Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 132/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosti spoločností LUMASA, s. r. o., NEMIKA, s. r. o.,

TEKTA, s. r. o., BELOJA, s. r. o., FORTYS, s. r. o., FREDAN, s. r. o., GELINA, s. r. o.,

KOBYS, s. r. o., VUSTA, s. r. o., ZAGEA, s. r. o., ALANA, s. r. o., ZIVNA, s. r. o.,

NOLREA, s. r. o., DORZA, s. r. o., SIROX, s. r. o., LUDIANA, s. r. o., LIBANA, s. r. o.,

SIDEN, s. r. o., SADERTA, s. r. o., a VIREL, s. r. o., všetky so sídlom Košická 44,

Bratislava, zastúpených advokátkou Mgr. PhDr. Helenou Drappanovou, konateľkou

Advokátskej kancelárie ČIČMANEC & DRAPPANOVÁ, s. r. o., Prievozská 14/A,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa oznámeniami Daňového úradu

Bratislava z 8. októbra 2014 č. 9101302/5/4538922/2013, č. 9101302/5/4538983/2013,

č. 9101302/5/4539517/2013, č. 9101302/5/4538592/2013, č. 9101302/5/4538676/2013,

č. 9101302/5/4538701/2013, č. 9101302/5/4538738/2013, č. 9101302/5/4538775/2013,

č. 9101302/5/4539577/2013, č. 9101302/5/4539600/2013, č. 9101302/5/4538560/2013,

č. 9101302/5/4539682/2013, č. 9101302/5/4539020/2013, č. 9101302/5/4538638/2013,

č. 9101302/5/4539487/2013, č. 9101302/5/4538884/2013, č. 9101302/5/4538835/2013,

č. 9101302/5/4539088/2013, č. 9101302/5/4539054/2013 a č. 9101302/5/4539554/2013

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť spoločnosti LUMASA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. ,

spoločnosti NEMIKA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. , spoločnosti

TEKTA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. , spoločnosti BELOJA, s. r. o., vedenú

pod sp. zn. , spoločnosti FORTIS, s. r. o., vedenú pod sp. zn.

, spoločnosti FREDAN, s. r. o., vedenú pod sp. zn. , spoločnosti

GELINA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. , spoločnosti KOBYS, s. r. o., vedenú

pod sp. zn. , spoločnosti VUSTA, s. r. o., vedenú pod sp. zn.

, spoločnosti ZAGEA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. ,

spoločnosti ALANA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. , spoločnosti ZIVNA,

s. r. o., vedenú pod sp. zn. , spoločnosti NOLREA, s. r. o., vedenú

pod sp. zn. , spoločnosti DORZA, s. r. o., vedenú pod sp. zn.

, spoločnosti SIROX, s. r. o., vedenú pod sp. zn. ,

spoločnosti LUDIANA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. , spoločnosti LIBANA,

s. r. o., vedenú pod sp. zn. , spoločnosti SIDEN, s. r. o., vedenú pod sp. zn.

, spoločnosti SADERTA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. ,

a spoločnosti VIREL, s. r. o., vedenú pod sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosť spoločnosti LUMASA, s. r. o., NEMIKA, s. r. o., TEKTA, s. r. o.,

BELOJA, s. r. o., FORTIS, s. r. o., FREDAN, s. r. o., GELINA, s. r. o., KOBYS, s. r.o.,

VUSTA, s. r. o., ZAGEA, s. r. o., ALANA, s. r. o., ZIVNA, s. r. o., NOLREA, s. r. o.,

DORZA, s. r. o., SIROX, s. r. o., LUDIANA, s. r. o., LIBANA, s. r. o., SIDEN, s. r. o.,

SADERTA, s. r. o., a VIREL, s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. decembra

2013 doručené sťažnosti spoločností LUMASA, s. r. o., NEMIKA, s. r. o., TEKTA, s. r. o.,

BELOJA, s. r. o., FORTIS, s. r. o., FREDAN, s. r. o., GELINA, s. r. o., KOBYS, s. r. o.,

VUSTA, s. r. o., ZAGEA, s. r. o., ALANA, s. r. o., ZIVNA, s. r. o., NOLREA, s. r. o.,

DORZA, s. r. o., SIROX, s. r. o., LUDIANA, s. r. o., LIBANA, s. r. o., SIDEN, s. r. o.,

SADERTA, s. r. o., a VIREL, s. r. o., všetky so sídlom Košická 44, Bratislava (ďalej len

„sťažovatelia“), každá z nich konajúca prostredníctvom konateľa PhDr. Lukáša Kocúna,

namietajúcich porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“) oznámeniami Daňového

úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) z 8. októbra 2014 č. 9101302/5/4538922/2013,

č. 9101302/5/4538983/2013, č. 9101302/5/4539517/2013, č. 9101302/5/4538592/2013,

č. 9101302/5/4538676/2013, č. 9101302/5/4538701/2013, č. 9101302/5/4538738/2013,

č. 9101302/5/4538775/2013, č. 9101302/5/4539577/2013, č. 9101302/5/4539600/2013,

č. 9101302/5/4538560/2013, č. 9101302/5/4539682/2013, č. 9101302/5/4539020/2013,

č. 9101302/5/4538638/2013, č. 9101302/5/4539487/2013, č. 9101302/5/4538884/2013,

č. 9101302/5/4538835/2013, č. 9101302/5/4539088/2013, č. 9101302/5/4539054/2013

a č. 9101302/5/4539554/2013 (ďalej len „oznámenia“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že každý zo sťažovateľov «... Dňa 20. 09. 2013... predložil

daňovému úradu oznámenie, že podľa § 4 ods. 6 zákona DPH sa stal platiteľom dane

z pridanej hodnoty z dôvodu, že sa stal jedným z právnych nástupcov spoločnosti BREXTA,

s. r. o., so sídlom Košická 44, 821 08 Bratislava..., ktorá zanikla bez likvidácie podľa § 69

(ďalej len „“) rozdelením a podľa

ods. 4 prešlo imanie zanikajúcej spoločnosti na sťažovateľa... Dňa 8. 10. 2013

daňový úrad vydal pod sp. zn.:... Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona

o DPH...».

3. Sťažovatelia uviedli, že „Právnym dôvodom neakceptovania oznámenia

sťažovateľa o tom, že sa stal platiteľom DPH podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, nevydania

osvedčenia o registrácii a nepridelení identifikačného čísla pre DPH, bol názor daňového

úradu, vychádzajúci zo Smernice rady 2006/112/ES a ustálenej judikatúry EÚ, podľa

ktorých môže postavenie platiteľa DPH nadobudnúť len zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva

ekonomickú činnosť, ako i z výkladu pojmov používaných v zákone o DPH, pri ktorých nie

je možné vychádzať len z gramatického výkladu tohto zákona, ale je potrebné využiť aj

výklad systematický v úzkom vzťahu s výkladom teleologickým, čo znamená, že pri aplikácii

ustanovení zákona o DPH daňová správa sleduje zmysel a účel týchto ustanovení, ako aj

kontext v akom je tento právny predpis upravený, v dôsledku čoho ustanovenie § 4 ods. 6

zákona o DPH nie je možné vykladať nezávisle od iných ustanovení s poukazom

na ustanovenie § 3 zákona o DPH.“.

4. Podľa názoru sťažovateľov „Takýto výklad ustanovenia § 4 ods. 6 zákona

o DPH... trpí vadou arbitrárnosti, nekonformnosti s a predstavuje ľubovôľu

daňového úradu pri výklade tohto ustanovenia“.

5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ich základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa „Oznámením daňového

úradu o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona DPH z 08. 10. 2013 sp. zn...“.

Súčasne žiadali zrušenie predmetných oznámení a vrátenie vecí daňovému úradu na ďalšie

konania a priznanie im trov právneho zastúpenia.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv

alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby

zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa

sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie (napr. , ).

9. Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

postupom a napadnutými rozhodnutiami (oznámeniami) daňového úradu o nevydaní

im osvedčenia „podľa § 4 ods. 6 zákona DPH z 08. 10. 2013“ (body 1 a 5).

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

11. S prihliadnutím na v zásade identický obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na skutočnosť, že

sťažovatelia sú právnymi nástupcami zaniknutej spoločnosti BREXTA, s. r. o. (pozri bod 2),

v mene ktorých koná ich spoločný konateľ (PhDr. Lukáš Kocún), a daňového úradu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,

ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

označenými oznámeniami daňového úradu

12. Sťažovatelia považujú namietané oznámenia daňového úradu z 8. októbra 2013,

ktorými malo dôjsť k porušeniu označeného základného práva, za arbitrárne a nekonformné

s . Daňovému úradu vytýkajú najmä „ľubovôľu... pri výklade... zákona

o DPH...“ (pozri body 3 a 4).

13. Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa piatej časti v správnom súdnictve súdy

preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí

a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo

dotknuté ( ).

14. Z hľadiska ustálenej praxe súdov rozhodujúcich v rámci správneho súdnictva nie

je dôležité a rozhodujúce, ako je príslušný akt správneho orgánu z hľadiska jeho formy

označený, ale podstatnou skutočnosťou je to, či správny orgán individuálnym správnym

aktom autoritatívnym a právnej moci schopným spôsobom zasiahol do právnej sféry

fyzickej alebo právnickej osoby. Vždy je rozhodujúci vecný obsah aktu a v žiadnom prípade

nie je rozhodujúce jeho formálne označenie. Pokiaľ je príslušný akt správneho orgánu

označený či už „oznámenie“ alebo „upozornenie“, alebo „opatrenie“, príp. je označený

iným spôsobom, nie je takáto skutočnosť rozhodujúca pre otázku posúdenia prípustnosti

súdneho prieskumu, ale rozhodujúcou skutočnosťou je to, či správny orgán svojím aktom

autoritatívnym a právnej moci schopným spôsobom zasiahol do právnej sféry fyzickej alebo

právnickej osoby (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. januára 2013).

15. Je zrejmé, že nevydaním osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty

sťažovateľom mohlo byť zasiahnuté do ich právneho postavenia, keďže zákon

č. o dani z pridanej hodnoty v znení aktuálnom v čase rozhodovania spája

s postavením platiteľa dane z pridanej hodnoty celý rad oprávnení a povinností.

16. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k namietanej nezákonnosti oznámení

daňového úradu bol na základe správnej žaloby oprávnený rozhodnúť v rámci správneho

súdnictva všeobecný súd. Túto právomoc všeobecného súdu nemožno nahradiť konaním

pred ústavným súdom (mutatis mutandis ). a

vylučujú, aby si sťažovateľ vyberal spôsob ochrany svojho základného práva a orgán, pred

ktorým ho uplatní, čo je vyjadrené princípom subsidiarity právomoci ústavného súdu.

17. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že pred právomocou

ústavného súdu ešte existoval iný (všeobecný) súd, ktorý bol v prvom rade povolaný

poskytnúť ochranu označeného práva sťažovateľov, ktorého porušenie namietajú, a preto

ich sťažnosti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie [čl. 127 ods. 1

v spojení s a (obdobne napr.

m. m. , , , )].

18. Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení

označených oznámení daňového úradu, ako aj rozhodnutie o trovách konania je viazané

na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá

veta ), ústavný súd o tej časti sťažností, ktorou sa sťažovatelia domáhali ich

priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014