Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 208/06
PDF · 239.86 KB
No categories available
I. ÚS 208/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 208/06-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2006
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana
Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. M. K., K., zastúpenej advokátkou JUDr. A. P.,
K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 C 491/97 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 491/97 p o r u š i l
základné právo JUDr. M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 491/97
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. M. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk
(slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. JUDr. M. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk
(slovom päťtisíc sedemstoosemdesiatosem slovenských korún), ktorú je Okresný súd
Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. A. P., K., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 28. júna
2006 č. k. I. ÚS 208/06-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. K. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 C 491/97.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 20. júna 1996 okresnému súdu návrh
na zaplatenie sumy 20 410 Sk s úrokom z omeškania proti svojej bývalej klientke J. J.
(ďalej len „žalovaná“). Dňa 2. apríla 1997 okresný súd vydal platobný rozkaz
sp. zn. Ro 1654/96, ktorým zaviazal odporkyňu uhradiť sťažovateľke sumu 20 410 Sk
so 17,6 % úrokom z omeškania. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor,
na základe ktorého okresný súd nariadil vo veci pojednávanie. Dňa 13. novembra 1997
okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 19 C 491/97, ktorým vyhovel návrhu sťažovateľky
a zaviazal žalovanú uhradiť sťažovateľke sumu 20 410 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania.
Proti predmetnému rozsudku žalovaná podala odvolanie. Krajský súd v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) uznesením sp. zn. 13 Co 146/98 z 30. septembra 1998 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 26. januára 2006 sa uskutočnilo prvé
pojednávanie vo veci od 30. septembra 1998. Sťažovateľka podala 27. januára 2006
predsedovi okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Predseda
okresného súdu uznal sťažnosť za dôvodnú. Podľa názoru sťažovateľky „bolo presne
8 rokov konania vedeného na Okresnom súde Košice II pôvodne pod sp. zn. Ro 1654/96
a následne pod sp. zn. 19 C 491/97 zbytočnými prieťahmi, ktoré naďalej trvajú“.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. V. K. listom sp. zn. SprV 361/2006 z 24. júla
2006 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného
súdu listom z 30. augusta 2006.
Okresný súd vo svojom vyjadrení popísal prehľad procesných úkonov v predmetnom
konaní a uviedol nasledovné: „(...) je nutné konštatovať, že v priebehu rokov 1998 až 2005
v konaní k prieťahom došlo (...).
Zarážajúca je však skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola podaná v čase, keď súd
vo veci už konal a pojednávanie zo dňa 2. 2. 2006 bolo odročené práve na žiadosť
sťažovateľky z dôvodu jej ochorenia, o ktorom sa doklad v spise ale nenachádza. Taktiež
vypočutie svedkyne bolo navrhnuté až pri telefonickom ospravedlnení sa z pojednávania,
hoci zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26. 1. 2006 je zrejmé, že účastníci už nemali ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania.
Nemožno preto súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že z jej strany nedošlo
k predlžovaniu dĺžky predmetného konania, nakoľko v prípade jej súhlasu sa pojednávanie
dňa 2. 2. 2006 mohlo uskutočniť.
Vzhľadom na predmet sporu, ako i vyššie uvedené skutočnosti, považujem výšku
požadovaného finančného zadosťučinenia za neprimerane vysokú.
Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej
na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“
Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
vyjadrila, vo svojom liste z 30. augusta 2006, v ktorom uviedla, že: „(...) Nezakladá
sa na pravde, že by súd po 26. 1. 2006, kedy sa uskutočnilo posledné pojednávanie, vo veci
plynulo konal. Dňa 26. 1. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie s tým, že toto bolo odročené
na vyhlásenie rozsudku dňa 2. 2. 2006 o 8.15 hod. Vzhľadom na to, že som dňa 29. 1. 2006
utrpela vážny úraz nohy, telefonicky som uvedené oznámila do súdnej kancelárie (...)
a uviedla som, že vo veci mám ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, vzhľadom
na procesné úkony realizované odporkyňou v konaní. O uvedenom bol spísaný úradný
záznam, ktorý je súčasťou spisu.(...)
Dňa 6. 2. 2006 mi bolo doručené ďalšie predvolanie na deň 30. 5. 2006, ktorého
pojednávania som sa mienila zúčastniť. Pri náhodnom stretnutí s JUDr. K. pred týmto
termínom, mi tento oznámil, že navrhnutá svedkyňa JUDr. O. P. sa z dôvodu svojej
neprítomnosti na Slovensku sa v tomto termíne súdu písomne ospravedlnila a rovnako to
bol právny zástupca odporkyne, ktorý žiadal vo veci vytýčiť neskorší termín pojednávania.
Zavádzajúce je teda tvrdenie predsedu Okresného súdu Košice II., že z dôvodu, že sa tohto
pojednávania nezúčastnila ani jedna z účastníkov konania, toto bolo odročené na deň
17. 10. 2006.(...)
Poukazujem tiež na tú skutočnosť, že stav právnej neistoty u mňa naďalej pretrváva,
bez toho, aby som na zbytočných prieťahoch v konaní mala akýkoľvek podiel.
Vzhľadom na uvedené moje vyjadrenie, súhlasím, aby Ústavný súd SR upustil
od ústneho pojednávania o mojom prijatom návrhu.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá
je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,
ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec
sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania
vedeného okresným súdom pod sp. zn. 19 C 491/97:
- 24. jún 1996 – sťažovateľka podala okresnému súdu žalobný návrh na zaplatenie
20 410 Sk s prísl. proti žalovanej,
- 21. február 1997 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku
za návrh,
- 10.marec 1997 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,
- 14. marec 1997 – sťažovateľka upravila žalobný návrh,
- 2. apríl 1997 – okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie
20 410 Sk s prísl.,
- 20. jún 1997 – žalovaná podala odpor proti platobnému rozkazu z 2. apríla 1997,
- 21. júl 1997 – okresný súd doručoval odpor sťažovateľky proti platobnému rozkazu,
- 17. september 1997 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. október 1997,
- 7. október 1997 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania odročené
na 13. november 1997 za účelom predloženia súdom požadovanej dokumentácie od
účastníkov konania,
- 13. november 1997 – na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým sa žalovaná
zaväzuje zaplatiť sťažovateľke 20 410 Sk s prísl.,
- 18. november 1997 – okresnému súdu bolo sťažovateľkou predložené vyčíslenie trov
právneho zastupovania,
- 3. február 1998 – žalovaná podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu
z 13. novembra 1997,
- 24. február 1998 – okresný súd doručoval sťažovateľke odvolanie žalovanej,
- 9. marec 1998 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu žalovanej,
- 23. marec 1998 – okresný súd doručoval žalovanej vyjadrenie sťažovateľky k jej
odvolaniu,
- 13. máj 1998 – okresný súd predložil krajskému súdu odvolanie žalovanej so súdnym
spisom,
- 30. september 1998 – krajský súd uznesením č. k. 13 Co 146/98-34 zrušil rozsudok
okresného súdu z 13. novembra 1997 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
- 2. november 1998 – spis vrátený okresnému súdu,
- 17. november 1998 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom
konania,
- 28. november 2005 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. január 2006,
- 26. január 2006 – pojednávanie, na ktorom boli vypočuté účastníčky konania, bolo
odročené na 2. február 2006 za účelom vyhlásenia rozsudku,
- 27. január 2006 – sťažovateľka podala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,
- 2. február 2006 – pojednávanie bolo pre ospravedlnenú neúčasť sťažovateľky odročené
na 30. máj 2006,
- 3. február 2006 – okresný súd zaslal predvolanie svedkyni,
- 2. máj 2006 – okresnému súdu bola doručená žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania,
- 30. máj 2006 – pojednávanie bolo pre ospravedlnenú neúčasť účastníčok konania
a svedkyne odročené na 17. október 2006,
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu
právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.
Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány
vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne
nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby
sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 491/97 o žalobe sťažovateľky o zaplatenie
20 410 Sk s prísl. došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu
najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup
súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,
I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval
aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd nezistil v doterajšom priebehu
konania žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o takej zložitosti posudzovanej
veci, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť, resp. odôvodniť doterajší priebeh a dĺžku
napadnutého konania.
2. Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd
nezistil žiadne závažné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka
prispela k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom a ktoré by mali byť osobitne
zohľadnené na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje,
že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období
od 17. novembra 1998 do 28. novembra 2005, t. j. viac ako 84 mesiacov.
Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov
treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré je z ústavnoprávneho aspektu
netolerovateľné. Okresný súd teda počas viac ako 84 mesiacov vo veci nevykonal žiadny
úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako žalobkyňa
v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva
zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom
nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľky, ale v dôsledku postupu súdu.
Obranu okresného súdu, podľa ktorého „(...) ústavná sťažnosť bola podaná v čase, keď
súd vo veci už konal a pojednávanie zo dňa 2. 2. 2006 bolo odročené práve na žiadosť
sťažovateľky z dôvodu jej ochorenia (...). Nemožno preto súhlasiť s tvrdením sťažovateľky,
že z jej strany nedošlo k predlžovaniu dĺžky predmetného konania, nakoľko v prípade
jej súhlasu sa pojednávanie dňa 2. 2. 2006 mohlo uskutočniť“, nebolo možné akceptovať,
pretože sťažovateľka nepodala túto ústavnú sťažnosť oneskorene.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky
na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
100 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným
zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,
ako aj na predmet konania (povahu veci) považuje za primerané vo výške 50 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti a podanie písomného stanoviska
k vyjadreniu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena trikrát
2 730 Sk a režijný paušál trikrát 164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 8 682 Sk.
Vzhľadom na to, že sťažovateľka si uplatnila trovy právneho zastúpenia vo v sume
5 788 Sk, a keďže to nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi, ústavný súd
o uplatnených trovách konania sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4
výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2006