Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 175/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť A. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základných

práv upravených a a práv upravených

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2007 doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základných práv upravených a (ďalej len

„ústava“) a práv upravených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla nasledovné relevantné skutočnosti:

«Dňa 16. 6. 2006 som podala návrh na Okresný súd v Banskej Bystrici proti

odporcovi J. F., bytom Z., (...) o vydanie bezdôvodného obohatenia a zodpovednosti

za škodu so zriadením záložného práva, na neplatnosť kúpnej zmluvy a predbežné

opatrenie, a to so žiadosťou o príslušnosť súdu pre Okresný súd v B. Bystrici a so žiadosťou

o celkové oslobodenie od platenia súdneho poplatku s doložením príslušného potvrdenia na

toto určeného.

Dňa 26. 6. 2006 mi bola doručená vec o odstúpenie spisu z Okresného súdu

B. Bystrica z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd, Zvolen zo dňa 22. 6. 2006.

Dňa 4. 8. 2006 mi bola doručená výzva na zaplatenie súd. poplatku za návrh 1.000,-

Sk z Okresného súdu, Zvolen. Dňa 11. 8. 2006 som osobne podala na Okresnom súde

v B. Bystrici vec: odpoveď na výzvu OS, Zvolen zo 4. 8. 2006.

Dňa 2. 10. 2006 mi bolo doručené uznesenie z Okresného súdu vo Zvolene,

č. k. -74 o nepriznaní navrhovateľke A. K., (...), bytom B., oslobodenie od

súd. poplatkov. (...)

Dňa 9. 10. 2006 som sa odvolala voči uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene

o nepriznaní oslobodenia od súd. popl. v plnom rozsahu, osobne podaného dňa 16. 10. 2006

a v zákonom stanovenej lehote, ktoré sa napadlo v plnom rozsahu. (...)

Dňa 22. 11. 2006 mi bolo doručené uznesenie z Krajského súdu v Banskej Bystrici,

ako súdu odvolacieho, č. k.: zo dňa 31. 10. 2006, ktorý rozhodol: uznesenie

OS, Zvolen mení tak, že navrhovateľke priznáva oslobodenie od súd. poplatkov v dvoch

tretinách a ďalej poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Aj napriek tomu, že voči tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, som

sa odvolala dňa 24. 11. 2006 na NS SR a podala dovolanie osobne dňa 4. 12. 06

v 10 dennej lehote.

Dňa 1. 12. 2006 som podala návrh na zmenu pôvodného rozhodnutia a o vydanie

nového rozhodnutia súdu a taktiež som podala odvolanie v zmysle ust.

na Krajský súd v Banskej Bystrici osobne podaný dňa 6. 12. 2006 v zákonom stanovenej

lehote aj napriek tomu, že odvolanie nebolo prípustné.

V tomto odvolaní a návrhu žiadam Krajský súd v B. Bystrici o zmenu pôvodného

rozhodnutia ešte pred právoplatnosťou uznesenia, pred doručením 2. výzvy na zaplatenie

súd. poplatku za návrh a pred samotným nariadením pojednávania vo veci samej, ďalej,

že uznesenie napádam v plnom rozsahu z dôvodu nepriznania navrhovateľke oslobodenia

v celom rozsahu, ktorá sa obsahom odôvodnenia rozhodnutia cíti dotknutá vo svojich

právach, záujmoch, postup súdu považuje za nesprávny (...).

Sťažovateľka je toho názoru, že postupom Okresného súdu vo Zvolene v konaní

vedenom pod spis. značkou č. k.: a ďalej postupom Krajského súdu v Banskej

Bystrici, ako súdu odvolacieho, v konaní uvedenom pod spis. značkou: , došlo

k porušeniu jej ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR

v znení neskorších predpisov, týmto aj práva na

spravodlivé súd. konanie podľa čl. 6 ods. 1, týmto aj na právo na účinný opravný

prostriedok podľa SR dohovoru o základných ľudských právach, týmto aj

porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR, týmto aj právo na prejednanie veci spravodlivo a v primeranej lehote zriadeným

zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (...).

Vzhľadom nato, že sťažovateľka svojou žiadosťou požiadala súd o oslobodenie plné

od súd. popl. v celom rozsahu podanou žiadosťou dňa 16. 6. 2006, že sťažovateľka

vyčerpala všetky možnosti, ďalších možností ju zbavil KS, B. Bystrica:

- odvolala sa proti uzneseniu OS, ZV č. k. -74 zo dňa 31. 8. 06,

doručeného až 2. 10. 2006, ktorý jej nepriznal plné oslobodenie od súd. poplatkov

na Krajský súd, B. Bystrica, ako súd odvolací

- uznesením KS, B. Bystrica, č. k.: 15 Co 220/06-80 6706206279 zo dňa 31. 10. 2006,

doručeného dňa 22. 11. 06, ktorým menil uznesenie Okresného súdu, Zvolen tak, že

navrhovateľke nepriznal oslobodenie od súd. poplatkov v dvoch tretinách, t. j. priznal

oslobodenie od súd. poplatkov sčasti, kde tento odvolací súd rozhodol poučením: „Proti

tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.(...)»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd vo Zvolene v konaní č.: stále porušuje právo A. K., aby

sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v SR a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd týkajúce sa:

a) vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov

b) vo veci nenariadenia predbežného opatrenia

2. Okresný súd vo Zvolene v konaní č.: stále porušuje právo A. K., jej

ústavné právo na súdnu a inú ochranu právnu, zaručené v SR, zákon

č. v znení neskorších predpisov a právo na spravodlivé súdne

konanie, zaručené v čl. 6 ods. 1 a právo na účinný opravný prostriedok, zaručený v čl. 13

SR Dohovoru o základných ľudských právach týkajúce sa:

a) vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov

b) vo veci nenariadenia predbežného opatrenia

3. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č.: porušil právo A. K., jej

ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, zaručené v SR, zákon

č. v znení neskorších predpisov, a právo na spravodlivé súdne

konanie, zaručené v čl. 6 ods. 1 a právo na účinný opravný prostriedok, zaručený v čl. 13

SR Dohovoru o základných ľudských právach týkajúce sa: vo veci oslobodenia od

súdnych poplatkov.“

Sťažovateľka ďalej navrhla, aby:

„(...) Ústavný súd SR uložil Okresnému súdu vo Zvolene, č. k.: , ktorý

porušil sťažovateľke jej základné práva alebo slobody a taktiež ich naďalej porušuje, aby

sa dočasne zdržal posielania výziev na zaplatenie súdnych poplatkov, ktoré tieto opatrenia

vykonáva Okresný súd vo Zvolene sťažovateľke A. K. na základe neprávoplatného

rozhodnutia.“

Sťažovateľka „vzhľadom na osobné a majetkové pomery a vzhľadom na dlhodobú

nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu“ súčasne požiadala o ustanovenie právneho

zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

1. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo medzinárodnej zmluve o ľudských

právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Námietky sťažovateľky týkajúce sa prieťahov v súdnom konaní

Podľa ustanovenia každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. ).

Ústavný súd sa najskôr zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľky namietajúcej prieťahy v súdnom konaní porušením jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru, pričom predovšetkým skúmal,

či postup všeobecného súdu sa v danej veci vyznačoval takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(, , , , , ,

).

Vychádzajúc z uvedeného, z predloženej sťažnosti a k nej pripojených písomností

ústavný súd zistil, že napadnuté konanie sa začalo na základe žaloby sťažovateľky

„o vydanie bezdôvodného obohatenia“ podanej Okresnému súdu Banská Bystrica 16. júna

2006 a postúpenej okresnému súdu 22. júna 2006.

Ústavný súd po preskúmaní úkonov okresného súdu a krajského súdu konštatoval, že

doba 7 mesiacov, ktorá uplynula od podania žaloby do podania sťažnosti ústavnému súdu

(18. január 2007), neodôvodňuje skúmanie namietaného porušenia označených základných

práv, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že počas nej okresný súd na základe žiadosti

samotnej sťažovateľky konal o procesných otázkach (oslobodenie od súdnych poplatkov).

Sťažovateľka podala 16. júna 2006 žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov a 26. júla 2006 návrh na vydanie predbežného opatrenia na zákaz odporcovi

„nakladať s nehnuteľnosťami“ tvoriacimi predmet sporu. Okresný súd 2. augusta 2006

vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením z 31. augusta 2006 jej

nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov (uznesenie bolo sťažovateľke doručené

2. októbra 2006). Sťažovateľka napadla uznesenie okresného súdu odvolaním 9. októbra

2006. Okresnému súdu bolo 9. novembra 2006 doručené uznesenie krajského súdu

z 31. októbra 2006, ktorým bolo uznesenie okresného súdu zmenené tak, že priznáva

sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov v dvoch tretinách (uznesenie bolo

sťažovateľke doručené 22. novembra 2006). Sťažovateľka napadla rozhodnutie krajského

súdu 24. novembra 2006 dovolaním, ktoré bolo doručené krajskému súdu 4. decembra

2006. Sťažovateľka 1. decembra 2006 podala krajskému súdu návrh na zmenu jeho

pôvodného rozhodnutia a o vydanie nového rozhodnutia súdu vo veci oslobodenia od

súdnych poplatkov. Toto podanie označila aj ako „odvolanie“ proti rozhodnutiu okresného

súdu. Súdny spis sp. zn. bol 26. marca 2007 postúpený Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní.

Ústavný súd posúdil všetky úkony okresného súdu v predmetnej veci a z jeho

zistenia vyplýva, že v právnej veci sťažovateľky bol procesný postup okresného súdu

plynulý, sústredený a bez prieťahov.

Rozhodovanie o procesných návrhoch, o ktorých je podľa príslušných kódexov

(napr. ) všeobecný súd povinný rozhodnúť ešte pred

vlastným prerokovaním a rozhodnutím o merite veci, je okolnosťou, na ktorú ústavný súd

prihliadol už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Táto

okolnosť v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým splniť účel tohto

základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (I. ÚS

128/03, ).

Krajský súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol bezodkladne 31. októbra 2006

(odvolanie bolo podané 9. októbra 2006 a súdny spis bol vrátený okresnému súdu

9. novembra 2006). Postup a dobu konania v posudzovanej veci na označených

všeobecných súdoch ústavný súd nepovažuje za neprimeranú a takú, ktorej dĺžka by

odôvodňovala jeho záver o zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza aj z názoru, že „dĺžku

súdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti,

nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v súdnom konaní“

().

Ústavný súd preto sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že

podľa jeho názoru priebeh konania pred označenými súdmi bol bez prieťahov a v zásade

smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky a s prihliadnutím na ostatné

okolnosti prípadu nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom

rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Námietky sťažovateľky týkajúce sa porušenia jej práv na súdnu ochranu

(na spravodlivé súdne konanie) podľa a dohovoru

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je okrem iného umožniť každému

reálny prístup k súdu a k tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba

uplatní svoje právo v súlade s procesnými zásadami, orgány verejnej moci majú povinnosť

umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného stal účastníkom

súdneho konania (). Už samotné konanie a rozhodovanie súdov je prejavom

toho, že základné právo na súdnu ochranu podľa je rešpektované.

K porušeniu práva na súdnu ochranu podľa by došlo vtedy,

pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu

fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností (vrátane sťažnosťou napadnutých

rozhodnutí) vyplýva, že sťažovateľke nebolo odňaté a ani obmedzované právo byť

účastníkom konania a že mohla svoje práva dané jej hmotno a procesno právnymi predpismi

v konaní uplatniť. Súdy svoj postup a rozhodnutia riadne odôvodnili.

Ústavný súd podobne ako v prípade iných sťažností namietajúcich porušenie

označených práv sťažovateľky všeobecnými súdmi skúmal, či ich rozhodnutia neboli

svojvoľné alebo arbitrárne a či nezakladajú možnosť porušenia sťažovateľkou označených

práv. Z postupu okresného súdu a krajského súdu je zrejmé, aké skutočnosti vzali všeobecné

súdy za základ svojich rozhodnutí. Ústavný súd nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami,

ktoré sťažovateľka uvádza v konaní pred ústavným súdom, žiadne také dôvody alebo

skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť právne závery okresného súdu a krajského súdu.

Procesný postup všeobecných súdov sa nejaví podľa názoru ústavného súdu ako svojvoľný,

neodôvodnený a zjavne neopodstatnený a vzhľadom na dobu konania za neprimeraný

a taký, aby ústavný súd mohol považovať konanie všeobecných súdov za porušenie

označeného článku , resp. dohovoru. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo

rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne (napr. , ).

Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie práv

podľa , resp. podľa dohovoru postupom okresného súdu

a krajského súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní.

Námietky sťažovateľky týkajúce sa porušenia

Vychádzajúc zo skutočností už uvedených v bode 1 prvej časti odôvodnenia (podanie

odvolania a konanie o ňom, zaoberanie sa dovolaním) ústavný súd kvalifikuje sťažnosť aj

v časti namietajúcej porušenie čl. 13 dohovoru (právo na účinné odvolanie) ako zjavne

neopodstatnenú. Napadnuté súdy riadne konali o opravných prostriedkoch podaných

sťažovateľkou a tiež postupovali v predmetných konaniach v rámci hraníc stanovených na

nich sa vzťahujúcimi právnymi predpismi. Samotná skutočnosť, že súdy v celosti

nerozhodli podľa predstáv sťažovateľky nezakladá porušenie ňou označených základných

práv (napr. ).

2. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

3. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007