Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 128/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., pre namietané porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C

4/2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2007

doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Keďže bol sťažovateľ nespokojný s postupom okresného súdu, 23. mája 2007

podal jeho predsedovi sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená tak, že nie je

dôvodná.

Uviedol, že sa sťažnosťou domáha:

„1. prijatia takého rozhodnutia ÚS, ktorým by bol Okresný súd Bratislava II

zaviazaný odstrániť prieťahy v súdnom konaní a zabezpečiť zrýchlené konanie.

2. primeraného zadosťučinenia vo výške 60 000 Sk.“

Okrem toho žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

čo odôvodnil svojou nepriaznivou finančnou situáciou.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

Aj keď sťažovateľ v sťažnosti výslovne neoznačil základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov jeho zákonným označením ako ,

na základe obsahu sťažnosti, predovšetkým jej odôvodnenia možno konštatovať, že niet

pochybnosti o tom, že sťažovateľ mal na mysli práve základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ v nej

namietal porušenie svojho základného práva podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , predmetom ktorého je návrh o náhradu

škody podľa voči jeho bývalému advokátovi.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom prebieha

od 6. decembra 2005, keď mu bol doručený návrh sťažovateľa. Pritom sťažnosť

pre namietané porušenie označeného základného práva sťažovateľa bola ústavnému súdu

doručená 18. 6. 2007. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. netrvalo ani 2 roky.

Dĺžka doterajšieho konania (1 rok a 7 mesiacov) spolu s charakterom veci (náhrada

škody podľa ) zatiaľ vylučujú, aby ho bolo možné pokladať za

konanie so zbytočnými prieťahmi. Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval,

že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , I.

ÚS 39/00, ).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I.

ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , I.

ÚS 57/01).

Ústavný súd je toho názoru, že aj keď okresný súd v danej veci neurčil žiaden termín

pojednávania a v podstate sa nezaoberal meritom veci, ale riešil len otázky procesného

charakteru, ktoré v konaní, samozrejme, nemožno prehliadnuť, doterajšia dĺžka konania,

a to aj s prihliadnutím na charakter súdneho sporu, nepredstavuje takú intenzitu, ktorá by

mohla zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už na svojom

predbežnom prerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, žiadosťou sťažovateľa

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj jeho žiadosťou o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2007