Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 485/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I.

H. a Š. D., zastúpených advokátom JUDr. Celestínom Stehurom, Advokátska kancelária

STEHURA & partners, s. r. o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D. p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd

Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D.

uhradiť trovy konania v sume 965,79 € (slovom deväťstošesťdesiatpäť eur

a sedemdesiatdeväť centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Celestína Stehuru,

Advokátska kancelária STEHURA & partners, s. r. o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.

-17 z 3. októbra 2013 na ďalšie konanie sťažnosť H. B. (ďalej aj

„sťažovateľka v 1. rade“), Ľ. K. (ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“), I. L. (ďalej aj

„sťažovateľka v 3. rade“), A. S. (ďalej aj „sťažovateľka vo 4. rade“), V. M. (ďalej aj

„sťažovateľ v 5. rade“), I. H. (ďalej aj „sťažovateľka v 6. rade“) a Š. D. (ďalej aj

„sťažovateľka v 7. rade“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“) v časti namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli:

„Návrhom zo dňa 1. 7. 2004, ktorý bol na Okresný súd Čadca doručený dňa

8. 7. 2004 sme sa my – sťažovatelia resp. naši právni predchodcovia domáhali určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú... V priebehu konania... zomrela pôvodná

navrhovateľka v 7. rade – T. M., po ktorej som právnou nástupkyňou ja – sťažovateľka v 7.

rade – Š. D. Taktiež v priebehu konania... zomrela pôvodná navrhovateľka v 2. rade B. K.,

po ktorej som právnym nástupcom ja – sťažovateľ v 2. rade Ľ. K.

Po 7 rokoch súdneho sporu dňa 20. 10. 2011 Okresný súd vyniesol rozsudok, ktorým

nášmu návrhu vyhovel a priznal nám aj trovy súdneho konania.

Proti rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 20. 10. 2011 podali odporcovia

odvolanie, pričom pojednávanie sa uskutočnilo dňa 21. 3. 2013 na Krajskom súde v Žiline,

pričom Krajský súd Žilina rozsudok OS Čadca č. zo dňa 20. 10. 2011 zrušil

a vrátil OS Čadca na nové konanie...

Máme za to, že nečinnosťou OS Čadca bolo porušené naše základné právo uvedené

v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48 odsek 2 SR, aby naša vec pred

okresným súdom bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Ako sme už uviedli, návrh

na začatie konania sme podali na súd ešte dňa 8. 7. 2004, pričom OS Čadca riadne vo veci

nekoná a vo veci spôsobuje vážne prieťahy. My – sťažovatelia v 2. – 7. rade sme do konania

na strane navrhovateľov vstúpili na základe univerzálnej sukcesie na základe dedenia,

pretože naše právne predchodkyne už zomreli.

Sme toho názoru, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam a konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. Od podania návrhu do

vynesenia prvého rozsudku OS Čadca uplynulo viac ako 7 rokov. Aj napriek tejto dlhej dobe

rozsudok OS Čadca zo dňa 20. 10. 2011 bol rozhodnutím KS Žilina zrušený a je otázne,

kedy bude vo veci vykonané ďalšie pojednávanie a kedy bude vo veci rozhodnuté. Tým, že

vo veci nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté, boli porušené naše základné práva, aby sa

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...

My sa nachádzame v stave právnej neistoty od roku 2004 až doteraz, pričom tento

stav na nás pôsobí veľmi nepriaznivo a to hlavne na naše zdravie a psychiku.

Z tohto dôvodu žiadame, aby nám bolo priznané aj primerané finančné

zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy, pričom si myslíme, že za primerané

finančné zadosťučinenie možno považovať sumu 3.000,- eur pre každého sťažovateľa. Toto

žiadame aj z toho dôvodu, že my – sťažovatelia sme žiadnym relevantným spôsobom

nespôsobili predlžovanie súdneho konania. Sme toho názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by nebolo

dostatočným zadosťučinením pre nás – sťažovateľov.

Taktiež žiadame, aby Ústavný súd SR rozhodol aj o náhrade trov právneho

zastúpenia...“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou

prikazuje ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D. priznáva finančné zadosťučinenie

v sume po 3.000,- eur /slovom tritisíc eur/, ktorý je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť im

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D.

trovy konania v sume 1.224,51 eur na účet... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili okresný súd, zastúpený jeho

predsedníčkou JUDr. Adrianou Pytliakovou, listom sp. zn. Spr 2192/13 z 11. novembra

2013 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

z 22. novembra 2013.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od

tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

základného práva zaručeného v .

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem chronológie úkonov,

vykonaných súdom v namietanom konaní konštatovala, že vo veci boli spôsobené prieťahy

„zo strany súdu ale i samotných účastníkov konania“.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn.

:

Dňa 8. júla 2004 podali na okresný súd H. B. (sťažovateľka v 1. rade), B. K. (právna

predchodkyňa sťažovateľa v 2. rade), I. L. (sťažovateľka v 3. rade), A. S. (sťažovateľka

vo 4. rade), V. M. (sťažovateľ v 5. rade), I. H. (sťažovateľka v 6. rade) a T. M. (právna

predchodkyňa sťažovateľky v 7. rade), zastúpení advokátom JUDr. Celestínom Stehurom,

žalobu proti odporcom – M. G., Ľ. G. a A. G., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam. Súčasne podali návrh na vydanie predbežného opatrenia. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 6. augusta 2004 okresný súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 500 Sk.

Dňa 11. augusta 2004 žalobcovia zaplatili súdny poplatok za návrh na vydanie

predbežného opatrenia.

Dňa 10. septembra 2004 okresný súd uznesením sp. zn. vyhovel

návrhu žalobcov.

Dňa 4. októbra 2004 odporcovia podali odvolanie proti uzneseniu z 10. septembra

2004.

Dňa 7. októbra 2004 okresný súd zaslal odvolanie na vedomie žalobcom a súčasne

vyzval odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 500 Sk.

Dňa 28. októbra 2004 odporcovia zaplatili súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 1. decembra 2004 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 6. decembra 2004 okresný súd doručil krajskému súdu vyjadrenie žalobcov

k odvolaniu.

Dňa 1. februára 2005 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu

sp. zn. , ktorým zrušil uznesenie okresného súdu z 10. septembra 2004 a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 13. apríla 2005 okresný súd zaslal žalobu na vyjadrenie odporcom.

Dňa 13. apríla 2005 okresný súd vyžiadal od obce O. spisový materiál sp. zn. 230/04.

Dňa 26. apríla 2005 bol okresnému súdu doručený spisový materiál z obce O.

Dňa 20. mája 2005 doručili odporcovia vyjadrenie k žalobe.

Dňa 24. júna 2005 okresný súd uznesením č. k. -50 vyhovel návrhu

žalobcov na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 22. augusta 2005 odporcovia doručili odvolanie proti uzneseniu z 24. júna 2005.

Dňa 30. augusta 2005 okresný súd vyzval sťažovateľov na vyjadrenie k odvolaniu.

Dňa 13. októbra 2005 sa žalobcovia vyjadrili k odvolaniu odporcov.

Dňa 25. októbra 2005 bol spis doručený krajskému súdu. Bol zaevidovaný pod

sp. zn. .

Dňa 9. januára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu s potvrdzujúcim uznesením

sp. zn. z 23. novembra 2005.

Dňa 16. mája 2006 okresný súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za

návrh.

Dňa 7. júna 2006 T. M., I. H., V. M., A. S., I. L., B. K., H. B. zaplatili súdny

poplatok.

Dňa 23. júna 2006 okresný súd vyzval notársky úrad JUDr. Kubaščíka

na zapožičanie spisu č. N 241/95, Nz 284/95.

Dňa 17. augusta 2006 notársky úrad doručil žiadaný spisový materiál.

Dňa 7. júna 2007 konajúci sudca nariadil pojednávanie na 26. jún 2007.

Dňa 25. júna 2007 predseda okresného súdu poveril vyššiu súdnu úradníčku

Mgr. Krišťákovú vykonaním základného procesného úkonu – výsluchu svedkov, bez

rozhodnutia vo veci samej, z dôvodu práceneschopnosti predsedu senátu JUDr. Kajetána

Kičuru.

Dňa 26. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. H. B., B. K., I. L., V. M., I. H. boli

prítomní, A. S. a T. M. ani právny zástupca sťažovateľov neboli prítomní. Neprítomní boli

aj odporcovia a ich právna zástupkyňa.

Dňa 5. septembra 2007 pre kolíziu termínov ospravedlnil neúčasť na pojednávaní

nariadenom na 11. september 2007 právny zástupca odporcov.

Dňa 11. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Neprítomní boli sťažovateľky

vo 4. a 7. rade (S. a M.). Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 19. septembra 2007 právny zástupca žalobcov oznámil, že po zomrelej T. M.,

ktorá zomrela..., prichádzajú do úvahy dedičia: E. M., M. M., Š. M., Š. D.

Dňa 28. septembra 2007 JUDr. Stehura oznámil, že do konania namiesto T. M.

nastupujú E. M., M. M., Š. M., Š. D.

Dňa 25. januára 2008 okresný súd uznesením č. k. -105 pripustil

do konania ako žalobkyňu v 8. rade E. M., v 9. rade M. M., v 10. rade Š. M.

Dňa 25. januára 2008 okresný súd uznesením č. k. -106 rozhodol

o povinnosti žalobcov zaplatiť preddavok na trovy dokazovania vo výške 5 000 Sk.

Dňa 25. januára 2008 okresný súd uznesením č. k. -107 nariadil

znalecké dokazovanie. Znalec sa mal 9. apríla 2008 dostaviť na obhliadku na miesto same

v O.

Dňa 22. februára 2008 žalobcovia zložili preddavok na trovy.

Dňa 9. apríla 2008 bol spísaný úradný záznam: „z dôvodu ochorenia sudcu sa

nebude konať ohliadka, ktorá sa mala konať 9. apríla 2008“. Účastníci boli upovedomení

o odročení obhliadky na 20. máj 2008.

Dňa 20. mája 2008 úradný záznam: „ohliadka sa konať nebude, pretože pri preprave

došlo k poruche motorového vozidla a nebolo možné prepraviť sa na miesto ohliadky“.

Dňa 12. júna 2008 sa uskutočnila obhliadka. Okresný súd uznesením nariadil

dokazovanie.

Dňa 9. júla 2008 okresný súd uznesením nariadil súdnemu znalcovi Ing. K. úlohu.

Dňa 12. novembra 2008 bol doručený znalecký posudok.

Dňa 24. novembra 2008 okresný súd uznesením priznal znalečné.

Dňa 11. decembra 2008 bolo doručené vyjadrenie odporcov k znaleckému posudku.

Dňa 16. februára 2009 Ing. K. ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na

16. marec 2009.

Dňa 6. apríla 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia v 1., 2. a 3. rade boli

prítomní. Sťažovateľka vo 4. rade nebola prítomná. Pojednávanie bolo odročené na neurčito

na účely nariadenia doplňujúceho znaleckého dokazovania, ako aj zloženia sumy 200 €

zo strany žalobcov, ktorú si vyžadujú trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 17. apríla 2009 okresný súd uznesením č. k. -165 zaviazal

žalobcov na zaplatenie 200 € – preddavok na trovy dokazovania.

Dňa 17. apríla 2009 okresný súd uznesením č. k. -167 nariadil

doplnenie znaleckého dokazovania.

Dňa 10. júna 2009 bol spis zaslaný znalcovi.

Dňa 24. septembra 2009 okresný súd urgoval znalca na vrátenie spisu a zaslanie

posudku.

Dňa 30. novembra 2009 právny zástupca odporcov podal „návrh na vylúčenie

znalca“.

Dňa 3. decembra 2009 konajúci sudca zaslal námietku znalcovi s tým, aby sa k nej

vyjadril v lehote 10 dní.

Dňa 4. decembra 2009 bol doručený znalecký posudok.

Dňa 7. januára 2010 znalec doručil vyjadrenie k námietke.

Dňa 13. apríla 2010 okresný súd vyzval znalca na odstránenie nejasností

vo vyúčtovaní.

Dňa 23. apríla 2010 znalec odpovedal na výzvu okresného súdu z 13. apríla 2013.

Dňa 28. apríla 2010 sa právny zástupca sťažovateľov vyjadril k znaleckému posudku

i k návrhu na vylúčenie znalca.

Dňa 2. júna 2010 sudca vyzval Obecný úrad v O. na zaslanie úmrtného listu B. K.

a M. M.

Dňa 1. júna 2010 znalec ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom

na 17. jún 2010.

Dňa 9. júna 2010 okresný súd upovedomil účastníkov, že pojednávanie nariadené

na 17. jún 2010 sa zrušuje, pretože zistil, že navrhovatelia v 1. rade a 9. rade sú mŕtvi a je

potrebné zistiť okruh dedičov.

Dňa 9. júna 2010 konajúci sudca požiadal Okresný súd Žilina o určenie okruhu

dedičov po neb. B. K. a M. M.

Dňa 16. júna 2010 právny zástupca sťažovateľov doručil splnomocnenie od Ľ. K. –

právneho nástupcu po B. K., navrhovateľke v 2. rade. Zároveň upozornil sudcu, že jeho

informácia, že „navrhovatelia v 1. rade a 9. rade sú mŕtvi“, nie je pravdivá. Navrhovateľka

v 1. rade H. B. aj navrhovateľ v 9. rade M. M. žijú.

Dňa 30. júna 2010 obec O. doručila úmrtný list B. K. a M. M.

Dňa 14. júla 2010 konajúci sudca vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby oznámil

dátum narodenia M. M., pretože M. M., nar..., je mŕtvy.

Dňa 7. júla 2010 Okresný súd Žilina doručil osvedčenie o dedičstve po poručiteľke

B. K. a M. M.

Dňa 27. júla 2010 právny zástupca žalobcov oznámil, že na strane navrhovateľov

po úmrtí T. M. má v 11. poradí vystupovať Š. D.

Dňa 26. októbra 2010 okresný súd vyzval JUDr. Stehuru, aby v lehote 10 dní

oznámil procesné návrhy a zaslal osvedčenie o dedičstve sp. zn. po zomrelej

T. M.

Dňa 8. novembra 2010 JUDr. Stehura oznámil, že navrhovatelia v 8. – 10. rade – E.

M. a M. M. vystupujú z konania, a zaslal osvedčenie o dedičstve po T. M.

Dňa 26. októbra 2010 okresný súd uznesením č. k. -237 pripustil

do konania na strane navrhovateľa Ľ. K.

Dňa 25. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. -239 zastavil

konanie vo vzťahu k navrhovateľom H. M., M. M., Š. M.

Dňa 28. júna 2011 právny zástupca sťažovateľov doručil „rozšírenie návrhu“.

Dňa 23. júna 2011 okresný súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k rozšíreniu návrhu.

Dňa 19. júla 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia boli prítomní.

Odporcovia predložili vyjadrenie k „rozšíreniu návrhu“. Okresný súd uložil znalcovi

vyhotoviť geometrické plány. Pojednávanie bolo odročené na 27. september 2011.

Dňa 23. augusta 2011 okresný súd uznesením č. k. -262 uložil

žalobcom 1. – 11. rade a odporcom zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 9. septembra 2011 H. B. zaplatila preddavok 200 €.

Dňa 13. septembra 2011 znalec doručil znalecký posudok. Sudca vyzval účastníkov

na vyjadrenie sa k nemu do termínu pojednávania – 27. september 2011.

Dňa 20. septembra 2011 doručil vyjadrenie svedok L.

Dňa 21. septembra 2011 JUDr. Stehura doručil „návrh na zmenu návrhu na začatie

konania“.

Dňa 22. septembra 2011 odporcovia zložili preddavok.

Dňa 27. septembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Žalobcovia v 1. a 4. rade

neboli prítomní, žalobcovia v 2., 3., 5., 6., 7. rade neboli prítomní. Odporcovia boli

prítomní. Bolo odročené na 20. október 2011 na účely predvolania súdneho znalca a tých,

ktorí sa nedostavili.

Dňa 23. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcov

k znaleckému posudku.

Dňa 30. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcov

k zmene návrhu.

Dňa 20. októbra 2011 okresný súd uznesením č. k. -305 pripustil

zmenu návrhu a uznesením č. k. -307 priznal znalcovi znalečné.

Dňa 20. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Okresný súd rozhodol

rozsudkom.

Dňa 13. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcov proti

rozsudku z 20. októbra 2011.

Dňa 14. decembra 2011 sudca vyzval žalobcov na vyjadrenie sa k odvolaniu.

Súčasne uznesením zaviazal žalobcov zaplatiť po 99,50 € z titulu súdneho poplatku

za rozšírený návrh.

Dňa 9. januára 2012 okresný súd uznesením č. k. -351 zaviazal

odporcov na zaplatenie sumy 1 194 € z titulu odvolania.

Dňa 25. januára 2012 I. H. zaplatila 99,50 €.

Dňa 25. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov

k odvolaniu odporcov.

Dňa 7. februára 2012 zložili 99,50 € K., M., S., B.

Dňa 17. februára 2012 bol spis sp. zn. doručený krajskému súdu.

Dňa 21. marca 2013 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Krajský súd

uznesením sp. zn. zrušil rozsudok okresného súdu z 20. októbra 2011 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 12. júna 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 24. októbra 2013 konajúci sudca nariadil doručiť rozhodnutie účastníkom.

Dňa 23. apríla 2014 konajúca sudkyňa žiadala znalca, aby oznámil, kedy bude

k dispozícii.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

Ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľov Ľ. K. a Š. D. došlo

k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania

na strane žalobcu, a to na základe univerzálnej sukcesie (dedenie). Keďže univerzálna

sukcesia automaticky vyvoláva procesnoprávne nástupníctvo, okresný súd nemusel

uznesením túto zmenu pripustiť. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu

zásadný význam pre vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej

protiústavnosti konania okresného súdu, pretože v uvedenom prípade v dôsledku zmeny

účastníkov konania nedošlo ku vzniku nového procesnoprávneho vzťahu (ako to je pri

zámene účastníkov), ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho

procesnoprávneho vzťahu (m. m. ).

S prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že uvedení

sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium

konania, ktoré tejto zmene predchádzalo. Vzhľadom na to, že sťažovatelia vstúpili

do konania na základe univerzálnej sukcesie, ústavný súd bude pri posudzovaní postupu

okresného súdu prihliadať aj na obdobie týkajúce sa ich právnych predchodcov.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka

trvania posudzovaného konania nebola závislá od právnej zložitosti veci. Predmetom

konania je však určenie vlastníctva, pričom na ustálenie skutkového stavu bolo potrebné

nariadiť znalecké dokazovanie. Túto občianskoprávnu vec možno považovať za skutkovo

zložitú.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov (a ich právnych

predchodcov) v namietanom konaní, ústavný súd zistil, že aj samotní sťažovatelia sa

podieľali na prieťahoch svojou malou aktivitou (nezúčastnili sa všetkých nariadených

pojednávaní, na výzvu konajúceho sudcu z 30. augusta 2005, aby sa vyjadrili k odvolaniu

odporcov, reagovali až o päť týždňov). Tieto skutočnosti možno pripísať na ich vrub.

K predĺženiu doby konania prispeli sťažovatelia aj podávaním viacerých procesných

návrhov („návrh na vydanie predbežného opatrenia“ – 8. júla 2004, „rozšírenie návrhu“ –

28. júna 2011, „návrh na zmenu návrhu na začatie konania“ – 21. septembra 2011).

Ako však ústavný súd už prejudikoval (napríklad , ),

za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka

konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade

nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania

predovšetkým svojou nečinnosťou. Okresný súd bol nečinný od 17. augusta 2006

do 25. júna 2007, t. j. 10 mesiacov, od 22. februára 2008 do 12. júna 2008, t. j. 4 mesiace,

od 11. decembra 2008 do 6. apríla 2009, t. j. 4 mesiace, od 25. februára 2011 do 28. júna

2011, t. j. 4 mesiace, od 12. júna 2013 do 23. apríla 2014, t. j. 10 mesiacov. Celkovo bol

okresný súd nečinný skoro 3 roky. V tomto období okresný súd neurobil žiadny úkon

smerujúci k rozhodnutiu veci.

V konaní sa vyskytli aj obdobia, počas ktorých sa okresný súd musel procesne

vysporiadávať s úmrtiami troch účastníkov na strane sťažovateľov, čo tiež značne prispelo

k predĺženiu konania. Tieto obdobia však nemožno pripísať na vrub konajúceho súdu.

Nečinnosť okresného súdu v trvaní 36 mesiacov však nie je ospravedlniteľná, pretože

v tomto období okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania

nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

().

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov

treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu

netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom

konaní došlo k prieťahom, ktoré boli čiastočne spôsobené skutkovou zložitosťou veci, ale aj

v dôsledku správania účastníkov konania a postupom okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

vo veci konajúceho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia pre

každého z nich v sume 3 000 € s odôvodnením, že oni „žiadnym relevantným spôsobom

nespôsobili predlžovanie súdneho konania“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov považuje za primerané v sume 1 000 € pre každého

sťažovateľa.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátom JUDr. Celestínom Stehurom. Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný

súd priznal úhradu trov konania v celkovej sume 1 224,51 €.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14

ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný

v roku 2013 patrí odmena v sume 130,16 €. Trovy právneho zastúpenia pre jedného

sťažovateľa predstavujú sumu 260,32 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená

o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo

viacerých osôb“, t. j. na sumu 130,16 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade

7 sťažovateľov (7 x 130,16 €) tvorí náhrada trov právneho zastúpenia spolu s režijným

paušálom ku každému úkonu (7 x 7,81 €) sumu 965,79 €. Keďže sťažovatelia si uplatnili

nárok na náhradu trov konania vo vyššej sume, ústavný súd im priznal tento nárok len

v uplatnenej sume 965,79 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2014