Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 429/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť J. J., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. L., Advokátska kancelária, K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. J. J. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 € (slovom

tritisíctristodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov), ktoré j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť J. J. trovy konania v sume

223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), a to do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. J. L.,

Advokátska kancelária, K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 zo 16. decembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť J. J., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C

491/1997.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou účastníčkou konania

vedeného od roku 1996 okresným súdom, ktorého predmetom je úhrada odmeny

za vyhotovenie darovacej zmluvy. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 28. januára

1998, ktorý Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) svojím uznesením č. k.

-34 z 30. novembra 1998 zrušil. V predmetnom uznesení krajský súd uviedol,

že úlohou okresného súdu „bude po prípadnom doplnení dokazovania posúdiť, aká dohoda

bola medzi účastníkmi uzavretá, či táto dohoda bola platná vo všetkých bodoch. V prípade

pochybnosti ohľadom dohody medzi účastníkmi bude možné požiadať aj odborníka

grafológa o expertízu či skutočne došlo k prepisovaniu, resp. dodatočnému dopisovaniu

určitých údajov v tzv. informácii.“.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky okresný súd nariadil znalecké dokazovanie až

uznesením z 20. decembra 2006 a napriek vypracovanému znaleckému posudku

z 24. januára 2008 dosiaľ nerozhodol. Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd bol

v konaní nečinný, a tým porušil jej základné právo zaručené .

Na základe svojej argumentácie sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné

právo podľa , prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ako aj náhradu trov

konania.

Na základe výzvy ústavného súdu z 29. januára 2009 sa k sťažnosti vyjadril okresný

súd prostredníctvom svojho predsedu. List sp. zn. z 10. februára 2009

doručený ústavnému súdu 13. februára 2009 obsahoval chronológiu vykonaných

procesných úkonov a predseda okresného súdu v ňom uviedol, že posudzované konanie

vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania hodnotí ako skutkovo zložité,

upozornil tiež na „prieťah“ spôsobený neúčasťou sťažovateľky na pojednávaní konanom

30. mája 2006 a uznal prieťahy na strane okresného súdu vymedzené obdobím

od 16. novembra 1998 do 24. novembra 2005. V závere poukázal na skutočnosť, že

sťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosť v krátkom časovom úseku po podaní

sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu a tiež v čase, keď

okresný súd už plynulo konal, preto sa okresný súd domnieva, že sťažnosť nebola podaná

v záujme urýchlenia súdneho konania, a teda je účelová. Súčasťou listu bolo aj oznámenie

súhlasu s prerokovaním sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania.

K vyjadreniu okresného súdu predložila 17. marca 2009 svoje stanovisko aj

sťažovateľka, v ktorom uviedla, že na podanej sťažnosti trvá v plnom rozsahu. Zároveň

oznámila svoj súhlas s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami, ako aj s obsahom súdneho spisu krajského súdu týkajúceho sa posudzovaného

konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení

účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu zistil tento

priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Dňa 24. júna 1996 podala navrhovateľka okresnému súdu návrh na vydanie

platobného rozkazu. Okresný súd 21. februára 1997 vyzval navrhovateľku na úhradu

súdneho poplatku.

Navrhovateľka 14. marca 1997 predložila úpravu petitu návrhu.

Okresný súd vydal 2. apríla 1997 platobný rozkaz, proti ktorému podala sťažovateľka

20. júna 1997 odpor.

Okresný súd uskutočnil 7. októbra 1997 pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov

konania a pojednávanie odročil na 13. november 1997.

Dňa 13. novembra 1997 uskutočnil okresný súd pojednávanie, na ktorom vyhlásil

rozsudok. Proti rozsudku podala sťažovateľka 3. februára 1998 odvolanie. K podanému

odvolaniu sa navrhovateľka vyjadrila 9. marca 1998. Krajský súd uskutočnil 29. septembra

1998 pojednávanie, ktoré odročil na 30. september 1998. Na pojednávaní 30. septembra

1998 krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu z 13. novembra 1997 a vrátil mu vec

na ďalšie konanie (spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 2. novembra 1998).

Okresný súd uskutočnil 26. januára 2006 pojednávanie, na ktorom vypočul

účastníkov konania a pojednávanie odročil na 2. február 2006.

Pojednávanie konané 2. februára 2006 okresný súd z dôvodu ospravedlnenej

neprítomnosti navrhovateľky odročil na 30. máj 2006.

Pojednávanie konané 30. mája 2006 odročil na 17. október 2006 z dôvodu

ospravedlnenej neúčasti sťažovateľky.

Okresný súd uskutočnil 17. októbra 2006 pojednávanie, ktoré odročil

na 10. november 2006 z dôvodu opätovného predvolania svedkyne, ktorá sa na pôvodné

pojednávanie nedostavila bez ospravedlnenia.

Na pojednávaní 10. novembra 2006 okresný súd vypočul svedkyňu a odročil ho

na 16. november 2006 z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia.

Pojednávanie konané 16. novembra 2006 okresný súd odročil na neurčito z dôvodu

vykonania znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva.

Okresný súd uznesením z 20. decembra 2006 nariadil znalecké dokazovanie

z odvetvia grafickej diagnostiky.

Dňa 6. marca 2007 Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru požiadal

okresný súd o predloženie originálu skúmanej listiny.

Okresný súd požiadal 24. apríla 2007 navrhovateľku o predloženie originálu

skúmanej listiny, 8. júna 2007 požiadal o predloženie uvedenej listiny sťažovateľku.

Sťažovateľka okresnému súdu 21. júna 2007 oznámila, že originálom listiny nedisponuje.

Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru vrátil okresnému súdu 3. augusta 2007

súvisiaci spisový materiál.

Okresný súd uskutočnil 23. októbra 2007 pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito z dôvodu zabezpečenia originálu skúmanej listiny zo strany navrhovateľky.

Okresný súd 14. novembra 2007 opätovne zaslal Kriminalistickému a expertíznemu

ústavu Policajného zboru spisový materiál s originálom skúmanej listiny.

Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru predložil 1. februára 2008

okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok.

Okresný súd 11. apríla 2008 uskutočnil pojednávanie, na ktorom došlo k technickej

chybe pri zaznamenaní výsluchov účastníkov na zvukovom zázname, preto okresný súd

zrušil určený termín vyhlásenia rozhodnutia (17. apríl 2008).

Dňa 8. júla 2008 okresný súd zrušil určený termín pojednávania (5. august 2008)

a určil jeho nový termín – 26. august 2008. Navrhovateľka 24. júla 2008 ospravedlnila svoju

neprítomnosť na pojednávaní určenom na 26. august 2008 a požiadala o odročenie termínu

pojednávania.

Pojednávanie konané 26. augusta 2008 okresný súd odročil z dôvodu neprítomnosti

navrhovateľky na 28. október 2008.

Pojednávanie konané 28. októbra 2008 okresný súd opätovne odročil na 2. december

2008 z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti navrhovateľky.

Na pojednávaní 2. decembra 2008 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrh

zamietol. Navrhovateľka podala 8. februára 2009 proti rozsudku odvolanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Samosudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd

považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom posudzovaného konania je spor o zaplatenie odmeny z titulu právneho

vzťahu založeného príkaznou zmluvou uzavretou medzi sťažovateľkou a navrhovateľkou.

V okolnostiach prerokúvanej veci ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti

odôvodňujúce právnu či skutkovú zložitosť konania, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť

doterajší priebeh a dĺžku posudzovaného konania. V tomto smere sa ústavný súd

nestotožňuje s argumentáciou okresného súdu o skutkovej náročnosti veci z dôvodu potreby

vykonania znaleckého dokazovania z odboru grafickej diagnostiky, pretože už samotná

doba vypracovania znaleckého posudku trvajúca viac ako dva mesiace (zaslanie spisového

materiálu 14. novembra 2007, vypracovanie znaleckého posudku 1. februára 2008)

nenasvedčuje tomu, že by v tomto prípade znalecké dokazovanie významne ovplyvnilo

celkovú dobu posudzovaného konania.

2. Ústavný súd skúmajúc správanie sťažovateľky v posudzovanom konaní nezistil

okolnosti vyvolané sťažovateľkou, v dôsledku ktorých by došlo k výraznejšiemu

spomaleniu postupu okresného súdu pri prerokovaní a rozhodnutí uvedenej právnej veci.

Na vrub sťažovateľke možno pripísať jej neúčasť (ospravedlnenú) na pojednávaní

konanom 30. mája 2006, pretože z tohto dôvodu bolo pojednávanie okresného súdu

odročené na iný termín.

Uvedená okolnosť na strane sťažovateľky je však nepomerná a úplne zanedbateľná

vzhľadom na obdobia nečinnosti okresného súdu zistené v posudzovanom konaní .

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že konanie okresného súdu je poznačené krátkodobejším,

ale aj pomerne rozsiahlym obdobím nečinnosti, ktoré sa spolu premietli do zbytočných

prieťahov v uvedenom konaní v celkovej dobe takmer 8 rokov.

V prvom rade ide o obdobie od 24. júna 1996, keď bol na okresnom súde návrh

podaný, do 21. februára 1997, keď bola navrhovateľka vyzvaná na úhradu súdneho poplatku

(nečinnosť v trvaní takmer 8 mesiacov).

Rozsiahlym obdobím nečinnosti v trvaní siedmich rokov a jedného mesiaca je úsek

od 2. novembra 1998, keď bol spisový materiál vrátený krajským súdom okresnému súdu,

do 26. januára 2006, keď okresný súd uskutočnil vo veci pojednávanie. V uvedenom

období okresný súd bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka, nevykonal žiaden

procesný úkon.

Vzhľadom na uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu nemožno viac ako

12 rokov trvajúcu dobu posudzovaného konania vedeného okresným súdom bez

právoplatného rozhodnutia veci považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu

k základnému právu podľa . Ústavný súd preto dospel k záveru, že

uvedené právo sťažovateľky bolo porušené.

Ústavný súd na tomto mieste považoval za potrebné reagovať aj na argumentáciou

okresného súdu, ktorý vo svojom stanovisku z 10. februára 2009 upozornil ústavný súd, že

sťažovateľka svoju sťažnosť adresovala ústavnému súdu iba v krátkom časovom odstupe

od podania sťažnosti na prieťahy v konaní podľa ustanovení

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“),

preto bola podľa okresného súdu sťažnosť podaná účelovo.

Už zo samotného faktu, že ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie vyplýva, že

uvedenú námietku nepovažoval za prekážku neprípustnosti sťažnosti, pretože podľa názoru

ústavného súdu (pravidelne uplatňovaného v obdobných situáciách v jeho rozhodnutiach)

vzhľadom na celkovú dĺžku konania už sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle zákona

č. nemohla zaručiť potrebnú účinnosť tohto prostriedku nápravy.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Aj keď ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

okresným súdom, neuložil mu príkaz konať vo veci bez zbytočných vzhľadom na to,

že už tak pre dané konanie urobil svojím nálezom sp. zn. zo 14. septembra

2006, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že posudzované konanie bolo okresným súdom

skončené vydaním rozsudku z 2. decembra 2008. Skončenie konania však v budúcnosti

(v prípade možného vrátenia veci na ďalšie konanie) nezbavuje okresný súd povinnosti

plynúcej mu priamo z konať bez zbytočných prieťahov a odstrániť tak

stav právnej neistoty účastníkov konania.

III.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 100 000 Sk, ktoré odôvodnila tým, že právna neistota, v ktorej sa

dlhodobo nachádza jej spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, dlhodobo

trvajúce konanie totiž psychicky traumatizuje ju a jej rodinu.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie (obdobne

).

Ústavný súd priznal v tomto prípade finančné zadosťučinenie v požadovanej sume

3 319,39 €, ktorá podľa jeho názoru zohľadňuje predmet, charakter a dobu posudzovaného

konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu

sťažovateľky.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby jej ústavný súd

priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, pričom ich výšku nešpecifikovala.

Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľky

vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16

ods. 3 a § 18 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) s tým, že predmet konania

pred ústavným súdom (konanie o sťažnosti v zmysle ) je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením

alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom

(napr. , , ).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2008 v konaní

pred ústavným súdom predstavuje 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu 190 Sk.

Sťažovateľka v danom prípade mohla požadovať náhradu trov právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom v súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004

Z. z. za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia

vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci – sťažnosť), teda 2 x 3 176 Sk +

2 x 190 Sk, spolu 6 732 Sk (223,46 €). Úkon – stanovisko sťažovateľky (doručené

ústavnému súdu 17. marca 2009) k vyjadreniu okresného súdu vzhľadom na jeho obsah

nemožno považovať za taký, ktorý by prispel k objasneniu veci, preto náhradu trov za tento

úkon ústavný súd sťažovateľke nepriznal.

Ústavný súd teda priznal sťažovateľke podľa

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 €.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009