Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 98/05
PDF · 181.02 KB
No categories available
III. ÚS 98/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2005 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya
prerokoval sťažnosť I, s. r. o., D., zastúpenej advokátkou JUDr. O. P., D., ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Levice v konaní sp. zn.
E 375/98, a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo I., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Levice
sp. zn. E 375/98 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Levice p r i k a z u j e v konaní sp. zn. E 375/98 konať bez
zbytočných prieťahov.
3. I., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk
(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Levice p o v i n n ý zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Levice j e p o v i n n ý nahradiť I., s. r. o., trovy právneho
zastúpenia vo výške 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na bankový
účet do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2005
doručená sťažnosť I., s. r. o., D. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. O. P., D., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) Okresným súdom Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. E 375/98.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 98/05-8 z 30. marca 2005 prijal sťažnosť
sťažovateľky na ďalšie konanie.
Podpredsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola
doručená 16. mája 2005, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred
ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému
súdu 23. mája 2005 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože
vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno
od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že na základe právoplatného platobného
rozkazu okresného súdu sp. zn. 15 Rob 189/98 z 19. februára 1998 podala návrh na výkon
rozhodnutia predajom hnuteľných vecí patriacich odporkyni. Okresný súd nariadil výkon
rozhodnutia uznesením sp. zn. E 375/98 z 29. mája 1998. Napriek viacerým urgenciám
sťažovateľky nebol výkon rozhodnutia realizovaný, pričom posledný úkon v predmetnom
konaní bol urobený 4. novembra 2003.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka vo svojom návrhu výroku
rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní sp. zn.
E 375/98. Zároveň sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 30 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.
Ústavný súd výzvou zo 6. mája 2005 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa
v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti
sťažovateľky. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu
31. mája 2005 uviedla prehľad úkonov vykonaných v danej veci a vyjadrila sa, že
z chronológie spisu je zrejmé, že v predmetnej veci sa priebežne nekonalo, a to z dôvodu
vysokého nápadu vecí a dlhodobej práceneschopnosti súdneho vykonávateľa.
Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň poukázala na to, že
po ukončení práceneschopnosti súdny vykonávateľ vo veci priebežne koná.
II.
Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska podpredsedníčky
okresného súdu a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. E 375/98
zistil nasledovný priebeh a stav konania:
Sťažovateľka doručila okresnému súdu 27. mája 1998 návrh na výkon rozhodnutia
predajom hnuteľných vecí patriacich odporkyni s prílohami. Okresný súd uznesením č. k.
E 375/98-4 z 29. mája 1998 nariadil výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí
patriacich odporkyni a vydal pokyn na doručenie uznesenia účastníkom konania.
Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 11. júna 1998 návrh na
vydanie doplňujúceho uznesenia týkajúceho sa predmetnej veci. Okresný súd pokynom
z 15. júna 1998 zaslal v prílohe právnej zástupkyni sťažovateľky doplnené uznesenie č. k.
E 375/98-4 z 29. mája 1998.
Okresný súd pokynom z 27. júla 1998 predvolal odporkyňu na prejednanie
uvedeného uznesenia v určenom termíne. Podľa úradného záznamu okresného súdu
z 5. augusta 1998 sa odporkyňa v stanovený deň nedostavila na prejednanie uznesenia.
Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 17. mája 1999 žiadosť
o oznámenie stavu posudzovaného konania. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila
okresnému súdu 17. novembra 1999 žiadosť o oznámenie stavu posudzovaného konania.
Okresný súd vydal 11. februára 2000 pokyn na doručenie prípisu týkajúceho sa predmetu
konania právnej zástupkyni sťažovateľky.
Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 27. februára 2001 žiadosť
o oznámenie stavu posudzovaného konania. Okresný súd pokynom z 15. marca 2001
predvolal odporkyňu na prejednanie uvedeného uznesenia v určenom termíne. Podľa
úradného záznamu okresného súdu bez uvedenia dátumu jeho vyhotovenia sa odporkyňa
v stanovený deň nedostavila na prejednanie uznesenia.
Okresný súd vydal 26. marca 2001 pokyn na doručenie prípisu týkajúceho sa
predmetu konania právnej zástupkyni sťažovateľky. Právna zástupkyňa sťažovateľky
doručila okresnému súdu 7. marca 2002 žiadosť o oznámenie stavu posudzovaného konania
– výkonu rozhodnutia. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 7. mája
2003 žiadosť o oznámenie stavu posudzovaného konania. Právna zástupkyňa sťažovateľky
doručila okresnému súdu 17. septembra 2003 žiadosť o oznámenie stavu posudzovaného
konania.
Okresný súd prípisom zo 4. novembra 2003 oznámil právnej zástupkyni
sťažovateľky stav posudzovaného konania. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila
okresnému súdu 17. februára 2004 žiadosť o podanie správy o stave posudzovaného
konania. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 26. mája 2004 žiadosť
o podanie správy o stave posudzovaného konania s oznámením, že vzhľadom na
skutočnosť, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia bol podaný pred šiestimi rokmi,
sťažovateľka zvažuje možnosť podania sťažnosti na prieťahy v predmetnom konaní
Okresný súd pokynom z 3. júna 2004 predvolal odporkyňu na prejednanie uznesenia
č. k. E 375/98-4 z 29. mája 1998 v stanovenom termíne. Okresný súd prípisom
zo 4. novembra 2004 požiadal Obecný úrad H. (ďalej len „obecný úrad“) o poskytnutie
informácie týkajúcej sa posudzovaného konania. Odpoveď obecného úradu bola okresnému
súdu doručená 29. novembra 2004.
Podľa úradných záznamov okresného súdu zo 16. mája 2005 a 18. mája 2005
poverený súdny vykonávateľ v uvedených dňoch na obecnom úrade a Mestskom úrade L.
zisťoval trvalý pobyt štatutárneho zástupcu odporkyne. Okresný súd prípisom z 18. mája
2005 požiadal Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru N. o poskytnutie informácie
týkajúcej sa trvalého pobytu štatutárneho zástupcu odporkyne. Odpoveď Oddelenia
cudzineckej polície Policajného zboru N. bola okresnému súdu doručená 26. mája 2005.
Uvedeným záznamom (č. l. 26) posudzovaný spis končí.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,
pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03).
Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech
účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami
právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to
konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím
štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich
práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup
samotného súdu.
Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy
právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia predajom hnuteľných vecí. Posudzovaná vec patrí po právnej stránke k
štandardnej agende všeobecných súdov, pretože ide o spor, ktorý patrí do rozhodovacej
právomoci všeobecných súdov s rozsiahlou judikatúrou v danej oblasti.
Skutkovú stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy
patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva, pričom ani podpredsedníčka
okresného súdu vo svojom stanovisku z 26. mája 2005 neuviedla ako dôvod, pre ktorý
konanie nebolo dosiaľ skončené, ani právnu, ani faktickú zložitosť veci.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto
súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k zbytočným
prieťahom v konaní.
Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku
postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného základného práva, ústavný súd
zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn.
Ústavný súd navyše v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ hodnotil predmetné
konanie z hľadiska zbytočných prieťahov, posudzoval len obdobia nečinnosti okresného
súdu, keď neboli v určitých obdobiach vykonané žiadne úkony.
Ústavný súd vzhľadom aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 5. augusta 1998 do 11. februára
2000 (18 mesiacov), od 11. februára 2000 do 15. marca 2001 (13 mesiacov), od 24. apríla
2001 do 4. novembra 2003 (30,5 mesiacov) a od 4. novembra 2003 do 3. júna 2004
(8 mesiacov) ako postup, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní, pretože
v uvedenom období okresný súd nevykonal žiadne úkony v posudzovanej veci.
Ústavný súd posúdil uvedené obdobia ako časové úseky, v ktorých došlo
k zbytočným prieťahom nečinnosťou okresného súdu v celkovej dĺžke 69,5 mesiacov.
Podpredsedníčka okresného súdu v stanovisku z 26. mája 2005 uviedla prehľad
úkonov vykonaných v danej veci a vyjadrila sa, že z chronológie spisu je zrejmé, že
v predmetnej veci sa priebežne nekonalo, a to z dôvodu vysokého nápadu vecí a dlhodobej
práceneschopnosti súdneho vykonávateľa. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom
vyjadrení zároveň poukázala na to, že po ukončení práceneschopnosti súdny vykonávateľ
vo veci priebežne koná.
Základné právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním
všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa
obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).
Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné
právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedených
obdobiach, tak ako jej ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo
nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
IV.
Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej
žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha“.
Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti požadovala priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 30 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom.
Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do
úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, následkom ktorej nastali v posudzovanom
konaní zbytočné prieťahy, ako aj okolnosť, že sťažovateľka svojím správaním neprispela
k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto veci
priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk aj so zreteľom
na ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný
návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom
súde, ako aj na konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo
záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre
ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne
sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je
prípadná náhrada škody.
V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred
ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľke
náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo
sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.
Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia
§ 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška
č. 655/2004“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak
predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina
výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných
práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za
prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu
vo veciach zastupovania pred ústavným súdom.
Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli zrealizované v roku
2005, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu
Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, preto ústavný súd priznal
náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 2 501 Sk. Ústavný súd
rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk.
Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 5 302 Sk, ktorú ústavný
súd zaviazal uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľky okresný súd.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto nálezu.
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2005