Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 98/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2005 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya

prerokoval sťažnosť I, s. r. o., D., zastúpenej advokátkou JUDr. O. P., D., ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Okresným súdom Levice v konaní sp. zn.

E 375/98, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní vedenom na Okresnom súde Levice

sp. zn. E 375/98 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Levice p r i k a z u j e v konaní sp. zn. E 375/98 konať bez

zbytočných prieťahov.

3. I., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Levice p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Levice j e p o v i n n ý nahradiť I., s. r. o., trovy právneho

zastúpenia vo výške 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na bankový

účet do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2005

doručená sťažnosť I., s. r. o., D. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. O. P., D., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) Okresným súdom Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. E 375/98.

Ústavný súd uznesením č. k. -8 z 30. marca 2005 prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie.

Podpredsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola

doručená 16. mája 2005, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred

ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému

súdu 23. mája 2005 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože

vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno

od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že na základe právoplatného platobného

rozkazu okresného súdu sp. zn. z 19. februára 1998 podala návrh na výkon

rozhodnutia predajom hnuteľných vecí patriacich odporkyni. Okresný súd nariadil výkon

rozhodnutia uznesením sp. zn. E 375/98 z 29. mája 1998. Napriek viacerým urgenciám

sťažovateľky nebol výkon rozhodnutia realizovaný, pričom posledný úkon v predmetnom

konaní bol urobený 4. novembra 2003.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka vo svojom návrhu výroku

rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní sp. zn.

E 375/98. Zároveň sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 30 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou zo 6. mája 2005 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa

v zmysle ustanovenia vyjadril k sťažnosti

sťažovateľky. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

31. mája 2005 uviedla prehľad úkonov vykonaných v danej veci a vyjadrila sa, že

z chronológie spisu je zrejmé, že v predmetnej veci sa priebežne nekonalo, a to z dôvodu

vysokého nápadu vecí a dlhodobej práceneschopnosti súdneho vykonávateľa.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň poukázala na to, že

po ukončení práceneschopnosti súdny vykonávateľ vo veci priebežne koná.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska podpredsedníčky

okresného súdu a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. E 375/98

zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľka doručila okresnému súdu 27. mája 1998 návrh na výkon rozhodnutia

predajom hnuteľných vecí patriacich odporkyni s prílohami. Okresný súd uznesením č. k.

E 375/98-4 z 29. mája 1998 nariadil výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí

patriacich odporkyni a vydal pokyn na doručenie uznesenia účastníkom konania.

Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 11. júna 1998 návrh na

vydanie doplňujúceho uznesenia týkajúceho sa predmetnej veci. Okresný súd pokynom

z 15. júna 1998 zaslal v prílohe právnej zástupkyni sťažovateľky doplnené uznesenie č. k.

E 375/98-4 z 29. mája 1998.

Okresný súd pokynom z 27. júla 1998 predvolal odporkyňu na prejednanie

uvedeného uznesenia v určenom termíne. Podľa úradného záznamu okresného súdu

z 5. augusta 1998 sa odporkyňa v stanovený deň nedostavila na prejednanie uznesenia.

Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 17. mája 1999 žiadosť

o oznámenie stavu posudzovaného konania. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila

okresnému súdu 17. novembra 1999 žiadosť o oznámenie stavu posudzovaného konania.

Okresný súd vydal 11. februára 2000 pokyn na doručenie prípisu týkajúceho sa predmetu

konania právnej zástupkyni sťažovateľky.

Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 27. februára 2001 žiadosť

o oznámenie stavu posudzovaného konania. Okresný súd pokynom z 15. marca 2001

predvolal odporkyňu na prejednanie uvedeného uznesenia v určenom termíne. Podľa

úradného záznamu okresného súdu bez uvedenia dátumu jeho vyhotovenia sa odporkyňa

v stanovený deň nedostavila na prejednanie uznesenia.

Okresný súd vydal 26. marca 2001 pokyn na doručenie prípisu týkajúceho sa

predmetu konania právnej zástupkyni sťažovateľky. Právna zástupkyňa sťažovateľky

doručila okresnému súdu 7. marca 2002 žiadosť o oznámenie stavu posudzovaného konania

– výkonu rozhodnutia. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 7. mája

2003 žiadosť o oznámenie stavu posudzovaného konania. Právna zástupkyňa sťažovateľky

doručila okresnému súdu 17. septembra 2003 žiadosť o oznámenie stavu posudzovaného

konania.

Okresný súd prípisom zo 4. novembra 2003 oznámil právnej zástupkyni

sťažovateľky stav posudzovaného konania. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila

okresnému súdu 17. februára 2004 žiadosť o podanie správy o stave posudzovaného

konania. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 26. mája 2004 žiadosť

o podanie správy o stave posudzovaného konania s oznámením, že vzhľadom na

skutočnosť, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia bol podaný pred šiestimi rokmi,

sťažovateľka zvažuje možnosť podania sťažnosti na prieťahy v predmetnom konaní

Okresný súd pokynom z 3. júna 2004 predvolal odporkyňu na prejednanie uznesenia

č. k. E 375/98-4 z 29. mája 1998 v stanovenom termíne. Okresný súd prípisom

zo 4. novembra 2004 požiadal Obecný úrad H. (ďalej len „obecný úrad“) o poskytnutie

informácie týkajúcej sa posudzovaného konania. Odpoveď obecného úradu bola okresnému

súdu doručená 29. novembra 2004.

Podľa úradných záznamov okresného súdu zo 16. mája 2005 a 18. mája 2005

poverený súdny vykonávateľ v uvedených dňoch na obecnom úrade a Mestskom úrade L.

zisťoval trvalý pobyt štatutárneho zástupcu odporkyne. Okresný súd prípisom z 18. mája

2005 požiadal Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru N. o poskytnutie informácie

týkajúcej sa trvalého pobytu štatutárneho zástupcu odporkyne. Odpoveď Oddelenia

cudzineckej polície Policajného zboru N. bola okresnému súdu doručená 26. mája 2005.

Uvedeným záznamom (č. l. 26) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,

pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia , ).

Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech

účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami

právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , a ďalšie).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. , ,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup

samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy

právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia predajom hnuteľných vecí. Posudzovaná vec patrí po právnej stránke k

štandardnej agende všeobecných súdov, pretože ide o spor, ktorý patrí do rozhodovacej

právomoci všeobecných súdov s rozsiahlou judikatúrou v danej oblasti.

Skutkovú stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy

patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva, pričom ani podpredsedníčka

okresného súdu vo svojom stanovisku z 26. mája 2005 neuviedla ako dôvod, pre ktorý

konanie nebolo dosiaľ skončené, ani právnu, ani faktickú zložitosť veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd v tejto

súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k zbytočným

prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku

postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného základného práva, ústavný súd

zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn.

).

Ústavný súd navyše v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ hodnotil predmetné

konanie z hľadiska zbytočných prieťahov, posudzoval len obdobia nečinnosti okresného

súdu, keď neboli v určitých obdobiach vykonané žiadne úkony.

Ústavný súd vzhľadom aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 5. augusta 1998 do 11. februára

2000 (18 mesiacov), od 11. februára 2000 do 15. marca 2001 (13 mesiacov), od 24. apríla

2001 do 4. novembra 2003 (30,5 mesiacov) a od 4. novembra 2003 do 3. júna 2004

(8 mesiacov) ako postup, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní, pretože

v uvedenom období okresný súd nevykonal žiadne úkony v posudzovanej veci.

Ústavný súd posúdil uvedené obdobia ako časové úseky, v ktorých došlo

k zbytočným prieťahom nečinnosťou okresného súdu v celkovej dĺžke 69,5 mesiacov.

Podpredsedníčka okresného súdu v stanovisku z 26. mája 2005 uviedla prehľad

úkonov vykonaných v danej veci a vyjadrila sa, že z chronológie spisu je zrejmé, že

v predmetnej veci sa priebežne nekonalo, a to z dôvodu vysokého nápadu vecí a dlhodobej

práceneschopnosti súdneho vykonávateľa. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení zároveň poukázala na to, že po ukončení práceneschopnosti súdny vykonávateľ

vo veci priebežne koná.

Základné právo zaručené podľa sa realizuje takým konaním

všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa

obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné

právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedených

obdobiach, tak ako jej ho zaručuje .

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti požadovala priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 30 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do

úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, následkom ktorej nastali v posudzovanom

konaní zbytočné prieťahy, ako aj okolnosť, že sťažovateľka svojím správaním neprispela

k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto veci

priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk aj so zreteľom

na ustanovenie , podľa ktorého je ústavný súd viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom

súde, ako aj na konkrétne okolnosti posudzovanej veci.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo

záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne

sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je

prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľke

náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo

sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. 655/2004“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak

predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina

výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných

práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu

vo veciach zastupovania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli zrealizované v roku

2005, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu

Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, preto ústavný súd priznal

náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 2 501 Sk. Ústavný súd

rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky

č. , t. j. dvakrát 150 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 5 302 Sk, ktorú ústavný

súd zaviazal uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľky okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto nálezu.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2005