Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 261/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s r. o., Zámocká 5, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a podľa a , 2 a 3 Charty základných práv

Európskej únie a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd príkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. z 3.

februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. marca 2017 doručená a podaním z 18. apríla 2017 doplnená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou

Mandzák a spol.,s r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19

ods. 3, , a (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 7 a čl. 8 ods. 1, 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len

„charta“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom Okresného súdu Humenné (ďalej len

„okresný súd“), sp. zn. z 3. februára 2017.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ má postavenie svedka ‒

poškodeného v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru

Humenné (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa

ustanovení a v znení

neskorších predpisov a iné, kde podľa vyjadrenia sťažovateľa bol orgánom činným

v trestnom konaní predložený kamerový záznam o priebehu vyšetrovaného skutku.

Uznesenie o vznesení obvinenia bolo na základe sťažnosti obvineného prokurátorom

Okresnej prokuratúry Humenné zrušené, keďže podľa názoru dozor vykonávajúceho

prokurátora bolo „potrebné znalecky skúmať predložený kamerový záznam, či nebol

sťažovateľom upravovaný“.

Následne v rámci vedeného trestného konania bola pribratá pre účely vypracovania

znaleckého posudku znalecká organizácia, ktorá mala zodpovedať otázky týkajúce sa

duševného stavu sťažovateľa. Sťažovateľ sa však znaleckému skúmaniu odmietol podrobiť.

Návrhom z 26. januára 2017 policajt okresného riaditeľstva požiadal sudcu

pre prípravné konanie o vydanie príkazu na skúmanie duševného stavu sťažovateľa

v zmysle ustanovení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Sudca vydal predmetný príkaz 3. februára 2017.

Sťažovateľ je toho názoru, že vydaným príkazom boli porušené jeho označené

základné práva zaručené a chartou a tiež práva zaručené dohovorom.

Sťažovateľ argumentuje, že nariadenie skúmania duševného stavu svedka

predstavuje zásah do práva na súkromie a práva na ochranu osobných údajov, avšak

z hľadiska kritéria legality mal síce predmetný zásah základ v ustanoveniach § 150

a vydal ho sudca pre prípravné konanie, no nemožno opomenúť, že

návrh na jeho vydanie nebol sudcovi predložený zo strany prokurátora, ale bol predložený

policajtom. Podľa sťažovateľa vydal v danom prípade sudca príkaz v rozpore so zákonom,

konkrétne v rozpore s ustanovením

2

o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podľa ktorých „Prokurátor rozhoduje

v prípravnom konaní a podáva návrhy sudcovi pre prípravné konanie“.

Sťažovateľ ďalej namieta, že z obsahu príkazu nie je možné identifikovať, na základe

akých okolnosti dospel sudca k záveru o existencii podmienky, ktorej splnenie je

predpokladom pre vydanie príkazu na skúmanie duševného stavu svedka, a síce, že je

u sťažovateľa podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať. Sťažovateľ

na tomto mieste dôvodí, že „netrpí žiadnou duševnou poruchou, nikdy sa psychiatricky

neliečil a neužíval ani omamné alebo psychotropné látky“ a že v jeho svedeckej výpovedi

„neexistovali žiadne rozpory, a táto pokiaľ sa jednalo o skutok plne korešpondovala

s kamerovým záznamom“. Sťažovateľ tak zastáva názor, že zákonné dôvody na vydanie

príkazu neexistovali.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že v jeho prípade nebolo dodržané ani kritérium

proporcionality, pretože z obsahu odôvodnenia príkazu vyplýva, že sudca vôbec neskúmal,

či neexistujú iné, šetrnejšie prostriedky, ktorými by bolo možné dosiahnuť cieľ sledovaný

vydaným príkazom. Na tomto mieste sťažovateľ dôvodí, že takýmto šetrnejším

prostriedkom by bolo vypočutie znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok zameraný

na zistenie poškodenia zdravia sťažovateľa na základe objednávky sťažovateľa. Ako

šetrnejší prostriedok prezentuje sťažovateľ aj možnosť porovnať po preverení autenticity

predloženého kamerového záznamu tento záznam s výpoveďou sťažovateľa.

Sťažovateľ napokon argumentuje, že neexistoval relevantný dôvod na vydanie

príkazu, pretože dôvod prezentovaný vo vydanom príkaze, že sa sťažovateľ odmietol bez

ospravedlnenia podrobiť vyšetreniu duševného stavu, sa nezakladá na pravdivých

skutočnostiach, a toto prvotné vyšetrenie bolo navyše nariadené bez vydania

zodpovedajúceho príkazu sudcu. Sťažovateľ dodáva, že vydaným príkazom bol podľa jeho

názoru porušený aj princíp kontradiktórnosti konania, keď bol príkaz vydaný bez toho, aby

sa sťažovateľ mohol k dôvodnosti jeho vydania predbežne vyjadriť a že je namietaný príkaz

nedostatočne odôvodnený. Sťažovateľ v týchto okolnostiach vidí porušenie záruk

vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3

Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ ústavný súd žiada, aby o jeho

veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa podľa

, , a a podľa a , 2

a 3 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru príkazom okresného súdu

sp. zn. z 3. februára 2017, predmetný príkaz zrušil a tiež mu priznal trovy

právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorene

4

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietaná neústavnosť, ako aj namietané porušenie práv

garantovaných chartou a dohovorom v súvislosti s nariadením vyšetrenia duševného stavu

sťažovateľa ako svedka.

Ústavný súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že osobné údaje, v danom konkrétnom

prípade sťažovateľa, údaje o jeho zdravotnom stave spadajú do režimu ochrany práva

na súkromie garantovaného , ako aj chartou a dohovorom.

Z hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného porušenia

čl. 8 dohovoru po uznaní, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti označeného článku,

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) presúva svoju pozornosť na skúmanie

ospravedlniteľnosti takéhoto zásahu z pohľadu limitov vymedzených čl. 8 dohovoru. Ako

prvé nastupuje posúdenie kritéria legality (že k zásahu došlo na základe zákona), potom

legitímnosti (že k zásahu došlo na účely niektorého zo záujmov vymedzených čl. 8 ods. 2

dohovoru) a napokon proporcionality zásahu, teda že zásah bol v demokratickej spoločnosti

na dosiahnutie sledovaného cieľa nevyhnutný.

Sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade bolo vydanie príkazu na vyšetrenie jeho

duševného stavu ako svedka v rámci vedeného trestného konania nelegálnym, nelegitímnym

a neproporcionálnym zásahom do jeho práv spojených s jeho súkromím a tiež zásahom

do ďalších špecifikovaných práv, ktorých porušenie namieta.

Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti vydaného príkazu a jeho konformnosti

s príslušnými článkami charty a dohovoru bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či bol zásah

do sťažovateľových práv nariadený v súlade so zákonom, sledoval legitímny cieľ a bol

primeraný.

V odôvodnení namietaného príkazu okresný súd prezentoval túto argumentáciu:

5

„Vyšetrovateľ PZ podal návrh na vyšetrenie duševného stavu svedka – poškodeného,

ktorý odôvodnil tým, že svedok – poškodený po tom, čo mal byť dňa 28.07.2016 fyzicky

napadnutý inou osobou, mal okrem fyzickej ujmy na zdraví preukázanej vypracovaním

znaleckého posudku , znalcom z odboru zdravotníctva

a farmácie, odvetvie chirurgia, traumatológia, utrpieť aj psychickú ujmu na zdraví, ktorá si

vyžiadala u poškodeného podľa jeho obvodného lekára dobu liečenia v trvaní

od 29.07.2016 do 26.08.2016. Poškodený bol podľa zabezpečených listinných dôkazov

vyšetrený dňa 29.07.2016 psychiatrom so záverom akútna stresová

reakcia po negatívnom zážitku. Následne bol vyšetrený psychiatrom dňa 18.08.2016

a naposledy 05.09.2016. Dňa 19.09.2016 splnomocnená zástupkyňa svedka – poškodeného

písomne požiadala ošetrujúceho psychiatra , aby vypracoval

znalecký posudok vo veci vyšetrenia duševného stavu svedka – poškodeného

. Znalec vyhotovil znalecký posudok, ktorý splnomocnený zástupca poškodeného

predložil vyšetrovateľovi do spisu. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o vyšetrenie duševného

stavu poškodeného psychiatrom, ktorý zároveň ošetroval poškodeného ,

vyšetrovateľ pribral do konania znaleckú organizáciu

, aby znalci tejto znaleckej organizácie objektívne posúdili

psychickú ujmu, ktorú poškodený utrpel pri jeho napadnutí dňa 28.07.2016. Proti uzneseniu

o pribratí znaleckej organizácie splnomocnený zástupca poškodeného

podal sťažnosť, ktorá však bola prokurátorom Okresnej prokuratúry v Humennom

zamietnutá ako nedôvodná.

Podľa správ, zaslaných znaleckou organizáciou vyšetrovateľovi, bol poškodený

predvolaný písomne, aj telefonicky, na vyšetrenie na deň 02.01.2017,

avšak na tento termín sa poškodený prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu

ospravedlnil a potvrdil náhradný termín vyšetrenia na deň 18.01.2017, na ktorý sa však bez

ospravedlnenia nedostavil. Po tomto termíne bol znova písomne predvolaný na vyšetrenie

na deň 25.01.2017, pričom bolo zistené, že ani na toto vyšetrenie sa bez ospravedlnenia

nedostavil.

Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie

obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno

znalecký vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný príkaz súdu

6

a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie duševného stavu svedka

pozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné.

Vzhľadom na povahu, okolnosti, spôsob a priebeh spáchania skutku sú závažné

pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá,

podstatne znížená schopnosť správne vnímať, alebo vypovedať. Taktiež vyšetrením je

potrebné posúdiť psychickú ujmu, ktorú utrpel pri fyzickom napadnutí dňa 28.07.2016,

preto je nevyhnutné preskúmať okolnosti, týkajúce sa duševného stavu poškodeného

z hľadiska psychiatrického .

Sudca pre prípravné konanie sa stotožnil s návrhom vyšetrovateľa PZ na vydanie

príkazu na vyšetrenie duševného stavu svedka poškodeného a v celom rozsahu jeho návrhu

vyhovel.“

K legalite zásahu

V posudzovanom prípade sťažovateľa došlo k vydaniu príkazu na vyšetrenie jeho

duševného stavu v intenciách zákonného podkladu, ktorý predstavujú ustanovenia § 150

.

Podľa ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka,

ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne

vnímať alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade

je vždy potrebný príkaz súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie

duševného stavu svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné.

Ako z uvedených ustanovení vyplýva, na vyšetrenie duševného

stavu svedka je vždy potrebný príkaz súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné

konanie. Účelom znaleckého vyšetrenia duševného stavu svedka je poskytnúť údaje,

z ktorých by bolo možné vyvodiť závery o príčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti svedka,

ktoré sú potrebné na posúdenie vierohodnosti jeho výpovede.

7

Z uvedených ustanovení tiež vyplýva, že nariadiť vyšetrenie duševného stavu svedka

môže súd, resp. sudca pre prípravné konanie len vtedy, ak sú súčasne splnené

dve podmienky vyplývajúce z ustanovenia :

a) ide o výpoveď svedka, ktorá je pre rozhodnutie obzvlášť závažná, a

b) existujú dôvody na vážne pochybnosti, či nie je u takéhoto svedka podstatne

znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať.

Zo skutkových údajov prezentovaných sťažovateľom v podanej sťažnosti a tiež

prezentovaných v odôvodnení namietaného príkazu vyplýva, že sťažovateľ má postavenie

svedka ‒ poškodeného asúčasne je jeho svedectvo zrejme jedným z dvoch uvádzaných

priamych dôkazov (druhým priamym dôkazom by mal byť kamerový záznam, ktorého

dôveryhodnosť je ešte predmetom znaleckého skúmania). Uvedené okolnosti signalizujú,

že svedecká výpoveď sťažovateľa, ktorý mal byť predmetom vyšetrovaného skutku (útok

na telesnú integritu sťažovateľa), je nepochybne pre rozhodnutie obzvlášť závažná.

Okresný súd ako okolnosti zakladajúce podľa jeho názoru vážne pochybnosti

o znížení schopnosti sťažovateľa ako svedka správne vnímať a správne vypovedať

prezentuje niekoľko faktov. Sú to jednak lekárske dokumenty (lekárske správy a znalecký

posudok) produkované na základe iniciatívy samotného sťažovateľa (za participácie jeho

splnomocneného zástupcu), následne predložené orgánom činným v trestnom konaní, ktoré

majú vypovedať o nepriaznivom zdravotnom stave sťažovateľa, ktorý má mať charakter

„psychickej ujmy na zdraví“ spôsobenej práve následkom vyšetrovaného trestného činu.

Ďalej ide o súdom prezentované skutočnosti o obštruktívnom prístupe sťažovateľa

k nariadenému znaleckému dokazovaniu, ktorého cieľom má byť náležité objasnenie

relevantných skutkových okolností, a to objektivizácia následku – sťažovateľovi spôsobenej

zdravotnej ujmy predstavujúcej obligatórny znak skutkovej podstaty jedného

z vyšetrovaných trestných činov [ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2

písm. a) ].

Ústavný súd je toho názoru, že už samotné lekárske podklady prezentujúce vážnejšiu

poruchu zdravia sťažovateľa psychiatrického charakteru možno vnímať ako okolnosť

signalizujúcu vážne pochybnosti o svedeckej spôsobilosti sťažovateľa.

8

Možno teda konštatovať, že vydaný príkaz mal oporu v zákonných ustanoveniach

a nimi stanovené podmienky boli splnené. Skutočnosť, že bol vydaný príkaz na základe

iniciatívy policajta, a nie prokurátora, je z pohľadu ochrany práva na súkromie irelevantná.

V tomto smere bolo podstatné, aby bol zásah nariadený zo strany garanta, ktorý je k ochrane

tohto práva povolaný a ktorého rešpektuje ustálená judikatúra ESĽP, teda zo strany

nezávislej súdnej moci, čo bolo splnené, keďže bol príkaz vydaný sudcom pre prípravné

konanie.

K legitimite zásahu

V kontexte okolností prípadu sťažovateľa poukazuje ústavný súd na judikatúru

Ústavného súdu Českej republiky:

„Záujem na objasnení trestných činov a spravodlivom potrestaní ich páchateľov, ale

tiež aj záujem na ochrane jednotlivca pred neodôvodneným stíhaním a odsúdením, daný

možnosťou získania informácii svedčiacich v prospech podozrivého, resp. obvineného, je

legitímnym a nevyhnutným cieľom demokratickej spoločnosti. Je možné nájsť aj racionálne

spojenie medzi týmto cieľom a prostriedkami, ktorými má byť dosiahnutý, a nie je tu daná

možnosť ich nahradenia alternatívnymi spôsobmi, ktoré by boli menej zasahujúce

do základných práv garantovaných čl. 10 ods. 2 a 3 Listiny. Dosahovanie účelu

trestného konania je v demokratickom ústavnom poriadku pravidelne spojené s množstvom

nevyhnutných zásahov do osobnostných práv iných subjektov, odlišných od tých, proti

ktorým sa vedie trestné konanie.“ (pozri nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.

ÚS 321/06 a sp. zn. ).

Ústavný súd konštatuje, že záujem na objasnení trestnej činnosti a spravodlivom

potrestaní páchateľa a súčasne záujem na ochrane jednotlivca pred neodôvodneným

trestným stíhaním a odsúdením, resp. na ochrane práva podozrivého alebo obvineného

na spravodlivý proces pri prejednaní jeho trestnej veci je legitímnym prípadom, keď mohlo

dôjsť k obmedzeniu práva na ochranu súkromia sťažovateľa vo vzťahu k informáciám

o jeho zdravotnom stave.

9

K proporcionalite zásahu

Vo vzťahu k poslednému zo zmienených kritérií bolo úlohou ústavného súdu

skúmať, či zásah zodpovedal požiadavke proporcionality, inými slovami, či súd, ktorý

príkaz na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa vydal, náležite zohľadnil všetky

relevantné okolnosti prípadu sťažovateľa a či bol v celom svojom rozsahu konflikt

spoločenského záujmu na náležitom vyšetrení trestnej činnosti a tiež záujmu na ochrane

práva podozrivého na spravodlivý proces s právom sťažovateľa na súkromie vyriešený

v duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy.

Relevantné okolnosti, ktoré ústavný súd pri posúdení proporcionality dotknutého

zásahu zohľadnil, boli pozícia sťažovateľa vo vyšetrovanom prípade a potenciálne možnosti

orgánov činných v trestnom konaní pri zabezpečení dôkazov.

Ústavný súd konštatuje, že príkaz na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa bol

vydaný na účely objasnenia trestného činu, kde predmetom útoku bol samotný sťažovateľ

ako poškodený. Ako už bolo konštatované, v rámci posúdenia zákonných podmienok

nariadenia vyšetrenia duševného stavu svedka má sťažovateľ pozíciu priameho a zároveň

dôležitého svedka, kde ďalším priamym dôkazom by mal byť spomenutý kamerový

záznam. Sťažovateľ práve tento druhý označený dôkaz považuje za šetrnejší prostriedok,

ktorý mohol byť v rámci vyšetrovania využitý na preskúmanie dôveryhodnosti jeho

svedeckej výpovede. Ústavný súd sa s týmto názorom sťažovateľa nemôže stotožniť a je

toho názoru, že je síce tento dôkaz ako prostriedok šetrnejší, o priebehu skutku a s ním

spojených faktoroch však nemôže poskytnúť komplexný obraz (napr. motív páchateľa

a pod.), a teda nemá predpoklady na dosiahnutie sledovaného cieľa. Keďže komplexná

a dôveryhodná svedecká výpoveď sťažovateľa ako priameho svedka je nevyhnutná

pre objektívne ustálenie relevantných skutkových okolností, javí sa posúdenie duševnej

svedeckej spôsobilosti sťažovateľa prostredníctvom znalca ako primerané.

Ústavnému súdu neprekáža ani skutočnosť, že prostredníctvom vydaného príkazu

sudca pribratej znaleckej organizácii uložil tiež povinnosť kvalifikovať zdravotnú

(psychickú) ujmu, ktorá mala byť sťažovateľovi spôsobená vyšetrovaným skutkom.

10

V danom prípade na účely náležitého objasnenia relevantných skutkových okolností,

konkrétne na účely objektivizácie následku (sťažovateľovi spôsobenej ujmy na zdraví,

predstavujúcej obligatórny znak skutkovej podstaty jedného z vyšetrovaných trestných

činov), bolo vydanie uznesenia o pribratí znalca orgánom činným v trestnom konaní

(policajtom) úplne regulárnym postupom a nemožno si ho zamieňať a stotožňovať, tak ako

to chybne prezentuje sťažovateľ vo svojej sťažnosti, s vyšetrením duševného stavu svedka

z dôvodu posúdenia jeho duševnej svedeckej spôsobilosti. Pokiaľ je zákonnými

ustanoveniami k pribratiu znalca na účely posúdenia ujmy na zdraví zmocnený orgán činný

v trestnom konaní, o to väčšia ochrana bude poskytnutá právam sťažovateľa zo strany

nezávislej súdnej moci (sudcu pre prípravné konanie).

Na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných faktorov v okolnostiach

prípadu sťažovateľa tak ústavný súd dospel k záveru, že nariadený zásah bol zákonný,

legitímny a primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne akceptovateľný a konformný

s limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľom označených článkov charty a dohovoru.

Na základe všetkých uvedených čiastkových záverov kvalifikuje ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol.

Vzhľadom na uvedený záver ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa, tak ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2017

11