Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/33/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky – 455

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. M., bývajúceho

v Bušovciach 67, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. S., s. r. o.,

so sídlom v Poprade, Z., proti ţalovanému P. P. P, s. r . o., so sídlom v Spišskej Teplici,

Obrancov mieru 329, zastúpeného JUDr. L. T., bývajúcim v Košiciach, M., o zaplatenie

102 727,96 Eur,

na odvolanie oboch účastníkov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. 12. 2009,

č. k. - 394, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa čiastočne vyhovel ţalobe a ţalovaného

zaviazal zaplatiť ţalobcovi 36 334, 91 Eur s úrokmi z omeškania. V prevyšujúcej časti ţalobu

zamietol. Zároveň rozhodol, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Pôvodnou ţalobou ţalobca okrem peňaţného plnenia ţiadal aj o vyslovenie

neplatnosti uznesenia č. 3 z 5. mája 1997 valného zhromaţdenia ţalovanej spoločnosti

a neplatnosti dodatku č. IV k spoločenskej zmluve z rovnakého dňa. Súd prvého stupňa

rozsudkom z 31. marca 2004, č. k. – 163 ţalobu v určovacej časti zamietol

a ţalobu v časti o peňaţnom plnení vylúčil na samostatné konanie. Odvolací súd rozsudkom

z 5. mája 2005 vydaným pod sp. zn. rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil. Oba súdy svoje zamietnutie ţaloby odôvodnili nedodrţaním lehoty na uplatnenie

neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia stanovenej v § 131 Obch. zák.

2

V rozsudku, ktorý je predmetom odvolacieho konania, súd prvého stupňa vychádzal

zo skutkového zistenia, ţe ţalobca prestal byť spoločníkom ţalovanej spoločnosti dňom

27. januára 1999, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. – 147, ktorým bola zrušená účasť ţalobcu v spoločnosti. Pri určení výšky

vyrovnacieho podielu podľa § 150 Obch. zák. vychádzal z tohto, ţe pre určenie výšky

vyrovnacieho podielu je rozhodujúca účtovná závierka za rok, v ktorom zanikla účasť ţalobcu

v spoločnosti, teda závierka za rok 1999. Pokiaľ ide o aplikáciu príslušných ustanovení

spoločenskej zmluvy súd prvého stupňa riešil ako prejudiciálnu otázku platnosť jej dodatkov

najmä častí upravujúcich určenie vyrovnacieho podielu. Dospel k záveru, ţe dodatok č. IV,

ktorý valné zhromaţdenie prijalo 5. mája 1997 je absolútne neplatným právnym úkonom.

Dostatočným dôvodom neplatnosti, je skutočnosť, ţe sa v ňom uţ ţalobca neuvádza

ako spoločník, hoci jeho účasť v spoločnosti zanikla aţ 27. januára 1999. Nemoţno preto

pouţiť ani jeho čl. 16 upravujúci spôsob určenia vyporiadacieho podielu. Uvedené

ustanovenie nielenţe obchádza zákon ale mu aj odporuje. Do úvahy preto prichádza výpočet

podľa spoločenskej zmluvy v znení jej dodatku č. III z 13. decembra 1996. Jeho článok 16/4,

upravujúci právo na vyrovnací podiel, je však neurčitý a nezrozumiteľný, preto neplatný.

Pri výpočte vyrovnacieho podielu bolo treba pouţiť všeobecnú úpravu obsiahnutú

v § 150 ods. 2 Obch. zák. bez nadväznosti na úpravu v spoločenskej zmluve. Nemoţnosť

postupu podľa čl. 16 dodatku č. III spoločenskej zmluvy konštatovala aj znalkyňa,

ktorá pri výpočte podielu postupovala spôsobom upraveným v § 150 ods. Obch. zák.

a vychádzala pritom z údajov čerpaných z účtovnej závierky ţalovaného k 31. decembru 1999

overenej audítorkou Ing. Schreterovou. Podľa posudku patrí ţalobcovi vyporiadací podiel

vo výške 47 400,22 Eur. Po odpočítaní čiastky uţ vyplatenej ( 11 065,29 Eur ) bola ţaloba

dôvodná do výšky 36 334,91 Eur.

Proti rozsudku podali včas odvolanie obe procesné strany. Ţalobca podal odvolanie

proti zamietajúcej časti rozsudku. V odvolaní uviedol, ţe postupom súdu mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom. Za odňatie povaţoval postup súdu, ktorý odmietol navrhované

doplnenie znaleckého dokazovania, predmetom ktorého malo byť overenie správnosti ročnej

účtovnej závierky, čo je jediný moţný dôkazný prostriedok, ktorým sa dá preukázať

jeho tvrdenie, ţe ţalovaný prispôsoboval svoje účtovníctvo tak, aby vlastné imanie

bolo čo najmenšie s úmyslom ukrátiť jeho právo na vyrovnací podiel. Ţalobu v prevyšujúcej

časti zamietol bez toho aby vo vzťahu k tejto časti ţaloby vykonal dokazovanie.

I keď sa vo všeobecnosti nepovaţuje nevykonanie navrhnutého dôkazu, za odňatie moţnosti

3

konať pred súdom, v prejednávanej veci išlo o výnimočnú situáciu, pretoţe

znalecké dokazovanie bolo jediným spôsobom, ktorým sa dalo overiť jeho tvrdenie.

Znalecké dokazovanie môţe nariadiť len súd a účastníci ani súd nemá také odborné

znalosti, ktoré sú potrebné pre posúdenie veci. Súd v rozhodnutí neuviedol dôvod,

pre ktorý navrhovaný dôkaz nevykonal. Dôsledkom je neúplné zistenie skutkového stavu.

Znalci pri podávaní posudkov vychádzali len z obsahu účtovnej závierky bez toho,

aby skúmali správnosť v nej uvedených údajov, hoci ţalobca namietal objektivitu údajov.

Bez ich preskúmania sporných poloţiek je skutkové zistenie neúplné a nedostatočné.

Nesprávne vedené účtovníctvo však nemôţe byť záväzným podkladom pre výpočet

vyrovnacieho podielu. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne po doplnení dokazovania

rozsudok zmeniť.

Ţalovaný podal odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku. Navrhol ho zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil,

tým ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový

stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu.

Súd uţ raz skúmal platnosť dodatku č. IV k spoločenskej zmluve a právoplatným rozsudkom

vydaným v konaní sp. zn. ţalobu zamietol. Uvedeným rozhodnutím je súd

viazaný a správnosť rozhodnutia uţ nemôţe skúmať ani ako otázku predbeţnú. Ţalobca

mohol neplatnosť uznesenia valného zhromaţdenia uplatňovať len v lehote stanovenej

v § 131 Obch. zák. Ak tak neurobil právo domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného

zhromaţdenia zaniklo. Dodatok č. IV bol zapísaný do obchodného registra a spoločenská

zmluva v jeho znení je platná voči všetkým spoločníkom aj voči ţalobcovi, pretoţe niet

pochýb o tom, ţe v tom čase bol spoločníkom. Zapísané boli aj údaje o výške vkladu

spoločníkov, medzi ktorými bol zapísaný aj ţalobca. Súd mal z uvedeného dôvodu

pri rozhodovaní o vyrovnacom podiele postupovať podľa článku 16 dodatku č. IV

k spoločenskej zmluve.

Kaţdá z procesných strán vo vyjadreniu k odvolaniu navrhovala rozsudok v časti

napadnutej odvolaním protistrany potvrdiť.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnuté rozhodnutie a po vykonanom pojednávaní dospel k záveru, ţe odvolanie

je dôvodné.

Správne je skutkové zistenie a právne závery súdu prvého stupňa týkajúce sa členstva

ţalobcu v spoločnosti. Jeho členstvo v spoločnosti zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia súdu

27. januára 1999.

Stanovenie výšky vyrovnacieho podielu sa spravuje pravidlami určenými v § 61

a § 150 Obch. zák. v znení účinnom v čase zániku členstva ţalobcu. Podľa § 61 ods. 1 a 2,

v znení účinnom do 31. decembra 2001, bola rozhodujúca miera účasti spoločníka na čistom

obchodnom imaní určenému ku koncu roka, v ktorom zanikla jeho účasť v spoločnosti

( ročná účtovná závierka k 31. decembru 1999 ). Ustanovenie § 150 ods. 2 Obch. zák.

určuje pravidlo, ţe vyrovnací podiel sa určuje ako pomer spoločníkom splateného vkladu

k splateným vkladom všetkých spoločníkov. Uvedené ustanovenia

však umoţňujú v spoločenskej zmluve dohodnúť iné pravidlá pre výpočet vyrovnacieho

podielu. Odchylný algoritmus pre jeho výpočet obsahuje čl. 16 sporného dodatku č. IV

k spoločenskej zmluve ţalovanej spoločnosti. Podľa neho sa výška vyrovnacieho podielu určí

na základe ročnej účtovnej závierky zníţená o hodnotu hmotného investičného majetku,

ktorý bol nadobudnutý z výnosov správy majetku Rímskokatolíckeho biskupstva v Spišskom

Podhradí ( ďalej len biskupstvo ).

Odvolací súd nesúhlasí s názorom ţalovaného, ţe súd sa nemohol zaoberať platnosťou

dodatku k spoločenskej zmluve. V § 131 Obch. zák. vymenovaný okruh subjektov sa môţe

ţalobou dovolávať neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia v tam uvedenej lehote

troch mesiacov. Ustanovenie § 131 Obch. zák. neupravuje absolútnu ani relatívnu neplatnosť

právných úkonov, keďţe uznesenie valného zhromaţdenia nie je právnym úkonom. Ţaloba

podľa § 131 Obch. zák. je jediným právnym prostriedkom, ktorým sa moţno dovolať

neplatnosti valného zhromaţdenia ( uvedené stanovisko zaujal Najvyšší súd Slovenskej

republiky uţ v rozsudku z 21. októbra 1999, sp. zn. a obdobný názor zaujíma

aj judikatúra Najvyššieho súdu ČR ). Uvedené obmedzenie okruhu subjektov i časové

obmedzenie však platí len pre špeciálny právny prostriedok, ktorým je ţaloba podľa

§ 131 Obch. zák. Nič však nebráni tomu, aby sa ktokoľvek, kto osvedčí právny záujem mohol

dovolať určovacou ţalobou neplatnosti tých častí spoločenskej zmluvy, ktoré sa v dôsledku

5

uznesenia valného zhromaţdenia dostali do rozporu s kogentnými ustanoveniami zákona.

Opačné stanovisko by pripúšťalo, aby sa pravidlo upravujúce právne vzťahy stalo márnym

uplynutím uvedenej lehoty záväzným pre kaţdého ( vrátane súdu ), hoci odporuje zákonu.

Súdu prvého stupňa nič nebránilo, aby si ako otázku predbeţnú vyriešil,

či spoločenská zmluva v znení účinnom v čase skončenia účasti ţalobcu v spoločnosti,

teda v znení zmeny prijatej 5. mája 1997, pripadne jej časti neodporujú kogentným

ustanovenia Obch. zák. Odvolací súd však nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa,

ţe spoločenská zmluva v znení dodatku č. IV je absolútne neplatným právnym úkonom.

Uznesením valného zhromaţdenia z 5. mája 1997 nebola prijatá nová spoločenská

zmluva ale jej zmena. Podľa znenia uznesenia, ktoré ja zaloţené v pôvodnom spise

( sp. zn. ) ako č. l. 177-178 bolo uznesením zmenených päť ustanovení

spoločenskej zmluvy. S výnimkou zmeny čl. 3 a 4, ktoré na seba nadväzujú, sú to samostatné

zmeny, z ktorých kaţdá môţe byť prijatá nezávisle na ostatných zmenách. Súlad

s kogentnými ustanoveniami zákona treba posudzovať samostatne u kaţdej z nich,

resp. u kaţdého ustanovenia spoločenskej zmluvy v spojení so zmenou ( v rozsahu v akom

je to potrebné pre rozhodovanie v prejednávanej veci ). Súd prvého stupňa povaţujúc zmenu,

ktorá vymenúva spoločníkov spoločnosti ( bez ţalobca ) za neplatné, čo robí neplatným

celé znenie spoločenskej zmluvy podľa dodatku č. IV, povaţoval za nepouţiteľné aj zmenené

znenie čl. 16, ktorý je rozhodujúci pre stanovenie postupu pre výpočet vyrovnacieho podielu.

Znenie čl. 16 však nesúvisí so znením čl. 3 a 4. Skutočnosť, ţe neplatné sú zmeny čl. 3 a 4

nespôsobuje zároveň neplatnosť čl. 16.

Súd prvého stupňa v dôsledku nesprávneho prístupu k skúmaniu súladu čl. 16

v zmenenom znení so zákonom, bez toho aby sa zaoberal platnosťou samotného článku

posudzoval vec a rozhodol o nej tak, ako keby rozhodujúci článok nebol zmenený.

V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nedostatočne zistil skutkový stav, čo mohlo mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

K problému zníţenia čistého obchodného imania o hodnotu hmotného investičného

majetku, ktorý bol nadobudnutý z výnosov správy majetku Rímskokatolíckeho biskupstva

v Spišskom Podhradí ( ďalej len biskupstvo ) povaţuje odvolací súd za potrebné upozorniť

nato, ţe zmluvu o správe majetku uzavrel ţalovaný s biskupstvom 2. januára 1997 ( č.l. 101 ).

Aţ po uvedenom dni mohol mať výnos zo správy. Ako vyplýva zo zmluvy o nájme

6

( č. l. 238 spisu ) aj z výpovede konateľa ţalobcu Štefana Petríka na pojednávaní

odvolacieho súdu, pred uzavretím zmluvy o správe mal ţalobca majetok biskupstva prenajatý.

Rozdiel v titule uţívania ( správy ) nie je len v názve zmlúv, ktoré boli právnym podkladom,

ale predovšetkým v obsahu a podstate vzťahu zaloţeného uvedenými zmluvami. Podľa

zmluvy o správe, ţalovaný majetok biskupstva spravoval bezplatne a odplatou boli výlučne

prostriedky vyplývajúce zo správcovstva nehnuteľností ( nájomné, príjmy za predaj dreva,

výkon práva poľovníctva a pod. ). Podľa zmluvy o nájme mal ţalovaný od biskupstva

prenajaté poľnohospodárske a lesné pozemky a budovy, začo platil biskupstvu nájomné

vo výške 10 % z výnosov prenajatého majetku. Výnosy z prenajatého majetku nemoţno

povaţovať za výnosy zo spravovania majetku pre iného. Do úvahy preto prichádzalo zníţenie

čistého obchodného imania len o hodnotu majetku nadobudnutého v rokoch 1997 aţ 1999

a to len toho, ktorý bol nadobudnutý z výnosov zo správy majetku. Prehlásenie o overení

vyrovnacieho podielu ( ďalej len Prehlásenie ) vypracovaného audítorkou Máriou

Schreterovou ( č. l. 80 pôvodného spisu ), ktoré bolo podkladom aj pre znalecké posudky

vypracované v konaní, zrejme vychádza z informácie ţalovaného, ţe všetok hmotný

investičný majetok ţalovaného pochádza z výnosov správy majetku. Z prehlásenia

sa preto nedá zistiť ktorý majetok bol zadováţený v období, v ktorom ţalovaný

vykonával správu (a nie hospodárenie na prenajatom majetku) a nie je z neho zrejmé

ani aký je to majetok. Podľa súvahy za rok 1999 ho tvoria okrem iného aj budovy a stavby

v hodnote 10 346 000 Sk. Štefan Petrík však vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom

nevedel vysvetliť aké nehnuteľnosti ţalovaný vlastní ( fóliové skleníky pravdepodobne

nie sú budovami alebo stavbami ).

Základom pre výpočet vyrovnacieho podielu má byť podľa § 61 ods. 1 Obch. zák.

čisté obchodné imanie. Pre účely definuje pojem obchodného

majetku, obchodné imanie, vlastné imanie a čisté obchodné imanie. Podľa ods. 3 je čistým

obchodným imaním obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniklých podnikateľovi

v súvislosti s podnikaním. Prehlásenie pouţíva iné pojmy a nie je z neho zrejmé, či hodnota

čistého obchodného imania bola určená v súlade s § 6 Obch. zák. Nie je z neho zrejmá

nadväznosť na jednotlivé poloţky súvahy a predovšetkým štruktúra poloţky

29 929 783,38 Sk. Bez bliţšieho vysvetlenia aké poloţky ju tvoria nemoţno posúdiť,

či to sú záväzky podnikateľa v zmysle § 6 ods. 3 Obch. zák. Okrem iných sa to týka najmä

fondov a rezerv, ktoré sú podľa ţalovaného zaúčtované medzi tzv. prechodné pasíva. V tomto

smere treba prisvedčiť ţalovanému, ţe pre správny záver o výške vyrovnacieho podielu

7

treba preskúmať správnosť údajov, ktoré sú podkladom pre výpočet, keď podľa jeho

tvrdenia okrem iného za roky 1996 – 1997 vzrástol objem účtovaných rezerv z 2,5 mil. Sk

na 15,6 mil. Sk. Pokiaľ jeho tvrdenie zodpovedá skutočnosti, môţe to bez vysvetlenia

dôvodu takéhoto výrazného zvýšenia byť dôvodom na pochybnosť o správnosti účtovania.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorý neprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav,

podľa , zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 15. marca 2011

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková