Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 2/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Jána Mazáka

a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Eduarda Báránya, Alexandra Bröstla, Ľubomíra

Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa a Štefana

Ogurčáka na neverejnom zasadnutí pléna 31. marca 2005 o návrhu generálneho prokurátora

Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu

Zb. o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky v znení

Z. z. s , , 2 a 4 a s a s

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za účasti Národnej rady

Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

Návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 19. decembra

2003 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“), ktorý bol doplnený na základe výzvy ústavného súdu 2. februára 2004,

na vyslovenie nesúladu o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii

Slovenskej republiky (ďalej aj „zákon o tlačovej kancelárii“) s čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a s čl. 55

ods. 1 (ďalej len „“) a s Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Generálny prokurátor v návrhu uviedol, že Slovenská národná rada sa 30. januára

1992 uzniesla na zákone o tlačovej kancelárii, ktorým zriadila Česko-slovenskú tlačovú

kanceláriu Slovenskej republiky (ďalej aj „tlačová kancelária“ alebo „Tlačová agentúra

SR“) ako spravodajsko-informačnú agentúru Slovenskej republiky. Súčasne boli upravené

jej pôsobnosť, postavenie generálneho riaditeľa a práva a povinnosti súvisiace s rozdelením

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Generálny prokurátor namieta, že celý zákon o tlačovej kancelárii je v rozpore

s , 2 a 4 a s a s dohovoru. V rozšírení návrhu

z 2. februára 2004 žiadal vysloviť nesúlad aj s .

Podľa názoru generálneho prokurátora pod právom na prístup k informáciám treba

rozumieť nielen právo každej osoby na to, aby sa dozvedela všetky informácie týkajúce sa

jej, ale aj jej práva na prístup k informáciám, ktoré sú zhromažďované v súvislosti

s výkonom verejnej moci.

Právu byť informovaný zároveň primerane zodpovedá zákaz štátu zasahovať

do prístupu k informáciám.

Pre napĺňanie práva na slobodné prijímanie informácií (sloboda prejavu) majú

mimoriadny význam slobodné médiá, poslaním ktorých je vyvažovať štátnu moc mocou

verejnej mienky.

Predpokladom takého fungovania médií je, že štát vytvorí priehľadné podmienky

v tejto oblasti, a to nielen v oblasti vlastníckych vzťahov k jednotlivým médiám, ale aj

v úprave vzťahov k tretím stranám, ktoré by mohli uplatniť svoj vplyv na ich nezávislosť.

Ustanovením právnych podmienok pre nezávislé pôsobenie médií štát zároveň vytvára

záruky pre jednotlivé spôsoby uplatnenia slobody prejavu.

Vychádzajúc z obsahu práva na slobodné prijímanie informácií z hľadiska záruk

slobody prejavu priznaných v ústave a v dohovore je dôležité zaoberať sa právnym

postavením Tlačovej agentúry SR ako významného informačného a spravodajského zdroja

na území Slovenskej republiky.

Tlačová agentúra SR je príspevková organizácia, ktorá je zapojená finančnými

vzťahmi na štátny rozpočet [najskôr priamo a od účinnosti novely zákona o tlačovej

kancelárii prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“)].

Právna úprava príspevkových organizácií je upravená zákonom Národnej rady

Slovenskej republiky č. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“).

Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 citovaného zákona príspevkové organizácie štátu

sú právnické osoby štátu, ktoré sú na štátny rozpočet zapojené príspevkom. Platia pre ne

finančné vzťahy určené ústredným orgánom v rámci ich rozpočtov.

Príspevkové organizácie štátu sa zriaďujú na plnenie úloh štátu, a to na plnenie ich

základných verejných funkcií alebo verejnoprospešnej činnosti, ktoré sú na základe

osobitných predpisov alebo rozhodnutia príslušných orgánov úplne alebo čiastočne

financované zo štátneho rozpočtu (§ 22 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách).

Príspevková organizácia ako právnická osoba svoje príjmy používa na financovanie

vlastnej činnosti. Doplnenie zdrojov sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu príspevkom.

Z uvedenej právnej úpravy odvodil generálny prokurátor ekonomickú závislosť

Tlačovej agentúry SR na štátnom rozpočte.

Priamym zdrojom finančných prostriedkov určených na chod Tlačovej agentúry SR

je samotná rozpočtová kapitola, ktorú schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej

len „národná rada“).

Spôsob a výška čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu sú však výraznou mierou

ovplyvniteľné rozhodnutím výkonnej moci. Ako príklad možno uviesť oprávnenie prijímať

rozpočtové opatrenie podľa ustanovenia § 11 a viazanie rozpočtových prostriedkov podľa

§ 14 citovaného zákona, čo môže mať za následok obmedzenie aktivít ich prijímateľa.

Na zákonnú úpravu právnej formy Tlačovej agentúry SR nadväzuje aplikácia ďalších

právnych predpisov, a to o verejnej službe v znení neskorších

predpisov, o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a iných, ktorými, i keď len nepriamo, sa otvára

priestor pre možné ohrozenie nezávislosti činnosti Tlačovej agentúry SR ako spravodajskej

a informačnej agentúry nedovoleným zásahom štátu.

K uvedeným ekonomickým vzťahom štátu a Tlačovej agentúry SR možno priradiť

i postavenie a menovanie generálneho riaditeľa, ktorý zodpovedá za celú jej činnosť.

Za svoju činnosť zodpovedá len vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ktorá

ho menuje a odvoláva. Zákon o tlačovej kancelárii neurčuje žiadne kritériá pre jeho

odvolanie, z čoho možno oprávnene usudzovať, že dôvod pre jeho odvolanie môže byť

akýkoľvek, mocenský záujem nevylučujúc.

Ak zákonom dané postavenie generálneho riaditeľa nie je nezávislé, potom činnosť,

ktorú riadi, rovnako nemožno označiť ako nezávislú. V nadväznosti na to dôvodné obavy

o nezávislom postavení Tlačovej agentúry SR možno vyvodiť i z formulovania vnútorného

usporiadania a hospodárenia.

Pre ústavnú rovnováhu sú okrem inštitucionálnych záruk kontroly zakotvených

v ústave potrebné také poistky proti zneužitiu moci, ktoré by súčasne v čo najväčšej miere

zužovali priestor pre zásah jednotlivých mocí do ľudských práv a základných slobôd

chránených a medzinárodnými zmluvami.

Pre tento účel je nevyhnutná existencia slobodného, nezávislého, pluralitného

a zodpovedného žurnalizmu. Sloboda médií pritom vychádza z potreby informovať občanov

o aktivitách verejnej moci a podrobovať výkon rôznych druhov moci nepretržitej a kritickej

analýze.

Podľa názoru generálneho prokurátora zákon o tlačovej kancelárii uvedeným

potrebám nezodpovedá.

Obsahom napadnutých ustanovení neposkytuje ochranu slobody prejavu tak, aby jej

uplatnenie nemohlo byť zmarené napríklad neposkytnutím dôležitého a neodkladného

oznámenia orgánov verejnej moci v naliehavom verejnom záujme. Vplyv vlády na Tlačovú

agentúru SR nevylučuje možnosť ovplyvňovania jej činnosti zo strany štátu, čím ale nie sú

rešpektované ústavné princípy ochrany slobody prejavu. Generálnym prokurátorom

citované ustanovenia § 2 ods. 1 a 2, § 5 ods. 2 a § 6 ods. 1 preto nie sú v súlade s čl. 26

ods. 1, 2 a 4 a s dohovoru.

Generálny prokurátor ďalej poukazuje na to, že zákon o tlačovej kancelárii

v ustanovení § 2 ods. 2 umožňuje zápis tlačovej kancelárie do obchodného registra a tiež jej

podnikateľské aktivity. To znamená, že môže podnikať v rámci svojej pôsobnosti, a to na

relevantnom trhu môže ponúkať za úhradu služby iným subjektom spočívajúce

v poskytovaní slovného a obrazového spravodajstva s cieľom dosiahnuť zisk.

Právne postavenie Tlačovej agentúry SR a spôsob jej financovania vyplývajúce

zo zákona ju ako podnikateľa na trhu zvýhodňuje, resp. iným subjektom podnikajúcim

v tejto oblasti ani iným zákon nezaručuje rovnaké podmienky pre podnikanie.

K rovnakému názoru podľa generálneho prokurátora dospel aj Protimonopolný úrad

Slovenskej republiky (ďalej len „protimonopolný úrad“) v konaní podľa

Z . z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

v rámci ktorého skúmal, či pri zmluve uzavretej s podnikateľom Z., s. r. o., nejde

o obmedzenie súťaže.

Postavenie podnikateľa Tlačovej agentúry SR na relevantnom trhu všetkých druhov

spravodajstva protimonopolný úrad vyhodnotil ako dominantné, podmienené poskytovaním

verejných prostriedkov pre podnikateľskú činnosť v tejto oblasti.

Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o tlačovej kancelárii preto podľa názoru generálneho

prokurátora nie je v súlade s .

Tento zákon predpokladá, že podnikateľská činnosť sa netýka činnosti hlavnej,

pre ktorú bola príspevková organizácia štátu zriadená. Vychádzajúc z toho, že zákon

o rozpočtových pravidlách súčasne predpokladá, že príspevkové organizácie sa zriaďujú

na plnenie úloh štátu, a to na plnenie ich základných verejných funkcií, alebo

na verejnoprospešné činnosti, ktoré sú úplne alebo čiastočne financované zo štátneho

rozpočtu, potom treba konštatovať, že ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o tlačovej kancelárii

sa absolútne vymyká tejto koncepcii.

Ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne

a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné

odstrániť ani výkladom podľa , jej obsah nie je v súlade s obsahom

princípu právneho štátu vyjadreným v .

Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o tlačovej kancelárii nie je podľa názoru generálneho

prokurátora v súlade s , , 2 a 4 a s a s

dohovoru. Ak nie je v súlade s právna norma upravujúca formu právneho

postavenia Tlačovej agentúry SR, nie je v súlade s ani ustanovenie zákona

o tlačovej kancelárii, ktorým bola zriadená, lebo jeho obsah bez určenia právnej formy

nemôže samostatne existovať.

V nadväznosti na to ak nie je v súlade s zákona o tlačovej kancelárii,

potom aj ostatné ustanovenia tohto zákona sa dostávajú do nesúladu s

z dôvodu nemožnosti samostatnej existencie.

Dňa 2. februára 2004 generálny prokurátor v doplnenom návrhu uviedol,

že k vypusteniu v petite pôvodného návrhu došlo len pisárskou chybou.

Právnu argumentáciu doplnil len v tom rozsahu, že ekonomická zainteresovanosť Tlačovej

agentúry SR na verejných prostriedkoch štátu vyplývajúca z uvedenej právnej úpravy

už sama osebe popiera jej nezávislosť.

Spôsob o výške čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu je výraznou mierou

ovplyvniteľný rozhodnutiami výkonnej moci, čo názorne dokumentuje už naznačený vzťah

ministerstva kultúry k riadeným príspevkovým organizáciám, ale aj oprávnenie vlády

prijímať rozpočtové opatrenia podľa § 11 zákona o rozpočtových pravidlách umožňujúce

napríklad viazanie rozpočtových prostriedkov (§ 14 zákona o rozpočtových pravidlách).

Za takejto ekonomickej previazanosti nie je možné vylúčiť, že v dôsledku uplatnenia

oprávnení orgánov štátu môže dôjsť k ovplyvneniu činnosti Tlačovej agentúry SR.

Navrhovateľ reagoval aj na , ktorým bol zavedený nový

spôsob zapojenia na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly ministerstva kultúry.

Návrh generálneho prokurátora bol uznesením pléna ústavného súdu

č. k. -23 z 11. marca 2004 prijatý na ďalšie konanie a boli vyžiadané stanoviská

účastníkov konania.

Vyjadrenie národnej rady

Listom z 10. júna 2004 sa k návrhu generálneho prokurátora vyjadril predseda

národnej rady, ktorý zároveň uviedol, že netrvá na ústnom prejednaní veci.

Zo stanoviska národnej rady vyplýva, že generálny prokurátor vidí nesúlad zákona

o tlačovej kancelárii s článkami v tom, že

– Tlačová agentúra SR ako príspevková organizácia štátu nespĺňa podmienky pre

slobodu prejavu a právo na informácie podľa a dohovoru tým, že ako

subjekt zapojený na štátny rozpočet môže byť vo svojej činnosti ovplyvňovaná, ako aj tým,

že generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda bez určenia kritérií (zákon

neustanovuje podmienky na jeho odvolanie), čím môže zasahovať do jej činnosti,

– právne postavenie Tlačovej agentúry SR a spôsob jej financovania ju ako

podnikateľa na trhu zvýhodňuje, resp. iným subjektom podnikajúcim v tejto oblasti tento

ani iný zákon nezaručuje rovnaké podmienky pre podnikanie, čo je v rozpore s čl. 55 ods. 1

.

Podľa vyjadrenia národnej rady zákon o tlačovej kancelárii nadobudol účinnosť

15. apríla 1991 a reagoval na o rozdelení pôsobnosti medzi Českou

a Slovenskou Federatívnou republikou a Českou republikou a Slovenskou republikou

vo veciach tlače a iných informačných prostriedkov (ďalej len „“),

ktorý zrušil o vymedzení pôsobnosti Československej socialistickej

republiky vo veciach tlače a iných informačných prostriedkov.

Právnu úpravu na úseku tlače, rozhlasového a televízneho vysielania a šírenia

agentúrneho spravodajstva podľa ) ponechal

v pôsobnosti federácie. V § 4 okrem iného ustanovil, že Česko-slovenská tlačová kancelária

vykoná do troch mesiacov od zriadenia Česko-slovenskej tlačovej kancelárie Českej

republiky a Česko-slovenskej tlačovej kancelárie Slovenskej republiky rozdelenie a prevod

majetku a vyporiadanie iných právnych pomerov majetkovej povahy.

Do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky federálne zhromaždenie

ani národné rady republiky neprijali právnu úpravu na úseku šírenia agentúrneho

spravodajstva.

Federálne zhromaždenie prijalo o zrušení Česko-slovenského

rozhlasu, Česko-slovenskej televízie a Česko-slovenskej tlačovej kancelárie, ktorým zrušilo

o Československej tlačovej kancelárii uplynutím 31. decembra 1992,

a Slovenská národná rada prijala o Česko-slovenskej tlačovej

kancelárii Slovenskej republiky, ktorý bol novelizovaný ,

a s účinnosťou od 1. januára 2004 bol zmenený spôsob zapájania Tlačovej agentúry SR

na štátny rozpočet.

Národná rada zrušila samostatnú rozpočtovú kapitolu Tlačovej agentúry SR

a na štátny rozpočet je Tlačová agentúra SR od 1. januára 2004 zapojená prostredníctvom

kapitoly ministerstva kultúry.

Podľa názoru národnej rady v garantuje slobodu prejavu a právo

na informácie slovami „sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené“. Slovné

spojenie „sú zaručené“ vyžaduje od štátu aktívnu úlohu, aby mohol zaručiť, že sloboda

prejavu a právo na informácie budú realizované ako základný predpoklad politického

pluralizmu.

Od štátu sa teda vyžaduje, aby zaručil, že tento politický pluralizmus bude

dosiahnutý a že ho neohrozí žiadny monopol, či už štátu alebo súkromnej spoločnosti.

V umožňuje každému vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,

tlačou, obrazom alebo iným spôsobom.

V odseku 4 citovaného ustanovenia umožňuje obmedziť slobodu prejavu a právo

vyhľadávať a šíriť informácie, a to zákonom a iba vtedy, ak ide o opatrenie v demokratickej

spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného

poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Z uvedeného ústavného práva podľa názoru národnej rady možno vyvodiť, že štát

nemôže obmedzovať slobodu prejavu a právo na informácie takými prostriedkami

a opatreniami, ktoré nespĺňajú uvedené zásady.

V prípade Tlačovej agentúry SR ide o štátnu príspevkovú organizáciu, ktorá je podľa

ustanovenia § 2 zákona o tlačovej kancelárii spravodajskou informačnou agentúrou

Slovenskej republiky.

Z takejto zákonnej definície nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že jej právna

forma nezodpovedá princípom . O takéto posúdenie by však išlo

pravdepodobne vtedy, ak by Tlačová agentúra SR bola definovaná ako jediný, a tým aj

monopolný subjekt oprávnený poskytovať informácie.

Popri Tlačovej agentúre SR však v Slovenskej republike pôsobí aj ďalšia tlačová

agentúra SITA.

Vzhľadom na to, že zákonodarca tak v období federácie, ako aj po vzniku Slovenskej

republiky neprijal žiadnu právu úpravu, a to aj napriek súčasne platnej zákonnej úprave

v , ktorý takúto úpravu predpokladá, nemožno vyvodiť záver,

že štát obmedzuje slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie v rozpore s čl. 26

ods. 4 .

Právo na informácie zaručené v zabezpečuje najmä zákon

č. o slobodnom prístupe k informáciám a o z mene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o slobode informácií). Podľa tohto zákona medzi povinné osoby

poskytujúce informácie patrí aj Tlačová agentúra SR.

Skutočnosť, že Tlačová agentúra SR je financovaná z verejných zdrojov,

jej neumožňuje znesprístupňovať informácie, na ktoré má verejnosť zákonný nárok.

Iná je otázka, či zapojenie na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly ministerstva

kultúry popiera nezávislosť Tlačovej agentúry SR.

Zákonodarca zriadil agentúru ako príspevkovú organizáciu, čím čiastočne prevzal

na seba záväzok hmotne zabezpečiť jej činnosť.

Je nesporné, že oprávnenia vyplývajúce zo správy rozpočtovej kapitoly sú aj také,

že môžu nepriamo, ekonomickými nástrojmi ovplyvňovať chod a výkon činnosti

finančného subjektu, avšak z , ako aj z rozhodovacej činnosti ústavného

súdu vyplýva, že pri výklade a uplatnení zákonov treba postupovať tak, aby boli v súlade

s ().

Preto nie je možné zákon o rozpočtových pravidlách uplatňovať tak, aby došlo

prostredníctvom ekonomických nástrojov zo strany štátnych orgánov k ovplyvňovaniu

základných činností Tlačovej agentúry SR stanovených zákonom, a tým k porušeniu

ústavnoprávneho zákazu, resp. garantovanej slobody prejavu.

Nezávislosť Tlačovej agentúry SR z hľadiska spôsobu vymenovania a odvolania

jej štatutárneho zástupcu možno považovať za problematickú. Spôsob vymenovania

a stanovenie kritérií na odvolanie akéhokoľvek funkcionára do určitej miery ovplyvňujú

jeho nezávislosť. Zákon o tlačovej kancelárii v tomto smere neobsahuje žiadne obmedzenie

pre vládu, ktorá generálneho riaditeľa vymenúva a aj odvoláva. Na úpravu jeho

pracovnoprávneho vzťahu sa vzťahuje o výkone práce vo verejnom

záujme.

Podľa názoru národnej rady z návrhu generálneho prokurátora nevyplýva, akým

spôsobom právne postavenie a spôsob financovania Tlačovej agentúry SR ju ako

podnikateľa na trhu zvýhodňuje, resp. iným subjektom podnikajúcim v tejto oblasti zákon

o tlačovej kancelárii či iný zákon nezaručuje rovnaké podmienky pre podnikanie.

Vzhľadom na to, že uvedené konštatovanie nie je v návrhu konkretizované, a vzhľadom na

vyššie uvedený legislatívny vývoj v danej oblasti nemožno súhlasiť s názorom generálneho

prokurátora o nesúlade s .

Vyjadrenie vedľajšieho účastníka – vlády

K návrhu na vyslovenie nesúladu zákona o tlačovej kancelárii s sa vyjadrila

ako vedľajší účastník vláda .

V stanovisku vláda uviedla, že generálny prokurátor svoj návrh vyvodil

z predpokladu o protiústavnosti právnej normy upravujúcej formu právneho postavenia

Tlačovej agentúry SR, ktoré následne spôsobuje protiústavnosť ustanovenia § 1 zákona

o tlačovej kancelárii, ktorým bola táto zriadená, „lebo jeho obsah bez určenia právnej

formy nemôže samostatne existovať“, a tým sa aj ostatné ustanovenia zákona o tlačovej

kancelárii stávajú protiústavnými „z dôvodu nemožnosti samotnej existencie“.

Pred týmto záverečným tvrdením však generálny prokurátor namietal nesúlad

– po prvé ustanovení § 2 ods. 1 a 2, § 5 ods. 2 a § 6 ods. 1 s čl. 26 ods. 1, 2 a 4

a s dohovoru,

– po druhé ustanovenia s .

Prvý rozpor odôvodnil generálny prokurátor na základe analýzy právneho postavenia

Tlačovej agentúry SR, ktoré by podľa jeho názoru malo vychádzať z princípu nezávislosti

vzhľadom na plnenie úloh Tlačovej agentúry SR pri zabezpečovaní práva na prístup

k informáciám ako súčasti práva na slobodu prejavu.

Nezávislosť Tlačovej agentúry SR je však podľa generálneho prokurátora ohrozená

– ekonomickou zainteresovanosťou Tlačovej agentúry SR na verejných

prostriedkoch štátu (§ 2 ods. 1 a 2 zákona o tlačovej kancelárii),

– vznikom a zánikom funkcie generálneho riaditeľa Tlačovej agentúry SR, ktorého

menuje a odvoláva (aj bez udania dôvodov) vláda (§ 5 ods. 2 zákona o tlačovej kancelárii),

– schvaľovaním štatútu Tlačovej agentúry SR vládou (§ 6 ods. 1 zákona o tlačovej

kancelárii).

Tieto nespochybniteľné argumenty ohrozujúce nezávislosť Tlačovej agentúry SR

považuje generálny prokurátor za také, že ohrozujú právo na slobodu prejavu, pretože štát

tak môže ovplyvňovať obsah a rozsah informácií podaných Tlačovou agentúrou SR.

Pre posúdenie týchto tvrdení vzhľadom na , 2 a 4 a dohovoru bude

potrebné analyzovať význam práva na slobodu prejavu. Tu je predovšetkým potrebné

zdôrazniť, že úlohou štátu v tejto oblasti nie je prioritne poskytovať informácie, ale vytvoriť

vhodné právne prostredie na slobodné a pluralitné šírenie informácií.

Ohrozením práva na prístup k informáciám ako súčasti práva na slobodu prejavu

je predovšetkým monopolizácia štátna, ako aj súkromnoprávne šírenie informácií. V tomto

duchu zákon o tlačovej kancelárii nijako nezabraňuje vytvoreniu iných súkromnoprávnych

tlačových agentúr, k čomu na Slovensku vytvorením tlačovej agentúry SITA fakticky

aj došlo. Až v prípade monopolizácie v oblasti šírenia informácií tlačovými agentúrami

by boli relevantné úvahy generálneho prokurátora o potrebe záruk nezávislosti štátnej

tlačovej agentúry.

Rovnako nie sú relevantné ani obavy generálneho prokurátora zo zatajovania

informácií cestou manipulácie Tlačovej agentúry SR, pretože v našom právnom poriadku

je osobitným zákonom dostatočne zabezpečený prístup k takýmto informáciám aj bez

aktivity či pasivity Tlačovej agentúry SR.

Naopak, zriadenie Tlačovej agentúry SR a hradenie jej činnosti zo štátnych

prostriedkov možno chápať ako plnenie pozitívneho záväzku štátu pri zabezpečení práva

na prístup k informáciám. V tejto súvislosti ešte všeobecnejšia poznámka k zákonom,

o ktorých potrebnosti by sa dalo diskutovať. Nie celkom zrejmá potreba zákona pre prax

neznamená aj automaticky protiústavnosť takéhoto zákona.

Druhý rozpor odôvodnil generálny prokurátor tým, že právne postavenie Tlačovej

agentúry SR a spôsob jej financovania z prostriedkov štátneho rozpočtu Tlačovú

agentúru SR ako podnikateľa na trhu zvýhodňuje oproti iným subjektom podnikajúcim

v tejto oblasti. Svoje tvrdenie podporil aj rozhodnutím protimonopolného úradu, ktorý

vyhodnotil postavenie podnikateľa Tlačovej agentúry SR na relevantnom trhu ako

„dominantné podmienené poskytovaním verejných prostriedkov pre podnikateľskú činnosť

v tejto oblasti“. Ďalej však svoje dôvody generálny prokurátor nekonkretizoval a len

všeobecne uzavrel, že ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o tlačovej kancelárii je v rozpore

s .

Práve pokračovanie v úvahách vedúcich nielen k všeobecnému ,

ale predovšetkým ku konkrétnejšiemu by mohlo byť relevantné

pri posudzovaní mechanizmu pôsobenia Tlačovej agentúry SR v hospodárskej súťaži,

keď bez osobitných obmedzení sa môže pohybovať na relevantnom trhu pri využívaní

priamych štátnych dotácií (správne má byť asi uvedené , vláda však

uvádza , pozn.).

Ústavný súd má v tejto oblasti bohatú judikatúru, z ktorej môžu vyplynúť pre

zákonodarcu isté korekcie pri poskytovaní štátnych prostriedkov podnikateľom. V tomto

prípade je podnikateľom pôsobiacim na trhu bez akýchkoľvek obmedzení (na rozdiel

napríklad od Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie) a s priamym napojením na štátny

rozpočet. Nie je samo osobe v rozpore s podnikanie za pomoci zdrojov z verejných

financií, pričom verejným záujmom možno obhájiť ich veľkosť a na druhej strane v záujme

zachovania pravidiel hospodárskej súťaže aj určité obmedzenia pre podnikateľa

disponujúceho verejnými zdrojmi.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj závery generálneho prokurátora spochybňujúce

ústavnosť zákona o tlačovej kancelárii z dôvodu, že nie je jasná forma Tlačovej

agentúry SR, sú bez hlbšieho odôvodnenia irelevantné.

V našom právnom poriadku nie je zvláštnosťou, že štátne organizácie pôsobia ako

podnikatelia a naopak že funkcie orgánov verejnej moci preberajú subjekty súkromného

práva. Naopak, zmyslom zákonnej formy štátnej príspevkovej organizácie je zapojenie

týchto inštitúcií do trhového hospodárstva. Samotné zriadenie Tlačovej agentúry SR treba

posudzovať nie z pohľadu zvolenej formy, ale práve z hľadiska obsahu jej činnosti, ktorým

je plnenie pozitívneho záväzku štátu pri zabezpečení práva na prístup k informáciám, a tým

aj naplnenia zmyslu práva na slobodu prejavu.

Inou otázkou je, či verejný záujem na plnení pozitívneho záväzku štátu pri

zabezpečovaní práva na slobodu prejavu by mal byť nadradený princípom pravidiel

hospodárskej súťaže alebo vice versa či pravidlá hospodárskej súťaže možno nadraďovať

nad všetky ostatné verejné záujmy ().

Generálny prokurátor v liste z 8. júla 2004 vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania.

II.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,

tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať

idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu

konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.

Podmienky ustanoví zákon.

Podľa slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie

možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné

na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu zdravia

a mravnosti.

Podľa hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá

na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Podľa čl. 10 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa

slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky

bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,

aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým

spoločnostiam.

Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať

takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon

a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej

celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany

povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority

a nestrannosti súdnej moci.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o tlačovej kancelárii tlačová kancelária je príspevková

organizácia, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom

rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry. Zapisuje sa do obchodného registra,

podnikateľskú činnosť vykonáva v rámci svojej pôsobnosti. Môže zakladať obchodné

spoločnosti a zúčastňovať sa na podnikaní obchodných spoločností.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona za činnosť tlačovej kancelárie zodpovedá

generálny riaditeľ tlačovej kancelárie.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva

vláda.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona zásady vnútorného usporiadania a hospodárenia

tlačovej kancelárie upraví štatút, ktorý na návrh generálneho riaditeľa schvaľuje vláda.

1. K namietanému nesúladu zákona o tlačovej kancelárii s čl. 1 a s čl. 26

ods. 1, 2 a 4 a s dohovoru

V súvislosti s touto časťou návrhu generálneho prokurátora ústavný súd uvádza:

Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti,

jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že sloboda prejavu slúži

na verejné vyjadrenie názorov, poznatkov, postojov a pocitov človeka ().

V právnom poriadku sa vytvorilo právne prostredie pre zaistenie čo najširších

možností prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie a tieto získavať do svojej

dispozície, prípadne ich aj spracovať alebo zachytávať (ale aj ukladať na nosiče). Limity

slobody tlače vymedzuje zákon.

Sloboda prejavu je inštitútom ústavného práva, ktorý nepotrebuje konkretizáciu

obyčajným zákonom. Zákony sa vyžadujú len na jej obmedzenie. Naopak, právo

na informácie potrebuje konkretizáciu formou lex specialis [

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o slobode informácií)].

Generálny prokurátor namietaný nesúlad vidí v právnom postavení Tlačovej

agentúry SR, a to v ohrození princípu nezávislosti Tlačovej agentúry SR vzhľadom

na plnenie jej úloh pri zabezpečení práva na prístup k informáciám ako súčasti práva

na slobodu prejavu. Tento princíp vyvodil z § 2 ods. 1 zákona o tlačovej kancelárii, podľa

ktorého tlačová kancelária je spravodajská informačná agentúra. Podľa § 2 ods. 2 zákona

o tlačovej kancelárii je tlačová kancelária príspevková organizácia, ktorá je zapojená

finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva

kultúry.

Generálny prokurátor uvádza, že slobodu prejavu môžu zabezpečiť (naplniť) len

slobodné médiá. Štát by podľa neho mal

a) zabezpečiť prehľadné vlastnícke vzťahy,

b) upraviť vzťahy k tretím osobám,

c) zabezpečiť nezávislosť médií.

Generálny prokurátor namieta ekonomický status (príspevková organizácia), od neho

odvodené ekonomické vzťahy (možnosť krátiť rozpočet) a personálne vzťahy

(odvolateľnosť generálneho riaditeľa). Tieto skutočnosti spája s porušením slobody prejavu

zakotvenej v , 2 a 4 a v dohovoru.

Namietaný zákon však v žiadnom svojom ustanovení nepripúšťa monopol

na informácie (najmä z oblasti verejného okruhu), ktoré by relevantne mohli ohroziť

pluralitu názorov. Informácie šíria aj od štátu nezávislé súkromnoprávne právnické osoby

zriadené na tento účel. Vytvorením tlačovej kancelárie podporovanej štátom sa podľa

názoru ústavného súdu plní len pozitívny záväzok štátu na zabezpečovaní práva na prístup

k informáciám.

V tejto časti je potrebné zdôrazniť viazanosť ústavného súdu návrhom (§ 20 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov). Generálny prokurátor nepredložil žiadny argument, ktorým by zdôvodnil

vo svojom návrhu namietaný nesúlad. Vychádzal len z vymedzenia a poslania tlačovej

kancelárie a z tohto právneho postavenia založil nesúlad s v ,

ods. 1, 2 a 4 a v dohovoru.

Zmyslom zákonnej formy štátnej príspevkovej organizácie je zapojenie tejto

inštitúcie do trhového hospodárstva. Samotné zriadenie tlačovej kancelárie nie je potrebné

posudzovať z hľadiska zvolenej formy, ale z hľadiska obsahu jej činnosti, ktorou je plnenie

pozitívneho záväzku štátu pri napĺňaní zmyslu práva na slobodu prejavu.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôraznil, že pri výklade

a uplatňovaní zákona treba postupovať tak, aby boli v súlade s . Interpretácia ani

aplikácia zákona o tlačovej kancelárii ani ekonomických zákonov, ktoré na tento zákon

nadväzujú (zákon o rozpočtových pravidlách), nie sú spôsobilé podľa názoru ústavného

súdu porušiť slobodu prejavu zaručenú , 2 a 4 a dohovoru.

Generálny prokurátor namieta aj nesúlad zákona o tlačovej kancelárii s čl. 26 ods. 4

, podľa ktorého slobodu prejavu možno obmedziť len zákonom, a to za ustanovených

podmienok, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv

a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia

a mravnosti. Zákon o tlačovej kancelárii nie je podľa názoru ústavného súdu takýmto

obmedzením a ani jeho interpretácia nepredstavuje obmedzenie, ktoré by bolo v nesúlade

s .

2. K namietanému nesúladu zákona o tlačovej kancelárii s

Generálny prokurátor poukázal na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn.

a , v ktorých ústavný súd uviedol, že základom trhového hospodárstva a s ním

spätej hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu

pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Vstup na trh je súčasťou zaručeného

práva podnikať a uskutočňovať ním zárobkovú činnosť, pretože v trhovom hospodárstve

je podľa podstatné uplatnenie práva na trhu. Právne postavenie tlačovej

kancelárie ju podľa názoru generálneho prokurátora na trhu zvýhodňuje, resp. iným

subjektom podnikania na trhu v tejto oblasti nezaručuje rovnaké podmienky pre podnikanie.

V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia protimonopolného úradu sp. zn.

2003/DZ/P/2/052 z 24. marca 2003 a sp. zn. 2002/DZ/2/1/142 z 23. júla 2002, ktorými

dokumentuje výraz nesúladu zákona o tlačovej kancelárii s , ktoré majú

podľa neho zdôrazňovať neprimerane výhodnejšie postavenie tlačovej kancelárie

na relevantnom trhu. Protimonopolný úrad mal toto vyhodnotiť ako dominantné postavenie

na trhu podmienené poskytovaním verejných prostriedkov, v čom vidí nesúlad ustanovenia

zákona o tlačovej kancelárii s . Z porušení zistených

protimonopolným úradom však podľa názoru ústavného súdu nemožno vyvodiť záver

o porušení ústavného princípu, resp. ústavnej záruky vyjadrenej v .

Generálny prokurátor síce vyhodnotil postavenie tlačovej kancelárie ako dominantné,

podmienené poskytovaním verejných prostriedkov pre podnikateľskú činnosť v tejto oblasti,

ďalej však svoju argumentáciu nekonkretizoval.

Generálny prokurátor v sťažnosti tiež namieta, že tlačová kancelária podľa

citovaného § 2 ods. 2 zákona o tlačovej kancelárii môže podnikať v rámci svojej pôsobnosti,

zakladať obchodné spoločnosti a zúčastňovať sa na ich podnikaní. Na relevantnom trhu

môže ponúkať za úhradu služby iným subjektom spočívajúce v poskytovaní slovného

a obrazového spravodajstva s cieľom dosiahnuť zisk.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o tlačovej kancelárii je táto, ako už bolo uvedené,

príspevkovou organizáciou, ktorá je napojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet

prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry. Tlačová kancelária sa zapisuje

do obchodného registra; podnikateľskú činnosť vykonáva v rámci svojej pôsobnosti, môže

zakladať obchodnú spoločnosť a zúčastňovať sa na podnikaní obchodných spoločností.

Ústavný súd v súvislosti s namietaným nesúladom celého zákona o tlačovej

kancelárii s uvádza, že vo svojej rozhodovacej činnosti ()

vo vzťahu k uviedol, že formuluje princípy hospodárskej politiky

Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí aj podpora a ochrana konkurenčného

hospodárskeho prostredia a vytváranie právnych prostriedkov proti obmedzovaniu

hospodárskej súťaže, ktoré označí za nedovolené. Princípy hospodárskej politiky patria

k základným princípom fungovania štátu a ich prostredníctvom sa v Slovenskej republike

zaručuje aj ústavná ochrana právnických osôb.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že generálny prokurátor namieta nesúlad

ustanovení zákona o tlačovej kancelárii s , ktorý ustanovuje princípy

trhovej ekonomiky Slovenskej republiky, a nie s ustanovením , ktoré

deklaruje ochranu a podporu hospodárskej súťaže, o ktorej podrobnosti ustanoví zákon.

Realizácia hospodárskej politiky Slovenskej republiky, zabezpečenie trhového

hospodárstva a jeho princípov vyžaduje, aby úrad ustanovený podľa

Z. z. vykonával kontrolu trhového prostredia a v prípade zistení jeho porušenia reagoval

podľa svojimi rozhodnutiami a zabezpečil tak realizáciu

garantovaných princípov. Porušenia zistené týmto štátnym úradom neznamenajú

automaticky porušenie ústavných garancií . Takýto postup pri plnení

rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci by bol aj v ďalších odvetviach automaticky

spájaný s porušením . Kladné ani záporné rozhodnutia orgánov verejnej moci takýto

účinok vyvolať nemôžu.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. uviedol, že princíp právneho štátu

ustanovený je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej

republike. Ak národná rada uplatní svoju zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným

ustanovením , zároveň tým poruší aj základný princíp ústavnosti ustanovený

.

To znamená, ak je zákonodárna právomoc v súlade s inými ustanoveniami ,

je aj v súlade s .

predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať vo vzájomnej súvislosti

všetkých ústavných noriem (), a každé ustanovenie treba interpretovať

a uplatňovať v nadväznosti na iné normy , pokiaľ medzi nimi existuje príčinná

súvislosť ().

Generálny prokurátor namietal vo svojom návrhu nesúlad ustanovení zákona

o tlačovej kancelárii najmä s , 2 a 4 a s , ako aj s

dohovoru za použitia výkladu o ekonomickom prepojení a zvýhodnení tlačovej kancelárie,

z čoho zakladal nesúlad s právom na informácie, ako aj s princípom hospodárstva

Slovenskej republiky. Ústavný súd však po meritórnom posúdení zákona o tlačovej

kancelárii dospel k záveru, že tento zákon nie je v nesúlade s označenými článkami ,

a to s , 2 a 4 a s a s dohovoru.

Pretože ústavný súd nezistil namietaný nesúlad s inými ustanoveniami ,

nemohol zistiť ani nesúlad s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2005