Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/93/2009

Potvrdené rozhodnutím 3Cob/52/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: N. J., Y.. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX G. Y. L., v mene spoločnosti LPH Vranov nad Topľou, s.r.o., Pod Dolami 838, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 31 706 029, právne zastápeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému: JÁ. N.R., Y.. XX.XX.XXXX, Y. J. XX, XXX XX G. Y. L., právne zastúpenému JUDr. Katarínou Hroncovou, advokátkou so sídlom Dr. Clementisa 4, 977 01 Brezno, IČO: 37955322, , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10Cb/93/2009-782 zo dňa 9. novembra 2017, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: N. J., L. E. I. XXX, XXX XX G. Y. L., W. C. B., G. N. C. V. G. Y. L. C..B..W.., I. Z. XXX, G. Y. L.Ľ., Q.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária, JUDr. Stanislav Kaščák s.r.o., ulica l. mája 1246, Vranov nad Topľou proti žalovanému: K. N., Y. C. XXXX, XXX XX G. Y. L., zast. Advokátska kancelária, JUDr. Katarína Hroncová, advokátka, Dr. Clementisa 1214/4, 977 01 Brezno o náhradu škody 1.000 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou, ktorá bola na súd doručená dňa 23.06.2009, spolu s ďalšími upresneniami podanej žaloby, domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 1.000,- eur spôsobenú porušením zmluvy a ustanovení § 135a a 122 Obchodníka zákonníka za roky 2003 až 2009 a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o. s obchodným podielom 5 miliónov slovenských korún a žalovaný je spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o. s obchodným podielom vo výške 5 miliónov slovenských korún a zároveň vykonáva funkciu konateľa spoločnosti od 23.08.1999. Konateľ spoločnosti je pri výkone svojej funkcie povinný konať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov (§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalovaný ako konateľ uvedenej obchodnej spoločnosti konal v rozpore so zákonom. Počas výkonu svojej vedome porušoval tak svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, ako aj zákon, keď žalobcovi, ktorého podiel v spoločnosti predstavuje 50 %, vedome znemožňoval oboznamovať sa s dokumentmi spoločnosti, byť informovaný o činnosti spoločnosti, výsledkoch podnikania. Žalovaný v pozícii konateľa konal v rozpore so zmluvou a toto jeho konanie bolo nebolo v súlade nie len so spoločenskou zmluvou ale aj so záujmom žalobcu ako spoločníka. Konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 1000 eur. Na preukázanie dôvodnosti svojej žaloby navrhol vykonať forezný - vyšetrovací audit v spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o., ktorým sa preukáže, že konanie žalovaného bolo úmyselné a že nielen porušoval povinnosť konať s odbornou starostlivosťou ale vedome ekonomicky škodil spoločnosti, čím spôsobil žalobcovi aj škodu, ďalej vypočuť účastníkov konania a taktiež na preukázanie dôvodnosti žaloby predložil do spisu listinné dôkazy uvedené nižšie. Od času, kedy žalobcovi a 50 % spoločníkovi nie je umožnené oboznamovať sa s fungovaním spoločnosti prostredníctvom dokumentácie súvisiacej s chodom spoločnosti, jej hospodárením, riadením a pod., žalobca zaznamenal skutočnosť, že zisky spoločnosti napriek porovnateľnej činnosti a porovnateľným tržbám z predaja, prudko klesli, pričom nie je zrejmé, aké faktory tento pokles spôsobili. V r. 2005 spoločnosť dosiahla zisk 11.792.000,- Sk, v r. 2006

zisk 3.016.000,- Sk, v roku 2007 už len 890.000,- Sk. Žalobca vyslovuje podozrenie, že hospodárenie v LPH Vranov n.T., s.r.o. ( ďalej len spoločnosť LPH )nie je v súlade so zákonom.

2. S podanou žalobou žalovaný nesúhlasil, nakoľko podľa neho nedošlo k porušeniu povinností žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, ani ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore so zákonom. Tvrdenia žalobcu o znemožnení výkonu jeho práv spoločníka sú nepravdivé a pokles zisku spoločnosti v rámci trhového hospodárstva je opodstatnený. Taktiež k dôvodom pôvodne podanej žaloby uviedol, že zo žaloby nie je jasné, ako žalobca došiel k výpočtu škody, na základe čoho táto škoda bola spôsobená.

3. Pre neúplnosť žaloby na pojednávaní súd vyzval pôvodného právneho zástupcu, aby upresnil dôvody podanej žaloby, na čo právny zástupca žalobcu uviedol, že obe strany sporu majú v spoločnosti LPH zhodné podiely 50 % ku 50 %. Dodatok k spoločenskej zmluve z roku 1999 hovorí, že na všetky úkony nad sumu 50.000,- DM je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Táto klauzula spoločenskej zmluvy bola dodržiavaná do roku 2004, kedy nastal zlom potom, čo žalobca odmietol predať svoj podiel za podhodnotenú cenu, a následne mu po valnom zhromaždení v auguste roku 2004 bola doručená výpoveď zo spoločnosti. V rokoch 2003 až 2005 spoločnosť LPH dosahovala zisk vo výške medzi 12 až 15. miliónmi Sk, pričom v rokoch 2008 až 2009 spoločnosť LPH už dosahovala zisk rádovo medzi 800 tisíc až 2,1 miliónov SK. Tieto tvrdenia mali preukázať listinné dôkazy a to kontroly z účtovníctva vykonané účtovníkmi žalobcu, ktoré mali preukázať niekoľko desiatok porušení spoločenskej zmluvy ako aj podozrenia z tunelovania spoločnosti. Žalovaná suma 1.000,- eur nie je presná, nakoľko z dôvodu, že žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť a oboznamovať sa s dokladmi spoločnosti, nevie uviesť presnú výšku škody. A keď sa žalobca pokúšal písomne požiadať spoločnosť o nahliadnutie do dokladov, všetky tieto zásielky sa mu vrátili ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote, prípadne, ak bola táto žiadosť osobne doručená do podateľne, odpoveď na túto žiadosť žalobcovi nebola doručená.

4. Písomným podaním zo dňa 26.1.2011 vtedajší právny zástupca žalobcu upresnil podanú žalobu, kde uviedol, že žalovaný porušil povinnosti stanovené Obchodným zákonníkom ako aj spoločenskou zmluvou a preto zodpovedá za škodu v zmysle § 757 Obchodného zákonníka objektívne bez ohľadu na zavinenia a to konkrétne porušil ustanovenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a na preukázanie tohto tvrdenia preukázal a predložil záznamy z overenia správnosti vedenia účtovníctva vo firme LPH Vranov nad Topľou s.r.o. zo dňa 11.1.2011 vypracované spoločnosťou Orol s.r.o. Košice, kde sú vypracované desiatky porušení spoločenskej zmluvy a zákona za roky 2005 až 2009. Tento dôkaz sa nachádza na čl. 90 až 105 spisu a ďalej porušil ustanovenie § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka.

5. Žalobca pri podaní žaloby na súd a po jej podaní predložil tieto dôkazy: spoločnosť Orol s.r.o so sídlom Rastislavova 8 Košice v správe zo dňa 29.6.2007 označenej ako „Priebežná kontrola účtovníctva za rok 2006 v spoločnosti LPH Vranov n.T. s.r.o.“ podala v tejto správe zoznam skutočností, ktoré zistili pri priebežnej kontrole a to bez vyčíslenia škody, bez predloženia dôkazov k týmto skutočnostiam.

6. V správe Q.. G. S. zo dňa 23.6.2009 sa nachádza prehľad nedostatkov, ktoré podľa nej mala mať účtovná závierka za účtovné obdobie 2008 taktiež bez vyčíslenia škody, bez predloženia dôkazov k týmto skutočnostiam.

7. V správe Q.. G. S. zo dňa 11.5.2010, ktorá bola žalobcom poverená na nahliadnutie do účtovných dokladov spoločnosti za rok 2009, sa uvádza, ktoré fotokópie dokladov jej boli odmietnuté.

8. Žiadosťou zo dňa 15.6.2010 žalobca požiadal spoločnosť LPH Vranov n.T. s.r.o. o predloženie dokladov týkajúcich sa spoločnosti LPH Vranov n.T. s.r.o.

X. Q.. G. S. v podaní zo dňa 21.6.2009 uviedla príklady a to hospodárskych a účtovných operácií, ktoré sa vymykali podľa nej z rámca obvyklých realizácií hospodárskych a účtovných transakcií v zmysle ustanovení Obchodného a Občianskeho zákonníka a to týkajúce sa spoločnosti LPH Vranov nad Topľou za obdobie roku 2008 bez uvedenia výšky škody. Táto správa sa nachádza na čl. 37 spisu tiež bez vyčíslenia škody, a bez predloženia dôkazov k týmto skutočnostiam.

10. Spoločnosť Orol s.r.o. Košice dňa 4.8.2006 vyhotovila záznam z overenia správnosti vedenia účtovníctva za rok 2008 vo firme LPH Vranov n.T. s.r.o., kde uviedla zistené rozpory. Táto správa sa nachádza na čl. 38 spisu taktiež bez vyčíslenia škody, bez predloženia dôkazov k týmto skutočnostiam.

11. V konaní žalobcom bola doložená aj spoločenská zmluva o založení spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o. zo dňa 18.01.1995 ako sa nachádza na čl. 53 až 64 spisu a taktiež aj dodatky k tejto spoločenskej zmluve a to Dodatok č. 1 zo dňa 8.4.1997 o zmene sídla spoločnosti, Dodatok č. 2 o výške vkladov spoločníkov a rezervnom fonde zo dňa 13.7.1998, Dodatok č. 3 o výške vkladov spoločníkov, jednania a podpisovania za spoločnosť, o znížení základného imania, o splatnosti nových vkladov, o základných právach a povinnostiach účastníkov konania a orgánov spoločnosti zo dňa 25.6.1999, ďalej Dodatok č. 4 zo dňa 26.03.2002 o výške vkladov spoločníkov a o rozvojovom fonde, Dodatok č. 5 zo dňa 23.12.2002 o vkladoch spoločníkov a o rezervnom fonde, ako sa nachádzajú na čl. 65 až 75 spisu.

12. Taktiež v konaní boli predložené dôkazy a to písomné výzvy o nahliadnutie do účtovnej dokumentácie a o zaslaní kópií účtovnej evidencie a to v počte 2 krát za rok 2007, 4 krát za rok 2009, pričom podľa kópií poštových doručeniek, tieto výzvy sa vrátili žalobcovi s označením, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

13. V Zázname z overenia správnosti vedenia účtovníctva vo firme LPH Vranov nad Topľou s.r.o., ktorý podala spoločnosť Orol s.r.o., za rok 2005 sú uvedené tieto zistené rozpory: 1. Postúpenie pohľadávok spoločnosti LPH voči spoločnosti Křížik a.s. na spoločnosť STRATEX s.r.o. za 100 % odplatu bez príslušenstva; 2. Krátkodobá pôžička spoločníka N.. J. v sume 6.772.956,08 Sk preúčtovaná na dlhodobý záväzok na základe údajného doporučenia R.Y. E. pre získanie úveru, avšak R. E. A..C.. nežiadala prehodnotenie doby splatnosti záväzku; 3. Účet - ostatné kapitálové fondy bol navýšený o preúčtovanie zisku za rok 2003 -2004 na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, ktorého priebeh bol v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka; 4. Leasingové zmluvy na obstaranie strojov boli podpísané bez súhlasu valného zhromaždenia a bez vedomia N.. J.; 5. Protoforma obstaraná v roku 2001 v sume 2.330.000,- Sk bola v roku 2005 predaná ako šrot; 6. Schválená účtovná závierka za roky 2003 - 2004 bola podaná na daňovom úrade napriek napadnutému valnému zhromaždeniu; 7. Revolvingový úver v R. E. A..C.. bol čerpaný vo výške 5 miliónov Sk napriek neprerokovaniu valným zhromaždením; 8. Podpis dodatkov k zmluvám napr. č. 1213/03 o kontokorentných úveroch poskytnutých L. E. A..C.. nad rámec určený spoločenskou zmluvou; 9. Poskytnutá a nepreukázaná pôžička 532.000,- Sk neidentifikovanému zamestnancovi spoločnosti; 10. Konateľ spoločnosti založil ručiteľskú listinu medzi LPH Vranov s.r.o. a L. E. A..C.. v prospech LPH a.s., v ktorej je 100 %-tným vlastníkom akcií, na základe ktorej bolo na účet SKP Křížik a.s. poskytnutých 27,5 miliónov Sk; 11. Nie transparentné fakturácie dopravných služieb spriaznenej osoby, v ktorej figuruje I. N.; 12. Netransparentný nákup polypropylén - obchodovanie medzi spoločnosťami LPH a.s. a LPH s.r.o.; 13. Zamestnanci firmy LPH s.r.o. pracovali pre firmu LPH a.s. v priestoroch firmy LPH s.r.o., za rok 2006 sú uvedené tieto zistené rozpory: 1. V rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy bol obstarávaný majetok; 2. Budova vrátnice zrekonštruovaná v sume 2.275.871,- Sk; 3. Nebolo preukázané vyradenie strojov a zariadení v zmysle platných noriem; 4. Pri predaji stroja Fahrbucher TS 160-50011 pre firmu LPH a.s. jeho cena nebola určená znaleckým odhadom; 5. Pri dodatočných daňových priznaniach k dani z príjmu za roky 2002 až 2004 neboli uvedené dôvody, prečo došlo k navýšeniu hospodárskeho výsledku; 6. Výsledok hospodárenia za rok 2005 bol v roku 2006 preúčtovaný na tvorbu rezervného fondu a na účet nerozdelený zisk minulých rokov, bez rozhodnutia valného zhromaždenia; 7. Jednému zo spoločníkov bola poskytnutá krátkodobá pôžička, ktorá k 31.11.2006 predstavovala sumu 1.493.812,- Sk, pričom požičanie peňažných prostriedkov bolo iba v prospech jedného spoločníka; 8. Podpísaná zmluva o úvere č. 2099/2005 na sumu 4.300.000,- Sk, ktorá mala pokryť náklady na informačný systém; 9. V dodávateľsko-odberateľských vzťahoch sa vyskytujú rodinné firmy, ktoré sú uprednostňované za nevýhodnejších podmienok; 10. Podpísaný úver v L. E. na sumu 1.798.000,- Sk vedený ako dlhodobý úver na účte 461200; 11. Boli obstarávané cudzie zdroje, čo ovplyvnilo stúpajúce záväzky spoločnosti; 12. Nastal pokles objemu výroby nevhodným manažmentom dodávateľsko-odberateľských vzťahov, pričom tieto pozície na trhu boli nahradené kooperáciou s LPH a.s.; 13. Bol obstaraný informačný systém bez schválenia valným zhromaždením; 14. Nesprávne a neobjektívne zaúčtovanie záväzkov a pohľadávok voči spoločníkom spoločnosti; 15. Chýba inventarizácia pohľadávok a záväzkov k 31.12.2006; 16. Boli nesprávne kalkulované ceny výrobkov pre spoločnosť Whirpool s.r.o., Hela, Gayer a ďalších odberateľov; 17. Neboli doložené preukázateľne toky materiálu a hotových výrobkov; 18. Zlými rozhodnutiami sa značne zvýšila závislosť spoločnosti na cudzích zdrojoch, čo môže viesť k predĺženiu, za rok 2007 boli uvedené tieto rozpory: 1. Našlo sa veľa faktúr fakturovaných na firmu LPH s.r.o., u ktorých môžu vznikať dohady o účelnosti a efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov ako aj o opodstatnenosti realizovaných transakcií; 2. Ako príklad P. N. odkúpila lis od spoločnosti LPH s.r.o. v zostatkovej cene a v roku 2007 podľa evidencie došlých

faktúr za vyhotovené výrobky a polotovary na tomto lise značne presahuje zostatkovú cenu lisu; 3. Spoločnosť LPH s.r.o. prenajímala lis Demag 650 pre spoločnosť LPH a.s. a spätne spoločnosť LPH a.s. fakturuje pre spoločnosť LPH s.r.o. nájom lisov, na ktorých spoločnosť LPH a.s. vyrábala výrobky pre spoločnosť LPH s.r.o., pritom spoločnosť LPH s.r.o. zdieľa a vedie všetky s tým spojené náklady; 4. Prepravné náklady na nákup materiálu a nákup materiálu, ktorý je kúpený pre spoločnosť LPH a.s. je vedený v prvotnej evidencii spoločnosti LPH s.r.o. a následne je prefakturovaný na spoločnosť LPH a.s.; 5. Tieto transakcie zavádzajú netransparentné vzťahy, čo sa mohlo prejaviť v neodôvodnených nižších nákladoch pre spoločnosť LPH a.s. (lacnejší tovar) kúpený od spoločnosti LPH Vranov s.r.o.; 6. Pri prepravných službách, ktoré fakturuje P. N. pre spoločnosť LPH s.r.o. nie sú uvedené kompletné prílohy; 7. Spoločnosť do 28.12.2007 vykazovala výsledok hospodárenia stratu približne 9 miliónov Sk a po predaji formy na spoločnosť Uniplasttrade s.r.o. vo výške 6.722.000,- Sk bez DPH bol pri inventúre dňa 31.12.2007 zistený prebytok na sklade v sume presahujúcej 3 milióny Sk a tieto operácie spôsobili zmenu výsledku hospodárenia na zisk v sume 890.000,- Sk; 8. Boli vysoko nadhodnotené mzdové náklady niektorých pracovníkov, napr. Z. A. B.; 9. Tieto uvedené prípady zo strany konateľa boli vedené možno so snahou zvýšiť náklady spoločnosti LPH s.r.o. a jej zadĺženie a naopak zvýšiť výnosy v iných spoločnostiach pod kontrolou LPH s.r.o., za rok 2008 boli zistené tieto rozpory: 1. Nakúpený tovar bol následne predaný za obchodnú maržu iba 0,8 %; 2. Poskytnutá pôžička Q.. K. N. na rok 2008 so zvýhodnenou úrokovou sadzbou 3 % ročne; 3. Spoločnosť LPH s.r.o. podpísala s firmou Jumble Music zmluvu o sprostredkovaní s províziou 1.522.831,- Sk, čo predstavuje 70 % podielu na dosiahnutom výsledku firmy LPH za rok 2008; 4. Zakúpený lis Hella v októbri 2008 nebol zaradený na prevádzke ale bol zapožičaný pre inú firmu; 5. Toner zakúpený od firmy Slovnaft Petrochemicals s.r.o. nebol využívaný v celom množstve pre svoju spotrebu ale bol následne predaný firme LPH a.s., za rok 2009 boli zistené tieto rozpory: 1. Obstaranie formy bez verejnej súťaže - fixačný tŕň 12NC za vysokú cenu; 2. Podozrenie, že pri kúpe technológie vákuového naparovania bola táto technológia zakúpená priamo z Talianska a nie cez sprostredkovateľskú firmu Grund Vranov, ktorá je priateľsky blízka konateľovi firmy LPH s.r.o.; 3. Netransparentná kúpa majetku nezaradený EXTRUDER od firmy 1. prešovská nástrojáreň, v mene ktorej koná konateľ Q.. Z.A. N.; 4. Vyplatenie zálohy za sprostredkovanie N. C., pričom tieto platby neboli oznámené miestne príslušnému správcovi dane; 5. Výhody spoločníka Q.. K.Y. N. pri čerpaní peňažných pôžičiek v zmysle zmluvy zo dňa 13.1.2009; 6. Podpísanie zmluvy o kontokorentnom úvere na financovanie prevádzkových potrieb s L. E. A..C.., ktorú podpísal iba jeden spoločník; 7. Jednoznačne znevýhodnené zmluvy pre firmu LPH s.r.o. medzi príbuznými osobami blízkymi spoločníkovi Q.. K. N. napr. s I. N. a ďalej boli označené obchodné transakcie vyplývajúce z obchodno-záväzkových vzťahov uskutočnené v roku 2009: 1. Nákup dubových podláh od firmy Tatra Trade Corporation, s.r.o. a následne predaných pre firmu Happy World s.r.o. - ide o nevyfakturované dodávky v roku 2008; 2. Uniplast Trade s.r.o. RZ, Zelená lagúna Domaša Dobrá fakturuje pre firmu LPH s.r.o. v kooperácii výlisky ako využitie 320 tonového stroja, kde je hodinová sadzba stroja 16,60 eur/hod. a pri osobnej návšteve na prevádzke boli niektoré stroje mimo prevádzky, nakoľko výrobný program nepokrýva takúto spotrebu strojov; 4. Faktúra od firmy Balween s.r.o. za prezentačný materiál, aj keď firma Siettex s.r.o. fakturovala pre firmu LPH s.r.o. tlač za farebnú prezentáciu v nižšej cene; 5. Účtovanie prezentačného fotoobalu spoločnosťou JAKOR s.r.o. vo vyššej cene než ponúka internetový obchod.

14. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že právo žalobcu nahliadať do účtovných dokladov je sústavne porušované. Taktiež zo strany spoločnosti LPH nie je splnená ani povinnosť a to uloženie účtovnej závierky v zákonom stanovených lehotách ale stáva sa to aj spätne, napr. 10 rokov dozadu. Žalobca od počiatku žaloby nemal možnosť sám dokázať výšku škody z dôvodu, že nemá na to potrebné dôkazy a preto navrhol, aby bola spoločnosť LPH Vranov nad Topľou s.r.o. zaviazaná predložiť hlavné knihy, z ktorých bude možné zistiť výšku škody za jednotlivé podozrivé transakcie a to znaleckým dokazovaním, keďže v tvrdení auditorov žalobcu a v názoroch účtovníkov a ekonómov žalovaného sú na odborné otázky rozdielne názory, a len nezávislé dokazovanie môže preukázať, či bola porušená spoločenská zmluva, zákon a či došlo k vzniku prípadnej škody. Skutočnosť, že došlo k porušeniu spoločenskej zmluvy ako aj zákona je preukázané v konaní o zrušení účasti spoločníka J. v spoločnosti LPH Vranov n.T. s.r.o., čím podľa neho bolo preukázané porušenie zákona a je potrebné stanoviť už len výšku škody. Uvedenie výšky škody nebolo možné splniť zo strany žalobcu aj z dôvodu, že nebolo mu umožnené nahliadnuť do účtovných dokladov tak, aby tieto skutočnosti mohol zistiť, pretože zo strany žalovaného pri nahliadnutí do účtovníctva spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o. mu boli kladené podmienky, a to, že buď môže nahliadnuť len jedna osoba a že žiadne dôkazy mu nebudú odovzdané v kópiách. Žalobca pri nahliadnutí do účtovných dokladov si mohol robiť iba poznámky a to s odôvodnením, že žiadané údaje sú predmetom obchodného tajomstva. Na preukázanie tejto skutočnosti

navrhol vypočuť svedkyňu Q.. G. S.. K otázke aktívnej legitimácie uviedol, že účasť žalobcu v spoločnosti LPH bola zrušená v roku 2012. Žaloba bola podaná na súd v roku 2009 a týka sa obdobia rokov 2005 až 2009. Je nepochybné, že v tomto rozhodnom období žalobca bol spoločníkom, ako aj v čase keď podal žalobu, a preto mal zato, že zrušením účasti v spoločnosti nemohol prísť o aktívnu legitimáciu.

15. Žalobca súdu na pojednávaní uviedol, že v čase, keď pracoval v spoločnosti ako ekonomický poradca, zisk bol 12 - 15 miliónov korún, pričom po odchode zo spoločnosti pri rovnakej zamestnanosti a rovnakom obrate, rovnakej zákazkovej náplni a pri menšej zaťaženosti, či už leasingovej, bol zisk spoločnosti rapídne nižší a to 800 tisíc až 2 milióny slovenských korún. Na preukázanie týchto podozrení, že došlo k porušeniu funkcie konateľa a že bola spôsobená škoda, navrhol vykonať forenzný audit za roky 2009 až 2010, nakoľko má zato, že v týchto rokoch nekonal žalovaný s odbornou starostlivosťou. Spočiatku do roku 1999 pracoval v spoločnosti ako konateľ a v spoločenskej zmluve mali upravené, že zmluvy nad milión slovenských korún sa musia schváliť valným zhromaždením, čo bežalo až do roku 2004. Má podozrenie, že odvtedy došlo k uzatváraniu zmlúv so spoločnosťami, ktorých spoločníkom je žalovaný, a taktiež aj s jeho rodinnými príslušníkmi. Pokiaľ ide o prípady porušenia žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, poukázal na výsledky priebežnej kontroly, ktorá bola doručená súdu ako dôkaz.

16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pôvodne podaný návrh je neurčitý, nezrozumiteľný, pretože nie je jasné, aká výška škody a na základe akého porušenia sa voči žalovanému uplatňuje. Žalobca svoj nárok odvíja od naliehavého právneho záujmu, ktorý odvodzuje tým, že bol poškodený na svojich právach ako spoločník a že bol krátený na vyrovnacom podiele. Podľa nej žaloba smeruje v tomto podaní nie k náhrade škody, ale k tomu, aby sa mohol domôcť k určitým informáciám. V písomných vyjadreniach žalobca rieši svoj nárok na obchodný podiel, na vyrovnací podiel, čo nie je podstatou nároku na náhradu škody. Ďalej poukázala na to, že na Okresnom súde Vranov nad Topľou je už vedené konanie, v ktorom žalobca si uplatňuje svoje práva, z dôvodu, že je poškodený na svojich právach ako bývalý spoločník. Má však zato, že v konaní mu bolo umožnené nahliadať do dokladov, čo má preukázať aj podanie Q.. S., ktorá nahliadla do účtovníctva a urobila sumár transakcií, ktorými podľa nej došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, (avšak žiadne kópie zo strany N. J. žiadané neboli) kde konkrétne uviedla napr. aj to, že došlo v roku 2005 k postúpeniu pohľadávok spoločnosti voči spoločnosti Krížik na spoločnosť Strapex za 100 % odplatu, kde uviedla, že podľa nej, týmto konateľ spoločnosti svoju povinnosť neporušil a škoda žiadna nevznikla, pretože tieto pohľadávky v konečnom dôsledku nemuseli byť ani uhradené, keďže spoločnosť Krížik a.s. skončila v konkurznom konaní. Taktiež podľa nej ani pri preúčtovaní pôžičiek z krátkodobej na dlhodobú škoda nemohla vzniknúť. K leasingovým zmluvám uviedla, že tieto úvery viedli k obstaraniu strojov, ktoré zabezpečili v spoločnosti výrobu, zvýšil sa odbyt a zamestnanosť. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by došlo ku konkrétnej výške škody konkrétnymi porušeniami konateľa spoločnosti a že by sa to dialo v príčinnej súvislosti. K vyčísleniu predbežnej škody a to uvedením zmluvy o sprostredkovaní, faktúrou od spoločnosti Balween, vyúčtovanie ceny za printovú prezentáciu a uvedenie zmluvy o pôžičke, uviedla, že takto vyčíslená predbežná škoda predstavuje sumu zrátanú na základe jednotlivých faktúr, čo nie je vyčíslenie škody. Žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a poukázala aj na prípad ohľadne trafostanice, keď bývalý konateľ so žalovaným ohľadne trafostanice komunikoval vyše roka a keďže bola to dlhá doba na čakanie na rozhodnutie od bývalého spoločníka, žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, keďže táto trafostanica bola v súlade so záujmom oboch spoločníkov, pretože spoločnosť vyrábala, vytvárala si zisk, tým pádom sa zvyšoval aj vyrovnací podiel žalobcu. Navrhla vykonať dôkaz a to vypočuť spoločnosť, ktorá vykonala kontrolu vykonania auditorských správ. Rozsudkom, ktorým bola zrušená účasť žalobcu N. J. v spoločnosti LPH, bola založená na dlhodobých rozporoch medzi spoločníkmi, čo je diametrálne odlišné od toho, či konateľ spoločnosti spôsobil spoločnosti škodu.

17. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom podaní k žalobe zo dňa 7.4.2011 uviedla, že konateľ pri výkone svojej pôsobnosti zodpovedá za porušenie povinností a v prípade vzniku škody je obchodná spoločnosť oprávnená uplatniť voči konateľovi nárok na náhradu škody, ktorá vznikla z jeho konania. Právny základ zodpovednosti konateľa je daný v § 757 Obchodného zákonníka v spojení s § 373 a nasl. Obchodného zákonníka a špeciálnej úpravy zodpovednosti uvedenej v § 135a Obchodného zákonníka. Pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú vznik škody spoločnosti, porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik škody ako majetkovej ujmy, ktorú je možné vyjadriť peniazmi. Spôsob a rozsah náhrady škody je

nutné presne špecifikovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Nie je možné ako v danom prípade uvádzať imaginárne číslo, kde žalobca ani nevie uviesť ako a na základe čoho k nemu dospel. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je protiprávnosť konania, ktorým bola spôsobená škoda, ktorá spočíva v konaní alebo opomenutí. Povinnosti konateľov sú upravené v Obchodnom zákonníku a ide najmä o povinnosti upravené v § 128 Obchodného zákonníka, § 135 Obchodného zákonníka zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov, informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti, o povinnosti vo vzťahu k registrovému súdu uvedené v Obchodnom zákonníku. Okrem toho je povinnosťou konateľa v zmysle § 135a Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s od ornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pričom je najmä povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

18. Ďalej uviedla, že pre osobitnú zodpovednosť konateľa podľa § 135a Obchodného zákonníka sa vyžaduje, aby nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorú je možné všeobecne požadovať pri konkrétnom konaní konateľa na daný druh konania alebo rozhodnutia a súčasne tento postup konateľa nie je v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. V prípade, že sú obe podmienky splnené súčasne (konateľ koná s odbornou starostlivosťou a jeho konanie je v dobrej viere), zodpovednosť za škodu nevznikne. Súdna prax odbornosťou chápe všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím na predmet podnikania. V súvislosti s konaním s odbornou starostlivosťou je potrebné poukázať, že konateľ síce zodpovedá za porušenie povinností, avšak nenesie zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré je chybné. Vecná správnosť rozhodnutia je otázkou podnikateľského rizika, ktoré znáša samotná spoločnosť a nie zodpovednosti za škodu, pričom správnosť rozhodnutia závisí od konkrétnych okolností prípadu. Žalovaný nekonal tak, aby žalobcovi spôsobil škodu a žiadna mu ani spôsobená nebola. Zo žaloby nie je vôbec jasné, aké konanie žalovaného má zakladať protiprávnosť jeho konania, nepostačuje len strohá odvolávka na § 135a a 122 Obchodného zákonníka bez odôvodnenia. Predpokladom zodpovednosti za škodu je aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním konateľa, čo znamená, že medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou musí existovať vzťah príčiny a následku, teda vzťah porušenia povinnosti ako príčiny a vzniku škody ako následku. Uvedené platí aj opačne, ak konateľ síce poruší svoje povinnosti, ale škoda nevznikne, nevznikne ani povinnosť k jej náhrade. Rovnako z návrhu nie je jasná žiadna príčinná súvislosť, tak ako to žalobca uvádza: „konanie žalovaného bolo úmyselné, porušoval povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čím spôsobil škodu porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti“. Nie je zrejmé, aké konkrétne konanie bolo protiprávne, ktorým konkrétnym konaním porušil akú konkrétnu povinnosť a aká konkrétna škoda vznikla.

19. Ďalej v tomto podaní uviedla, že žalobca v žalobe uvádza porušenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré, ako tvrdí, preukazuje dôkazom - Záznamy z overenia správnosti vedenia účtovníctva vo firme LPH Vranov n.T. s.r.o. zo dňa 11.1.2011 (ďalej len „Záznam“). V zmysle § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka je konateľ povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Povinnosť viesť účtovníctvo žalovaný splnil tým, že zabezpečil jeho vedenie zamestnancami spoločnosti, pričom účtovníctvo ako vedenie účtovných kníh, inventarizácia majetku a záväzkov ako aj spracovanie účtovnej závierky je vedené v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami v zmysle ZoU a v zmysle postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v účtovníckom programe ABRA G4, ktorý je na to certifikovaný a v súvislosti s vedením účtovníctva nikdy nebol vyvodený žiadny právny postih voči žalobcovi zo strany štátnych orgánov - daňového úradu, ktorému zákon zveruje možnosť postihu v dôsledku nesprávne vedeného účtovníctva. Audit účtovných závierok uskutočňuje obchodná spoločnosť KOŠICE Audit, s.r.o., sídlo: Pražská 4, 040 01 Košice, IČO: 31 682 812, ktorá vo všetkých svojich správach nezávislého auditora zhrnula, že účtovné závierky účtovnej jednotky LPH Vranov n.T. s.r.o. poskytujú pravdivý a objektívny pohľad na jej finančnú situáciu a že výsledky jej hospodárenia a peňažné toky sú v súlade so slovenským zákonom o účtovníctve. Preto poprela tvrdenia spoločnosti OROL s.r.o., ktorá poskytuje podľa jej výpisu z obchodného registra, len základné účtovné poradenstvo a vedenie účtovníctva, nakoľko tieto sú, vzhľadom na prepojenosť so žalobcom neobjektívne, zavádzajúce a účelovo vykonštruované pre vedenie tohto konania, nakoľko táto zabezpečuje vedenie účtovníctva spoločnosti UNIPLAST MH s.r.o., v ktorej je N. J. jediným konateľom. Záznam žiadnym spôsobom nepreukazuje, k akému porušeniu,

akej konkrétnej povinnosti došlo a aká z toho vznikla škoda. Ani žiadne iné kontroly zo strany štátnych orgánov nepreukázali skutočnosť, že by účtovníctvo spoločnosti nebolo vedené riadne.

20. Ďalej uviedla, že tvrdenia žalobcu o tom, že zo strany žalovaného je vedome znemožňované oboznamovanie sa s dokladmi spoločnosti, s informáciami o činnosti spoločnosti a výsledkoch podnikania, sú nepravdivé. Spoločník N. J. mal vždy možnosť nahliadať do dokladov spoločnosti a toto právo mu nebolo upierané a rovnako mal právo žiadať informácie o činnosti a výsledkoch podnikania spoločnosti, ku ktorým mal prístup pri každom jednom nahliadnutí do dokladov spoločnosti i mimo neho. Obchodnoprávna zodpovednosť spočíva na základe, že poškodená strana musí uniesť vlastné dôkazné bremeno a preukázať, že jej z určitej škodovej udalosti vznikla škoda, čo jej následne zakladá vznik jej nárokov. Uvedené ani v doplnenom vyjadrení žalobcu splnené nebolo. Žalobca nepreukázal existenciu žiadnych dôvodov, ktoré by zakladali oprávnenosť jeho nároku. Vždy musí ísť o konkretizované a dôkazmi preukázané skutočnosti zakladajúce splnenie podmienky existencie možnosti nárokovania si škody. Žalobca nepreukázal ani nedoložil súdu také dôkazy, ktoré by vôbec mohli viesť súd k úvahám o konkrétnom porušení určitej konkrétnej povinnosti ako škodovej udalosti, z ktorej vznikla konkrétna škoda. Ak je žalobca názoru, že určité konanie žalovaného je protiprávne, má zdôvodniť prečo, aké konkrétne je protiprávne konanie a aká škoda z tohto konania vznikla. Zároveň v tomto písomnom podaní bolo podané aj stanovisko k záznamom z overenia správnosti vedenia účtovníctva spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o. za rok 2005 až 2009, ako sa nachádza na čl. 131 až 139 spisu.

21. K rokom 2005 až 2006 sa zástupkyňa žalovaného vyjadrila na pojednávaní, ako je uvedené nižšie, preto súd uvádza z tohto písomného podania iba vyjadrenie k rokom 2007 až 2009. K roku 2007 bod 1. K týmto jednotlivým obchodným prípadom uviedla, že označené rozpory sú ničím nepodložené dohady, nebolo preukázané, že by z uvedeného konania vznikla nejaká škoda. Tieto jednotlivé obchodné transakcie boli urobené ako štandardná obchodná stratégia a v celkovom hospodárení spoločnosti nie je možné vyvodzovať závery jednoduchým porovnávaním bez ďalších náväzností. Tieto konania neodporovali ani zákonu ani spoločenskej zmluve.

22. V podaní zo dňa 22.12.2015 právny zástupca žalobcu k otázke aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že celá koncepcia žaloby je postavená na škode, ktorú spôsobil konateľ spoločnosti LPH. Konaním žalovaného ako štatutára sa znížila hodnota obchodného podielu žalobcu v spoločnosti LPH ako aj podielu na zisku, vyrovnávacieho podielu (§ 123, § 150 Obch. zák.) a preto má žalobca naliehavý právny záujem o aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore o náhradu škody cez všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne § 373-386. Z podkladov, ktoré súdu predložili vyplýva, že žalovaný nevykonával činnosť v mene spoločnosti s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, že pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňoval svoje záujmy ako jedného zo spoločníkov, ale aj záujmy tretích osôb. Nepochybne opakovane a zámerne porušoval ustanovenia spoločenskej zmluvy (povinnosť informovať spoločníkov na ich žiadosť o záležitostiach spoločnosti a umožniť im nahliadať do dokladov spoločnosti, v rozpore so spoločenskou zmluvou bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia rozhodovať a podpisovať právne úkony, ktorými by spoločnosť na seba prevzala záväzok na vykonanie investícií v prospech spoločnosti, ktorých hodnota presahuje 50.000 DEM, resp. bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia prevziať za tretiu osobu záväzok - zmluva o pristúpení k záväzku LPH a.s. a pristupujúcim dlžníkom, spoločnosťou LPH Vranov nad Topľou s.r.o. Toľko tak závažných porušení tak ustanovení zákona ako aj spoločenskej zmluvy musí mať bez akýchkoľvek pochybností vplyv na hodnotu obchodného podielu, podielu na zisku (z vývoja tržieb spoločnosti LPH s.r.o. za roky 2004 - 2011 mimochodom vyplýva, že až nevyhnutnosť vyplatenia bývalého spoločníka rozsudkom právoplatným 17.4.2012 spôsobila, že rok 2011 skončil v dramatickej strate - viď priložený graf). preto žiadali súd, aby zaviazala žalovaného predložiť doklady nevyhnutné k špecifikácii škody, pretože v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou žalobcovi žalovaný neumožnil v dostatočnom rozsahu a čase nahliadať do účtovných dokladov a neumožnil mu ani vyhotoviť si ich kópie. Keďže žalobca nemá k dispozícii všetky potrebné doklady na predloženie dôkazov na vyčíslenie škody, a opreto je schopný podať iba akési predbežné, resp. čiastočné vyčíslenie škody, a ide o tieto podozrivé zmluvy a faktúry: 1. Zmluva o sprostredkovaní z roku 2008 so spoločnosťou Jumble Music production s.r.o. na sumu 50.548,- eur; 2.Faktúra od spoločnosti Balween s.r.o. za grafický návrh a spracovanie prezentačného materiálu a tlač prezentačnej brožúry na sumu 18.450,- eur; 3.Spoločnosť JAKOR s.r.o. fakturovala v roku 2009 pre LPH s.r.o. spracovanie elektronickej a printovej prezentácie na sumu 11.000,- eur; 4. Zmluva o pôžičke medzi veriteľom LPH s.r.o. a spoločnosťou Jumble Music production s.r.o. na sumu 16.596,96 eur. Takto stanovená predbežná a teda čiastková

výška škody predstavuje 95.596,- eur. Ďalej uviedol zoznam podozrivých a neobvyklých transakcií a to: 1. Zmluva o sprostredkovaní medzi LPH s.r.o. a N. C. podpísaná dňa 1.3.2009, kde hodnota provízie predstavuje 230.000,- eur. Dozvedeli sme sa, že ide o obchodné tajomstvo a zmluva ani dodatok č. 1 nie je k dispozícii. Ide o konanie, ktoré môžeme nazvať akokoľvek, len nie ako konanie v súlade so záujmami spoločnosti, skôr v záujme tretích osôb; 2.Obstaranie formy bez verejnej súťaže - fixačný tŕň 12NCv v hodnote 133.000,- eur dňa 31.10.2009 od spoločnosti 1. Prešovská nástrojáreň; 3.Obstaranie technológie vakuového naparovania v hodnote 775.796,- eur od spoločnosti Grund Vranov nad Topľou; 4.Obstaraný DHM nezaradený EXTRUDER s príslušenstvom zakúpený od spoločnosti 1. Prešovská nástrojáreň; 5.Zmluva o kontokorentnom úvere č. S00668/2009 s L. E.; 6.Zmluva o nákupe auta zo dňa 4.6.2010, ktorou bol započítaný dlh I. N. z roku 2008; 7.Spoločnosť AEROKLUB o.z. fakturovala LPH s.r.o. náklady na hangárovanie lietadla; 8. Zmluva o pôžičke medzi veriteľom LPH s.r.o. a dlžníkom Q.. K. N. zo dňa 13.1.2009 na sumu 9.000,- eur; 9.Výpis z účtu analytickej evidencie pôžička spoločníka 335600 N. K. za obdobie od 2005 do roku 2009 podrobne po obratoch; 10.Došlé faktúry od spoločnosti Solid Press Slovakia na nakupovaný tovar stavebná oceľ BST 500S a došlé faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation na plávajúce podlahy spolu v sume 46,543 mil. Sk, čo predstav uje náklad za nakupovaný tovar a následne odoslané faktúry pre Happy World s.r.o. a spoločnosť Landorika za a predaný tovar v hodnote 46,933 mil. Sk; 11.Zmluva o pôžičke pre spoločníka Q.. K. N. v roku 2008 podpísaná výkonným riaditeľom Q.. N. C. zo dňa 10.1.2008 v sume 4,5 mil. Sk so zvýhodnenou úrokovou sadzbou 3 % ročne. Ďalej uviedol, že každá takto podozrivá transakcia, či už provízia v prospech svojich spolupracovníkov, či už grafické spracovanie brožúr v hodnote 18.450,- eur odlieva kapitál zo spoločnosti, v ktorej žalovaný nebol jediným spoločníkom a ukracuje tak druhého spoločníka, nehovoriac už o zvláštnom vzájomnom styku medzi LPH a.s., kde je žalovaný jediným spoločníkom a LPH s.r.o., kde tomu tak nebolo.

23. Na toto písomné podanie reagovala právna zástupkyňa žalovaného podaním zo dňa 31.7.2017, v ktorom uviedla, že má zato, že k zníženiu hodnoty obchodného podielu žalobcu nedošlo, jeho výška bola stanovená bez zmeny v zmysle § 114 ods. 1 Obchodného Zákonníka až do zrušenia účasti žalobcu v spoločnosti a to vo výške 165.970,- eur. Nárok na vyrovnací podiel vznikol žalobcovi v roku 2012, kedy súd zrušil účasť žalobcu v spoločnosti v konaní č.k. 10Cb/64/2009 vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou a tento mu bol vo výške 621.855,- eur vyplatený plne v súlade so zákonom a preto odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby na náhradu škody za roky 2003

- 2009 znížením hodnoty obchodného podielu a vyrovnacieho podielu je absurdné. Nárok spoločníka vystupujúceho zo spoločnosti na vyrovnací podiel je samostatným právnym nárokom úplne odlišným od náhrady škody voči konateľovi v zmysle § 135a Občianskeho zákonníka. Nárok vyplývajúci z jedného právneho titulu nie je možné uplatňovať zároveň z iného právneho titulu. Zároveň je nutné poukázať, že žalobca, okrem toho, že mu už vyrovnací podiel vyplatený bol, sa domáha nároku na zvýšený vyrovnací podiel voči spoločnosti v samostatnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, č.k. 13Cb/79/2015, kde okrem iného uvádza de facto rovnakú právnu argumentáciu o znížení základného imania z dôvodu porušovania povinností konateľa spoločnosti (či dokonca akéhosi „tunelovania“ spoločnosti), pre ktoré práve žiada zvýšený vyrovnací podiel ako ten, ktorý vychádza podľa riadnej účtovnej závierky. Pokiaľ preto žalobca uvádza argument na priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi pre „zníženie“ vyrovnacieho podielu, tak je tu jednak prekážka začatej veci, keďže z tohto dôvodu si už žalobca uplatňuje nárok na vyplatenie „zvýšeného“ vyrovnacieho podielu v konaní čl.k. 13Cb/79/2015, a jednak nemožnosť uplatňovať nárok z titulu náhrady škody, pokiaľ ide o právny titul vyrovnacieho podielu. Odmietla tiež tvrdenie opakovanom a zámernom porušovaní Spoločenskej zmluvy žalovaným (povinnosť informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti a umožniť im nahliadať do dokladov spoločnosti), a predložila k tomu dôkaz, že žalobca bolo písomné oznámené, že môže nahliadnuť do dôkazov. Uvedené vyvracia aj sama skutočnosť, že žalobca sa v konaní odvoláva na prípady údajného porušenia povinností konateľa najmä na podklade informácií získaných z nahliadania do dokladov spoločnosti. Ak by žalobca nemal možnosť nahliadať do dokladov spoločnosti, nemal by o nich vedomosť. Porušovanie povinnosti umožniť nahliadnuť do účtovníctva spoločnosti nespadá pod porušovanie povinností podľa § 135a Obchodného zákonníka. Umožniť spoločníkovi nahliadať do dokladov spoločnosti je povinnosťou zaväzujúcou samotnú spoločnosť, a nie konateľ spoločnosti. Preto v prípade, že by žalobcovi mala vzniknúť škoda z dôvodu, že nemohol nahliadnuť do dokladov spoločnosti, tak pasívne legitimovaným subjektom by bola samotná spoločnosť a nie konateľ spoločnosti. Žalobca nevyčíslil škodu ako majetkovú ujmu spoločnosti, ktorú je možné vyjadriť peniazmi. Spôsob a rozsah náhrady škody je nutné presne špecifikovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Nie je možné a právne prípustné uvádzať len odvolávku na jednotlivé obchodné vzťahy,

kde žalobca ani nevie uviesť ako a na základe čoho dospel k takýmto záverom a porovnaním akých rozhodujúcich údajov. Použité finančné prostriedky neboli na škodu spoločnosti, ale práve v dôsledku týchto vytýkaných obchodných operácií, z ktorých žalobca vyčísľuje škodu, bolo umožnené presadiť sa priaznivejšie u svojich obchodných partnerov a zvýšiť obrat spoločnosti. K jednotlivým zmluvám a faktúram uviedla: 1.Zmluva o sprostredkovaní so spoločnosťou JUMBLE MUSIC PRODUCTION, spol. s r.o. bola uzatvorená za štandardných podmienok, so štandardným stanovením odmeny pre sprostredkovateľa - percentuálnym vyjadrením vo výške 6 % z prírastku tržieb za vlastné výrobky z titulu jeho sprostredkovateľskej činnosti, ktorej výsledkom bolo zvýšenie odbytu spoločnosti. Na základe tohto obchodného vzťahu úroveň tržieb za vlastné výrobky stúpla počas roka 2008 o 21.328.193 SKK, t.j. o 707.966,31 eur; 2. K faktúre od spoločnosti BALWEEN SLOVAKIA, s.r.o. - prezentácia je normálne daňovo uznaný náklad a je pochopiteľné, že spoločnosť v ekonomickom konkurenčnom prostredí potrebuje nevyhnutne prezentáciu svojich aktivít. Strohé porovnanie so všeobecnou informáciou z internetu nie je relevantné, nakoľko každá publikácia je špecifická; 3. K fakturácii spoločnosti JAKOR s.r.o. za spracovanie elektronickej a printovej prezentácie sme už uviedli, že išlo o trojstranovú štvorfarebnú obojstrannú tlač vo vysokom rozlíšení vo formáte A4, kde posledná strana má záložku ručne lepenú a jedná sa o vysoko kvalitný papier s perforáciou, len pre zaujímavosť, digitálna farebná tlač jednej strany A4 stojí 0,40 eur, čo pri danom obale predstavuje cenu 2,40 eur len pre tlač bez ďalších výrobných nákladov. Uvedená prezentácia bola použitá hlavne v obchodnej kampani spoločnosti v roku 2009 a 2010 ako aj na výstavách, kedy pracovníci obchodného oddelenia v snahe zastaviť prudký pokles tržieb v čase krízy masívne oslovovali potenciálnych nových zákazníkov a absolvovali početné obchodné cesty. Elektronická prezentácia bola zasielaná pri emailovej komunikácii s potenciálnymi zákazníkmi. Prezentačné obaly boli stručnou a farebne pútavou informáciou o činnosti spoločnosti, pomocou ktorej spoločnosť predstavovali pri osobných rokovaniach. Prezentačné obaly boli tiež použité pri bežných rokovaniach s existujúcimi obchodnými partnermi za účelom zvýšenia celkového povedomia o spoločnosti, ako aj pri venovaní reklamných predmetov v závere roka 2009 obchodným partnerom a k 4. Zmluve o pôžičke medzi žalovaným a spoločnosťou JUMBLE MUSIC PRODUCTION, spol. s r.o. - pôžička bola v rámci dobrých obchodných vzťahov poskytnutá v sume 16.596,96 eur na prevádzkové účely dlžníka. Predmetná pôžička bola v októbri 2010 odpísaná do nákladov z dôvodu ex offo výmazu dlžníka z obchodného registra.

24. Ďalej k aktívnej legitimácii žalobcu uviedla, že žalobu podala neoprávnená osoba a to z týchto dôvodov: V zmysle § 122 Obchodného zákonníka ods. 3 každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. Konanie „v mene“ znamená, že daná osoba nekoná sama, ale koná za inú osobu. Aktívne legitimovanou osobou je preto spoločnosť, za ktorú koná spoločník. Aktívne legitimovaným by preto mohla byť spoločnosť LPH Vranov n.T. s.r.o., za ktorú by konal žalobca ako spoločník a nie naopak. Táto okolnosť vyplýva aj z § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka prvá veta („spoločnosť voči konateľovi“). Vyplýva to nepriamo aj z druhej vety § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorá vylučuje, aby spoločník konal v mene spoločnosti a podával takúto žalobu, ak už takúto žalobu podala samotná spoločnosť. Nakoniec to jasne vyplýva aj z tretej vety § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka výkladom opakom. Pretože ak by aktívnu legitimáciu mal priamo spoločník, tak je jasné, že za spoločníka (ako fyzickú osobu), môže konať len táto fyzická osoba (prípadne splnomocnený zástupca). Avšak tretia veda § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka súži na to, aby sa zamedzilo špekulatívnemu späťvzatiu žaloby, teda aby spoločnosť (v zastúpení konateľom ako štatutárom zo zákona) nemohla vziať žalobu späť, lebo disponovať so žalobou za spoločnosť môže už len daný spoločník. Uvedené ustanovenia jasne deklarujú a potvrdzujú, že účastníkom konania na strane žalobcu pri vymáhaní nároku na náhradu škody voči konateľovi podľa § 122 a 135a Obchodného zákonníka má byť spoločnosť, pričom ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka je výnimkou, ktorá dáva spoločníkovi osobitné oprávnenie konať v mene spoločnosti (namiesto konateľa). Uvedené potvrdzuje aj § 122 ods. 4 Obchodného zákonníka, najmä druhá veta, ktorá jasne uvádza, že ak je náhrada trov priznaná spoločnosti (čím sa myslí situácia, že spoločnosť je účastník konania), tak má nárok na náhradu trov konania, ktorá sa vypláca len účastníkovi. Teda na strane žalobcu má vystupovať spoločnosť. Miestom platenia týchto trov je potom samotný spoločník - de facto podobne ako miestom platenia je advokát, keď zastupuje advokát účastníka konania. Túto skutočnosť napríklad

potvrdzuje aj rozhodnutie NS ČR, 29Odo/871/2002, podľa ktorého súdny poplatok za žalobu podľa § 122 Obchodného zákonníka má platiť spoločnosť, ktorá je aktívne legitimovaná. Pokiaľ tento súdny poplatok zaplatil spoločník, tak sa môže domáhať voči spoločnosti preplatenia tejto sumy z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia sa. Nakoniec uvedené podporuje aj § 135a Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že nároku voči konateľovi na náhradu škody sa môže domáhať buď samotná spoločnosť alebo veriteľ spoločnosti, teda nikto iný. Pri podaní žaloby žalobca bol označený ako fyzická osoba N. J., s tým, že následným podaním upresnil označenie žalobcu a to ako N. J., občan Slovenskej republiky, v mene spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o.. Keďže žalobca už nie je spoločníkom, stratil oprávnenie naďalej konať v mene spoločnosti, a poukázala aj na závery rozsudku Krajského súdu Bratislava sp.zn. 29Cb/17/2001, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obo 62/2014. Ďalej uviedla, že vznik nároku na náhrady škody nebol preukázaný a to z týchto dôvodov: Pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady: a/ vznik škody - len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody, b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, úmyselným ako i nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci bol konateľ povinný konať a príčinnú súvislosť, ktorá predstavuje priame spojenie medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobca neuviedol príčinnú súvislosť medzi akým porušením povinností a vznikom akej škody žalovaný zodpovedá za škodu pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou. Škoda nie je preukázaná. Stanovenie výšky nemôže byť ľubovoľné.

25. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 31.1.2013 k žalobcom uvedeným porušeniam za rok 2005 k bodu 1 uviedol, že interným dokladom boli preúčtované obe krátkodobé pôžičky voči spoločníkom a to Q.. K. N. a N. J. z krátkodobých záväzkov na dlhodobé záväzky ako podmienka R. E. E. A..C.. k čerpaniu úveru; k bodu 2 uviedol, že uzatvorené leasingové zmluvy boli uzatvorené v roku 2004 a preto nespadajú do žalovaného obdobia; k bodu č. 3 uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá medzi spoločnosťou LPH Vranov nad Topľou a R. E. E. A..C.. za účelom poskytnutia krátkodobého revolvingového úveru v sume 5 miliónov Sk, ktorý bol použitý za účelom financovania pohľadávok po lehote splatnosti; k bodu č. 4 uviedol, že podpis dodatkov k uzatvoreným úverovým zmluvám a plynule prolongovanie ako aj čerpanie úveru je bežnou aktivitou štandardnej prevádzkovej spoločnosti, pričom súhlas s uzatvorením a prolongovaním úveru vo vzťahu s L. E. A..C.. potvrdil aj sám spoločník N. J. svojím podpisom na Zmluve o kontokorentnom úvere č. 1213/3 a taktiež na dodatku č. 2 k uvedenej zmluve. Uzatvorenie týchto dodatkov bolo zo strany žalovaného riešiť na valnom zhromaždení, pričom právny zástupca žalobcu na tomto valnom zhromaždení nesúhlasil s voľbou predsedu valného zhromaždenia ani s uzatvorením predmetných dodatkov, na čo bolo odporúčané jednať konateľovi s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti; k bodu č. 5 uviedol, že údaj o pôžičke 532 tisíc Sk je uvedený chybne, pretože v takejto výške nebola nikdy poskytnutá pôžička žiadnemu zamestnancovi. K 31.12.2005 spoločnosť evidovala poskytnutú pôžičku vo výške 103 tisíc Sk zamestnancovi I. N.. Okrem toho je v súvahe vykázaná odložená daňová pohľadávka vo výške 429 tisíc Sk a súčet týchto dvoch položiek je 532 tisíc Sk, táto suma je vykázaná v súvahe ako suma dlhodobých pohľadávok, čo považuje za zdroj vzniku omylu spoločnosti Orol s.r.o. Ku dňu podania tohto vyjadrenia je táto pôžička splatená; k bodu č. 6 uviedol, že úverová zmluva a poskytnutie splátkového úveru L. E. A..C.. spoločnosti LPH a.s. bolo účelovo viazané na účasť vo verejnom ponukovom konaní na odpredaj podniku úpadcu - obchodnej spoločnosti Křížik a.s. v konkurze. Tento úver bol zo strany spoločnosti LPH a.s. splatený ako aj všetky úroky a spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o. a z uvedeného konania nevznikla žiadna škoda.

26. K jednotlivým porušeniam za rok 2006 právny zástupca žalovaného uviedol, a to pokiaľ ide o bod 1, toto stanovisko: Obstaranie nového majetku - výrobných strojov, vzhľadom na opotrebovanie starých strojov, je nevyhnutné u každého subjektu. Z uvedeného konania spoločnosti nevznikla žiadna škoda, práve naopak, nakoľko bez strojov by výroba nemohla fungovať a následne prosperovať. K nevyhnutým investíciám sa konalo valné zhromaždenie, ktoré pre obštrukcie zo strany žalobcu bolo zmarené pre nesúhlas zástupcu žalobcu s navrhovaným zapisovateľom; k bodu č. 2 uviedol, že rekonštrukcia budovy vrátnice bola realizovaná jednak z dôvodu zvýšenia firemnej kultúry, boli v nej zriadené dovtedy chýbajúce rokovacie miestnosti na primeranej úrovni a boli tiež vytvorené priestory pre ekonomické oddelenie, ktoré dovtedy sídlili v prenajatých priestoroch mimo areálu spoločnosti. Na základe toho došlo k úspore nákladov na prenájom cudzích priestorov. Rekonštrukciu budovy vrátnice realizovala firma K - STAV s.r.o. ako víťaz riadneho výberového konania; k bodu č. 3 uviedol, že všetky

vyraďované vstrekolisy a strojné zariadenia sú vyraďované na základe preukázateľného písomného návrhu manažéra výroby a to z dôvodu zlého technického stavu a nespôsobilosti strojov na ich ďalšiu prevádzku. V danom prípade nie je jasné, o aké stroje a strojné zariadenia sa má vôbec jednať. K bodu č. 4 uviedol, že predaný stroj Fahrbucher TS 160-50011 mal účtovnú zostatkovú hodnotu 238.576,- Sk a bol predaný za sumu 300.000,- Sk, teda so ziskom 61.424,- Sk, pričom žiaden zákon neustanovuje na predávané stroje a iné vyhotoviť znalecký posudok, resp. uskutočniť výberové konanie. K bodu č. 5 uviedol, že účtovníctvo za roky 2002 až 2004 bolo vedené externou firmou. Veľkosť obratu spoločnosti, rozmanitosť a vysoký počet vyrábaných výrobkov, zložitosť účtovnej agendy a lokálne vzdialené sídlo účtovnej firmy spôsobovalo nepružnosť v komunikácii a kolobehu dokladov, čo malo za následok nutnosť podania dodatočných daňových priznaní. Od roku 2005 je účtovníctvo vedené interne, ekonomickým oddelením. K bodu č. 6 uviedol, že zisk vytvorený počas účtovného obdobia a vykázaný k 31. Decembru sa rozdeľuje v priebehu nasledujúceho účtovného obdobia. Od prvého dňa nasledujúceho účtovného obdobia po účtovnom období, v ktorom sa zisk dosiahol, sa jeho hodnota eviduje v účtovníctve na účte 431 - výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Postupy účtovania v paragrafe 59, odsek 15, jasne definujú, že tento účet nemá ku dňu uzatvorenia účtovných kníh zostatok, čo znamená, že k 31.12. nasledujúceho roka, musí mať účet nulovú hodnotu a teda zisk vytvorený v predchádzajúcom období musí byť preúčtovaný. Taktiež ak valné zhromaždenie spoločnosti do konca účtovného obdobia nerozhodne o rozdelení zisku, možno tento zisk alebo jeho časť účtovať na účte 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov. Spoločnosť preto postupovala presne podľa platnej legislatívy. Rezervný fond je spoločnosť povinná dopĺňať zo zákona; k bodu č. 7 uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o krátkodobú pôžičku, ale o zálohy poskytnuté v priebehu roka konateľovi za účelom platieb na bežné prevádzkové potreby spoločnosti, hotovostné úhrady faktúr, PHM, cestovné výdavky a pod. Tieto zálohy sú v priebehu roka priebežne vyúčtovávané, prípadne v závere roka vrátené do pokladne; k bodu č. 8 uviedol, že zmluva o splátkovom úvere č. 2099/2005 na sumu 4,3 mil. Sk bola podpísaná z dôvodu financovania investície do komplexného informačného systému spoločnosti, čo by nebolo správne riešiť z prevádzkových krátkodobých zdrojov spoločnosti, pretože by došlo k oslabeniu platobnej schopnosti na financovanie každodenných prevádzkových výdavkov spoločnosti; k bodu č. 9 uviedol , že výber všetkých dodávateľov sa uskutočňuje na základe štandardného výberu dodávateľov podľa platných interných smerníc spoločnosti, ktoré sú súčasťou uplatňovania systému certifikácie spoločnosti podľa ISO a ISO/TS noriem a ktoré sú v záujme spoločnosti. Odvolávka na rodinné firmy nie je ničím podložená; k bodu č. 10 uviedol, že v danom prípade sa jedná o čerpanie úveru zmieneného v stanovisku žalovaného v bode č. 8, pričom k dátumu 31.12.2006 bola čerpaná dlhodobá časť vo výške 1,798 miliónov Sk a uhradená dodávateľovi informačného systému - spoločnosti OR - CZ spol. s r.o. Slovakia, organizačná zložka; k bodu č. 11 uviedol, že za zavádzajúce možno označiť tvrdenie, že spoločnosť dodávala výrobky v kooperácii pre spoločnosť LPH a.s., ktorá ich umiestňovala na trhu u tradičných odberateľov. LPH a.s. v roku 2006 podpísala kontrakt na dodávku plastových dielcov pre nového zákazníka, ktorý nikdy nebol odberateľom spoločnosti LPH Vranov n.T. s.r.o. a tento sa na Slovensku etabloval a spustil svoje výrobné linky taktiež len v roku 2006; k bodu č. 12 uviedol, že komplexný informačný systém je v súčasnosti nutnosťou pri chode takej výrobnej spoločnosti ako je LPH Vranov n.T. s.r.o., zároveň bol financovaný aj nenávratným finančným príspevkom zo štrukturálnych fondov EÚ vo výške jednej polovice nákladov; k bodu č. 13 uviedol, že záväzky a pohľadávky voči spoločníkom sú zaúčtované a vykázané správne; jedná sa o zavádzajúce tvrdenie; k bodu č. 14 uviedol, že spoločnosť má pre každé účtovné obdobie riadne inventarizačné záznamy o vykonanej inventarizácii majetku spoločnosti, ako aj pohľadávok a záväzkov; k bodu č. 15, 16 a 17 uviedol, že jedná sa o tvrdenia nekompetentnej osoby, ktorá vôbec nepozná trh a obchodnú politiku spoločností v uvedenom odvetví, pričom tieto tvrdenia nie sú ničím podložené. Manažment LPH Vranov n.T. s.r.o. a celú základňu kmeňových zamestnancov tvoria odborníci s príslušným vzdelaním a skúsenosťami. Najlepším dôkazom uvedeného je to, že ani po uplynutí siedmich rokov sa nenaplnila hrozivo citovaná teória o eventuálne možnom predĺžení firmy až priam nútenej správe spoločnosti, naopak, spoločnosť stabilne prosperuje.

27. K jednotlivým oponovaným tvrdeniam zo strany právneho zástupcu žalovaného boli predložené aj jednotlivé dôkazy, ktoré mali preukazovať opak, ktoré sa nachádzajú na čl.211 až 638 spisu.

28. Okrem toho zástupkyňa žalovaného súdu predložila aj znalecký posudok č. 1/13 znalkyne Q.. N. N. ohľadne rekonštrukcie vrátnice a výročné správy za rok 2005 až 2009.

29. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

30. Podľa ust. § 122 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ( ďalej len ), spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

31. Podľa ust. § 122 ods. 3 ObZ, každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.

32. Podľa ust. § 122 ods. 4 spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku 3, je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky za spoločnosť.

33. Podľa ust. § 133 ods.1,2 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.

34. Podľa ust. § 135 ods. 1,2 ObZ, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

35. Podľa ust. § 135a ods.1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

36. Podľa ust. § 135a ods. 2 konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a)poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b)nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

37. Podľa ust. § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

38. Podľa § 150 ods. 1 a 2 ObZ, spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (§ 116). Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

39. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

40. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je konateľ povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou: napriek tomu, že používa slovné spojenie „odborná starostlivosť“ vo viacerých ustanoveniach v časti právnej úpravy obchodných spoločností (§ 67b, § 135a, § 194, § 243a), tak jeho obsah bližšie nevymedzuje. V nadväznosti na špecializovanú spisbu a príslušnú judikatúru však možno konštatovať, že „odborná starostlivosť“ je očakávaná miera informovanosti a odbornosti konateľa, na základe ktorej je povinný vykonávať svoju funkciu odo dňa jej vzniku až do dňa jej zániku.

41. Ak sa konkrétny konateľ snažil konať s najvyššou odbornou starostlivosťou, akej je subjektívne schopný (napr. ide o osobu, ktorá má v príslušnom podnikateľskom sektore iba limitované skúsenosti), ale z objektívneho hľadiska táto odborná starostlivosť nebola dostatočná, tak konateľ konal v rozpore s § 135a ods. 1. Rozhodovanie konateľa teda bude vždy posudzované podľa toho, ako by sa v konkrétnej situácii mala zachovať osoba znalá relevantného trhu a príslušných ekonomicko-právnych mechanizmov. Konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti: aj keď dikcia prvej vety § 135a ods. 1 môže vzbudzovať dojem, že záujmy spoločnosti a záujmy všetkých spoločníkov sú zo strany považované za rovnocenné, nie je tomu tak. Dôvodom je to, že záujmy spoločnosti sú často iné než záujmy spoločníkov, čoho typickým príkladom je rozhodovanie o tom, či spoločnosť bude alebo nebude rozdeľovať zisk. V záujme spoločnosti totiž môže byť rozhodnutie, že dosiahnutý zisk sa nerozdelí medzi spoločníkov, ale namiesto toho sa použije na cielené investície do spoločnosti (napr. rekonštrukcia kancelárskych priestorov). Naopak primárnym záujmom všetkých spoločníkov bude rozdelenie zisku v plnej výške s tým, že prípadné investície budú aktuálne až po ďalšom účtovnom období (k právu spoločníka podieľať sa na zisku spoločnosti pozri komentár k § 123).

42. Právna zodpovednosť konateľa, ktorá mu vyplýva z korelácie § 66 ods. 3, § 135a ods. 2 a § 261 ods. 6 písm. a), sa za určitých okolností nemusí aktivizovať. V zmysle prvej vety tohto odseku konateľ nebude zodpovedať za škodu, ak preukáže, že v rámci toho právneho úkonu alebo v rámci tej pasivity (nekonania), na základe ktorého/ktorej vznikla spoločnosti škoda, postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. To znamená, že ak spoločnosť žaluje konateľa o náhradu škody, tak je na konateľovi, aby súdu preukázal existenciu obidvoch základných predpokladov na zbavenie sa zodpovednosti za vznik predmetnej škody.

43. V praxi ide často o prípady, keď konateľ uzavrel v mene spoločnosti zmluvu, ktorá sa neskôr ukáže ako ekonomicko-právne nevýhodná. Ak bol zmluvný partner v čase uzavretia zmluvy v príslušných obchodných kruhoch známy ako subjekt, ktorého tovar alebo služby nespĺňajú požadovanú akosť, zároveň má nízku platobnú disciplínu a z dostupných informácií možno racionálne predpokladať, že naňho bude v blízkej budúcnosti vyhlásený konkurz, tak je nepochybné, že konateľ nekonal s odbornou starostlivosťou. Na druhej strane však platí, že ak konateľ urobil všetky objektívne vykonateľné úkony smerujúce k získaniu dostupných informácií o budúcom zmluvnom partnerovi a zároveň s ním uzavrel zmluvu v dobrej viere v to, že kontraktácia bude v súlade so záujmami spoločnosti, tak súd môže zamietnuť návrh spoločnosti na náhradu škody aj vtedy, ak spoločnosti bola z tejto zmluvy spôsobená škoda. Dôvodom je to, že ani pri vynaložení objektívnej odbornej starostlivosti a získaní všetkých dostupných informácií nemôže konateľ poskytnúť spoločnosti absolútnu právnu istotu, že zmluvný partner bude plniť riadne a včas.

44. Preto, ak spoločnosť žaluje svojho konateľa o náhradu škody, tak musí preukázať existenciu všetkých prvkov, ktoré zákon vyžaduje pre úspešne domáhanie sa tohto nároku, t. j. vznik škody (skutočná škoda a/alebo ušlý zisk v zmysle § 379), porušenie povinnosti konateľa a napokon príčinnú súvislosť (tzv. kauzálny nexus) medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

45. V prípade porušenia povinnosti konateľov môže spoločnosti vzniknúť škoda. V takomto prípade konatelia zodpovedajú za túto škodu podľa pravidiel uvedených v Obchodnom zákonníku, pričom táto zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti.

46. Na úspešné uplatnenie zodpovednosti za škodu bude potrebné preukázať porušenie povinnosti konateľa alebo člena predstavenstva, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti konateľa alebo člena predstavenstva a vznikom škody, tzv. kauzálny nexus. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

47. Nárok na náhradu škody voči konateľom spoločnosti si môže uplatniť spoločnosť, ktorá je v pozícii poškodeného, alebo jej veriteľ.

48. Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním aspoň jedného z liberačných dôvodov. Konateľ nebude zodpovedať za vzniknutú škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Druhým okruhom dôvodov, kedy sa konateľ zbaví zodpovednosti za škodu, je vykonávanie uznesení valného zhromaždenia, ak nie sú tieto v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou.

49. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka je s porušením povinností konateľa podľa § 135a ods. 1 spojená zodpovednosť za škodu. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, podľa ktorého: „Ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom spoločnosti uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno o porušení povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi - veriteľovi, ktorý odvodzuje svoju pohľadávku voči žalovanému konateľovi porušením jeho povinností.

50. Uvedený právny názor sa opiera o právnu úpravu, podľa ktorej môže nároky voči konateľom spoločnosti na náhradu škody uplatniť buď spoločnosť sama, alebo veriteľ spoločnosti, ak sa nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti.

51. V danom prípade po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a to z viacerých dôvodov.

52. Po prvé je to nedostatok, resp. strata aktívne procesnej legitimácia na podanie žaloby. Ako vyplýva z citovaných zákonných aktívne legitimovaným na podanie žaloby je v zmysle ust. § 122 ods. 3 každý spoločník spoločnosti, ktorý je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky. Čiže nárok na náhradu škody voči konateľom spoločnosti si môže uplatniť spoločnosť (v jej mene ju podáva spoločník spoločnosti), ktorá je v pozícii poškodeného.

53. Tým, že v danom prípade spoločník spoločnosti LPH Vranov n/T N. J. počas konania prestal byť spoločníkom uvedenej spoločnosti ako je to vyššie uvedené a zistené zo spisu tun. súdu, nemôže mať spôsobilosť túto spoločnosť aj naďalej zastupovať. Tým, že prestal byť spoločníkom uvedenej obchodnej spoločnosti, došlo tým k strate jeho aktívnej legitimácie ako aj k procesnej spôsobilosti konať v mene spoločnosti v zmysle citovaných ustanovení obchodného zákonníka (§ 122 ods. 3 ako aj Civilného sporového poriadku.

54. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že žaloba je nedôvodná aj z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody.

56. Ak spoločnosť žaluje svojho konateľa o náhradu škody, tak musí preukázať existenciu všetkých prvkov, ktoré zákon vyžaduje pre úspešne domáhanie sa tohto nároku. Pre vznik zodpovednosti za vznik škody sa vyžaduje splnenie všetkých zákonných predpokladov a to vznik škody (skutočná škoda a/alebo ušlý zisk v zmysle § 379), porušenie povinnosti konateľa a napokon príčinnú súvislosť (tzv. kauzálny nexus) medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

57. Čo sa týka vzniku škody, len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaná škoda reálne spoločnosti vznikla. Ani správa Q.. S. z nahliadnutie do účtovníctva, ani

správa spoločnosti Orol s.r.o. v žiadnom prípade nepreukazuje ani škodu a ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

58. Čo sa týka príčinnej súvislosť, ide o preukázanie spojenia súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Jedná sa o logický a nepretržitý sled príčin a následkov, ktoré nutne vedú od porušenia povinnosti až k majetkovej ujme. Platí, že porušením povinnosti nemusí nevyhnutne vzniknúť škoda, a naopak, škoda ako majetková ujma môže vzniknúť aj bez toho, aby ktorýkoľvek subjekt porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú. Navyše aj v prípadoch, keď dôjde k preukázaniu porušenia povinnosti a následnému vzniku škody, nemusí byť osoba, ktorá si uplatňuje nárok na náhradu škody, úspešná, nakoľko je potrebné, aby nielen tvrdila ale aj preukázala tiež príčinnú súvislosť existujúcu medzi porušením povinnosti a vznikom škody, a to bez akýchkoľvek pochybností.

59. Ako to z citovaných ustanovení vyplýva, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, teda v danom prípade na žalobcovi. Súd má za to, žalobca neuviedol príčinnú súvislosť medzi akým porušením povinnosti a vznikom akej škody žalovaný zodpovedá za škodu pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou.

60. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený a preto z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti nemôže stačiť len všeobecná úvaha o možných následkoch konania žalovaného, ale musí byť príčinná súvislosť postavená na istote.

61. Príčinná súvislosť medzi konaním konateľa spoločnosti a vznikom škody v danom prípade taktiež nebola preukázaná. Žalobca pôvodne žalobný návrh nekonkretizoval. Na dotaz uviedol len podozrivé zmluvy a obchodné operácie. Nie je možné a právne prípustné uvádzať len na jednotlivé obchodné vzťahy, kde žalobca nevie uviesť ako a na základe čoho dospel k takýmto záverom a porovnaním akých rozhodujúcich údajov. Žalobca uviedol len odvolávku na nejaké zmluvné vzťahy a jeho tvrdenia a konštatovania sú vo všeobecnej rovine. Žalobca teda neidentifikoval základné náležitosti podstatné pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Nielenže na strane žalobcu chýba unesenie dôkazného bremena ale ani nezadefinoval aké porušenie pri ktorom konkrétnom zmluvnom vzťahu vytýka, aký malo dôsledok takéto porušenie na vznik nejakej škody, aká bola príčinná súvislosť a aká bola výška škody). Výpoveď svedkyne je v tomto smere len jej subjektívnym hodnotením, ktoré svedkyni ani neprináleží a bez akýchkoľvek faktov. Na tomto nemôže nič zmeniť ani navrhovaný znalecký posudok.

62. Žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 1.000 eur, s tým, že táto suma je uvedená len predbežne, a následne potom, ako bude vykonané znalecké dokazovanie, ktoré ak preukáže, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, a bude za toto jeho konanie aj stanovená škody, upresní výšku škody. Žalobca však nemôže požadovať škodu vo výške 1.000,- eur s tým, že presne nevie uviesť, pri akom konkrétnom konaní vznikla. Od toho sa odvíja aj dokazovanie. Nie je prípustný postup, že najskôr sa nariadi znalecké dokazovanie, ktoré určí, či žalovaný konal v niektorých prípadoch v rozpore so zákonom a potom sa bude konkretizovať výška škody a protiprávne konanie žalovaného. Znalec môže preskúmavať len už dané konkrétne veci, skutočnosti, vzťahy, vzájomné súvislosti a posudzovať ich. Žalobca musí preukázať vznik škody. V tomto prípade musí vzniknúť škoda spoločnosti, nie žalobcovi, ktorý tvrdí, že ho žalovaný ukracuje na jeho nárokoch. Žalobca v konaní doposiaľ žiadaným hodnoverným spôsobom a dôkazmi nepreukázal, aká výška škody spoločnosti vznikla a pri akom konkrétnom porušení povinností žalovaného ako konateľa. Domáha sa zaplatenia škody vo výške 1000 eur, pričom stále len všeobecne skonštatoval z akých konkrétnych obchodných prípadov mala škoda vzniknúť. o Len samotné zhrnutie a vymenovanie obchodných prípadov nie je pre takýto záver postačujúce. Žalobca všetky tieto zložky zodpovednosti za škodu nielenže nepreukázal dôkazmi, ani ich konkrétne neuviedol. Žalobca žiada náhradu škody vo výške 1.000,- eur, pričom neuviedol pri akom konkrétnom porušení mala takáto údajná škoda vzniknúť. Žalobca žiadal súd o ustanovenie znalca z odboru ekonomika - účtovníctvo, ktorý by vyčíslil škodu, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha a to 1.000,- eur. Žalobca ale takou osobou už od času kedy bol spoločníkom spoločnosti LPH disponuje a výlučne túto osobu poveril na nahliadania do dokladov spoločnosti. Jedná sa o osobu Q.. G. S., ktorá je znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Súd tento návrh vzhľadom na žalovanú sumu, nepreukázanie splnenia zákonných predpokladov pre vznik škody a nedostatky, čo sa týka aktívnej procesnej legitimácie zamietol ako nedôvodný, aj pre

rozpor s hospodárnosťou konania. Žalobca by mal preto presne uviesť, že škoda 1.000,- eur, ktorú požaduje, vznikla na základe porušenia presne konkretizovanej povinnosti pri presne konkretizovanej skutkovej okolnosti a ako sa prejavila príčinná súvislosť s porušením presne konkretizovanej povinnosti pri presne konkretizovanej skutkovej okolnosti na vznik konkrétnej škody, a o akú škodu ide. Nič z toho v konaní žalobca neuviedol. Znalecký posudok môže odborne posudzovať len túto presne konkretizovanú skutkovú okolnosť (presne konkretizovanú porušenú povinnosť, presne konkretizovanú škodu a jej výšku) a nie neznámy počet skutkových okolností (náklady na vypracovanie posudku na neznámy počet skutkových okolností by boli diametrálne vyššie ako náklady na preverenie konkrétnej okolnosti). Len ak žalobca vykoná takúto presnú konkretizáciu, tak unesie „povinnosť tvrdenia“ a na jej základe môže navrhnúť vykonanie konkrétneho dôkazu.

63. Žalobca nepreukázal, že spoločnosti vznikla škoda. Skutočná škoda (damnum emergens) sa prejavuje zmenšením majetku poškodenej strany oproti stavu pred údajnou škodnou udalosťou. Ani uvedenie predbežnej výšky škody eur v podaní zo dňa nie je preukázaním, že žalobcovi vznikla škoda, nakoľko táto suma je len súčtom jednotlivých súd, na ktoré boli uzavreté zmluvy spoločnosti LPH s ďalšími i zmluvnými partnermi.

64. Pokiaľ ide o porušovanie povinností konateľom podľa § 135a ObchZ, ide o osobitnú situáciu, ktorá sa líši od situácií podľa tvrdenia žalobcu „o ukracovaní druhého spoločníka“. Vo všetkých prípadoch, kedy žalobca poukazuje na prípady ukracovania jedného spoločníka na úkor druhého ide o vzťah spoločník verzus spoločník. Z tohto dôvodu sa v tomto spore, v ktorom sa žalobca snaží preukázať porušenie povinností konateľa použiť nedajú a nemôžu ani slúžiť na preukázanie a ani na podporu žalobcových tvrdení. Žalobca nepreukázal, že žalovaný nepostupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a nepreukázal že žalovaný nemal dobrú vieru v tom že koná v záujme spoločnosti, kde je záujem spoločnosti vždy preferovaný pred záujmom spoločníkov. Vecná správnosť manažérskeho rozhodovania závisí od mnohých okolností a nemôže byť priradená bez splnenia ďalších podmienok automaticky na vrub konateľa.

65. Ďalej z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13 Cb 79/2015 súd zo svojej činnosti zistil, že v tomto konaní žalobca N. J. voči žalovanému LPH Vranov nad Topľou s.r.o. si uplatnil vyplatenie časti vyrovnacieho podielu vo výške 200.000,- eur, kde dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že účasť žalobcu N. J. ako spoločníka v spoločnosti LPH Vranov nad Topľou bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Cb/64/2009-470 zo dňa 8.2.2012 a bol mu vyplatený vyrovnací podiel vo výške 625.000,- eur. Z dôvodu, že žalobca má podozrenie, že zo strany konateľa Q.. N. dochádzalo k opakovanému a sústavnému porušovaniu spoločenskej zmluvy, kde konateľ Q.. N. začal uprednostňovať svoje záujmy ako aj záujmy iných subjektov a spoločností, čo v konečnom dôsledku viedlo k zníženiu hodnoty obchodného majetku spoločnosti LPH s.r.o. a následne aj k možnému zníženiu vyrovnacieho podielu žalobcu po zrušení jeho účasti v spoločnosti žalovaného. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Z obsahu podanej žaloby sp.zn. 13Cb/79/2015 a po porovnaní dôvodov podanej žaloby sp.zn. 10Cb/93/2009, kde sa žalobca domáha náhrady škody voči Q.. K. N.Á. z dôvodu, že jeho konaním bol porušený zákon a spoločenská zmluva, súd zistil, že po obsahovej stránke ide o totožný nárok, nakoľko aj predmetná žaloba následne potom, čo bola zrušená účasť žalobcu v spoločnosti LPH s.r.o. by mohla viesť iba k tomu, že akýkoľvek nárok a to označený ako náhrada škody, po zrušení účasti spoločníka v spoločnosti by mohol byť uplatnený len ako nárok na doplatenie vyrovnacieho podielu, ak by bývalý spoločník mal zato, že konaním konateľa a to porušením zákona alebo spoločenskej zmluvy by došlo k zníženiu výsledku hospodárenia spoločnosti.

66. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a taktiež aj ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré by bolo nadbytočné.

67. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu bol úspešný žalovaný. Vzhľadom na uvedené, má preto nárok na náhradu trov konania. Preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.