Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 53/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2007

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Správy katastra B. v konaní o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľnosti

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 17. januára

2007 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len ,,sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len ,,a“) a práva zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Správy katastra B. („ďalej len katastrálny úrad“) v konaní o zápis vecného bremena

do katastra nehnuteľnosti pod č. k. V 2721/97.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 12. júna 1997 bol povolený vklad

do katastra nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy z 2. júna 1997, ktorou darovala svoj

podiel k nehnuteľnostiam a ktorou bolo súčasne zriadené v jej prospech vecné bremeno

na darovaných nehnuteľnostiach.

Podľa tvrdení sťažovateľky: ,,...právo z vecného bremena nebolo podľa § 41 kat. zák.

vpísané do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra v poradí, v akom boli

katastrálnemu úradu doručované návrhy, čím sa nestalo hodnoverným a záväzným údajom

katastra a naopak záväznými sa podľa § 71 kat. zák. stali chybné údaje katastra, ktoré boli

neúplné vpísané v rozpore s právnym stavom a so skutkových stavom do listu vlastníctva

a niektoré poslúžili ako podklad na písomné vyhotovenie ďalších listín, čím sa tieto chyby

následne do týchto listín prenášali.

Podľa § 43 písm. a) kat. zák., katastrálny úrad mal vykonať zápis v deň, ktorým

rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť, najneskôr však v nasledujúci deň,

t. j. 13. 6. 1997. (...) Nezapísaním môjho práva z vecného bremena v zákonom stanovenej

lehote vznikli zbytočné prieťahy v horeoznačenom konaní, ktoré k dnešnému dňu trvajú

3.494 dní.“

Na základe uvedených skutočností je sťažovateľka toho názoru, že katastrálny úrad

porušil jej ústavné právo zakotvené v a v dohovoru

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Postupom Správy katastra B., v konaní vedenom pod číslom V 2721/97, bolo porušené

základné právo M. B., (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanovené

v prvá veta a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd prikazuje Správe katastra B., (...) konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd ukladá Správe katastra B., (...) aby do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatila M. B., rodenej Č., (...) občianke

Slovenskej republiky, primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej základného práva

vo výške 349.400,- Sk.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich na účet (...)

v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy.

Podľa právneho názoru ústavného súdu bežne uplatňovaného v jeho rozhodovacej

praxi ,,výkon základných práv uvedených v , predovšetkým predpokladá

predošlé uplatnenie práva na súdnu ochranu a aj inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2

s tým, že oprávnený subjekt sa zákonom ustanoveným postupom domáha svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde, príp. na inom zákonom ustanovenom orgáne

Slovenskej republiky“. (napr. )

Podstatou základného práva na inú právnu ochranu podľa

je, že sa ho oprávnená osoba domáha zákonom ustanoveným postupom na orgáne

príslušnom na jej poskytnutie, pričom rozsah, spôsob a doba jeho uplatnenia závisí výlučne

od toho, kto sa jej domáha (napr. ).

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa podľa

priznáva aj v konaní orgánov verejnej správy. Uplatnenie tohto základného práva možno

pokladať za právne významné len v takých prípadoch konania pred orgánmi verejnej

správy, kde zákon neustanovuje právne účinky nečinnosti správneho konania, v dôsledku

čoho nečinnosť alebo pomalá činnosť orgánu verejnej správy marí uplatnenie práva

oprávnenej osoby (napr. ).

Podľa ustanovenia (ďalej len „OSP“)

v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej

správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa ustanovenia fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným

príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd

vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie

je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný

predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľky je daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,

ktorými je aj katastrálny úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť

konaním pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel

k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1

v spojení s a ), a preto sťažnosť pre

nedostatok svojej právomoci odmietol.

Ústavný súd nemá právomoc ukladať orgánom verejnej správy povinnosť konať,

ak sa uloženie tejto povinnosti nedomáhal oprávnený subjekt podaním návrhu

na príslušnom zákonom určenom orgáne, a to spôsobom predpísaným zákonom, pričom

v právomoci ústavného súdu nie je ani posudzovanie zákonnosti postupu (vrátane realizácie

práva na konanie bez zbytočných prieťahov) orgánov verejnej správy.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o prikázaní vo veci

konať a o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením

porušenia označených základných práv, ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa ich

sťažovateľka domáhala, nezaoberal. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd nezaoberal

ani žiadosťou o náhrade trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2007