Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 321/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2007

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. F., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

2. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť

trovy právneho zastúpenia J. B. v sume 7 425 Sk (slovom sedemtisícštyristodvadsaťpäť

slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ľ. F., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Slovenská republika - Ústavný súd Slovenskej republiky n e m á nárok na úhradu

trov právneho zastúpenia uhradených právnemu zástupcovi JUDr. Ľ. F., v sume 7 425 Sk

(slovom sedemtisícštyristodvadsaťpäť slovenských korún).

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. -9 zo 17. októbra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“) doručenú

ústavnému súdu 19. septembra 2006, ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , a zároveň vyhovel žiadosti sťažovateľa

a ustanovil mu právneho zástupcu.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie právny zástupca sťažovateľa podaním

doručeným ústavnému súdu 18. januára 2007 sťažnosť doplnil.

Zo sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ podal 7. januára 2005 okresnému

súdu žalobu na ochranu osobnosti.

Právny zástupca sťažovateľa uviedol, že ani napriek tomu, že sťažovateľ podal

sťažnosť na zbytočné prieťahy adresovanú predsedovi okresného súdu, nebolo konanie

vo veci ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené.

V sťažnosti a jej doplnení sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa čl. 127

rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a súčasne žiadal,

aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v jeho právnej veci bez zbytočných

prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk a náhradu trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3898/2006 z 20. novembra 2006, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Je pravdou, že v uvedenej veci do dnešného dňa nebolo vytýčené pojednávanie,

čo však neznamená, že v uvedenej veci dochádza k porušovaniu práva sťažovateľa

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti poukazujem na vyjadrenie

zákonnej sudkyne vo veci, ktoré pripájam v prílohe a ktoré si osvojujem ako vyjadrenie

svoje vlastné. Vo vyjadrení sú popísané jednotlivé úkony, ktoré boli vykonané po podaní

žaloby na súd.

Nie je pravdou tvrdenie sťažovateľa v druhej časti sťažnosti, že by mu súd

neodpovedal na jeho sťažnosť zo dňa 3. 1. 2006. V tejto súvislosti mu bola zaslaná odpoveď

dňa 31. 3. 2006 pod Spr. 2104/05 podpredsedom okresného súdu...“

Okresný súd sa k doplneniu sťažnosti doručenej ústavnému súdu 18. januára 2007

napriek výzve ústavného súdu nevyjadril.

Z obsahu doplnenia sťažnosti, vyjadrenia zákonného sudcu a zo spisu okresného

súdu sp. zn. ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 7. januára 2005 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu;

- uznesením z 2. marca 2005 doručeným sťažovateľovi 21. marca 2005 okresný súd

vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov žaloby;

- 31. marca 2005 požiadal sťažovateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov

a ustanovenie právneho zástupcu a doplnil žalobu;

- uznesením z 9. augusta 2005 okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov a zamietol jeho návrh na ustanovenie právneho zástupcu;

- 31. augusta 2005 podal sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu z 9. augusta

2005 odvolanie;

- 22. septembra 2005 bolo odvolanie sťažovateľa spolu so spisom okresného súdu

predložené Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“);

- uznesením z 28. februára 2006 krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa tak,

že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil;

- 3. apríla 2006 bol spis vrátený okresnému súdu;

- 8. septembra 2006 okresný súd doručoval sťažovateľovi výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku;

- 14. septembra 2006 sťažovateľ reagoval na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku

a namietal nedoručenie uznesenia krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o jeho odvolaní;

- 19. septembra 2006 sťažovateľ upresnil svoju žalobu;

- 7. novembra 2006 okresný súd doručoval sťažovateľovi uvedené uznesenie

krajského súdu;

- 28. novembra 2006 sťažovateľ zmenil svoj žalobný návrh a zároveň žiadal

o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov;

- 30. novembra 2006 bol spis zaslaný ústavnému súdu;

- 11. decembra 2006 ústavný súd vrátil spis okresnému súdu;

- 9. januára 2007 právny zástupca sťažovateľa nahliadol do spisu;

- uznesením z 10. mája 2007 okresný súd rozhodol o zastavení konania;

- 23. mája 2007 bolo účastníkom konania doručované uznesenie o zastavení konania;

- 15. júna 2007 nadobudlo označené uznesenie právoplatnosť.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal 17. októbra 2006 na ďalšie konanie I. senát

ústavného súdu. Dňa 22. januára 2007 skončilo funkčné obdobie sudcovi spravodajcovi,

ktorému bola vec pridelená. Po schválení Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na rok 2007 a prerozdelení vecí novovymenovaným sudcom sa sudkyňou

spravodajkyňou v tejto veci stala členka IV. senátu. Z uvedeného dôvodu vec prerokoval

a vo veci samej rozhodol IV. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví

tohto nálezu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania okresného súdu je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa

na ochranu osobnosti. Keďže žaloby tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov, ústavný súd konštatoval, že vec nemožno posudzovať ako

právne zložitú.

2. Ústavný súd so zreteľom na druhé kritérium posudzoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní (správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania).

V danom prípade ide o sporové konanie, v ktorom je žalobca (v tomto prípade sťažovateľ)

povinný nie len tvrdiť, ale aj preukazovať splnenie všetkých hmotnoprávnych a procesných

predpokladov opodstatnenosti jeho nárokov (, a ). V takomto

druhu civilného procesu je žalobca povinný splniť aj ostatné zákonom ustanovené

predpoklady na prístup k súdnej ochrane, ku ktorým patrí splnenie všetkých predpokladov

prípustnosti žaloby vrátane zaplatenia súdneho poplatku (m. m. ). Ústavný

súd konštatuje, že správanie sťažovateľa ( ) najmä vzhľadom na podanie

nekvalifikovanej žaloby okresnému súdu, ktorú bolo nevyhnuté doplňovať, nezaplatenie

súdneho poplatku, ako aj ďalšie procesné úkony sťažovateľa je možné tieto okolnosti

pripísať na jeho vrub pri posudzovaní otázky či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

prihliadal na , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (, ), alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

(, , , , , ,

).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, ).

Ústavný súd zistil, že počas troch období, z ktorých prvé trvalo štyri mesiace

(od podania žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie

právneho zástupcu 31. marca 2005 až do rozhodnutia o tejto žiadosti uznesením z 9. augusta

2005), druhé päť mesiacov (od 3. apríla 2006, keď bol spis vrátený okresnému súdu

krajským súdom až do 8. septembra 2006, keď okresný súd doručoval sťažovateľovi výzvu

na zaplatenie súdneho poplatku) a tretie päť mesiacov (od 11. decembra 2006 do 10. mája

2007, keď ústavný súd vrátil spis do rozhodnutia o zastavení konania), došlo síce

k nečinnosti okresného súdu, ktorú však ústavný súd hodnotí ako krátkodobú, ktorá

nenadobudla intenzitu zbytočných prieťahov, a teda ani porušenia základného práva

sťažovateľa.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1 výroku

tohto rozhodnutia.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. nedošlo k zbytočným prieťahom,

a tým ani k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

V zmysle ustanovenia môže ústavný súd priznať

tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Priznanie finančného zadosťučinenia je však podmienené vyslovením porušenia základného

práva sťažovateľa. Pretože v tomto prípade ústavný súd rozhodol, že označené právo

porušené nebolo, uvedeným návrhom sťažovateľa sa nemohol zaoberať.

Ústavný súd ďalej uvádza, že v konaní pred ústavným súdom platí podľa § 36 ods. 1

zásada, že účastník konania uhrádza trovy konania zo svojho.

Na základe ustanovenia , ktorý zakotvuje výnimku

z tejto zásady, však ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia,

ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom, pretože právny

zástupca sťažovateľa bol ustanovený ústavným súdom na základe uznesenia ústavného súdu

sp. zn. zo 17. októbra 2006.

Sťažovateľ požadoval uhradiť trovy konania v sume 7 425 Sk vrátane DPH.

Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľom neprekračovali sumu, ktorá by

mu prislúchala podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej. Ústavný

súd zaviazal Kanceláriu Ústavného súdu Slovenskej republiky uhradiť trovy konania

ustanovenému právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je ústavný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2007