práv.

- S vyjadrením okresného súdu, že namietané prieťahy konaní boli zapríčinené

sťažovateľkou, keďže viaceré pojednávania boli odročené na základe žiadosti sťažovateľky,

resp. jej právneho zástupcu, rovnako nemožno súhlasiť.

Podľa platných právnych predpisov, je základnou povinnosťou súdu a sudcu,

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty. obsahuje viaceré prostriedky zabezpečujúce plynulosť a

optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav

právnej istoty.

Sme presvedčení, že keby boli vo vyššie uvedenom konaní dodržiavané tieto

ustanovenia netrvalo by vyššie uvedené súdne konanie viac ako 8 rokov!“»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Ústavný súd si

pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto

práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (a práva podľa dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci

prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosť veci sa ústavný súd po preskúmaní spisu

čiastočne stotožnil s tvrdením okresného súdu, že išlo o skutkovo zložitejšiu vec, ale na

druhej strane konštatoval, že právne vec nie je zložitá a v danom spore išlo o posudzovanie

nárokov žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy o dielo (na základe vystavenej faktúry

o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom). Ide o problematiku, ktorá je upravená

predovšetkým príslušnými ustanoveniami , ktorých aplikácia je

ustálená aj v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov (napr. obdobne

, a ).

2. Pokiaľ ide o hodnotenie správania sťažovateľky v konaní pred okresným súdom,

ústavný súd akceptoval vyjadrenie okresného súdu (citované na s. 8, 9), že samotná

sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom tým, že sa jej štatutárni, resp. právni

zástupcovia nezúčastnili viacerých pojednávaní a tieto pojednávania boli odročené práve na

základe žiadosti sťažovateľky (jej právnej zástupkyne). Takisto sa konanie predlžovalo aj

tým, že v roku 2007 a 2008 sa účastníci snažili vo veci jednať aj mimosúdne, ale k dohode

napokon nedošlo. Tieto skutočnosti preto ústavný súd vyhodnotil v neprospech

sťažovateľky a zohľadnil ich pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení.

Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne tiež vzniesla v konaní

námietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni, ktorá bola nedôvodná, a tiež podala proti

rozhodnutiu okresného súdu a odvolacieho súdu riadny a mimoriadny opravný prostriedok,

v dôsledku čoho bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu, resp. Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky.

V súvislosti s procesnými úkonmi účastníkov konania ústavný súd viackrát vyslovil,

že „využitie možností daných sťažovateľovi na

uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie konania, ale nemožno ho kvalifikovať ako postup súdu, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy“ (napr. ), ako a,j že „dĺžku konania, ktorá je dôsledkom

úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie

zbytočných prieťahov“ v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal

a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. ).

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Z procesných úkonov je zrejmé,

že okresný súd vo veci samej priebežne konal. O nároku žalobcu z roku 2004 na zaplatenie

peňažnej sumy s príslušenstvom okresný súd rozhodol právoplatne 2. februára 2010 (jeho

rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 20. januára 2011 vo výroku, ktorým bola sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 92 790,75 € s úrokom z omeškania, nadobudlo právoplatnosť 21. februára

2011), teda ešte pred podaním jej sťažnosti ústavnému súdu.

Neskončené pred okresným súdom je už iba konanie o návrhu žalobcu z decembra

2008 na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože rozhodnutie okresného súdu z 2. februára 2010

o tomto návrhu bolo v tejto časti odvolacím súdom zrušené (súd prvého stupňa nesprávne

vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav).

Táto skutočnosť (teda neefektívna činnosť okresného súdu od roku 2009) mala preto

rozhodujúci vplyv na konštatovanie ústavného súdu, že okresný súd v konaní vedenom pod

sp. zn. porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote okresným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci, hoci okresný súd

24. apríla 2012 vyhlásil rozsudok, ale ten však zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 100 000 € najmä z dôvodu dlhodobej právnej neistoty, v ktorej sa stále nachádza

a tiež preto, že jej „z dôvodu nečinnosti Okresného súdu v Poprade pri odosielaní

vyžiadaného spisu Generálnou prokuratúrou SR bola nakoniec zmarená možnosť podania

mimoriadneho dovolania“.

Z citovaného textu vyplýva, že ústavný súd môže, avšak nemusí priznať

primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z toho,

že sťažovateľka ako účastníčka konania sa výraznou mierou svojím správaním podieľala

na tom, že konanie sa predlžovalo a vznikali zbytočné prieťahy (hodnotenie správania

účastníka konania v bode 2 časti II nálezu).

Za týchto okolností potom konanie a nález ústavného súdu (najmä vyslovenie

porušenia základného práva sťažovateľky zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázanie okresnému súdu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov, a priznanie úhrady trov konania) sú podľa názoru ústavného súdu

dostatočnými opatreniami na nápravu stavu spôsobeného porušením označených práv.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní

o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá predstavovala sumu 763 €. Ústavný súd

priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2012

a podanie sťažnosti v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2012

predstavovala sumu 127,17 € a režijný paušál 7,63 €. Úhrada bola teda priznaná v celkovej

sume 269,60 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012