Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 89/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2005

v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť P. I., bytom K., zastúpeného advokátkou Mgr. Z. K.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod

sp. zn. v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -42 zo 16. apríla 2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. v období po

vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -42 zo 16. apríla

2003 p o r u š i l základné právo P. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitostí

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. P. I. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom

päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. P. I. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 11 990 Sk (slovom

jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiat slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. Z. K., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 30. marca 2005 č. k. -24 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. I., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou Mgr. Z. K., B., ktorou namietal porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po vydaní nálezu ústavného súdu

č. k. -42 zo 16. apríla 2003.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľom napádané konanie vedené pod

sp. zn. sa začalo podaním žaloby Mestskému súdu v B. 13. februára 1996, ktorý

ju následne 8. marca 1996 odstúpil na ďalšie konanie okresnému súdu ako súdu vecne

a miestne príslušnému. Predmetnou žalobou sa sťažovateľ domáhal odškodnenia za úraz,

ktorý utrpel počas základnej vojenskej služby. Ústavný súd svojím nálezom

č. k. -42 zo 16. apríla 2003 vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod

sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa podľa , ako aj jeho

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a súčasne prikázal okresnému súdu konať v predmetnej

veci bez zbytočných prieťahov. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd však aj po vydaní

nálezu ústavného súdu koná v jeho veci so zbytočnými prieťahmi, čím sa odďaľuje

právoplatné skončenie sporu a predlžuje sa stav jeho právnej neistoty.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «(...) súdne konanie, ktoré sa na

Okresnom súde Bratislava III začalo 8. marca 1996 a je stále na súde prvého stupňa bez

jeho rozhodnutia vo veci samej, trvá doteraz už viac ako 8 rokov a 7 mesiacov.

Okresný súd Bratislava III pritom porušuje právo sťažovateľa aj po vynesení nálezu

Ústavného súdu SR sp. zn. zo 16. apríla 2003.

K porušeniu tohto práva dochádza najmä tým, že po tom čo Okresný súd

Bratislava III 15. januára 2003 nariadil dokazovanie novým znalcom (predchádzajúci

znalec ustanovený uznesením Okresného súdu Bratislava III z 15. júna 2001 znalecký

posudok nevypracoval) a po tom čo až 10. októbra 2003 obdržal znalecký posudok, musel

opätovne znalkyňu požiadať o doplnenie resp. prepracovanie znaleckého posudku, nakoľko

pisárskou chybou sa stalo, že v uznesení z 15. januára 2003 boli zle formulované otázky pre

znalkyňu. Preto Okresný súd Bratislava III vydal 22. decembra 2003 opravné uznesenie,

v ktorom správne naformuloval otázky uložené znalkyni. (...)

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Bratislava III svojou pasivitou vo

vzťahu k znalkyni, ktorá podala posudok po uplynutí 30-dňovej lehoty, a najmä svojou

nesprávnou formuláciou otázok pre znalkyňu nebol schopný od 15. januára 2003, teda viac

ako 1 rok a 9 mesiacov zabezpečiť znalecký posudok. V tejto súvislosti je potrebné

zdôrazniť, že sťažovateľ už čaká na znalecký posudok od 15. júna 2001, kedy bolo vo veci

vôbec prvýkrát nariadené znalecké dokazovanie, teda viac ako 3 roky a 4 mesiace.

Tu treba súčasne pripomenúť, že ak súd neprijal účinné opatrenia za účelom včasného

podania znaleckého posudku, ktorý si vyžiadal v rámci vykonávaného dokazovania,

zodpovedá z hľadiska článku 48 ods. 2 SR aj za prieťahy spôsobené súdnym znalcom

pri jeho podaní (, ).

V súvislosti s nesprávnou formuláciou otázok spôsobenou pisárskou chybou

sťažovateľ zasa poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej jednoznačne vyplýva,

že ,,účastník súdneho konania má ... právo dôvodne očakávať, že ... súd nepôjde cestou

omylov ... svoje požiadavky musí súd formulovať zrozumiteľne a jednoznačne, aby mu

dožiadané orgány poskytli dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci bez nutnosti dopytov na

spresnenie jeho požiadaviek“ (). Takýto postup, ako už bolo uvedené, nebol a nie

je v prípade sťažovateľa uplatňovaný pri zabezpečovaní si znaleckého posudku.

Na záver sťažovateľ uvádza, že po 16. apríli 2003 Okresný súd Bratislava III konal

už s vedomím, že v predchádzajúcom konaní porušil jeho základné právo na konanie bez

zbytočných prieťahov. Napriek tomu Okresný súd Bratislava III nevenoval po tomto dátume

zvýšenú pozornosť postupu v tejto veci, ktorú sťažovateľ po náleze Ústavného súdu SR

právom očakával.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo P. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod

sp. zn. , od 16. apríla 2004 (správne má byť 16. apríla 2003 pozn.), keď bol

vydaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -42 porušené bolo.

2) Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) P. I. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,-Sk (slovom:

dvestotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

advokátke Mgr. Z. K., B., vo výške 14 010 Sk (slovom: štrnásťtisícdesať slovenských korún)

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. B. T. listom sp. zn. Spr. 3838/2004

z 28. februára 2005 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu listom z 8. júla 2005.

2. 1. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných

úkonov okresného súdu v predmetnom konaní uviedol:

„(...) je zrejmé, že sa jedná o skutkovo a právne náročnú vec. Predmetom sporu má

byť úraz, ktorý mal utrpieť vojak základnej vojenskej služby za skutkovo pochybných

okolností. Niet priameho záznamu, rovnako niet priameho svedka. To, že šlo o úraz bolo

prekvalifikované po šiestich rokoch. Problematický je tiež rozsah poškodenia žalobcu

v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom. Skutkové zistenia komplikuje i skutočnosť, že

svedkovia navrhovaní žalobcom sú na rôznych miestach republiky, ale i v zahraničí.

Situáciu tiež komplikuje delimitácia armády ČSĽA. Skutkové riešenie prípadu skomplikoval

postup prvého súdneho znalca, ktorý nielenže znalecký posudok nevypracoval, ale súdny

spis súdu nevrátil ani napriek urgenciám.

K dĺžke konania tiež prispel tiež žalobca svojím nekvalifikovaným podaním žaloby,

ktorá skoro dva roky bola evidovaná ako neúplná žaloba, čo dokumentuje i č. l. 1 spisu.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu, nepovažujem vec za prieťahovú,

čo do posudzovania prieťahov zo strany súdu. Súd vo veci konal v primeraných lehotách.“

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu zaujala nasledovné

stanovisko:

«I. Sťažovateľ v plnom rozsahu zotrváva na svojej sťažnosti z 2. novembra 2004

a nesúhlasí s predsedom Okresného súdu Bratislava III, ktorý nepovažuje „vec

za prieťahovú, čo do posudzovania prieťahov zo strany súdu“ a ktorý uvádza, že „súd

vo veci konal v primeraných lehotách“.

Dôvodom sťažovateľovho nesúhlasu s vyššie uvedeným vyjadrením predsedu

Okresného súdu Bratislava III z 28. februára 2005 sú, okrem toho, že konanie na Okresnom

súde Bratislava III už trvá 9 rokov a 4 mesiace, najmä tieto skutočnosti:

1) o tom, že vec vedenú pod sp. zn. je potrebné považovať za prieťahovú

svedčí nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo 16. apríla 2003, ktorým už

Ústavný súd SR rozhodol, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru bolo Okresným súdom Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené;

2) ani po 15. januári 2003 resp. po 13. februári 2003 Okresný súd Bratislava III

nekonal a nekoná bez zbytočných prieťahov a nerešpektuje ani bod II nálezu Ústavného

súdu SR, sp. zn. , v ktorom Ústavný súd SR prikázal Okresnému súdu

Bratislava III „aby v konaní sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov“; (...)

- sťažovateľ predovšetkým zdôrazňuje, že znalecký posudok nebol podaný 10. marca

2003 ako to uvádza predseda Okresného súdu Bratislava III, ale vypracovaný bol

až k 21. septembru 2003 a Okresnému súdu Bratislava III došiel 10. októbra 2003;

- sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že medzi nariadením znaleckého dokazovania

dňa 15. januára 2003 a doručením doplneného znaleckého posudku 28. novembra 2004

uplynul 1 rok a viac ako 10 mesiacov, pričom znalecký posudok bolo potrebné doplniť

práve v dôsledku chybného postupu súdu;

- sťažovateľ rovnako pripomína, že Okresný súd Bratislava III v opravnom uznesení

z 22. decembra 2003 nezmenil 30-dňovú lehotu, v ktorej mala znalkyňa podať znalecký

posudok. Napriek tomu znalecký posudok došiel súdu až 28. novembra 2004, teda takmer

po roku;

- sťažovateľ ďalej uvádza, že podľa vyjadrenia právnej zástupkyne sťažovateľa

Mgr. P., doplnený znalecký posudok, ktorý došiel súdu 28. novembra 2004 jej do dňa

spisovania tohto stanoviska, t. j. viac ako 7 mesiacov, nebol doručený, hoci jeho doručenie

telefonicky urgovala. Rovnako podľa vyjadrenia Mgr. P. do dňa spisovania tohto stanoviska

neobdržala ani odpoveď predsedu Okresného súdu Bratislava III na sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa vo vtedy platnom znení podanú dňa

29. októbra 2004.

4) k vyjadreniu predsedu súdu sťažovateľ tiež pripomína, že vec nie je možné

považovať za náročnú po právnej a skutkovej stránke ako to uvádza predseda Okresného

súdu Bratislava III. Ústavný súd SR totiž už vo svojom náleze, sp. zn.

zdôraznil, že hoci sa môže táto vec ukázať ako skutkovo zložitá, tak táto skutočnosť nebola

rozhodujúca pre trvanie konania na Okresnom súde Bratislava III vzhľadom na úkony,

ktoré súd v tejto veci vykonal, resp. nevykonal k dátumu podania sťažnosti Ústavnému súdu

SR (str. 6 nálezu). Tento právny názor Ústavného súdu SR ostáva v platnosti aj naďalej,

pretože od 15. januára 2003 do 28. novembra 2004 sa v dôsledku chybného postupu súdu

vo veci efektívne nekonalo.

5) k argumentu predsedu Okresného súdu Bratislava III, že k dĺžke konania tiež

prispel sťažovateľ svojím nekvalifikovaným podaním žaloby sťažovateľ pripomína, že

Ústavný súd SR v náleze, sp. zn. „nezistil skutočnosť, ktorá by mala byť

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom“ (str. 6 nálezu); (...)

Z vyššie uvedeného, ako aj z obsahu sťažnosti z 2. novembra 2004 je zrejmé, že

Okresný súd Bratislava III aj po náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. naďalej

porušuje SR a Dohovoru.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. , , ).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť IV. senát ústavného súdu, pretože v roku

2004 a v roku 2005 v súlade s rozvrhom práce na tento rok bol sudca spravodajca Juraj

Horváth členom IV. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením z 31. mája

2005 Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2005

sp. zn. Spr 1164/04 rozhodlo, že s účinnosťou od 8. júna 2005 sa sudca spravodajca Juraj

Horváth stal členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že

veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prejednajú v I. senáte ústavného

súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prejednala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je

uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. v období po vydaní nálezu ústavného súdu

č. k. -42 zo 16. apríla 2003:

- 5. máj 2003 – spis bol z ústavného súdu vrátený okresnému súdu;

- 29. júl 2003 – právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila okresnému súdu, že z dôvodu

urýchlenia konania sami požiadali súdneho znalca (MUDr. L.) o vypracovanie znaleckého

posudku z odboru chirurgie – traumatológie;

- 10. október 2003 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok vypracovaný súdnou

znalkyňou MUDr. V., ktorú súd poveril jeho vypracovaním uznesením z 15. januára 2003,

v ktorom jej uložil lehotu 30 dní na jeho vypracovanie;

- 20. október 2003 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom

(sťažovateľovi bol doručený 22. októbra 2003);

- 27. október 2003 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k znaleckému posudku;

- 14. november 2003 – žalovaný sa vyjadril k znaleckému posudku;

- 2. december 2003 – právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala nariadiť pojednávanie;

- 22. december 2003 – okresný súd uznesením opravil výrok uznesenia z 15. januára 2003,

ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou MUDr. V., z dôvodu, že

v predmetnom uznesení „došlo k pisárskej chybe a k zrejmej nesprávnosti spojením druhej

a tretej otázky položenej znalcovi“, a súčasne okresný súd vyzval súdnu znalkyňu

MUDr. V., aby do 20 dní vypracovala dodatok k znaleckému posudku zodpovedaním

otázok, ktoré boli sformulované v tomto opravnom uznesení (súdnej znalkyni bol súdny spis

spolu s výzvou doručený 16. marca 2004);

- 2. august 2004 – právna zástupkyňa sťažovateľa urgovala nariadenie pojednávania;

- 24. september 2004 – okresný súd urgoval súdnu znalkyňu, aby predložila dodatok

k znaleckému posudku;

- 3. november 2004 – okresný súd uznesením uložil súdnej znalkyni poriadkovú pokutu

z dôvodu nevypracovania dodatku k znaleckému posudku v súdom stanovenej lehote;

- 18. november 2004 – súdna znalkyňa MUDr. V. predložila okresnému súdu dodatok

k znaleckému posudku, ospravedlnila jeho oneskorené vypracovanie jej zhoršeným

zdravotným stavom a súčasne žiadala o „možné odpustenie pokuty za oneskorené

odovzdanie dodatku znaleckého posudku“;

- 17. marec 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľa urgovala nariadenie pojednávania.

Od 17. marca 2005 okresný súd vo veci nevykonal žiadny úkon.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne

nerozhodli (, ). Priznanie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa

toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe sťažovateľa o náhradu škody za úraz

spôsobený počas základnej vojenskej služby došlo k porušeniu označeného základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -42 zo 16. apríla

2003.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd nezistil v posudzovanom

období žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej alebo faktickej zložitosti

ovplyvňujúcej dĺžku konania pred okresným súdom po vydaní nálezu ústavného súdu

č. k. -42 zo 16. apríla 2003. Okresný súd v tomto období iba zabezpečoval

predloženie znaleckého posudku súdnym znalcom, ktorého ustanovil uznesením

z 15. januára 2003, teda ešte pred rozhodovaním ústavného súdu 16. apríla 2003.

Ústavný súd konštatuje, že aj napriek tomu, že ide o konanie o náhradu škody

spôsobenej na zdraví, ktoré si vo všeobecnosti vyžaduje zo strany súdu rýchle prerokovanie

a rozhodnutie, ako aj napriek ústavným súdom už vyslovenému porušeniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v predmetnej veci, konanie, ktoré sa začalo na

okresnom súdu 8. marca 1996, nie je k dnešnému dňu, t. j. po viac ako 9 rokoch

a 8 mesiacoch meritórne rozhodnuté ani na súde prvého stupňa.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd v jeho

správaní nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali konštatovanie ich vplyvu

na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom období.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po vydaní

nálezu ústavného súdu č. k. -42 zo 16. apríla 2003, pričom zbytočné prieťahy

v konaní okresného súdu v tomto rozhodnom období posudzoval ako celok.

Na ťarchu okresného súdu možno pričítať obdobia, počas ktorých okresný súd

nevykazoval relevantnú procesnú činnosť:

- od 5. mája 2003 (spis bol po rozhodnutí ústavného súdu vrátený okresnému súdu) do

10. októbra 2003 (súdna znalkyňa predložila okresnému súdu znalecký posudok),

t. j. okresný súd v období viac ako 5 mesiacov nevykonal vo vzťahu k súdnej znalkyni

žiaden procesný úkon smerujúci k včasnému zabezpečeniu znaleckého posudku. Pre

úplnosť je potrebné dodať, že znalecké dokazovanie nariadil okresný súd ešte uznesením

z 15. januára 2003 a súdnej znalkyni uložil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku

30 dní, pričom počas celej tejto doby súdnu znalkyňu, aby predložila znalecký posudok,

neurgoval. Ústavný súd k tomu dodáva, že ak súd neprijal účinné opatrenia za účelom

včasného podania znaleckého posudku, ktorý si vyžiadal v rámci vykonávaného

dokazovania, zodpovedá z hľadiska práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov aj

za prieťahy spôsobené súdnym znalcom pri jeho podaní (, );

- od 16. marca 2004 (súdnej znalkyni bol doručený súdny spis spolu s výzvou okresného

súdu, aby do 20 dní vypracovala dodatok k znaleckému posudku) do 24. septembra 2004

(okresný súd urgoval súdnu znalkyňu, aby predložila dodatok k znaleckému posudku),

t. j. okresný súd urgoval predloženie dodatku k znaleckému posudku súdnou znalkyňou po

viac ako 6 mesiacoch;

- od 18. novembra 2004 (súdna znalkyňa predložila okresnému súdu dodatok k znaleckému

posudku) až dosiaľ okresný súd v predmetnej veci počas doby viac ako 1 rok a nevykazuje

žiadnu procesnú činnosť.

Celková dĺžka zbytočných prieťahov ustálená ústavným súdom v posudzovanom

období je viac ako 1 rok a 11 mesiacov.

Z dôvodu posúdenia prieťahov v napadnutom konaní ústavný súd poukazuje aj na

taký nedostatok v konaní okresného súdu, ako je nesprávna formulácia otázok pre súdneho

znalca spôsobená pisárskou chybou v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania

15. januára 2003, v dôsledku čoho musel okresný súd toto svoje pochybenie naprávať

uznesením z 22. decembra 2003 a následne opätovne vyzývať súdnu znalkyňu na

dopracovanie znaleckého posudku. Tento postup okresného súdu konanie nepochybne

predĺžil minimálne o viac ako 1 rok a 10 mesiacov (od 15. januára 2003 do 18. novembra

2004), pretože bude potrebné opakovane zadovážiť vyjadrenie účastníkov aj k dodatku

znaleckého posudku.

V súvislosti s tvrdeniami podpredsedu okresného súdu JUDr. M. K. v listoch

sp. zn. Spr. 3838/04 zo 17. júna 2005 a sp. zn. Spr. 3696/05 z 9. novembra 2005 o tom, že

v predmetnom konaní viackrát dochádzalo k zmene zákonného sudcu, ako aj to, že zákonná

sudkyňa, ktorá teraz vec prejednáva, „má vo svojom oddelení takmer 300 nevybavených

vecí“, ústavný súd konštatuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť

súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom

prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti

v primeranej lehote.

Z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Skutočnosť, že okresný súd má problémy s vybavovaním veľkého množstva agendy,

nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré by

vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci

účastníka, ktorý sa naň obrátil (, ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že v období po

rozhodnutí ústavného súdu č. k. -42 zo 16. apríla 2003 došlo zo strany

okresného súdu opätovne k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 200 000 Sk s odôvodnením: „že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým v

tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť.

To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie

do pôvodného stavu. Sťažovateľov prípad je práve takýto. Preto podľa sťažovateľa

prichádza v jeho prípade do úvahy primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je peňažnou

protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy (napr. ). Sťažovateľ považuje za

primerané priznať mu sumu 200.000,- Sk.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným

zadosťučinením aj preto, že v priebehu posudzovaného konania okresného súdu mu už

raz bola poskytnutá aj ochrana v konaní pred ústavným súdom, ktorý v konaní

sp. zn. konštatoval zbytočné prieťahy pred okresným súdom. Okresný súd

však nerešpektoval nález ústavného súdu a po vydaní nálezu ústavného súdu bol vo veci

sťažovateľa opätovne nečinný. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na opakovanú nečinnosť okresného súdu,

považuje za primerané vo výške 50 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2004 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému

súdu) v sume dvakrát 4 534 Sk a k tomu dvakrát náhrada režijného paušálu po 136 Sk vo

výške 9 340 Sk [po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhláška “)]. Sťažovateľovi patrí tiež náhrada za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2005 (vyjadrenie z 8. júla 2005) v sume 2 501 Sk

a režijný paušál 150 Sk. Sťažovateľovi tak patrí náhrada trov konania pred ústavným súdom

v celkovej sume 11 990 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky

č. a z a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „“) v znení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 279/2005 Z. z, ktorou sa mení vyhláška

č.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2005