Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 76/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2005 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya

prerokoval sťažnosť M. K., D., zastúpenej advokátom JUDr. V. Š., P., ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Listiny základných práv a slobôd

postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd

v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. M. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 Sk

(slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný zaplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Sťažnosti M. K. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra

2004 doručená sťažnosť M. K., D. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. V. Š., P., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) Krajským

súdom v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -11 z 9. marca 2005 prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predseda krajského súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola

doručená 11. apríla 2005, vyjadril, že krajský súd netrvá na verejnom pojednávaní pred

ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

26. apríla 2005 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože

vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno

od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že „Nečinnosťou krajského súdu je mi

spôsobovaná ďalšia škoda, nakoľko zaniknuté BSM o ktorého vyporiadanie sa v spore

jedná sa neúmerne preťahuje“. Predmetná vec je vedená na Okresnom súde Prievidza

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , pričom na krajskom súde jej bola pridelená

sp. zn. .

Sťažovateľka s prihliadnutím na nečinnosť krajského súdu podala sťažnosť na

prieťahy v konaní. Predseda krajského súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr. 1561/04 z 28. mája

2004 uviedol, že sťažnosť považuje čiastočne za opodstatnenú, ale prieťahy v predmetnom

konaní boli spôsobené najmä z objektívnych príčin, „... ktoré spočívali vo vysokom nápade

agendy a množstve nevybavených vecí v danom senáte, opakovanej a dlhodobej

práceneschopnosti predsedníčky senátu a v neposlednom rade aj z dôvodov na strane

odporcu, ktorý sa dvakrát nedostavil na pojednávanie“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka vo svojom návrhu výroku

rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny

v konaní krajského súdu sp. zn. . Zároveň sťažovateľka žiada priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 Sk.

Ústavný súd výzvou zo 6. apríla 2005 požiadal predsedu krajského súdu, aby sa

v zmysle ustanovenia vyjadril k sťažnosti

sťažovateľky. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení z 12. apríla 2005 podal prehľad

úkonov vykonaných v predmetnej veci a uviedol, že „Je pravdou, že konanie na Krajskom

súde v Trenčíne trvalo takmer dva roky, čo však bolo spôsobené nedostatočným

personálnym obsadením súdu a vysokým nápadom agendy. Okrem toho v danom prípade

išlo o skutkovo náročnú vec, čo si vyžiadalo tiež nemalé množstvo času na jej

naštudovanie“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu krajského súdu

a najmä podrobného preštudovania spisu krajského súdu sp. zn. zistil

nasledovný priebeh a stav konania:

Okresný súd prípisom z 30. januára 2002 zaslal spis sp. zn. krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku okresného súdu č. k. -161

zo 7. septembra 2001. Krajskému súdu bol predmetný spis doručený 12. februára 2002,

kde mu bola pridelená spisová značka .

Krajský súd uznesením č. k. -231 z 28. januára 2004 zrušil predmetný

rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Krajský súd

prípisom z 13. februára 2004 požiadal podpredsedníčku krajského súdu o predĺženie lehoty

na vyhotovenie predmetného uznesenia z dôvodu právnej náročnosti veci. Podpredsedníčka

krajského súdu vyslovila 13. februára 2004 súhlas s predĺžením lehoty na vypracovanie

uznesenia do 25. apríla 2004.

Krajský súd vydal 22. apríla 2004 pokyn kancelárii krajského súdu na vyhotovenie

odpisov uvedeného uznesenia. Uvedeným záznamom bez označenia čísla listu posudzovaný

spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a listiny, podľa ktorého každý má

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,

pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia sp. zn. ,

). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo

neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva

zaručeného v nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol

ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , a ďalšie).

Sťažovateľka využila právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred

podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podala sťažnosť na prieťahy

v konaní. Predseda krajského súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr. 1561/04 z 28. mája 2004

uviedol, že sťažnosť považuje čiastočne za opodstatnenú, ale prieťahy v predmetnom

konaní boli spôsobené najmä z objektívnych príčin, „... ktoré spočívali vo vysokom nápade

agendy a množstve nevybavených vecí v danom senáte, opakovanej a dlhodobej

práceneschopnosti predsedníčky senátu a v neposlednom rade aj z dôvodov na strane

odporcu, ktorý sa dvakrát nedostavil na pojednávanie“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. , ,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup

samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že

hoci predmetom sporu je návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

ide o vec, ktorá patrí po právnej stránke do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného

súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Skutkovú stránku predmetnej veci ústavný súd obvykle posudzuje ako zložitú

s prihliadnutím na predmet konania, pretože pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov je potrebné zohľadniť časté protikladné stanoviská a úkony

účastníkov konania. Ústavný súd však zastáva názor, že aj napriek uvedeným konkrétnym

okolnostiam je dĺžka odvolacieho konania v trvaní takmer dvoch rokov ústavne

neakceptovateľná, a to vzhľadom na okolnosť, že krajský súd nevykonal ďalšie

dokazovanie vo veci samej, ale rozhodnutie okresného súdu zrušil pre nepreskúmateľnosť

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny. Ústavný súd nezistil z posudzovaného spisu a vyjadrení účastníkov konania žiadnu

okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a listiny, bol postup samotného krajského súdu. Pri skúmaní

skutočnosti, či v dôsledku postupu krajského súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného

práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky

(napr. rozhodnutie ).

Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných krajským súdom v tejto veci zistil, že

krajský súd nevykonal žiadny úkon v posudzovanej veci od 12. februára 2002

do 28. januára 2004 (23,5 mesiacov), pričom spis bol doručený krajskému súdu 12. februára

2002 a rozhodnutie krajského súdu bolo expedované okresnému súdu 23. apríla 2004.

Predseda krajského súdu v stanovisku vo svojom vyjadrení z 12. apríla 2005 podal

prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a uviedol, že „Je pravdou, že konanie na

Krajskom súde v Trenčíne trvalo takmer dva roky, čo však bolo spôsobené nedostatočným

personálnym obsadením súdu a vysokým nápadom agendy. Okrem toho v danom prípade

išlo o skutkovo náročnú vec, čo si vyžiadalo tiež nemalé množstvo času na jej

naštudovanie“.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku vyhodnotil postup krajského súdu v predmetnej veci ako konanie, v ktorom došlo

aj s prihliadnutím na čas potrebný na naštudovanie rozsudku okresného súdu a rozhodnutie

krajského súdu v danej veci k zbytočným prieťahom zo strany krajského súdu v celkovej

dĺžke 17 mesiacov, pričom z celkového obdobia 26 mesiacov, ktoré uplynuli od 12. februára

2002 do 23. apríla 2004, mohol ústavný súd uznať za dobu primeranú úkonom, ktoré

krajský súd v danej veci vykonal, najviac deväť mesiacov.

Právo zaručené sa realizuje takým konaním všeobecných súdov,

ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd

v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné

právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako jej ho zaručuje

a listiny.

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že predseda krajského súdu v stanovisku z 12. apríla 2005

uviedol, že po vypracovaní písomného rozhodnutia bol spis 23. apríla 2004 vrátený

okresnému súdu, ako aj na ustanovenie , podľa ktorého

je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených

v tomto zákone, a okolnosť, že sťažovateľka v petite svojej sťažnosti nepožiadala ústavný

súd, aby prikázal krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd

neprikázal krajskému súdu v posudzovanom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

V konkrétnych okolnostiach danej veci vidí ústavný súd nemajetkovú ujmu

sťažovateľky najmä v dĺžke odvolacieho konania na krajskom súde, ktoré trvalo takmer dva

roky, čo môže u sťažovateľky vyvolať oprávnene pocit trvalej neistoty a pochybností

týkajúcich sa časového horizontu ukončenia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov aj so zreteľom na skutočnosť, že vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie

prejednanie a rozhodnutie. Ústavný súd preto považoval za primerané finančné

zadosťučinenie sumu 15 000 Sk.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, preto

ústavný súd žiadosti sťažovateľky o primerané finančné zadosťučinenie vo zvyšnej časti

nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s ohľadom na dĺžku zbytočných

prieťahov v posudzovanom konaní.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Ustanovenie § 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde umožňuje ústavnému súdu v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy. Ústavný súd však v tomto prípade nepriznal sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia, pretože právny zástupca sťažovateľky v oznámení doručenom ústavnému súdu

7. marca 2005 uviedol, že sťažovateľka si „... trovy konania pred Ústavným súdom

v Košiciach neuplatňuje“.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2005