Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/52/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: N. J., Y.. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX G. Y. L., v mene spoločnosti LPH Vranov nad Topľou, s.r.o., Pod Dolami 838, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 31 706 029, právne zastápeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému: JÁ. N.R., Y.. XX.XX.XXXX, Y. J. XX, XXX XX G. Y. L., právne zastúpenému JUDr. Katarínou Hroncovou, advokátkou so sídlom Dr. Clementisa 4, 977 01 Brezno, IČO: 37955322, , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. -782 zo dňa 9. novembra 2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou, ktorá bola na súd doručená dňa 23.06.2009, spolu s ďalšími upresneniami podanej žaloby, domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 1.000,- eur spôsobenú porušením zmluvy a ustanovení § 135a a 122 Obchodníka zákonníka za roky 2003 až 2009 a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o. s obchodným podielom 5 miliónov slovenských korún a žalovaný je spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o. s obchodným podielom vo výške 5 miliónov slovenských korún a zároveň vykonáva funkciu konateľa spoločnosti od 23.08.1999. Konateľ spoločnosti je pri výkone svojej funkcie povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov ( ). Žalovaný ako konateľ uvedenej obchodnej spoločnosti konal v rozpore so zákonom. Počas výkonu svojej funkcie vedome porušoval tak svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, ako aj zákon, keď žalobcovi, ktorého podiel v spoločnosti predstavuje 50 %, vedome znemožňoval oboznamovať sa s dokumentmi spoločnosti, byť informovaný o činnosti spoločnosti, výsledkoch podnikania. Žalovaný v pozícii konateľa konal v rozpore so zmluvou a toto jeho konanie nebolo v súlade nie len so spoločenskou zmluvou, ale aj so záujmom žalobcu ako spoločníka. Konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 1000 eur. Od času, kedy žalobcovi a 50 % spoločníkovi nie je umožnené oboznamovať sa s fungovaním spoločnosti prostredníctvom dokumentácie súvisiacej s chodom spoločnosti, jej hospodárením, riadením a pod., žalobca zaznamenal skutočnosť, že zisky spoločnosti napriek porovnateľnej činnosti a porovnateľným tržbám z predaja, prudko klesli, pričom nie je zrejmé, aké faktory tento pokles spôsobili. V r. 2005

spoločnosť dosiahla zisk 11.792.000,- Sk, v r. 2006 zisk 3.016.000,- Sk, v roku 2007 už len 890.000,- Sk. Žalobca vyslovuje podozrenie, že hospodárenie v LPH Vranov n.T., s.r.o. (ďalej len spoločnosť LPH) nie je v súlade so zákonom. S podanou žalobou žalovaný nesúhlasil, nakoľko podľa neho nedošlo k porušeniu povinností žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, ani ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore so zákonom. Tvrdenia žalobcu o znemožnení výkonu jeho práv spoločníka sú nepravdivé a pokles zisku spoločnosti v rámci trhového hospodárstva je opodstatnený. Taktiež k dôvodom pôvodne podanej žaloby uviedol, že zo žaloby nie je jasné, ako žalobca došiel k výpočtu škody, na základe čoho táto škoda bola spôsobená. Pre neúplnosť žaloby na pojednávaní súd vyzval pôvodného právneho zástupcu, aby upresnil dôvody podanej žaloby, na čo právny zástupca žalobcu uviedol, že obe strany sporu majú v spoločnosti LPH zhodné podiely 50 % ku 50 %. Dodatok k spoločenskej zmluve z roku 1999 hovorí, že na všetky úkony nad sumu 50.000,- DM je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Táto klauzula spoločenskej zmluvy bola dodržiavaná do roku 2004, kedy nastal zlom po tom, čo žalobca odmietol predať svoj podiel za podhodnotenú cenu, a následne mu po valnom zhromaždení v auguste roku 2004 bola doručená výpoveď zo spoločnosti. V rokoch 2003 až 2005 spoločnosť LPH dosahovala zisk vo výške medzi 12 až 15. miliónmi Sk, pričom v rokoch 2008 až 2009 spoločnosť LPH už dosahovala zisk rádovo medzi 800 tisíc až 2,1 miliónov SK. Tieto tvrdenia mali preukázať listinné dôkazy a to kontroly z účtovníctva vykonané účtovníkmi žalobcu, ktoré mali preukázať niekoľko desiatok porušení spoločenskej zmluvy ako aj podozrenia z tunelovania spoločnosti. Žalovaná suma 1.000,- eur nie je presná, nakoľko z dôvodu, že žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť a oboznamovať sa s dokladmi spoločnosti, nevie uviesť presnú výšku škody. Aj keď sa žalobca pokúšal písomne požiadať spoločnosť o nahliadnutie do dokladov, všetky tieto zásielky sa mu vrátili ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote, prípadne, ak bola táto žiadosť osobne doručená do podateľne, odpoveď na túto žiadosť žalobcovi nebola doručená. Písomným podaním zo dňa 26.1.2011 vtedajší právny zástupca žalobcu upresnil podanú žalobu, kde uviedol, že žalovaný porušil povinnosti stanovené ako aj spoločenskou zmluvou a preto zodpovedá za škodu v zmysle objektívne bez ohľadu na zavinenia a to konkrétne porušil ustanovenie a na preukázanie tohto tvrdenia preukázal a predložil záznamy z overenia správnosti vedenia účtovníctva vo firme LPH Vranov nad Topľou s.r.o. zo dňa 11.1.2011 vypracované spoločnosťou W. C..B..W.. R., kde sú vypracované desiatky porušení spoločenskej zmluvy a zákona za roky 2005 až 2009. Žalobca pri podaní žaloby na súd a po jej podaní predložil tieto dôkazy: spoločnosť W. C..B..W., so sídlom Rastislavova 8 Košice v správe zo dňa 29.6.2007 označenej ako „Priebežná kontrola účtovníctva za rok 2006 v spoločnosti LPH Vranov n.T. s.r.o.“ podala v tejto správe zoznam skutočností, ktoré zistili pri priebežnej kontrole a to bez vyčíslenia škody, bez predloženia dôkazov k týmto skutočnostiam. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by došlo ku konkrétnej výške škody konkrétnymi porušeniami konateľa spoločnosti a že by sa to dialo v príčinnej súvislosti. K vyčísleniu predbežnej škody a to uvedením zmluvy o sprostredkovaní, faktúrou od spoločnosti E., vyúčtovanie ceny za printovú prezentáciu a uvedenie zmluvy o pôžičke, uviedla, že takto vyčíslená predbežná škoda predstavuje sumu zrátanú na základe jednotlivých faktúr, čo nie je vyčíslenie škody. Žalovaný konal s odbornou starostlivosťou Rozsudkom, ktorým bola zrušená účasť žalobcu N. J. v spoločnosti LPH, bola založená na dlhodobých rozporoch medzi spoločníkmi, čo je diametrálne odlišné od toho, či konateľ spoločnosti spôsobil spoločnosti škodu. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom podaní k žalobe zo dňa 7.4.2011 uviedla, že konateľ pri výkone svojej pôsobnosti zodpovedá za porušenie povinností a v prípade vzniku škody je obchodná spoločnosť oprávnená uplatniť voči konateľovi nárok na náhradu škody, ktorá vznikla z jeho konania. Právny základ zodpovednosti konateľa je daný v v spojení s a nasl. a špeciálnej úpravy zodpovednosti uvedenej v . Pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú vznik škody spoločnosti, porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik škody ako majetkovej ujmy, ktorú je možné vyjadriť peniazmi. Spôsob a rozsah náhrady škody je nutné presne špecifikovať v zmysle ustanovení . Spoločník N. J. mal vždy možnosť nahliadať do dokladov spoločnosti a toto právo mu nebolo upierané a rovnako mal právo žiadať informácie o činnosti a výsledkoch podnikania spoločnosti, ku ktorým mal prístup pri každom jednom nahliadnutí do dokladov spoločnosti i mimo neho. Žalobca nepreukázal existenciu žiadnych dôvodov, ktoré by zakladali oprávnenosť jeho nároku. Nepreukázal ani nedoložil súdu také dôkazy, ktoré by vôbec mohli viesť súd k úvahám o konkrétnom porušení určitej konkrétnej povinnosti ako škodovej udalosti, z ktorej vznikla konkrétna škoda. V podaní zo dňa 22.12.2015 právny zástupca žalobcu k otázke aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že celá koncepcia žaloby je postavená na škode, ktorú spôsobil konateľ spoločnosti LPH. Konaním žalovaného ako štatutára sa znížila hodnota

obchodného podielu žalobcu v spoločnosti LPH ako aj podielu na zisku, vyrovnávacieho podielu (, Obch. zák.) a preto má žalobca naliehavý právny záujem o aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore o náhradu škody cez všeobecné ustanovenia , konkrétne -386. Z podkladov, ktoré súdu predložili vyplýva, že žalovaný nevykonával činnosť v mene spoločnosti s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, že pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňoval svoje záujmy ako jedného zo spoločníkov, ale aj záujmy tretích osôb. Keďže žalobca už nie je spoločníkom, stratil oprávnenie naďalej konať v mene spoločnosti, a poukázala aj na závery rozsudku Krajského súdu Bratislava sp.zn. , ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Ďalej uviedla, že vznik nároku na náhrady škody nebol preukázaný a to z týchto dôvodov: Pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady: a/ vznik škody - len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody, b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, úmyselným ako i nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci bol konateľ povinný konať a príčinnú súvislosť, ktorá predstavuje priame spojenie medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobca neuviedol príčinnú súvislosť medzi akým porušením povinností a vznikom akej škody žalovaný zodpovedá za škodu pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou. Škoda nie je preukázaná. Stanovenie výšky nemôže byť ľubovoľné.

3. Súd spor právne posúdil podľa ust. ,,, , ,, ,, ,, , ,, , ods. 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 63, 64, 64, 65, 66. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ust. .

4. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná z viacerých dôvodov. Prvým je nedostatok, resp. strata aktívne procesnej legitimácia na podanie žaloby. Ako vyplýva z citovaných zákonných aktívne legitimovaným na podanie žaloby je v zmysle ust. každý spoločník spoločnosti, ktorý je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky. Čiže nárok na náhradu škody voči konateľom spoločnosti si môže uplatniť spoločnosť (v jej mene ju podáva spoločník spoločnosti), ktorá je v pozícii poškodeného. V danom prípade spoločník spoločnosti LPH Vranov n/T N. J. počas konania prestal byť spoločníkom uvedenej spoločnosti, nemôže mať preto spôsobilosť túto spoločnosť aj naďalej zastupovať. Tým, že prestal byť spoločníkom uvedenej obchodnej spoločnosti, došlo k strate jeho aktívnej legitimácie ako aj k procesnej spôsobilosti konať v mene spoločnosti v zmysle citovaných ustanovení ( ) ako aj . Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že žaloba je nedôvodná aj z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Ak spoločnosť žaluje svojho konateľa o náhradu škody, tak musí preukázať existenciu všetkých prvkov, ktoré zákon vyžaduje pre úspešne domáhanie sa tohto nároku. Pre vznik zodpovednosti za vznik škody sa vyžaduje splnenie všetkých zákonných predpokladov a to vznik škody (skutočná škoda a/alebo ušlý zisk v zmysle ), porušenie povinnosti konateľa a napokon príčinnú súvislosť (tzv. kauzálny nexus) medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Tieto tri podmienky splnené neboli. Čo sa týka vzniku škody, len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaná škoda reálne spoločnosti vznikla. Ani správa Q.. S. z nahliadnutia do účtovníctva, ani správa spoločnosti W. C..B..W.. v žiadnom prípade nepreukazuje ani škodu a ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Skutočná škoda (damnum emergens) sa prejavuje zmenšením majetku poškodenej strany oproti stavu pred údajnou škodnou udalosťou. Ani uvedenie predbežnej výšky škody nie je preukázaním, že žalobcovi vznikla škoda, nakoľko táto suma je len súčtom jednotlivých súd, na ktoré boli uzavreté zmluvy spoločnosti LPH s ďalšími i zmluvnými partnermi.

5. Pokiaľ ide o porušovanie povinností konateľom podľa , ide o osobitnú situáciu, ktorá sa líši od situácií podľa tvrdenia žalobcu „o ukracovaní druhého spoločníka“. Žalobca nepreukázal, že žalovaný nepostupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a nepreukázal, že žalovaný nemal dobrú vieru v tom, že koná v záujme spoločnosti, kde je záujem spoločnosti vždy preferovaný pred záujmom spoločníkov. Vecná správnosť manažérskeho rozhodovania závisí od mnohých okolností a nemôže byť priradená bez splnenia ďalších podmienok automaticky na vrub konateľa.

6. Ďalej z pripojeného spisu sp. zn. súd zo svojej činnosti zistil, že v tomto konaní žalobca N. J. voči žalovanému LPH Vranov nad Topľou s.r.o. si uplatnil vyplatenie časti vyrovnacieho podielu vo výške 200.000,- eur, kde dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že účasť žalobcu N. J. ako spoločníka v spoločnosti LPH Vranov nad Topľou bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -470 zo dňa 8.2.2012 a bol mu vyplatený vyrovnací podiel vo výške 625.000,- eur. Z dôvodu, že žalobca má podozrenie, že zo strany konateľa Q.. N. dochádzalo k opakovanému a sústavnému porušovaniu spoločenskej zmluvy, kde konateľ Q.. N. začal uprednostňovať svoje záujmy ako aj záujmy iných subjektov a spoločností, čo v konečnom dôsledku viedlo k zníženiu hodnoty obchodného majetku spoločnosti LPH s.r.o. a následne aj k možnému zníženiu vyrovnacieho podielu žalobcu po zrušení jeho účasti v spoločnosti žalovaného. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Z obsahu podanej žaloby sp. zn. a po porovnaní dôvodov podanej žaloby sp. zn. , kde sa žalobca domáha náhrady škody voči Q.. K. N. z dôvodu, že jeho konaním bol porušený zákon a spoločenská zmluva, súd zistil, že po obsahovej stránke ide o totožný nárok, nakoľko aj predmetná žaloba následne potom, čo bola zrušená účasť žalobcu v spoločnosti LPH s.r.o. by mohla viesť iba k tomu, že akýkoľvek nárok a to označený ako náhrada škody, po zrušení účasti spoločníka v spoločnosti by mohol byť uplatnený len ako nárok na doplatenie vyrovnacieho podielu, ak by bývalý spoločník mal zato, že konaním konateľa a to porušením zákona alebo spoločenskej zmluvy by došlo k zníženiu výsledku hospodárenia spoločnosti.

7. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a taktiež aj ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré by bolo nadbytočné.

8. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“).

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , , . K namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, aké dokazovanie súd prvej inštancie vykonal a z akých dôkazov vychádza jeho záver o zamietnutí žaloby. Tento fakt spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a už sám o sebe je postačujúcim dôvodom na zrušenie rozsudku v odvolacom konaní. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že aj keby existovala možnosť, že sa dá v priebehu takéhoto konania stratiť aktívna vecná legitimácia na pokračovanie v riadne začatom konaní, znamenalo by to, že niektoré nároky sú ohrozené zmenou faktického postavenia účastníka konania. Takáto aplikácia práva súdom prvej inštancie je zjavne nesprávna. Samotný nepozná inštitút straty aktívnej vecnej legitimácie. , ktorý hovorí aj o možnosti zmeny v účastníkovi konania, sa uvádza vymedzenie tohto postupu za situácie, keď nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, u ktorých sa koná. Toto nenastalo v tomto konaní. Žalobca je stále tým istým subjektom práva. Na začiatku konania bol spoločníkom spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. a v jej mene uplatňoval tento nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že žalobca je zároveň veriteľom spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. a o zaplatenie svojej pohľadávky vedie súdne konanie pred tunajším súdom pod č. k. . Žalobca je veriteľ spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. a vedie o zaplatenie tejto pohľadávky súdne konanie. K možnosti dokázania vzniku škody - reálnych súvislosti uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca žiadne potrebné ekonomické údaje od žalovaného, ktoré sa týkajú obchodnej spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. nemal nikdy k dispozícii. Žalovaný sám v tomto konaní potvrdil, že umožnil žalobcovi takýto výkon jeho práv spoločníka spoločnosti pri oboznamovaní sa s účtovnými dokladmi spoločnosti a to:

- môže nahliadnuť na dobu jednej hodiny,

- môže nahliadať len jedna osoba (on sám alebo niekto splnomocnený),

- žiadne doklady si nesmie kopírovať ani fotografovať,

- žiadne kópie nebudú nahliadajúcemu poskytnuté,

- nahliadajúci si mohol robiť len poznámky z nahliadnutia,

- požadované dokumenty neboli nahliadajúcim predložené, pretože vraj boli súčasťou obchodného tajomstva. Nemal teda možnosť získať nevyhnutné doklady pre preukázanie všetkých skutočností, ktoré teraz súd prvej inštancie považuje za nepreukázané. Závery súdu prvej inštancie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobca a následne listiny vyhotovené Q.. S. veľmi presne a konkrétne popísali súdi prvej inštancie z akých obchodných vzťahov a z akých právnych úkonov vzniká spoločnosti škoda. Poukazom na rozhodnutie Najvyššie súdu SR, v uznesení zo dňa 15.3.2011 č. k. -455 z obsahu

odôvodnenia, ktorého vyplýva, že „v tomto smere treba prisvedčiť žalovanému, že pre správny záver o výške vyrovnacieho podielu treba preskúmať správnosť údajov, ktoré sú podkladom pre výpočet, keď podľa jeho tvrdenia okrem iného za roky 1996-1997 vzrástol objem účtovaných rezerv z 2,5 mil. Sk na 15,6 mil. Sk. Pokiaľ jeho tvrdenie zodpovedá skutočnosti, môže to bez vysvetlenia dôvodu takéhoto výrazného zvýšenia byť dôvodom na pochybnosť o správnosti účtovania.“. Aj v tomto konaní sa vyskytuje potreba preveriť a zistiť najprv správne reálne účtovné údaje o spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o., preveriť ich správnosť a tieto skutkové zistenia následne premeniť na odborné údaje a výpočty, na ktoré je potrebná špecializovaná odbornosť znalostí, ktorými disponujú znalci predmetných znaleckých odboroch. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nedostatočne vykonal dokazovanie. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zabezpečil množstvo listín, ktoré vytvorili súdny spis v rozsahu vyše 750 strán. Ak už súd prvej inštancie nemal dostatok listín, ktoré mohol predložiť súdnemu znalcovi mohol predsa zistiť, že znalecké dokazovanie v tomto konaní je možné. Navyše sám žalovaný predložil súdu znalecký posudok znalkyne Q.. N. ohľadne rekonštrukcie vrátnice, predložil aj výročné správy. A práve z týchto výročných správ mohol súd prvej inštancie zistiť koľko obchodov žalovaný ako konateľ spoločnosti vykonal so spriaznenými osobami. Toto všetko postačovalo na ustanovenie súdneho znalca, ktorému by aj súd, aj sporové strany predložili sumár svojich otázok. Namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie, že konanie vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou č. k. je po obsahovej stránke o totožnom nároku ako v tomto konaní. Tu súd prvej inštancie v konaní o doplatení vyrovnávacieho podielu nemôže predsa ako predbežnú otázku vyhodnocovať to, či konateľ spoločnosti spôsobil samotnej spoločnosti škodu alebo nie. V tomto konaní musí byť najprv daná preukázaná odpoveď a výsledky tohto konania budú mať nepochybne vplyv na výpočet správnej výšky škody spôsobenej konateľom pre spoločnosť LPH Vranov n/T, s.r.o.. Tieto dve konania nemožno považovať za konania o totožnom nároku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy celého konania alebo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne právny potvrdiť. Uviedol, že návrhu žalobcu nie je možno vyhovieť z dôvodu, že žalobca nepreukázal ani jeden zo zákonných predpokladov ním uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 1.000,- eur, t.j. nepreukázal z porušenia akej povinnosti táto škoda vo výške 1.000,- eur mala vzniknúť, jej samotný vznik ako ani príčinnú súvislosť medzi porušením a vznikom predmetnej škody a z dôvodu, žeby tým došlo k nerešpektovaniu základných princípov , a to princípu hospodárnosti konania a princípu arbitrárneho poriadku/koncentrácie konania, pričom argumentácia podporujúca nevyhovenie žalobcovej žalobe je obšírne uvedená nie len v mnohých minulých podaniach žalovaného ale správne a vecne aj v odôvodnení samotného rozsudku. K namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku uviedol, že súd v odôvodnení rozsudku plne rešpektoval ust. a tvrdenie žalobcu je neopodstatnené, nakoľko nezodpovedá textu odôvodnenia rozsudku, ktorý jasne preukazuje opak. K aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalobu podal žalobca ako N. J. s dodatkom ako spoločník v mene spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. s tým, že v čase podania žaloby žalobca bol spoločníkom spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o.. Je toho názoru, že súd nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu posúdil správne a práve naopak žalobca je ten, kto nesprávne aplikoval ust. . Pri označení účastníka konania na strane žalobcu, keď si chcel žalobou uplatniť právo spoločníka zakotvené v ust. . Žalobcom je N. J. fyzická osoba. Žiaden dodatok k označení žalobcu, ktorý by spomínal spoločnosť v žalobe uvedený nebol a žalobca si to zrejme mýli s iným konaním. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Namietal, že v danom prípade žalobca môže mať subjektívny pocit, že má právo, ktorého sa domáha v tejto žalobe, avšak objektívne mu toto právo - nárok na náhradu škody voči spoločnosti podľa ako ani žiadneho iného všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva. Je preukázané, že N. J. ako fyzická osoba nemá aktívnu legitimáciu byť žalobcom v žalobnom návrhu na náhradu škody voči konateľovi podľa a Obchodného zákonník a teda žaloba v tomto spore bola podaná neoprávnenou osobou. Žalobca v doterajšom konaní ani v odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol skutočnosti zakladajúce jeho postavenie veriteľa, ako ani žiadnym spôsobom nepreukázal. K ďalšiemu bodu odvolania - možnosti dokázania vzniku škody - reálne súvislosti uviedol, že bolo práve povinnosťou žalobcu si zabezpečiť napr. ešte pred podaním žaloby také dôkazné prostriedky procesného útoku, ktoré by mohol v tomto konaní využiť, prípadne predložiť na preukázanie svojich tvrdení, pričom disponoval právne dostupnými prostriedkami ako si ich zadovážiť. Rovnako tak mohol urobiť aj v priebehu konania. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne a právne opodstatnene vysvetlil

v bode 62 odôvodnenia rozsudku, prečo nevykonal dôkazy navrhované žalobcom a žalovaný sa s týmto názorom súdu plne stotožňuje. Žalobca bremeno dôkazu neuniesol, len zhrnul obchodné prípady bez toho, aby jednoznačne zadefinoval a preukázal predpoklady vzniku ním tvrdenej škody. Žalobca nešpecifikoval nevýhodnosť označených obchodných prípadov, v čom táto nevýhodnosť spočíva ako ani, či táto nevýhodnosť predstavuje pre spoločnosť škodu a v akej výške. Nie je na mieste tvrdenie žalobcu, že presne popísal súdu z akých obchodných vzťahov vznikla spoločnosti škoda, nakoľko výpočet, čiže sumarizácia obchodných prípadov nie je a nemôže byť toho dôkazom - t.j. samotný výpočet obchodných prípadov nepreukazuje vznik škody. Rovnaký záver vyslovil aj súd prvej inštancie v bode 62 odôvodnenia rozsudku. Žalobca nemôže požadovať škodu vo výške 1.000,- eur s tým, že presne nevie uviesť, pri akom konkrétnom konaní vznikla, nakoľko sa od toho odvíja aj dokazovanie. Žalobca v konaní neidentifikoval základné náležitosti podstatné pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Nielenže neuniesol dôkazné bremeno, ale neuniesol ani bremeno tvrdenia. Žalobca nemôže požadovať náhradu škody vo výške 1.000,- eur s tým, že nevie pri akom konaní vznikla a následne podľa vypracovania nejakého znaleckého posudku túto sumu priradiť k niečomu, čo možno znalec zistí. Len samotné zhrnutie a vymenovanie obchodných prípadov nie je pre takýto záver postačujúce.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

12. Žalovaný v ďalšom svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu jeho vyjadreniu k odvolaniu zotrval na svojej argumentácii.

13. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 29.04.2020 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. -837 zo dňa 04.12.2018 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

14. Dovolací súd sa stotožnil s dovolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení o nevysvetlení dôvodu prečo sa dňa 04.12.2018 nekonalo pojednávanie na odvolacom súde vytýčené pôvodne úpravou na č. l. 830 súdneho spisu, ale konalo sa verejné vyhlásenie rozsudku podľa upovedomenia na č. l. 831 súdneho spisu. Tento dôvod nevyplýva zo zápisnice o vyhlásení rozhodnutia na č. l. 834 súdneho spisu ani z odôvodnenia samotného rozhodnutia odvolacieho súdu na č. l. 837 a nasl. spisu. Preto žalobca ako sporová strana v konaní majúca záujem na riadnom zdôvodnení všetkých svojich námietok sa môže len domnievať, resp. si vytvárať vlastné verzie zodpovedania svojich otázok. Dospel k záveru, že z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je tento nepreskúmateľný, majúci za následok jeho arbitrárnosť, v dôsledku ktorej okolnosti je nepochybné, že odvolací súd zaťažil svoje konanie procesnou vadou podľa .

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( účinný od 01.07.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané sporovými stranami podľa ustanovení a nasl. .

16. Na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie ( ), na ktorom po podaní správy o priebehu konania pred súdom prvej inštancie po oboznámení s napadnutým rozsudkom, odvolaním, vyjadreniami sporových strán vrátane replík a duplík podľa ustanovenia (za splnenia podmienok daných v ustanovení ) zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, s obsahom odvolania a vyjadrením k odvolaniu.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu, vypočutia žalobcu, jeho právneho zástupcu a právneho zástupcu žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

18. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne poúdil.

Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne ( až 4 ) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

19. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ). Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, skutkové závery založil na logickom vyhodnotení dôkazov, na základe ktorých aj rozhodol.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza:

21. Podľa ust. , každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.

22. Podľa ust. spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku 3, je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky za spoločnosť. 23. Podľa ust. , konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. 24. Podľa a , spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel ( a ). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (). Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak 25. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcim 26. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, odvolací súd poukazuje na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že žalobu na náhradu škody môže podať spoločník v mene spoločnosti voči konateľovi spoločnosti. Zo žaloby vyplýva, že žalobu podal žalobca ako fyzická osoba vo svojom mene. V čase podania žaloby mala spoločnosti LPH Vranov nad Topľou, s.r.o. dvoch spoločníkov, a to žalobcu a žalovaného, ktorý bol aj zároveň konateľom tejto spoločnosti. Žalobca prestal byť spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou, s.r.o. k 15.05.2012. Aj keby žalobca neprestal byť spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou, s.r.o. počas konania, nebol by vo veci aktívne legitimovaný na podanie žaloby, lebo ju nepodal v mene spoločnosti, ktorej bol spoločníkom a žalovaný konateľom. Už len táto skutočnosť bola dôvodom pre zamietnutie žaloby. 27. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky , podľa ktorého ak zanikne spoločníkovi účasť v spoločnosti, zaniká jeho oprávnenie zastupovať spoločnosť podľa , a to aj v konaniach, v ktorých za spoločnosť už podal žalobu. Podľa tohto rozhodnutia ak zanikne spoločníkovi účasť spoločnosti s ručením obmedzeným, zaniká mu aj právo podieľať sa na konaní v spoločnosti a kontrole jej činností podľa Obchodného

zákonníka a tiež právo na poskytnutie informácii o záležitostiach spoločnosti ako aj právo nahliadať do dokladu spoločnosti podľa . Ďalej súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky , podľa ktorého ak zanikne spoločníkovi jeho účasť na spoločnosti podľa , prestáva byť spoločníkom a jeho obchodný podiel prechádza na spoločnosť. Spoločníkovi zaniká (okrem iného) aj právo podieľať sa na riadení spoločnosti a kontrole jej činnosti podľa , a teda aj právo na informácie podľa . Inak povedané spolu s obchodným podielom spoločník zásadne stráca i práva s tým súvisiace. Ďalej súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky , podľa ktorého, ak zanikne spoločníkovi účasť v spoločnosti, zaniká jeho oprávnenie zastupovať spoločnosť podľa , a to aj v konaniach, v ktorých za spoločnosť už podal žalobu. 28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca, ktorý žalobu podal vo vlastnom mene, nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v čase jej podania. Ak by súd aj pripustil možnosť, že žalobu podal žalobca v mene spoločnosti, tým, že prestal byť spoločníkom uvedenej obchodnej spoločnosti (účasť žalobcu N. J. ako spoločníka v spoločnosti LPH Vranov nad Topľou bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -470 zo dňa 8.2.2012), došlo k strate jeho aktívnej legitimácie ako aj k procesnej spôsobilosti konať v mene spoločnosti v zmysle citovaných ustanovení ( ) ako aj . Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcu zamietol a odvolacia námietka žalobcu v tomto smere je nedôvodná. 29. K ďalším odvolacím námietkam považuje odvolací súd uviesť, že súd prvej inštancie sa napriek záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zaoberal aj podmienkami nároku na náhradu škody a správne konštatoval, že podmienky nároku neboli preukázané, t.j. nebol preukázaný vznik škody (skutočná škoda alebo ušlý zisk) podľa , porušenie povinnosti konateľa a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Vznik škody žalobca nepreukázal a nevyplývala ani z dôkazov ním predložených. Takisto nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa a ani súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v bodoch 56 a 61, s ktorou sa plne stotožňuje a nepovažuje za potrebné ju zopakovať. S tým súvisí aj výška sumy, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Suma 1.000,- eur ktorej zaplatenia sa žalobca domáha nie je nijak konkretizovaná a nemá súvis s konkrétnym konaním žalovaného ako konateľa. Teda aj v prípade, keby bol žalobca aktívne legitimovaný vo veci, pripadne ak by mu aktívna legitimácia nezanikla počas konania, odvolacia námietka žalobcu by bola nedôvodná 30. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu spočívajúcej v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne poúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne ( až 4 ) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalobcu nedôvodná

31. K odvolacej námietke v súvislosti s nevykonaním všetkých navrhnutých dôkazov súd poukazuje na bod 5 až 13 napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol dôkazy, s ktorými sa oboznámil. S nevykonaním dôkazov - znaleckému dokazovaniu sa súde prvej inštancie vysporiadal v bode 62 napadnutého rozhodnutia a odvolací súd sa s touto argumentáciou stotožňuje. Vzhľadom na zistenie nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vo veci, prípadne jej straty počas konania, bolo by nehospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci a následnej z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobu zamietnuť. Teda aj túto odvolaciu námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú. 32. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody voči konateľovi spoločnosti a zároveň nepreukázal, že žalovaný pri výkone svojej funkcie nepostupoval s odbornou starostlivosťou a spôsobil spoločnosti, v ktorej je konateľom, škodu. 33. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukázal žalovaný nie sú opodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správny podľa , potvrdil. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca mal voči žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ). 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).