Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 98/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2007

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa

prerokoval sťažnosť L. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. R., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a porušenia práva na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo L. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. L. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom

päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. L. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk (slovom

deväťtisícštyristoštyridsaťštyri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. R., do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 6. júna

2007 prijal podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie

sťažnosť L. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru vidí sťažovateľ

v nasledovnom opísanom skutkovom stave:

Sťažovateľ 24. januára 2003 podal okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Predmetné

súdne konanie je vedené pod sp. zn. a od podania žaloby bol len raz nariadený

termín pojednávania, aj to na základe žiadosti právneho zástupcu z 29. mája 2003 a podanej

sťažnosti. Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní 17. februára 2006. Okresný súd

nariadil pojednávanie na 27. marec 2006, na ktoré sa nedostavila protistrana. Okresný súd

odročil pojednávanie na neurčito a od tej doby nenariadil žiadne pojednávanie. Nečinnosťou

okresného súdu vznikli zbytočné prieťahy v konaní, ktoré trvajú ku dňu podania sťažnosti

4 roky. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu sa porušuje čl. 48 ods. 2

, listiny a dohovoru.

3. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia práva podľa označených článkov

a dohovoru žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk a uložil okresnému súdu

povinnosť náhrady trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 24. júla 2007 písomne vyjadril

okresný súd (sp. zn. ) a k jeho vyjadreniu zaujal 20. augusta 2007

stanovisko právny zástupca sťažovateľa.

4.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že: „... prieťahy

v súdnom konaní boli spôsobené aj samotnými účastníkmi, nakoľko nebolo možné zistiť

pobyt odporkyne, a navrhovateľ súdu neposkytol dostatočnú súčinnosť.“ V ďalšom

poukázal na pripojený chronologický prehľad úkonov v predmetnom konaní podaný

zákonným sudcom.

4.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného

súdu okrem iného uviedol: „Nestotožňujeme sa s názorom súdu, že navrhovateľ neposkytol

súčinnosť tým, že v návrhu uviedol, že nie je reálny predpoklad uzatvoriť dohodu

o vyporiadaní BSM a nijaký doklad o tom nepredložil. Navrhovateľ v návrhu na dôkaz tohto

svojho tvrdenia navrhol ako dôkaz vykonať: výsluch účastníkov – čo však súd do dnešného

dňa nevykonal.

... súdu sa doposiaľ nepodarilo zabezpečiť účasť odporkyne na pojednávaní, i keď má

dostatok možností zabezpečiť jej účasť na pojednávaní (pokuty, možnosť predvedenia).

Podotýkame, že navrhovateľ do dnešného dňa neobdržal žiadnu odpoveď na svoje

sťažnosti a ani mu nebolo súdom zaslané vyjadrenie odporkyne k návrhu.

Pokladáme tento úkon súdu, ako aj následne vydané uznesenie súdu o odmietnutí

návrhu zo dňa 27. 2. 2007 a uznesenie zo dňa 17. 7. 2007 za neefektívny a nesústredený, čo

taktiež zapríčinilo porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, nakoľko tieto činnosti súdu nesmerovali k odstráneniu právnej

neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov

a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie veci (napr. , ).

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomnosti, vyjadrení

účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. zistil nasledovný priebeh

a stav konania:

Sťažovateľ (v postavení navrhovateľa) je účastníkom predmetného súdneho konania

o vyporiadanie BSM, ktoré začalo na jeho návrh 24. januára 2003 na okresnom súde.

K žalobe pripojil rozsudok o rozvode manželstva a výpis z katastra k nehnuteľnostiam.

Dňa 29. januára 2003 dal sudca pokyn kancelárii doručiť žaloby M. P. (ďalej len

„odporkyňa“) a pripojiť súdny spis sp. zn. .

Okresný súd 26. marca 2003 prostredníctvom Okresného oddelenia Policajného

zboru Slovenskej republiky B. doporučuje žalobný návrh odporkyni.

Okresný súd opakovane 18. júna 2003 a 21. augusta 2003 prostredníctvom

Okresného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky B. doručuje žalobný návrh

odporkyni.

Obvodné oddelenie Policajného zboru B. podaním z 28. augusta 2003 oznámilo

okresnému súdu, že odporkyni nebola doručená zásielka.

Právny zástupca žalobcu podaním na okresný súd z 30. mája 2003 žiada o nariadenie

termínu pojednávania.

Podaním okresnému súdu z 27. apríla 2004 odporkyňa žiadala okresný súd

o pridelenie právnika a vykonanie znaleckého odhadu rodinného domu za účelom

vyporiadania majetku so sťažovateľom.

V súdnom spise je záznam o tom, že uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky

č. 818 z 5. septembra 2005 bola sudkyňa okresného súdu JUDr. D. C. dočasne pridelená na

výkon sudcu Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) od 1. októbra 2005 do

31. januára 2006.

Dňa 28. februára 2006 dala zákonná sudkyňa pokyn kancelárii nariadiť pojednávanie

na 7. marec 2006.

Sťažovateľ sa 14. marca 2006 ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní

nariadenom na 7. marec 2006.

Dňa 27. marca 2006 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré okresný súd odročil

na neurčito.

Dňa 13. decembra 2006 dal zákonný sudca kancelárii pokyn nariadiť súdne

pojednávanie na 22. február 2007.

Listom z 20. decembra 2006 okresný súd odpovedal odporkyni na jej žiadosť

z 27. marca 2004.

Okresný súd vydal 20. decembra 2006 uznesenie sp. zn. , ktorým

vyzval odporkyňu na zloženie 15 000 Sk ako preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Okresný súd na pojednávaní 22. februára 2007 oboznámil účastníkov konania

s doterajším priebehom konania. Vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie

na 27. február 2007.

Okresný súd vydal 23. februára 2007 uznesenie, ktorým vyzval sťažovateľa, aby

doplnil a opravil žalobný petit, pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti, označil dôkazy

a predložil listiny dôkazov, na ktoré sa odvoláva, v lehote 20 dní od doručenia uznesenia

pod hrozbou odmietnutia žalobného návrhu.

Okresný súd 23. februára 2007 vyzval syna odporkyne, aby oznámil adresu

odporkyne a adresu jej zamestnávateľa.

Okresný súd listom z 26. februára 2007 oznámil účastníkom konania, že zrušil termín

súdneho pojednávania stanovený na 27. február 2007 z procesných dôvodov.

Právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd 5. apríla 2007 o predĺženie lehoty

o 10 dní na doplnenie a úpravu žalobného návrhu, ktoré bolo uložené uznesením okresného

súdu z 23. februára 2007.

Dňa 27. apríla 2007 vydal okresný súd uznesenie č. k. -57, ktorým

žalobný návrh podaný okresnému súdu 24. januára 2003 odmietol.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu 8. júna 2007 doručil

okresnému súdu upravenú žalobu a spresnenie žalobného petitu.

Okresný súd uznesením č. k. -67 zo 17. júla 2007 zrušil svoje uznesenie

č. k. -57 z 27. apríla 2007.

Okresný súd nariadil 17. júla 2007 termín súdneho pojednávania na 18. september

2007.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd posúdil, či postupom okresného súdu došlo

k porušeniu aj základných práv zaručených v čl. 38 ods. 2 listiny. Ústavný súd konštatuje,

že táto listina bola inkorporovaná do a listiny je totožný s

, preto sa tým ďalej nezaoberal.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ).

1. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ().

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

1.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je konanie

týkajúce sa vyporiadania BSM, ktoré sa začalo 24. januára 2003 a dosiaľ nebolo na súde

prvého stupňa skončené. K času rozhodovania ústavného súdu konanie vedené okresným

súdom v predmetnej veci trvá viac ako 4 roky a 8 mesiacov.

1.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral

do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o BSM nehodnotil ako

právne a skutkovo zložité konanie.

1.3 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne

zohľadnená pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom. Procesné návrhy sťažovateľa neboli dôvodom doterajšej dĺžky

súdneho konania (pozri chronologický priebeh konania v časti II odôvodnenia).

1.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci konal,

a to až do 21. augusta 2003, keď požiadal o súčinnosť policajný orgán pri zabezpečení

doručenia zásielky odporkyni. V období od 21. augusta 2003 do 28. februára 2006 bol súd

absolútne nečinný v trvaní viac ako 2 roky a 6 mesiacov, pričom konanie – bez toho aby

bolo na okresnom súde skončené vydaním rozhodnutia – trvá už viac ako 4 roky a 8

mesiacov.

Aj podpredseda okresného súdu nepriamo uznal prieťahy v súdnom konaní v liste

sp. zn. s tým, že na ich celkovej dĺžke sa podieľali aj účastníci konania

(podstatný podiel sťažovateľa na prieťahoch ústavným súdom nebol zistený, pozn.

ústavného súdu).

Ústavný súd hodnotí obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu ako zbytočný

prieťah v trvaní viac ako 2 roky a 6 mesiacov. V tomto ohľade zmienka o tom, že zákonná

sudkyňa bola dočasne pridelená na Krajský súd v Žiline (do 31. januára 2006) nie je pre

účely tohto konania (o prieťahoch v konaní) právne významná.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde).

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk

z dôvodu, že činnosti okresného súdu nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty ohľadom

tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán „... sťažovateľ nemá kde bývať,

všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok vrátane rodinného domu užíva bývalá manželka

a z dôvodu nekonania súdu nemá sťažovateľ ani žiadne finančné prostriedky, za ktoré by si

mohol kúpiť byt resp. starší rodinný dom na svoje dôstojné bývanie...“

Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na neprimeranú dĺžku konania pred

okresným súdom, na jej predmet a význam pre účastníkov konania) ústavný súd dospel

k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 1.1 až

1.4 tejto časti), ako aj na predmet konania považuje za primerané v sume 50 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 2. februára 2007 a vyjadrenie z 20. augusta

2007. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového

základu 17 822 Sk, t. j. je 2 970 Sk, čo spolu s režijným paušálom 178 Sk predstavuje sumu

3 148 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom

predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 9 444 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007