Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 110/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2006

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. M. M., B., ktorou namieta porušenie jej základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2006

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie jej základného práva na podnikanie podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 8. novembra 2003 návrh na

vykonanie exekúcie. Okresný súd uznesením doručeným sťažovateľke 2. januára 2004

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, proti ktorému 7. januára 2004

sťažovateľka podala odvolanie. Dňa 20. januára 2006 sťažovateľka podala i sťažnosť na

prieťahy v konaní, ktorú podpredsedníčka okresného súdu uznala ako čiastočne dôvodnú.

S poukazom na uvedené sťažovateľka v závere navrhuje, aby ústavný súd vyslovil,

že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo na

podnikanie podľa , na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka sa zároveň sa domáha priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 15 000 Sk a úhrady trov konania.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (napr. ) je jedným

z dôvodov odmietnutia návrhu jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú v konaní o sťažnosti

možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistil priamu príčinnú súvislosť medzi

postupom orgánu štátu a namietaným porušením základných práv. O zjavnej

neopodstatnenosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu označeného základného práva, a to buď pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti, alebo z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na konanie

(napr. , ).

K namietanému porušeniu základného práva na podnikanie ( )

Podľa má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Predmetom sťažnosti je okrem iného tvrdené porušenie základného práva

sťažovateľky na podnikanie podľa , a to „bezdôvodne pomalým konaním

zo strany súdu“ v dôsledku čoho sa nachádza „v stave právnej neistoty, ktorá ho obmedzuje

v rozvoji jeho podnikateľskej činnosti, s ktorým je priamo spojená aj otázka nadobudnutia

a udržania si materiálnej a osobnej zložky podnikania, a teda de facto podľa neho

je existujúci právny stav v rozpore s ústavným právom podnikať“.

Na základe posúdenia obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že neexistuje

príčinná súvislosť medzi postupom (resp. nečinnosťou) okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a sťažovateľkou namietaným porušením základného práva na

podnikanie podľa .

Ústavný súd už vyslovil, že „Právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň,

ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa je

zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Súčasťou takto poskytnutej

záruky nie je ochrana podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej

činnosti ani záruka, že podnikateľ bude mať úspech vo svojom podnikaní. Neúspech alebo

strata podnikateľa vo svojej hospodárskej činnosti predstavuje podnikateľské riziko, ktoré

musí znášať sám podnikateľ. Toto konštatovanie má oporu v ustanoveniach zákona

č. v znení neskorších predpisov, ktoré podnikateľa

definujú jednak v rovine samotnej realizácie podnikateľskej činnosti, ako aj v rovine, ktorá

je daná zodpovednosťou podnikateľa a v širšom zmysle znášaním hospodárskeho rizika

za komplexnú podnikateľskú činnosť“ (m. m. , , ).

Nedostatok priamej príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením základného

práva podľa a namietaným postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. vidí ústavný súd aj v tom, že týmto postupom nebola priamo

dotknutá podstata práva sťažovateľky podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Je pravdou, že súčasťou úspechu alebo prosperity podnikateľa je aj, ako uvádza

sťažovateľka, nadobudnutie a udržanie si osobnej a materiálnej zložky podnikania.

Vymožiteľnosť pohľadávky, resp. právo na ochranu práv sťažovateľky v procese

vymáhania pohľadávky vzniknutej pri podnikateľskej činnosti však nespadá pod ochranu

podľa . Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú (obdobne II. ÚS

67/06).

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

( )

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa judikatúry ústavného súdu právo na súdnu ochranu zaručuje každému právo

na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (,

).

Sťažovateľka v sťažnosti namietala i porušenie jej základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , čo odôvodňovala tým, že ak súd „vo veci bez

existujúcej procesnej prekážky nekoná, porušuje sťažovateľovo právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a súčasne aj právo na súdnu ochranu“. Podľa sťažovateľky

„právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ďalej precizuje a rozvíja právo

na súdnu ochranu a tvorí jeden z jeho viacerých aspektov“. Sťažovateľka ďalej uviedla,

že „nerozhodnutím v zákonnej lehote bez primeraného dôvodu je odmietnutím poskytnutia

spravodlivosti zo strany súdu, a teda porušením čl. 46 ods. 1 (...)“.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka namietala v konaní pred ústavným súdom

porušenie svojho základného práva podľa na základe toho, že okresný

súd konal v napadnutom konaní so zbytočnými prieťahmi. Sťažovateľka vidí porušenie

uvedeného základného práva v neprimeranej dĺžke konania okresného súdu vedeného pod

sp. zn. a v tom, že rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané po lehote stanovenej zákonom.

V systematike aj dohovoru sú však celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť

súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote [teda len jedným z aspektov

„spravodlivého procesu“ (m. m. )].

K naplneniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

dochádza vtedy, ak príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická osoba alebo fyzická

osoba domáhala svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno

domáhať v súlade s len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia

vykonávajú. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu

a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade

so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť

každému, aby sa uplatnením práva zaručeného stal účastníkom súdneho

konania (). Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd musí osobe

(právnickej aj fyzickej) umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými

oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia vyplývajú ().

Sťažovateľka vidí porušenie svojho práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa okrem iného aj v skutočnosti, že nebola dodržaná lehota

ustanovená [teda novelou zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov]

na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dodržiavanie

zákonom ustanovených lehôt všeobecným súdom však nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1

, ale , a k tomuto ústavný súd už zaujal stanovisko (),

keď uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v (obdobne

aj pojem v „primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny,

ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty

na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo

alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie

automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto

prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku nemožno preto vyvodzovať

len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených

lehotách ().

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti skúmal, či namietaný

postup okresného súdu je v príčinnej súvislosti so základným právom na súdnu ochranu,

a dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu tomu tak nie je.

Zo sťažnosti, ako aj z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd neodmietol v právnej

veci sťažovateľky konať, konanie nezastavil a ani iným procesným úkonom nedal najavo,

že nemieni vo veci sťažovateľky meritórne rozhodnúť, a sťažovateľka nepreukázala, že by

jeho postup mohol viesť k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi jeho konaním

a možným porušením uvedených práv.

Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka namietané porušenie označeného

základného práva odôvodnila poukázaním na zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa v súvislosti

s tvrdenými zbytočnými prieťahmi v namietanom konaní považoval za zjavne

neopodstatnenú a odmietol ju podľa už pri jej

predbežnom prerokovaní.

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov ( ) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

(čl. 6 ods. 1 dohovoru)

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej namietala porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Uviedla, že okresný súd

zamietol vydanie poverenia pre súdneho exekútora až po 1 mesiaci po podaní návrhu na

vykonanie exekúcie, vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľky predložil povinnému

až po 7 mesiacoch, vyzval sťažovateľku na opravu návrhu až po 11 mesiacoch od vrátenia

spisu odvolacím súdom a po doplnení jej návrhu konal až po 2 mesiacoch.

Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľka, ako to vyplýva

z odpovede podpredsedníčky okresného súdu, doručil 25. januára 2006 predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú mu odpovedala podaním

sp. zn. 2420/06 z 1. marca 2006. V tomto podaní podpredsedníčka okresného súdu okrem

úkonov okresného súdu od podania návrhu (1. decembra 2003) do predloženia spisu

odvolaciemu súdu (marec 2006) tiež uviedla:

„V predmetnej veci bolo konané priebežne, v určitých obdobiach boli tieto úkony

súdu vykonané s dlhším časovým odstupom, preto považujem Vašu sťažnosť za čiastočne

dôvodnú.“

Na základe týchto zistení ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľka podala pred

tým, než sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť na prieťahy v konaní, takéto využitie právneho

prostriedku nápravy podľa sťažovateľkou najmä so

zreteľom na to, že sťažnosť bola doručená predsedovi okresného súdu 25. januára 2006

a podpredsedníčka okresného súdu túto vybavila oznámením z 1. marca 2006 (ako to

vyplýva z prílohy k sťažnosti), pričom sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní pred

okresným súdom bola ústavnému súdu doručená už 23. marca 2006, nepredstavuje

dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby

sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

Podľa konštantnej judikatúry (m. m. , ) ústavný súd

zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v okolnostiach prípadu zo strany

sťažovateľky iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak

takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na

prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol pre

jej neprípustnosť.

Keďže táto sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedeným v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2006