Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 177/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. mája 2004

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Agnesy Sandtnerovej, bytom P., zastúpenej

advokátom JUDr. O. Š., B., vo veci namietaného porušenia princípu právneho štátu podľa

čl. l , princípu rovnosti podľa Listiny základných práv

a slobôd a a 2 , porušenia základného práva na

podnikanie zaručeného v a práva vlastniť majetok

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a a 4 rozhodnutím Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Agnesy Sandtnerovej o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla

2004 doručená sťažnosť MUDr. Agnesy Sandtnerovej, bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. O. Š., B., ktorou namieta porušenie princípu ústavnosti

podľa čl. l (ďalej len „“), princípu rovnosti podľa

Listiny základných práv a slobôd a a 2 , porušenie základného práva

na podnikanie zaručeného v a práva vlastniť majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol k dohovoru“) a a 4 rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 19. novembra 2003 v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľka uviedla, že ako prevádzkovateľka neštátneho zdravotníckeho

zariadenia v rokoch 1998 a 1999 poskytovala zdravotnú starostlivosť v súlade so zákonom

Národnej rady Slovenskej republiky č. o zdravotnom poistení, financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) aj poistencom zrušenej

Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva (ďalej len „Perspektíva“), ktorá neuhradila

plnenie za takto poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a na návrh likvidátora bol príslušným

súdom vyhlásený na majetok poisťovne Perspektíva konkurz. Podľa sťažovateľky

pri zrušenej zdravotnej poisťovni nastala právna skutočnosť predpokladaná zákonom, t. j. že

z majetku zrušenej zdravotnej poisťovni Perspektíva nie je možné uspokojiť jej záväzky.

Preto sťažovateľka podala žalobu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pričom právnym

dôvodom žaloby bol prechod pohľadávok na túto poisťovňu.

Rozsudkom krajského súdu z 19. novembra 2003 sp. zn. bola jej

žaloba právoplatne zamietnutá. V obsahu tohto rozsudku sťažovateľka vidí porušenie

všetkých uvádzaných základných práv podľa a práv podľa dodatkového protokolu

k dohovoru. Okrem toho zamietnutie žaloby o zaplatenie úhrad považuje sťažovateľka za

zvláštny druh vyvlastnenia jej vlastníctva nedefinovaný zákonom, na ktoré neboli splnené

podmienky podľa .

2. Sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby po predbežnom prerokovaní jej

ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po vykonanom dokazovaní vyniesol tento nález:

„Zamietnutím návrhu na zaplatenie 239.489,83 Sk s príslušenstvom rozsudkom

Krajského súdu Bratislava -65 v dôsledku aplikácie § 34 ods. 6 zákona

č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových

a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na rovnosť garantovanú čl. 11 Listiny základných práv

a slobôd a a 2 SR, práva na podnikanie zakotveného v

SR, práva vlastniť majetok upraveného v Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v SR a k prekročeniu

podmienok vyvlastnenia, ktoré sú zakotvené v .

Zároveň došlo aj k porušeniu ustanovenia , ktorý je

vyjadrením princípu právneho štátu.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 11. 2003, č. k. -65

sa zrušuje.

Slovenská republika je povinná zaplatiť navrhovateľovi čiastku 60.000,- Sk k rukám

navrhovateľa do troch dní odo dňa právoplatnosti z titulu primeraného zadosťučinenia.“

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „”) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd skúmal jej zákonom

predpísané náležitosti upravené v , ako aj prípadné

dôvody na jej odmietnutie podľa . Ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne

neopodstatnená.

2. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu verejnej moci, v tomto prípade postupom a rozsudkom krajského súdu,

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila

sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, ktoré na prvý pohľad vylučujú

opodstatnenosť sťažnosti. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto považuje ústavný súd

takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie.

Ústavný súd na základe obsahu sťažnosti a jej príloh považuje sťažnosť sťažovateľky

v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva zaručeného v a v

Listiny základných práv a slobôd za zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd je toho názoru, že

neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním a rozsudkom krajského súdu a sťažovateľkou

namietaným porušením základného práva podnikať zaručeného v ods. l

a základného práva na rovnosť zaručeného v čl. 11 Listiny základných práv a slobôd.

Takúto príčinnú súvislosť nemôže zakladať ani postup a rozhodnutie súdu, v ktorom bol

rešpektovaný skutkový a právny stav v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu podľa § 154 ods. l

. Súd môže pre svoje rozhodnutie vziať do úvahy iba právo

a skutkový stav, ktoré tu boli v čase vyhlásenia rozsudku. Rozsudok krajského súdu nebráni

sťažovateľke v uplatnení uvádzaného základného práva.

Ústavný súd pripomína, že právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj

právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť obsiahnuté v ods. l je

ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Súčasťou takto

poskytnutej záruky nie je ochrana podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej

hospodárskej činnosti ani záruka, že podnikateľ bude mať úspech vo svojej činnosti.

Neúspech, resp. strata podnikateľa vo svojej činnosti predstavuje podnikateľské riziko, ktoré

musí znášať podnikateľ. Toto konštatovanie má oporu v ustanoveniach zákona

č. v znení neskorších predpisov, ktoré podnikateľa

definujú v rovine realizácie podnikateľskej činnosti, ako aj v rovine, ktorá je daná právnou

zodpovednosťou podnikateľa a v širšom zmysle znášaním hospodárskeho rizika

za komplexnú podnikateľskú činnosť.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

3. Pri predbežnom prerokovaní tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala

porušenie vlastníckeho práva zaručeného v a 4 a v dodatkového

protokolu k dohovoru, sa ústavný súd riadil princípom subsidiarity v zmysle čl. 127 ods. 1

i. f. . Vychádzajúc z tohto princípu dospel ústavný súd k záveru, že na prerokovanie

tejto časti sťažnosti nie je daná jeho právomoc, ktorá je vo všeobecnosti vyjadrená v čl. 124

a konkrétne v , kde sa ochrana základných práv a slobôd

rozdeľuje medzi ústavný súd a všeobecné súdnictvo s tým, že všeobecné súdnictvo chráni

v celom rozsahu aj základné práva a slobody, ak táto ochrana má oporu v obyčajných

zákonoch.

Vlastnícke právo pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne chránia všeobecné

súdy ( , a a nasl.

, prípadne aj iné zákony, napríklad ). Platí to aj

pre ochranu pohľadávok, ktoré tvoria súčasť pojmu majetok (porovnaj zákonnú definíciu

pohľadávky podľa ). Ak sťažovateľka uplatnila nárok na

ochranu jej majetku (zaplatenie pohľadávok, pričom nerozhoduje právny dôvod, a preto to

môže byť aj pohľadávka vzniknutá z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti)

a všeobecné súdy o jej žalobe riadne konali a rozhodli o nej, nemožno pokračovať v ochrane

jej majetku podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom. Právomoc ústavného súdu

nemôže v takom prípade založiť to, že sa sťažovateľka nestotožnila s postupom

a rozsudkom krajského súdu pri ochrane jej majetku, ak tento postup a rozhodnutie v celom

rozsahu rešpektuje ústavné limity vyjadrené v a v až 48 , kde sú

upravené ústavnoprocesné princípy postupov a rozhodnutí všeobecných súdov aj pri

ochrane majetku účastníkov súdneho konania.

Vychádzajúc z uvedeného a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (,

) bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu ( ).

4. Nad rámec uvedeného je potrebné poukázať na to, že ústavný súd sa osobitne

nezaoberal otázkou porušenia a a 2 , keďže tieto ustanovenia sú

spravidla vždy porušené, ak je porušené niektoré základné právo alebo sloboda. Ide

o sprievodný účinok porušenia základného práva alebo slobody.

5. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia je rovnako viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou

návrhu na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáhala jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2004