Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 150/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2007

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. D. R., B., zastúpenej advokátom JUDr. F. S., B., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. D. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2006

doručená sťažnosť Mgr. D. R. (predtým K.) (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. F. S., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivé

súdne konanie podľa (ďalej len „“), práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a základného práva vlastniť majetok podľa postupom

a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla: „Poručiteľ J. V. K., ... spísal dňa 23. 07. 1998 allografný

závet, ktorým za jedinú svoju dedičku ustanovil svoju manželku – sťažovateľku. Zároveň

úplne vydedil svoje deti...

Vydedené deti poručiteľa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa

15. 06. 2004 domáhali určenia, že sporný závet je neplatný a že dôvody vydedenia nie sú

dané. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27. 04. 2005 sp. zn. -92 určil, že

závet poručiteľa je neplatný. Návrh na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané zamietol...

Sťažovateľka napadla rozsudok Okresného súdu Bratislava II v časti výroku ktorým bola

určená neplatnosť závetu odvolaním... Navrhovatelia odvolanie... nepodali; zamietavý

výrok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 07. 2005. O odvolaní sťažovateľky rozhodol

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14. 02. 2006 sp. zn. -122, ktorým

rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil... Rozsudok Okresného súdu

Bratislava II sp. zn. -92 nadobudol právoplatnosť, v časti výroku o určení

neplatnosti závetu, dňa 27. 03. 2006...

Dedičské konanie po poručiteľovi je vedené na Okresnom súde Bratislave II pod

sp. zn. D 678/02. Navrhovatelia sa domáhali určenia neplatnosti sporného závetu bez tohto,

aby bolo dedičským súdom vydané uznesenie podľa ...

Navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú, že po oboznámení sa s testamentom na

pojednávaní u notára dňa 17. 06. 2004 im bola poskytnutá 30-dňová lehota na podanie

žaloby o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané. Žalobcovia teda podali svoj návrh... iba

na základe úradného záznamu notára zo dňa 17. 05. 2004...“

Sťažovateľka v troch bodoch A), B) a C) podrobne opísala, v čom vidí nesprávnosť

postupu a rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu a namietané porušenie základných

práv.

„A) a) uznesenie podľa predstavuje condicio sine qua non, bez

vydania ktorého nedisponuje dedič aktívnou procesnou legitimáciou na podanie žaloby

o určenie dedičského práva pre účely prebiehajúceho dedičského konania Zo strany

žalobcov sa počas už začatého dedičského konania v tomto prípade jedná o svojvoľné

uplatnenie nároku, ktoré zjavne obchádza ustanovenie a samotný systém

dedičského konania ako celok...

b) notár ako súdny komisár nie je v zmysle a

oprávnený vydať uznesenie ani iný individuálny právny akt, ktorý by relevantne odkázal

dediča na uplatnenie dedičského práva žalobou. Úradný záznam zo dňa 17. 05. 2004

nevyvolal právne účinky podľa a v tomto konaní nevykazuje jeho obsah

nevyhnutný stupeň právneho významu;

c) proti uzneseniu podľa je prípustné odvolanie. Podanie žaloby

navrhovateľmi bez vydania daného uznesenia dedičského súdu bráni sťažovateľke

v realizácii možnosti napadnúť toto uznesenie riadnym opravným prostriedkom...

d) bez nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podľa nie je

konajúci súd spôsobilý posúdiť splnenie lehoty... na podanie žaloby navrhovateľmi...

B) Keďže procesný postup podľa nebol v dedičskom konaní

zachovaný, bolo nevyhnutné žalobu posúdiť ako štandartnú žalobu na určenie neplatnosti

právneho úkonu podľa , ktorej dôvodnosť je podmienená naliehavým

právnym záujmom na požadovanom určení...

... nie je možné sa stotožniť so záverom, že naliehavý právny záujem navrhovateľov

na určení neplatnosti konkrétneho závetu je daný. Argumentácia súdov obidvoch stupňov

vychádza z predpokladu, že bez tohto určenia by sa postavenie navrhovateľov stalo

neistým... Určenie neplatnosti závetu poručiteľa zo dňa 23.07.1998 nemôže odstrániť

právne neisté postavenie navrhovateľov už bez ďalšieho z toho dôvodu, že poručiteľ spísal

postupne niekoľko konkurujúcich si závetov. Súdu bol aj v konaní predložený závet

poručiteľa zo dňa 08. 11. 1993, ktorý je z hľadiska obsahu a právnych účinkov totožný so

závetom, ktorého neplatnosť bola napadnutým rozsudkom určená. Za splnenia predpokladu

absolútnej neplatnosti závetu zo dňa 23. 07. 1998 zanikajú vo vzťahu ku bezprostredne

predchádzajúcemu konkurenčnému závetu účinky v zmysle a na základe

pôvodného závetu zo dňa 08. 11. 1993 sa navrhovatelia nachádzajú v úplne identickom

postavení ako pred určením neplatnosti závetu zo dňa 23. 07. 1998...

... naliehavý právny záujem v zmysle na určení neplatnosti

právneho úkonu nie je daný, pokiaľ je možné domáhať sa priamo plnenia resp. určenia

práva alebo právneho vzťahu... V konaní sa navrhovatelia domáhajú určenia neplatnosti

závetu, pričom aj samotný im expressis verbis v ukladá povinnosť

domáhať sa určenia dedičského práva. Vo vzťahu ku výroku o takom určení predstavuje

posúdenie platnosti závetu (všetkých závetov) otázku predbežnú, ktorej určenia sa

navrhovatelia nemôžu úspešne domáhať samostatným meritórnym výrokom...

Naliehavý právny záujem v tejto veci nie je daný aj z toho dôvodu, že právny

poriadok vyžaduje v prípade vzniku načrtnutého stavu, pre účely dedičského konania,

určenie dedičského práva ( )... sporné skutočnosti (vrátane otázky platnosti

závetu), ktoré sú pre dané určenie významné, je súd oprávnený posúdiť iba pri riešení

prejudiciálnej otázky...

C) ... Samotnú neplatnosť napadnutého závetu konštatoval súd prvého stupňa na

základe toho, že poručiteľ závet vlastnoručne nepodpísal pred dvomi súčasne prítomnými

svedkami, ani pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne neprejavil, že listina

obsahuje jeho poslednú vôľu a listinu o vydedení...“

V nadväznosti na argument okresného súdu uvedený v bode C) sťažovateľka

poukazuje na znenie „...citovaná právna norma

nepodmieňuje platnosť závetu prítomnosťou svedkov pri jeho podpise...“ a zároveň uvádza,

že krajský súd prvý argument okresného súdu akceptoval.

K druhému argumentu okresného súdu uvedenom v bode C) sťažovateľka poukazuje

na obsah výpovede žijúcej svedkyne podpísanej na závete „... z citovaného, ani zo zvyšku

v zápisnici zachytenej výpovede nie je možné objektívne dospieť ku skutkovému zisteniu, že

poručiteľ neprejavil pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, že listina obsahuje jeho

poslednú vôľu...“ a zároveň uvádza, že krajský súd pri hodnotení druhého argumentu

okresného súdu „...dospel ku absurdnému a právne neudržateľnému záveru...“, keď

uviedol, že: „...takýto ďalší prejav vôle poručiteľa, urobený po podpise listiny, však

preukázaný nebol. Preto súd prvého stupňa správne dovodil, že závet je neplatný...“ Podľa

sťažovateľky krajský súd týmto záverom bezdôvodne preniesol dôkazné bremeno na

preukázanie súčasnej prítomnosti dvoch svedkov pri prejave vôle poručiteľa na

sťažovateľku, pričom pri existencii zákonnej domnienky platnosti závetu dôkazné bremeno

na preukázanie opaku znášajú žalobcovia.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľka hodnotí postup a rozhodnutia okresného súdu

a krajského súdu takto: „...Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave

napadnutými rozhodnutiami a postupom identifikovaným sub. A) až C) zjavne konali

v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, predovšetkým v rozpore s .

Interpretácia a aplikácia dotknutých všeobecne záväzných predpisov bola z ich strany

svojvoľná a excesná, odporujúca nielen normatívnemu zneniu, ale aj publikovaným

záverom právnej vedy a ustálenej judikatúre. Napadnutými rozhodnutiami došlo ku

flagrantnému neoprávnenému zásahu do práva sťažovateľky... podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru... podľa SR. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania

je neplatnosť závetu ktorý determinuje veľkosť dedičského podielu sťažovateľky vo vzťahu

ku dedičstvu po poručiteľovi, došlo identifikovanými rozhodnutiami zároveň aj ku

neoprávnenému zásahu do základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 SR ...“

Sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví namietané porušenie označených práv rozsudkom okresného súdu a krajského súdu,

zruší predmetné rozsudky a sťažovateľke prizná náhradu trov konania.

II.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv podľa , podľa

dohovoru a podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K právomoci ústavného súdu a zásade subsidiarity

V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená, že ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

V súlade so zásadou subsidiarity právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. , , ).

K zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

Z ustanovenia vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú je

možné považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , , , , ,

, ).

K oprávneniu ústavného súdu preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

( mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

( mutatis mutandis , , , ) a tiež by

malo za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Z obsahu pripojeného rozsudku okresného súdu (z výrokovej časti a odôvodnenia)

vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. -92 z 27. apríla 2005 určil absolútnu

neplatnosť celej listiny z 23. júla 1998 označenej ako „POSLEDNÁ VOĽA – ZÁVEŤ“,

obsahom ktorej bol okrem závetu poručiteľa aj úkon vydedenia žalobcov. Toto rozhodnutie

odôvodnil okresný súd tým, že predmetná listina nespĺňa všetky zákonné náležitosti,

ktorých splnenie je nevyhnutné pre platnosť závetu a rovnako pre platnosť právneho úkonu

vydedenia. Žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia, že nie sú dané dôvody

ich vydedenia, zamietol s tým, že neexistenciu dôvodov vydedenia súd skúma len vtedy, ak

je listina o vydedení platným právnym úkonom.

Proti rozsudku okresného súdu „...v časti výroku ktorým súd návrhu vyhovel...“

sťažovateľka podala odvolanie. Krajský súd rozsudkom č. k. -122

zo 14. februára 2006 rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku potvrdil.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nie je v jeho právomoci preskúmanie napadnutého postupu a rozsudku

okresného súdu, pretože ich preskúmanie na základe sťažovateľkou podaného odvolania

patrilo do právomoci krajského súdu v odvolacom konaní. Krajský súd v odvolacom konaní

zisťoval vecnú správnosť rozsudku okresného súdu, posúdil zákonnosť a ústavnosť konania

vedeného okresným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu a rozsudku okresného súdu odmietol pre

nedostatok právomoci.

V súvislosti s namietaným porušením označených základných práv je z ústavného

hľadiska pre ústavný súd podstatné a určujúce len preskúmanie postupu a rozsudku

krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudkov okresného súdu a krajského

súdu a obsahom odvolania sťažovateľky dospel k názoru, že krajský súd sa vysporiadal so

všetkými námietkami sťažovateľky uvedenými v jej odvolaní. Nezistil pritom žiadnu

skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu, ktorý by nemal oporu

v zákone. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu naopak vyplýva, že sa

zaoberal a vysporiadal s odvolacími dôvodmi sťažovateľky, ale nestotožnil sa s nimi.

Napadnuté rozhodnutie krajského súdu nie je zjavne neodôvodnené a ani arbitrárne, a preto

je z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné. Vzhľadom na uvedené vylučuje

ústavný súd možnosť, že by napadnutým postupom a rozsudkom krajského súdu mohlo

dôjsť k „denegatio iustitiae“. Nevyhovenie odvolacím dôvodom ako ani vyslovenie iného

právneho názoru, s ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje, nie je možné považovať za

odmietnutie spravodlivosti a nemôže viesť k záveru o porušení práva na spravodlivé súdne

konanie podľa označeného článku a dohovoru.

Skutočnosť, že sa sťažovateľka nestotožňuje s právnym názorom súdov, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu v napadnutých

rozhodnutiach všeobecných súdov, proti ktorým sťažnosť smeruje, o takéto rozhodnutia

nejde.

Základné právo zaručené v zahŕňa požiadavku minimálnych

garancií procesnej povahy ustanovených priamo v , ktorých nedodržanie

môže mať za následok jeho porušenie popri porušení základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu ( ), a taktiež zahŕňa požiadavku spravodlivosti súdneho

konania [čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. napr. , )].

Ústavný súd konštatuje, že ak postupom a rozhodnutím krajského súdu v označenom

konaní nemohlo dôjsť k porušeniu a dohovoru, potom už

neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky vlastniť

majetok podľa .

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky na základe týchto

zistení dospel k záveru, že sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu a rozsudku krajského

súdu je zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2007