Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 540/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti M., K., vedené pod sp. zn. Rvp

3937/2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, zastúpenej advokátom JUDr. T. S., K., vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky postupmi a oznámeniami Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 6.

septembra 2011 v konaniach vedených pod sp. zn. MF/22362/1/2011, sp. zn.

MF/22362/5/2011, sp. zn. MF/22362/4/2011, sp. zn. MF/22362/2/2011 a sp. zn.

MF/22362/3/2011, rozhodnutiami Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.

1/223/9262-56554/2009/9992517-r z 3. júna 2009, č. 1/223/9261-56561/2009/9992517-r z

1. júna 2009, č. 1/223/16155-91986/2008/992517-r, č. 1/223/16157-91987/2008/992517-r

zo 4. decembra 2008 a č. 1/223/16156-91988/2008/992517-r zo 4. decembra 2008

a platobnými výmermi Daňového úradu Košice I č. /Pot z 9. februára

2009, Daňového úradu Košice IV č. /Pot z 9. februára 2009, Daňového

úradu Košice I č. /Top z 21. augusta 2008, Daňového úradu Košice I

č. /Top z 21. augusta 2008 a Daňového úradu Košice I

č. /Top z 21. augusta 2008 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti M., vedené pod sp. zn. , sp. zn. Rvp

3938/2011, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti spoločnosti M., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. novembra

2011 doručené sťažnosti spoločnosti M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala

porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a oznámeniami Ministerstva financií

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) zo 6. septembra 2011 v konaniach

vedených pod sp. zn. MF/22362/1/2011, sp. zn. MF/22362/5/2011, sp. zn.

MF/22362/4/2011, sp. zn. MF/22362/2/2011 a sp. zn. MF/22362/3/2011, rozhodnutiami

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“)

č. 1/223/9262-56554/2009/9992517-r z 3. júna 2009, č. 1/223/9261-56561/2009/9992517-r

z 1. júna 2009, č. 1/223/16155-91986/2008/992517-r, č. 1/223/16157-91987/2008/992517-r

zo 4. decembra 2008 a č. 1/223/16156-91988/2008/992517-r zo 4. decembra 2008

a platobnými výmermi Daňového úradu Košice I (ďalej len „daňový úrad“ alebo „správca

dane“) č. /Pot z 9. februára 2009, Daňového úradu Košice IV

č. /Pot z 9. februára 2009, daňového úradu č. /Top

z 21. augusta 2008, č. /Top z 21. augusta 2008

a č. /Top z 21. augusta 2008 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka v rámci svojej podnikateľskej

činnosti prevádzkovala colný sklad na základe povolenia Colného úradu v K...

Napadnutými rozhodnutiami vyrubil príslušný správca dane sťažovateľke rozdiely

dane z pridanej hodnoty za rôzne zdaňovacie obdobia v rokoch 2006 až 2008 a určil jej

daňovú povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty, hoci Colné riaditeľstvo Slovenskej

republiky 3. mája 2010 určilo pôsobnosť colných orgánov pri transakciách s tovarom v

colnom sklade a stanovilo, že tento tovar nepodlieha tejto dani. Sťažovateľka sa proti

napadnutým rozhodnutiam správcu dane odvolala, ale daňové riaditeľstvo jej odvolania

zamietlo.

Z tohto dôvodu sťažovateľka podala 30. mája 2011 podnety ministerstvu financií na

prešetrenie a zrušenie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, ktoré však sťažovateľke v

septembri 2011 oznámilo, že napadnuté rozhodnutia nie sú vydané „v rozpore so všeobecne

záväzným právnym predpisom a preto nie sú podľa § 53 ods.3 zákona SNR č. 511/3992 Zb.

v znení neskorších predpisov dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie“.

Podľa sťažovateľky napadnuté rozhodnutia „boli vydané v rozpore so všeobecne

záväzným právnym predpisom a to § 2 ods. 1, § 12, §18 ods. 2 a §21 zákona o DPH ako aj

čl. 4 ods. 7, čl. 37, čl. 48, čl. 79, čl. 84, čl. 98 a čl. 114 Nariadenia rady EHS č. 2913/92 z

12 októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva...“.

Sťažovateľka ďalej v závere sťažnosti po podrobnej právnej argumentácii poukazuje

na to, že niet iného súdu, ktorý by chránil jej základné právo alebo slobodu, a že nemohla

uplatniť opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa

osobitných predpisov. V tejto súvislosti uvádza nález ústavného súdu sp. zn.

, ktorým ústavný súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v obdobnej veci.

Sťažovateľka v sťažnostiach navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví

že napadnutými oznámeniami ministerstva financií zo 6. septembra 2011 v spojení s

označenými napadnutými rozhodnutiami daňového riaditeľstva a daňových úradov „boli

porušené jeho základné práva a slobody podľa čl.46 ods. 1, 2, čl. 47 ods. 2/, čl. 20 ods. 1

SR“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažností a z ich príloh je zrejmé, že sťažovateľka nie je spokojná

s postupom, resp. oznámeniami ministerstva financií (pri vybavovaní jej podnetov na

preskúmanie rozhodnutí správcov dane) a namietanými rozhodnutiami daňového úradu a

daňového riaditeľstva, ktoré podľa nej nepostupovali v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi pri vyrubovaní dane z pridanej hodnoty, čím porušili jej označené

základné práva podľa , a .

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej aj „OSP“). V zmysle v záujme

hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o

ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné

spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a ministerstva

financií, daňového riaditeľstva a správcu dane, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy o spojení týchto sťažností na

spoločné konanie tak, ako to vyplýva z bodu l výroku tohto uznesenia.

2. K namietaným postupom a oznámeniam ministerstva financií (pri vybavovaní

podnetov sťažovateľky z 30. mája 2011) a napadnutým rozhodnutiam daňového úradu

a daňového riaditeľstva

Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že niet súdu, ktorý by chránil jej označené

základné práva podľa , preto sa obrátila so sťažnosťou na ústavný súd.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy. Namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné

súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ mohol

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. , ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú fyzickú

osobu a právnickú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva,

musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu,

musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu (, ).

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa piatej časti v správnom súdnictve súdy

preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a

postupov orgánov verejnej správy ( ) a tiež... konajú o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ( ).

Z obsahu sťažností však nevyplýva, že by sťažovateľka toto svoje právo podaním

žaloby na všeobecnom súde o preskúmanie postupu ministerstva financií a rozhodnutí

daňového riaditeľstva a správcu dane podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku využila.

Vychádzajúc z podstaty sťažností preto ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade pred právomocou ústavného súdu ešte existoval iný (všeobecný) súd, ktorý bol

v prvom rade povolaný poskytnúť ochranu označených základných práv sťažovateľky,

porušenie ktorých namietala. Ústavný súd za daného procesného stavu konštatuje, že

sťažovateľka nevyčerpala všetky procesné prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej

základných práv poskytoval, a preto jej sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie [ v spojení s a zákona o ústavnom

súde (obdobne napr. m. m. , , , ,

)].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011