Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 83/07
PDF · 140.36 KB
No categories available
III. ÚS 83/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. M. T., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S.,
K., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
12 Cbi 146/04 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. arch. M. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára
2007 doručená sťažnosť Ing. arch. M. T., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátkou JUDr. D. S., K., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľ uviedol, že: „... dňa 2. 12. 2004 podal žalobu proti žalovanému správcovi
konkurznej podstaty JUDr. J. M. o určenie existencie pohľadávky konkurzného veriteľa
vo výške 43.000,- Sk s prísl. a súčasne doručil súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych
poplatkov, ku ktorej pripojil potvrdenie o svojich osobných a majetkových pomeroch. Súd
až po 70 dňoch (2 mesačnom prieťahu) vydal uznesenie zo dňa 10. 2. 2005 sp. zn.
12 Cbi 146/04-29 o oslobodení žalobcu od súdnych poplatkov. K žalobe žalobcu sa vyjadril
žalovaný podaním doručeným súdu dňa 3. 6. 2005 (s minimálne mesačným prieťahom).
Potom súd predvolal žalobcu na pojednávanie na deň 19. 7. 2005. Pretože žalobca musel
zabezpečiť dňa 19. 7. 2005 prevoz manželky po pôrode z nemocnice, ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaní a dal súdu súhlas na rozhodnutie v jeho neprítomnosti.
Žalobca najskôr čakal na rozsudok súdu, neskôr zistil, že pojednávanie bolo odročené
pre neúčasť žalovaného na pojednávaní z dôvodu čerpania dovolenky. Preto trpezlivo čakal
na nové pojednávanie a pretože sa pojednávania nedočkal ani do decembra 2006, listom
zo dňa 8. 12. 2006 podal sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predseda súdu reagoval
listom z 3. 1. 2007 tak, že došlo k prieťahom aj vo veci sťažovateľa a že je určený termín
pojednávania 17. 1. 2007. Pretože súd v období od 2. 12. 2004 do 10. 2. 2005, od 10. 2.
2005 do júla 2005 a v období od júla 2006 do 17. 1. 2007, spolu minimálne 21 mesiacov
porušoval ust. § 6, § 100 a § 114 O. s. p. a teda porušoval právo sťažovateľa na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a aj právo na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd lebo ani v 3 roku konania nie je právoplatne rozhodnutá vec
sťažovateľa, domáha sa ochrany svojho práva prostredníctvom právnej zástupkyne
na ústavnom súde.“
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že krajský súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 Cbi 146/04 porušil jeho základné právo zaručené čl. 48 ods. 2
ústavy a právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal krajskému súdu konať vo veci bez
zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk
a trovy konania v sume 6 300 Sk.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom
prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr.
I. ÚS 7/00, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).
Sťažovateľ namieta, že v konaní, ktoré začalo 2. decembra 2004, vznikli prieťahy
minimálne v dĺžke 21 mesiacov, a to v období od 2. decembra 2004 do 10. februára 2005,
od 10. februára 2005 do júla 2005 a od júla 2006 do 17. januára 2007.
Sťažovateľ si bránil svoje práva podaním sťažnosti na prieťahy v konaní
z 8. decembra 2006. Predseda krajského súdu mu odpovedal listom sp. zn. Spr 10058/06
z 3. januára 2007, priznal vzniknuté prieťahy, ktoré zdôvodnil počtom žalôb (5 000) proti
správcovi konkurznej podstaty A.., s. r. o., K., a uviedol, že vo veci je určený termín
pojednávania na 17. január 2007.
Ústavný súd zistil, že doterajšia dĺžka konania spolu s charakterom veci (konkurzné
konanie vo veci nebankového subjektu) zatiaľ vylučuje, aby toto konanie bolo označené
za konanie porušujúce základné práva a slobody sťažovateľa.
Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach uviedol, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama o sebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05).
Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada
len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú
dĺžku súdneho konania (I. ÚS 57/01).
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01,
Ústavný súd je toho názoru, že aj keď krajský súd v danej veci dlhšiu dobu neurčil
termín pojednávania a v podstate sa nezaoberal meritom veci, ale riešil len otázky
procesného charakteru, ktoré v konaní, samozrejme, nemožno prehliadnuť, doterajšia dĺžka
konania, a to aj s prihliadnutím na charakter súdneho sporu, nepredstavuje takú intenzitu,
ktorá by mohla zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už na svojom
predbežnom prerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2007