Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 356/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B. s. r. o., V., zastúpenej advokátkou

JUDr. M. G., Advokátska kancelária, K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

zaručených a 2 a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2

postupom a rozhodnutiami Daňového úradu Košice

č. 9818301/1/736783/2012 z 2. apríla 2012 a č. 9818301/1/736832/2012 z 2. apríla 2012,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B. s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B. s. r. o., V. (ďalej len „sťažovateľka“, v

citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu zaručeného (ďalej len „“),

základného práva na súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako

aj porušenie postupom a rozhodnutiami Daňového úradu Košice (ďalej

len „daňový úrad“) č. 9818301/1/736783/2012 z 2. apríla 2012 a č. 9818301/1/736832/2012

z 2. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“). Daňový úrad týmito rozhodnutiami

nevyhovel žiadostiam sťažovateľky o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolaní

proti jeho predchádzajúcim rozhodnutiam.

Sťažovateľka v úvodnej časti sťažnosti opisuje skutkový stav predchádzajúci podaniu

jej sťažnosti ústavnému súdu a v tejto súvislosti najmä uvádza, že podaním z 23. novembra

2011 označeným ako „Výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu“ (ďalej

len „Výzva“) vyzvala „vtedajší daňový úrad Kráľovský Chlmec (v súčasnosti Daňový úrad

Košice, kontaktné miesto Kráľovský Chlmec - ďalej len daňový úrad) na odstránenie

prekážky zapríčinenej jeho nesprávnym a nezákonným procesným postupom...“,

pričom podaniu označenej „Výzvy“ predchádzalo udelenie všeobecnej plnej moci M. V.,

M., ako spoločníkom a bývalým konateľom sťažovateľky z 1. júna 2011 „p. D. B., B., ktorá

zahŕňala oprávnenie na zastupovanie daňového subjektu aj v daňovom konaní.

O tejto skutočnosti bol daňový úrad upovedomený na ústnom pojednávaní konanom dňa

14. 6. 2011, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní pod

č. /Kaš...

Následne D. B. ako splnomocnenec sťažovateľa udelila substitučné plnomocenstvo

Občianskemu združeniu D., B. (ďalej len občianske združenie DR SR). Po tom čo bolo

substitučné plnomocenstvo doručené daňovému úradu, tento reagoval oznámením, v ktorom

uviedol, že substitučné plnomocenstvo pre Občianske združenie DR SR neakceptuje

z dôvodu, že plná moc pre zastupovanie vo všetkých právnych veciach pre p. D. B. nebola

do toho času na daňový úrad doručená.

V uvedenom postupe daňového úradu vidí sťažovateľ nezákonnosť, nakoľko daňový

úrad postupoval v rozpore s ust. .., a to tým, že namiesto

výzvy na predloženie plnomocenstva pre p. D. B. v lehote nie kratšej ako 8 dní (lehota

určená správcom dane v zmysle ) zaslal sťažovateľovi a

Občianskemu združeniu DR SR len oznámenie o neakceptovaní substitučného

plnomocenstva...“.

Sťažovateľka tvrdí, že v danom prípade „išlo o odstrániteľný nedostatok,

keďže riadne úradne overené plnomocenstvo udelené dňa 1.6.2011 p. M. V. p. D. B. by v

prípade výzvy v zmysle mohlo byť doložené, čím by

zanikol dôvod pre neakceptáciu substitučného plnomocenstva udeleného občianskemu

združeniu DR SR. Postupom daňového úradu však bola táto možnosť sťažovateľovi odňatá,

čím došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

SR.

Rovnako nezákonne postupoval daňový úrad aj v prípade ďalších podaní urobených

za sťažovateľa občianskym združením DR SR, na ktoré opätovne reagoval len oznámeniami,

v ktorých uviedol, že na podania nie je možné prihliadať, nakoľko boli podané

neoprávnenou osobou.“.

Sťažovateľka tiež tvrdí, že uvedený postup daňového úradu je v rozpore

aj s „Metodickým pokynom Daňového riaditeľstva SR k zastupovaniu na základe

plnomocenstva“, ktorý síce „predstavuje len normatívnu internú inštrukciu, ktorá je

záväzná len pre zamestnancov daňových orgánov, ide v tomto prípade len o logický výklad

ust. , ktorý v kontexte so zásadou proporcionality

sleduje predovšetkým umožnenie reálneho uplatnenia a ochrany práv daňového subjektu v

daňovom konaní a preto tento pokyn nemožno opomenúť.

Závažnou ujmou, ktorá v nadväznosti na nesprávny a nezákonný postup daňového

úradu sťažovateľovi vznikla, bola predovšetkým skutočnosť, že jeho ďalšie podania, ktorými

boli odvolanie proti rozhodnutiu č. /PekZ zo dňa 9.8.2011 a rozhodnutiu

č. /Kaš zo dňa 10.8.2011, ktoré podalo občianske združenie DR SR

za sťažovateľa boli daňovým úradom zamietnuté z dôvodu, že boli podané osobou na to

nepríslušnou v zmysle o čom bol daňový subjekt

vyrozumený Oznámením...

Hoci sťažovateľ rešpektuje, že v prípade zamietnutia odvolania postupoval daňový

úrad striktne v zmysle .. ako aj v zmysle vyššie

uvedeného metodického pokynu, tento postup neobstojí vzhľadom na vyššie uvedený

nezákonný postup daňového úradu, ktorý predchádzal podaniu odvolania,

a preto ani postup, ktorým daňový úrad zamietol odvolanie nemožno považovať za zákonný,

nakoľko platí zásada IUS EX INIURIA NON ORITUR, čo znamená, že z bezprávia právo

nevzniká.

Rovnakým nezákonným postupom postupoval daňový úrad (jednak bývalý daňový

úrad Trebišov ako aj bývalý daňový úrad Kráľovský Chlmec, v súčasnosti oba patriace

pod daňový úrad Košice) aj u ostatných spoločností personálne prepojených p. M. V. ako

spoločníkom a bývalým konateľom, čím vzniká dôvodné podozrenie, že účelom a cieľom

postupu daňového úradu nebolo umožnenie reálneho uplatnenia práv daňovým subjektom

ale naopak odňatie práva konať pred štátnym orgánom, čo v konečnom dôsledku viedlo k

správoplatneniu rozhodnutí, ktorými bola spoločnostiam personálne prepojeným p. M. V.

uložená peňažná povinnosť (jednak dodatočné platobné výmery, ako aj rozhodnutia o

uložení pokuty), ktoré bez ďalšieho spĺňajú podmienky stanovené § 74 ods. 1 zákona č.

pre exekučný titul... Daňové exekúcie, ktoré môže daňový úrad vykonať na

základe týchto exekučných titulov sú následne spôsobilé privodiť spoločnostiam personálne

prepojeným p. M. V. ekonomickú likvidáciu, čo je podľa sťažovateľa jediným a konečným

cieľom daňového úradu ako aj ostatných daňových orgánov, namiesto toho, aby náležite

prihliadali na práva sťažovateľa a možnosť ich reálneho uplatňovania a umožnili tak riadny

zákonný proces.

Vyššie uvedeným podaním zo dňa 23. 11. 2011 sťažovateľ vyjadril svoj zámer podať

odvolanie prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškania lehoty, nakoľko hore uvedená

situácia nedávala sťažovateľovi ako ani daňovému úradu žiadne iné prostriedky nápravy,

ktoré by umožnili reálne uplatnenie práv sťažovateľom (okrem ústavnej sťažnosti

pre porušenie základných práv a slobôd). Ako dôležitý dôvod uviedol sťažovateľ popísaný

nezákonný postup daňového úradu, pričom v záujme riešenia tejto situácie navrhol za čas

odpadnutia dôvodov zmeškania lehoty považovať deň doručenia odpovede daňového úradu

na výzvu sťažovateľovi, t. j. aby sťažovateľovi v zmysle ustanovenia § 13b ods. 1 zákona

č. plynula od tohto dňa 30 dňová lehota na podanie žiadosti o odpustenie

zmeškania lehoty spolu s odvolaním voči uvedenému rozhodnutiu.

Na výzvu sťažovateľa zaslal daňový úrad Oznámenie, v ktorom uviedol, že posúdil

obsah podania sťažovateľa a dospel k záveru, že podanie sťažovateľa je nekvalifikované,

nakoľko žiada daňový úrad, aby mu umožnil podať podnet, pričom takýto inštitút zákon

č. nepozná. Zároveň uviedol, že umožňuje podať

žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, pričom po podaní žiadosti daňový úrad posúdi

závažnosť a dôvody, pre ktoré subjekt žiada o odpustenie zmeškanej lehoty a rozhodne...

Na oznámenie daňového úradu reagoval sťažovateľ Vyjadrením k oznámeniu.

Vo vyjadrení uviedol, že oznámenie daňového úradu považuje za značne rozporuplné,

a to najmä z dôvodu, ako tento pristúpil k posúdeniu podania sťažovateľa - t. j. Výzvy

na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu. Vo vyjadrení argumentoval najmä

postupom vtedajšieho daňového úradu Trebišov, ktorý na totožné výzvy iných daňových

subjektov u ktorých bol miestne príslušným daňovým úradom, vzhľadom k tomu, že vo výzve

nimi podanej sa uvádzal zámer daňového subjektu žiadať o odpustenie zmeškania lehoty,

posúdil výzvu podľa obsahu podania za žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty. Rovnako

daňový úrad Trebišov posúdil aj deň, kedy odpadli dôvody zmeškania lehoty na 9. 11. 2011

(o tejto skutočnosti je v prípade daňových subjektov u ktorých bol miestne príslušným

daňovým úradom daňový úrad Kráľovský Chlmec spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní

č. /Tom zo dňa 9. 11. 2011), kedy žalobca splnomocnil na daňové

konanie splnomocneného zástupcu a za dodržanie 30 dňovej lehoty považoval úkon

vykonaný splnomocneným zástupcom vo veci podania výzvy na odstránenie

prekážky v postupe daňového úradu, ktoré splnomocnený zástupca vykonal podaním dňa

23. 11. 2011...

Vo vyjadrení ďalej sťažovateľ vyzval daňový úrad, aby jeho podanie - Výzvu

na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu, posúdil v zmysle § 20. ods. 9 zákona

č. rovnako, resp. obdobne ako totožné výzvy iných daňových subjektov posúdil

daňový úrad Trebišov a to najmä z dôvodu, že v prípade podania ďalšej žiadosti žalobcom

a následného obdobného posúdenia času odpadnutia dôvodov (t. j. 9. 11. 2011) by nemohla

byť dodržaná lehota podania žiadosti do 30 dní od odpadnutia dôvodov.

Taktiež vo vyjadrení sťažovateľ upovedomil daňový úrad o skutočnosti, že rovnakej

žiadosti iného daňového subjektu (išlo konkrétne o daňový subjekt P. s. r. o... M...) už

vtedajší daňový úrad Trebišov po doplnení žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty o

zmeškaný úkon vyhovel, a to rozhodnutím č. /Maže zo dňa 27. 12. 2011

tak, že žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty sa vyhovuje, zmeškanie lehoty sa odpúšťa a

zmeškaný úkon sa považuje za úkon vykonaný v zákonnej lehote. Zároveň sťažovateľ k

vyjadreniu pripojil aj odvolanie proti rozhodnutiu č. /PekZ zo dňa

9.8.2011 a rozhodnutiu č. /Kaš zo dňa 10.8.2011, t. j. uskutočnil

zmeškaný úkon, aby jeho žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty zo dňa 23. 11. 2011 bola

úplná. V tejto súvislosti poukázal sťažovateľ aj na § 3 ods. 9 nového daňového poriadku,

t. j. ..

Dňa 10. 4. 2012 boli sťažovateľovi doručené rozhodnutia, ktorými daňový úrad

Košice nevyhovel žiadosti sťažovateľa o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania

z dôvodu, že žiadateľ nedodržal tridsaťdňovú lehotu stanovenú zákonom na podanie

žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, v zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehote neurobil

aj zmeškaný úkon a nepredložil existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie tejto lehoty...

V odôvodnení predmetného rozhodnutia argumentuje daňový úrad skutočnosťou,

že sťažovateľ mal o zmeškaní lehoty na podanie odvolania preukázateľne vedomosť už

v čase podania výzvy na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu, ktorá bola

doručená správcovi dane dňa 25.11.2011, pričom svoje dispozičné právo v zmysle § 29

využil až dňa 5.3.2012, kedy doručil správcovi dane podanie,

z obsahu ktorého vyplýva, že žiada o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania

a zároveň v rovnaký deň urobil aj zmeškaný úkon. Z týchto skutočností podľa mienky

daňového úradu vyplýva, že sťažovateľ nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre uplatnenie

inštitútu podľa ust. , nepreukázal ani dôležité dôvody

pre odpustenie zmeškanej lehoty a preto nie je možné zmeškanú lehotu odpustiť. Zároveň

uviedol, že na odpustenie zmeškania lehoty daňový subjekt nemá právny nárok a je vždy

na zvážení správcu dane posúdenie dôvodov zmeškania lehoty a následné rozhodnutie

o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty. Čo sa týka dôležitých dôvodov na nepreukázanie

ktorých sa daňový úrad v rozhodnutí taktiež odvolával, týmito sa v odôvodnení žiadnym

spôsobom nezaoberal.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom a napadnutými rozhodnutiami daňového

úradu boli porušené jej základné práva podľa a 2 , právo podľa

ods. 1 dohovoru, ako aj , zruší napadnuté rozhodnutie a vráti ho

daňovému úradu na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 €, ako aj úhradu trov konania v sume 323,50 €.

K právomoci ústavného súdu na prerokovanie podanej sťažnosti sťažovateľka

uviedla, že ju podáva „už v tomto štádiu najmä z dôvodu, že v zmysle súčasnej právnej

úpravy a existujúcej judikatúry súdov neexistuje v kontexte ust.

a SR jednoznačný záver o tom, či rozhodnutie o odpustení zmeškanej

lehoty podľa je preskúmateľné všeobecnými súdmi v rámci

inštitútu žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov

podľa a nasl. , čo by v prípade, ak by konanie o žalobe

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty (ktorú sťažovateľ

podal súčasne s touto sťažnosťou na Krajský súd v Košiciach) bolo všeobecným súdom

v zmysle § 250d ods. 3 zastavené z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, za súčasného nepodania sťažnosti...

v zmysle SR malo za následok zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti určenej

v a sťažovateľ by tým prišiel o akúkoľvek možnosť

domáhať sa preskúmania a nápravy nezákonného postupu a rozhodovania daňového úradu

ako porušovateľa jeho základného práva a slobody“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a 2 a práva podľa dohovoru, ako aj porušenia

ods. 2 postupom a napadnutými rozhodnutiami daňového úradu, proti ktorým podľa

o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú prípustné opravné prostriedky.

1. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a podstata princípu subsidiarity spočíva v tom,

že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci,

ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. ).

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

(). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa piatej časti v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy ( ) a tiež... konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy ( ).

V posudzovanom prípade pred právomocou ústavného súdu ešte existuje iný

(všeobecný) súd, ktorý je v prvom rade povolaný poskytnúť ochranu označených

základných práv sťažovateľky, a preto niet právomoci ústavného súdu na prerokovanie

sťažnosti (obdobne napr. m. m. , , ,

).

2. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka súčasne so sťažnosťou adresovanou

ústavnému súdu podala aj žalobu o preskúmanie postupu a napadnutých rozhodnutí

daňového úradu podľa druhej hlavy piatej časti (ďalej aj

„správna žaloba“).

Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľka súbežným

podaním správnej žaloby, o ktorej je podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku oprávnený rozhodnúť miestne príslušný všeobecný súd, a sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho

typu (miestne príslušný všeobecný súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho

štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty z ústavného hľadiska akceptovateľné, pretože by

tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej istej veci ().

Z pohľadu citovaného to znamená, že právne

prostriedky, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne

poskytuje, nemožno v jej prípade považovať za vyčerpané.

Rozhodnutie (či už procesné, alebo meritórne) miestne príslušného všeobecného súdu

predchádza (vzhľadom na princíp subsidiarity) uplatneniu právomoci ústavného súdu,

a preto možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím tohto

súdu o sťažovateľkinej žalobe podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku za predčasné, čo má za následok i neprípustnosť posudzovanej sťažnosti.

3. Už nad rámec odôvodnenia svojho uznesenia ústavný súd aj vzhľadom

na skutočnosť pomerne veľkého počtu sťažností skutkovo a právne identických s tu

predbežne prerokúvanou sťažnosťou (odlišnosť spočíva iba v osobe sťažovateľa

a v napadnutých rozhodnutiach daňových úradov) považuje za účelné poukázať

i na neúčinnosť a chýbajúci zmysluplný procesno-právny základ tejto (i ostatných)

sťažnosti, a to predovšetkým vo svetle do úvahy prichádzajúceho súdneho prieskumu

napadnutých rozhodnutí a postupu daňového úradu.

Sťažovateľka sa obáva, že konanie o jej správnej žalobe bude zastavené podľa §

250d ods. 3 , lebo všeobecný (správny) súd vyhodnotí rozhodnutia daňového úradu

o neodpustení zmeškania lehoty ako procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania

alebo ako predbežné rozhodnutia [ ], ktoré nemôžu byť predmetom

preskúmavania správnym súdom. Následne by potom sťažnosť proti napadnutým

rozhodnutiam daňového úradu už bola podaná oneskorene.

Problém preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy všeobecným (správnym)

súdom má výrazný ústavno-právny rozmer, ktorý musí rešpektovať aj všeobecný (správny)

súd pri rozhodovaní podľa piatej časti . Otázku právomoci

všeobecného súdu z hľadiska upraveného práva na súdnu ochranu (

) totiž treba posudzovať v zmysle , podľa ktorého výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov musí byť v súlade s touto ().

Ústavný súd už judikoval, že ak sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu

na jeho druh či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho

preskúmanie nesmie byť podľa vylúčené z právomoci všeobecných

súdov bez ohľadu na ustanovenia a iných zákonov

( – nález z 15. októbra 2003). Všeobecný súd musí v merite preskúmať a

rozhodnúť každú vec týkajúcu sa základných práv a slobôd, aj keď je podľa § 248 ods. 2

(v súčasnosti , pozn.) alebo podľa iného ustanovenia zákona vylúčená zo

súdneho preskúmavania. Ustanovenie (v súčasnosti , pozn.)

i prípadné ďalšie ustanovenia zákonov obmedzujúce rozsah súdneho preskúmavania

rozhodnutí treba vykladať v kontexte druhej vety tak, že sa vzťahujú len

na prípady, ktoré sa netýkajú základných práv alebo slobôd ( – uznesenie

o predbežnom prerokovaní z 18. júna 2003).

Ústavný súd bez toho, aby akokoľvek prejudikoval výsledok prieskumu napadnutého

postupu a napadnutých rozhodnutí v správnom súdnictve, musí uviesť, že ak by sa

sťažovateľkinou sťažnosťou napadnuté rozhodnutia daňového úradu dotýkali jej základných

práv a slobôd, potom by vo svetle citovanej ustálenej judikatúry musel byť pripustený ich

meritórny prieskum všeobecným (správnym) súdom, čo vylučuje právomoc ústavného súdu

na meritórny prieskum týchto rozhodnutí.

Na druhej strane, ak by sa napadnuté rozhodnutia a postup daňového úradu

základných práv a slobôd sťažovateľky netýkali, má to za následok nielen ich prípadné

vylúčenie z prieskumu podľa piatej časti [s poukazom na

], ale aj z ústavno-súdneho prieskumu, lebo zásah do základných práv

a slobôd je conditio sine qua non pre založenie právomoci ústavného súdu poskytovať

ochranu fyzickým osobám a právnickým osobám v konaní podľa .

K tomuto záveru by potom smerovalo nielen preskúmanie včasnej sťažnosti smerujúcej

proti napadnutým rozhodnutiam daňového úradu, ale aj prípadnej sťažnosti sťažovateľky

podanej proti právoplatnému zastaveniu konania o jej správnej žalobe, ktorú, mimochodom,

má sťažovateľka stále k dispozícii.

Z uvedeného zreteľne vyplýva, že sťažnosťou proti napadnutým rozhodnutiam

a postupu daňového úradu nemôže sťažovateľka v žiadnych procesno-právnych reláciách

účinným spôsobom ochraňovať svoje základné práva a slobody. Účinná ochrana

sťažovateľkiných základných práv a slobôd pred ústavným súdom prichádza do úvahy

až po právoplatnom ukončení konania o jej správnej žalobe.

4. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho dôvodu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012