Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 420/2012
PDF · 302.17 KB
No categories available
I. ÚS 420/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2013
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., S., zastúpenej advokátom JUDr.
M. T., L., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia
práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Cb 598/2000) a takto
rozhodol:
1. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Cb 598/2000) p o r u š i l základné právo
spoločnosti P., s. r. o., S., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
2. Krajskému súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti P., s. r. o., S., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie
v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Prešove
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti P., s. r. o., S., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 407,55 € (slovom štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú j e
Krajský súd v Prešove p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu
JUDr. M. T. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 420/2012-11 z 3. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., S. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v
Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 5 Cb 598/2000).
2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v ďalej opísanom
skutkovom stave:
„Na základe žaloby žalobcu Ing. J. M... domáha sa žalobca proti žalovanému
spoločnosti P., s. r. o. ... aby Krajský súd... ako prvostupňový súd v I. výroku určil, že
uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalobcu prijaté na rokovaní dňa 5. 5. 1997, č. 3,
ktorým valné zhromaždenie schválilo zmenu spoločenskej zmluvy podľa dodatku č. IV ako
úplné znenie je neplatné, v II. výroku aby určil, že Dodatok IV k spoločenskej zmluve
žalovaného ako jej úplné znenie zo dňa 5. 5. 1997 je neplatný a v III. Výroku aby žalovaný
zaplatil žalobcovi vyrovnací podiel vo výške najmenej 1 094 782,56,- Sk... a náhradu trov
konania...
Predmetná vec bola Krajským súdom... zaevidovaná pod sp. zn. 5 Cb 598/2000.
V tejto veci Krajský súd... rozhodol rozsudkom, č. k. 5 Cb 598/00-196, zo dňa 31. 3.
2004 a to ohľadne návrhu žalobcu na určenie neplatnosti uznesenia č. 3 valného
zhromaždenia žalovaného v 1. rade, konaného dňa 5. 5. 1997, a na určenie neplatnosti
dodatku č. IV zo dňa 5. 5. 1997 k spoločenskej zmluve sťažovateľa tak, že žalobu Žalobcu
v tejto časti zamietol a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu vylúčil na samostatné konanie...
Po vylúčení veci na samostatné konanie, ktorá je vedená v súčasnosti pod novou
spisovou značkou 2 NcCb 9/2005, rozhodol Krajský súd... rozsudkom, č. k. 2 NcCb 9/05-
394, zo dňa 22. 12. 2009, ktorým uložil sťažovateľovi povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo
výške 36.334,91 EUR s 18 % úrokom z omeškania ročne... a v prevyšujúcej časti návrh
zamietol.
Po podaní odvolania oboma účastníkmi konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením, č. k. 3 Obo 33/2010-455, zo dňa 15. 3. 2011, napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie...
Táto vec, v ktorej sťažovateľ je žalovaným, je prejednávaná už viac ako 11 rokov
a do dnešného dňa nie je ukončená. Vzhľadom na túto neprimeranú dĺžku prejednávania
veci a neprerokovania veci bez zbytočných prieťahov nemožno v danom prípade hovoriť
o stave právnej istoty, ktorý nebol vytvorený ani po podaní sťažnosti sťažovateľa zo dňa
19. 12. 2011 podanej Krajskému súdu v Prešove, na ktorú odpovedal... že je čiastočne
dôvodná.“
3. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci
vydal tento nález:
„1. Krajský súd... v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 5 Cb 598/2000
a v súčasnosti pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 porušil základné právo spoločnosti P., s. r. o., aby
sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajskému súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti P., s. r. o., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000
€ (slovom: päťtisíc eur), ktoré je Krajský súd... povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti P., s. r. o., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“
Sťažovateľka svoju sťažnosť o primerané zadosťučinenie odôvodnila tým, že
„... pozícia sťažovateľa v konaní pred Krajským súdom... vedenom... v súčasnosti pod sp.
zn. 2 NcCb 9/2005, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené, je sprevádzaná zjavne
dlhodobou právnou neistotou ním nespôsobenou, ktorá nebola do dnešného dňa
odstránená...“.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril krajský súd
podaním z 25. októbra 2012 (sp. zn. Spr 10161/2012). K vyjadreniu krajského súdu zaujal
stanovisko právny zástupca sťažovateľky podaním zo 17. januára 2013.
4.1 Predsedníčka krajského súdu k namietaným prieťahom sa v predmetnom konaní
priamo nevyjadrila, ale len poznamenala: „... predkladám v prílohe vyjadrenie predsedu
senátu...“ Predseda senátu vo vyjadrení k sťažnosti uviedol: „Ústavnú sťažnosť žalovaného
na prieťahy v konaní považujem za nedôvodnú, pretože som toho názoru, že senát
v uvedenej právnej veci konal a ďalej koná bez prieťahov. Ak aj došlo k prieťahom v
konaní, došlo k nim nie zavinením súdu, ale procesným postupom účastníkov konania, teda
aj žalovaného, ktorí sa viackrát odvolávali proti rozhodnutiam Krajského súdu v Prešove,
z dôvodu čoho bol spis postúpený odvolaciemu súdu, ako aj z dôvodu niekoľkých znaleckých
dokazovaní. Aj na základe posledného odvolania žalovaného proti uzneseniu Krajského
súdu v Prešove o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 12. 7. 2012 podal odvolanie
práve žalovaný.“ V prílohe vyjadrenia pripojil chronologický prehľad úkonov
v predmetnom konaní.
4.2 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu krajského
súdu okrem iného uviedla:
„S týmto tvrdením Krajského súdu... sťažovateľ nesúhlasí, pretože toto dokazovanie
bolo vykonané vždy iba na návrh žalobcu Ing. J. M. Tiež samotná skutočnosť, že zo strany
Krajského súdu... bolo viackrát nariadené zbytočné znalecké dokazovanie, spôsobila v
konaní prieťahy.
Jednotlivé znalecké posudky vypracované na základe rozhodnutia Krajského súdu...
pre toto konanie nie sú použiteľné, pretože aj keď na základe nich vyniesol dňa 22. 12. 2009
Krajský súd... rozsudok, Najvyšší súd SR mu tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.
... sťažovateľ bol v konaní vždy aktívny a súčinný so snahou o včasné a spravodlivé
prejednanie a rozhodnutie veci. Dôkazom čoho je skutočnosť, že Najvyšší súd SR
námietkam sťažovateľa vždy vyhovel.
Sťažovateľ má za to, že zbytočné prieťahy v konaní spôsobila práve nečinnosť
Krajského súdu... medzi jednotlivými pojednávaniami, keď Krajský súd... nevykonal žiaden
úkon, pripadne boli z jeho strany medzi nimi vykonávané iba jednoduché úkony. Taktiež
dĺžku doby medzi všetkými pojednávaniami považuje sťažovateľ za neprimeranú, keďže
napr. pojednávanie Krajský súd... uskutočnil dňa 29. 5. 2003 a následne až dňa 4. 3. 2004;
po vrátení veci z NS SR v júni 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie až na deň 5. 10.
2005; po uskutočnení následného pojednávania až dňa 8. 6. 2006 nariadil Krajský súd...
pojednávanie až na deň 23. 11. 2006, resp. po ňom ďalšie až dňa 25. 1. 2007; po
uskutočnení pojednávania dňa 31. 1. 2008 nariadil ďalšie pojednávanie až na deň 24. 4.
2008, resp. po ňom sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie až dňa 26. 2. 2009; následné
pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 22. 12. 2009, hoci predtým mal vykonať informatívny
výsluch znalkyne bez prítomnosti účastníkov; tiež po vrátení veci z NS SR v apríli 2011 bolo
pojednávanie nariadené až na deň 2. 2. 2012, ktoré bolo odročené na deň 15. 3. 2012.
Z uvedeného vyplýva, že Krajský súd... bol vo veci nečinný.“
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy
a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
na meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
6. Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení
účastníkov konania a zo spisu krajského súdu sp. zn. 2 NcCb 9/2005 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. 5 Cb 598/2000) zistil tento priebeh a stav konania:
- navrhovateľom v predmetnej veci je Ing. J. M. (ďalej len „navrhovateľ“) proti
odporcom: 1. sťažovateľke, 2. P. S., 3. JUDr. F. V., 4. Š. P. a 5. Ing. J. J.;
- žaloba o určenie neplatnosti uznesenia riadneho valného zhromaždenia z 5. mája
1997 a určenie neplatnosti dodatku č. IV k spoločenskej zmluve, ako aj jej úplného znenia
z 5. mája 1997 a o úhradu vyrovnacieho podielu vo výške 36 340,12 € (1 094 782,56 Sk)
s príslušenstvom bola krajskému súdu podaná 11. decembra 2000 a bola zaevidovaná pod
sp. zn. 5 Cb 598/2000.
Následne boli vo veci vykonané tieto procesné úkony:
- 9. februára 2001 krajský súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
za podaný návrh v lehote do 10 dní od doručenia výzvy pod následkom zastavenia konania
a sťažovateľku vyzval na predloženie jej výpisu z obchodného registra,
- 16. februára 2001 sťažovateľka predložila výpis z obchodného registra,
- 13. marca 2001 krajský súd uznesením č. k. 5 Cb 598/2000-30 zastavil konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh,
- 28. marca 2001 navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 5 Cb 598/2000-
30,
- 30. apríla 2001 krajský súd uznesením č. k. 5 Cb 598/2000-37 zrušil svoje
uznesenie č. k. 5 Cb 598/2000-30 z dôvodu, že súdny poplatok za podaný návrh bol
zaplatený,
- 27. septembra 2001 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie, pripustil vstup
odporcov v 2. až 6. rade do konania a pojednávanie odročil na neurčito. Následne vyhotovil
uznesenie č. k. 5 Cb 598/2000-53, ktorým pripustil, aby do konania vstúpili odporcovia
v 2. až 6. rade, a zabezpečoval im doručenie žaloby na vyjadrenie,
- 26. októbra 2001 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu
č. k. 5 Cb 598/2000-53,
- 29. októbra 2001 odporca v 2. rade podal odvolanie proti uzneseniu
č. k. 5 Cb 598/2000-53,
- 5. novembra 2001 krajský súd predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní. Najvyšší súd
prevzal spis 14. novembra 2001,
- 30. januára 2003 najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obo 230/01 rozhodol o podanom
odvolaní tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Spis spolu s uznesením prevzal krajský súd
3. marca 2003,
- 24. apríla 2003 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Na návrh účastníkov
sporu bolo odročené súdne pojednávanie na 29. máj 2003 pre účely uzavretia mimosúdnej
dohody o ukončení sporu,
- 29. mája 2003 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Po vyjadrení účastníkov
sporu bolo súdne pojednávanie odročené na neurčito pre účely oboznámenia sa
s predloženým dokladmi;
- 18. júna 2003 právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní a navrhol odročiť súdne pojednávanie z dôvodu čerpania letnej dovolenky
v zahraničí,
- 25. júna 2003 bolo súdne pojednávanie odročené na 11. september 2003,
- 11. septembra 2003 bolo súdne pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu
práceneschopnosti zákonného sudcu,
- 29. októbra 2003 právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o čom priložil lekárske potvrdenie a navrhol
odročiť súdne pojednávanie,
- 30. októbra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie. Krajský súd odročil pojednávanie
na 28. január 2004,
- 28. januára 2004 bolo súdne pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu
práceneschopnosti zákonného sudcu,
- 4. marca 2004 krajský súd po vyjadrení účastníkov sporu odročil súdne
pojednávanie na 31. marec 2004,
- 17. marca 2004 sa navrhovateľ vyjadril k veci a predložil návrh na pripustenie
zmeny žalobného petitu,
- 31. marca 2004 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Po vyjadrení
účastníkov sporu pripustil zmenu žalobného petitu a vo veci meritórne rozhodol tak, že
žalobný návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia č. 3 z 5. mája 1997
a dodatku č. IV k spoločenskej zmluve odporcu z 5. mája 1997 zamietol. V prevyšujúcej
časti návrh navrhovateľa vylúčil na samostatné konanie,
- 14. júna 2004 navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu,
- 8. júla 2004 sa k podanému odvolaniu vyjadril sťažovateľ, ďalej odporcovia v 2., 4.,
a 5. rade,
- 12. júla 2004 sa k odvolaniu vyjadril odporca v 6. rade a 13. júla 2004 sa
k odvolaniu vyjadril odporca v 3. rade,
- 3. augusta 2004 krajský súd predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie
o podanom odvolaní. Najvyšší súd prevzal spis 16. augusta 2004,
- 3. augusta 2004 sťažovateľ navrhol pripustiť zmenu žalobného petitu tak, že
sťažovateľka je povinná uhradiť navrhovateľovi vyrovnávací podiel vo výške 102 727,96 €
(3 094 782,56 Sk ) s príslušenstvom,
- 5. mája 2005 najvyšší súd uskutočnil súdne pojednávanie a rozhodol rozsudkom
sp. zn. 4 Obo 246/2004 o dovolaní tak, že potvrdil rozsudok krajského súdu. Uznesenie
a spis prevzal krajský súd 15. júna 2005,
- 8. júla 2005 krajský súd časti žalobného návrhu vylúčenej na samostatné konanie
pridelil sp. zn. 2 NcCb/9/2005,
- 5. októbra 2005 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Pripustil uznesením
zmenu žalobného petitu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely nariadenia
znaleckého dokazovania,
- 12. októbra 2005 krajský súd vydal uznesenie č. k. 2 NcCb/9/2005-24, ktorým
uložil navrhovateľovi doplatiť súdny poplatok za rozšírený žalobný návrh,
- 19. októbra 2005 sťažovateľ predložil okruh otázok, na ktoré má zodpovedať
znalec,
- 19. januára 2006 krajský súd vydal uznesenie č. k. 2 NcCb/9/2005-38, ktorým
nariadil znalecké dokazovanie. Ustanovil súdneho znalca z odboru účtovníctva Ing. Š. F.,
PhD., ktorému uložil vypracovať znalecký posudok v lehote 40 dní,
- 6. marca 2006 krajský súd zaslal spis súdnemu znalcovi na vypracovanie posudku,
- 13. apríla 2004 súdny znalec predložil vypracovaný znalecký posudok
a vyúčtovanie odmeny za vypracovaný znalecký posudok,
- 24. apríla 2006 krajský súd zaslal znalecký posudok sporovým stranám, aby sa
k nemu vyjadrili v lehote 10 dní,
- 8. júna 2006 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Oboznámil sa
so znaleckým posudkom a pojednávanie odročil na 14. september 2006 pre účely vypočutia
znalca,
- 18. septembra 2006 bez uvedenia dôvodu došlo k zmene termínu pojednávania na
5. október 2006,
- 26. septembra 2006 právny zástupca navrhovateľa požiadal o odročenie termínu
súdneho pojednávania z dôvodu kolízie s jeho inými pojednávaniami,
- 5. októbra 2006 bolo pojednávanie odročené na 2. november 2006,
- 13. októbra 2006 bez uvedenia dôvodu došlo k zmene termínu pojednávania
na 23. november 2006,
- 22. novembra 2006 sa právny zástupca ospravedlnil z neúčasti na súdnom
pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o čom priložil lekárske potvrdenie, a požiadal
o odročenie pojednávania,
- 23. novembra 2006 bolo pojednávanie odročené na 27. december 2006,
- 11. decembra 2006 sa právny zástupca ospravedlnil z neúčasti na súdnom
pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a požiadal o odročenie pojednávania,
- 21. decembra 2006 bol termín pojednávania zrušený a nový termín bol stanovený
na 25. január 2007.
- 21. januára 2007 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Vypočul znalca
a pojednávanie odročil na neurčito pre účely nariadenia doplnenia znaleckého posudku,
- 5. februára 2007 vydal krajský súd uznesenie č. k. 2 NcCb 9/05-108, ktorým uložil
znalcovi Ing. Š. F., doplniť znalecký posudok v lehote 40 dní,
- 21. februára 2007 vzniesla sťažovateľka voči osobe znalca námietku,
- 8. marca 2007 navrhovateľ predložil do spisu listinné dôkazy,
- 12. marca 2007 krajský súd uznesením č. k. 2 NcCb 9/05-180 rozhodol, že
ustanovený znalec nie je vylúčený zo znaleckého dokazovania.
- 19. apríla 2007 zaslal krajský súd znalcovi spis pre účely vypracovania doplnku
k znaleckému posudku,
- 28. mája 2007 predložil znalec vypracovaný doplnok k znaleckému posudku spolu
s vyúčtovaním odmeny znalca,
- 31. mája 2007 zaslal krajský súd doplnok k znaleckému posudku sporovým
stranám, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 30 dní,
- 9. júla 2007 predložila sťažovateľka k doplnku k znaleckému posudku vyjadrenie,
- 8. októbra 2007 právny zástupca navrhovateľa požiadal o odročenie termínu
súdneho pojednávania z dôvodu kolízie s jeho inými pojednávaniami,
- 9. októbra 2007 sudca zrušil termín súdneho pojednávania a stanovil nový termín
na 31. október 2007,
- 31. októbra 2007 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Oboznámil sa
s dodatkom k znaleckému posudku a pojednávanie odročil na 6. december 2007 pre účely
vypočutia znalca a audítorky,
- 7. decembra 2007 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Vypočul znalca
a audítorku. Pojednávanie odročil na 31. január 2008 pre účely vypočutia odporcov v 3. až
5. rade,
- 11. januára 2008 krajský súd požiadal daňový úrad o zaslanie listinných dokladov
a vyzval na vyjadrenie k veci v lehote 10 dní,
- 28. januára 2008 daňový úrad zaslal žiadanú listinu a zaujal stanovisko k veci,
- 31. januára 2008 bolo asistentkou senátu úradným záznamom poznamenané, že
pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu onemocnenia sudcu,
- 29. februára 2008 krajský súd požiadal daňový úrad o zaslanie protokolov z daňovej
kontroly za konkrétne roky a zaujatie stanoviska k veci v lehote 10 dní,
- 10. marca 2008 zaslal daňový úrad stanovisko k výzve krajského súdu,
- 24. apríla 2008 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Vypočul odporcu
v 3. rade. Pojednávanie odročil na neurčito a sťažovateľke uložil predložiť listinný dôkaz,
- 5. mája 2008 predložila sťažovateľka požadovanú listinu,
- 21. januára 2009 bolo úradným záznamom do spisu poznačené, že pojednávanie je
zrušené z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu,
- 26. februára 2009 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Vypočul odporcu
v 3. rade a predvolaného svedka. Pojednávanie odročil na neurčito pre účely nariadenia
znaleckého dokazovania,
- 18. marca 2009 krajský súd vydal uznesenie č. k. 2 NcCb 9/05-340, ktorým nariadil
znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru ekonomiky a podnikania Ing. K. K. a
uložil jej v lehote 40 dní vypracovať znalecký posudok,
- 21. apríla 2009 krajský súd zaslal spis ustanovenej súdnej znalkyni pre účely
vypracovania znaleckého posudku,
- 1. júla 2009 bol krajskému súdu doručený znalecký posudok s vyúčtovaním
odmeny znalkyne,
- 29. septembra 2009 bola predsedom senátu spísaná zápisnica z informatívneho
výsluchu znalkyne Ing. K. K.,
- 5. novembra 2009 bolo úradným záznamom do spisu poznačené, že pojednávanie je
zrušené z dôvodu náhlej práceneschopnosti zákonného sudcu,
- 19. novembra 2009 bol zmenený termín súdneho pojednávania na 22. december
2009,
- 22. decembra 2009 uskutočnil krajský súd súdne pojednávanie, na ktorom rozhodol
v merite veci,
- 15. februára 2010 podala sťažovateľka odvolanie proti procesným uzneseniam
a rozsudku,
- 18. februára 2010 podal navrhovateľ podal proti rozsudku odvolanie,
- 26. februára 2010 krajský súd zaslal odvolanie proti stranám, aby sa k nemu
vyjadrili v lehote 10 dní,
- 15. marca 2010 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu navrhovateľa,
- 16. marca 2010 krajský súd predložil spis najvyššiemu súdu, aby rozhodol
o podaných odvolaniach. Najvyšší súd prevzal spis 19. marca 2010,
- 15. marca 2011 najvyšší súd uskutočnil súdne pojednávanie a uznesením
č. k. 3 Obo 33/2010-457 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie,
- 2. mája 2011 krajský súd prevzal spis spolu s uzneseniami najvyššieho súdu,
- 31. augusta 2011 krajský súd vyzval audítorku Ing. M. S., aby sa v lehote 20 dní
vyjadrila k uzneseniu najvyššieho súdu,
- 30. septembra 2011 sa audítorka Ing. M. S. vyjadrila k uzneseniu najvyššieho súdu,
- 27. januára 2012 navrhovateľ zaujal stanovisko k vyjadreniu audítorky
a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie súdneho pojednávania
z dôvodu kolízie s inými súdnymi pojednávaniami jeho právneho zástupcu,
- 1. februára 2012 krajský súd zmenil termín súdneho pojednávania na 15. marec
2012,
- 15. marca 2012 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom vypočul
predvolanú svedkyňu a pojednávanie odročil na 26. apríl 2012,
- 26. apríla 2012 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Po vyjadrení právnych
zástupcov k veci bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého
dokazovania,
- 12. júla 2012 krajský súd vydal uznesenie č. k. 2 NcCb/9/2005-521, ktorým
ustanovil znalkyňu z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva a daňovníctva
Ing. H. V. a uložil jej vyhotoviť znalecký posudok v lehote 60 dní a uložil navrhovateľovi i
sťažovateľke zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,
- 14. augusta 2012 sťažovateľka podala odvolanie proti tomuto uzneseniu krajského
súdu,
- 27. augusta 2012 dal sudca kancelárii pokyn na zaslanie odvolania navrhovateľovi,
aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní. Bolo uložené vyhotovenie predkladacej správy
a odoslať spis najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľa.
III.
7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
8. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6
ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo
svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie
od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP
po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci boli povinní podľa § 8 zákona
č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od
1. septembra 2004 podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
vykonať znaleckú činnosť riadne a včas. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.
11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02).
V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05, I. ÚS 98/07). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj
v danom prípade.
12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je súdny spor,
ktorého účastníčkou je tiež sťažovateľka. Konanie sa začalo 11. decembra 2000 a doteraz
nebolo na súde prvého stupňa právoplatne skončené. K času rozhodovania ústavného súdu
konanie vedené krajským súdom v predmetnej veci trvá viac ako dvanásť rokov.
V pôvodnom žalobnom návrhu sa navrhovateľ domáhal aj určenia neplatnosti uznesenia
riadneho valného zhromaždenia a určenia neplatnosti dodatku č. IV k spoločenskej zmluve,
o ktorých už krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 5 Cb 598/00 z 31. marca 2004, ktorý
nadobudol právoplatnosť 23. júna 2005.
13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
po právnej stránke ide o štandardnú obchodnoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy
všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania len
v zanedbateľnom rozsahu ovplyvnila skutková zložitosť veci (potreba znaleckých posudkov
na stanovenie výšky vyrovnávacieho podielu), ktorá je však dostatočne poznaná
všeobecnými súdmi (judikatúra, rozbory).
14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil okolnosť, ktorá bola osobitne zohľadnená
pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom. Procesné správanie sťažovateľky bolo tiež dôvodom celkovej dĺžky súdneho
konania (pozri chronologický priebeh konania v časti II odôvodnenia), lebo aj keď
využívala zákonné postupy a podávala opravné prostriedky, ktoré jej dáva Občiansky súdny
poriadok proti rozhodnutiu krajského súdu, nebola v nich úspešná (odvolanie proti
uzneseniu krajského súdu č. k. 5 Cb 598/2000-53 nebolo dôvodné, pretože napadnuté
rozhodnutie najvyšší súd potvrdil). Z uvedeného dôvodu obdobie od 14. novembra 2001
do 3. marca 2003 v trvaní viac ako 15 a pol mesiaca, keď sa spis nachádzal na najvyššom
súde, je potrebné pričítať aj na ťarchu sťažovateľky.
15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.
16. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu krajského súdu došlo k porušeniu
sťažovateľkou uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek
tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00,
III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň prihliadal na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených
dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho
spisu ústavný súd konštatuje predovšetkým neefektívne správanie krajského súdu, ktoré
v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (12 rokov) malo za následok zistenie
prieťahov. Krajský súd nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala. Ústavný súd sa priklonil k názoru
sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci krajský
súd určité úkony vykonal (zabezpečoval dôkazy, nariaďoval znalecké dokazovanie,
rozhodoval o prípustnosti návrhu na zmenu žalobného petitu a okruhu účastníkov konania,
uskutočňoval súdne pojednávania a rozhodol o čiastkových nárokoch). Krajský súd však
vzhľadom na celkovú dĺžku konania nekonal sústredene a efektívne, keď síce uskutočňoval
súdne pojednávania, ktoré veľakrát zbytočne odročoval (aj na neurčito). Sudca prejavil
váhavosť a nerozhodnosť a uspokojil sa s formalizovaným postupom opakovaním súdnych
pojednávaní a bez uvedenia dôvodu zmenil ich termín (14. septembra 2005, 14. septembra
2006 a 2. novembra 2006). Na návrh právneho zástupcu navrhovateľa boli zmenené
nariadené súdne pojednávania z 10. júla 2003 na 11. september 2003 (z dôvodu čerpania
dovolenky právneho zástupcu ), ďalej z 5. októbra 2006 na 2. november 2006 (z dôvodu
kolízie s inými pojednávaniami).
17. Krajský súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo
najskôr odstráni stav právnej neistoty sťažovateľky. Zrejme je to najmä zo stavu, keď na
súdnom pojednávaní 5. októbra 2005 nariadil znalecké dokazovanie, ale písomné
vyhotovenie uznesenia o ustanovení súdneho znalca Ing. Š. F. vydal až 19. januára 2006
(podobných čiastkových prieťahov bolo opakovane zistených ústavným súdom, pozri
bod 6). Krajský súd napriek tomu, že s veľkým časovým predstihom nariaďoval termíny
súdnych pojednávaní, oneskorene reagoval na vykonanie kontrolného znaleckého
dokazovania, čím prejavil nerozhodnosť, váhavosť v postupe pri rozhodovaní.
18. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že krajský súd v spore sťažovateľky
nekonal koncentrovane a bez zbytočných prieťahov. Nečinnosť krajského súdu
charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 pôvodne vedené pod
sp. zn. 5 Cb 598/2000 ako celok, ktoré doteraz nie je skončené, a preto ústavný súd
nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony krajského súdu. Ústavný súd v tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že aj keď krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom
22. decembra 2009 (v zostávajúcej časti návrhu na vyplatenie vyrovnajúceho podielu),
podané odvolanie sťažovateľky bolo z vecného hľadiska dôvodné. Aj keď samotná dĺžka
konania pred najvyšším súdom (13 mesiacov) nie je z hľadiska posudzovaných prieťahov
v konaní zanedbateľná, v okolnostiach danej veci vychádzajúc z dôvodov uvedených
najvyšším súdom v zrušujúcom uznesení možno objektívne vzaté pripísať aj uvedený
prieťah na ujmu neefektívneho správania krajského súdu.
19. V neposlednom rade predsedníčka krajského súdu v odpovedi pre sťažovateľku
v liste sp. zn. Spr 10202/08 z 9. januára 2012 uznala jej sťažnosť na prieťahy v konaní
za čiastočne opodstatnenú.
20. Ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Cb 598/2000) už len
z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako 12 rokov) došlo u sťažovateľky
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi
relevantnými okolnosťami tohto prípadu.
21. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
22. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal krajskému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
23. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 Є
z dôvodu, že činnosti okresného súdu nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej
jej práv „... ktorá nebola do dnešného dňa odstránená...“. Vzhľadom na okolnosti danej
veci (najmä na neprimeranú dĺžku konania pred krajským súdom, na jej predmet a význam
pre účastníkov konania) dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie
je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené
priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného
porušenia práv sťažovateľky (pozri body 11 až 15), ako aj na predmet konania považuje za
primerané v sume 2 000 Є.
24. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
26. Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu
zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 16. júla 2012 a vyjadrenie zo 17. januára
2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v roku 2012 bola 1/6
z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 €, čo spolu s režijným paušálom 7,63 €
predstavuje sumu 134, 79 €. Advokát v roku 2012 vykonal dva právne úkony, a preto mu
prináleží odmena 269,58 €. V roku 2013 1/6 z výpočtového základu 781 Є je 130,16 €, čo
spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje sumu 137,97 €. Advokátovi prináleží za úkon
vykonaný v roku 2013 odmena 137,97 €. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby
v konaní pred ústavným súdom predstavuje celkovú sumu (za tri úkony právnych služieb)
407,55 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode
4 výroku tohto rozhodnutia.
27. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad
ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. februára 2013