Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 22/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2005 v senáte

zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Silvie Hôžďalovej, K., a Martina Hôžďalu, K., zastúpených

advokátom JUDr. J. M., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Silvie Hôžďalovej a Martina Hôžďalu, aby sa ich vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, zaručené v .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Silvii Hôžďalovej a Martinovi Hôžďalovi p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie každému v sume po 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré

je Okresný súd Košice II p o v i n n ý im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Silvii Hôžďalovej a Martinovi Hôžďalovi p r i z n á v a náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 12 905 Sk (slovom dvanásťtisícdeväťstopäť slovenských korún), ktoré je

Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. M., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 3. februára 2005 č. k. -7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Silvie Hôžďalovej, K. a Martina Hôžďala, K.

(ďalej len „sťažovatelia“ alebo „sťažovateľka“ a „sťažovateľ“), ktorou namietali porušenie

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

1. 1 Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia 2. augusta 2002 podali na

okresnom súde žalobu proti A. M., K. (ďalej len „odporkyňa“), a J. M., K. (ďalej len

„odporca“), o vyporiadanie členského podielu a o zaplatenie sumy 33 000 Sk

s príslušenstvom, ktorá je evidovaná pod sp. zn. . Sťažovatelia tvrdia, že do

dňa podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd vo veci nerozhodol ani nevytýčil

pojednávanie. Sťažovatelia podaniami z 26. júna 2003, 16. augusta 2003 a 3. novembra

2003 opakovane žiadali súd o vytýčenie pojednávania, pričom svoje žiadosti odôvodnili

okrem iného aj vážnymi zdravotnými problémami sťažovateľky a nepriaznivým dopadom

nevyriešeného súdneho sporu na jej zdravotný stav. Dňa 19. februára 2004 podali

sťažovatelia sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. V odpovedi z 1. marca 2004 bolo

uvedené, že súdny poplatok nebol zaplatený v správnej výške, preto 23. februára 2004 dala

konajúca sudkyňa pokyn na jeho dorúbenie. Až na základe žiadosti z 30. marca 2004 súd

sťažovateľom oznámil, v akej výške je potrebné súdny poplatok doplatiť.

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

vydal nasledovný nález:

„1. Základné právo sťažovateľov Silvie Hôžďalovej a Martina Hôžďalu na

prerokovanie a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II.

sp. zn bolo porušené.

2. Prikazuje sa, aby Okresný súd Košice II. vo veci sp. zn. konal.

3. Súd priznáva sťažovateľom podľa

finančné zadosťučinenie vo výške 25 000,- Sk.

4. Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi

sťažovateľov JUDr. J. M., advokátovi, Advokátska kancelária, v K. v zmysle ust. § 13 ods. 8

vyhl. vo výške 9 340,- Sk [2 x právny úkon á 4 534,- Sk, 2 x paušál á 136,-

Sk (prevzatie a písomné podanie vo veci)].“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. V. K., listom z 2. marca 2005

sp. zn. Spr. 194/05 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu zo 14. marca 2005.

2. 1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné relevantné

skutočnosti:

„(...) Je pravdou, že žaloba o vyporiadanie členského podielu a zaplatenie 33.000,-

Sk bola sťažovateľmi podaná na tunajšom súde dňa 2. 8. 2002, avšak žalobcovia si

s podaním návrhu nesplnili svoju poplatkovú povinnosť, hoci podľa zákona o súdnych

poplatkoch táto vzniká podaním návrhu. Súdny poplatok bol čiastočne zaplatený až na

základe výzvy súdu dňa 11. 2. 2003. Keďže konajúcou sudkyňou bolo zistené, že predmetom

sporu sú až tri žalované nároky, ale súdny poplatok bol zaplatený len čiastočne, za jeden zo

žalovaných nárokov, dňa 23. 2. 2004 dala pokyn pre dovyrubenie súdneho poplatku tak, aby

bol uhradený v správnej výške. Tento bol zaplatený dňa 21. 4. 2004. Ešte pred jeho

zaplatením boli žalovaní vyzývaní na vyjadrenie sa k návrhu a ich vyjadrenie bolo tiež

súdom urgované.

Dňa 24. 4. 2004 dala konajúca sudkyňa pokyn pre zaslanie výzvy žalobcom cestou

ich právneho zástupcu na predloženie znaleckého posudku ako listinného dôkazu

nevyhnutného pre rozhodnutie veci. Dňa 18. 8. 2004 právny zástupca žalobcov oznámil, že

žalovaní nechcú znalcovi dobrovoľne sprístupniť byt a z toho dôvodu navrhuje, aby súd

nariadil znalecké dokazovanie.

Dňa 1. 3. 2005 bola zasielaná výzva Stavebnému bytovému družstvu Košice II.

Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že na dĺžku predmetného

konania má vplyv predovšetkým správanie samotných sťažovateľov, ktorí súdny poplatok za

podaný návrh zaplatili v správnej výške až 20 mesiacov po jeho podaní. Už pri podaní

návrhu pritom boli zastúpení právnym zástupcom, ktorému je nepochybne známe

ustanovenie zákona o vzniku poplatkovej povinnosti, ale i výške súdnych poplatkov.

Obdobie uvedených dvadsiatich mesiacov preto nemožno považovať za prieťah spôsobený

súdom.

Po zaplatení súdneho poplatku právny zástupca sťažovateľov nesplnil pokyn

zákonnej sudkyne a nepredložil žiadaný znalecký posudok. Na výzvu súdu len oznámil, že

vyhotoveniu znaleckého posudku bráni správanie sa žalovaných. Toto svoje tvrdenie však

žiadnym spôsobom nepreukázal, teda ani nie je zrejmé, či na vyhotovenie takéhoto

znaleckého posudku nepostačujú údaje príslušného prenajímateľa, resp. správcu bytu bez

potreby vykonať ohliadku bytu; nepredložil stanovisko osloveného súdneho znalca k danej

veci. Bez predloženia preukázateľných dôkazov o nemožnosti zabezpečiť súdom žiadaný

dôkaz, odporučil súdu, aby žiadaný dôkaz zabezpečil sám.

Mnou uvádzané argumenty prosím zvážiť pri rozhodovaní ústavného súdu, nakoľko

sa na dĺžke predmetného konania podieľali významnou mierou. Tvrdenie sťažovateľov

o pretrvávaní prieťahov spôsobených súdom od podania žaloby považujem vzhľadom na ich

správanie v danom konaní, v ktorom sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, za

absurdné.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na

ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho. (...)“

2. 2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

«Navrhujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby námietky odporcu zo dňa

2. 3. 2005 vo vyššie označenej právnej veci pominuli ako neopodstatnené. Argumenty

Okresného súdu Košice II. pokladáme za účelové a nepodložené. Súd sa vyhovára na

dôvody, ktoré sú právne irelevantné.

(...) Základnou povinnosťou súdu aj sudcu je (...) zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorej akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

V zmysle ust. § 10 zák. č. 71/92 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním

návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok

zaplatil v lehote, ktorú mu určí, ak poplatok nebol zaplatený ani v lehote určenej súdom,

súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník poučený. Túto

povinnosť – vyzvať poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku si súd splnil až výzvou zo

dňa 24. 1. 2003 aj to vypočítal poplatok v nesprávnej výške. To nemožno pričítať na ťarchu

sťažovateľov, že ani súd nevedel správne vypočítať súdny poplatok. Súd dovýrubil súdny

poplatok sťažovateľom až výzvou zo dňa 16. 4. 2004 po viacerých urgenciách sťažovateľov

na vytýčenie súdneho pojednávania.

Pokiaľ ide o druhú námietku súdu týkajúcu sa znaleckého posudku, nebolo

v možnostiach sťažovateľov zabezpečiť predloženie znaleckého posudku, keďže žalovaní

nesprístupnili predmetný byt znalcovi Ing. Jánovi Bačovi, u ktorého si sťažovatelia

objednali vyhotovenie znaleckého posudku. Z toho dôvodu požiadali súd podaním zo dňa

17. 8. 2004 o zabezpečenie znaleckého posudku zo strany súdu, keďže žalovaní sú povinní

uposlúchnuť výzvu súdu a jedine súd disponuje donucovacími prostriedkami v tejto veci.

Túto skutočnosť, rovnako aj to, že nebolo možné vyhotoviť znalecký posudok len na základe

údajov Stavebného bytového družstva Košice II., preukazujeme vyjadrením súdneho znalca

Ing. Jána Baču zo dňa 12. 8. 2004, ktoré v prílohe predkladáme.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Podľa ust. súd vykonáva dokazovanie. Podľa ust.

ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, súd

ustanoví po vypočutí účastníkov znalca. Podľa ust. účastníkovi prípadne

niekomu inému môže predseda senátu uložiť, aby sa ustanovil k znalcovi, predložil mu

potrebné predmety..., aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého

posudku potrebné. Tieto oprávnenia súdu nemožno prenášať ani na právneho zástupcu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon ukladá súdu zabezpečiť znalecký posudok,

a nie právnemu zástupcovi sťažovateľov. Zákon ukladá súdu, aby vypočul účastníkov ešte

predtým, ako ustanoví znalca. Okresný súd Košice II. si nesplnil zákonom stanovenú

povinnosť vypočuť účastníkov konania pred nariadením znaleckého dokazovania. Dôkaz

zabezpečený nedodržaním zákonných ust. , , bol by

spochybnený už pri jeho obstaraní, čo sa aj u sťažovateľov stalo tým, že byt nebol

sprístupnený, lebo nebola súdom vypočutá sporová strana k návrhu na dokazovanie

a nebolo jej doručené oznámenie súdu, že súdom nariadené dokazovanie má strpieť.

Povinnosťou súdu bolo pripraviť aspoň 1. pojednávanie, keď by každá zo sporových

strán k navrhovaným dôkazom sa mohla vyjadriť. Lenže súd nevytýčil žiadne pojednávanie

za 37 mesiacov. V tejto súvislosti poukazujeme na judikatúru Ústavného súdu SR

podľa ktorej „závažnosť nečinnosti súdu sa zvyšuje, keď po nej nasledujú

jednoduché úkony“.

Súd vo veci, napriek vyjadreniu podpredsedu okresného súdu, nekoná.

Z týchto dôvodov navrhujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby sťažnosti

Silvie Hôžďalovej a Martina Hôžďalu vyhovel.

Vo vyššie označenej veci si uplatňujem odmenu za 3 právne úkony, 3 x paušál

v zmysle ust. § 11 ods. 2 vyhl. 655/04 Z. z., ktorú žiadam poukázať na účet vedený

v Slovenskej sporiteľni, a. s., pobočka K.

Vo vyššie označenej veci oznamujem, že súhlasím v zmysle ust. § 30 ods. 2 zák.

č. s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 2. augusta 2002 podali sťažovatelia na okresnom súde žalobný návrh

o vyporiadanie členského podielu a o zaplatenie 33 000 Sk s prísl. proti odporkyni

a odporcovi.

Dňa 24. januára 2003 súd vyzval sťažovateľov, aby zaplatili súdny poplatok.

Dňa 11. februára 2003 sťažovatelia na základe uvedenej výzvy zaplatili súdny

poplatok.

Dňa 13. februára 2003 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby zaslala návrh

odporcom na vyjadrenie.

Dňa 19. júna 2003 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby urgovala odporcov na

doručenie vyjadrenia k návrhu.

Dňa 23. februára 2004 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľov

na doplatenie súdneho poplatku.

Dňa 1. apríla 2004 sťažovatelia doručili súdu žiadosť, v ktorej žiadali, aby im súd

oznámil, v akej výške je potrebné súdny poplatok doplatiť.

Dňa 16. apríla 2004 súd vyzval sťažovateľov na doplatenie upresnenej výšky

súdneho poplatku.

Dňa 21. apríla 2004 sťažovatelia doplatili súdny poplatok.

Dňa 24. júna 2004 súd vydal výzvu, aby sťažovatelia oznámili súdu súhlas podľa

.

Dňa 15. júla 2004 sudca vyzval sťažovateľov, aby predložili súdu znalecký posudok

na určenie všeobecnej hodnoty členského podielu.

Dňa 18. augusta 2004 sťažovatelia doručili súdu návrh na nariadenie znaleckého

dokazovania súdom, pretože odporcovia nechcú sprístupniť byt znalcovi.

Dňa 25. februára 2005 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby požiadala Stavebné

bytové družstvo o oznámenie tržnej hodnoty bytu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý

priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti

alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo

svojom vyjadrení nenamietal zložitosť napadnutej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanej veci treba poukázať na to, že základom obrany okresného súdu proti

námietkam sťažovateľov o porušení označeného základného práva bolo tvrdenie, že „na

dĺžku predmetného konania má vplyv predovšetkým správanie samotných sťažovateľov,

ktorí súdny poplatok za podaný návrh zaplatili v správnej výške až 20 mesiacov po jeho

podaní“.

Je skutočnosťou, tak ako to ústavný súd zistil zo spisu okresného súdu, že

sťažovatelia súdny poplatok v správnej výške zaplatili až 21. apríla 2004. Z uvedeného je

zrejmé, že sťažovatelia si neplnili riadne a včas svoju poplatkovú povinnosť, čo je okolnosť,

na ktorú ústavný súd musí prihliadať pri posudzovaní tvrdenia o porušení základného práva

podľa , pretože takáto okolnosť v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť

vo veci samej, a tým aj splniť účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(, ). A fortiori musel ústavný súd na túto okolnosť prihliadnuť

v danej veci vzhľadom na to, že sťažovatelia ako navrhovatelia v konaní pred okresným

súdom boli kvalifikovane právne zastúpení.

Na druhej strane ústavný súd už vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky vzťahu

nedostatkov žaloby (návrhu na začatie konania) a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v zdôraznil, že s týmto

základným právom je málo zlučiteľný taký postup štátneho orgánu (súdu), ktorého

výsledkom je, že až po niekoľkých rokoch od začatia konania (v danom prípade 16. apríla

2004) súd pristupuje ku kvalifikovanej výzve žalobcu (navrhovateľa), aby odstránil

nedostatky svojho návrhu v občianskom súdnom konaní, teda k výzve, ktorá svojou

povahou patrí k úkonom vykonávaným spravidla na začiatku občianskeho súdneho konania

(mutatis mutandis , ). Táto okolnosť (nedostatky návrhu) teda sama

osebe nemôže ospravedlniť nečinnosť okresného súdu ani urobiť sťažovateľov

zodpovednými za vzniknutý prieťah (pozri napr. ). Preto na posúdenie otázky,

či a v akej miere sa táto okolnosť prejavila v danej veci na dĺžke konania, bolo ešte potrebné

preskúmať postup okresného súdu pri odstraňovaní uvedeného nedostatku návrhu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd v danej veci v období od 19. júna 2003 do 16. apríla 2004 (takmer desať

mesiacov) nevykazoval znaky plynulého a efektívneho konania, pretože v tomto období

odstraňoval iba dôsledky svojho pochybenia, keď pôvodne (24. januára 2003) vyzval

sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku v nesprávnej výške, pričom sťažovatelia tejto

nepresnej výzve vyhoveli už 11. februára 2003 a okrem toho okresný súd bol aj bezdôvodne

nečinný, a to konkrétne od 18. augusta 2004 do 25. februára 2005 (šesť mesiacov). Okresný

súd teda najmenej počas šestnástich mesiacov nevykonával vo veci úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako žalobcovia

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K týmto uvedeným

zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov,

ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

25 000 Sk, ktoré okrem iného odôvodnili aj „nepriaznivým dopadom nevyriešeného

súdneho sporu na“ zdravotný stav sťažovateľky.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov považuje za primerané vo výške každému po

10 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) náhradu

trov konania vo výške 12 905 Sk z dôvodu trov ich právneho zastúpenia.

Náhrada sa priznala za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti zo 14. januára 2005 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo

14. marca 2005). Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2005, patrí odmena pre jedného

sťažovateľa v sume 2 501 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola však znížená o 20 %,

pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu

2 000,80 Sk. Spolu s režijným paušálom k tomuto úkonu (150 Sk v roku 2005) tvorí táto

náhrada trov za jeden úkon vykonaný v roku 2005 sumu 2 150,80 Sk v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. V prípade dvoch sťažovateľov tvorí táto

náhrada trov právneho zastúpenia celkove zaokrúhlene sumu 12 905 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2005