Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)I. ÚS 53/07
PDF · 142.5 KB
No categories available
I. ÚS 53/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 53/07-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2007
predbežne prerokoval sťažnosť M. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Správy katastra B. v konaní o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľnosti
a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 17. januára
2007 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len ,,sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,, ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Správy katastra B. („ďalej len katastrálny úrad“) v konaní o zápis vecného bremena
do katastra nehnuteľnosti pod č. k. V 2721/97.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 12. júna 1997 bol povolený vklad
do katastra nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy z 2. júna 1997, ktorou darovala svoj
podiel k nehnuteľnostiam a ktorou bolo súčasne zriadené v jej prospech vecné bremeno
na darovaných nehnuteľnostiach.
Podľa tvrdení sťažovateľky: ,,...právo z vecného bremena nebolo podľa § 41 kat. zák.
vpísané do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra v poradí, v akom boli
katastrálnemu úradu doručované návrhy, čím sa nestalo hodnoverným a záväzným údajom
katastra a naopak záväznými sa podľa § 71 kat. zák. stali chybné údaje katastra, ktoré boli
neúplné vpísané v rozpore s právnym stavom a so skutkových stavom do listu vlastníctva
a niektoré poslúžili ako podklad na písomné vyhotovenie ďalších listín, čím sa tieto chyby
následne do týchto listín prenášali.
Podľa § 43 písm. a) kat. zák., katastrálny úrad mal vykonať zápis v deň, ktorým
rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť, najneskôr však v nasledujúci deň,
t. j. 13. 6. 1997. (...) Nezapísaním môjho práva z vecného bremena v zákonom stanovenej
lehote vznikli zbytočné prieťahy v horeoznačenom konaní, ktoré k dnešnému dňu trvajú
3.494 dní.“
Na základe uvedených skutočností je sťažovateľka toho názoru, že katastrálny úrad
porušil jej ústavné právo zakotvené v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Postupom Správy katastra B., v konaní vedenom pod číslom V 2721/97, bolo porušené
základné právo M. B., (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanovené
v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd prikazuje Správe katastra B., (...) konať bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd ukladá Správe katastra B., (...) aby do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatila M. B., rodenej Č., (...) občianke
Slovenskej republiky, primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej základného práva
vo výške 349.400,- Sk.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich na účet (...)
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,
ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy.
Podľa právneho názoru ústavného súdu bežne uplatňovaného v jeho rozhodovacej
praxi ,,výkon základných práv uvedených v čl. 48 ods. 2 ústavy, predovšetkým predpokladá
predošlé uplatnenie práva na súdnu ochranu a aj inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2
ústavy s tým, že oprávnený subjekt sa zákonom ustanoveným postupom domáha svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde, príp. na inom zákonom ustanovenom orgáne
Slovenskej republiky“. (napr. I. ÚS 30/97)
Podstatou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
je, že sa ho oprávnená osoba domáha zákonom ustanoveným postupom na orgáne
príslušnom na jej poskytnutie, pričom rozsah, spôsob a doba jeho uplatnenia závisí výlučne
od toho, kto sa jej domáha (napr. I. ÚS 49/99).
Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
priznáva aj v konaní orgánov verejnej správy. Uplatnenie tohto základného práva možno
pokladať za právne významné len v takých prípadoch konania pred orgánmi verejnej
správy, kde zákon neustanovuje právne účinky nečinnosti správneho konania, v dôsledku
čoho nečinnosť alebo pomalá činnosť orgánu verejnej správy marí uplatnenie práva
oprávnenej osoby (napr. II. ÚS 62/99).
Podľa ustanovenia § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej
správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa ustanovenia § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným
príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd
vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie
je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis.
Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľky je daná právomoc
všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,
ktorými je aj katastrálny úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť
konaním pred ústavným súdom.
Vychádzajúc z právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel
k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1
ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre
nedostatok svojej právomoci odmietol.
Ústavný súd nemá právomoc ukladať orgánom verejnej správy povinnosť konať,
ak sa uloženie tejto povinnosti nedomáhal oprávnený subjekt podaním návrhu
na príslušnom zákonom určenom orgáne, a to spôsobom predpísaným zákonom, pričom
v právomoci ústavného súdu nie je ani posudzovanie zákonnosti postupu (vrátane realizácie
práva na konanie bez zbytočných prieťahov) orgánov verejnej správy.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o prikázaní vo veci
konať a o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením
porušenia označených základných práv, ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa ich
sťažovateľka domáhala, nezaoberal. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd nezaoberal
ani žiadosťou o náhrade trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. mája 2007