Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/33/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: E. U., F.. XX. XX. XXXX, H. XXXX, XXX XX R. F. Q., právne zastúpeného: JUDr. Peter Barňák, advokát, Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, proti žalovanému: LPH Vranov n/T, s. r. o., Pod Dolami 838, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 706 029, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Hroncová, advokát, ul. Dr. Clementisa 1214/4, 977 01 Brezno, o zaplatenie 187.587,72,- eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou na súd dňa 29. 12. 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 224.822,- eur spolu s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 11. 12. 2014 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v zmysle ust. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa ust. , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V zmysle vyššie uvedených ustanovení teda platí, že ak nebola dohodnutá doba splatnosti a vrátenia pôžičky, žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku prvý deň po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom písomnej výzvy zo dňa 1. 12. 2014 o vrátenie poskytnutej finančnej pôžičky najneskôr v siedmy deň odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 3. 12. 2014 prostredníctvom pošty. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný mal povinnosť vrátiť žalobcovi požičané finančné prostriedky najneskôr dňa 10. 12. 2014. Aj napriek predmetnej písomnej výzve žalobcu si žalovaný svoj záväzok v celkovej sume 224.822,- eur, ktorý mu vznikol z titulu nevrátenia poskytnutej peňažnej pôžičky, doposiaľ ani len čiastočne nesplnil. Podľa ust. sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že aj keď zmluva o pôžičke bola medzi žalobcom ako spoločníkom a žalovaným ako spoločnosťou uzatvorená podľa , vzniknutý záväzkový vzťah sa riadi , nakoľko ide o absolútny obchod. Žalobca si preto uplatňuje voči žalovanému aj úroky z omeškania z neuhradenej sumy podľa .

2. K žalobe žalobca doložil tieto listinné dôkazy: Výzvu zo dňa 1. 12. 2014 na vrátenie poskytnutej pôžičky vo výške 224.822,- eur, ktorá bola požičaná žalovanému v priebehu rokov 2001 až 2005 za účelom

podpory podnikania. Podľa poštovej doručenky táto zásielka bola podaná na pošte dňa 2. 12. 2014. Taktiež k žalobe bolo doložené podanie od právneho zástupcu žalovaného, ktoré adresoval na Okresný súd Vranov nad Topľou v konaní sp. zn. , kde podľa obsahu tohto podania sa vyjadroval aj k preúčtovaniu krátkodobých pôžičiek a to voči spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s. r. o., a to Ing. D. E. a E. U. vo výške 6,773,- miliónov SK z krátkodobých záväzkov do dlhodobých záväzkov a bol predložený aj dôkaz - hlavná kniha LPH Vranov nad Topľou s. r. o. za zúčtovacie obdobie 12. 3., a to zo dňa 8. 6. 2005, kde v položke označenej ako účet 365 - ostatné záväzky voči spoločníkom je evidovaný záväzok pod číslom XXXXXX E. U. s počiatočným stavom mínus 9.021.063,99,- eur a konečným stavom mínus 14.080.747,41,- eur. Podľa Hlavnej knihy spoločnosti LPH Vranov nad Topľou za zúčtovacie obdobie 7. 4. vo výpise z 31. 8. 2014 je ako účet 365 - ostatné záväzky voči spoločníkom evidovaný voči žalobcovi účet č. XXXXXX E. U. vo výške mínus 14.080,747,41,- eur a s konečným stavom mínus 7.774.926,13,- eur a taktiež bola predložená aj súvaha spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s. r. o. k 31. 12. 2012, kde v časti pasíva sú ako ostatné dlhodobé záväzky evidované tieto sumy: bežné účtovné obdobie 724.657,- eur, bezprostredné predchádzajúce účtovné obdobie: 538.030,-eur.

3. V predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 22. 1. 2015 vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobca vo svojom návrhu uvádza, že v čase, keď bol ešte spoločníkom žalovaného v období rokov 2001 až 2005, postupne za účelom podpory podnikania požičal žalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 6.773.000,- SKK, v súčasnosti 224.822,- eur. Žalobca uvádza, že existencia pôžičky vyplýva z hlavnej analytickej účtovnej knihy žalovaného z rokov 2004 a 2005, že dlh je evidovaný v účtovnej závierke žalovaného k 31. 12. 2012 a že existenciu záväzku žalovaný uznal aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31. 1. 2013 v sporovej veci vedenej Okresným súdom Vranov nad Topľou sp. zn. . S takýmto tvrdením nesúhlasí, pretože v písomnom vyjadrení ku sp. zn. sa poskytuje výslovne vysvetlenie k namietaným účtovným operáciám pre rok 2005, ktoré žalovaný uskutočnil v danom roku ako podmienku banky k čerpaniu úveru a nejedná sa a ani sa nemôže jednať o kvalifikované uznanie dlhu vyžadované právnou úpravou a to . Zároveň dlh (dlhodobý záväzok) evidovaný v účtovnej závierke k 31. 12. 2012 v priloženej časti výkazu Súvaha na riadku č. XXX k 31. 12. 2012 nie je možné bližšie identifikovať a označovať ho za ten dlh, ktorý je predmetom žaloby. Žalovaný k 31. 12. 2005 neevidoval voči žalobcovi záväzok v uplatnenej výške 224.822,- eur, ale vo výške 224.820,95,- eur. Uvedená suma následnými právnymi úkonmi bola ponižovaná až zanikla. Dňa 18. 4. 2006 na základe jednostranného započítania žalobca započítal oproti svojej pohľadávke svoj dlh voči spoločnosti vo výške 999.000,- SKK ( 33.160,73,- eur), čím sa jeho pohľadávka voči žalovanému ponížila na sumu 191,660,22,- eur. Dňa 23. 5. 2006 na základe dohody o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu na obchodnú spoločnosť Uniplast MH s. r. o., sídlo: Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 36 490 776 vo výške 122.688,- SKK (4.072,50,- eur), ktorá následne zanikla započítaním. Na základe uvedeného právneho úkonu sa ponížila k 23. 5. 2006 peňažná suma na výšku 187.587,72,- eur. Dňa 6. 6. 2006 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 5. 6. 2006 postúpil časť pohľadávky vo výške 5.000.000,- SKK / 165.969,59,- eur na spoločnosť International Steel Corporation, organizačná zložka, sídlo o. z.: Hlavná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 601 004, ktorá dňa 28. 9. 2006 žalovanému oznámila, že dňa 28. 9. 2006 postúpila predmetnú pohľadávku spoločnosti International Steel Corporation, sídlo: Valley Road 15106, Woodstock, USA, reg. č. 6421-936-7,. Na základe uvedeného sa pohľadávka žalobcu znížila k 6. 6. 2006 na sumu 21.618,13,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené pohľadávka žalobcu môže k dátumu požadovanej splatnosti uvádzanej žalobcom na deň 10. 12. 2014 predstavovať maximálne sumu vo výške 21.618,13,- eur, ktorú si žalovaný k uvedenému dňu jednostranne započítava s časťou svojej pohľadávky, ktorá mu vznikla z titulu náhrady škody uplatnenej voči žalobcovi v trestnom konaní vedenom voči jeho osobe ÚBOK, odpor Stred, Banská Bystrica pod sp. zn.: PPZ-11/BOK- -2006, v súčasnosti vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou, sp. zn.: titulom časti zaplatených leasingových splátok. V zmysle zánik pohľadávok nastane okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. Skutočnosť, kedy sa uskutoční započítací prejav nemá vplyv na okamih zániku vzájomných pohľadávok započítaním, nakoľko ten je daný priamo právnou úpravou v . Na základe uvedeného zanikla pohľadávka žalobcu v celom rozsahu.

4. Z priloženého dôkazu k tomuto odporu a to z výpisu z Hlavnej knihy k 31. 12. 2005 vyplýva, je účtovný zostatok evidovaný na meno E. U. vo výške 224.820,95,- eur. Zároveň boli priložené aj ostatné dôkazy, o ktorých sa žalovaný zmieňoval v podanom odpore, a to:1/ Oznámenie žalobcu adresované žalovanému dňa 18. 4. 2006, v ktorom mu uviedol, že k 18. 4. 2006 eviduje pohľadávku voči spoločnosti

LPH Vranov n. T. s. r. o., IČO: 31 706 029, ktorá vznikla peňažnými vkladmi spoločníka definovaná ako ostatné záväzky voči spoločníkom a je vedený na analytickom účte XXXXXX U. E. v čiastke 6.965.870,- Sk /231.224,52,- eur. LPH Vranov n. T. s. r. o., IČO: 31 706 029 má k 18. 4. 2006 voči E. U., H. XXXX/ XX, XXX XX R. F. Q. pohľadávku 999.000,- Sk. V zmysle vzájomne započítavam jednostranným právnym úkonom pohľadávku vo výške 999.000,- Sk. K dnešnému t. j. 18. 4. 2006 evidujem ešte voči spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. pohľadávku (zostatku po započítaní) vo výške 5.966.870,08,- Sk. 2/ Oznámením zo dňa 23. 5. 2006 žalobca oznámil žalovanému, že týmto Vám oznamujem, že som časť svojej pohľadávky z peňažných vkladov vo forme pôžičky spoločníka spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. postúpil dňa 22. 5. 2006 na spoločnosť Uniplast MH s. r. o. IČO: 36 490 776, so sídlom: Herľanská 547, 093 03 Vranov n. T. v sume 122.688,- Sk na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Zostatok mojej pohľadávky je 5.844.182,08,- Sk. 3/ ďalším započítacím prejavom zo dňa 24. 5. 2006 spoločnosť Uniplast MH s. r. o. žalovanému oznámila, že ku dňu 22. 5. 2006 evidujeme pohľadávku voči spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. IČO: 31 706 029, ktorá vznikla postúpením pohľadávky E. U. dňa 22. 5. 2006 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 122.688,- Sk na našu spoločnosť. LPH Vranov n. T. s. r. o. IČO: 31 706.029 má k 22. 5. 2006 voči našej spoločnosti Uniplast MH s. r. o., Herľanská 547, 093 03 Vranov n. T., IČO: 36 490 776 pohľadávku vo výške 122.688,- Sk. V zmysle vzájomne započítavame jednostranným právnym úkonom pohľadávku vo výške 122.688,- Sk. 4/Ďalším dôkazom zo dňa 6. 6. 2006 žalobca preukázal, že žalovanému oznámil, že v zmysle vám oznamujem, že dňa 5. 6. 2006 som postúpil časť pohľadávky vo výške 5.000.000,- Sk voči Vám spoločnosti: International Steel Corporation, organizačná zložka, Hlavná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 601 004. 5/ Spoločnosť International Steel Corporation, organizačná zložka oznámila žalovanému, že dňa 5. 6. 2006 bola na ich spoločnosť postúpená časť pohľadávky E. U. r. č. XXXXXX/XXXX, bytom H. XXXX, R. F. Q. vo výške 5.000.000,- Sk, ktorú má voči Vašej spoločnosti. V zmysle Vám oznamujeme, že dňa 28. 9. 2006 sme platne postúpili predmetnú pohľadávku v sume 5.000.000,- Sk voči Vám našej materskej spoločnosti: International Steel Corporation, Valley Road 15106, Woodstock, USA, reg. č.: 6421-936-7. 6/ Taktiež k odporu bol priložený dôkaz žalovaného adresovaný Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ zo dňa 19. 3. 2007, a to vo veci uhradenia leasingových splátok. 7/ Ďalším dôkazom zo dňa 27. 2. 2015 žalovaný preukázal, že žalobcovi adresoval Oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov s tým, že ide o započítanie záväzkov medzi účastníkmi konania, a to tak, že na strane spoločnosti LPH Vranov n. T. bola pohľadávka s variabilným symbolom XXXXXXXXX vo výške 87.395,01,- eur a bola započítaná s pohľadávkou vo výške 21.618,13,- eur a zostatok pohľadávky tak predstavuje sumu 65.776,88,- eur a bola započítaná so záväzkom spoločnosti LPH Vranov n. T. v sume 21.618,13,- eur.

5. V písomnom vyjadrení k odporu právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný v podanom odpore na jednej strane spochybňuje existenciu pôžičky a finančnej výpomoci žalobcu v prospech žalovaného a tvrdí, že tento záväzok nie je možné identifikovať z jeho účtovných podkladov k 31. 12. 2012, ale zároveň na inom mieste podaného odporu potvrdzuje poskytnutie pôžičky žalobcu v prospech žalovaného, ktorú evidoval vo svojom účtovníctve k 31. 12. 2005 vo výške 224.820,95,- eur. O tejto sume zároveň tvrdí, že následnými právnymi úkonmi bola žalovaným ponižovaná, až celkom zanikla popisovanými právnymi úkonmi. Tvrdenia žalovaného sú pravdivé iba v nepatrnej časti uvádzaných právnych úkonov. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o zániku pohľadávky žalobcu vo výške 165.969,59,- eur/5.000.000,- Sk, a to postúpením pohľadávky na spoločnosť International Steel Corporation, organizačná zložka Košice, Hlavná č. 6 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 6. 2006. Aj keď je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca dňa 6. 6. 2006 oznámil žalovanému, že dňa 5. 6. 2006 postúpil časť pohľadávky vo výške 5.000.000,- Sk na spoločnosť International Steel Corporation, organizačná zložka Košice, Hlavná č. 6, následne žalovanému oznámil, že táto zmluva o postúpení pohľadávky sa zrušila a to na podnet Tatra banky a. s. ako aj žalovaného. Predmetná časť pohľadávky teda nebola postúpená, o čom má žalovaný vedomosť. Žalobca je v účtovných dokladoch žalovaného vedený ako veriteľ nielen k 31. 12. 2012 (ako sme to uviedli v návrhu na vydanie platobného rozkazu), ale aj v účtovných závierkach žalovaného k 31. 12. 2013 a k 31. 12. 2014. Žalovaný eviduje prijatú dlhodobú finančnú výpomoc - pôžičku od E. U., ktorá vznikla ešte v dobe existencie dvoch spoločníkov vo výške 220.749,- eur. Keďže účtovnými podkladmi disponuje žalovaný, navrhol, aby mu súd uložil povinnosť predložiť kópie účtovných závierok žalovaného za roky 2013 a 2014, vrátane príloh, a to súvahy, výsledovky a poznámok.

6. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4. 10. 2018, sp. zn. -195 a to tak, že: Konanie o zaplatenie 37.234,28,- eur zastavil. Do zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd vracia žalobcovi zloženú zálohu vo výške 43,20,- eur vedenú pod ZK XX/XXXX a zloženú zálohu vedenú pod ZK XX/XXXX, s tým, že záloha bude vrátená po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Svoje rozhodnutie odôvodnil týmto vykonaným dokazovaním:

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca požičal žalovanému peňažné prostriedky v roku 2001 až 2005 vo výške 6.773.000,- SKK. Keďže nedošlo k vráteniu pôžičky a bolo dohodnuté, že vrátením pôžičky zo strany spoločnosti dôjde až na písomnú výzvu, v roku 2014 požiadal žalobca písomnou výzvou spoločnosť na vrátenie pôžičky. Keďže mu nebola táto suma vrátená, v decembri 2014 bola podaná žaloba na súd. Žalovaný sa bránil, že pohľadávka zanikla započítaním, a mala zaniknúť aj určitými právnymi úkonmi v období roku 2012. Tieto úkony vylučuje, avšak uznal, že došlo k započítaniu pôžičky do sumy 33.160,73,- eur/999.000,- Sk, nakoľko je pravda, že žalobca urobil započítací prejav do tejto sumy voči žalovanému a uznal aj to, že došlo k postúpeniu časti pohľadávky vo výške 4.072,49,- eur /122.688,- Sk a z týchto dôvodov zobral žalobu späť do sumy 37.233,22,- eur a žiadal, aby v tejto časti súd konanie zastavil a požadoval od žalovaného iba zaplatenie sumy 187.588,78,- eur. Následne zobral aj žalobu späť čiastočne o sumu 1,05,- eur. Poprel však, že by došlo k zániku pohľadávky vo výške 165.869,55,- eur /5.000.000,- Sk, a to z dôvodu postúpenia na spoločnosť International Steel Corporation, organizačná zložka, Košice a to z dôvodu, že k Zmluve o postúpení pohľadávok do tejto výšky v roku 2006 nedošlo, nakoľko bola uzavretá Zmluva o budúcej zmluve o postúpení pohľadávky a k jej samotnému uzatvoreniu nedošlo. V súvislosti s touto pôžičkou došlo aj k oznámeniu podnetu v súvislosti s pôžičkou od Tatra banky, ktorá poskytovala úver spoločnosti LPH Vranov a Tatra banka s takýmto uvažovaným úkonom žalobcu nesúhlasila a preto k žiadnemu úkonu postúpenia pohľadávky nedošlo, o čom má vedomosť aj žalovaná strana a svedčia o tom aj listinné dôkazy a to účtovníctvo žalovaného. Potom, čo bola postúpená pohľadávka vo výške 5.000.000,- SKK, keďže od Tatra banky boli vyrozumení, že toto postúpenie nie je v súlade so zákonom v zmysle Zmluvy o nadradenosti uzavretej s Tatra bankou, podľa ktorej žalobca nesmel bez súhlasu Tatra banky previesť svoju pohľadávku na iný subjekt, ani ju vybrať, v zmysle uvedenej zmluvy, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 5,- SKK, keďže táto pohľadávka nie je jednoznačne v predmetnej zmluve o postúpení určená, považuje toto postúpenie za absolútne neplatné. Zmluvu o nadradenosti s Tatra bankou okrem žalobcu má uzatvorenú aj O.. D. E., kde podľa tejto zmluvy obaja túto pôžičku nemohli ani vybrať a preto podľa neho nemohla uplynúť ani premlčacia doba. Až následne bola doručená žalovanému výzva na uhradenie predmetnej pohľadávky. Uvedené pôžičky a to jednak zo strany žalobcu ako aj O.. D. E. boli vlastne ručením za úvery, ktoré mala poskytnúť žalovanému Tatra banka. To, že tento záväzok vo vzťahu k žalobcovi evidoval v účtovných dokladoch vyplýva aj z účtovných závierok žalovanej spoločnosti v rokoch 2012, 2013 a 2014. Žalovaná spoločnosť podľa účtovných závierok verejne prístupných evidovala záväzok žalobcu do roku 2014 vo výške 220.749,- eur, následne v roku 2014 ponížila tento záväzok o sumu 33.160,73,- eur, čo je započítanie sumy 990.000,- Sk a následne túto sumu ponížila o sumu postúpenia pohľadávky na spoločnosť Uniplast MH vo výške 4.072,49,- eur/122.688,- Sk a dodnes žalovaná eviduje voči žalobcovi záväzok vo výške 165.970,- eur. Rozdiel medzi uplatňovanými sumami 187.588,- eur a 165.970,- eur zodpovedá škode vo výške 21.618,- eur za motorové vozidlo, ktorá mala údajne vzniknúť, avšak ani túto výšku škody neuznáva, lebo nie je ničím preukázaná. Nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania. K premlčaniu pohľadávky nemohlo dôjsť, nakoľko lehota splatnosti predmetného záväzku nebola určená, na čom sa dohodli aj strany sporu a vyplýva to podľa neho aj zo Zmluvy o nadriadenosti, kde bola uznaná aj povinnosť nedisponovať s touto pôžičkou bez súhlasu Tatra banky, čo uznal konateľ žalovaného. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie v odbore účtovníctvo, ktoré v prípade, že žalovaný nesúhlasí so závermi odborného vyjadrenia, preukáže, že účtovná evidencia spoločnosti má zodpovedať vernému obrazu účtovnej jednotky a má poskytovať verejný obraz o skutočnostiach, ktoré spoločnosť účtuje.

9. Právny zástupca žalobcu súdu predložil aj Správu nezávislého audítora Košice Audit s. r. o. účtovnej jednotky spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. za obdobie roku 2014, 2015, ako sa nachádza na čl. 85 až 101 spisu a Dohodu o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 6. 2006 uzavretú medzi postupcom E. U. a postupníkom International Steel Corporation, organizačná zložka, v zmysle ktorej mala sa zrušiť Zmluva o postúpení pohľadávok na základe vzájomnej dohody zo dňa 5. 6. 2006 s účinnosťou ku dňu 24. 09.2007.

10. Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že pôvodne požičal žalovanému sumu 6.773.000,- Sk z dôvodu, že žalovaná spoločnosť tieto peniaze potrebovala. S O.. D. E. stále rovnako vkladali do spoločnosti sumy, ako to bolo potrebné na chod spoločnosti, a to v rovnakej výške. Táto suma sa požičiavala žalovanému dlhšie obdobie, nešlo o jednorazový vklad. Tieto vklady do spoločnosti vykonával od roku 1994 asi do roku 2005, nakoľko v roku 2005 bol prepustený zo spoločnosti žalovaného ako zamestnanec spolu so svojou rodinou. Vklady do spoločnosti vkladal vložením do pokladne potvrdením na vkladový doklad, avšak on už žiaden doklad o tom nemá, pretože má zato, že je to zaevidovaný v sídle spoločnosti žalovaného. Z dôvodu, že spoločnosť sa rozširovala a bolo potrebné zobrať úver, spoločnosť Tatra banka žiadala nejaké ručenie majetkom a k ručeniu došlo ich pohľadávkami vo výške 6.600.000,- Sk. Tento krok bol urobený na jeden rok, kedy bol podpísaný kontokorentný úver a stále po roku sa mal prolongovať a stále sa mala pôžička zakladať ako ručenie. V chode spoločnosti LPH Vranov n. T. došlo k porušeniu povinnosti konateľa, kedy nezvolal valné zhromaždenie, porušil spoločenskú zmluvu v rámci úkonov nad milión slovenských korún, kedy podpísal a ďalej prolongoval úver s Tatra bankou vo výške 15.000.000,- SKK na ďalšie roky. Pôžička, ktorú vložil do spoločnosti, nebola časovo obmedzená a bola stále v spoločnosti. Počítal s tým, že keď bude zrušená jeho účasť v spoločnosti, čo sa aj stalo v roku 2014, tak pri výpočte vyrovnávacieho podielu mu bude vrátená aj jeho pohľadávka, čo sa nestalo. V súvislosti s poskytnutím pôžičky od Tatra banky vo výške 15 miliónov slovenských korún, táto ich dodatočne požiadala, aby uzavreli Zmluvu o nadradenosti, v zmysle ktorej on, ako aj pán E., nemohli hýbať so svojou pohľadávkou - pôžičkou 6.773.000,- SKK, to znamená, ani ju vyberať, pretože v opačnom prípade by museli zaplatiť Tatra banke penále vo výške 100 %. Pôžička bola požičaná na dobu neurčitú a to až do doby, kým bude pôsobiť v spoločnosti. Obdobne to platilo aj pre pána E.. Neskôr opravil, že v spoločnosti pracoval do roku 2012. Na vrátenie predmetnej pôžičky vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to po započítaní vzájomných pohľadávok a to výzvou pred podaním žaloby na súd.

11. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že podľa účtovnej evidencie žalovaného ku dňu 31. 12. 2005 je evidovaná pôžička žalobcu voči žalovanému vo výške 224.820,95,- eur, a započítaním o sumu 999.000,-Sk sa ponížila na sumu 122.688,- eur. Pohľadávka vo výške 5.000.000,- SKK nepatrí žalobcovi, nakoľko táto bola postúpená spoločnosti Organizačná zložka International Steel Corporation, ktorá ju následne postúpila na svoju materskú spoločnosť. V zmysle je postúpenie pohľadávky povinný postupca oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu a dlžník nie je oprávnený požadovať preukázanie Zmluvy o postúpení pohľadávok. Dlžník nemá ako vedieť o tom, či vôbec nejaká Zmluva o postúpení pohľadávky bola, čo je jej obsahom alebo či existuje vôbec nejaká Zmluva o budúcej zmluve. Zmluva o postúpení pohľadávok si vyžadovala písomnú formu a taktiež akékoľvek aj jej zrušenie si vyžadovalo nejaké písomné vyjadrenie. K započítaniu škody vo výške 21.618,13,- eur uviedla, že započítanie prebehlo správne, nakoľko žalovaný si uvedený nárok uplatnil v trestnom konaní. Ďalej uviedla, že uplatnené právo vrátenia pôžičky je premlčané, nakoľko vklady boli vykonané od roku 2001 až do roku 2005. Jedná sa o majetkové právo, ktoré nie je nekonečné a žalobca si ho mal uplatniť na súde v rámci plynutia premlčacej doby tak, aby mu toto právo nezaniklo, aby premlčacia doba bola prerušená. Nárok si uplatnil 14. 12. 2014, a preto je premlčaný. Ďalej uviedla to, že žalovaný vedie pohľadávku v účtovníctve, ktorá je vedená pod názvom a to meno žalobcu. Je to výlučne v kompetencii danej účtovnej jednotky, ako si daný účet pomenuje. Názov tohto účtu E. U.Ý. ostal iba z praktických dôvodov zachovaný, čo však nemá žiaden vplyv na nejaké uznanie, že tento záväzok žalobcovi patrí. Žalovaný nemal vedomosť o liste Tatra banky adresovaný E. U. zo dňa 15. 6. 2006 ohľadne oznámenia, že žalobca postúpil pohľadávku v prospech tretej osoby. S čiastočnými späťvzatiami žalobcu po podaní žaloby súhlasila. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nebolo možné v zmysle Zmluvy o nadriadenosti s pôžičkou hýbať, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca 2 krát svoju pohľadávku započítal a naviac samotná zmluva nie je uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ale je uzavretá medzi dlžníkom, veriteľom, a Tatra bankou. Táto zmluva nezakazuje postúpenie pohľadávky, iba obsahuje sankcie v prípade, že nebude dodržaná táto povinnosť.

12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pre neho je to stará záležitosť na to, aby sa zapodieval detailmi sporu. Pamätá sa, že do sídla žalovaného prišlo im oznámenie, kedy ho žalobca upovedomil, že pohľadávka je postúpená na inú firmu. Zástupca tejto spoločnosti ho navštívil, aby sa dohodli na úhrade tejto pohľadávky. Žiadne vyrozumenie v súvislosti s postúpením pohľadávky od Tatra banky nedostal. Zmluva s Tatra bankou o poskytnutí úveru bola uzavretá na dobu neurčitú, ktorou sa prolongoval úver.

Podľa neho je ešte aj naďalej platná. Dodatok k tejto zmluve sa uzatváral každý rok. Pri poskytnutí predmetnej pôžičky žalovanej spoločnosti sa dohodli tak, že sa dohodnú na úhrade.

13. V písomnom vyjadrení zo dňa 5. 5. 2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že ku dňu 31. 12. 2005 žalovaný neevidoval záväzok voči žalobcovi v uplatnenej výške 224.822,- eur, ale vo výške 224.820,95,- eur, opätovne poukázal na to, že pohľadávka bola ponížená o 5 miliónov slovenských korún z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktoré bolo oznámené žalovanému dňa 06. 06. 2006. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že bolo doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky a preto žalobca v tejto časti nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Nie je ani v možnostiach súdu, aby súd v tomto konaní skúmal platnosť tohto postúpenia, nakoľko v zmysle neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Na platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok nemení nič ani prípis Tatra banky a. s. zo dňa 15. 06. 2006, pretože obsahom tohto listu je iba prejav banky ako upozornenie, na možnosť banky uložiť majetkovú sankciu za predmetné postúpenie pohľadávky.

14. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 16. 6. 2017 právny zástupca žalovaného uviedol, a to k predloženým audítorským správam, že názov účtu E. U. bol ponechaný pre lepšiu identifikáciu, a to aj bez ohľadu na to, že došlo k postúpeniu pohľadávky na inú osobu. Uvedené vyplýva aj z Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX. Uvedená audítorská správa ako aj vedenie názvu účtu nemá vplyv na uznanie, resp. premlčanie tohto záväzku, nakoľko žalovaný eviduje svoje záväzky, aj keď sú premlčané. K dohode o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5. 6. 2006 uviedla, že tento úkon je absolútne neplatný v zmysle . Dohoda o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006 datovaná zo dňa 24. 09. 2007 nespĺňa zákonom požadované náležitosti. Meniť, resp. rušiť možno iba platné a nezaniknuté zmluvné vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti, avšak nie práva a povinnosti, ktoré z jedného zmluvného vzťahu už zanikli. K zmene práv a povinností môže dôjsť iba ohľadne takých práv a povinností, ktorými účastníci môžu disponovať. Nie je preto prípustné právne zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávky v čase, keď táto už bola skonzumovaná resp. zanikla plnením a tiež ďalším postúpením zo dňa 28. 09. 2006 z pôvodného postupníka spoločnosti International Steel Corporation, organizačná zložka, sídlo o. z.: Hlavná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 601 004 na nového postupníka spoločnosť International Steel Corporation, sídlo: Vallex. Naviac, táto Dohoda o zrušení postúpenia pohľadávok bola predložená až po námietkach žalovaného a nie hneď potom, ako bola aj podpísaná. Preto vzniesla podozrenie ohľadne pozmeňovania dokladov, keďže to malo byť preukázané aj v trestnom konaní sp. zn. a sp. zn. . Naviac, právny úkon, ktorým sa má zrušiť prvotné postúpenie nie je platný, nakoľko International Steel Corporation, organizačná zložka, stratila dňom 28. 9. 2006 právo na zrušenie Dohody o postúpení pohľadávky. Keďže na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia podľa a a preto je potrebné na danú vec aplikovať aj , v zmysle ktorého sa stanovuje časť plnenia tak, že veriteľ, ktorý je oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy, v tomto prípade ihneď po poskytnutí finančných prostriedkov. Žalobca nedokázal ani identifikovať, kedy, akú sumu peňazí poskytol žalovanému. Pôžičku poskytoval od obdobia 2001 až 2005, pričom pre každú samostatnú sumu začína plynúť premlčacia doba samostatne. Keďže veriteľ mohol požadovať právo na plnenie ihneď po uzavretí zmluvy, tak rovnako ihneď po uzavretí zmluvy mohol svoje právo uplatniť aj na súde. Keďže žalobca tvrdí, že peňažné prostriedky boli poskytnuté v rokoch 2001 až 2005, tak premlčacia doba uplynula najneskôr v roku 2009. Žalobca podal žalobu na súd 29. 12. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby. V zmysle platí, že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku. Keďže jednostranný zápočet vykonával žalobca, resp. firma Uniplast MH s. r. o., voči splatnej pohľadávke žalovaného, musela byť pohľadávka žalobcu, resp. firmy Uniplast MH s. r. o. voči žalovanému splatná, inak by žalobca, resp. firma Uniplast MH s. r. o. takéto zápočty vôbec vykonávať nemohla. Žalobca si teda musel byť vedomý, že jeho pohľadávka voči žalovanému na vrátenie poskytnutej peňažnej sumy, je už splatná a preto realizoval platné započítanie splatnej pohľadávky voči splatnej pohľadávke.

15. V liste Tatra banky zo dňa 15. 6. 2006 adresovaný žalobcovi je uvedené nasledovné: Dňa 5. 12. 2003 ste ako veriteľ uzatvorili so spoločnosťou LPH Vranov n. T., s. r. o., IČO: 31 706 029 ako dlžníkom a s Tatra bankou, a. s., IČO: 00 686 930 Zmluvu o nadradenosti záväzku (ďalej len „Zmluva“). V bode 2.3. písm. d) ste sa zaviazali nepostúpiť svoju pohľadávku voči spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. v prospech tretej osoby. Z oznámenia, ktoré ste zaslali spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. dňa 06. 06. 2006 vyplýva, že ste postúpili svoju pohľadávku vo výške 5.000.000,- Sk voči uvedenej spoločnosti v prospech tretej osoby. Na základe vyššie uvedeného si Vás Tatra banka, a. s. dovoľuje upozorniť, že

ste porušili ustanovenia Zmluvy a v zmysle bodu 2.4. Zmluvy je Tatra banka, a. s. oprávnená požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške pohľadávky z nadriadeného záväzku. Žiadame Vás o bezodkladné vysvetlenie uvedeného postúpenia pohľadávky najneskôr do 30. 06. 2006. V opačnom prípade bude Tatra banka, a. s. postupovať v zmysle ustanovení Zmluvy o nadriadenosti záväzku, v súlade s ktorými je oprávnená požadovať vyššie uvedenú zmluvnú pokutu.

16. Naviac, táto Dohoda bola predložená o zrušení postúpenia pohľadávok až po námietkach žalovaného a nie hneď potom, ako bola aj podpísaná. Preto vzniesla podozrenie ohľadne pozmeňovania dokladov, keďže to malo byť preukázané aj v trestnom konaní sp. zn. a sp. zn. . Naviac, právny úkon, ktorým sa má zrušiť prvotné postúpenie nie je platný, nakoľko International Steel Corporation, organizačná zložka, stratila dňom 28. 9. 2006 právo na zrušenie Dohody o postúpení pohľadávky. Keďže na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia podľa a a preto je potrebné na danú vec aplikovať aj , v zmysle ktorého sa stanovuje časť plnenia tak, že veriteľ, ktorý je oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy, v tomto prípade ihneď po poskytnutí finančných prostriedkov. Žalobca nedokázal ani identifikovať, kedy, akú sumu peňazí poskytol žalovanému. Pôžičku poskytoval od obdobia 2001 až 2005, pričom pre každú samostatnú sumu začína plynúť premlčacia doba samostatne. Keďže veriteľ mohol požadovať právo na plnenie ihneď po uzavretí zmluvy, tak rovnako ihneď po uzavretí zmluvy mohol svoje právo uplatniť aj na súde. Keďže žalobca tvrdí, že peňažné prostriedky boli poskytnuté v rokoch 2001 až 2005, tak premlčacia doba uplynula najneskôr v roku 2009. Žalobca podal žalobu na súd 29. 12. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby. V zmysle platí, že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku. Keďže jednostranný zápočet vykonával žalobca, resp. firma Uniplast MH s. r. o., voči splatnej pohľadávke žalovaného, musela byť pohľadávka žalobcu, resp. firmy Uniplast MH s. r. o. voči žalovanému splatná, inak by žalobca, resp. firma Uniplast MH s. r. o. takéto zápočty vôbec vykonávať nemohla. Žalobca si teda musel byť vedomý, že jeho pohľadávka voči žalovanému na vrátenie poskytnutej peňažnej sumy, je už splatná a preto realizoval platné započítanie splatnej pohľadávky voči splatnej pohľadávke.

17. Právny zástupca žalobcu k písomným vyjadreniam právneho zástupcu žalovaného uviedol, že z účtovných závierok za roky 2012 až 2015 jednoznačne vyplýva, že je zaknihovaný záväzok na meno pána U., ktorý bol evidovaný na sumu 6.773.000,- Sk a bol ponížený až v roku 2014. Za účelom preukázania, že nie je to interná záležitosť, ako sa eviduje pod akým menom tá ktorá pohľadávka, si dali vypracovať odborné vyjadrenia. Navrhol, aby bola vypočutá osoba, ktorá ako postupník vyzvala za spoločnosť Steel Corporation žalovaného na uhradenie postúpenej pohľadávky.

18. V danej právnej veci na návrh právneho zástupcu žalobcu bolo predložené odborné vyjadrenie č. XX/XXXX znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling Ing. Zuzany Kudlovej, PhD., ktorá zodpovedala tieto otázky: Otázka č. 1: či spoločnosť LPH Vranov n. T. s. r. o. ako účtovná jednotka evidovala a eviduje svoj dlhodobý záväzok voči E. U., a to nepretržite v konkrétnych výškach. Odpoveď: Jednoznačne bolo zistené z predložených dokladov, že pán E. U. by mohol za sledované obdobie 2012 - 2016 požadovať vyplatenie svojho záväzku vo výške 165.970,- eur. Otázka č. 2: či účtovná evidencia má zodpovedať vernému obrazu účtovnej jednotky o jej záväzkoch ku konkrétnym veriteľom. Odpoveď: Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a vo finančnej situácii účtovnej jednotky. Otázka č. 3: či s účtovníctva vyplýva kontinuita záväzku spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. vo vzťahu k pánovi E. U.. Odpoveď: Z predloženého materiálu vyplýva kontinuita záväzku, a to v podobe, že spoločnosť LPH Vranov n. T. s. r. o. má voči pánovi U. k dnešnému dňu záväzok v celkovej sume 165.970,- eur. Otázka č. 4: pre prípad, ak by došlo k zmene veriteľa časti pohľadávky z pána U. na iný subjekt, či to účtovná jednotka premietla vo svojom účtovníctve, ak nie, či tak závažnú skutočnosť mala premietnuť do svojho účtovníctva a mala preúčtovať na účet iného subjektu v zmysle účtovných postupov. Podľa nášho názoru z účtovníctva LPH Vranov n. T. s. r. o. nevyplýva záver, aby táto účtovná jednotka evidovala akékoľvek postúpenie pohľadávky pána U. alebo jej časti na iný subjekt. Odpoveď: z predložených dokladov vyplýva, že pohľadávka pána U. nebola postúpená, preúčtovaná na iný právny subjekt. V prípade, ak by došlo k zmene veriteľa časti pohľadávky z pána U. na iný právny subjekt, účtovná jednotka by to musela podľa zákona o účtovníctve premietnuť do svojho účtovníctva a preúčtovať na účet iného subjektu v zmysle účtovných predpisov.

19. K uvedenému odbornému vyjadreniu právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že toto vyjadrenie podáva odpoveď na právne otázky, na ktoré nemá znalec možnosť ani odpovedať, preto je to v rozpore s právnym predpisom. Konkrétne k otázke č. 1 uviedla, že uvedené odborné vyjadrenie sa nezaoberá skutočnosťou a to, že došlo aj k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Znalec vychádza iba z tvrdení žalobcu. Znalec uvádza, že táto pôžička nebola predmetom vyporiadania pri vyplácaní vyrovnávacieho podielu, pričom z obsahu odborného vyjadrenia nevyplýva, že by sa znalec vysporiadal a mal vedomosť aj o informáciách k otázke vyporiadania vyrovnacieho podielu a že by mu žalobcom boli predložené. Aj táto skutočnosť spochybňuje vierohodnosť uvedeného odborného vyjadrenia. K otázke č. 2 uviedla, že znalec iba odkázal na právne predpisy, pričom neodpovedal, či označenie účtu s názvom E. U., považuje za správne alebo nie. K otázke č. 3 uviedla, že mal zodpovedať otázku, ktorá je podľa nej otázkou právnou a teda znalec nemá právo túto otázku posudzovať. K otázke č. 4 uviedla, že táto otázka je otázkou sugestívnou. Znalec odpovedá, že pohľadávka pána U. postúpená nebola, pričom znalec nemal potrebné doklady, ktoré si mohol vyžiadať zo spisu, pričom k tejto otázke ani nemal právo znalec sa vyjadrovať.

20. Zo Zmluvy o nadradenosti záväzku uzavretej medzi veriteľom E. U. a dlžníkom LPH Vranov nad Topľou s. r. o. a bankou Tatra banka a. s. zo dňa 5. 12. 2013 vyplývajú ustanovenia s týmto obsahom: Bod 1.1. Dlžník ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy eviduje záväzok vrátiť veriteľovi peňažné prostriedky vo výške 2.872.500,- Sk. Podľa bodu 1.2. Dlžník a banka uzatvorili dňa 11. 6. 2003 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX, na základe ktorej banka poskytne, resp. poskytla dlžníkovi po splnení dohodnutých podmienok úver vo výške 15.000.000,- Sk a dňa 5. 12. 2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXX/XX v cudzej mene, na základe ktorej banka poskytne, resp. poskytla dlžníkovi po splnení podmienok úver vo výške 180.037,- eur. Podľa bodu 1.4. Zmluvné strany existujúceho záväzku uzatvárajú túto zmluvu za účelom zabezpečenia nadriadeného záväzku a vytvorenia možnosti pre splatenie nadriadeného záväzku. Podľa bodu 2.1. tejto zmluvy veriteľ a dlžník sa týmto dohodli na odklade splatnosti existujúceho záväzku a to až do dňa úplného splnenia nadriadeného záväzku. Podľa bodu 2.2. Dlžník a banka sa dohodli na tom, že dlžník: a) neposkytne veriteľovi žiadne plnenie existujúceho záväzku alebo akéhokoľvek budúceho peňažného záväzku voči veriteľovi, b) nezapočíta žiadnu svoju peňažnú pohľadávku voči veriteľovi voči pohľadávke veriteľa na zaplatenie existujúceho záväzku alebo jej akejkoľvek časti, a to do dňa úplného splnenia nadriadeného záväzku. Podľa bodu 2.3. Veriteľ a banka sa dohodli na tom, že veriteľ: a) neprijme žiadne plnenie existujúceho záväzku, b) neprijme plnenie akejkoľvek inej platobnej povinnosti dlžníka alebo plnenie akejkoľvek sankcie súvisiace s existujúcim záväzkom, c) si neuplatní pohľadávku voči dlžníkovi uvedenú v písm. a) alebo b) vyššie v exekučnom alebo konkurznom konaní proti dlžníkovi alebo v procese výkonu rozhodnutia proti dlžníkovi, a to až do dňa úplného splnenia nadriadeného záväzku, d) nepostúpi alebo nezapočíta svoju pohľadávku na zaplatenie existujúceho záväzku alebo jej akúkoľvek časť, a to do dňa úplného splnenia nadriadeného záväzku. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že veriteľ pri plnení svojich záväzkov vyplývajúcich z písm. a) a b) tohto bodu nebude v omeškaní s prijatím plnenia a dlžník nebude môcť vykonať úkony plynúce z príslušných právnych predpisov v súvislosti s právnou úpravou omeškania veriteľa. Podľa bodu 2.4. Banka bude oprávnená požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške pohľadávky z nadriadeného záväzku zistenej ku dňu, keď sa banka dozvie o porušení zabezpečovaných povinností: a) od veriteľa, ak veriteľ poruší alebo nesplní záväzok veriteľa, a b) od dlžníka, ak dlžník poruší alebo nesplní záväzok dlžníka.

21. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1. 10. 2007 zmluvné strany a to budúci postupca: E. U. a budúci postupník: International Steel Corporation, organizačná zložka, sa dohodli na tomto znení: Dňa 5 .6. 2006 bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá bola dohodou zmluvných strán zo dňa 24. 09. 2007 zrušená. Podľa bodu I. a II. tento zmluvy Zmluvné strany sa zaväzujú uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bude prevod pohľadávky E. U. ako veriteľa voči spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o., Pod dolami 838, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 31 706 029 vzniknutej ako vklad spoločníka - zaviazaného a to v hodnote 5.000.000,- Sk zmenšenú o sumu vyplatenú za časť pohľadávky spoločnosťou Hella Slovakia Signal - Lighting s. r. o., IČO: 36 325 732, so sídlom Hrežďovská 1629/16, Bánovce nad Bebravou. Budúci postupca sa zaväzuje vyplatiť celú sumu vyplatenú za časť pohľadávky spoločnosťou Hella Slovakia Signal - Lighting s. r. o. IČO: 36 325 732, so sídlom Hrežďovská 1629/196, Bánovce nad Bebravou budúcemu postupníkovi resp. tretej osobe, ktorú poverí. Budúci postupca sa zaväzuje, že s predmetnou pohľadávkou bude akokoľvek disponovať len po predchádzajúcom písomnom súhlase budúceho postupníka.

22. Právny zástupca žalobcu k Zmluve o nadriadenosti uviedol, že z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobca dal do ručenia banke svoju finančnú výpomoc, ktorú poskytol spoločnosti LPH, v tom čase približne 6,7 milióna SKK a zaviazal sa, že kým spoločnosť LPH Vranov n. T. bude dlhovať spoločnosti Tatra banke z titulu úverov, ktoré sú popísané v tejto zmluve, teda jednak išlo o kontokorentný úver, ktorého rámec čerpania bolo 15 miliónov SKK, ale boli poskytované aj ďalšie úvery a zaviazal sa nevyberať tieto finančné prostriedky zo spoločnosti LPH, kým úver nebol splatený. Tieto úvery boli poskytované zo strany Tatra banky v priebehu niekoľkých rokov a trvajú až dodnes a tým pádom aj ručenie vo forme finančnej výpomoci zo strany žalobcu prakticky trvalo a trvá dodnes. Takáto istá zmluva bola urobená v tom istom čase aj ďalším spoločníkom spoločnosti LPH, pánom E. a takisto on sa zaviazal svoje peňažné prostriedky, finančnú výpomoc pre túto spoločnosť ponechať v spoločnosti a tak je to aj dodnes, čo vyplýva z účtovníctva tejto spoločnosti. Keď sa Tatra banka dozvedela o tom, že pán U. chce postúpiť časť svojej pohľadávky voči spoločnosti LPH na spoločnosť International Steel Corporation, zaslala pánovi U. list zo dňa 15. 06. 2006. Takýto list a takáto informácia bola známa aj spoločnosti LPH, lebo išlo o trojzmluvný vzťah, teda aj so spoločnosťou LPH. Pre nesúhlas banky sa upustilo od postúpenia pohľadávky, čo vlastne vedela žalovaná strana po celý čas doby a svedčí o tom aj účtovníctvo, že tú pohľadávku naďalej evidovali aj vo vzťahu k pánovi U.. V zmysle predmetnej Zmluvy nebola dohodnutá ani lehota splatnosti záväzku a preto námietka premlčania je nedôvodná. Až s doručením predsúdnej výzvy na zaplatenie pohľadávky začala plynúť premlčacia lehota. Podľa neho žalovaný musel mať vedomosť o tom, že zmluva o postúpení bola zrušená, nakoľko Tatra banka najčastejšie komunikovala so spoločnosťou LPH a teda mala vedomosť, že si Tatra banka neuplatnila žiadne sankcie. K oznámeniu od spoločnosti International Steel Corporation, organizačná zložka, o postúpení pohľadávky na materskú spoločnosť uviedol, že spochybňuje podpis pána E., ktorý mal tieto listiny podpísať za spoločnosť International Steel Corporation a myslí si, že ide o napodobenie podpisu pána E.Š., preto žiadal vypočuť O.. E. E..

23. Právna zástupkyňa žalovaného k predloženej zmluve o nadriadenosti uviedla, že postúpenie v zmysle tejto zmluvy bolo dovolené, pretože pohľadávky, ktoré nie je možné postúpiť, sú uvedené v a to, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Uvedená Zmluva o nadriadenosti však dohodu s dlžníkom a veriteľom neobsahovala ustanovenie, že by bolo postúpenie zakázané a preto toto postúpenie na spoločnosť International Steel Corporation bolo platné. Táto dohoda bola len medzi bankou a dlžníkom a v prípade, že by to dlžník porušil, banka bola oprávnená od veriteľa požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty.

24. Z Čestného vyhlásenia spoločnosti International Steel Corporation, organizačná zložka, zo dňa 18. 12. 2017, ktoré má byť podpísané O.. E. E., vedúcim organizačnej zložky, vyplýva toto čestné prehlásenie: O.. E. E. vyhlásil, že: l. dňa 05. 06. 2006 bola spoločnosti ako postupníkovi zo strany postupcu - E. U., H.K. XXXX, R. F. Q.K., postúpená pohľadávka voči dlžníkovi LPH Vranov n. T., s. r .o. (ďalej len „Dlžník“), z titulu poskytnutej pôžičky dlžníkovi vo výške 5.000.000,- SKK /165.969,59,- eur (ďalej len „Pohľadávka“). Vedúci organizačnej zložky spoločnosti O.. E. E. týmto prehlasuje, že na uvedený právny úkon mu bol udelený súhlas všetkých akcionárov zahraničnej osoby a bol výslovne splnomocnený na takýto úkon. 2. Dňa 28. 09. 2006 Spoločnosť postúpila Pohľadávku na nového postupníka - spoločnosť International Steel Corporation, sídlo: Valley Road 15106, Woodstock, USA, reg. č. 6421-936-7 a toto postúpenie Pohľadávky riadne oznámila Dlžníkovi listom z toho istého dňa (t. j. zo dňa 28. 09. 2006). Vedúci organizačnej zložky spoločnosti O.. E. E.Š. týmto prehlasuje, že na uvedený právny úkon mu bol udelený súhlas všetkých akcionárov zahraničnej osoby a bol výslovne splnomocnený na takýto úkon. 3. Spoločnosť taktiež čestne vyhlasuje, že platne neurobila žiadne právne úkony, ktorými by došlo alebo malo dôjsť k následnej zmene a/alebo zániku predmetných postúpení, vrátane, avšak nielen, platne neuzatvorila dňa 24. 09. 2007 Dohodu o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006, ktorou sa Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006 zrušuje s účinnosťou ku dňu 24. 09. 2007. Vedúci organizačnej zložky spoločnosti O.. E. E.Š. týmto prehlasuje, že na uvedený právny úkon - Dohodu o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006 mu nebol udelený súhlas akcionárov zahraničnej osoby a nebol ani splnomocnený na takýto úkon. Vedúci organizačnej zložky spoločnosti O.. E. E., týmto rovnako prehlasuje, že vzhľadom na túto skutočnosť sa zmluvné strany dohodli, že Dohodu o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 09. 2007, ktorou sa mala Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006 zrušiť, fyzicky zničia, t. j. roztrhajú.

25. Svedok O.. E. E., podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I., vedúci organizačnej zložky International Steel Corporation, organizačná zložka, IČO: 36 601 004 vypovedal na súde ako predvolaný svedok. Na pojednávaní svedkovi opakovane boli položené otázky zo strany právneho zástupcu žalobcu, pretože na jednoznačnú otázku, ako bola položená, jednoznačne neodpovedal. Odpovedal odpoveďami, ktoré s položenou otázkou nesúviseli. Po opakovaných otázkach súdu k predloženému Čestnému prehláseniu zo dňa 18. 12. 2017 uviedol, že Čestné vyhlásenie bolo urobené u notára, ktoré aj on podpísal. Obsah tohto Čestného vyhlásenia vyhotovil on. Podpísal ho 18. 12. 2017 a bolo odovzdané všetkým zainteresovaným, konkrétne tým myslí organizačnú zložku International Steel Corporation. Nevedel uviesť, či podpis na tomto Čestnom prehlásení, potom, ako mu bol predložený, je jeho, pretože on túto listinu nemá k dispozícii. Po predložení k nahliadnutiu originálu uviedol, že nevie, či je to jeho podpis. O zmluve o zrušení postúpenia pohľadávok zo dňa 24. 09. 2007 nemá vedomosť. Po nahliadnutí do tejto listiny uviedol, že podpis na tejto listine nie je jeho. Jeho podpis by sa mal zhodovať s podpisom, ako je uvedené na Čestnom vyhlásení zo dňa 18. 12. 2017. Potvrdil, že sa pamätá na skutočnosti, že žalobca mal postúpiť pohľadávku na International Steel Corporation a následne organizačná zložka International Steel Corporation mala túto pohľadávku postúpiť na materskú spoločnosť. Presne súdu nevedel uviesť, z akých listín vychádzal, keď vyhotovoval Čestné vyhlásenie a k odseku 3 Čestného vyhlásenia uviedol, že čiastočne pri tomto odseku došlo k omylu. Bližšie to špecifikovať nevedel.

26. V písomnom vyjadrení k výpovedi svedka právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že na pojednávaní svedok potvrdil obsah Čestného vyhlásenia zo dňa 18. 12. 2017. Akúkoľvek obranu žalobcu považuje za nedôvodnú z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ako aj aktívnej legitimácie. Žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko pohľadávka mu nepatrí podľa hmotného práva. Žaloba bola podaná na súd predčasne, čo vyplýva zo Zmluvy o nadriadenosti záväzku zo dňa 5. 12. 2013, podľa ktorej sa účastníci v článku II. dohodli o odklade splatnosti záväzku vymáhaného touto žalobou až do úplného splnenia nadriadeného záväzku žalovaného voči Tatra banke a. s., ktorý do dnešného dňa trvá a preto, ak by aj žalobca hypoteticky bol veriteľom, nebol by oprávnený domáhať sa splnenia dlhu od žalovaného, nakoľko jeho splatnosť ešte nenastala a žalovaný sa do omeškania nedostal. Okrem námietky predčasnosti žaloby podala aj námietku premlčania nároku, ako to uviedla už vo svojich predošlých ústnych aj písomných vyjadreniach. Čas plnenia medzi účastníkmi dohodnutý nebol a tak dlžník je povinný plniť od prvého dňa potom, čo ho o to veriteľ požiadal. Žalobca požiadal žalovaného o plnenie výzvou zo dňa 1. 12. 2014. Žalobca žalovanému mohol požičať peňažné prostriedky najneskôr v roku 2004 a to z dôvodu, že dňa 30. augusta 2004 bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru. Je namieste sa domnievať, že po skončení pracovného pomeru žalobca žalovanému žiadne peňažné prostriedky neposkytol. K premlčaniu podlieha aj právo veriteľa vyplývajúce z , t. j. právo požiadať o zaplatenie dlhu, pri ktorom nebol čas plnenia dohodnutý. Pokiaľ ide o stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby uvedeného práva veriteľa, má za to, že táto začína plynúť prvým dňom po tom, čo tak veriteľ mohol urobiť, t. j. prvým dňom po poskytnutí peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vychádzajúc z uvedeného, premlčacia doba tak v dotknutom prípade k poslednej časti poskytnutých peňažných prostriedkov uplynula najneskôr v roku 2007, t. j. 7 rokov pred podaním žaloby. Aj v prípade, ak by súd zastával názor, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje , aj v takom prípade by premlčacia doba už dávno uplynula, a to najneskôr v roku 2008. Zároveň poukázala na právny názor vyjadrený v týchto rozhodnutiach: Rozsudok Najvyššieho súdu ČSR, č. 28 / 1984, sp. zn. („Nebyla-li doba splnění dluhu dohodnuta ani jinak stanovena ( o. z.), začína promlčecí doba běžet dnem nasledujícim poté, kdy vznikl dluh."). Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. („ Dnem kdy mohlo být právo uplatněno poprvé - s nímž je spojován počátek běhu objektivní promlčecí doby je den, kdy bylo poprvé možno důvodně podat u soudu žalobu k uplatnění práva. Důvodně je žaloba podána obvykle tehdy, je-li závazek splatný. Splatnost závazku je dána buď dohodou, právním předpisem nebo rozhodnutím a představuje okamžik, od kterého je dlužník povinen závazek plnit; vztaženo na posuzovaný případ

- vrátit stabilizační přispěvek. Neni-li splatnost závazku dohodnuta, ani stanovená právním předpisem nebo rozhodnutím, jak je tomu i v posuzovaném případě, je dlužník povinen splnit dluh prvního dne poté, kdy byl o plnění věřitelem požádán (srov. §563 ObčZ). V souladu s ustálenou soudní praxi nese možnost vyvolání splatnotsti závazku s sebou současně i právo věřitele vymáhat splněni závazku; pak (objektivně posuzováno) může své právo také vykonat. První objektivní možnost výkonu práva je dána okamžikem, kdy věřitel nejdříve mohl o splnění požádat. V těchto případech je třeba považovat za okamžik rozhodný pro počátek běhu promlčecí doby den bezprostředně následujíci dni, ve kterém dluh vznikl, a nikoliv až den, kdy došlo ke splatnosti dluhu (srov. rozsudek Nejvyššího soudu ČSR ze dne 30. 11. 1981, sp. zn. 3

Cz 99/81, publikovaný ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 1984 č. 28).“) Komentári k , Občianske právo s vysvetlivkami, IURA EDITION. r. 1996, 1997, 1. zväzok, kolektív autorov pod vedením JUDr. Karola Planka, DrSc., (ktorý poukazuje aj na R -28/1984) a výklad k na str. 216 v publikácii , Prehľadný komentár, JUDr. Imrich Fekete, CSc., JUDr. Martina Feketeová, EPOS, Bratislava 2012 a výklad k na str. 685 a nasl. v publikácii I, Števček, Dulak, Bajánková Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., C. H. BECK, Praha, 2015).

27. Súd prvej inštancie rozsudok takto odôvodnil:

28. Do sumy 37.234,28,- eur pre čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie čiastočne zastavil. Do zvyšku súd prevej inštancie žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal pôvodne zaplatenia sumy vo výške 224.822,- eur s prísl. a to z titulu poskytnutia tejto finančnej čiastky žalobcom ako spoločníka žalovanej spoločnosti do spoločnosti ako pôžičky na ekonomický rozvoj spoločnosti. Z dôvodu, že na strane žalobcu došlo k zániku účasti spoločníka v tejto spoločnosti, uplatnil si voči žalovanému vrátenie predmetnej pôžičky. Z dôvodu, že žalovaný mu nevrátil túto pôžičku, podal žalobu na súd. Uplatnený nárok však žalovaný poprel v celom rozsahu a to na základe viacerých námietok. Jednak vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a taktiež aj vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, z dôvodu, že uvedená pohľadávka, ktorú mal žalobca požičať spoločnosti, zanikla jednak započítacími prejavmi a ako aj na základe postúpenia pohľadávky a súčasne aj z dôvodu započítania vzneseného zo strany žalovaného ako uplatnenej pohľadávky na náhradu škody v zmysle leasingovej zmluvy. Podrobne sú uvedené v odpore.

29. Žalobca na základe týchto námietok čiastočne uznal obranu žalovaného a to, že obrana žalovaného do výšky 37.234,28,- eur je dôvodná, v tejto časti zobral žalobu späť. Toto späťvzatie bolo súdu prednesené po otvorení pojednávania. Žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil, a preto súd konanie v tejto časti zastavil. Toto späťvzatie žaloby sa týkalo námietky žalovaného, ktorý súdu prezentoval, že došlo v tejto časti k zániku pohľadávky z dôvodu započítacích prejavov zo dňa 18. 4. 2006 ako aj z dôvodu postúpenia pohľadávky zo dňa 23. 5. 2006. Predmetom konania teda ostal zvyšok nároku, ktorý v prvom rade bol zo strany žalovaného namietaný premlčaním a taktiež aj postúpením pohľadávky a započítacím prejavom ohľadne náhrady škody.

30. Uplatnený zvyšok nároku teda vyplýva zo skutočnosti, a to vkladu žalobcu, ako vtedajšieho spoločníka, do spoločnosti, a to pôžičky. Uvedený nárok - pôžičku, žalobca poskytol žalovanej spoločnosti ako spoločník spoločnosti, preto na uvedený právny vzťah je v zmysle potrebné aplikovať . Skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu pôžičky pre žalovanú spoločnosť, nebola medzi stranami sporná, žalovaný potvrdil tieto skutočnosti, uviedol, že tieto skutočnosti vyplývajú aj z účtovníctva žalovaného. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. V konaní žalobca prezentoval, že uvedené vklady vykonával od roku 1994 až do roku 2005. Súdu, kedy sa tak stalo, preukázať jednoznačne nevedel a súdu to jednoznačne neuviedol ani žalovaný, iba potvrdil evidenciu týchto pôžičiek v účtovníctve žalovaného. Ako už súd vyššie uviedol, na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia . V konaní však bolo preukázané stranami sporu, že táto pôžička bola poskytnutá žalobcom a teda uvedený záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať ako záväzkový vzťah a to zmluvu o pôžičke, teda strany sporu uzavreli zmluvný vzťah, ktorý výslovne nie je upravený v . V zmysle preto uvedený právny vzťah sa bude posudzovať podľa ustanovení o zmluve o pôžičke, s tým, že ostatné skutočnosti sa spravujú . V zmysle ustanovení pre zmluvu o pôžičke platí, že je to konsenzuálny kontrakt, reálny, avšak na platnosť tejto zmluvy o pôžičke nie je potrebná písomná zmluva. V konaní žalovaným bolo preukázané, že k poskytnutiu tejto pôžičky reálne aj došlo, teda zmluva o pôžičke bola uzatvorená platne, pričom podľa ustanovení nie je podstatnou záležitosťou aj lehota splatnosti tejto pôžičky. Keďže obe strany v konaní preukázali, že lehota splatnosti pri vklade pôžičky do spoločnosti účastníkmi konania dohodnutá nebola, nastupuje zákonná úprava splatnosti pôžičky. Pre určenie splatnosti pôžičky sa bude aplikovať ustanovenie , keďže uvedený právny vzťah je potrebné posúdiť v zmysle ustanovení a obdobne je potrebné na uvedený vzťah aplikovať aj ustanovenia ohľadne premlčacích lehôt. V zmysle ustanovení platí, že sa premlčujú všetky práva zo záväzkového vzťahu, jednoznačne vzťah na základe Zmluvy o pôžičke je

záväzkovým vzťahom medzi účastníkmi konania. Podľa na záväzkový vzťah sa aplikuje 4 ročná premlčacia lehota. V prvom rade obrana žalovaného spočívala v tom, že uplatnený nárok je premlčaný, preto súd sa zaoberal touto námietkou. Aj keď v konaní nebolo jednoznačne preukázané, kedy žalobca vložil peniaze ako pôžičku do spoločnosti, vo svojej výpovedi prezentoval, že to bolo od roku 1994, až do roku 2005. Uvedenú skutočnosť jednoznačne nepotvrdil síce žalovaný, avšak z evidencie účtovníctva žalovaného vyplýva a žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu aj potvrdil, že tieto vklady boli takto vykonané a teda súd mal zato, že tieto vklady, teda posledný vklad bol vykonaný najneskôr v roku 2004. Žiadne ustanovenie nehovorí o tom, že plynutiu času nemajú byť priznané žiadne právne účinky. hovorí, že premlčujú sa všetky práva zo záväzkových vzťahov, s výnimkou práva vypovedať zmluvu na dobu neurčitú. Teda z uvedeného vyplýva, že premlčuje sa aj právo na vrátenie požičaných peňazí. Všeobecne platí, že premlčacia doba plynie od lehoty splatnosti. V konaní však účastníci potvrdili, že lehota splatnosti nebola medzi účastníkmi dohodnutá a preto nastupuje zákonná úprava určenia lehoty splatnosti. Keďže, ako už súd vyššie uviedol, uvedená zmluva o pôžičke sa spravuje ustanoveniami , avšak, keďže uvedený právny vzťah je absolútnym obchodným vzťahom, na ostatné ustanovenia a skutočnosti, ktoré nie sú upravené v zmluve o pôžičke, je potrebné aplikovať a teda aj na stanovenie lehoty splatnosti. V čase poskytnutia pôžičky bola lehota splatnosti peňažnej pôžičky upravená v , podľa ktorého veriteľ sa môže domáhať svojho plnenia nasledujúci deň po poskytnutí plnenia. Keďže jednoznačne nebolo preukázané, ktorým dňom tieto pôžičky boli žalovanému poskytnuté, ak by súd vychádzal z poslednej pôžičky, teda, ktorá mala byť poskytnutá spoločnosti v roku 2004, teda, ak by bral do úvahy posledný deň roku 2004, t. j. 31. 12. 2004, aj na toto právo je potrebné aplikovať premlčaciu lehotu ohľadne určenia lehoty splatnosti, keďže každé právo zo záväzkového vzťahu podlieha premlčaniu. Teda aj na právo domáhať sa plnenia zo zmluvy o pôžičke je potrebné aplikovať 4-ročnú premlčaciu lehotu, t. j. právo na stanovenie lehoty splatnosti a teda najneskôr dňom 31. 12. 2008 táto pohľadávka je premlčaná, ohľadne lehoty splatnosti. Keďže žaloba bola podaná na súd až v roku 2014, súd mal zato, že bola podaná na súd po uplynutí 4 ročnej premlčacej lehoty, preto súd v zmysle uplynutia premlčacej lehoty žalobu zamietol a nezaoberal sa už ďalšími námietkami zo strany žalovaného. Súd pre úplnosť dodáva, pokiaľ ide o námietku žalobcu, že lehota splatnosti nemohla nastať v zmysle zmluvy o nadriadenosti, uzavretej medzi Tatra bankou, súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že táto zmluva ohľadne lehoty splatnosti nebola medzi dlžníkom a veriteľom ale bola medzi veriteľom a Tatra bankou, t. j. medzi žalobcom a Tatra bankou. Uplynúť lehotu splatnosti alebo moment splatnosti môže len dlžník a veriteľ, nemôže to stanoviť tretí subjekt, teda Tatra banka, kde v tejto zmluve o nadriadenosti je uvedené, že v zmysle nadriadeného záväzku sa veriteľ zaväzuje, že svoju pohľadávku nepostúpi, resp. nebude sa domáhať jej vrátenia. Súd pre úplnosť dodáva, že na takto uzatvorenú zmluvu s Tatra bankou nie je možné prihliadať aj z dôvodu, že výška sumy, ktorá je uvedená v tejto zmluve, ktorá bola poskytnutá ako ručenie na poskytnutý úver, sa nestotožňuje s výškami pôžičky, ktoré mal žalobca vložiť do žalovanej spoločnosti. Jednoznačne teda nebolo možné identifikovať, aká pôžička zo strany žalobcu je ako zábezpeka poskytnutého úveru Tatra bankou pre žalovaného. Žalobca uvádzal jednotlivé sumy, ktoré sa nezhodujú so sumami uvedenými v tejto zmluve o nadriadenosti. Naviac, je potrebné ešte dať do pozornosti aj skutočnosť, že Zmluva o Tatra banke uvádza, že splatnosť nejakej pôžičky žalobcu, veriteľa, nenastane skôr ako sa splatí poskytnutý úver. V konaní jednoznačne nebolo preukázané, že poskytnutý úver Tatra bankou žalovanému, bol už splatený, teda že predmetná zmluva o úvere zanikla. Žalovaný súdu uviedol, že podľa jeho vedomostí uvedená zmluva naďalej platí, pretože v zmysle tejto zmluvy sa každý rok tento úver prolonguje. Teda, ak by súd mal prihliadať na tvrdenia žalobcu, že je potrebné zohľadniť aj skutočnosti uvedené v tejto zmluve o úvere, bolo by namieste potrebné aj konštatovať, že splatnosť pôžičky žalobcu voči žalovanej spoločnosti nenastala, keďže údajne nebol vrátený úver žalovaný Tatra banky. Tým by bolo potrebné aj konštatovať, že nenastala ani splatnosť pôžičky, teda že by sa žalobca nemohol ani domáhať vrátenia poskytnutej pôžičky.

31. V konaní náhradu trov konania priznal žalovanému, keďže súd mal zato, že žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, nakoľko čiastočné zastavenie zavinil žalobca, ktorý uznal obranu žalovaného, po podaní žaloby, že uvedená suma, do ktorej súd konanie zastavil, zanikla, z dôvodu započítania a keďže do zvyšku žaloby súd žalobu zamietol, súd mal zato, že žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu. Naviac, z dôvodu, že v konaní boli zložené na znalecké dokazovanie aj zálohy zo strany žalobcu, tieto v plnom rozsahu neboli vyčerpané, zvyšok nevyčerpaných záloh súd vrátil žalobcovi.

32. Čo sa týka doplnenia dokazovania, v konaní bol navrhnutý aj dôkaz a to znalecké dokazovanie z odboru účtovníctvo ohľadne evidovania jednotlivých položiek účtovníctva, keďže súd žalobu zamietol pre premlčaciu lehotu, uvedené dokazovanie by bolo nadbytočné a preto ho súd nevykonal.

33. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to voči výroku, ktorým súd zamietol žalobu do zvyšku a v časti III. výroku, ktorým súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 % z dôvodov podľa , , . K otázke lehoty splatnosti pôžičky namietal nesprávne právne posúdenie a stanovisko súdu prvej inštancie, že lehota splatnosti pôžičky - finančnej výpomoci uplynula dňom 31. 12. 2008, t. j. uplynutím 4 ročnej premlčacej lehoty a tomuto nemohla zabrániť ani uzavretá Zmluva o nadriadenosti medzi Tatra bankou, a. s. a účastníkmi, pretože táto zmluva ohľadne lehoty splatnosti pôžičky nebola medzi dlžníkom a veriteľom, ale bola medzi veriteľom a Tatra bankou, a. s., t. j. medzi žalobcom a bankou. Toto tvrdenie súdu nezodpovedá skutočnosti a takáto interpretácia nevyplýva z obsahu Zmluvy o nadriadenosti záväzku medzi žalobcom, žalovaným a Tatra bankou, a. s.. Záver súdu prvej inštancie k otázke dohody lehoty splatnosti, ak tvrdí, že splatnosť môže dohodnúť len dlžník s veriteľom a nemôže to stanoviť tretí subjekt, teda Tatra banka, a. s., pričom k takejto dohode medzi veriteľom a dlžníkom nedošlo je v rozpore so skutkovými zisteniami, predovšetkým s obsahom Zmluvy o nadriadenosti záväzku. Z čl. II bod 2.1 zmluvy o nadriadenosti záväzku zo dňa 5. 12. 2003 vyplýva, že veriteľ (E. U.) a dlžník (LPH Vranov n/T, s. r. o.) sa dohodli na odklade splatnosti existujúceho záväzku, a to až do dňa úplného splnenia nadriadeného záväzku - zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX vo výške SKK 15.000.000,-. V čl. 2.2 sa dlžník a banka dohodli na tom, že dlžník neposkytne veriteľovi žiadne plnenie existujúceho záväzku, ani ho nezapočíta s peňažnou pohľadávkou voči veriteľovi. V čl. 2.3 písm. d) sa veriteľ a dlžník dohodli, že veriteľ pri plnení svojich záväzkov nebude v omeškaní s prijatím plnení a dlžník nebude môcť vykonať úkony plynúce z príslušných právnych predpisov v súvislosti s právnou úpravou omeškania veriteľa. Z obsahu Zmluvy o nadriadenosti záväzku vyplýva, že ide o zmluvný vzťah medzi žalobcom, žalovaným a bankou. Z obsahu lehoty splatnosti súd prvej inštancie vyzdvihol iba tú časť zmluvy, ktorou sa žalobca ako veriteľ zaväzuje nepostúpiť svoju pohľadávku a nedomáhať sa vrátenia pôžičky vo vzťahu k banke ( čl. II bod 2.3 zmluvy). Vo svojom hodnotení opomína a vôbec neuvádza články zmluvy, v ktorých sa veriteľ a dlžník dohodli na odklade splatnosti existujúcich záväzkov - pôžičiek, a že vzájomne nebudú v žiadnom omeškaní pri plnení peňažného záväzku do ukončenia zmluvy o úvere s bankou (čl. II bod 2.1, 2.2, 2.3 zmluvy). Nesprávna interpretácia zmluvy a dohody o lehote splatnosti finančnej výpomoci - pôžičky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom v predmetnej zmluve znamená, že súd prvej inštancie sa s ňou riadne (vôbec) nevyporiadal, ale bez ďalšieho prevzal argumentáciu žalovaného, že zmluva o lehote splatnosti pôžičky nebola medzi dlžníkom a veriteľom, ale medzi veriteľom a bankou, čo je v rozpore s obsahom zmluvy. Keďže sa súd prvej inštancie s obsahom zmluvy v časti dohody medzi žalobcom a žalovaným o odklade splatnosti pôžičky nevysporiadal, znemožnil tým žalobcovi riadne uplatniť odvolacie právo proti napadnutému rozsudku, nakoľko proti nevysloveným úvahám súdu nie je možné relevantne argumentovať. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania. Poukázal na to, že skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu pôžičky pre žalovaného nebolo medzi stranami sporné, pretože to potvrdil žalovaný a tieto skutočnosti vyplývajú aj z účtovníctva žalovaného. Súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania, pričom vychádzal z aplikácie 4 ročnej premlčacej lehoty, ktorá podľa neho uplynula najneskôr dňom 31. 12. 2008. Keďže žaloba bola podaná na súde až 29. 12. 2014, mal súd za to, že bola podaná po uplynutí 4 ročnej premlčacej lehote. Preto ju zamietol a ďalšími námietkami sa nezaoberal. Skonštatoval, že lehota splatnosti dohodnutá nebola, teda nastala zákonná úprava splatnosti pôžičky podľa , podľa ktorého sa veriteľ môže domáhať svojho plnenia nasledujúci deň po poskytnutí plnenia. Keďže jednoznačne nebolo preukázané, ktorým dňom boli tieto pôžičky žalovanému poskytnuté, súd vychádzal z poslednej pôžičky, ktorá bola poskytnutá v roku 2004, pričom pri aplikácii 4 ročnej premlčacej lehoty právo na stanovenie lehoty uplynulo najneskôr dňom 31. 12. 2008. Žalobca s takouto interpretáciou súdu prvej inštancie nesúhlasil, považuje ju za nesprávnu a uvedené časové údaje nezodpovedajúce skutočnosti, teda nesprávne a z toho dôvody neobstojí ani právna argumentácia k otázke premlčania. Opätovne poukázal na splatnosť finančných výpomocí - pôžičky, ktorú dohodol žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom v Zmluve o nadriadenosti záväzku zo dňa 5. 12. 2003, v ktorej sa písomne dohodlo, že veriteľ nebude požadovať plnenie peňažného záväzku a dlžník nebude plniť svoj záväzok veriteľovi do doby splatenia úveru Tatra banke, a. s.. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výpoveďami žalobcu a nepriamo aj O.. D. E. (štatutárnym zástupcom a spoločníkom žalovaného). Aj keď tento vypovedal vyhýbavo, potvrdil minimálne tú skutočnosť, že takáto inominátna zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá a nadviazala na zmluvu o úvere s Tatra bankou,

a. s., ktorá následnými prolongáciami by mala platiť aj v súčasnosti. Túto skutočnosť potvrdzuje aj ďalší listinný dôkaz, a to účtovné závierky žalovaného, ktoré dlhodobo evidovali a evidujú pôžičku žalobcu E. U. ako spoločníka žalovaného pod označením „dlhodobá finančná výpomoc“. Zdôraznil, že interpretácia súdu o nedohodnutí lehoty splatnosti pri vklade pôžičky do spoločnosti účastníkmi konania je nesprávna, pretože takáto dohoda existovala a doposiaľ existuje v písomnej forme. Prejavovala vôľu strán neposkytnúť žalobcovi žiadne plnenie peňažného záväzku žalovaným a vôľu neprijať žiadne plnenie existujúceho záväzku žalobcom do doby ukončenia úverového vzťahu s Tatra bankou, a. s.. Žalobca a žalovaný si dokonca dohodli a stanovili, že žalovaný nebude v omeškaní s prijatím plnenia a žalovaný si nebude môcť uplatňovať nároky v súvislosti s právnou úpravou omeškania veriteľa. Namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia , podľa ktorého sa veriteľ mohol domáhať svojho plnenia nasledujúci deň po poskytnutí plnenia. Súd mal vec právne posúdiť podľa ustanovenia , pretože úmyslom strán pri uzatváraní zmluvy o finančnej výpomoci - pôžičke nebolo túto vykladať tak, že lehota splatnosti pôžičky nebola dohodnutá, ale tak, že zmluvné strany si ju dohodli v prospech dlžníka do doby, kedy žalovaný splatí úver Tatra banke, a. s.. Pred týmto časom si veriteľ nebol oprávnený požadovať plnenie, domáhať sa ho a z toho dôvodu nemohla ani len začať plynúť lehota na plnenie tak ako ju odôvodňuje súd prvej inštancie, t. j. dňom 31. 12. 2004, pretože v tom čase boli žalobca a žalovaný dohodnutí neprijať, resp. neposkytnúť peňažné plnenie. Ďalej poukázal na to, že z dôvodu dlhotrvajúceho porušovania spoločenskej zmluvy zo strany druhého spoločníka O.. D. E., podal ešte v roku 2009 návrh na zrušenie jeho účasti v spoločnosti žalovaného. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 8. 2. 2012 č. k. -470 zrušil žalobcovi účasť spoločníka spoločnosti žalovaného s účinnosťou dňom 17. 4. 2012. Od tejto doby sa viac krát pokúšal so žalovaným uzavrieť dohodu o finančnom vyrovnaní za svoj vyporiadací podiel, ako aj vrátenia dlhodobej finančnej výpomoci. Keďže od uvedenej doby nemal informácie ani reálnu možnosť zistiť stav úverových vzťahov žalovaného s Tatra bankou, a. s., dňa 1. 12. 2014 vyzval žalovaného písomne na vrátenie finančnej pôžičky a dňa 29. 12. 2014 podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom na existenciu dohody o odklade splatnosti existujúceho záväzku - pôžičky nemohla nastať splatnosť záväzku skôr ako bola žalobcovi zrušená účasť v spoločnosti žalovaného, t. j. ku dňu 17. 4. 2012. Po tejto lehote a to aj v prípade, ak by aj naďalej existoval úverový vzťah žalovaného s Tatra bankou, a. s., nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby pokračoval v zabezpečení úverovej zmluvy žalovaného po tom, čo prestal byť spoločníkom tejto spoločnosti. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 4. 10. 2018 sp. zn. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

34. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a to jednak čo do skutkových zistení ako aj právneho posúdenia predmetnej veci a nárok žalobcu uplatnení v žalobe považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Uviedol, že návrhu žalobcu nebolo možné vyhovieť z dôvodu premlčania jeho nároku. Súd prvej inštancie správne odôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí žalobcovho návrhu tým, že považoval uplatnený nárok za premlčaný a teda prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Poukázal na to, že žalobca prezentoval, že vklady finančných prostriedkov do žalovanej sumy vo výške 224.822,- eur vykonával po častiach od roku 1994 až do roku 2005, ale v akých konkrétnych výškach finančné prostriedky spoločnosti žalovaného poskytoval a v akých časoch preukázať nevedel. Nepreukázal ani kedy presne vykonával jednotlivé vklady finančných prostriedkov a v akých výškach do spoločnosti. Obidvaja účastníci, teda aj žalobca aj žalovaný viac krát výslovne v konaní potvrdili, že čas plnenia, teda lehota splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov nebola medzi účastníkmi dohodnutá, a preto súd správne posúdil, že v takomto prípade nastupuje zákonná úprava určenia lehoty splatnosti. Čo sa týka odvolacej námietky v súvislosti s nesprávnym interpretovaním Zmluvy o nadriadenosti záväzku uzavretej medzi Tatra banka, a. s. a účastníkmi konania ohľadom dohody o lehote, resp. odkladu splatnosti záväzku žalovaného voči žalobcovi neobstojí. Súd sa správne stotožnil s názorom žalovaného, že táto trojstranná zmluva nemala ani nemá vplyv na úmysel žalobcu a žalovaného nedohodnúť si konkrétnu dobu splatnosti poskytovaných finančných prostriedkov. Zámerom celej Zmluvy o nadriadenosti totiž bola iba a len ochrana Tatra banky ako veriteľa žalovaného z nadriadeného záväzku sledujúca jediný cieľ a síce aby žalovaný neplnil žalobcovi skôr ako splní svoj záväzok voči Tatra banke, pričom žalovaný sa Tatra banke zaviazal, že neposkytne žalobcovi žiadne plnenie a žalobca, že neprijme žiadne plnenie od žalovaného, až do úplného splatenia nadriadeného záväzku. Z tejto zmluvy teda vyplýva len to, že žalovaný nebude platiť žalobcovi a žalobca nebude požadovať plnenie od žalovaného do doby splnenia nadriadeného záväzku, a to bez ohľadu na to, v akom čase sa tak udeje a tiež bez ohľadu na to, či je medzi žalobcom a žalovaným termín splatnosti dohodnutý alebo nie. Zmluva teda upravila v záujme zabezpečenia

nadriadeného záväzku režim platenia existujúceho záväzku, avšak len vo vzťahu k nadriadenému záväzku, teda voči Tatra banke, t. j. v žiadnom prípade neurčila presný čas plnenia (splatnosť), kedy má žalovaný vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie interpretoval listinné dôkazy nesprávne a v rozpore so skutočnosťou a právny poriadkom, čo má za následok inú vadu konania. Podľa názoru žalovaného žalobcova obrana v podanom odvolaní je vedená zjavne účelovo, sú v ňom uvádzané nové skutočnosti a argumenty, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy neboli použité, ale aktuálne sa pre žalobcu javia ako výhodné alebo vhodné, hoci podľa jeho názoru je ich reálna a zmysluplná výhodnosť pre žalobcu veľmi otázna. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za riadne odôvodnené, a to po skutkovej aj právnej stránke, a teda nemožno ho z tohto hľadiska považovať za ústavne nekonformné, nie je v tomto smere ani arbitrárne a nevykazuje ani znaky formalizmu. Zotrval na svojom názore, že žalobca podal svoju žalobu až po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr v roku 2008. Zotrval tiež na tom, že čas plnenia pri jednotlivých vkladoch finančných prostriedkov od roku 1994 až do roku 2005 nebol dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, a preto veriteľ bol oprávnený požadovať plnenie ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník bol povinný splniť dlh prvého dňa po tom, keď ho veriteľ o splnenie požiadal. Na uvedenom nemení nič, ani tvrdenie žalobcu, že v zmluve o nadriadenosti záväzku zo dňa 5. 12. 2003 sa písomne dohodlo, že veriteľ nebude požadovať plnenie peňažného záväzku a dlžník nebude plniť svoj záväzok veriteľovi do doby splatenia úveru Tatra banke. Zmluva o nadriadenosti záväzku zo dňa 5. 12. 2003 obsahovala dohodu v čl. II bod 2.2 písm. a) medzi žalovaným a bankou, že tento neposkytne žiadne plnenie existujúceho záväzku voči žalobcovi a v čl. II bod 2.3 písm. a) dohodu medzi žalobcom a bankou, že žalobca neprijme žiadne plnenie záväzku. Úmyslom žalobcu a žalovaného ako aj Tatra banky pri uzavretí Zmluvy o nadriadenosti záväzku zo dňa 5. 12. 2003 bolo poskytnúť Tatra banke záruku, že si žalovaný a žalobca nebudú poskytovať alebo prijímať plnenia záväzku tam uvedeného a nebolo úmyslom stanoviť čas plnenia záväzku, ale len jeho poradia vo vzťahu k nadriadenému záväzku. Za nesprávny záver žalobcu považuje, ak tento tvrdí, že splatnosť záväzku nemohla nastať skôr ako bola žalobcovi zrušená účasť v spoločnosti žalovaného. Predmetná okolnosť - zrušenie účasti v spoločnosti, nemá žiadnu súvislosť s určením splatnosti záväzku ako ani s plynutím premlčacej doby. Nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení ani v dohode účastníkov. Nesprávny je aj záver žalobcu, že súd mal správne vychádzať z ustanovenia . Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neuniesol ani bremeno tvrdenia - z jeho vyjadrenia v predmetnom konaní nie je jasné, kedy došlo k vzniku jednotlivých právnych vzťahov, v akých výškach poskytoval žalovanému pôžičky, ako aj to, že svojim tvrdeniami nevyvrátil námietky žalovaného o ich premlčaní. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy celého konania.

35. O tomto odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 27. 6. 2019, sp. zn. a to tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o zamietnutí zvyšku žaloby a o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje zrušujúce uznesenie odôvodnil tým, že podstatnou odvolacou námietkou žalobcu je, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splatnosť pôžičky, nesprávne vyhodnotil Zmluvu o nadriadenosti záväzku zo dňa 5. 12. 2003 a tým spojený odklad splatnosti jeho pôžičky - finančnej výpomoci a zároveň nesprávne vyhodnotil jeho nárok ako premlčaný podľa . Podľa , ak zo zmluvy alebo z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, je rozhodujúci úmysel strán prejavený pri uzavretí zmluvy alebo povaha plnenia pre určenie, či čas plnenia je určený v prospech oboch strán alebo len prospech jednej z nich. Ak je čas plnenia určený v prospech dlžníka pred týmto časom, nie je veriteľ oprávnený požadovať plnenie a dlžník je oprávnený plniť svoj záväzok. Ak čas plnenia určený v prospech veriteľa je pred týmto časom veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník nie je oprávnený plniť svoj záväzok. Ak je čas plnenia určený v prospech oboch strán, nie je pred týmto časom veriteľ oprávnený požadovať plnenie a dlžník plniť svoj záväzok. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu pôžičky pre žalovanú spoločnosť. Žalobca vykonával vklady do spoločnosti žalovaného od roku 1994 až do roku 2005. Dňa 5. 12. 2003 bola uzavretá Zmluva o nadriadenosti záväzku podľa medzi veriteľom E. U., dlžníkom LPH Vranov n/T. s. r. o. a bankou Tatra banka, a. s.. Z čl. I bodu 1.1 vyplýva, že dlžník - žalovaný ku dňu uzavretia tejto zmluvy eviduje záväzok vrátiť veriteľovi - žalobcovi peňažné prostriedky vo výške SKK 2.872.500,-. Podľa čl. II bod 2.1 tejto zmluvy, veriteľ - žalobca a dlžník - žalovaný sa týmto dohodli na odklade splatnosti existujúceho záväzku, a to až do úplného splnenia nadriadeného záväzku. Z tejto zmluvy vyplýva, že nadriadeným záväzkom je úver vo výške SKK 15.000.000,- na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX zo dňa 11. 6. 2003 poskytnutej Tatra bankou, a.

s.. Z citovanej zmluvy o nadriadenosti záväzku, z čl. II bod 2.1 jednoznačne vyplýva, že veriteľ - žalobca a dlžník - žalovaný sa dohodli na odklade splatnosti existujúceho záväzku, a to až do úplného splnenia nadriadeného záväzku. Odvolaciemu súdu preto nie je jasné ako súd prvej inštancie mohol vyhodnotiť obsah zmluvy o nadriadenosti záväzku len ako dohodu medzi veriteľom - žalobcom a Tatra bankou, a že sa veriteľ - žalobca a dlžník - žalovaný nedohodli na odklade splatnosti existujúceho záväzku žalovaného voči žalobcovi, aj keď táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z citovanej zmluvy o nadriadenosti. Toto nesprávne vyhodnotenie zmluvy nadriadenosti a odkladu splatnosti záväzku žalovaného voči žalobcovi malo vplyv aj na otázku skúmania premlčania nároku žalobcu voči žalovanému. Nesprávne preto posúdil súd prvej inštancie začiatok plynutia premlčacej lehoty, ak konštatoval, že ak by vychádzal z poslednej pôžičky, teda ktorá mala byť poskytnutá spoločnosti v roku 2004, teda ak by bral do úvahy posledný deň roku 2004, t. j. 31. 12. 2004 pri aplikovaní 4 ročnej premlčacej lehoty, t. j. právo na stanovenie lehoty splatnosti uplynulo najneskôr dňom 31. 12. 2008, a teda ak žaloba bola podaná až 29. 12. 2014 bola podaná po uplynutí 4 ročnej premlčacej lehoty, a preto z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty žalobcu žalobu žalobcu zamietol. Nesprávny je aj jeho záver, ak konštatoval, že ak by súd mal prihliadať na tvrdenia žalobcu, že je potrebné zohľadniť aj skutočnosti uvedené v zmluve o nadriadenosti, bolo by na mieste potrebné konštatovať, že splatnosť pôžičky žalobcu voči žalovanej spoločnosti nenastala, keďže údajne nebol vrátený úver žalovaným Tatra banke, teda že nenastala ani splatnosť pôžičky a žalobca by sa nemohol ani domáhať vrátenia poskytnutej pôžičky, lebo v konaní nepredložil a nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie splatenia poskytnutého úveru. Ako to vyplýva z obsahu spisu, súd nezameral svoje dokazovanie za účelom zistenia, či došlo k splateniu úveru žalovaným a tým odňal sporovým stranám možnosť uplatniť si ich procesné práva navrhovať a predkladať dôkazy v tomto smere. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, otázku splatnosti pôžičky žalobcu ako aj premlčanie nároku žalobcu namietané žalovaným, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že zmluva o nadriadenosti neobsahuje dohodu medzi veriteľom - žalobcom a dlžníkom - žalovaným o odklade splatnosti existujúceho záväzku žalovaného voči žalobcovi. Od tohto nesprávneho právneho posúdenia sa odvíja aj nesprávny záver súdu prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu v iných otázkach. Porovnaním odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia súd prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť právny nárok žalobcu vzhľadom na odvolacím súdom konštatovaný odklad splatnosti záväzku žalovaného voči žalobcovi a v prípade zistenia, že kontokorentný úver nebol splatený, posúdiť nárok žalobcu aj z pohľadu toho, či možno od neho spravodlivo žiadať na vyčkanie splatenia kontokorentného úveru, ak žalobca prestal byť v roku 2012 spoločníkom spoločnosti žalovaného. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa pokynu odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie.

37. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na zvyšku podanej žaloby. Poukázal na to, že oznámenie o postúpení pohľadávky je neplatné z dôvodu nejasnosti, neurčitosti. To, že toto postúpenie má byť neúčinné vyplýva aj z evidencie účtovníctva žalovaného, v ktorom je naďalej táto pohľadávka evidovaná na žalobcu a subjekt, na ktorý bola postúpená pohľadávka, sa doposiaľ nedomáhal zaplatenia tejto pohľadávky voči žalovanému. Toto tvrdenie má vyplývať aj z odborného vyjadrenia Ing. Kudlovej. Zmluva o nadradenosti v bode 2 uvádza, že ak dôjde k jej porušeniu, Tatra banka si môže uplatňovať zmluvnú pokutu. Tatra banka si voči žalobcovi neuplatnila žiadnu sankciu, čo je potvrdením toho, že nedošlo k porušeniu Zmluvy o nadradenosti, a teda ani k postúpeniu pohľadávky. Nepriamo to potvrdzuje aj list Tatra banky z 15. 06. 2006, kde upozorňuje žalobcu na možnosť uloženia zmluvnej pokuty. Následne prebehli jednania medzi žalobcom, žalovaným a Tatra bankou, kedy Tatra banka žiadala vysvetlenie, či došlo alebo nedošlo k postúpeniu pohľadávky a keď nedošlo, žiadala nahradenie Zmluvy o nadradenosti teda iné ručenie na kontokorentný úver žalovanou stranou. A keďže nedošlo k ručeniu iného na predmetný kontokorentný úver to potvrdzuje, že pohľadávka žalobcu ostala naďalej zabezpečovacím prvkom pre Tatra banku. Má za to, že nie je spravodlivé aby žalobca, ktorého účasť v spoločnosti u žalovaného bola v roku 2012 zrušená z dôvodu, že boli porušované jeho práva, sa nemohol po uplynutí 9 rokov od skončenia jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovanej domáhať

sa vrátenia pôžičky. Zmluva o úvere mohla obsahovať aj viacero ručení alebo zabezpečenie mohlo byť aj nahradené ďalšími ručeniami. V záverečnom návrhu žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu. Mal za to, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca vložil do žalovanej spoločnosti pôžičku vo výške 220.749,- eur, čo vyplýva aj z účtovníctva žalovaného. Táto suma bola ponížená z dôvodu započítania záväzkov v sume 37.234,28,- eur s tým, že neuznáva započítanie z titulu náhradnej škody uplatnenej v trestnom konaní, pretože táto škoda nebola ničím preukázaná a trestné konanie nie je právoplatne skončené. Vylúčil, že by došlo k postúpeniu pohľadávky, čo vylučuje účtovníctvo žalovanej spoločnosti, ktorá k dnešnému dňu si eviduje pôžičku žalobcu znížená iba z titulu započítania. Spochybnil dôveryhodnosť svedka O.. E.. Poprel platnosť oznámenia o postúpení pohľadávok nakoľko mal za to, že toto postúpenie je neplatné pre nezrozumiteľnosť. To, že nedošlo k postúpeniu pohľadávky má vyplývať aj z oznámenia Tatra banky, ktorá si doposiaľ neuplatnila žiadne sankcie voči žalobcovi. Keďže žalobca prestal byť spoločníkom žalovanej spoločnosti od roku 2020, nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby si nemohol túto pohľadávku uplatniť.

38. Žalobca súdu uviedol, že ručenie jeho pohľadávkou považuje od začiatku za protiprávne, pretože kontokorent sa prolongoval 32 dodatkami každý rok, pričom spoločenská zmluva jasne udávala konateľovi žalovaného, že pri právnych úkonoch nad 50.000,- DM potrebuje súhlas valného zhromaždenia. Zmluvu na poskytnutie kontokorentného úveru uzavreli na 1 rok. Pri dodatkoch žalovaný súhlas valného zhromaždenia si nežiadal. Ohľadne neplatnosti týchto dodatkov neurobil žiadne úkony. Z dôvodu aj takýchto úkonov podal návrh na zrušenie účasti v spoločnosti žalovaného pre porušenie jeho práv. Vo vzťahu k Tatra banke k Zmluve o záväzku nadradenosti ohľadne vkladu jeho pohľadávky, a to zabezpečenie pohľadávky nevykonal žiaden úkon. Podľa neho tak mohol urobiť aj konateľ žalovanej spoločnosti.

39. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že taktiež zotrváva na svojich vyjadreniach. Má za to, že v zmysle Zmluvy o nadradenosti záväzku nebolo možné postúpiť pohľadávku. Bod 2.3 Zmluvy o nadradenosti riešil iba dohodu medzi žalobcom a Tatra bankou a nie medzi žalobcom a žalovaným tak, ako to vyžaduje . (Nemožno postúpiť pohľadávku ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.) Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že išlo o dohodu medzi žalobcom a Tatra bankou a žalobca sa zmluvne zaviazal nepostúpiť pohľadávku pod hrozbou sankcie, ktorá následne bola aj vytknutá Tatra bankou. Tatra banka nijakým spôsobom nespochybnila platnosť a účinnosť postúpenej pohľadávky zo strany žalobcu na tretí subjekt. Úver z kontokorentného úveru č. XXXX/XX sa neustále prolonguje. V súčasnosti sa pohybuje v úverovom rámci 600.000,- eur mesačne. Žalobca v roku 2003, keď sa podpisoval kontokorentný úver ako aj Zmluva o nadradenosti, vstupoval do tohto zmluvného vzťahu na základe slobodne určitej vôle, vedomý si podstaty kontokorentného úveru. Tento inštitút zabezpečuje pohľadávku, kedy tretí subjekt ručí, alebo akýmkoľvek spôsobom zabezpečuje pohľadávku iného subjektu, ktorá sa zúčastňuje na podnikaní, a to bez ohľadu na to, či má z nej nejaký účinok alebo prospech vo vzťahu k poskytnutému zabezpečeniu. Požiadavka Tatra banky bol jeden z inštitútov zabezpečenia vymožiteľnosti predmetného úveru. Preto z tohto pohľadu nie je možné vyhodnotiť Zmluvu o nadradenosti záväzku ako právny úkon, ktorý by bol v rozpore so spravodlivosťou a má za to, že nie je možné zrušiť uzatvorenú zmluvu len na základe skutočnosti, že zmluva sa v priebehu jej trvania z pohľadu určitej zmluvnej strany stane zrazu nevýhodnou, resp. nespravodlivou. Právny poriadok rieši výlučne len v ) ods. 3 Občianskeho zákona situáciu, kedy zaniká záväzok uzavrieť budúcu zmluvu pokiaľ z okolností, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali sa zmenili do tej miery, že nemožno spravodlivo požadovať aby sa zmluva uzatvorila. Je v zásadnom rozpore s princípom právnej istoty zmluvných strán, aby dvojstranné alebo viacstranné právne akty bolo možné zrušiť z dôvodu, že počas ich platnosti stanú sa nevýhodné z pohľadu jedného účastníka zmluvného záväzku. Viacnásobne to platí v obchodných vzťahoch, kde účastníci sú zväčša podnikatelia, ktorí sú povinní niesť svoje podnikateľské riziko. Žalobca mal z dôvodu bežnej opatrnosti predvídať, že možno raz nebude spoločníkom spoločnosti a mal si uvedomiť aj dopad uzatváranej Zmluvy o nadradenosti záväzku. Bolo plne na jeho slobodnej vôli sa rozhodnúť, či Zmluvu o nadradenosti uzatvorí a uvedené nemôže byť na ťarchu ani škodu žalovaného, ani v neprospech tretej strany, a to Tatra banky, ktorá nie je účastníkom konania a ktorej prípadné vyslovenie záveru ohľadne Zmluvy o nadradenosti by sa týkalo aj samotného jej právneho postavenia. Žalobcovi od roku 2012, kedy prestal byť spoločníkom žalovaného, nič nebránilo obrátiť sa na Tatra banku s požiadavkou o zrušenie resp. o úpravu predmetnej zmluvy. Preto má za to, že žalobca súhlasí s existenciou tohto zmluvného záväzku, ak teraz tvrdí niečo iné, je to z dôvodu, že momentálne mu to v danej situácii vyhovuje. Vyslovením tohto názoru by súd donútil žalovaného vystaviť sa hrozbe zo strany Tatra banky k uplatneniu si zmluvnej pokuty

vo výške pohľadávky z nadriadeného záväzku, čo by taktiež bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. Takéto rozhodnutie by poškodilo žalovaného ako aj tretie strany, ktorej by sa znížila vymožiteľnosť pohľadávky. Žalobca pred samotným zrušením jeho účasti v spoločnosti žalovaného vykonával úkony, a to započítanie pohľadávky ako aj postúpenie pohľadávky, napriek hrozbe postihu Tatra banky. Vzhľadom na tieto širšie okolnosti a právne úkony samotného žalobcu nie je možné považovať zmluvný vzťah za nespravodlivý. Právny poriadok Slovenskej republiky zrušenie takéhoto zmluvného vzťahu neumožňuje. Úkony žalobcu, a to započítanie pohľadávky, postúpenie pohľadávky vyhodnocuje vo vzťahu k Tatra banke v rozpore s jeho zmluvnými povinnosťami, a ktoré sa zaviazal v Zmluve o nadradenosti záväzku a z toho vyplýva jeho nepoctivosť, jeho rozpor, konanie v rozpore s dobrými mravmi obchodného styku. Preto má za to, že súd by nemal žalobcovi priznať súdnu ochranu v zmysle, že by Zmluvu o nadradenosti záväzku mal považovať za nespravodlivú vo vzťahu k žalobcovi, pretože jeho samotné konanie je v rozpore s princípom spravodlivosti, s princípom rovnosti strán, s princípom zásad v bežnom obchodnom styku a dobrými mravmi. V účtovníctve žalovaného je evidovaný kontokorentný úver, ktorý sa pohybuje vo výške 600.000,- eur. Žalobca k dnešnému dňu nevykonal vo vzťahu k Tatra banke žiaden úkon vo vzťahu, ktorým by nastala určitá zmena v predmetných úverových vzťahoch. Má za to, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany žalobcu, pretože Tatra banka oznámila žalobcovi a upozornila ho, že porušením pohľadávky dochádza k porušeniu Zmluvy o nadradenosti záväzku. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala z Tatra banky vypýtať oznámenie žalobcu, ktorým informoval Tatra banku o skutočnosti, že postúpil svoju pohľadávku vo výške 5.000.000,- Sk na tretiu osobu. V záverečnom návrhu žiadal, aby súd žalobu zamietol, z dôvodu, že podľa žalovaného žalobca nie je aktívne legitimovaný z dôvodu postúpenia pohľadávky na tretí subjekt. Aj keď doposiaľ nie je skončené trestné konanie v súvislosti s lízingovými splátkami má za to, že si oprávnene započítali náhradu tejto škody. Táto škoda vyplýva z odborného vyjadrenia, kde znalec stanovil hodnotu škody na motorovom vozidle, ktorá bola spôsobená žalovanej spoločnosti. Žalobca ju nijakým spôsobom nespochybnil. Evidovanie pohľadávky v účtovníctve žalovaného na meno žalobcu je v kompetencii účtovnej jednotky, je to na nej, akým spôsobom si účty nazve. Neznamená to, že z toho vyplýva právo pre určitú osobu. Ani zrušením účasti žalobcu v spoločnosti žalovaného v roku 2012 by mal byť poškodený. Žalobca od roku 2003 žiadnym spôsobom nenamietal, nevykonal ani jeden úkon vo vzťahu k žalovanej spoločnosti ani vo vzťahu k Tatra banke a neriešil nijakým spôsobom svoju situáciu. Žalobca slobodne vstúpil do zmluvného vzťahu vedomý si podstaty zmluvného vzťahu a zabezpečovacieho inštitútu. Bolo by v rozpore so spravodlivosťou keby súd bol jednostranne oprávnený rušiť existujúce účinné zmluvné vzťahy.

40. V konaní bol vyžiadaný dôkaz z Tatra banky, ktorá vo svojej správe zo dňa 01. 07. 2020 súdu uviedla, že zmluva o nadradenosti záväzku z 05. 12. 2003 naďalej trvá. Úverový vzťah zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 05. 12. 2003 zanikol splnením ku dňu 31. 07. 2009. Úverový vzťah zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX zo dňa 11. 06. 2003 naďalej trvá. K tejto zmluve bolo uzatvorených 32 dodatkov. Posledný bol zo dňa 20. 09. 2019. Vo všeobecnosti nie je vylúčené nahradenie zmluvy o nadradenosti záväzku iným zabezpečovacím prostriedkom, napríklad ručením. Pre konkrétne rozhodnutie o pripustenie takéhoto nahradenia by sa vyžadovalo posúdenie konkrétneho obchodného prípadu v konkrétnom čase, preto toto vyjadrenie nepotvrdzuje žiadny nárok klienta voči banke na takého nahradenie. V prílohe súdu zaslala 32 dodatkov k zmluve o kontokorentnom úvere a zároveň poučenie, že tieto informácie sú bankovým tajomstvom.

41. K uvedenému dôkazu právny zástupca žalobcu uviedol, že uvedené preukazuje, že Zmluva o nadriadenosti záväzku je naďalej platná, a preto návrh nemôže byť premlčaný. Jeden z úverov, pre ktorý žalobca ručil svojím vkladom do spoločnosti zanikol, avšak Zmluvou o nadradenosti má byť naďalej krytý kontokorentný úver č. zmluvy XXXX/XX. Tatra banka podala správu, z ktorej vyplýva, že predmetný úver je možné nahradiť aj iným ručením. Domnieva sa, že nastala splatnosť pôžičky minimálne dňom písomnej výzvy z roku 2014. To, že kontokorent sa predlžuje ďalšími dodatkami, nemôže byť na ťarchu žalobcu.

42. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

43. Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti

na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

44. Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

45. Podľa a , práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (), ustanovenia o omeškaní dlžníka () a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi () účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

46. Podľa a , dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

47. Podľa a , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

48. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

49. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za to, že podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanej spoločnosti vrátenia pôvodne pôžičky vo výške 224.822,- eur, po čiastočnom späťvzatí sumy 187.587,75,- eur. Dôvodnosť tejto žaloby odôvodňoval tým, že ešte ako spoločník žalovanej spoločnosti túto sumu vložil do spoločnosti ako pôžičku. V roku 2012 došlo k zrušeniu účasti žalobcu ako spoločníka žalovanej spoločnosti, preto sa domáhal vrátenia tejto pôžičky spolu s úrokom z omeškania. Uvedený nárok žalovaný poprel, a to z titulu dvoch obrán. Jedna obrana mala spočívať v tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, nakoľko žalovaný mal za to, že žalobca mu oznámil, že došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok k postúpeniu tejto pôžičky na tretí subjekt. Ďalej vzniesol aj druhú obranu, a to, že vrátenie tejto pôžičky žalobcovi bráni ručenie, ktoré obsahuje Zmluva o nadradenosti záväzku.

50. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby z dôvodu, že podľa obrany žalovaného malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Žalobca však uviedol, že k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo pre neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok. Naviac aj z dôvodu upozornenia Tatra banky v zmysle Zmluvy o nadradenosti, že takéto oprávnenie žalobca nemá, došlo k zrušeniu Zmluvy o postúpení pohľadávok, a teda, že žalobca je naďalej aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vrátenie tejto pôžičky. Vzhľadom na záver vyjadrený odvolacím súdom zrušujúcom rozsudku súdu 1. stupňa mal za to, keďže v roku 2012 došlo k zrušeniu účasti žalobcu ako spoločníka v žalovanej spoločnosti, nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby v zmysle ustanovenia Zmluvy o nadradenosti, a to zákazu domáhať sa vrátenia pôžičky pred tým, než budú splnené záväzky v zmysle Zmluvy o úvere, že by si nemohol žiadať vrátenie tejto pôžičky. Ďalej sporným bolo aj to, či vzhľadom na ustanovenie Zmluvy o nadradenosti, a to zákaze žalobcu domáhať sa vrátenia tejto pôžičky pred splnením Zmluvy o úvere, sa žalobca nemôže domáhať vrátenia tejto pôžičky, pretože v takomto prípade by podľa zmluvy Tatra banka mohla sankcionovať žalobcu.

51. Na odstránenie spornosti súd vykonal dokazovanie. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že v konaní je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko aj keď malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, následne po tom, ako Tatra banka upozornila žalobcu, že v prípade postúpenia pohľadávky môže Tatra

banka uplatniť oprávnenia, ktoré má v Zmluve o nadradenosti, a to, že si bude uplatňovať zmluvnú pokutu, došlo k zrušeniu Zmluvy o postúpení pohľadávok. Zákon nezakazuje, aby došlo k zrušeniu takejto zmluvy, a preto súd má za to, že na strane žalobcu je preukázaná aktívna legitimácia na podanie žaloby. V konaní bol vypočutý aj svedok O.. E.Ľ., ktorý bol vypočutý aj k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky. V čestnom prehlásení, bode 3 tohto prehlásenia je uvedené, že spoločnosť Internationol Steel Corporation platne neuzatvorila dňa 24. 09. 2007 Dohodu o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006, vedúci organizačnej zložky spoločnosti O.. E. E.Š. na právny úkon - Dohodu o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006 nemal udelený súhlas akcionárov zahraničnej osoby a nebol ani splnomocnený na takýto úkon. Dohoda o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 09. 2007 sa mala zrušiť, fyzicky zničiť. Aj keď k tejto dohode o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky najprv uviedol, že na tejto zmluve nie je jeho podpis, ale vzápätí na to dodal, že v odseku 3 čestného vyhlásenia došlo k omylu. Na základe takto vykonaného dokazovania preto súd mal zato, že došlo k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky.

52. Ohľadne splatnosti pohľadávky súd doplnil dokazovanie ako mu uložil odvolací súd. Zisťoval, či nastali podmienky, ako sú uvedené v Zmluve o nadradenosti, a to ohľadne splatnosti záväzku, kde je uvedené, že splatnosť záväzku nastáva, teda, že žalobca sa môže domáhať vrátenia pôžičky vtedy, ak budú splnené úvery, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o nadradenosti. Správou Tatra banky bolo preukázané, že úvery, na ktoré sa vzťahuje zabezpečenie v zmysle Zmluvy o nadradenosti neboli ešte uhradené, naďalej ostal v platnosti úver z úverovej zmluvy XXXX/XX, a teda súd mal za to, že nenastala podmienka splatnosti pôžičky.

53. Odvolací súd však dal pokyn súdu zaoberať sa s tým, či je spravodlivé žiadať od žalobcu, aby naďalej dodržiaval ustanovenia Zmluvy o nadradenosti, ktorá uvádza, že žalobca sa nemôže domáhať vrátenia pôžičky, pokiaľ nebudú vyplatené úvery, na ktoré sa Zmluva o nadradenosti vzťahuje. V prípade, že by skutočnosť, že žalobca už nie je spoločníkom žalovanej spoločnosti a že by táto okolnosť mala byť dôvodom pre posúdenie rozporu s dobrými mravmi, súd má za to, že ak by súd takúto skutočnosť takto vyhodnotil a uložil povinnosť žalovanému vrátiť pôžičky žalobcovi, uložil by rozhodnutím súdu povinnosť porušiť ustanovenie zmluvy, ktoré si dohodol žalobca, žalovaný a Tatra banka. Súd teda by vstúpil do ustanovení zmluvy svojím rozhodnutím bez toho, že by na to mohli mať vplyv všetky 3 strany Zmluvy o nadradenosti. Súd má za to, že takýmto rozhodnutím by neprimerane zasiahol do postavenia žalovaného, kedy rozhodnutím súdu, ku ktorému sa nijako nemohla vyjadriť Tatra banka, ani by ho nemohla ovplyvniť, by uložila Tatra banka za porušenie ustanovenia zmluvy o nadriadenosti, žalobcovi ako aj žalovanému pokutu. To, že úver nie je doposiaľ uhradený, je spôsobené tým, ako to bolo preukázané, že kontokorentný úver sa prolonguje. Žalobca sa bránil tým, že žalovaná spoločnosť mala právo podpísať Zmluvu o kontokorentnom úvere, avšak namietal, že by prolongácie boli urobené v súlade so spoločenskou zmluvou. Obaja účastníci potvrdili, že ak išlo o právny úkon nad hodnotu 50.000,- DM, bolo potrebné to konzultovať s valným zhromaždením, pričom žalobca namietal, že prolongácia úveru valným zhromaždením nebola schválená. Z obsahu dodatkov k zmluve o kontokorentnom úvere vyplýva, že prolongácia sa vykonala ešte aj za účasti žalobcu v žalovanej spoločnosti. Žalobca ako vtedajší spoločník žalovanej spoločnosti voči takýmto dodatkom k prolongácii kontokorentného úveru neurobil žiadne úkony, nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by takéto činnosti, ak by mali byť v rozpore so spoločenskou zmluvou namietal nejakými úkonmi. To, že až následne podal návrh na zrušenie účasti v spoločnosti žalovanej spoločnosti a že to malo byť tiež jedným z dôvodov podaného návrhu na zrušenie účasti v žalovanej spoločnosti však nepreukazuje, že by reálne urobil nejaké úkony, ktorými by sa snažil zabrániť prolongácii úverov. Z takejto nečinnosti žalobcu súd mal za to, že nemožno to pričítať na obranu, že nie je možné spravodlivo požadovať, aby nepožadoval vrátenie pôžičky z dôvodu, že úver, ktorý je zabezpečený Zmluvou o nadradenosti nebol uhradený. Taktiež súd vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že by žalobca ako účastník Zmluvy o nadradenosti, ktorá upravila podmienky splatnosti pôžičky, urobil nejaký akt smerujúci k Tatra banke, aby z dôvodu, že bola zrušená účasť žalovanej spoločnosti, bolo toto ustanovenie zrušené alebo pozmenené. Keďže teda súd mal za to, že neboli preukázané také okolnosti na strane žalobcu a žalovaného, že by súd svojím rozhodnutím uložil povinnosť žalovanému aby vrátil žalobcovi pôžičku a že by týmto rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť porušiť ustanovenia Zmluvy o nadradenosti, ktorá v takomto prípade by umožnila Tatra banke uložiť zmluvnú pokutu, súd mal za to, že návrh žalobcu nie je dôvodný, a preto podanému návrhu vyhovel. Súd nemal za dôvodné, za preukázane, že nie je možné spravodlivo od žalobcu požadovať vrátenie pôžičky pred tým, než nastali podmienky splatnosti tak, ako sú uvedené v Zmluve o nadradenosti. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobu zamietol.

54. V zmysle , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

57. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Z dôvodu plného úspechu žalovaného súd mu priznal náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

59. V zmysle , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

62. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.