Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 177/05
PDF · 165.35 KB
No categories available
II. ÚS 177/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2005 v senáte
zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej
o sťažnosti Miestneho združenia majiteľov lesov a pasienok, Pozemkového spoločenstva T.,
zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 610/94
takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Miestneho združenia majiteľov lesov a pasienok, Pozemkového
spoločenstva T., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12
C 610/94 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 610/94 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Miestnemu združeniu majiteľov lesov a pasienok, Pozemkovému spoločenstvu T.,
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún),
ktoré mu je Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Miestnemu združeniu majiteľov
lesov a pasienok, Pozemkovému spoločenstvu T., trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk
(slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet advokátky JUDr. H. K., K., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2005
doručená sťažnosť Miestneho združenia majiteľov lesov a pasienok, Pozemkového
spoločenstva T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., K., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Predmetom označeného konania je zaplatenie peňažnej sumy 161 000 Sk s prísl.
sťažovateľovi od jeho dvoch dlžníkov z titulu nedoplatku nájomného za prenájom
nehnuteľností – pozemkov v obci T., ktoré mali prenajaté od sťažovateľa na základe
nájomnej zmluvy z 27. marca 1993; nájomné zaplatili len za prvý polrok 1993, avšak za
druhý polrok 1993 a za rok 1994 ho neuhradili. Sťažovateľ preto podal 10. augusta 1994
žalobu na okresnom súde o zaplatenie dlžnej peňažnej sumy; svoju žalobu upresnil 5. apríla
1995. Konanie bolo 24. augusta 1995 prerušené, a to do právoplatného skončenia konania
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde Košice – okolie
pod sp. zn. 11 C 390/94; toto konanie bolo právoplatne skončené 18. júla 2003. Po tomto
dátume napriek opakovaným urgenciám sťažovateľa v rokoch 2003 až 2005 okresný súd
podľa vyjadrenia sťažovateľa nevykonal žiaden relevantný úkon a nenariadil termín
pojednávania. V reakcii na sťažnosť z 18. marca 2005 adresovanú predsedovi okresnému
súdu tento uznal prieťahy v súdnom konaní.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bolo
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod č. k. 12 C 610/94, porušené.
2. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.
3. Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval 18. augusta 2005 a pretože nezistil
dôvody na jej odmietnutie, prijal ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľa a okresný súd,
aby oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie, a okresný súd
taktiež vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.
Sťažovateľ a ani okresný súd netrvali na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne
pojednávanie.
Okresný súd k sťažnosti uviedol nasledovné:
„Žalobca, Miestne združenie majiteľov lesov a pasienok, Pozemkové spoločenstvo T.,
podal žalobu na tunajšom súde 10. 8. 1994.
Po zaplatení súdneho poplatku a zabezpečení prípravy pojednávania podľa § 114
O. s. p., súd uznesením č. k. 12 C 610/94-20 zo dňa 24. 8. 1995 konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice – okolie č. k.
Rozsudok Okresného súdu Košice – okolie č. k. 11 C 390/94 zo dňa 13. 5. 2003
nadobudol právoplatnosť 18. 7. 2003.
Okresný súd Košice – okolie doručil tunajšiemu súdu spis sp. zn. 11 C 390/94 až
4. 4. 2005.
Vo veci je vytýčený termín pojednávania na 11. 11. 2005.
Keďže od právoplatného skončenia veci na Okresnom súde Košice – okolie
(18. 7. 2003) uplynuli 2 roky a tunajší súd vo veci nepokračoval, mám za to, že sťažnosť je
dôvodná.“.
Zo spisu ústavný súd zistil obdobné skutočnosti ako uviedol predseda okresného
súdu vo svojom vyjadrení, s tým, že okrem dvoch výziev na predloženie súdneho spisu
z Okresného súdu Košice – okolie v roku 2004 a 2005 neurobil okresný súd žiaden
procesný úkon.
II.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno zásadne
dosiahnuť právoplatným... rozhodnutí. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS
26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím
súdu“ (I. ÚS 10/98) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorého výsledkom je
nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci. Pri uplatnení týchto kritérií
však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je oveľa jednoduchšia
v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinný a od podania žalobného návrhu
neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ (II. ÚS 4/03, II. ÚS 177/03).
Ako z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 610/94 vyplynulo, v danom
prípade ide o takýto prípad. Po podaní návrhu sťažovateľa na začatie konania 10. augusta
2004 o zaplatenie 161 000 Sk s príslušenstvom okresný súd po výzve na zaplatenie súdneho
poplatku a jeho následnom zaplatení 24. augusta 1995 prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného pod sp. zn. 11 C 390/94 na Okresnom súde Košice – okolie
(pôvodne Okresnom súde Košice – vidiek) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Toto konanie bolo právoplatne skončené 18. júla 2003. Od toho času okresný súd vo veci
nekonal (s výnimkou zaslania dvoch výziev na zaslanie spisu Okresnému súdu Košice -
okolie) a napriek opakovaným žiadostiam a urgenciám sťažovateľa, ktorými sa domáhal
pokračovania v konaní a nariadenia pojednávania, neurobil žiaden meritórny úkon
smerujúci k právoplatnému skončeniu veci, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná
prekážka. K ďalšiemu postupu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 610/94 postačovali
podľa názoru ústavného súdu nahliadnutie do právoplatne skončeného spisu týkajúceho sa
konania vedeného pod sp. zn. 11 C 390/94 a fotokópia právoplatného rozsudku.
Z tohto dôvodu ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom na okresnom súde pod
sp. zn. 12 C 610/94 došlo k zbytočným prieťahom v konaní v trvaní viac ako dvoch rokov
a v nadväznosti na to došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,
ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti
ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 610/94 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.
Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 12 C 610/94 konal
bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto
svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto
považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 54 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ žiadal finančné zadosťučinenie 200 000 Sk z dôvodu dlhotrvajúceho
stavu právnej neistoty, a tým spôsobenej ujmy. Vzhľadom na okolnosti prípadu, doterajšiu
dĺžku konania, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný súd dospel
k záveru, že v danom prípade suma 30 000 Sk zodpovedá primeranému finančnému
zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú utrpel.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa riadil úvahou, že
cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy,
avšak nie aj prípadná náhrady škody.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátkou JUDr. H. K. v konaní pred ústavným súdom. Pretože ich
advokátka nevyčíslila, ústavný súd rozhodol o ich priznaní v sume 5 302 Sk (slovom
päťtisíctristodva slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2005